Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Zajacová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/26/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810201885
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3810201885.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade

I. Q., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade F. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom T., Ul. Š. V. č. XXX/XX,
zastúpení Centrom právnej pomoci so sídlom v Banskej Bystrici, Trieda SNP 75 proti odporcom v 1.
rade STRATEGIE CAPITAL a.s., so sídlom v Modre, Okružná 3239, IČO: 36 350 311, v 2. rade M. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F., Ul. kpt. W. č. XX, zastúpená JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Košovská č. 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa
v T., na Ul. Š. V. č. XXX/XX, číslo bytu 4, na druhom poschodí, zapísaného v KN, na LV č. XXXX, k.ú. T.

a spoluvlastníckeho podielu vo výške 54/944 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
č. súp. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XX9, v celosti.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliav1.a2.radesapodanýmnávrhomprostredníctvomprávnehozástupcudomáhaliurčenia,
že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v T., na Ul. Š. V. č. XXX/XX, číslo bytu 4,
na druhom poschodí, zapísaného v KN, na LV č. XXXX, k.ú. T. a k spoluvlastníckemu podielu vo výške
XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. súp. XXXXX nachádzajúceho sa

na parc. č. XXX. Vlastnícke právo k bytu odvodzovali z toho, že navrhovateľom pri uzavretí kúpnej
zmluvy zo dňa 14.8.2008 o prevode vlastníctva predmetného bytu na právneho predchodcu odporcu v 1.
rade, nebola zaplatená kúpna cena, kúpnu zmluvu uzavreli v omyle a súčasne aj z toho, že kúpna cena
bola dojednaná v rozpore s § 589 Občianskeho zákonníka, pretože v r. 2008 sa ceny za prevod bytov
pohybovali vo vyšších sumách, než bola dojednaná kúpna cena medzi účastníkmi zmluvy. Poukázali
na to, že následne kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.2008 právny predchodca odporcu v 1. rade byt predal
odporkyni v 2. rade za podstatne vyššiu cenu, 1.200.000,- Sk. Omyl na strane navrhovateľov spočíval

v tom, že nemali vedomosť, že prevádzajú vlastnícke právo k bytu, nevedeli, aké listiny dňa 14.8.2008
podpísali, pretože právny predchodca odporcu v 1. rade im nepredložil kúpnu zmluvu na prečítanie,
na Klientskom centre Mestského úradu v Prievidzi podpísali overene len poslednú stranu zmluvy a
odporkyňa v 2. rade ich uviedla do omylu tým, že im povedala, že podpisujú nejaké reklamné záležitosti
súvisiace s poskytnutím pôžičky, ktorú im právny predchodca odporcu v 1. rade mal poskytnúť.

Odporca v 1. rade žiadal podaný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poprel tvrdenia navrhovateľov, že

pri uzavieraní kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu boli jeho právnym predchodcom uvedení do
omylu. Tvrdil, že navrhovateľom bol obsah kúpnej zmluvy riadne vysvetlený, vedeli, aký právny úkon
uzavierajú a súhlasili s ním. K výške kúpnej ceny za nehnuteľnosť uviedol, že pre spoločnosť malo
význam kúpiť len také nehnuteľnosti, ktoré boli predávané pod ich reálnu cenu, pretože spoločnosť malazáujem odkúpené nehnuteľnosti ďalej predať so ziskom. Podľa názoru odporcu trhová hodnota bytu v
čase predaja predstavovala sumu 800.000,- Sk a kúpna cena sumu 400.000,- Sk.

Trovy konania neuplatnil.

Právny zástupca odporkyne v 2. rade navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdenia navrhovateľov
o uvedení do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 považoval za účelové. Súčasne
poukázal na to, že vlastníctvo odporkyne v 2. rade k bytu, ktorý bol predmetom prevodu, je nesporné,

nadobudla ho na základe platnej kúpnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom odporcu v 1. rade
a teda navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa mohli domáhať buď určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú
s právnym predchodcom odporcu v 1. rade uzavreli, prípadne domáhať sa svojich práv negatórnou
žalobou. Návrh navrhovateľov považoval za vykonštruovaný, nemorálny a účelový aj z dôvodu, že má
slúžiť na to, ako prerušiť konanie o vypratanie navrhovateľov z predmetného bytu, ktoré sa vedie na
tunajšom súde a na to, aby navrhovatelia získali späť vlastníctvo k bytu. Navrhovatelia nepopreli, že

dostali letáky, ktoré sa týkali úhrady ich dlhov, na základe čoho kontaktovali odporkyňu v 2. rade za tým,
účelom, že chceli svoje dlhy vyplatiť. Ich prvoradým záujmom bolo vyplatenie dlhov a boli spokojní s
tým, že ostanú nájomcami bytu, ktorý previedli kúpnou zmluvou na právneho predchodcu odporcu v 1.
rade. Kúpnej zmluve rozumeli, podpísali ju a keďže obaja majú spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu, nie je možné veriť ich tvrdeniam, že ničomu nerozumeli a nevedeli, čo podpisovali. Vlastnícke

právo odporkyne v 2. rade požíva právnu ochranu a nie je dôvod do neho bezprávne zasahovať.

Na trovách konania odporkyňa v 2. rade uplatnila trovy právneho zastúpenia.

Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámení sa s obsahom zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo

dňa 18.2.2002, s obsahom zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.8.2008, s listom vlastníctva
č. XXXX, k.ú. T., s pokladničnými dokladmi z čl. 23 spisu, so zmluvou o nájme bytu zo dňa 14.8.2008,
so zmluvou o nájme bytu a zápisnicou o obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 3.11.2008, so zápisnicou
o trestnom oznámení zo dňa 6.8.2009, s uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 21.9.2009, s
návrhom na vypratanie navrhovateľov z bytu vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 7C/221/2009, s písomným

vyjadrením odporkyne v 2. rade vo veci zo dňa 31.3.2010, s pokladničnými dokladmi z čl. 86, 87 spisu,
s kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.2008, s pokladničným dokladom z čl. 92 spisu, s výpismi odporcu v 1.
rade z obchodného registra, s inzerátmi z čl. 131, 132, 163 až 172 spisu, so spismi Správy katastra v
Prievidzi V1512/02, V5342/08, V6227/08 s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.2.2002 sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu nachádzajúceho sa v T., na Ul. Š. V. č. XXX/XX, číslo
bytu 4, na druhom poschodí a spoluvlastníckeho podielu vo výške 54/944 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu č. súp. XXXXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXX. Dňa 14.8.2008

navrhovatelia s právnym predchodcom odporcu v 1. rade, spoločnosťou AutoStar, s.r.o. so sídlom v
Prievidzi, Pribinovo námestie č. 8, zast. konateľom T. V., uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
predmetného bytu. Kúpna cena predstavovala sumu 400.000,- Sk. V totožný deň účastníci kúpnej
zmluvy uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu, na základe ktorej sa navrhovatelia stali spoločnými
nájomcami bytu, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 14.8.2008 previedli právnemu predchodcovi odporcu v

1. rade. Na základe nájomnej zmluvy sa navrhovatelia zaviazali platiť mesačne inkaso. Nájomné na
obdobie 5 rokov a 6 mesiacov v sume 200.000,- Sk sa zaviazali zaplatiť vopred, t.j. suma 3.000,- Sk
mesačne. Súčasne sa zaviazali preinvestovať do zveľadenia bytu sumu 100.000,- Sk. Nájom bytu bol
dojednaný na dobu neurčitú.

Dňa 30.9.2008 právny predchodca odporcu v 1. rade predmetný byt previedol kúpnou zmluvou do
výlučného vlastníctva odporkyni v 2. rade, ktorá ho vlastní doposiaľ. Kúpna cena predstavovala sumu
1.200.000,- Sk. Súčasťou spisu Správy katastra v Prievidzi V6227/08 je aj notárska zápisnica zo dňa
31.10.2008 týkajúca sa uzavretia dohody o zúžení BSM odporkyne v 2. rade a jej manžela, ktorou zúžili
rozsah BSM podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka o byt nadobudnutý odporkyňou od právneho

predchodcu odporcu v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.2008. Dohodli sa, že byt bude výlučným
vlastníctvom odporkyne. Následne dňa 3.11.2008 odporkyňa v 2. rade s navrhovateľmi uzavrela novú
zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Dohodli sa na nájomnom v sume 100,- Sk mesačne. Dňa
25.11.2009 odporkyňa v 2. rade podala voči navrhovateľom návrh na tunajší súd, ktorým sa domáha ichvypratania z predmetného bytu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že byt užívajú bez
právneho dôvodu, nakoľko nájomný vzťah skončil výpoveďou z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1, písm. a/
Občianskeho zákonníka, pretože odporkyňa byt potrebuje pre svojho brata a jeho rodinu, ktorí nemajú

kde bývať. Trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 30.9.2009. Navrhovateľov odporkyňa vyzvala
na vypratanie bytu v lehote 3 dní od skončenia nájmu bez bytovej náhrady. Navrhovatelia doposiaľ
predmetný byt nevypratali a obývajú ho.

Na základe trestného oznámenia zo dňa 6.8.2009 podaného navrhovateľkou v 2. rade bolo uznesením

OR PZ Prievidza ČVS: ORP-922/OEK-PD-2009 zo dňa 21.9.2009 začaté trestné stíhanie vo veci
podvodu podľa § 221 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil páchateľ tým, že ako
kupujúci za spoločnosť AutoStar, s.r.o. so sídlom v Prievidzi dňa 14.8.2008 uzavrel s navrhovateľmi
kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom kúpnu cenu v sume 400.000,- Sk im nevyplatil, čím ich
uviedol do omylu. Trestné stíhanie vo veci doposiaľ skončené nie je.

Zdôvodu,ženavrhovateľv1.radejehluchonemýanavrhovateľkav2.radejenedoslýchaváamárečovú
vadu, v dôsledku ktorej ťažko artikuluje, im súd ustanovil tlmočníčku posunkovej reči, ktorá priebeh
súdneho konania, vrátane výsluchov účastníkov a svedkov, navrhovateľom tlmočila do posunkovej reči.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že na základe písomnej reklamy, ktorá im bola

vložená do schránky a týkala sa reklamovania pomoci ľuďom splácať pôžičku, kontaktovala odporkyňu
v 2. rade na telefónne číslo, ktoré bolo v reklame uvedené. Okrem telefónneho čísla na reklamnom
letáku ďalší text uvedený nebol. Nebol im doručený leták, ktorý odporcovia založili do spisu na čl.
131 a 132. Jednalo sa o malý kus čistého papiera. Na základe telefonického kontaktu navrhovateľov
navštívila odporkyňa v 2. rade a pýtala sa, čo potrebujú. Navrhovateľka v 2. rade jej oznámila, že im

bol poskytnutý úver zo spoločnosti Provident, ktorú nestíhali splácať. Odporkyňa v 2. rade im oznámila,
že im požičia sumu 200.000,- Sk. Po prvej návšteve odporkyne navrhovatelia na druhý deň ráno
navštívili kanceláriu spoločnosti AutoStar, podpisovať nejaké papiere. Navrhovateľka si nepamätala, o
aké papiere sa jednalo. Odporkyňa ich mala naskladané na sebe, tieto len podpísali. Bola si istá, že v
kancelárii podpisovala len dva pokladničné doklady. Prvý pokladničný doklad sa týkal prevzatia sumy

200.000,- Sk a druhý pokladničný doklad sa týkal odovzdania zálohy na plastové okná. Nepoprela, že
počas ďalšej návštevy odporkyne v 2. rade, kde bol prítomný aj Jozef V., podpísala dva pokladničné
doklady o poskytnutí zálohy na plastové okná.

Druhýkrát navrhovateľov navštívila odporkyňa v 2. rade asi s odstupom jedného mesiaca od prvej

návštevy. V tento deň v byte okrem navrhovateľov bola prítomná aj pracovníčka spoločnosti Provident.
Počas tejto návštevy navrhovateľom odporkyňa v 2. rade odovzdala hotovosť 200.000,- Sk, z ktorej
splatili pôžičku pre Provident tak, že hotovosť odovzdali pracovníčke spoločnosti. Navrhovateľka chcela
vedieť ako budú splácať pôžičku, preto si od odporkyne v 2. rade pýtala zmluvu o pôžičke. Sľúbila jej,
že ju vypracuje, ale doposiaľ žiadnu nepredložila. Po tom, ako navrhovatelia vyplatili dlh spoločnosti

Provident, sa ich odporkyňa pýtala, či niečo nepotrebujú. Navrhovateľka pred ňou spomenula, že by
potrebovali plastové okná. Zvyšok z požičanej sumy potom použili na výrobu a montáž plastových okien
do bytu. Zálohu na plastové okná navrhovatelia odovzdali R. V., čo vyplýva aj z pokladničných dokladov
založených v spise na čl. 23.

Pokiaľ išlo o podpisovanie kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008, navrhovateľka uviedla, že na Mestskom
úrade v Prievidzi podpisovala nejaké listiny. Nevedela, čo podpisovala, pretože odporkyňa v 2. rade
jej neukázala listiny, ktoré podpisovala. Povedala jej, že listiny má podpísať. Keď sa jej pýtala, čo má
podpísať, odporkyňa neodpovedala.

Súd navrhovateľke v 2. rade predložil kúpnu zmluvu zo dňa 14.8.2008. Potvrdila, že podpis na zmluve je
jej podpisom, ale tvrdila, že takúto zmluvu nečítala. Nepoznala obsah tejto kúpnej zmluvy. Navrhovateľka
v 2. rade potvrdila, že odporkyňa v 2. rade jej vyplatila len sumu 200.000,- Sk. Viac finančných
prostriedkov od nej nedostali. Rovnako potvrdila, že podpisy na výdavkových pokladničných dokladoch
založených v spise na čl. 86, 87 zo dňa 14.8.2008, sú jej podpismi. Tvrdila, že nepodpisovala dva

výdavkové pokladničné doklady. Podpísala výdavkový pokladničný doklad na sumu 200.000,- Sk, ktorý
je v spise založený na čl. 23 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 14.8.2008, ktorý je založený v spise
na čl. 23, jej odovzdala odporkyňa v 2. rade. Nevedela, čoho sa tento príjmový pokladničný doklad týkal,ale asi sa jednalo o potvrdenie toho, že im bola vyplatená pôžička a že zaplatili zálohu za okná. Nevedela
nič o uzavretí nájomných zmlúv s odporcom v 1. rade, ani s odporkyňou v 2. rade.

Súd navrhovateľke predložil zmluva o nájme zo dňa 14.8.2008 založenú v spise na čl. 66 až 68, ktorú
uzavreli obaja navrhovatelia so spoločnosťou AutoStar, s.r.o. dňa 14.8.2008. Navrhovateľka uviedla, že
žiadne listiny, ktoré im predložila odporkyňa v 2. rade nečítala, len ich podpisovala na základe toho, že
odporkyňa im tak prikázala. Neskôr upresnila svoju výpoveď a potvrdila, že zmluvy o nájme čítala až po
tom, ako jej boli doručené poštou do miesta bydliska. Vtedy už boli zmluvy podpísané. Nevedela, že s

odporkyňou v 2. rade navrhovatelia uzavreli nájomnú zmluvu zo dňa 3.11.2008. Po uzavretí nájomnej
zmluvy nájomné a zálohy za služby platil navrhovateľ v 1. rade formou inkasa v sume 159,22 eur, z
ktorej suma 130,02 eur predstavovala nájomné a zvyšná suma bola zálohou za dodávku energií.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že v prejednávanej veci komunikovala s

odporkyňou v 2. rade výlučne sama a potom výsledky tejto komunikácie tlmočila navrhovateľovi v 1.
rade, súd jeho výsluch nepovažoval za potrebný. Navrhovateľ v 1. rade rovnako potvrdil, že on sám s
odporkyňou v 2. rade nikdy nekomunikoval.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že od februára 2007 bola zamestnaná v pracovnom

pomerevspoločnostiSlovakRealInvests.r.o.sosídlomvPrievidzi,ktorejkonateľmiboliT.V.aK.W..Od
januára 2008 prácu v tejto spoločnosti vykonávala ako živnostníčka. Pracovala ako realitná maklérka.
Spočnosť Slovak Real Invest s.r.o. v rámci svojho podnikania pomáhala občanom, ktorí sa ocitli vo
finančných problémoch tým, že im navrhla vykúpenie bytu za kúpnu cenu, z ktorej potom uhradili svoje
dlhy. Za týmto účelom spoločnosť distribuovala letáky, ktoré boli roznášané občanom v meste Prievidza.

Takýmto spôsobom bol leták vhodený aj do schránky navrhovateľom, ktorí ju kontaktovali. Navštívila ich
a vysvetlila im, že sa nejedná o pôžičku, ale o vykúpenie bytu za kúpnu cenu, z ktorej môžu uhradiť
svoje dlhy. Navrhla im, že spoločnosť odkúpi ich byt, za cenu, ktorú určia jej konatelia. Navrhovatelia
s predajom bytu súhlasili. Na druhý deň ich navštívila s R. V., ktorý bol zamestnancom spoločnosti
a vysvetlili im podmienky predaja bytu. Obaja navrhovatelia asi na tretí, prípadne štvrtý deň po prvej

návšteve odporkyne v 2. rade, navštívili sídlo spoločnosti, kde sa dohodli na kúpnej cene za bytu. Prvá
časť kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk im bola vyplatená u nich v byte, po tom, ako bola dojednaná jej
výška.PrítomníprivyplácaníkúpnejcenybolipracovníčkaspoločnostiProvident,ktoráodnavrhovateľov
prevzala sumu, ktorú spoločnosti navrhovatelia dlhovali. Okrem nej v byte navrhovateľov bola prítomná
len odporkyňa v 2. rade a navrhovatelia. Súčasne s odovzdaním časti kúpnej ceny bol navrhovateľom

vydaný aj pokladničný doklad na sumu 200.000,- Sk, ktorý nebol opatrený pečiatkou kupujúceho. Druhá
časť kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk bola navrhovateľom vyplatená v sídle kupujúceho, v spoločnosti
AutoStar, s.r.o. v Prievidzi, Pribinovo nám. č. 8, po podpise a overení podpisov. Tiež im bol vydaný
pokladničný doklad, ktorý už bol opečiatkovaný. Išlo o pokladničné doklady, ktoré sú založené v spise na
čl. 86, 87. Tieto výdavkové pokladničné doklady boli datované dňom 14.8.2008 z dôvodu, že v tento deň

bola uzavretá kúpna zmluva. Neoznačený pokladničný doklad, ktorým bola navrhovateľom vyplatená
prvá časť kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk, účtovníčka spoločnosti zlikvidovala. Jednalo sa o K.. X. Q.,
ktorá bola prítomná pri preberaní kúpnej ceny navrhovateľmi v sídle kupujúceho a pri podpise kúpnej
zmluvy. Okrem nej a navrhovateľov bol prítomný odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade. K nájomnej
zmluve zo dňa 14.8.2008 uviedla, že navrhovatelia trvali na jej uzavretí. Konateľ spoločnosti AutoStar,

s.r.o. T. V., trval na tom, aby nájomné navrhovatelia zaplatili vopred na obdobie 5 rokov. Tento záväzok
nesplnili, preto došlo k výpovedi nájomnej zmluvy. Bližšie sa k okolnostiam uzavretia a vypovedania tejto
nájomnej zmluvy vyjadriť nevedela.

K uzavretiu ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2008 o prevode bytu medzi spoločnosťou AutoStar, s.r.o.

Prievidza a odporkyňou v 2. rade, podľa vyjadrenia odporkyne došlo z dôvodu, že sa tak dohodla s
konateľom spoločnosti, T. V., pretože chcela byt pre svoje deti, 17-ročnú dcéru a 15-ročného syna.
Kúpnu cenu za byt v sume 1.200.000,- Sk spoločnosti Autostar vyplatila. Hotovosť v sume 300.000,-
Sk predstavovala jej úspory a zvyšok kúpnej ceny v sume 900.000,- Sk jej požičali rodičia, ktorým
tento dlh spláca. Predmetný byt je v jej výlučnom vlastníctve, nakoľko notárskou zápisnicou došlo k

zúženiu rozsahu BSM, s čím jej manžel súhlasil. Dôvodom pre tento postup bola skutočnosť, že v
čase, keď byt nadobudla, s manželom mala osobné problémy. Doposiaľ je vydatá. S navrhovateľmi
uzavrela nájomnú zmluvu zo dňa 3.11.2008 na dobu neurčitú, pretože nevedela, kedy je deti budú byt
potrebovať. Dohodli sa na symbolickom nájomnom v sume 100,- Sk mesačne, ktoré neplatili. Inkasoplatili pravidelne. Poukázala na to, že vzťahy medzi ňou a navrhovateľmi boli dobré a priateľské dovtedy,
pokiaľ im nedoručila výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že byt potrebovala pre brata. Od tejto doby došlo
k zhoršeniu ich vzájomných vzťahov. Byt chcela pre brata z dôvodu, že sa spolu s deťmi odsťahoval od

rodičov do dvojizbového bytu. Spolu s nájomnou zmluvou navrhovateľom predložila aj list vlastníctva,
v ktorom bola uvedená ako výlučná vlastníčka bytu a oboznámila ich aj s obsahom nájomnej zmluvy.
Navrhovatelia vyjadrili súhlas a voči obsahu zmluvy nemali výhrady. Zmluvu čítali vo svojej domácnosti
v prítomnosti odporkyne. Až potom spoločne odišli overiť podpisy navrhovateľov na nájomnej zmluve na
klientské centrum. S navrhovateľmi sa odporkyňa po nadobudnutí vlastníctva bytu a uzavretí nájomnej

zmluvy zo dňa 3.11.20008 stretávala príležitostne, asi jedenkrát za mesiac, kedy kontrolovala, či je v
byte všetko v poriadku a nosila navrhovateľom aj ovocie. Potvrdila, že zálohy za energie navrhovatelia
platili priamo dodávateľom. Výška nákladov na bývanie predstavovala sumu okolo 4.500,- prípadne
5.000,- Sk, čo platili navrhovatelia. V nákladoch boli zahrnuté poplatky za správu a zálohové platby za
služby. Do podania návrhu na vypratanie navrhovateľov z bytu, títo nemali žiadne výhrady voči tomu,
že odporkyňa v 2. rade ich domácnosť navštevuje. Nikdy jej nedali najavo, že sa cítia byť ukrátení.

Odporkyňa poukázala aj na to, že navrhovatelia museli vedieť, že je výlučnou vlastníčkou bytu, pretože
aj preplatok za služby bol doručený jej. Navrhovatelia ju požiadali o odovzdanie preplatku a odporkyňa
im tento preplatok vrátila.

Pokiaľ odporkyňa podpísala príjmový pokladničný doklad zo dňa 14.8.2008, ktorý je v spise založený

na čl. 23, poukázala na to, navrhovatelia hotovosť v sume 200.000,- Sk, uvedenú v tomto doklade,
jej nikdy neodovzdali. Tento príjmový pokladničný doklad bol vypísaný a odporkyňou podpísaný skôr,
v súvislosti s prípravou nájomnej zmluvy, ktorú navrhovatelia uzavreli so spoločnosťou AutoStar, s.r.o.
Suma 200.000,- Sk mala predstavovať úhradu nájomného na 5 rokov vopred. Navrhovatelia odmietli
túto sumu vyplatiť, hoci sa dohodli s T. V. na tom, že druhá časť kúpnej ceny za byt bude použitá

práve na úhradu nájomného. Nakoniec uviedli, že túto sumu si chcú ponechať pre svoje osobné účely.
Pokiaľ išlo o výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.8.2008, založený v spise na čl. 23, ktorý nebol
opečiatkovaný spoločnosťou AutoStar s.r.o. a bola v ňom uvedená suma 200.000,- Sk, ktorej prevzatie
podpisom potvrdila navrhovateľka v 2. rade, mohlo sa jednať o ten výdavkový pokladničný doklad, ktorý
potvrdzuje, že navrhovatelia prevzali prvú časť kúpnej ceny za byt. Originál tohto výdavkového dokladu

účtovníčka zlikvidovala a boli vypísané nové výdavkové doklady, ktoré sú v spise založené na čl. 86, 87.

Odporkyňa zároveň potvrdila, že rovnakým spôsobom ako v prípade navrhovateľov, boli kúpené tri byte
v Q., jeden byt v T. a dva byty v A. nad Q.. Byt v T. je prenajatý pôvodnému vlastníkovi, s ktorým je
uzavretá riadna nájomná zmluva. Nájomná zmluva je uzavretá aj v jednom byte v A. nad Q. s pôvodným

vlastníkom. Nepamätala sa, či nájomné zmluvy boli uzatvárané na dobu neurčitú a či bolo dohodnuté
platenie nájomného s časovým predstihom niektorých rokov vopred. Tvrdila, že spoločnosť AutoStar,
s.r.o. zmluvy o pôžičke neuzatvárala, vždy sa jednalo o kúpu bytu.

Na otázku sudkyne, z akých dôvodov kúpnu zmluvu s navrhovateľmi uzatvárala spoločnosť Autostar

s.r.o. Prievidza, keď letáky o kúpe bytov vydávala spoločnosť Slovak Real Invest, odporkyňa v 2. rade
uviedla, že išlo o rozhodnutie T. V., ktorý bol konateľom v oboch spoločnostiach. Bližšie sa k tejto otázke
vyjadriť nevedela.

Súd na preukázanie tvrdení účastníkov vypočul navrhnutých svedkov.

Svedkyňa V. Y. navrhovateľov, ani odporkyňu v 2. rade nepoznala. Nikdy sa s nimi osobne nestretla a
navrhovateľom v mene spoločnosti PROVIDENT neposkytovala pôžičku.

Svedkyňa Y. T. potvrdila, že približne pred 6 alebo 7 rokmi pracovala ako obchodná zástupkyňa
spoločnosti Provident, ktorá poskytovala pôžičky. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade boli tiež dlžníkmi
spoločnosti Provident, u ktorej mali poskytnutých viac pôžičiek. Pamätala sa, že asi s odstupom 6,
7 rokov jej telefonovala odporkyňa v 2. rade, že za navrhovateľov chce vyplatiť pôžičky, ktoré im
poskytla spoločnosť Provident. Pamätala sa, že odporkyňa v 2. rade v tom čase pracovala pre nejakú

realitnú kanceláriu. Svedkyňa osobne navštívila domácnosť navrhovateľov, kde jej odporkyňa v 2. rade
odovzdala finančné prostriedky priamo do rúk na úhradu pôžičiek navrhovateľov. Išlo o väčší obnos
peňazí, okolo 50.000,- až 60.000,- Sk. Pamätala si, že navrhovateľka v 2. rade niečo spomínala, že byt
sa mal prevádzať na realitnú kanceláriu. Viac o prevode bytu jej odporkyňa v 2.rade nič nepovedala.Svedkyňa Y. Y. od roku 1986 do 25.1.2011 bola zamestnaná na MsÚ v Prievidzi a asi od roku 2007
som pracovala v klientskom centre MsÚ. Do jej náplne práce patrilo overovanie podpisov občanov na

listinách. Potvrdila, že na súdom predloženej listine podpisy navrhovateľov overovala ona a rovnako
vlastnoručne vypisovala aj overovacie pečiatky. Vylúčila, že by občania pri overovaní podpisov na
predložených listinách mali možnosť si pred podpisom týchto listín ich obsah prečítať, neprichádzalo to
do úvahy, pretože klientske centrum bolo maximálne vyťažené. Denne ho navštevovalo množstvo ľudí
a preto nebol priestor, aby si občania tieto listiny prečítali. Bolo to reálne len v prípade, že pracovník

klientskehocentravycestovalpriamodobydliskaosoby,ktorejpodpissaoverovalatátopredpodpísaním
listiny bola oboznámená s jej obsahom. Klienti predkladali listiny zviazané, ale predkladali aj listiny,
ktoré neboli zviazané a v tomto prípade zviazanie listín zabezpečilo klientske centrum. Nevedela sa
vyjadriť, či kúpna zmluva, na ktorej sa overovali podpisy navrhovateľov, bola predložená zviazaná alebo
nezviazaná. Ak sa overovali podpisy osobám s ŤZP, napr. osobám nepočujúcim, pracovníci centra
neskúmali, či tieto osoby boli schopné komunikovať, pokiaľ bez problémov podpísali listiny, ktoré im

boli predložené. Svedkyňa nemala dôvod skúmať, či sa jedná o osobu nepočujúcu a na viac pracovníci
klientskeho centra nemali čas skúmať, či osoba, ktorej podpis sa overoval, bola nepočujúca, prípadne
trpela iným handicapom. Pracovníci ani v prípade, že vizuálnou ohliadkou bolo zistené, že klient, ktorý
si prišiel overiť podpis na listine je handicapovaný, neskúmali, či klient predloženej listine rozumie. V
každom prípade podpisy na listinách len overovali. Klienti si vždy listiny, na ktorých overovali podpisy

priniesli sami. Nepamätala sa, že by nejaký klient v priestoroch cetra listinu čítal.

Svedkyňa K.. X. Q. bola informovaná o predmete sporu odporkyňou v 2. rade. Od februára 2008 do
septembra 2009 bola zamestnaná v spoločnosti Slovak Real Invest ako administratívna pracovníčka.
U právneho predchodcu odporcu v 1. rade, t.j. v spoločnosti AutoStar, s.r.o., zamestnaná nebola.

Vzhľadom k tomu, že T. V. a K. W. boli spoločníkmi vo viacerých obchodných spoločnostiach, mali
vytvorenú jednu kanceláriu, ktorá slúžila pre účely týchto spoločností, t.j. aj pre účely spoločnosti
AutoStar, s.r.o. Pamätala sa, že kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu navrhovateľov pripravila
odporkyňa v 2. rade. Svedkyňa v zmluve kontrolovala len gramatické chyby. Navrhovatelia v 1. a
v 2. rade navštívili kanceláriu spoločnosti AutoStar, s.r.o. za účelom prečítania kúpnej zmluvy a jej

podpísania. Kúpnu zmluvu nepodpisovali v kancelárii, väčšinou klienti spoločnosti listiny podpisovali
na MsÚ, ktorý zabezpečoval overenie podpisov. Pamätala sa, že navrhovatelia v kancelárii právneho
predchodcu odporcu v 1.rade na stole mali predložené kúpne zmluvy, ktoré mali pred sebou. Nevedela
sa vyjadriť, či aj fyzicky si zmluvy prečítali. Svedkyňa sa s nimi nerozprávala. Kúpna cena bola uvedená v
zmluve.Svedkyňapripravilapríjmovépokladničnédoklady,dvakrátpo200.000,-Sk.Nebolaprítomnápri

vyplácaní kúpnej ceny navrhovateľom, nevedela kto komu kúpnu cenu odovzdal, v akej výške, ani to, kto
kúpnu cenu prevzal. Nevedela sa vyjadriť a nepamätala sa, či nastala situácia, že jeden z pokladničných
dokladov neskôr zlikvidovala. Mohlo sa to stať z dôvodu, aby sedelo účtovníctvo právneho predchodcu
odporcu v 1. rade. Nepamätala sa, či v pokladničných dokladoch, ktoré vypisovala, bol uvedený účel
platby, ale väčšinou účel platby uvedený bol. Potvrdila, že vypísala výdavkové pokladničné doklady zo

dňa 14.8.2008, ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 86, 87 a boli jej predložené na nahliadnutie. Vypísala
aj pokladničné doklady, ktoré sú v spise založené na čl. 23 a datované dňom 14.8.2008. Nevedela sa
vyjadriť, za akým účelom vypisovala výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.8.2008 na sumu 200.000,-
Sk, ktorý je založený v spise založený na čl. 23. V tomto výdavkovom pokladničnom doklade hodnota
200.000,- Sk bola vpísaná odporkyňou v 2. rade. Príjmový pokladničný doklad založený v spise na čl.

23 vypisovala na účel úhrady nájomného v sume 200.000,- Sk, zrejme sa jednalo o platenie nájomného
navrhovateľmi, ak v byte ktorý previedli, zostali bývať. Nepamätala sa, ale pripustila, že spoločnosť
AutoStar s.r.o., ktorá nechala navrhovateľov bývať v byte, ktorý na spoločnosť previedli, mohla rovnako
postupovať aj v iných prípadoch, vo vzťahu ku klientom spoločnosti. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť,
kde sa kúpna cena navrhovateľom vyplácala. Potvrdila, že navrhovateľov osobne viackrát videla v

spoločnosti AutoStar s.r.o., ktorí mali priateľský vzťah k odporkyni v 2.rade.

Navrhovatelia uviedli, že svedkyňu nikdy nevideli a nepoznajú ju. Svedkyňa uviedla, že od roku 2008 sa
zmenila, preto je možné, že ju navrhovatelia nespoznali.

Svedok Bc. T. V. od 15.4.2009 do roku 2012 vykonával funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti
Strategie Capital, a.s., ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti AutoStar s.r.o., kedy previedol
obchodný podiel v spoločnosti. Spoločnosť AutoStar, s.r.o. sa zaoberala výkupom nehnuteľností, ich
následných prenájmom, ako aj rekonštrukciou vykúpených nehnuteľností. Cez realitných maklérov,prostredníctvom spoločnosti Slovak Real Invest, v ktorej vystupoval ako spoločník spolu s K. W., boli
do tlače distribuované inzeráty, ktoré ponúkali ľudom výkup ich nehnuteľností, ich rekonštrukciu a ďalší
nájom. Odporkyňa v 2. rade vykonávala funkciu realitného makléra v spoločnosti Slovak Real Invest.

Prax bola taká, že samotný výkup nehnuteľností realizovala spoločnosť Strategie Capital, a.s., ktorá bola
právnym nástupcom spoločnosti AutoStar, s.r.o. Pokiaľ došlo k výkupu nehnuteľností, pôvodní vlastníci
mali dve možnosti, a to buď z nehnuteľnosti sa vysťahovať, alebo po vykúpení nehnuteľnosti spoločnosť
zabezpečila jej rekonštrukciu a následne pôvodným vlastníkom umožnila nájom bytu. Navrhovatelia v 1.
a 2. rade sa na základe inzerátov skontaktovali s odporkyňou v 2. rade, ktorá ich navštívila a dohodli sa

na prevode bytu a následnom nájme. Prvýkrát ich odporkyňa v 2. rade navštívila v mieste ich bydliska
a vysvetlila im postup pri prevode bytu. Svedok pri tejto návšteve prítomný nebol. Pri druhej návšteve,
ktorá prebehla s odstupom času, navrhovatelia navštívili kanceláriu spoločnosti, kde im svedok osobne
prečítal kúpnu zmluvu a vysvetlil im jej obsah. V tom čase podľa jeho názoru boli počujúci, tzn. aj
navrhovateľ v 1. rade, pretože si všimol, že tomu, čo rozprával, obaja rozumeli, pritakávali a vyzerali,
že všetko pochopili. Slovný prejav svedka tlmočila navrhovateľka v 2. rade navrhovateľovi v 1. rade.

U navrhovateľky v 2. rade pri ich osobnom stretnutí nezistil žiadny handicap, pretože komunikovala
normálne. Pri osobnom stretnutí s navrhovateľom v 1. rade si svedok všimol, že slabšie počuje, rozprával
menej zrozumiteľne, ale mal pocit, že mu rozumie. Ani jeden z navrhovateľov nežiadal tlmočníka z
posunkovej reči pri ich vzájomnej komunikácii. Navrhovatelia sa nepreukázali preukazom osoby s ŤZP,
ani svedka neupozornili, že majú zdravotné postihnutie.

Kúpna cena za byt bola vyplatená tak, že jej prvá časť asi v hodnote 200.000,- Sk bola navrhovateľom
vyplatená odporkyňou v 2. rade asi týždeň pred samotným uzavretím zmluvy. Predpokladal, že
odporkyňa v 2. rade navrhovateľom prvú časť kúpnej ceny vyplatila tak, že za nich uhradila ich záväzky.
Druhá časť kúpnej ceny bola vyplatená po podpise kúpnej zmluvy tak, že peniaze svedok odovzdal

odporkyni v 2. rade a ona ich odovzdala navrhovateľom. Nevedel sa vyjadriť, ktorému z nich ich
dala do ruky. Kúpna zmluva bola podpísaná v kancelárii spoločnosti, kde ju podpísal svedok a obaja
navrhovatelia, čím si bol svedok istý. Potom spolu s odporkyňou v 2. rade navrhovatelia odišli svoje
podpisy na zmluve overiť k notárovi alebo na matriku. Navrhovatelia po prečítaní obsahu kúpnej zmluvy
v kancelárii spoločnosti voči jej obsahu nemali žiadne výhrady, len sa pýtali, či ich po prevode bytu

spoločnosť nechá v ňom bývať. Nemali výhrady ani voči výške kúpnej ceny za byt. Poukázal na to, že pre
spoločnosť malo význam kúpiť len také nehnuteľnosti, ktoré boli predávané pod ich reálnu cenu, pretože
spoločnosť mala záujem kúpené nehnuteľnosti predať so ziskom. Podľa názoru svedka trhová hodnota
bytu predstavovala sumu 800.000,- Sk a kúpna cena sumu 400.000,- Sk. Hoci nehnuteľnosť následne
bola prevedená do vlastníctva odporkyne v 2. rade za kúpnu cenu 1.200 000,- Sk, bol to výhodný obchod

aj pre ňu, pretože po dobu 20 rokov mala z tejto nehnuteľnosti zabezpečený výnos vo výške okolo
6 % ročne vo forme nájomného plateného nájomcami a vo forme daňovej úľavy. Bolo mu známe, že
navrhovatelia mali problém s platením nájomného v období, keď sa vlastníkom bytu stala odporkyňa
v 2. rade. Svedok potvrdil, že navrhovatelia z kúpnej ceny sumu 200.000,- Sk zaplatili za nájom bytu
na obdobie 5 rokov vopred. Nehnuteľnosť navrhovateľov bola v krátkej dobe prevedená do vlastníctva

odporkyne v 2. rade z dôvodu, že odporkyňa v 2. rade prejavila záujem o kúpu bytu, z ktorého mohla
mať ďalší finančný prospech vo forme nájomného, pretože navrhovatelia nájomné uhradili za obdobie 5
rokov vopred. Nájomné v sume 200.000,- Sk bolo navrhovateľmi zaplatené z druhej časti kúpnej ceny
bytu, pretože prvá časť kúpnej ceny bola použitá na zaplatenie dlhov navrhovateľov.

Navrhovatelia k výpovedi svedka uviedli, že svedok im žiadnu zmluvu neprečítal.

Svedok Jozef Kútny potvrdil, že navrhovateľov pozná, pretože v ich byte vymieňal okná. V spoločnosti
AutoStar, s.r.o. vykonával funkciu konateľa jeho brat, T. V.. Odporkyňa v 2. rade, ktorú poznal, bola
zamestnaná v spoločnosti Strategie Capital, a.s., v ktorej bol konateľom jeho brat. Svedok uviedol,

že pri rokovaniach medzi právnym predchodcom odporcu v 1. rade, navrhovateľmi a odporkyňou
v 2. rade týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nebol prítomný. Osobne
bol prítomný pri vyplácaní kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk navrhovateľom v kancelárii spoločnosti
Strategie Capital, a.s. V kancelárii boli prítomní obaja navrhovatelia, svedkov brat T. V., odporkyňa
v 2. rade a svedok.XXX.XXX,-V. kúpnu cenu 200.000,- Sk položil na stôl. Nevedel, kto peniaze zo

stola zobral. Nevedel sa vyjadriť, či ich navrhovateľom odovzdávala odporkyňa v 2. rade. K iným
skutočnostiam, týkajúcim sa prevodu bytu sa vyjadriť nevedel. V byte navrhovateľov pred uzavretím
kúpnej zmluvy nikdy nebol. Bol prítomný len pri výmene okien. Navrhovateľom nevysvetľoval podmienkypredaja bytu. Nepamätal sa, že by spolu s odporkyňou v 2. rade v byte navrhovateľov im vysvetľoval
podmienky predaja bytu.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluvou o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 18.2.2002 sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade stali bezpodielovými spoluvlastníkmi
3-izbového bytu nachádzajúceho sa v V.. H. č. XXX/XX, číslo bytu XXXX, na druhom poschodí a

k spoluvlastníckemu podielu vo výške XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu č. súp. XXXXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXX. Dňa 14.8.2008 navrhovatelia s právnym
predchodcom odporcu v 1. rade, spoločnosťou AutoStar, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Pribinovo námestie
č. 8, zast. konateľom, T. V., uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Kúpna
cena predstavovala sumu 400.000,- Sk. V totožný deň účastníci kúpnej zmluvy uzavreli zmluvu o nájme

predmetného bytu, na základe ktorej sa navrhovatelia stali spoločnými nájomcami bytu, ktorý kúpnou
zmluvou zo dňa 14.8.2008 previedli právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade. Na základe nájomnej
zmluvy sa navrhovatelia zaviazali platiť mesačne inkaso. Nájomné na obdobie 5 rokov a 6 mesiacov
v sume 200.000,- Sk sa zaviazali zaplatiť vopred, t.j. po 3.000,- Sk mesačne. Súčasne sa zaviazali
preinvestovať do zveľadenia bytu sumu 100.000,- Sk. Nájom bytu bol dojednaný na dobu neurčitú.

Dňa 30.9.2008 právny predchodca odporcu v 1. rade byt pôvodne patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľov previedol kúpnou zmluvou do výlučného vlastníctva odporkyni v 2. rade,
ktorá ho vlastní doposiaľ. Kúpna cena predstavovala sumu 1.200.000,- Sk. Následne dňa 3.11.2008
odporkyňa v 2. rade s navrhovateľmi uzavrela novú zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Dohodli sa na

nájomnom v sume 100,- Sk mesačne. Dňa 25.11.2009 odporkyňa v 2. rade podala voči navrhovateľom
návrh na tunajší súd, ktorým sa domáha ich vypratania z predmetného bytu podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že byt užívajú bez právneho dôvodu, nakoľko nájomný vzťah skončil
výpoveďou z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1, písm. a/ Občianskeho zákonníka, pretože odporkyňa
byt potrebuje pre svojho brata a jeho rodinu, ktorí nemajú kde bývať. Trojmesačná výpovedná lehota

uplynula dňa 30.9.2009. Navrhovateľov odporkyňa vyzvala na vypratanie bytu v lehote 3 dní od
skončenia nájmu bez bytovej náhrady. Navrhovatelia doposiaľ predmetný byt obývajú.

Na základe trestného oznámenia zo dňa 6.8.2009 podaného navrhovateľkou v 2. rade bolo uznesením
OR PZ Prievidza ČVS: ORP-922/OEK-PD-2009 zo dňa 21.9.2009 začaté trestné stíhanie vo veci

podvodu podľa § 221 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil páchateľ tým, že ako
kupujúci za spoločnosť AutoStar, s.r.o. so sídlom v Prievidzi dňa 14.8.2008 uzavrel s navrhovateľmi
kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom kúpnu cenu v sume 400.000,- Sk im nevyplatil, čím ich
uviedol do omylu. Trestné stíhanie vo veci doposiaľ skončené nie je.

Súd ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť zmlúv o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.8.2008 a
30.9.2008. Dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. a 2. rade boli pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 14.8.2008, ktorou vlastnícke právo k nemu nadobudol právny predchodca odporcu v 1. rade,
uvedení do omylu jednak odporkyňou v 2. rade, ako aj právnym predchodcom odporcom v 1. rade.V súdnom konaní bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade je hluchonemý a navrhovateľka v 2. rade je
nedoslýchavá, má rečovú vadu, v dôsledku ktorej ťažko artikuluje, čím je vo všeobecnosti zhoršená

komunikácia s ňou. Z výpovede navrhovateľky v 2. rade bolo zistené, že navrhovatelia v skutočnosti
neprejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu, ktorý patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva,
právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade, spoločnosti AutoStar, s.r.o. so sídlom v Prievidzi. Mali záujem
získať finančné prostriedky na splatenie úverov poskytnutých spoločnosťou Provident a za týmto účelom
kontaktovali odporkyňu v 2. rade. Tvrdili, že leták, ktorý im bol doručený, neobsahoval žiadne informácie

o výkupe bytov, išlo o čistý kus papiera, na ktorom okrem telefónneho čísla ďalší text uvedený nebol.
Uverili odporkyni v 2. rade, že im chce finančne pomôcť splatiť dlhy. Vzhľadom k tomu, že jej dôverovali,
podpísali všetky listiny, ktoré im boli odovzdané na podpis bez toho, aby si ich sami prečítali, prípadne
ich niekto oboznámil s ich obsahom.

Navrhovateľov súd hodnotil ako jednoduchých ľudí, ktorí v dôsledku sluchovo-rečového handicapu sú

extrémne dôverčiví, naivní, s nízkym právnym vedomím, v dôsledku čoho ich nie je problém zneužiť.
Tieto povahové črty navrhovateľov podľa názoru súdu zneužili aj obaja odporcovia, ktorí využili ich
dôverčivosť, naivitu a neznalosť práva na to, aby ich uviedli do omylu a následne s nimi uzavreli kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 14.8.2008. Z výpovede navrhovateľky v 2. rade bolo
zistené, že navrhovatelia mali záujem o poskytnutie pôžičky na splatenie ich dlhov. Uverili odporkyni v 2.

rade, že im požičia sumu 200.000,- Sk. Za týmto účelom navštívili kanceláriu spoločnosti AutoStar s.r.o.,
kde podpísali nejaké papiere. Navrhovateľka si nepamätala, o aké papiere sa jednalo. Odporkyňa ich
mala naskladané na sebe, tieto len podpísali. Skutočnosť, že navrhovatelia mali záujem iba o pôžičku,
potvrdila navrhovateľka v 2. rade aj tým, že od odporkyne v 2. rade chcela vedieť ako budú splácať
pôžičku, preto si od nej pýtala zmluvu o pôžičke. Odporkyňa jej mala sľúbiť, že ju vypracuje, ale doposiaľ

žiadnu nepredložila.

Pokiaľ išlo o podpisovanie kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008, navrhovateľka uviedla, že na Mestskom
úrade v Prievidzi podpisovala nejaké listiny. Nevedela, čo podpisovala, pretože odporkyňa v 2. rade
jej neukázala listiny, ktoré podpisovala. Povedala jej, že listiny má podpísať. Keď sa jej pýtala,

čo má podpísať, odporkyňa neodpovedala. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa nemala záujem
navrhovateľom jasne a zrozumiteľne vysvetliť alebo prečítať im obsah listín, ktoré na MsÚ v Prievidzi
podpísalitak,abypochopili,aképrávneúkonyuzavierajú.Popredloženíkúpnejzmluvyzodňa14.8.2008
navrhovateľke v 2. rade súdom, tvrdila, že takúto zmluvu nečítala. Nepoznala jej obsah, hoci nepoprela,
že zmluvu podpísala.

Výpovede odporkyne v 2. rade a svedka T. V. súd považoval za nevierohodné, pretože o rovnakých
skutočnostiach vypovedali rozdielne. Napríklad svedok V. tvrdil, že navrhovatelia druhú časť kúpnej ceny
v sume 200.000,- Sk zložili na nájomné na obdobie 5 rokov vopred a odporkyňa v 2. rade tvrdila, že
navrhovatelia si svoj záväzok zaplatiť nájomné na obdobie 5 rokov vopred nesplnili a z tohto dôvodu im

právnym predchodcom odporcu bola daná výpoveď z nájmu bytu. Odporkyňa tvrdila, že navrhovatelia
si riadne prečítali nájomnú zmluvu zo dňa 3.11.2008, nemali voči nej výhrady a následne na to spoločne
odišli na klientské centrum overiť podpisy navrhovateľov na nájomnej zmluve. Nájomná zmluva zo dňa
3.11.2008 založená v spise na čl. 25 neobsahuje overovaciu pečiatku klientskeho centra, ktoré malo
podpisy navrhovateľov na zmluve úradne overiť. Na viac je vo všeobecnosti neštandardné, aby podpisy

nájomcov v zmluve o nájme nehnuteľnosti boli úradne overované. Ďalej odporkyňa tvrdila, že počas
druhej návštevy u navrhovateľov bol okrem nej v ich domácnosti prítomný aj R. V. a spoločne im vysvetlili
podmienkypredajabytu.SvedokI.V.tútoskutočnosťpoprelauviedol,žepreduzavretímkúpnejzmluvys
navrhovateľmi, v ich byte nikdy nebol a nepamätal sa, že by spolu s odporkyňou v byte navrhovateľov im
vysvetľoval podmienky predaja bytu. Odporkyňa tvrdila, že svedkyňa Eva Q. bola prítomná pri preberaní

kúpnej ceny navrhovateľmi v sídle spoločnosti AutoStar, s.r.o. a pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa
14.8.2008. Svedkyňa Q. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovatelia kúpnu zmluvu nepodpisovali v
kancelárii spoločnosti, nevedela sa vyjadriť, či si kúpnu zmluvu prečítali a nebola prítomná pri vyplácaní
kúpnej ceny. Nevedela, kto komu kúpnu cenu odovzdal, v akej výške a kto kúpnu cenu prevzal.

Svedkyňa Y. Y., pracovníčka klientskeho centra MsÚ v Prievidza vylúčila, že by navrhovatelia mali
časový priestor a možnosť pred overeným podpísaním kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 si ju riadne
prečítať, čo nebolo možné z časových a kapacitných dôvodov. Ak sa overovali podpisy osobám s ŤZP,
napr.osobámnepočujúcim,pracovnícicentraneskúmali,čitietoosobybolischopnékomunikovať,pokiaľbez problémov podpísali listiny, ktoré im boli predložené. Svedkyňa nemala dôvod skúmať, či sa jedná
o osobu nepočujúcu a na viac pracovníci kientskeho centra nemali čas skúmať, či osoba, ktorej podpis
sa overoval, bola nepočujúca, prípadne trpela iným handicapom. Pracovníci ani v prípade, že vizuálnou

ohliadkou bolo zistené, že klient, ktorý si prišiel overiť podpis na listine je handicapovaný, neskúmali, či
klient predloženej listine rozumie. V každom prípade podpisy na listinách len overovali. Klienti si vždy
listiny, na ktorých overovali podpisy priniesli sami. Nepamätala sa, že by nejaký klient v priestoroch
centra listinu čítal.

Vzhľadom na podstatné rozpory medzi výpoveďami odporkyne v 2. rade a svedkov T. V., R. V., X. Q.,
súd obranu odporcov považoval za účelovú a nepreukázanú, v snahe zachovať súčasný vlastnícky stav
k bytu pôvodne patriaceho navrhovateľom, ktorý je na prospech obom odporcom. Právny predchodca
odporcu v 1. rade predmetný byt nadobudol reálne za sumu 200.000,- Sk, pretože ďalšiu časť kúpnej
ceny v sume 200.000,- Sk navrhovatelia zložili ako nájomné na obdobie 5 rokov vopred, čo svedok
T. V. aj potvrdil a následne za ďalší prevod bytu do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade získal

kúpnu cenu 1.200.000,- Sk. Odporkyňa zase do svojho výlučného vlastníctva nadobudla nehnuteľnosť,
vypratania ktorej sa voči navrhovateľom domáha v súdnom konaní.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že navrhovatelia pri
uzavieraníkúpnejzmluvyzodňa14.8.2008boliprávnympredchodcomodporcuv1.radeaodporkyňouv

2. rade uvedení do omylu, nebyť ktorého kúpnu zmluvu, ani následné nájomné zmluvy zo dňa 14.8.2008
a 3.11.2008 by neuzavreli. Právny predchodca odporcu v 1. rade, konkrétne jeho konateľ XXX.XXX,- V.
a odporkyňa v 2. rade zneužili dôverčivosť navrhovateľov, ich sluchovo-rečový handicap a ich naivitu
k tomu, aby pod zámienkou "finančnej pomoci" ich pripravili o bývanie a za zjavne nevýhodných
podmienok (výška kúpnej ceny, spôsob, akým bola navrhovateľom vyplatená, preddavok na nájomné v

sume 200.000,- Sk) uzavreli s nimi kúpnu zmluvu, o uzavretie ktorej navrhovatelia neprejavili skutočnú
vôľuaojejexistenciisadozvedelidňa6.8.2009,kedynavštívilirealitnúkanceláriuN.S.,prostredníctvom
ktorej mali záujem byt predať.

Keďže navrhovatelia sa úspešne dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 podľa

cit. ust. § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka, je kúpna zmluva zo dňa 14.8.2008 neplatná. Za neplatnú
je potom potrebné považovať aj nasledujúcu kúpnu zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
odporcu v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 30.9.2008 z dôvodu, že predávajúci v čase prevodu nebol
vlastník prevádzanej nehnuteľnosti a od nevlastníka nie je možné nadobudnúť nehnuteľnosť ( zásada:
nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má). Neplatnosťou obidvoch kúpnych zmlúv sa

obnovil pôvodný vlastnícky stav, to znamená, že skutočnými vlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v T.,
na Ul. Š. V. č. XXX/XX, číslo bytu W. sú navrhovatelia v 1. a v 2. rade.

Navrhovatelia sa dovolávali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2008 aj z dôvodu, že kúpna
cena za byt bola dojednaná v rozpore s § 589 Občianskeho zákonníka, pretože v r. 2008 sa ceny za

prevod bytov pohybovali vo vyšších sumách, než bola dojednaná kúpna cena medzi účastníkmi zmluvy.
Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a z dôvodu podľa § 589 Občianskeho zákonníka,
robí právny úkon neplatný iba v rozsahu, v ktorom kúpna cena odporuje všeobecne záväznému predpisu
o cenách. Navrhovatelia sa však úspešne dovolali neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu omylu, do
ktorého boli uvedení právnym predchodcom odporcu v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, ktorý robí

neplatnou zmluvu ako celok, vrátane dojednania kúpnej ceny, preto nebolo potrebné ďalej sa zaoberať
neplatnosťou kúpnej zmluvy z dôvodu uvedeného v § 589 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia veci samej podľa § 151
ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.