Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818202743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818202743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: E. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/X, F., zastúpenému J., s.r.o., so sídlom W. X/A, U., IČO: XX XXX XXX., proti žalovanému:
U. B. J., a.s., so sídlom Q. XXXX/XXX, H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému: I. P. G. s.r.o.,
so sídlom X. E. XXX/XX, Q., o zaplatenie 2.398,01 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2019, č. k. 9Csp/57/2018-86,
takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu ako oneskorene podané o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vyhovujúcej (výrok I.) a závislej o trovách
konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 61,5%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým,vzáhlavíidentifikovanýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.zaviazalžalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.936,28 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 13.05.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku
žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že žalobca má
nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 61,5%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.06.2018 domáhal zo
strany žalovaného zaplatenia sumy 2.398,01 eur s príslušným úrokom z omeškania dôvodiac, že dňa
10.01.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver v celkovej výške 6.660,- eur, na ktorý už žalovanému napriek tomu, že úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve absentujú obligatórne náležitosti
dané ustanovením § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež je tam uvedená

RPMN v neprospech spotrebiteľa, zaplatil na úver celkovo sumu 9.058,01 eur, teda nad rámec sumy
6.660,- eur ako istiny, mu uhradil čiastku 2.398,01 eur, a vzniklo tak na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie v tejto výške, ktoré žiadal vydať. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, tvrdil,
že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti a RPMN bola v zmluve uvedená správne. Úver tak
nemožno považovať za bezúročný a za bez poplatkov. Súčasne však vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako obchodná spoločnosť s
predmetom podnikania okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek nebankovýmspôsobom uzavrel dňa 10.01.2014 so žalobcom ako fyzickou osobou zmluvu o hotovostnom úvere a
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 6.660,- eur, ktorý
úver sa zaviazal žalobca zaplatiť v mesačných splátkach po 284,07 eur, pri počte splátok 36, pri ročnej

úrokovej sadzbe 28,1%, RPMN od 31,4% do 33,8%, priemernej hodnote RPMN 12,84 % a celkových
nákladoch spotrebiteľa 9.982,08 eur, v lehote splatnosti 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15-
teho dňa v poslednom mesiaci, pričom v bode 41/ zmluvy pri termínoch splatnosti splátok je odkaz pod
hviezdičkou, kde je uvedené, že klient je povinný splácať úver, a to v pravidelných mesačných splátkach,
a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru,

pričom prvá splátka je splatná práve po prvom mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci
kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť
prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich
splátok je vždy 15-ty deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Pod bodom 49 zmluvy sa dohodlo poistenie výdavkov, že
klient podpisom zmluvy zároveň súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad smrti následkom

úrazu alebo invalidity následkom úrazu. Úhrada za poistenie štandard je 5,30 eur, 1,9 % z pravidelnej
mesačnej splátky bez poistenia. Tiež uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok. Výška
kreditného limitu bola dohodnutá na 500,- eur, ročná úroková sadzba 26,28%, RPMN 43,40%, priemerná
hodnota RPMN 25,09%. V závere uvedenej úverovej zmluvy sa drobným a ťažko čitateľným písmom
dohodlo, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti U. B. J.,

a.s. uvedené na rube tejto listiny, strana 1 a na samostatnom liste strane 2, 3. V konaní nebolo sporné,
že celkovo žalobca zaplatil na zmluvu 9.058,01 eur (z poštových poukážok predložených žalobcom mal
súd preukázané, že žalobca z titulu uvedeného úveru zaplatil žalovanému v období od 11.06.2016 do
16.05.2018 sumu 1.936,28 eur, platbami čl. 33-34:
- dňa 22.06.2016 vo výške 50,- eur, v dňoch 21.07.2016, 16.08., 26.09., 17.10., 24.11., 19.12.2016,

- tiež v dňoch 15.01., 03.02., 23.02., 16.03., 17.04., 13.06., 14.07., 15.08., 14.09., 13.10., 15.12.2017,
- ďalej 16.01., 22.02., 26.03., 19.04. a 16.05.2018 všetko vo výške po 85,74 eur.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, §
2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zmien

a doplnkov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 2, § 100 ods.
1, 2, § 107 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
podanej žaloby. Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú dopadajú normy spotrebiteľského práva a
tiež zákon č. 129/2010 Z. z., vo svetle ktorého skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti dané
ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona. Posúdil ich absenciu v zmluve, v konkrétnostiach náležitosti uvedené

v ust. § 9 ods. 2 písm. f), j), k), l) (absenciu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ v spojitosti s úverom
zaplatiť, absenciu RPMN, resp. jej nesprávne uvedenie, absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, údaj o dobe trvania úveru a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) a tiež
posúdil, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 2 citovaného
zákona), v dôsledku ktorého je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na

skutočnosť,ževzmluveuvedenýúdaj:lehotasplatnosti48mesiacovpoposkytnutíúveru atodo 15.dňa
v poslednom mesiaci a veta následne uvedená malým písmom: „Prvá splátka je splatná po mesiaci
od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje
poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom
mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci,

počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“, nie je
naplnením uvedenia zákonných náležitosti zmluvy. Konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne
špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje
o presnom časovom období, dokedy bude úver splácať. Zmluva tiež neobsahuje správny údaj o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splácania úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve sa takýto
podrobný údaj nenachádza, a pokiaľ takýto údaj poskytuje veriteľ až v samotnom splátkovom kalendári
po uzavretí zmluvy, nie je tento údaj obsiahnutý v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými
stranami. V zmluve je ďalej uvedený údaj o RPMN v rozpätí od 31,4% do 33,8 %, pričom následne

je uvedená poznámka, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru s tým, že klient
súhlasí, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. V zmysle zákona sa údaj
o RPMN musí uvádzať údajom ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru a nie ako
rozpätie tohto údaju, pretože v tom prípade tento údaj nie je určitý a konkrétny. Je vecou veriteľa,že poskytuje úver bezhotovostne na účet spotrebiteľa s tým, že nevie s presnosťou určiť termín
poskytnutiaúveru. VHlave4.ÚverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnostiU.B.J.a.s.má navrhovateľ
predformulované, že úver je klientovi poskytnutý v okamihu prijatia finančnej čiastky v hotovosti alebo

tretím dňom odo dňa odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom.
V danej veci bol úver poskytnutý na účet žalobcu, preto žalovanému musel byť známy presný
dátum poskytnutia úveru tak, ako má určené v úverových podmienkach. Žalovanému - veriteľovi nič
nemohlo brániť pri jasne stanovených podmienkach a nákladoch úveru uviesť takýto presný údaj o
RPMN. Rovnako nemohla byť individuálne vyjednaná dohoda, že klient, teda spotrebiteľ súhlasí

s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takáto zmluvná dohoda
je v neprospech spotrebiteľa, ktorý v čase keď podpisuje zmluvu nemá jasnú predstavu o celkových
nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je v zákone definovaná ročná percentuálna
miera nákladov a táto môže byť dodatočne určená jednostranne len stranou veriteľa. Podľa výpočtu
RPMN /viď kalkulačne na výpočet RPMN - zdroj internet/ na daný úver, sumu, ktorú mal odporca
splatiť a dobu splácania predstavuje RPMN 34,97 %, čo je údaj, ktorý je uvedený nesprávne

v neprospech spotrebiteľa /§ 11 ods. 1 písm. d) zákona/. Okrem toho žalobca má pri počte
splátok 36 a výške splátky 284,07 eur splatiť celkom 10.226,52 eur, pričom v zmluve je uvedená
celková čiastka splatná spotrebiteľom 9.982,08 eur, čo je evidentne nesprávny údaj. Žalovaný
podľa obsahu zmluvy jednostranne nanútil žalobcovi poistenie, žalobca podľa obsahu formuláru nemal
možnosťodmietnuťpoistenie,hocijetuuvedené,žejedobrovoľné. Celkovásumapoistnéhovzhľadomk

počtu splátok 36 x 5,30 predstavuje 190,80 EUR, ako poistné z poistnej zmluvy, ktorá nebola vzhľadom
na absenciu podstatných náležitostí poistnej zmluvy riadne uzatvorená. Je zrejmé, že žalobca mal
platiť aj poplatok za zmenu výšky splátok 1,49 eur v každej splátke, čo predstavuje pri počte splátok
36,- eur sumu 53,64 eur, ktorá suma zjavne nebola zohľadnená v celkových nákladoch spotrebiteľa.
Možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či ako spotrebiteľ mal záujem o takúto „službu“, keď v čase

uzatvárania zmluvy nie je zrejmé, či bude nútený žiadať o zmenu výšky splátok, počte splátok a
podobne, nehovoriac o tom, že žalovaný ako veriteľ nevyvažuje tento poplatok žiadnym protiplnením.
I z týchto dôvodov musí byť údaj o výške RPMN zjavne určený nesprávne. V zmysle uvedeného súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona, preto patrí žalovanému len
suma rozdielu medzi skutočne poskytnutým úverom a splatenou časťou úveru, zvyšok sumy, ktorú mu

žalobca zaplatil je bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci žalovaný ako veriteľ
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
sa zaoberal posúdením, či tento nárok nie je premlčaný. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu,
že súd by na premlčanie práva nemal prihliadať s poukazom na rozpor takto uplatnenej námietky s
dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný námietku vzniesol v konaní, v ktorom

je predmetom sporu i posúdenie spotrebiteľskej zmluvy a jej súladu s § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom zistenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podmienka
uplatňovaného nároku na plnenie. Preto uplatnenie tejto námietky nevykazuje znaky priameho úmyslu
poškodiť spotrebiteľa, a preto nie je dôvodný, tak významný zásah do princípu právnej istoty, aký je
odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Všetky platby, ktoré vykonával žalobca nad rámec sumy

6.660,- eur (istiny) sú bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Nebolo sporné, že žalobca
zaplatil na zmluvu 9.058,01 eur, nad rámec sumy 6.660,- eur uhradil 2.398,01 eur. Platí trojročná
objektívna a dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
plnenia ktoré nie sú premlčané sú plnenia žalobcu uhradené v období do dvoch rokov pred podaním
žaloby. Pre každé z týchto plnení plynie samostatná premlčacia doba. Pre začiatok behu dvojročnej

subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Táto vedomosť
teda mohla vo vzťahu k jednotlivým úhradám nad rámec sumy 6.660,- eur existovať u žalobcu len v čase
uskutočnenia každého plnenia. Žaloba v predmetnej veci bola doručená súdu 11.06.2018, preto nároky
žalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorésimoholuplatniťpredlehotou11.06.2016,súpodľa

názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené, premlčané. Keďže k bezdôvodnému obohateniu v tejto
časti došlo na strane žalovaného v deň každej vykonanej platby nad sumu 6.660,- eur, súd konštatoval,
že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v celom rozsahu premlčaný
dňom 18.03.2018, ako to tvrdil žalovaný s poukazom na to, že pre každú splátku nad rámec sumy 6.660,-
eur plynie samostatná doba (žalovaný tvrdil, že keďže žalobca uhradil sumu požičanej sumy splátkou

splatnou 18.03.2016, uplynula mu lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia 18.03.2018 a žaloba
bola preto podaná po jej uplynutí) . Preto súd v časti o zaplatenie sumy 1.936,28 eur - súm uhradených
od 11.06.2016, do dňa podania žaloby ako to vyplýva z poštových poukážok, vyhovel, a to v zmysle cit.
ustanovenia § 451 ods. 1,2 cit. zákona, vo zvyšnej časti súd žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobuzamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim
po tom, čo mu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobca však uplatnil úrok z omeškania od 13.05.2017
s poukazom na doručenie výzvy žalovanému, preto súd priznal úrok z omeškania len v tomto rozsahu v

zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. O trovách konania sporových
strán v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 , § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 218 ods.
1 veta druhá CSP. V predmetnej veci bol žalobca úspešný v 80,75%-tách, neúspešný v 19,25 %-tách,
čistý úspech predstavuje 61,5 %. Preto mu súd priznal v tomto rozsahu náhradu trov konania, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie v dotknutej
časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenu
napadnutého rozhodnutia v odvolaním dotknutej časti (vyhovujúcej - výrok I.) a závislej o trovách

konania (výrok III.) s tým, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a jemu bude priznaný plný
nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.
Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne
závery) namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že v zmluve absentujú obligatórne
náležitosti zmluvy dané platným právnym poriadkom, za existencie ktorých by bolo možné považovať

úver za bezúročný a bezpoplatkový a tiež namietal správnosť záveru o nesprávne uvedenej RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Podľa jeho názoru úverová zmluva je vyhotovená korektne v súlade s platným
právnym poriadkom. RPMN uvedená v zmluve zohľadňuje všetky základné podmienky, resp. parametre,
ktoré tu boli dané v čase uzatvorenia zmluvy, a to pevne stanovenú výšku mesačnej splátky 284,07
eur, presne stanovený počet pravidelných mesačných anuitných splátok - 36, pevne danú celkovú

čiastku splatnú spotrebiteľom 9.982,08 eur, splatnosť splátok vždy k 15.dňu v mesiaci, interval prvej
splátky. Nemožno súhlasiť s tým, že nie je akceptovateľné uvedenie RPMN vo vymedzenom rozmedzí
od 31,4% do 33,8%. Poukazuje na Smernicu EP a rady 2008/48/ES z 23.04.2008, vychádzajúc z
ktorej RPMN má byť uvedená zrozumiteľne a stručne, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre
eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré ukladá

povinnosť jej uvedenia. Z uvedeného rozpätia muselo byť žalobcovi jednoznačne jasné a zrejmé, v
akej výške sú náklady v zmluve zahrnuté a preto by nebolo správne ani korektné sankcionovať úver
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. V čase, keď sa žalobca rozhodoval, či uzatvorí so žalovaným
zmluvu o úvere, mal jasne danú vedomosť, že RPMN môže byť najviac vo výške 33,8%, teda že môže
dôjsť k posunu v rozmedzí maximálne 1,4%, a teda sa mohol rozhodnúť, či to bude akceptovať alebo

nie, pričom ide o údaj dostatočne určitý, v súvislosti s čím poukazuje na rozhodnutie OS Michalovce pod
sp. zn. 19Csp/9/2018, či skutočnosť, že Krajským súdom Trnava v rámci konania vedeného pod sp. zn.
26Co/78/2018 mala byť predložená prejudiciálna otázka Súdnemu dvoru EÚ v znení, či článok 10 ods.
2 písm. g) Smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že túto náležitosť spĺňa zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorej sa RPMN uvádza určitým rozmedzím hodnôt, alebo či sa vyžaduje určenie RPMN len

jedným konkrétnym údajom. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že v zmluve absentuje uvedenie
náležitosti týkajúcej sa výšky, počtu a frekvencie splátok a jej rozkladu, poukázal na rozhodnutie NS SR
pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom bolo zaujaté stanovisko práve k tomuto problému a tiež poukázal
na legislatívne zmeny a rozhodnutia iných súdov, v súvislosti s ktorými, ak sa jednou splátkou uhrádza
istina aj úrok, záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa, čo znamená, že rozlišovanie

danej splátky na časť istiny a časť úroku nemá reálny význam. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy a
termínu konečnej splatnosti, doba trvania je stanovená počtom splátok 36 mesačných splátok, z čoho
musí byť spotrebiteľovi zrejmé, že zmluva trvá 60 mesiacov. Poukazuje tiež na novú právnu úpravu
rovnako ako v prípade rozkladu splátok, na základe ktorej došlo ku dňu 01.05.2018 k zmene znenia
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, čo bolo v danej veci nepochybne podľa jeho názoru dodržané, v súvislosti
s čím tiež poukazuje na rozhodnutia iných súdov. V konečnom dôsledku v odvolaní sa venuje ním
vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku, poukazuje na rozhodnutia iných súdov, príkladmo
KS Žilina sp. zn. 8Co/216/2016, KS Trenčín sp. zn. 17Co/315/2017, OS Liptovský Mikuláš sp. zn.
5Csp/30/2017,NSSRsp.zn.1Cdo/67/2011aďalšie,vktorýchbolozaujatéstanoviskoohľadnepočiatku

plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení, vychádzajúc z ktorých za
jej začiatok je potrebné považovať deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho
dôvodu, keďže v tom čase skutkové okolnosti a aj v tomto prípade museli byť žalobcovi zrejmé. Za tento
moment teda nemožno považovať okamih, keď požiadal spotrebiteľ o právnu pomoc, a to či už advokátaalebo združenie na ochranu spotrebiteľa. Dlžník sa musí dozvedieť o tom, že platil veriteľovi nad rámec
poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí.
Poukazuje na princíp „práva patria bdelým“. Nemôže ísť na úkor žalovaného, že subjektívna premlčacia

doba by mala začať plynúť až odvtedy, kedy sa žalobca poradil s advokátom. Žalobca v tomto zmluvnom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, teda slabšia strana, čo však neznamená, že jej bude poskytnutá
bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej bez ohľadu na platné právo. Žalobca uhradil
sumu požičanej istiny vo výške 6.660,- eur splátkou splatnou dňa 18.03.2016, z ktorého dôvodu je jeho
nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniapodátume18.03.2018premlčanývsubjektívnejpremlčacej

lehote, keďže žaloba bola podaná až dňa 11.06.2018.

6. Dňa 26.06.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené tiež odvolanie žalobcu smerujúce voči
zamietajúcej časti rozhodnutia (výrok II.) a závislej časti o trovách konania (výrok III.), podané
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, v ktorom navrhuje odvolaciemu súdu zmenu napadnutého
rozhodnutiavtýchtočastiachtak,žežalobebudevcelomrozsahuvyhovenéajemubudepriznanéprávo

na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu. Uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady
spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia, nesprávne skutkové a práve závery).

7. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

8. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobcu podané nebolo.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaní zisťoval,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolania boli podané v zákonom

stanovenej lehote, osobami, ktorú sú na podanie odvolania oprávnené, ako aj to, či smerujú proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, teda skúmal splnenie zákonných predpokladov preto,
aby rozhodnutie z hľadiska ich správnosti, bolo možné podrobiť vecnému odvolaciemu prieskumu.

10. Právo na súdnu ochranu nie je totiž absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa sa v občiansko-právnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občiansko-právny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občiansko-právnym súdom (I ÚS 4/2011).

11. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie
konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.

12. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

13. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť, určujúca začiatok lehoty.

14. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 CSP).

15. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 veta prvá CSP).

16. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

17. Z obsahu spisu (pripojenej elektronickej doručenky na čl. 103) odvolací súd zistil, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu

elektronicky dňa 03.04.2019 (t. j. v stredu). Lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku
začala tak plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa 04.04.2019 a jej posledný deň pripadol
na 18.04.2019 (t. j. na štvrtok), čo bol riadny pracovný deň. Žalobca podal odvolanie prostredníctvomsvojho právneho zástupcu elektronicky (viď doručenka na čl. 130 spisu) dňa 26.06.2019, t. j. po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol podľa ust.
§ 386 písm. a) CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnými námietkami uplatnenými v odvolaní.

19. S poukazom na uvedené zostávalo preskúmať spôsobilosť druhého odvolania (podaného
žalovaným) z hľadiska naplnenia zákonných podmienok preto, aby ním napadnuté rozhodnutie mohlo

byť vecne podrobené odvolaciemu prieskumu vo vzťahu ku ktorému odvolací súd nezistil nedostatky,
ktoré by ho diskvalifikovali z odvolacieho prieskumu.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore (žalovaný), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa
popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením

dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vyhovujúcej (výrok I.) a

závislej o trovách konania (výrok III.) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario),
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti
- zamietajúcej (výrok II.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania žalovaného

dotknutá nebola.

22. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe (v rozsahu 1.936,28 eur s
príslušným úrokom z omeškania), prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie
celkovo sumy 2.398,01 eur s prísl. zo strany žalovaného, založiac svoje rozhodnutie v ťažiskovej
časti na závere o zistení absencie niekoľkých obligatórnych náležitosti zmluvy o úvere, nesprávne

uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, následkom čoho posúdil žalobcovi poskytnutý úver ako
bezúročnýa bezpoplatkov,avzhľadomnažalovanýmvznesenúnámietkupremlčania,žalobuvrozsahu
prevyšujúcom priznanú (nepremlčanú časť) zamietol. Súčasne vzhľadom na prevažujúci pomerný
úspech žalobcu, tomuto priznal nárok na ich náhradu v rozsahu jeho čistého úspechu.

24. Žalovaný namietal nesprávne skutkové a právne závery týkajúce sa záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, nesprávne uvedenej RPMN, nepremlčaní celého uplatneného nároku,
uplatňujúc tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

25. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

26. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určenýprávny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

27. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď predovšetkým právny
vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský (§ 52 a nasl. OZ), podriadený tiež režimu

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, úver o. i. tiež pre nesprávne v zmluve uvedenú
RPMN (v neprospech spotrebiteľa) podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d), tiež absenciu obligatórnej náležitosti
zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. j) (nesprávne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť) zák. č. 129/2010 Z. z. (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
(10.01.2014), posúdil ako bezúročný a bez poplatkov a správne posúdiac okamih plynutia premlčania
vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý správne posúdil ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté na

strane žalovaného predstavujúce plnenie nad rámec istiny, súčasne správne posúdil, že žalovaným
vznesená námietka premlčania dopadá len na časť uplatneného nároku, z ktorého dôvodu čiastočne
žalobe výrokom I. vyhovel (v rozsahu 1.936,28 eur s prísl. úrokom z omeškania) a vo zvyšnej časti z
dôvoduúčinkovvznesenejnámietkypremlčaniažalobuvýrokomII.zamietol(§451ods.1,2,§456,§517
ods. 2, § 100 ods. 1,2, § 107 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Správne tiež za aplikácie

ust. § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu jeho čistého úspechu v spore ( 61,5%). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne
odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie zákonné požiadavky
a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd

nezistil,žebytieto záveryboli neodôvodnené.Odvolacísúdsa stotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozsudku v rozsahu vyššie uvedených záverov a konštatuje správnosť jeho dôvodov v tomto smere
(§ 387 ods. 2 CSP).

28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a vo vzťahu k

odvolacím námietkam žalovaného, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

29. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalovaný) o
spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ založeného medzi stranami sporu zmluvou o spotrebiteľskom

úvere. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní
uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanému, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom,
vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdiac, že naň
dopadajú normy spotrebiteľského práva, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere
z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných
ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj
vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č.
129/2010 Z. z.) vo vzťahu k § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby

spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré
z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí tiež údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ). Z vyššie uvedenej dôvodovej správy
k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa

o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu -
do znenia zákona.

30. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 10.01.2014, preto sa na ňu vzťahovali
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda v znení

účinnom do 30. 04. 2014. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až y) obligatórne
náležitosti,ktorékaždázmluvaospotrebiteľskomúveremusíobsahovať,okremvšeobecnýchnáležitostí
(§ 43 Občianskeho zákonníka), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom.
Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnostiúveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), tiež r) až y). Takouto obligatórnou náležitosťou v zmysle písm. j) je
tiež uvedenie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, absenciu ktorých
(okrem iných) ako podstatných náležitostí v dotknutej zmluve o úvere považoval súd za jednu z
rozhodujúcich skutočností pre záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Sankcionovanie
povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru vyplývajúcej zo zákona 129/2010 Z. z. uvedenej v §
11 ods. 1, je primerané vzhľadom k závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľa úveru, ktorou sa

zabezpečí cieľ, t.j. ochrana spotrebiteľa a tento následok odradí poskytovateľa úveru od konania, ktoré
nezodpovedá cieľu a to, aby spotrebiteľovi bolo umožnené poznať podmienky zmluvného vzťahu, do
ktorého vstupuje a rozsahu povinnosti plniť (rozsudok Súdneho Dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15).
Keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 (teda tiež uvedené pod
písm. j/) považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súdnou praxou
akceptovaný výklad tohto ustanovenia jednoznačne smeruje k tomu (z hľadiska objasnenia významu

právnych noriem), že týmto ustanovením chcel zákonodarca postihnúť skutočnosť absencie určitých
obsahových náležitosti špecifickým následkom v podobe toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a to pri každom porušení uvedenom v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý výklad z
hľadiska sledovaného cieľa vyplýva aj z neskorších noviel tohto zákona.

31. Záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti zmluvy (resp. jej nesprávnom uvedení) podľa § 9
ods. 2 písm. j/ (celkovej čiastke ZoSÚ, ktorú je potrebné spotrebiteľom zaplatiť) odvolateľ spochybňuje
len v rovine všeobecného tvrdenia, keď namieta, že tento údaj neabsentuje, keďže v zmluve je pevne
daná celková čiastka 9.982,08 eur, ktorú má celkovo spotrebiteľ na úver zaplatiť, v konkrétnostiach však
neprodukujevtomtosmerežiadnetvrdenia,ktorébyspochybňovaliskutkovéaprávnezávery,naktorých

súd prvej inštancie v tomto bode založil svoje rozhodnutie. V posudzovanej veci totiž, vychádzajúc z
obsahu spisového materiálu, ako správne uvádza tiež súd prvej inštancie, v zmluve je síce uvedený
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (9.982,08 eur), tento údaj však vychádzajúc z
výpočtu na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy (teda tak, ako to predpisuje právna
úprava) nie je správny. Už len vychádzajúc z násobku počtu splátok (36) a výšky každej splátky (284,07

eur) je zrejmé, že žalobca má splatiť celkovo čiastku 10.226,52 eur (teda viac) oproti údaju uvedenému
v zmluve (9.982,08 eur), ktorý mu mal poskytnúť hodnovernú informáciu o tom, akú celkovú čiastku
mal žalobca ako spotrebiteľ na danom úvere zaplatiť. Zjavne do celkových nákladov nebola zahrnutá (a
odvolateľ to v odvolaní ani nespochybňuje) časť splátky na poistné čo pri počte splátok 36 splátok/á 5,30
eur predstavuje čiastku 190,80 eur a tiež poplatok za zmenu splátky v sume 53,64 eur (36 splátok/á

1,49 eur), čo nepochybne ovplyvňuje aj správnosť údaju o RPMN. Uvedenie nesprávneho údaju v tomto
smere, má pritom rovnaké dôsledky, ako by tento v zmluve uvedený nebol vôbec, pričom jeho absencia
bez ďalšieho postačuje z hľadiska odvolacieho prieskumu pre záver, že súd prvej inštancie správne úver
posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Nemožno totiž pochybovať, že za týchto okolností nedošlo k
naplneniu účelu, pre ktorý tento obligatórny údaj musí byť v zmluve zavedený, ktorým je dostatočná

informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, ale naopak zvolenou konštrukciou
došlo k zavádzaniu spotrebiteľa.

32. Keďže pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačí absencia čo i len jednej
obligatórnej náležitosti zmluvy, bez dopadu na vecnú správnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti,

boli odvolacie námietky žalovaného vzťahujúce sa k ďalším, podľa názoru súdu prvej inštancie súbežne
absentujúcim obligatórnym náležitostiam zmluvy, s ktorými sa z dôvodu hospodárnosti už nemal dôvod
za týchto okolností odvolací súd zaoberať. Len okrajovo k obsiahlym tvrdeniam žalovaného, ktorých
ústredným motívom je prezentovanie esenciálnych náležitostí zmluvy ako jednoznačne pre spotrebiteľa
opoznateľných, že samotný odvolateľ zrejme z obsahu zmluvy nemá jasno v tom, aká je doba trvania

úveru, keď uvádza, že pri počte mesačných splátok 36 má byť spotrebiteľovi jasné, že doba trvania
úveru je 60 mesiacov.

33. Nad rámec vyššie uvedeného (keďže ťažisková časť odvolania smeruje proti záveru súdu prvej
inštancie o absencii presného údaju o RPMN v zmluve, čo priamo nadväzuje na nesprávne, vyššie

uvedenú obligatórnu náležitosť zmluvy), odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že súdna prax
(vychádzajúc tiež z rozhodnutí na ktoré poukazuje odvolateľ) nie je jednotná v otázke posúdenia, či
uvedenie RPMN v čase uzatvorenia zmluvy prostredníctvom rozpätia (v konkrétnostiach posudzovanej
veci od 31,4% do 33,8%) spĺňa požiadavku presnosti a určitosti, teda jej jednoznačné vyjadrenie,na podmienky posudzovanej veci však vo svetle dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia v prospech
odvolateľa, je akákoľvek polemika v tomto smere bez právneho významu, keďže jednoznačne ani
horná hranica tohto rozpätia, nekorešponduje so správnosťou výpočtu RPMN po dosadení všetkých

rozhodujúcich parametrov zmluvy do príslušného vzorca, ktorá je takto 34,97%, teda vyššia, ako je v
zmluve uvedená horná hranica rozpätia, čo je ďalším zákonným dôvodom indikujúcim už nad rámec
záveru o absencii identifikovanej náležitosti zmluvy k posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného
a bez poplatkov.

34. Podľa § 11 ods.1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

35. Súd prvej inštancie posúdil, že okrem absencie identifikovaných obligatórnych náležitostí zmluvy, je

poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov tiež z dôvodu, že RPMN bola v spotrebiteľskej úverovej zmluve
uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, s čím sa možno plne, posúdiac rozhodujúce
skutočnosti, identifikovať.

36. RPMN, alebo ročná percentuálna miera nákladov, je totiž súhrnom poplatkov a úrokov, ktoré si veriteľ

účtuje za poskytnutie úveru či pôžičky, predstavuje teda celkové náklady na úver a slúži spotrebiteľovi
na to, aby mal možnosť porovnať náklady na jednotlivé úvery a vybrať si ten najvhodnejší. Zahŕňa tak
jednorazové poplatky za poskytnutie úveru, ako aj pravidelné poplatky zahrnuté do pravidelných splátok
úveru, v konkrétnosti teda aj poistné, či poplatky za zmenu splátky. Čím nižšia je RPMN, tým je úver
lacnejší a pre spotrebiteľa výhodnejší, samozrejme za predpokladu, že je vypočítaná správne, teda ak

zohľadňuje všetky náklady, ktoré v súvislosti s poskytnutím úveru bude povinný spotrebiteľ zaplatiť.

37. Súd prvej inštancie správne posúdil, že dôvodom, prečo je úver o. i. bezúročný a bez poplatkov je
tá skutočnosť, že do celkových nákladov spotrebiteľského úveru neboli zahrnuté splátky poistného (v
sumárnej čiastke 190,80 eur), ako ani poplatky spojené so zmenou výšky splátok v celkovej výške 53,64

eur (nehovoriac o tom, že tento poplatok napriek jeho účtovaniu nebol ako správne poznamenáva súd
prvej inštancie ani vyvážený protiplnením) čo nepochybne bolo spôsobilým údaj o RPMN v neprospech
spotrebiteľa ovplyvniť a žalovaným uvádzané rozpätie RPMN ani na jeho hornej hranici (33,8%) tak
nezodpovedá reálnemu obrazu o tom, aké náklady mal žalobca v skutočnosti v spojitosti s poskytnutým
úverom znášať. Vychádzajúc z obsahu zmluvy sa do tejto premietli len náklady bez týchto poplatkov

a poistného, teda niet pochybnosti o tom, že RPMN bola v zmluve uvedená jednoznačne a bez
zásadnejších pochybností tiež účelovo a zavádzajúco v neprospech žalobcu, keďže nezohľadňovala
všetky náklady, ktoré mal spotrebiteľ v súvislosti s úverom znášať pri použití ktorých by správna RPMN
bola vo výške 34,97%, ktorému konaniu rozhodne vo svetle ochrany spotrebiteľa nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom iného, v jeho prospech spôsobilého záveru v tomto smere.

38. Vychádzajúc teda zo správnosti záveru spočívajúceho v tom, že žalovaným poskytnutý úver
žalobcovi je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho plnenie poskytnuté
žalobcomnadrámecsumyskutočneposkytnutéhoúverupredstavujenastranežalovanéhobezdôvodné
obohatenie s povinnosťou jeho vrátenia (§ 451 a nasl. OZ), pričom nebolo sporným v konaní, že

žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 6.660,- eur, na úver zaplatil sumu 9.058,01 eur, teda na strane
žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2.398,01 eur, správne súd prvej inštancie
dôvodnosť tohto nároku následne posudzoval vo svetle účinkov žalovaným vznesenej námietky
premlčania (§ 100 ods. 1,2, § 107 ods. 1-3 OZ).

39. Zostávajúcou časťou odvolania (pomerne obsiahlou, nie však na podmienky posudzovanej veci
adresnou) odvolateľ spochybňuje práve stanovenie počiatku plynutia premlčania tvrdiac (s odkazom
na ním citované rozhodnutia zo súdnej praxe, tiež vyššieho súdu, príkladmo NS SR pod sp.zn. 1Cdo
67/2011, či 3Cdo 169/2017 a ďalšie), že za začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty žalobcovi
na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez

domnelého právneho dôvodu, kedy tiež rozhodujúce skutkové okolnosti už boli známe (v tomto prípade
žalobcovi), na konkrétnosti posudzovanej veci však súčasne protirečivo k uvedenému názoru tvrdí,
že keďže žalobca uhradil poslednú splátku istiny dňa 18.03.2016, od tohto dátumu mu začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie, avšak podľa jeho názoru celého požadovaného nároku navydanie bezdôvodného obohatenia, pričom vzhľadom na dátum doručenia žaloby súdu (11.06.2018) je
tento v celom rozsahu premlčaný.

40. S vyššie uvedenými námietkami žalovaného sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal už súd prvej
inštancie (v bodoch 11/ a 12/ odôvodnenia), s ktorého závermi sa odvolací súd plne identifikuje.

41. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v tomto smere odvolací súd dodáva, že nemožno
predovšetkým identifikovať dôvod, pre ktorý sa žalovaný odvoláva obsiahlo na závery plynúce z

rozhodnutí iných súdov (ktoré v odvolaní identifikuje) v ktorých bola riešená otázka začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty v obdobných veciach, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
na odlišných záveroch nezaložil. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nespájal s momentom
žalobcovho kontaktu s kvalifikovaným právnym zastúpením, či kontaktom so združením na ochranu
spotrebiteľa a pod., ale identicky ako súdy v odvolateľom identifikovaných veciach považoval za
rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt (žalobca) dozvedel, v tomto prípade o tom, že platil

veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny, čo bolo podľa jeho názoru momentom uskutočnenia plnenia nad
rámec istiny. Avšak v konkrétnostiach posudzovanej veci, keďže žalobca plnil v splátkach, logicky
nemohlo vo vzťahu k celému následnému plneniu (nad rámec istiny) u žalovaného dôjsť v jedinom
okamihu (teda aj k vzniku bezdôvodného obohatenia), ale postupne vždy v okamihu zaplatenia tej ktorej
splátky nad rámec istiny, zaplatením ktorej vždy v jej výške na strane odvolateľa vznikalo ďalšie a ďalšie

bezdôvodné obohatenie (a súčasne s ním aj vedomosť žalobcu o jeho vzniku) a tak aj počiatok plynutia
premlčania nemohol byť jednotný, ale nevyhnutne sa musel viazať vždy jednotlivo ku každej zaplatenej
samostatnej splátke (bez zaplatenia ktorej by samozrejme k jeho vzniku nedošlo), ako to správne ustálil
tiež súd prvej inštancie. Predpokladom toho totiž, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je
možné uplatniť, je nevyhnutne potrebné, aby bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo (k čomu ako bolo

vyššie uvedené dochádzalo postupne v dôsledku platenia splátok nad rámec istiny poskytnutého úveru).
Týmto spôsobom sa tak nepremlčanými stali splátky zaplatené v období dva roky pred podaním žaloby,
čo v sumáre predstavovalo čiastku 1.936,28 eur na zaplatenie ktorej aj správne súd prvej inštancie
žalovaného spolu s príslušným úrokom z omeškania zaviazal.

42. Odvolacie námietky žalovaného tak neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

43. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti (vyhovujúcej - výrok I.) je vecne správne (za súčasného záveru o správnosti

rozhodnutia aj v časti o priznanom úroku z omeškania a závislej o náhrade trov konania - výrok III.),
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1, § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v

rozsahu 61,5% čo predstavuje jeho čistý úspech v odvolacom konaní (výška ktorého bola identická s
jeho pomerným úspechom v konaní pred súdom prvej inštancie). Žalovaný síce v odvolacom konaní vo
vzťahu k ním vzneseným odvolacím námietkam úspech nezaznamenal, avšak žalobca zaznamenal na
svojejstranevdôsledkuoneskorenepodanéhoodvolaniačodozamietajúcejčastirozhodnutia,dôsledky
identické v princípe s dôsledkami za procesné zavinenie zastavenia odvolacieho konania v tejto časti,

čo sa nevyhnutne muselo premietnuť aj do výšky trov odvolacieho konania na ktoré mu spravodlivo
vznikol nárok.

45. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Lehoty ustanovené zákonom na vykonanie procesného úkonu stranami v konaní v čase od
27.marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú (§ 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).