Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203325
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8616203325.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ul.
Z. XX/X, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom
Hencovská 2043, 093 02 Hencovce proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova
17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so

sídlom Štefánikovo námestie č.13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 800,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/106/2016-72 zo dňa 20.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby
a III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č. k.
6C/106/2016-19zodňa07.02.2017. II. Žalobu zamietol.III.Žalovanémupriznalprotižalobcovináhradu
trov konania v plnej výške, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust.§ 3 ods.1, 2, 3, § 48 ods.1 a 2, § 52 ods.1,

2, § 788 ods.1 a 3, § 796 ods.1, 2, § 797 ods.1,2 a § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka a ust.§ 79
ods.1, 2, 3 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 20.01.2015
žalobca ako poistník a súčasne poistený uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu
Poistenie úrazu a zodpovednosti so začiatkom poistenia 0:00 hod. 21.01.2015, s poistnou dobou

v závislosti od dojednaného rizika, s ročným poistným obdobím, so spôsobom platenia poistného:
štvrťročne, s celkovým ročným poistným 178,- Eur a výslednou štvrťročnou splátkou poistného 44,50
Eur, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie úrazu a
zodpovednosti. Žalobca podpisom zmluvy prehlásil, teda potvrdil, aj keď v žalobe a na začiatku výsluchu
tvrdil, že všeobecné poistné podmienky mu neboli odovzdané, že sa oboznámil so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie úrazu a zodpovednosti, vrátane údajov podľa § 792a OZ a v

písomnej forme ich prevzal spolu s formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach poistnej zmluvy a
že bol oboznámený s informáciami o dojednaných poisteniach uvedenými v Oceňovacích tabuľkách
pre trvalé následky v dôsledku úrazu a v Oceňovacích tabuľkách pre dobu nevyhnutného liečenia úrazu.
Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy bol žalobca s nimi oboznámený v dôsledku čoho sa
stali záväznými aj pre žalobcu. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že poistná zmluva medzi stranami
bola platne uzavretá. Podaním zo dňa 03.06.2015 odstúpil žalovaný od poistnej zmluvy s poukazom na

zmluvné dojednania uvedené v článku 3 ods. 8, písm. b) Všeobecných poistných podmienok. Žalobca
utrpel dňa 09.03.2015 podvrtnutie pravého kolenného kĺbu s konečnou diagnózou - diskrétna léziazadného rohu med. menisku. Poistné vo výške 44,50 Eur však žalobca uhradil až dňa 27.03.2015.
Vzhľadomnazačiatokpoisteniavzmluvedatovanýnadeň21.01.2015,ktorýjetotožnýsdňomsplatnosti
poistného, mal súd za preukázané, že u žalovaného boli naplnené skutkové predpoklady pre odstúpenie

od poistnej zmluvy, čím žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej
zmluvy a oceňovacích tabuliek. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi stranami konania súd posúdil ako
spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a výšku poistného
nemohol žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť,
mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu (v navrhovanej podobe) uzavrie, alebo nie. Súd

prvej inštancie však nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ustanovenie článku 3, ods. 8, písm. b)
Všeobecných poistných podmienok je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
poistných zmlúv, že tento ako zákonná norma má prednosť pred poistnými podmienkami a že poistné
podmienky nesmú byť v rozpore so zákonom a nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. V súčasnosti
každý poistiteľ vydáva svoje vlastné poistné podmienky, ktoré podľa nového zákona o poisťovníctve
nepodliehajú schváleniu žiadnemu orgánu, nemajú povahu samostatného vykonávacieho predpisu, sú

však záväzné, pretože sú súčasťou poistnej zmluvy. Rovnako tak aj oceňovacie tabuľky sú interným
dokladom poisťovne nepodliehajúcim schváleniu žiadneho orgánu, ktoré slúžia na likvidáciu poistných
udalostí v úrazovom poistení a sú menené a dopĺňané v nadväznosti na zmeny a výsledky lekárskych
postupov. Pri výkone poisťovníctva je nesporné, že postavenie a činnosť žalovaného ako poisťovateľa je
zo strany štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 566/1992

Zb. o Národnej banke Slovenska, zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a zákonom
č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka, ktorý výslovne prezumuje možnosť zmluvnej dohody na rámec zákonných dôvodov, ktorá
stanoví podmienky odstúpenia zmluvných strán. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany poistnej zmluvy
odobrili možnosť odstúpenia žalovaného ako poisťovateľa za neplnenia zmluvných podmienok, tak ako

boli vymedzené v článku 3 ods. 8, písm. b) Všeobecných poistných podmienok. Vzhľadom na naplnenie
zmluvnej dispozície korelujúcej so zákonným predpokladom podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a súčasne zrejmé a určité znenie zmluvného dojednania, sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením
žalovaného, že nie je žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie neplatnosti tohto zmluvného dojednania
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie sa zároveň stotožnil s tvrdením žalovaného,

že aj v prípade danosti poistného krytia v čase deklarovanej poistnej udalosti by žalobca nemal nárok
na výplatu poistného plnenia z dôvodu nenaplnenia zmluvných definičných znakov poistnej udalosti.
Žalobca utrpel úraz dňa 09.03.2015, lekárske ošetrenie vyhľadal 10.03.2015, na tomto ošetrení mu však
nebola predpísaná žiadna liečba a bolo mu doporučené ortopedické vyšetrenie. Súd mal za preukázané,
že žalobca podľa správy ošetrujúceho lekára nebol uznaný práceneschopným, aj keď v žalobe udáva,

že si nárokuje poistné plnenie za telesné poškodenie - denné odškodné po úraze a počas dlhodobej 78
- dňovej práceneschopnosti. Doporučené ortopedické vyšetrenie absolvoval žalobca dňa 16.03.2015,
kde mu vzhľadom na nález a diagnózu bola predpísaná terapia - Aulin. Ďalšiu kontrolu absolvoval
25.03.2015. Ani v rámci kontroly však nebol popisovaný žiadny objektívny nález, iba subjektívne ťažkosti
- bolesť kolena, na ktorú bol predpísaný Flektor a doporučené MRI vyšetrenie. Doporučené MRI

vyšetrenie žalobca absolvoval až takmer o 2 mesiace - 19.05.2015, následne kontrolu po MRI dňa
26.05.2015, kde lekár zhodnotil nález na MRI - lézia zadného rohu mediálneho menisku. Jednotlivé
čiastkové správy ošetrujúcich lekárov a vyšetrenie MRI žalobca nepredložil. Začiatok nevyhnutnej liečby
jepodľanázorusúdusprávne datovanýnadeň16.03.2015,naktoromdošloprvýkrátkurčeniuterapie,a
to podaním lieku. Nakoľko v lekárskej správe zo dňa 25.03.2015 nebola predpisovaná žalobcovi žiadna

nevyhnutná liečba v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami vzhľadom na nález (Flektor bol
predpísaný práve na subjektívnu ťažkosť - bolesť), bolo ukončenie nevyhnutnej liečby žalovaným podľa
názoru súdu datované do tohto dňa. Dobu nevyhnutného liečenia úrazu žalovaný teda uznal v období
od 16.03.2015 do 25.03.2015, čím nebola dosiahnutá zmluvne dojednaná karenčná doba v dĺžke 14 dní
v súlade s citovaným článkom 15 bod 1. a 12. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie úrazu

a zodpovednosti. Nárok žalobcu teda súd prvej inštancie považoval za nepreukázaný.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1 v spojení s ust.§ 262 ods.2
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd vo výroku III. rozsudku priznal náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Aj keď v texte uvádza, že podáva odvolanie
voči výrokom rozsudku, z obsahu odvolania aj petitu vyplýva, že výrok, ktorým zrušil súd prvej inštancieplatobný rozkaz Okresného súdu Svidník č.k. 6C/106/2016-19 zo dňa 07.02.2017 I. nenapadol. Žalobca
namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci v nedostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy

nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C.s.p. správne a svoje rozhodnutie aj náležíte podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. neodôvodnil, keď sa nezaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a tvrdeniami žalobcu potrebnými pre posúdenie veci, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobca rozporoval
odôvodnenie uvedené v bode 36, posledná veta na strane 1 rozsudku, ktorá citoval, pričom toto
odôvodnenie považuje nielen za nedostatočné a subjektívne, nesprávne, ale aj v rozpore s Ústavou

Slovenskej republiky. Všeobecné poistné podmienky nemajú silu zákona, ide o interný predpis vytvorený
jednotlivými poisťovňami pre ich konkrétne produkty. Všeobecné poistné podmienky však nesmú byť v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ktoré majú vyššiu právnu silu. Žiadne podzákonné
normy nesmú byť s nimi v rozpore. Súd prvej inštancie neaplikoval na daný súdom zistený skutkový stav
ustanovenia§802ods.1Občianskehozákonníkaatoodstúpeniepoisťovateľaodzmluvy.Ideoosobitné
ustanovenie vo vzťahu k § 48 a § 497 Občianskeho zákonníka. Predpoklady poisťovateľa odstúpiť

od zmluvy podľa tohto ustanovenia viaže zákon nie na všeobecné poistné podmienky, ale na splnenie
predpokladov: a/ poistník (poistený) vedome porušil svoju povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na
písomné otázky poisťovateľa (§ 793 OZ), b/ poisťovateľ by v prípade uvedenia pravdivých a úplných
okolností poistnú zmluvu vôbec neuzavrel, c/poisťovateľ sa o skutočnosti uvedenej sub a) dozvedel po
uzavretí poistnej zmluvy, ale ešte pred vznikom poistnej udalosti, d/ poisťovateľ svoje právo odstúpiť od

poistnej zmluvy uplatnil do troch mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistil. Žalovaný nepreukázal
splnenie žiadnych horeuvedených predpokladov na odstúpenie od poistnej zmluvy. Poisťovateľ môže
svoje právo na odstúpenie od zmluvy využiť len do momentu vzniku poistnej udalosti. Po vzniku poistnej
udalosti je postup daný ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právo odstúpiť od zmluvy viaže
Občiansky zákonník na splnenie týchto predpokladov: a/existencia zmluvného záväzkového právneho

vzťahu, b/právo na odstúpenie od zmluvy vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy, c/ prejav vôle účastníka
zmluvy od nej odstúpiť, d/zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje. Uvedené ustanovenie je možné
aplikovaťibavprípadoch,vktorýchodstúpenieneupravujezákon.Vuvedenomprípadevšakodstúpenie
upravuje ust. § 802 Občianskeho zákonníka. Ako dôvod ukončenia poistného vzťahu uvádza žalovaný
vo svojom liste zo dňa 03.06.2015 čl. 3 ods. 8, písm. b) Všeobecných poistných podmienok. Uvedenú

situáciu správne upravuje ust. § 801 Občianskeho zákonníka a nie § 802 Občianskeho zákonníka. V
ustanovení § 801 Občianskeho zákonníka zákon rieši zánik poistenia v dôsledku nezaplatenia splatného
poistného a to v závislosti od toho, či ide o omeškanie s platením prvého poistného pri bežnom poistnom
alebo jednorazového poistného na jednej strane alebo či ide o omeškanie s platením v druhom alebo
v ďalších poistných obdobiach na strane druhej. Nezaplatenie poistného má po uplynutí zákonom

stanovených lehôt spravidla za následok zánik poistenia. To však neplatí vždy. Poisťovateľ má povinnosť
plniť z poistných udalostí, ku ktorým dôjde počas plynutia lehôt uvedených v ustanoveniach § 801 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka aj keď poistník bol počas ich plynutia v omeškaní s platením poistného.
Omeškanie s platením poistného nemá podľa zákona po určitú a to zákonom vymedzenú dobu vplyv
na trvanie a obsah poistenia. Tieto lehoty vymedzuje § 801 Občianskeho zákonníka a to pri poistnom

za prvé poistné obdobie alebo pri jednorazovom poistnom tri mesiace a pri poistnom za ďalšie poistné
obdobie do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. Omeškanie
s platením poistného nemá vplyv na povinnosť poisťovateľa plniť ani vtedy, ak v čase omeškania s
platením poistného nastane poistná udalosť. Výnimka sa týka len prípadu uvedeného v § 795 ods. 2
Občianskeho zákonníka (medzinárodná doprava tovaru). V zmysle ust. § 801 ods. 3 Občianskeho

zákonníka možno lehoty týkajúce sa zániku poistenia v dôsledku nezaplatenia poistného dohodou iba
predĺžiť, nie skrátiť, a to ani dohodou strán alebo vo všeobecných poistných podmienkach. Na druhej
strane, skrátenie lehôt uvedených v citovanom ustanovení prostredníctvom poistnej zmluvy by nemalo
právne účinky a uplatnila by sa zákonná lehota uvedená v citovaných ustanoveniach. Žalobca má za to,
že ustanovenie čl. čl. 3, ods. 8, písm. b/ Všeobecných poistných podmienok je v rozpore so zákonom.

Súd prvej inštancie predmetné ustanovenie mal podrobiť súdnej kontrole aj z pohľadu spotrebiteľského
práva a nie sucho konštatovať, že postavenie a činnosť žalovaného ako poisťovateľa je zo strany
štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva. Normami verejného práva bola kontrolovaná aj
poisťovňa Rapid life a súdy v mnohých prípadoch judikovali porušenia zákonov z ich strany. Súd prvej
inštancie vôbec neodôvodnil, prečo neposudzoval namietané ustanovenia z pohľadu spotrebiteľského

práva. V zmysle ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola poistná zmluva platná a účinná k
21.01.2015. Odvtedy žalovaný znáša riziku vzniku poistnej udalosti. V bode 37. odôvodnenia súd prvej
inštancie vyvodzuje skutkové a právne závery, ktoré vôbec nie sú podložené vykonaným dokazovaním.
Súd nedal vypracovať žiadny znalecký posudok, takže nie je ani oprávnený vyvodzovať závery, ktoréprislúchajú iba odborníkom v danom zdravotníckom - lekárskom odbore. Preto žalobca navrhol, aby
odvolací súd v zmysle ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800,- Eur s ročným 9 % úrokom z omeškania odo dňa 20.04.2016 do

zaplatenia. Zároveň žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a odvolacieho konania a to
do troch dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo alternatívne navrhol v zmysle §
389 C.s.p. zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť a žiadal priznať žalovanému voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, považuje ho za dostatočne,
zrozumiteľne a vyhotovený v súlade s ust. § 220 ods.2 C.s.p. Žalobca v podanom odvolaní odôvodňuje
svoje odvolanie jedine tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Vzhľadom na
uvedené má žalovaný za to, že žalobca okrem odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1

písm. h/ C.s.p. ostatné uplatnené dôvody nijakým spôsobom v danom odvolacom konaní nepreukázal.
Argumentácia žalobcu uvedená v podanom odvolaní je totožná s argumentáciou, ktorú žalobca použil aj
počas konania na súde prvej inštancie. Tento sa s uvedenou právnou argumentáciou riadne zaoberal a
riadne ju vyhodnotil. Žalovaný zotrváva na svojej právnej argumentácii, ktorú konzistentne prezentoval
počas konania na súde prvej inštancie. Žalovaný naďalej poukazuje na ust. § 48 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, z ktorého vyplýva, že od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Poukazuje na body 36. a 37. napadnutého rozsudku,
v ktorých súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo považoval odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany
žalovanej za dôvodné a v súlade s platnou právnou úpravou. Nemožno opomenúť možnosť, ktorú
zmluvným stranám dáva ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje za nerelevantné

konštatovanie žalobcu, že ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k § 48 a §
497 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením. V prípade akceptácie daného právneho názoru
žalobcu by nastal právne neudržateľný stav, z ktorého by vyplývalo, že každé zákonné ustanovenie
Občianskeho zákonníka alebo iného právneho predpisu o odstúpení od zmluvy by bolo lex specialis voči
§ 48 a § 497 Občianskeho zákonníka, a teda účastníci zmluvného vzťahu by stratili právo dohodnúť

si odstúpenie od zmluvy. Žalovaný má za to, že pri výklade ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné postupovať tak, aby toto ustanovenie nerobilo ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka in
fíne nepoužiteľným. To znamená, že aj v prípade ak zákon explicitne ustanovuje právo na odstúpenie
od zmluvy, je možné si dohodnúť odstúpenie od zmluvy aj priamo v zmluve samotnej aj pre iné prípady
ako to zákon prezumuje. Žalobca sa so žalovaným pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluve dohodli

na možnosti odstúpenia od zmluvy a to systémom uvedeným v čI. 3 ods. 8 písm. b/ Všeobecných
poistných podmienok. Splnenie podmienok odstúpenia od zmluvy vyplývajúcich zmluvným stranám
z čl. 3 ods. 8 písm. b/ Všeobecných poistných podmienok, resp. konanie žalobcu a to uhradenie
poistného žalobcom až dňa 27.03.2015 nebolo zo strany žalobcu v konaní spochybnené a teda ani
sporné. Žalobca utrpel dňa 09.03.2015 podvrtnutie pravého kolenného kĺbu s konečnou diagnózou -

diskrétnaléziazadnéhorohumed.menisku.Poistnévovýške44,50Euruhradilžalobcadňa27.03.2015.
Vzhľadom na začiatok poistenia datovaný na deň 20.01.2015, ktorý je totožný s dňom splatnosti
poistného, boli u žalobcu naplnené skutkové predpoklady pre odstúpenie od poistnej zmluvy. V tejto
súvislosti citoval žalovaný článok 3 ods. 8 písm. b/ Všeobecných poistných podmienok. Vzhľadom na
uvedené mal za to, že odstúpenie od poistnej zmluvy zo dňa 03.06.2016 bolo platné a zmluva zanikla

22.07.2015.Dalej žalovaný poukázal aj na to, že nedôvodnosť žaloby namietal už v písomnom podaní
zo dňa 20.07.2017. Žalovaný okrem argumentácie ohľadne odstúpenia od poistnej zmluvy, namietal aj
nenaplnenie definičných znakov poistnej udalosti. Vzhľadom na predložené doklady zo strany žalobcu
doba nevyhnutného liečenia úrazu bola uznaná v období od 16.03.2015 do 25.03.2015, čím nebola
dosiahnutá zmluvne dojednaná korenčná doba v dĺžke 14 dní. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou

žalovaného stotožnil, čím tak skonštatoval, že žalobca svoj uplatnený nárok nepreukázal. Žalobca ako
dominus litis, ktorého bez pochýb zaťažuje dôkazného bremeno na preukázanie dôvodnosti žalovaného
nároku bol povinný v konaní predložiť dôkazy, z ktorých by dôvodnosť uplatneného nároku jednoznačne
vyplývala. Vzhľadom na to, že spornou bola aj otázka dôvodnosti uplatneného poistného plnenia vo
vzťahu ku poistnej udalosti žalobcovi nič nebránilo, aby v konaní navrhol znalecké dokazovanie alebo

aby sám proaktívne v zmysle ust. § 209 C.s.p. predložil súkromný znalecký posudok.

7. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Ďalšie
vyjadrenie do spisu predložené nebolo.8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p. v napadnutej

časti, t.j. okrem výroku I., ktorým súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č.k.
6C/106/2016-19 zo dňa 07.02.2017 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a
contrario a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak ako ho vykonal súd prvej inštancie bolo preukázané, že

žalobca ako poistník a súčasne poistený uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom dňa 20.01.2015
poistnú zmluvu Poistenie úrazu a zodpovednosti so začiatkom poistenia 0:00 hod. 21.01.2015, s
poistnou dobou v závislosti od dojednaného rizika, s ročným poistným obdobím, so spôsobom platenia
poistného: štvrťročne, s celkovým ročným poistným 178,- Eur a výslednou štvrťročnou splátkou
poistného 44,50 Eur, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
úrazu a zodpovednosti. Žalobca najsamprv tvrdil, že mu Všeobecné poistné podmienky predložené

neboli, následne uviedol, že mu predložené boli a v písomnej forme ich prevzal spolu s formulárom,
z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že v čase uzavretia zmluvy bol žalobca so všeobecnými poistnými
podmienkami oboznámený v dôsledku čoho sa stali záväznými aj pre žalobcu. Z toho súd prvej inštancie
vyvodil, že poistná zmluva medzi stranami bola platne uzavretá. Zároveň konštatoval, že podaním zo
dňa 03.06.2015 odstúpil žalovaný od poistnej zmluvy s poukazom na zmluvné dojednanie uvedené

v článku ods.8 písm.b/ Všeobecných poistných podmienok. Súd prvej inštancie v dôvodoch tvrdí, že
z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu
vzhľadom na to, že obsah a výšku poistného plnenia a výšku poistného nemohol žalobca v žalovaným
vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť. Mohol sa len rozhodnúť, či
poistnú zmluvu uzavrie alebo nie. Súd prvej inštancie však nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ust. čl. 3

ods.8 písm.b/ Všeobecných poistných podmienok je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
týkajúcimi sa poistných zmlúv. Poukázal na ust.§ 48 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne prezumuje
možnosť zmluvnej dohody nad rámec zákonných dôvodov, ktorá stanoví podmienky odstúpenia
zmluvných strán. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany poistnej zmluvy odobrili možnosť odstúpenia
žalovaného ako poisťovateľa za nesplnenia zmluvných podmienok tak ako boli vymedzené v článku

3 ods.8 písm.b/ Všeobecných poistných podmienok. Vzhľadom na naplnenie zmluvnej dispozície
korelujúcej so zákonným predpokladom podľa ust.§ 48 ods.1 Občianskeho zákonníka a súčasne zrejmé
a určité znenie zmluvného dojednania sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného, že nie je
žiadnyzákonnýdôvodprevyslovenieneplatnostitohtozmluvnéhodojednaniaakoneprijateľnejzmluvnej
podmienky. Žalobca aj v odvolaní zotrval na svojom konštatovaní, že omeškanie s platením poistného

nemá vplyv na povinnosť poisťovateľa plniť ani vtedy, ak v čase omeškania s platením poistného nastane
poistná udalosť. Výnimka sa týka len prípadu uvedeného v § 795 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda
medzinárodnej dopravy tovaru. Podľa názoru žalobcu podľa ust.§ 801 ods.3 Občianskeho zákonníka
možno lehoty týkajúce sa zániku poistenia v dôsledku nezaplatenia poistného dohodou iba predĺžiť, nie
skrátiť a to ani dohodou strán alebo vo všeobecných poistných podmienkach. Skrátenie lehôt uvedených

v citovanom ustanovení prostredníctvom poistnej zmluvy by nemalo právne účinky a uplatnila by sa
zákonná lehota uvedená v citovaných ustanoveniach. Preto žalobca aj v odvolaní tvrdil, že ust.čl. 3
ods.8 písm.b/ Všeobecných poistných podmienok je v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu mal
súd prvej inštancie podrobiť súdnej kontrole toto ustanovenia aj z pohľadu spotrebiteľského práva a
nie sucho konštatovať, že postavenie a činnosti žalovaného ako poisťovateľa je zo strany štátnych

orgánov regulovaná normami verejného práva. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vôbec
neodôvodnil prečo neposudzoval namietané ustanovenie z pohľadu spotrebiteľského práva.

10. S týmto názorom žalobcu odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Skutočne na to, aby súd prvej
inštancie vyvodil správnosť ust. článku 3 ods.8 písm.b/ Všeobecných poistných podmienok iba z

toho, že postavenie a činnosť žalovaného ako poisťovateľa je zo strany štátnych orgánov regulovaná
normami verejného práva nestačí. Súd prvej inštancie správne postrehol, že v danom prípade sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, ale ďalej či táto zmluva obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, tým sa už riadne nezaoberal. Odvolací súd k tomu uvádza, že nie je dôležité to, či spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil, pretože ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú

formulárovo pretlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane, teda spotrebiteľovi ich modifikáciu
predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 262/12 zo dňa 24.10.2013a I. ÚS 199/11. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je rozhodujúci princíp ochrany práva spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.

11. Podľa ust.§ 788 ods.3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky poisťovateľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej
pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poisťovateľom zmluvu uzavrel, oznámené.

12.Zvýsledkovvykonanéhodokazovanianapokonvyplynulo,žežalobca všeobecnépoistnépodmienky

prevzal. V týchto poistných podmienkach mala byť dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy tak, ako
to urobil žalovaný a z dôvodov popísaných vyššie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
mal tieto dojednania podrobiť súdnej kontrole, teda zohľadniť kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust.§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí
s názorom žalobcu, tak ako to uviedol v odvolaní, že odôvodnenie tak ako to uviedol súd prvej inštancie
v bode 36., posledná veta na str.11 svojho rozsudku, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že

ustanovenie čl. 3 ods.8 Všeobecných podmienok je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
týkajúcimi sa poistných zmlúv, že tento ako zákonná norma má prednosť pred poistnými podmienkami a
že poistné podmienky nesmú byť v rozpore so zákonom a nesmú obsahovať neprijateľné podmienky je
nedostatočné, subjektívne a nesprávne. Všeobecné poistné podmienky nesmú byť v rozpore s Ústavou
SR, so zákonmi, ktoré majú vyššiu právnu silu a tými sa aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o

neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s názorom žalobcu, že žalovaný nepreukázal splnenie
zo žiadnych predpokladov na odstúpenie od poistnej zmluvy v zmysle ust.§ 802 ods.1 Občianskeho
zákonníka, ktoré podľa názoru žalobcu má byť osobitným ustanovením vo vzťahu k ust.§ 48

Občianskeho zákonníka a § 497 Občianskeho zákonníka, pričom uvedené namietal žalobca už vo
svojom vyjadrení k odporu žalovaného na čl.32 a nasl.spisu. Stále tvrdil, že článok 3 ods.8 písm.b/
Všeobecných poistných podmienok je v rozpore so zákonným ustanovením, pričom § 802 ods.1
Občianskeho zákonníka neupravuje možnosť inej právnej úpravy v zmluve, prípadne v poistných
podmienkach. Ustanovenie všeobecných poistných podmienok nesmie byť v rozpore so zákonnými

ustanoveniami. Poistná zmluva mala byť v čase poistnej udalosti platná a účinná, pričom začiatok
poistenia mal byť stanovený na 21.01.2015 o 00,00 hodine. Žalobca stále tvrdil, že omeškanie s platením
poistného nemá vplyv na voľnosť poisťovateľa plniť ani vtedy, ak v čase omeškania s platením poistného
nastane poistná udalosť. Výnimka sa má týkať iba prípadu uvedeného v § 795 ods.2 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie síce uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia, že ide o platné uzavretie

zmluvy, zároveň však mal za platné aj odstúpenie zo zmluvy zo strany žalovaného. Poukázal na ust.§
48 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne prezumuje možnosť zmluvnej dohody nad rámec zákonných
dôvodov, ktorá stanoví podmienky odstúpenia zmluvných strán. Zároveň odkazuje na článok 3 ods.8
písm.b/ Všeobecných poistných podmienok a konštatuje, že vzhľadom na naplnenie zmluvnej dispozície
korelujúcej so zákonným predpokladom podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka a súčasne zrejmé

a určité znenie zmluvného dojednania sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nie je žiadny zákonný
dôvod pre vyslovenie neplatnosti tohto zmluvného dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Odvolací súd opätovne uvádza, že takéto odôvodnenie nepostačuje i vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca poukázal na judikatúru, ktorá sa touto otázkou zaoberá. Prečo sa súd s touto judikatúrou
nestotožnil v dôvodoch riadne neodôvodnil.

14. Odvolací súd súhlasí i s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, pokiaľ sa týka odôvodnenia
zamietnutia žaloby z dôvodu nepreukázania nároku žalobcu, keď súd prvej inštancie iba poukazuje na
dobu nevyhnutného liečenia úrazu a jeho uznanie žalovaným v období od 16.03.2015 do 25.03.2015,
čím nemala byť dosiahnutá zmluvne dojednaná karenčná doba v dĺžke 14 dní v súlade s článkom 15 bod

1 a 12 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie úrazu a zodpovednosti. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na názor žalobcu, ktorý už v žalobe uviedol, že má za to, že dobu nevyhnutného
lekárskeho liečenia následkov úrazu určuje ošetrujúci lekár - zmluvný lekár žalobcu, pričom tento mal
stanoviť čas nevyhnutného liečenia od 10.03.2015 do 26.03.2015, teda 78 dní. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na oceňovacie tabuľky pod bodom 4.123 poranenie vonkajšieho alebo vnútorného menisku

liečené konzervatívne, kde je stanovená doba liečenia v dňoch - do 50 dní. Žalobca si uplatnil denné
odškodné po úraze a počas dlhodobej PN. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca podľa
správy ošetrujúceho lekára nebol uznaný práceneschopným. Súd prvej inštancie však riadne nevysvetlil
ako je treba chápať toto zmluvné dojednanie i s ohľadom na normy spotrebiteľského práva.15. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

16. Z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

19. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný

postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods.1 písm.
b/ C.s.p. rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 C.s.p.).

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne sa zaoberať všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní jednak čo sa týka posudzovania podmienok uvedených v poistnej zmluve
a Všeobecných poistných podmienkach vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva, tak ako to má
na mysli ust.§ 52 a nasl. C.s.p. s tým, že pokiaľ bude mať súd prvej inštancie iný názor ako vyplýva

zo žalobcom citovanej judikatúry vo vzťahu k vyššie opísaným námietkam žalobcu čo do možnosti
odstúpenia od poistnej zmluvy, s uvedeným sa súd prvej inštancie riadne vyporiada a svoj myšlienkový
proces riadne vysvetlí a odôvodní v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 220 ods.2 C.s.p.

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 C.s.p.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.