Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200019
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200019.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Ivany Datlovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu:
E. V., nar. XX. S. XXXX, bytom X. X, XXX XX U., prechodne bytom S. F. X, XXX XX U., miesto
podnikaniaX.XXXX/X,XXXXXU.,IČO:10990496,zastúpeného:JUDr.MichalBušík,LL.M.,advokátso
sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42311373, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutí žalovaného č. 102069006/2018 zo dňa 18. októbra 2018, č. 102069045/2018 zo dňa 18.
októbra 2018, č. 102069225/2018 zo dňa 18. októbra 2018, č. 102069253/2018 zo dňa 18. októbra, č.
102069296/2018 zo dňa 18. októbra 2018, a č. 102069495/2018 zo dňa 18. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobia január až
december 2015. Daňová kontrola bola začatá na 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 2 -

základe Oznámenia o daňovej kontrole z 24. októbra 2016 dňom 21. novembra 2016 a bola ukončená
dňa 8. novembra 2017 doručením Protokolu č. 102328146/2017 z 8. novembra 2017 (ďalej len
„Protokol") žalobcovi s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca sa k Protokolu
písomne vyjadril podaním z 30. novembra 2017 a žiadal, aby boli vo vyrubovacom konaní predvedení
všetci svedkovia, ktorí sa nedostavili k svedeckým výpovediam počas daňovej kontroly a aby bol
opakovane vypočutý p. I. I.. Návrhmi žalobcu sa správca dane zaoberal vo vyrubovacom konaní.

Pripomienky žalobcu k Protokolu a zistenia správcu dane vo vyrubovacom konaní boli so žalobcom
prerokované na ústnom pojednávaní dňa 23. júla 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101403609/2018, čím považoval správca dane dokazovanie v rámci vyrubovacieho
konania za ukončené. Správca dane následne vyrubil žalobcovi rozdiel dane, nepriznal nadmerný
odpočet a vyrubil daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach február, marec, júl, august, september a
december 2015 nasledovne:

- Rozhodnutím č. 101503552/2018 zo dňa 3. augusta 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume
5 230,84 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 34,45
EUR a žalobcovi vyrubil daň v sume 5 196,39 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - február 2015")
- Rozhodnutím č. 101503104/2018 zo dňa 3. augusta 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 5
704,67 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015, keď v porovnaní s daňou vyrubenou daňovým
priznaním vo výške 61,37 EUR zistil vo vyrubovacom konaní daň vo výške 5 766,04 EUR (ďalej aj

„rozhodnutie správcu dane - marec 2015")- Rozhodnutím č. 101512376/2018 zo dňa 6. augusta 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume
8 038,38 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015, keď v porovnaní s daňou vyrubenou daňovým
priznaním vo výške 82,61 EUR zistil vo vyrubovacom konaní daň vo výške 8 120,91 EUR (ďalej aj

„rozhodnutie správcu dane - júl 2015")
- Rozhodnutím č. 101512521/2018 to dňa 6. augusta 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 7
123,- EUR na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015, keď v porovnaní s daňou vyrubenou daňovým
priznaním vo výške 4,53 EUR zistil vo vyrubovacom konaní daň vo výške 7 127,53 EUR (ďalej aj
„rozhodnutie správcu dane - august 2015")

- Rozhodnutím č. 101512720/2018 zo dňa 6. augusta 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume
10 514,80 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015, keď v porovnaní s daňou vyrubenou
daňovým priznaním vo výške 24,24 EUR zistil vo vyrubovacom konaní daň vo výške 10 539,04 EUR
(ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - september 2015)
- Rozhodnutím č. 101513343/2018 zo dňa 6. augusta 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume
11 189,22 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume

156,88 EUR a žalobcovi vyrubil daň v sume 11 032,34 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane -
december 2015").

2. V označených rozhodnutiach (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia" alebo „rozhodnutia správcu
dane"), ktoré boli, s výnimkou čiastkových skutkových odlišností týkajúcich sa konkrétnych dodávok

v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zhodné, správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej kontroly vykonal a ktorými preveroval
oprávnenosť žalobcom uplatneného 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 3 -

odpočítania dane v dotknutých zdaňovacích obdobiach v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z." alebo „zákon
o DPH") z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov:
- SAAG, s.r.o., Dr. Jánskeho 477/4, Žiar nad Hronom, IČO: 45 37 49 61
- MIKRA - TRADE s. r.o., Buzulucká 3, Zvolen, IČO: 36 64 83 45
- EuroGroup Slovakia, spol. s r.o., Školská 36, Nová Baňa, IČO: 36 62 89 13

- CAM Group, s.r.o., Bysterecká 2063/29, Dolný Kubín, IČO: 45 95 98 58
- BETEX s.r.o., Školská 36, Nová Baňa, IČO: 46 53 38 00
- Global Business Slovakia, s.r.o., J. Matušku, 826/7, Zvolen, IČO: 45 44 21 69
- NUMISTAS s.r.o., Matejková 16, Bratislava, IČO: 36 77 48 55
Predmetom fakturácie zo strany dodávateľov bolo dodanie služieb - rôzne stavebné a prípravné

stavebné činnosti, montážne, upratovacie práce a úpravy, zemné, betonárske, konštrukčné, dielenské,
zámočníckepráceaopravy,brúsenie,maľovaniekancelárskychpriestorov,natieranieaúpravynábytkov
a preprava. Správca dane sa zaoberal dokladmi, ktoré žalobca predložil v priebehu výkonu daňovej
kontroly a ich preverovaním zistil, že žalobca nepreukázal reálne dodanie prác a služieb deklarovanými
dodávateľmi, a teda nepreukázal právo na odpočet DPH z prijatých faktúr, ktorý bol správcom dane

po vykonanej daňovej kontrole vyčíslený ako rozdiel dane. Správca dane konštatoval, že žalobca
uplatnením nadmerného odpočtu DPH z faktúr prijatých od deklarovaných dodávateľov v daňových
priznaniach k DPH za označené zdaňovacie obdobia porušil ustanovenia zákona o DPH, ktoré mali
vplyv na výšku uplatneného nadmerného odpočtu, pretože si daň z prijatých faktúr uplatnil neoprávnene.
Nepreukázal, že fakturované plnenie, ktoré bolo uvedené na preverovaných faktúrach bolo žalobcovi

dodané deklarovanými dodávateľmi.
3. Daňovou kontrolou boli zistené nasledovné skutočnosti:
- v zdaňovacom období február 2015 si žalobca odpočítal daň zo siedmich dodávateľských faktúr od
dodávateľa SAAG, s.r.o. (faktúra č. 201500058 až 201500064) vo výške 5 230,84 EUR. Predmetom
fakturácie boli pomocné práce pri čistení kotlov v N., pomocné práce pri čistení kotolne O., chemické

čistenie teplovodného vykurovacieho systému na kotolni, dokončovacie práce a vyčistenie staveniska,
stavebné práce na D., preprava materiálu 02/2015, maľovanie na lane 02/2015. Správca dane žalobcovi
odpočet dane z uvedených faktúr vo výške 5 230,84 EUR neuznal.
- v zdaňovacom období marec 2015 si žalobca odpočítal daň z ôsmich dodávateľských faktúr od
dodávateľa SAAG, s.r.o. (faktúry č. 201500092 až 201500110). Predmetom fakturácie boli reklamné

práce, striekacie a natieracie práce v Q., dokončovacie práce, reklamné prípravné práce, striekanie
reklamy podľa dohody a miesta určenia, prípravné práce na reklame, stavebné práce na umývarke
N., stavebné práce, oplotenie a zateplenie a terénne úpravy na umývarke N.. Správca dane žalobcovi
neuznal odpočet dane z uvedených faktúr vo výške 5 704,67 EUR.- v zdaňovacom období júl 2015 si žalobca odpočítal daň zo štrnástich dodávateľských faktúr od
dodávateľa SAAG, s.r.o. (faktúry č. 201500320 až 201500333) vo výške 8 038,30 EUR. Predmetom
fakturácie boli búracie práce, výkopové práce pre rozvod potrubia, murárske práce, skladanie,

nakladanie a prenos materiálu, montáž a demontáž debnenia, 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 4 -

výpomoc pri čistení kovov, búranie stien a betónov, doprava D., práce na objednávke v D., búracie
práce, betonážne práce, likvidácia odpadu vybúraných materiálov, pomocné práce na dielni, práce na
schodisku na D. W., práce na dielni, práce na čističke D., práce v Q., natieracie a lakovacie práce v Q.,

demontáž a balenie produktov a presun hmôt v Q.). Správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane
z faktúr prijatých od označeného dodávateľa vo výške 8 038,30 EUR.
- v zdaňovacom období august 2015 si žalobca odpočítal daň z troch dodávateľských faktúr od
deklarovaného dodávateľa spoločnosti SAAG, s.r.o. (faktúry č. 201500407, 201500408, 201500415)
vo výške 2 273,- EUR. Predmetom fakturácie bolo armovanie a betonárske práce v D., stavebné
práce a zemné stavebné práce D.. Správca dane žalobcovi neuznal odpočet dane z uvedených faktúr

vo výške 2 273,- EUR. Od deklarovaného dodávateľa EuroGroup Slovakia, spol. s r.o. si žalobca
odpočítal daň z piatich dodávateľských faktúr (faktúry č. 11500070 až 11500074) vo výške 3 772,- EUR.
Predmetom fakturácie boli zemné a pomocné práce na oprave kanála, práce na rekonštrukcii bytového
domu, betonárske a búracie práce na stavbe, práce na projekte výstavných produktov, práce na oprave
reklamných pútačov a na nábytku. Správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane z preverovaných

dodávateľskýchfaktúrvovýške3772,-EUR.OddeklarovanéhododávateľaCAMGroup,s.r.o.sižalobca
odpočítal daň vo výške 300,- EUR z faktúry č. 58/2015 (interné č. faktúry v účtovníctve žalobcu 150070)
za vykonané zemné a výkopové práce, ktorej odpočítanie správca dane žalobcovi neuznal.
- v zdaňovacom období september 2015 si žalobca odpočítal daň zo sedemnástich dodávateľských
faktúr od deklarovaného dodávateľa EuroGroup Slovakia, spol. s r.o. (faktúry č. 11500078, 11500076,

11500080, 11500081, 11500090, 11500091, 11500099, 11500101, 11500125, 11500129 až 11500137)
vo výške 9 774,80 EUR za búracie a pomocné práce, pomocné stavebné práce, murárske a lešenárske
práce, šalovanie a výrobu šalovacích dielcov, stavebné práce, búracie práce, sadrokartónovacie práce,
zemné a stavebné práce, práce na dielni a manipulačné pomocné práce, zemné práce a ostatné
rekonštrukčné a debniace práce, úprava terénu, armovacie práce, betonárske práce. Správca dane

žalobcovi odpočítanie dane od označeného deklarovaného dodávateľa vo výške 9 774,80 EUR neuznal.
Od deklarovaného dodávateľa MIKRA - TRADE s.r.o. si žalobca odpočítal daň vo výške 290,- EUR
z faktúry č. 61/2015 (interné č. faktúry v účtovníctve žalobcu 150090), ktorej odpočítanie správca
dane žalobcovi neuznal. Žalobca si odpočítal daň aj z jednej dodávateľskej faktúry od deklarovaného
dodávateľa CAM Group, s.r.o. č. 89/2015 (interné č. faktúra v účtovníctve žalobcu 150092) vo výške

450,- EUR za zemné a výkonové práce, ktorej odpočítanie správca dane žalobcovi neuznal.
- v zdaňovacom období december 2015 si žalobca odpočítal daň vo výške 4 156,80 EUR zo šiestich
dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa BETEX s.r.o. (faktúry č. 111500522, 111500519,
111500514, 111500513, 111500527, 111500534) za stavebné práce na výrobni asfaltových zmesí R.
U., stavebné práce a rekonštrukcia bytového domu H., chemické čistenie v kotolni, pomocné práce na

dielni, chemické čistenie kotlov N.. Žalobca si odpočítal daň vo výške 831,67 EUR aj z dodávateľskej
faktúry č. 11500400 od deklarovaného dodávateľa EuroGroup Slovakia spol. s r.o. za chemické čistenie.
Od deklarovaného dodávateľa Global Business Slovakia, s.r.o. si odpočítal daň vo výške 3 437,67
EUR z piatich dodávateľských faktúr (faktúry č. 1151500148, 1151500185, 1151500184, 1151500190,
1151500199) za montážne práce na 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 5 -

výrobe lineárneho značkového zariadenia, práce na dielni, pomocné práce na výrobe manipulátora
pri lise a stavebné práce na rekonštrukcii bytového domu v H. a za chemické čistenie systémov
ÚK v kotolni C. č. XXXX. Odpočítal si daň vo výške 2 762,99 EUR aj z piatich dodávateľských
faktúr od deklarovaného dodávateľa NUMISTAS s.r.o. (faktúry č. 2015/0300, 2015/0309, 2015/0301,

2015/0302, 2015/0318) za stavebné, búracie a maliarske práce v H., odstránenie havárie, stavebné
práce na stavbách podľa požiadavky a stavebné a pomocné práce na stavbe. Správca dane žalobcovi v
celosti neuznal odpočítanie dane z uvedených preverovaných dodávateľských faktúr od deklarovaných
dodávateľov BETEX, s.r.o., EuroGroup Slovakia s.r.o., Global Business Slovakia s.r.o., ani NUMISTAS
s.r.o.

4. V označených prvostupňových rozhodnutiach správca dane vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkových
zistení a ich právnemu posúdeniu argumentoval rovnako. Uviedol, že žalobca k daňovej kontrole
predložil mesačnú evidenciu DPH za január až december 2015, zoznam prijatých a vydaných faktúr,
príjmové a výdavkové pokladničné doklady a výpisy z účtu. V preverovaných zdaňovacích obdobiachdosahoval žalobca zdaniteľné príjmy prevažne zo stavebnej činnosti, prípravných stavebných prác a
prepravy. Daňovými priznaniami k DPH si uplatnil odpočítanie dane z evidovaných faktúr od dodávateľov
uvedených v bode 2/ tohto rozsudku a uviedol, že zdaniteľné plnenia, ktoré boli predmetom fakturácie,

realizovali obchodné spoločnosti, ktoré faktúry vystavili. V ich mene so žalobcom komunikoval T. D.,
ktorý disponoval pečiatkami aj účtovnými dokladmi uvedených obchodných spoločností. Práce boli
vykonané a boli uhradené v hotovosti T. D., ktorý žalobcovi predkladal faktúry a podpisoval pokladničné
doklady za úhradu faktúr. Zákazky si zabezpečoval sám žalobca a T. D. mu poskytol ľudské zdroje na
ich realizáciu. Oprávnenie T. D. vystupovať v mene dodávateľských spoločností žalobca nepreveroval.

Hoci správca dane zaslal všetkým deklarovaným dodávateľským obchodným spoločnostiam, resp. ich
právnym nástupcom výzvu na predloženie dôkazov, evidencií a záznamov, ktoré by mohli byť dôkazom
pri správe daní podľa prijatých faktúr, ktoré žalobca v daňovej kontrole predložil, žiadne dôkazy nezískal,
pretože sa im výzvu nepodarilo doručiť.
5. Spoločnosť SAAG, s.r.o. výzvu na predloženie dokladov neprevzala v odbernej lehote. Dňom 6. júna
2017 zanikla zlúčením so spoločnosťou ETRADER, s.r.o., ktorá bola na adrese sídla podľa obchodného

registra neznáma. Spoločnosť NUMISTAS s.r.o., rovnako ako jej právny nástupca od 6. júna 2017, a
to spoločnosť ETRADER s.r.o. bola na adrese sídla podľa obchodného registra neznáma. Spoločnosť
STAVAP PLUS, s.r.o., ktorá bola od 24. mája 2016 právnym nástupcom deklarovanej dodávateľskej
spoločnosti CAM Group s.r.o., s ktorou sa dňom 31. decembra 2015 zlúčila dodávateľská spoločnosť
MIKRA - TRADE s.r.o., bola na adrese sídla podľa obchodného registra neznáma. Právnym nástupcom

dodávateľských spoločností EuroGroup Slovakia, spol. s r.o., BETEX s.r.o. a Global Business Slovakia
s.r.o. bola od 5. januára 2017 spoločnosť ETRADER s.r.o., ktorá bola na adrese sídla podľa obchodného
registra neznáma.
6. Konateľ spoločnosti SAAG s.r.o. p. I. I. (do 16. januára 2015) poprel uskutočnenie zdaniteľných
obchodov so žalobcom podľa predložených dodávateľských faktúr s tým, že činnosťou deklarovanou na

faktúrach sa spoločnosť SAAG, s.r.o. nikdy nezaoberala a pokiaľ bol jej konateľom, nevykonávala žiadnu
obchodnú činnosť. Dodávateľské faktúry pre žalobcu nevystavil, ani nepodpísal, nemal ani pečiatku.
Žalobcu nepozná a nikdy sa s ním 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 6 -

nestretol. T. D. na uzatvorenie obchodov nesplnomocnil, ani s ním nikdy nejednal. Stretol ho len pri

prepise spoločnosti SAAG, s.r.o. na novú konateľku X. J. (od 16. januára 2015). X. J. bola okrem
spoločnosti SAAG, s.r.o. aj konateľkou spoločnosti BETEX s.r.o. (od 17. júna 2015 do 4. januára 2017),
spoločnosti NUMISTAS s.r.o. (od 10. októbra 2015) a spoločnosti Global Business Slovakia, spol. s r.o.
(od 20. augusta 2015 do 4. januára 2017). Predvolanie na výsluch svedka sa jej nepodarilo doručiť,
pretože je na svojej adrese neznáma, dlhodobo sa tam nezdržiava, prechodný pobyt nemá nahlásený.

Svedok N. D., konateľ spoločnosti ETRADER s.r.o. (od 30. mája 2012 do 8. marca 2018), ktorá bola
právnym nástupcom spoločností SAAG, s.r.o., BETEX s.r.o., Global Business Slovakia spol. s r.o. a
NUMISTAS, s.r.o. uviedol, že uvedené spoločnosti kúpil bez dokladov. Potvrdil obchodnú spoluprácu
so žalobcom, ktorého pozná, ale nevedel uviesť žiadne informácie o prevzatí uvedených obchodných
spoločností, o ich činnosti pre žalobcu, nevedel, kto vystavil dodávateľské faktúry, ani kto deklarované

zdaniteľné plnenia vykonal. Potvrdil, že mal splnomocneného zástupcu, a to svojho brata T. D., jeho
plnomocenstvo nepredložil, neuviedol ani jeho rozsah a odmietol uviesť adresu, na ktorej sa zdržiava.
Spoločnosť ETRADER s.r.o. odovzdal dňa 9. marca 2018 novému konateľovi K. Z. na parkovisku v
D. D. v prítomnosti právničky, ktorej meno nevedel uviesť. Tvrdil, že mu protokolárne odovzdal všetky
doklady, a preto ich nemohol správcovi dane predložiť. Správca dane vyhodnotil jeho svedeckú výpoveď

ako nedôveryhodnú s poukazom na jej obsah a rozpory v jeho tvrdeniach. K. Z. predvolanie na výsluch
svedka neprevzal v odbernej lehote, na výsluch sa nedostavil. T. D. predvolanie na výsluch svedka
neprevzal v odbernej lehote, na výsluch sa nedostavil ani na žiadosť o jeho predvedenie, pretože
nebolo zistené, kde sa zdržiava. W. D., konateľ spoločnosti EuroGroup Slovakia, spol. s r.o. od 8.
augusta 2015 do 26. februára 2016, ani S. V., konateľ spoločnosti CAM Group s.r.o. (od 28. mája

2015 do 29. novembra 2016 sa na predvolanie na výsluch svedka nedostavili, na adrese trvalého
bydliska boli neznámi, S. V. má od 18. februára 2014 hlásený trvalý pobyt bezdomovca v A.. Svedok
X.. D. W., konateľ spoločnosti EuroGroup Slovakia, spol. s r.o. (od 6. februára 2012 do 8. augusta
2015) pri výsluchu uviedol, že podpis na preverovaných dodávateľských faktúrach mu nepatrí a že je
chybne uvedené aj sídlo spoločnosti v čase jej vystavenia. Spoločnosť nevykonávala v preverovanom

zdaňovacom období žiadne práce v D., dlhodobo nevykonávala žiadnu činnosť, nemala zamestnancov,
faktúry nevystavila, nikdy neprijímala úhrady za faktúry v hotovosti, ani nesplnomocnila žiadnu osobu na
uzatváranieobchodnýchprípadov.Žalobcunepozná,nikdysnímnespolupracoval.SvedokK.Z.,konateľ
spoločnostiMIKRA-TRADE,s.r.o.od23.septembra2014do31.decembra2015,potvrdilvykonaniepráca vystavenie dodávateľských faktúr za spoločnosť podľa faktúr, ktoré mu boli správcom dane predložené
k nahliadnutiu. Uviedol, že práce vykonal buď sám, alebo jeho otec, alebo „dohodári". Nepredložil žiadne
doklady, evidencie, zmluvy, objednávky, ani účtovníctvo spoločnosti, ktoré mal odovzdať nástupníckej

spoločnosti, ktorej názov si nepamätal. (Nástupníckou spoločnosťou MIKRA -TRADE, s. r. o. bola od 31.
12. 2015 spoločnosť CAM Group, s. r. o., Dolný Kubín, ktorej konateľ S. V. má od 19. 02. 2014 hlásený
trvalý pobyt v A. ako D.). Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď K. Z. ako nepreukaznú, pretože
jeho tvrdenie, že faktúry vystavil nie je bez podloženia relevantnými dokladmi a dôkazmi dostatočným
dôkazom o reálnom dodaní fakturovaného plnenia. Daňový doklad (faktúra) je z hľadiska nároku na

odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak údaje v ňom uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. V priebehu
daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania neboli správcovi dane predložené žiadne podklady k
fakturácii vykonaných/prijatých prác od MIKRA -TRADE, s. r. o. 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 7 -

7. Vo vyrubovacom konaní správca dane nezistil žiadne nové skutočnosti napriek tomu, že na žiadosť
žalobcu opätovne vo vyrubovacom konaní vypočul p. I. I. a požiadal, avšak bezúspešne, o predvedenie

T. D., X. J., W. D. a S. V. k svedeckému výsluchu. Tiež žalobcu, ktorý so skutkovými zisteniami a
závermi správcu dane z daňovej kontroly, spochybňujúcimi faktické dodanie deklarovaných zdaniteľných
plnení dodávateľmi označenými na preverovaných faktúrach nesúhlasil, vyzval a umožnil mu predložiť
dôkazy preukazujúce oprávnenosť odpočtu DPH v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Uvedené
skutkové zistenia a dôkazy vyhodnotil správca dane podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomných

súvislostiach, prihliadajúc na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Preveroval skutočnosti tvrdené žalobcom v daňových
priznaniach k DPH v preverovaných zdaňovacích obdobiach na základe dokladov, ktoré žalobca v
priebehu daňovej kontroly predložil. Vykonal nielen ich formálnu kontrolu, ale preveroval reálnosť
deklarovaných zdaniteľných plnení, ktorá je predpokladom správneho určenia daňovej povinnosti vo

vzťahu k žalobcom uplatnenému odpočtu dane z preverovaných dodávateľských faktúr, avšak zo
žalobcom predložených dokladov, ale ani na základe dokazovania/preverovania, ktoré vykonal správca
dane, dôkazy o reálnom dodaní preverovaných zdaniteľných plnení žalobcovi tými dodávateľmi, ktorí
boli na faktúrach ako dodávatelia označení, nezískal. Správca dane uviedol, že pokiaľ u dodávateľa
žalobcu nebolo možné overiť doklady, ktoré žalobca predložil a ani skutočnosti, ktoré v nich boli

deklarované, boli tieto doklady nepreukazné, pretože predloženie samotnej faktúry nie je bez ďalšieho
preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, ale je len tvrdením o týchto
skutočnostiach. Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o DPH je splnením len formálnej
stránkynauplatnenieodpočítaniadane,avšakprepriznanieuplatnenéhonadmernéhoodpočtumusíbyť
faktúraodrazomreálnehoplnenia,ktorémápovinnosťpreukázaťžalobca,akosubjekt,ktorýsinadmerný

odpočet DPH uplatnil. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi (žalobcovi), aby tieto
pochybnosti odstránil.
8. Správca dane poukázal na § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH a uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že daňová
povinnosť vznikla dodávateľovi tovaru alebo služby, pretože právo odpočítať daň z tovaru alebo služby

vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak nedôjde ku vzniku
daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Len ak je preukázaný vznik práva na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, môže si platiteľ odpočítať
daň za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 51 ods.
1 písm. a) cit. zákona. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú

hmotnoprávnej povahy a ich splnenie musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Odpočítanie
danevzmysle§49zákonaoDPHjeviazanénakumulatívnesplnenievšetkýchstanovenýchpodmienok,
pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Správca dane
uzavrel, že dodávateľom, ktorí boli ako dodávatelia uvedení na preverovaných faktúrach v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach nevznikla daňová povinnosť tak, ako bolo na preverovaných faktúrach uvedené,

pretože žalobca nepreukázal, že deklarované zdaniteľné plnenia boli žalobcovi v uvedenom rozsahu
dodané tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach uvedení. V dôsledku uvedeného si žalobca odpočítanie
2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 8 -

dane uplatnil neoprávnene, čím porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného
9. O podaných odvolaniach voči vyššie označeným rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný
nasledovne:- Rozhodnutím 102069006/2018 z 18. októbra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 101503552/2018 z 3.

augusta 2018 (február 2015)
- Rozhodnutím č. 102069045/2018 z 18. októbra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 101503104/2018 z 3. augusta 2018 (marec 2015)
- Rozhodnutím č. 102069225/2018 z 18. októbra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 101512376/2018 zo 6. augusta 2018 (júl 2015)

- Rozhodnutím č. 102069253/2018 z 18. októbra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 101512521/2018 zo 6. augusta 2018 (august 2015)
- Rozhodnutím č. 102069296/2018 z 18. októbra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 101512720/2018 zo 6. augusta 2018 (september 2015).
- Rozhodnutím č. 102069495/2018 z 18. októbra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 101513343/2018 zo 6. augusta 2018 (december 2015)

10. V označených rozhodnutiach, ktoré obsahovali zhodnú argumentáciu s výnimkou čiastkových
skutkových odlišností, týkajúcich sa dodávateľských subjektov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach,
predmetu zdaniteľného plnenia a vystavených dodávateľských faktúr (uvedené v bode 3/ tohto
rozsudku), žalovaný zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia
správcu dane a ich právne posúdenie. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a odvolacích námietok

žalobcu a po vyhodnotení postupu správcu dane a získaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach sa stotožnil so správcom dane v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že práce, ktoré boli fakturované jednotlivými preverovanými dodávateľskými faktúrami v
označených zdaňovacích obdobiach, dodali v nich deklarovaní dodávatelia. Keďže žalobca správcovi
dane nepredložil žiadne preukazné dôkazy o tom, že práce boli skutočne dodané dodávateľmi

uvedenými v preverovaných dodávateľských faktúrach, pričom ani dokazovaním správcu dane
nebolo potvrdené, že práce vykonali označení dodávatelia, žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil
podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH, a preto odvolaniami napadnuté prvostupňové rozhodnutia uvedené v bode
1/ tohto rozsudku potvrdil ako vecne správne. Konštatoval, že správca dane vychádzal zo správne

zisteného skutkového a právneho stavu veci, počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania umožnil
žalobcovi,abysakpreverovanýmskutočnostiamvyjadrilaabypredložildôkazypreukazujúcejehoprávo
na odpočet dane z predmetných faktúr. Správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom a viedol
dokazovanie aj podľa návrhov žalobcu, avšak dôkazy o dodaní prác deklarovanými 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 9 -

dodávateľmi nezískal, čo bolo preukázané zisteniami a dôkazmi získanými v rámci daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania. Žalovaný zdôraznil, že samotné prijatie faktúr, hoci s formálne splnenými
náležitosťami podľa zákona o DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane, pretože zákonné podmienky,
po splnení ktorých vzniká nárok na odpočet DPH, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení
dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne

preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v objekte, v subjekte i v právnej
skutočnosti. Nestačí len formálne deklarovať dodanie faktúrou, ale je potrebné preukázať jeho vecné
naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, resp.
služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť.
11. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach zopakoval obsah podaných odvolaní žalobcu voči

označeným prvostupňovým rozhodnutiam a po ich preskúmaní dospel k záveru, že správca dane
spornéodpočítaniedanezpredmetnýchdodávateľskýchfaktúrvjednotlivýchzdaňovacíchobdobiachod
deklarovaných dodávateľov za dodanie rôznych prác neuznal na základe kontrolných zistení získaných
v súlade s Daňovým poriadkom a vyhodnotených v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Ani v
podaných odvolaniach žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných

plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vyhodnotil správca dane, a preto žalovaný nezistil
dôvody na zrušenie napadnutých prvostupňových rozhodnutí. Stotožnil sa so závermi správcu dane,
že podmienky zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
od deklarovaných dodávateľov SAAG, s.r.o., MIKRA-TRADE, s.r.o., EuroGroup Slovakia spol. s r.o.,
CAM Group, s.r.o., BETEX, s.r.o., Global Business Slovakia, s.r.o., či NUMISTAS, s.r.o. v jednotlivých

zdaňovacích obdobiach neboli splnené.
12. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré boli zhodne uplatnené voči
prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane uvedeným v bode 1/ tohto rozsudku a ktorými žalobca
namietal nesprávne posúdenie neunesenia jeho dôkazného bremena, nenáležité zistenie skutkovéhostavu veci, nesprávne posúdenie hodnovernosti výpovedí vypočutých svedkov a nezabezpečenie
výsluch navrhovaných svedkov bezdôvodným nevyužitím na to určených postupov a prostriedkov.
13. V odvolacej námietke o údajnom neunesení dôkazného bremena pri preukazovaní riadneho

dodania fakturovaných prác žalobca tvrdil, že všetky práce, ktoré boli v jednotlivých preverovaných
dodávateľských faktúrach špecifikované, mu boli v rámci subdodávok riadne dodané a vykonané, a preto
nemal dôvod spochybňovať oprávnenie T. D. konať v mene deklarovaných dodávateľských spoločností.
Ich cenu, vrátane DPH, zaplatil a odberatelia žalobcu mu cenu subdodávateľsky poskytnutého plnenia
podľa preverovaných dodávateľských faktúr riadne uhradili. Namietal, že správca dane nesprávne

vyhodnotil svedeckú výpoveď K. Z. (konateľa spoločnosti MIKRA - TRADE, s.r.o.) a N. D. (konateľa
spoločnosti ETRADER, s.r.o.) ako nedostatočný dôkaz o reálnom dodaní tovarov a služieb, pretože
obaja potvrdili vykonanie prác a vyhotovenie faktúr na základe skutočného dodania účtovaných služieb.
Tiež namietal, že správca dane nevykonal potrebné úkony k zisteniu, kde sa nachádza účtovná
dokumentácia spoločnosti MIKRA - TRADE, s.r.o., ani k získaniu účtovnej evidencie spoločnosti
ETRADER,s.r.o.,keďnezabezpečilpredvedeniesvedkaK.Z.,konateľaspoločnostiETRADER,s.r.o.Vo

vzťahu k nedostaveniu sa predvolaných svedkov na výsluch žalobca tvrdil, že za nesplnenie povinností
voči správcovi dane zo strany iných subjektov nezodpovedá. Žalobca 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 10 -

argumentoval poukazom na vnútroštátnu aj európsku judikatúru, a to na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011, podľa ktorého: „ak daňový subjekt disponuje existenciou

materiálneho plnenia, t. j. faktúrou s opisom druhu a ceny dodaných služieb od určitého dodávateľa,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Daňový
subjekt teda v daňovom konaní nezaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich
sa jeho dodávateľov a subdodávateľov dodávateľa" a na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

v spojených prípadoch C-354/2003 (Optigen), C-355-03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond
House), podľa ktorých: „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom plátca
nevie alebo nemôže vedieť" s tým, že ak správca dane dospel k záveru, že T. D. nebol oprávnený
konať v mene dodávateľských obchodných spoločností uvedených na preverovaných faktúrach, a

teda T. D. svojím konaním naplnil znaky daňového podvodu, o čom žalobca nemal žiadnu vedomosť,
nemôže byť jeho nárok na odpočet DPH touto skutočnosťou dotknutý. Žalobca zdôraznil, že dôkazné
bremeno ohľadom preukázania podvodného konania je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných
v trestnom konaní. S poukazom na to, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom
rozsahu, čo je podporené viacerými súdnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR s tým, že: „ak sa

na ústnom pojednávaní u správcu dane nezúčastní navrhnutý svedok (bývalý konateľ dodávateľa,
ktorého svedecká výpoveď mala podporiť preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia), nemôže táto
skutočnosť bez ďalšieho znamenať neunesenie dôkazného bremena platiteľom dane, t. j. odberateľom",
žalobca namietal, že hoci správcu dane žiadal, aby svedkov, ktorí sa svedeckých výsluchov nezúčastnili
na základe predvolania, dal predviesť, správca dane po bezúspešnom predvedení nevyužil svoje právo

k opakovanému predvádzaniu týchto osôb. Žalobca tvrdil, že týmto postupom správca dane pochybil
a nesplnil všetky povinnosti k náležitému zisteniu stavu veci. Poukázal pritom na skutočnosť, že T.
D. bol riadne vypočutý v súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2015, ktorú vykonával správca dane u žalobcu a vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným
plneniam v tomto konaní ich dodanie, riadne vykonanie, vyúčtovanie a úhradu spoločnostiam, ktoré

zastupoval jednoznačne potvrdil. S ohľadom na uvedené žalobca tvrdil, že v mesiaci august 2018
mohol dať správca dane T. D. opakovane predviesť, čo neučinil a uspokojil sa so svojím záverom,
že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania oprávnenosti uplatneného
nadmerného odpočtu DPH. Žalobca zdôraznil, že závery správcu dane o jeho údajnom neunesení
dôkazného bremena by boli správne len v prípade, ak by boli porušené hmotno-právne a formálne

podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH, ktoré vychádzajú z legislatívy EÚ. Podľa názoru
žalobcu tieto podmienky porušené neboli, pretože samotný správca dane v Protokole konštatoval, že
žalobca nepreukázal dodanie deklarovaného rozsahu prác dodávateľmi uvedenými na faktúrach, čo nie
je hmotno-právnym, ani formálnym predpokladom pre priznanie práva na odpočet DPH podľa zákona
o DPH, ale súvisí s prevenciou podvodných konaní.

14. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že uplatnenie práva na odpočet DPH je v
zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok,
pričom základnou podmienkou uplatnenia odpočtu je dodanie tovaru alebo služieb, pri ktorom vznikla
daňová povinnosť. Dôkazným bremenom preukázania vzniku daňovej povinnosti z hľadiska jej vecnéhonaplnenia, t. j. skutočného dodania tovaru alebo služieb, pri ktorých vznikla daňová povinnosť, je
zaťažený žalobca, pričom samotná 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 11 -

faktúra nie je dôkazom o reálnom dodaní fakturovaných plnení. Hoci žalobca predložil faktúry, z
ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH na nich uvedenú priznať a odviesť, je tento doklad dôkazom
oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho
plnenia, ktorého uskutočnenie bol povinný žalobca preukázať, avšak žalobca svoje dôkazné bremeno
neuniesol a nepreukázal, že zdaniteľné plnenie, ktoré bolo predmetom fakturácie na preverovaných

dodávateľských faktúrach mu bolo dodané dodávateľmi na nich uvedenými. Okrem tvrdenia žalobcu,
že preverované zdaniteľné plnenia mu boli dodané deklarovanými dodávateľmi a predložených
dodávateľských faktúr žalobca iné dôkazy, preukazujúce skutočné dodanie deklarovaných služieb
označenými dodávateľmi nepredložil. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu, že práce mu mali byť
dodané T. D., konajúcim v mene uvedených dodávateľských spoločností, za ktoré v hotovosti zaplatil,
nie sú preukazným dôkazom, pretože z nich nevyplývali skutočnosti preukazujúce uskutočnenie

zdaniteľných plnení a boli len vyhlásením žalobcu o týchto skutočnostiach. Vzhľadom na uplatnené
odvolacie námietky žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal, že si svojich obchodných
partnerov preveril za účelom eliminácie účasti na prípadnom podvode a nepreukázal ani to, že za
označených dodávateľov jednal so štatutárnym orgánom alebo oprávneným zástupcom deklarovaných
dodávateľov, ktorým mal byť T. D.. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého: „je základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu
a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods.
1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí". Dôkazy o reálnom
uskutočnení preverovaných zdaniteľných plnení sa nepodarilo získať ani správcovi dane, pretože

označení dodávatelia so správcom dane nespolupracovali, resp. boli na adrese sídla podľa obchodného
registra neznámi a nepredložili tak žiadne dôkazy o uskutočnení preverovaných zdaniteľných plnení.
Z vypočutých konateľov dodávateľských spoločností obchodnú spoluprácu so žalobcom poprel I. I.
(SAAG, s.r.o.) aj X.. D. W. (EuroGroup Slovakia, spol. s. r.o.). Výsluch svedkov S. V., T. D., X. J., či W.
D. sa nepodarilo uskutočniť ani na základe žiadosti o ich predvedenie, pretože boli na svojej adrese

neznámi. Námietky týkajúce sa obchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou MIKRA-TRADE, s.r.o.
označilžalovanýzaneopodstatnené,pretoženamietanéskutočnostinebolianipredmetomnapadnutého
rozhodnutia. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho
vyhodnotenia svedeckej výpovede N. D., ktorý mal potvrdiť vystavenie faktúr pre žalobcu v mene
spoločností, ktorých bol konateľom, pretože v čase uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení

nebol konateľom deklarovaných obchodných spoločností. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný
aj odvolaciu námietku žalobcu, že nepristúpil k predvedeniu K. Z., aktuálneho konateľa nástupníckej
spoločnosti ETRADER, s.r.o. s tým, že tento svedok bol správcom dane predvolaný, avšak na
predvolanienavýsluchnereagovalasprávcadanemalpreprijatiezáverovvnapadnutýchrozhodnutiach
dostatočne zistený skutkový stav. Poukázal pritom aj na zásadu objektívnej pravdy ovládajúcu daňové

konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
nepochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním v daňových priznaniach
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo 7. septembra 2011 žalovaný zdôraznil, že je na správcovi dane a jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť

zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 12 -

ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočítanie dane na základe vykonaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že

nedošlo k preukázaniu dodania prác deklarovanými dodávateľmi. Tieto skutočnosti neboli preukázané
žalobcom, ktorý okrem faktúr nepredložil žiadne dôkazy, že mu práce boli dodané práve deklarovanými
dodávateľmi, a to napriek tomu, že mu to správca dane opakovane umožnil a ani dokazovaním/
preverovaním správcu dane. Správca dane nezaťažoval žalobcu dôkazným bremenom nad mieru
prípustnú a zákonom akceptovateľnú a vo veci si sám zaobstaral podklady pre rozhodnutie. Z

odôvodnenírozhodnutísprávcudanevyplýva,žeaninedostatkydodávateľovnebolipripisovanénaujmu
žalobcu. Rozporoval tvrdenie žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade s platnou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR alebo judikatúrou Európskeho súdneho dvora s tým, že z odôvodnení rozhodnutí
správcu dane vyplýva, že postupovali práve v súlade s platnou judikatúrou, z ktorej nesporne vyplýva, žedôkaznébremenooreálnomdodaníslužiebdodávateľmi,ktorífaktúryvystavili,zaťažujedaňovýsubjekt,
ktorý disponuje právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH.
Preto, ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene, t. j.

po splnení zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie správcu dane slúži na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžf/4/2009 z 23. septembra 2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011 z 23. februára
2011). S poukazom na súdne rozhodnutia žalovaný tiež uviedol, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve nie
je dôkazom o reálnom dodaní tovaru a služieb tým dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o

takejto skutočnosti. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane na základe predloženej faktúry musí dôjsť
k vecnému naplneniu podstaty veci, čiže k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom je
povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, ktorých preukázanie správca
dane na základe predložených dôkazov posúdi. Ak správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či
bola predmetná služba dodaná tak, ako je na faktúra uvedené, nie je povinný dokazovať jej nedodanie,
ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v

predkladaných dodávateľských faktúrach, pokiaľ si z nich uplatňuje nárok na odpočítanie dane. Ak v
tomtosmeredôkaznébremenoneunesie,nemôžebyťsuplatnenýmnárokomnaodpočetdaneúspešný.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu žalovaný tiež uviedol, že aj Európsky súdny dvor vo svojej
judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude

viesť k jeho účasti na daňovom podvode. S poukazom na § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51
ods. 1 písm. a) a § 70 zákona o DPH zdôraznil, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nevzniká
len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za
správnosť ktorých zodpovedá. Zo zistení správcu dane vyplýva, že práce dodané žalobcovi nemohli byť
dodané deklarovanými dodávateľmi, a to spoločnosťami SAAG, s.r.o., EuroGroup Slovakia, spol. s r.o.,

CAM Group, s.r.o., MIKRA-TRADE, s.r.o, BETEX, s.r.o., NUMISTAS, s.r.o., či Global Business Slovakia,
s.r.o. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom
nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňových
priznaniach sú úplné a správne. Samotné faktúry, ktoré žalobca predložil nepreukázali, že práce v nich
fakturované boli vykonané dodávateľmi, ktorí ich vystavili.

Žaloba 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 13 -

15. Voči rozhodnutiam žalovaného (bod 9/ tohto rozsudku) podal žalobca jednotlivé správne žaloby,
ktorými sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu trov konania v celom rozsahu. Podané správne žaloby boli obsahovo totožné a bola

nimi namietaná nezákonnosť rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Obsah žalobných námietok a argumentácia žalobcu bola vo svojej
podstate zhodná s jeho odvolacími námietkami a ich odôvodnením, s výnimkou citácie viacerých častí

textu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010, či z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03.
16. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietal v súvislosti s tvrdeným nesprávnym právnym
záverom správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepochybne
nepreukázal, že mu preverované zdaniteľné plnenia boli dodané dodávateľmi, ktorí dodávateľské faktúry

v jednotlivých zdaňovacích obdobiach vystavili. Tvrdil, že fakturované plnenia mu boli dodávateľmi
uvedenými na jednotlivých dodávateľských faktúrach dodané a ich cenu, vrátane DPH, uhradil.
Argumentoval tým, že zaplatenie niečoho, čo mu nebolo dodané, by nemalo žiadnu logiku a tiež tým,
že jemu dodané práce boli vykonávané subdodávateľsky a žalobca ich ako hlavný dodávateľ následne
dodal a vyfakturoval, spolu s DPH, svojim obchodným partnerom, ktorí ich cenu uhradili. Nemal dôvod

spochybňovať, a teda ani preverovať, vzťah T. D. k dodávateľským spoločnostiam EuroGroup Slovakia,
s.r.o., MIKRA-TRADE, s.r.o., BETEX, s.r.o., NUMISTAS, s.r.o., SAAG, s.r.o., Global Business Slovakia,
spol. s r.o., pretože práce boli riadne vykonané a T. D. disponoval pečiatkami aj účtovnými dokladmi
uvedených spoločností. Žalobca argumentoval aj poukazom na citované časti rozsudku Najvyššieho
súduSR4Sžf/16/2010,3Sžf/1/2011arozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnievspojenýchprípadoch

C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fullcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), z ktorých vyvodil, že
ak správca dane dospel k záveru, že T. D. nebol oprávnený konať v mene dodávateľov žalobcu, a
teda svojím konaním naplnil znaky daňového podvodu, nárok žalobcu na odpočet DPH nemôže byť
touto skutočnosťou dotknutý, pretože žalobca o nej nemal vedomosť. Dôkazné bremeno o preukázanípodvodného konania je na správcovi dane alebo na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobca tiež
uviedol, že z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vyplýva, že: „právo na odpočet DPH nemôže byť
odopretý len preto, že sa daňový subjekt neubezpečil, že osoba, ktorá mu vystavila faktúru vzťahujúcu

sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet DPH, spĺňala podmienky
zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať, a že si splnila svoju
povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty alebo z dôvodu, že daňový subjekt
nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky
boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet DPH

upravené právom Európskej únie boli splnené a že daňový subjekt nedisponoval informáciou, ktorá
by ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosť alebo daňového podvodu na strane uvedeného
vystaviteľa faktúry". Žalobca uviedol, že bez zavinenia, ktoré inak musí preukázať daňový orgán,
je možné právo na odpočet DPH odoprieť iba vtedy, ak nie sú splnené hmotno-právne a formálne
podmienky stanovené legislatívou EÚ na uplatnenie práva na odpočet DPH. Na základe uvedeného
žalobca tvrdil, záver správcu dane o jeho údajnom neunesení dôkazného bremena by bol správny len v

prípade porušenia hmotno-právnych a formálnych podmienok 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 14 -

na uplatnenie práva na odpočet DPH, ktoré však podľa žalobcu porušené neboli, pretože záver správcu
dane, v dôsledku ktorého žalobcovi nárok na odpočet DPH neuznal, a síce, že žalobca nepreukázal
dodanie fakturovaného zdaniteľného plnenia deklarovanými dodávateľmi, nie je hmotno-právnym, ani

formálnym predpokladom pre priznanie práva na odpočet DPH podľa zákona o DPH, ale súvisí s
prevenciou podvodných konaní.
17. Nesprávne zistený skutkový stav veci žalobca namietal pre nesprávne posúdenie hodnovernosti
výpovedí svedkov, a to K. Z., konateľa spoločnosti MIKRA-TRADE, s.r.o. a N. D., konateľa spoločnosti
ETRADER, s.r.o. Žalobca argumentoval tým, K. Z. bez akýchkoľvek pochybností potvrdil vykonanie

fakturovaných prác pre žalobcu a vystavenie faktúr, hoci nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi,
pretože spoločnosť MIKRA-TRADE, s.r.o. bola dňom 31. decembra 2015 zlúčená so spoločnosťou
CAM Group, s.r.o., a preto označil žalobca za nesprávne vyhodnotenie tejto svedeckej výpovede
ako nedostatočného dôkazu o reálnom dodaní tovarov a služieb. Nesúhlasil so záverom správcu
dane o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede N. D. s argumentáciou, že N. D. potvrdil, že faktúry,

vystavené spoločnosťami, ktoré ako štatutárny zástupca zastupoval, boli účtovnými dokladmi riadne
preukazujúcimi dodanie účtovaných tovarov a služieb a poprel, že by išlo o doklady bez právneho
základu a tiež uviedol skutočnosti ohľadom právneho nástupníctva dotknutých dodávateľských
spoločností na spoločnosť ETRADER, s.r.o., ktorých spoločníkom a konateľom je K. Z., ktorému N. D.
odovzdal celú účtovnú dokumentáciu zlúčených spoločností.

18. Nedostatočne zistený skutkový stav veci žalobca namietal preto, že správca dane nevykonal
náležité kroky k zisteniu, kde sa nachádza účtovná dokumentácia spoločnosti MIKRA-TRADE, s.r.o.,
čo konkrétne z nej vyplýva, a či je z nej možné vyvodiť záver o nepreukázaní reálneho dodania
fakturovaného plnenia. Ďalším dôvodom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bolo žalobcom
namietané nepredvedenie K. Z. za účelom jeho svedeckého výsluchu (na predvolanie sa nedostavil)

a nevypočutie konateľov dodávateľských spoločností, a to X. J., S. V., W. D. a T. D., ktorí sa na
predvolanie správcu dane na výsluch nedostavili. Žalobca argumentoval tým, že nezodpovedá za
neplnenie povinností voči správcovi dane zo strany iných subjektov.
19. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca namietal preto, že
správca dane nedal predviesť, resp. nedal opakovane predviesť svedkov, ktorí sa na predvolanie, resp. v

dôsledku neúspešného pokusu o ich predvedenie k správcovi dane k svedeckému výsluchu nedostavili.
Dôvodil tým, že správca dane má právo nielen predvolať, ale aj dať predviesť svedka k výsluchu, a to aj
opakovane, a tým zabezpečiť jeho účasť na výsluchu, avšak správca dane svoje právo nevyužil. Žalobca
poukázal na povinnosť správcu dane dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené
čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Za pochybenie správcu dane

označil žalobca skutočnosť, že v auguste 2018 nedal predviesť k svedeckému výsluchu T. D., hoci T. D.
v tom čase so správcom dane spolupracoval, zdržiaval sa v mieste svojho bydliska a bol správcom dane
vypočutý vo veci daňovej kontroly dane z príjmov vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku
2015. T. D. vypovedal aj vo veci preverovaných subdodávok a podľa tvrdení žalobcu potvrdil ich riadne
vykonanie, dodanie, vyúčtovanie a vyplatenie spoločnosťami, ktoré zastupoval. 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 15 -

Vyjadrenie žalovaného
20. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe opätovne
uvádzal tie námietky, s ktorými sa žalovaný v rámci žalobou napadnutých rozhodnutí vysporiadal.Nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako
bolo zistené v daňovej kontrole, či v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. Zotrval preto
na vecnej správnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, žaloby žalobcu navrhol zamietnuť a žalobcu

zaviazať znášaním trov konania zo svojho. S poukazom na skutkové zistenia správcu dane a ich právne
vyhodnotenie argumentoval v podstate rovnako ako v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Zdôraznil,
že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu ako daňového
subjektu. Žalobca má ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly

len preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege,
ale je právom platiteľa, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov
na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V preskúmavaných prípadoch správca dane
neprenášal neúmerne dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona, ani neprenášal na neho
zodpovednosť za plnenie povinností deklarovaných dodávateľov. Dôkazy, ktoré žalobca predložil boli

dôvodne spochybnené zisteniami správcu dane, a preto neumožňovali prijatie záveru o zrealizovaní
zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom a deklarovanými dodávateľmi tak, ako preukazoval
žalobca predloženými dodávateľskými faktúrami. Preto nebolo možné žalobcom uplatnený nárok na
odpočítanie dane uznať za oprávnený. Zdôraznil, že nie je úlohou správcu dane informovať žalobcu
v konaní o tom, aký dôkaz je na preukázanie jeho tvrdení potrebné predložiť a ktorému dôkazu bude

priznaná relevantná dôkazná sila.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/3/2019-83 zo dňa 25. marca 2020 spojil na
spoločné konanie veci žalobcu proti žalovanému vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 24S/3/2019,
24S/6/2019, 24S/5/2019, 24S/4/2019, 24S/1/2019 a 24S/2/2019 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp.zn.

24S/3/2019 a to s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP").
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov uvedených v § 107 ods.
1 SSP, pre ktorý by bolo potrebné na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie. Po preskúmaní
žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné. Oznámenia
o verejnom vyhlásení rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu
dňa 21. januára 2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej

tabuli súdu dňa 6. marca 2020 (§ 137 ods. 3 SSP).
23. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 16 -

tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.
24.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladnea bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
28. Podľa § 20 ods. 1, 2 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Správca dane predvolá
osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne
následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
(2) Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe

daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného
zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej
predvedenie.
29. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Daňový subjekt
preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 17 -

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie rozhodnutie obsahuje
odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom na toto konanie Daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.
32. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom na toto konanie (1) Právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom na toto konanie Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71
34. Podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (1) Účtovný doklad je preukázateľný účtovný
záznam, ktorý musí obsahovať

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f)podpisovýzáznamosoby(§32ods.3)zodpovednejzaúčtovnýprípadvúčtovnejjednotkeapodpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
(2)Účtovnájednotkajepovinnávyhotoviťúčtovnýdokladbezzbytočnéhoodkladupozistenískutočnosti,

ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu
spôsobom podľa § 8 ods. 5.35. Podľa § 8 ods.1 a ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (1) Účtovná jednotka je povinná viesť
účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných
záznamov. 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 18 -

4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné ( § 32)
a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.
36. Predmetom súdneho prieskumu boli žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými boli
potvrdené rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia február, marec,

júl, august, september a december 2015. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia
žalovaného ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánov verejnej správy, má Ústavou SR zaručené právo
na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a
právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutia a

postupu orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi. Správny súd je viazaný jednak
rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z
obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať, a

tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 písm.
e) SSP). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný
prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.
37. Námietka nesprávneho posúdenia veci z dôvodov uvedených v bode 16/ tohto rozsudku nebola

dôvodná. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu,
ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo aplikoval nesprávny
právny predpis, alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho

dospel k nesprávnym právnym záverom. Preskúmavané rozhodnutia žalovaného (v nadväznosti na
prvostupňové rozhodnutia) boli založené na tom, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočet
DPH stanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 a § 19 ods. 2
cit. zákona z dodávateľských faktúr, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, pretože neuniesol svoje
dôkazné bremeno vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď nepochybne nepreukázal,

že v nich deklarované zdaniteľné plnenia mu boli dodané dodávateľmi, ktorí ich vystavili. Žalobca
uvedený právny záver žalovaného namietal s tým, že plnenia, ktoré boli predmetom fakturácie mu boli
dodané subdodávateľskými obchodnými spoločnosťami uvedenými na faktúrach a on ich ďalej poskytol
svojim odberateľom, ktorí ich cenu zaplatili, čo bolo podľa žalobcu spolu s vystavenými dodávateľskými
faktúrami dôkazom o skutočnom dodaní fakturovaného plnenia. Správny súd k uvedenému uvádza, že

2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 19 -

táto žalobná argumentácia nemohla obstáť, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Žalovaný
(aj správca dane) v preskúmavaných rozhodnutiach správne poukázali na to, že splnenie zákonných
predpokladov na odpočet DPH uvedených v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)

zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 2 tohto zákona musí byť preukázané skutočným, faktickým plnením,
pretože uvedené zákonné ustanovenia majú hmotno-právny charakter. Všetky zákonom stanovené
podmienky musia byť splnené kumulatívne, a preto nesplnenie už len jednej z nich vylučuje možnosť
priznania nároku na odpočet DPH. Splnenie zákonných podmienok pritom nespočíva len v predložení
dodávateľskej faktúry (prípadne v jej zaúčtovaní alebo priznaní dane na strane dodávateľa), pretože

vystavenie faktúry je len formálnou stránkou účtovnej operácie. Dodávateľská faktúra musí jednoznačne
preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, t. j. objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz
je v daňovom konaní použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je účtovná jednotka povinná účtovať tak,
aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom

účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) cit. zákona účtovný
doklad ako preukázateľný účtovný záznam musí okrem iného obsahovať aj obsah účtovného prípadu a
označenie jeho účastníkov, to znamená, že účtovný doklad (faktúra) musí pravdivo odrážať skutočnosť
(plnenie), ktorá bola predmetom účtovania. Faktúra je účtovným dokumentom, ktorého funkciou jeidentifikovať čo, kto, komu, kedy, koľko a za akú sumu dodal. Len faktúra, ktorej obsah zodpovedá
skutočnosti, môže byť podkladom na odpočet DPH. Dodanie žalobcom deklarovaného plnenia podľa
predložených dodávateľských faktúr musí byť pre priznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH

reálne preukázané, t. j. žalobca musí preukázať faktické dodanie fakturovaného plnenia nielen čo do
jeho obsahu a rozsahu ale aj subjektov, ktorí predmetné faktúry vystavili a o ktorých žalobca tvrdí,
že mu fakturované plnenie dodali. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH vzniká
dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby a právo odpočítať daň vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, čo vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku pritom upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať
skutočnosti uvedené v písm. a), b) a c) citovaného ustanovenia, pričom správca dane nemá povinnosť
vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo

overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotno-
právnychdaňovýchpredpisovazároveňpredstavujenástrojnaovereniepravdivostiaúplnostipodaného
daňového priznania. Keďže si žalobca podanými daňovými priznaniami k DPH v preverovaných
zdaňovacích obdobiach uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH, bolo jeho povinnosťou preukázať,
že bola naplnená materiálna podstata deklarovaného plnenia, a teda, že mu fakturované plnenie bolo

skutočne dodané práve tými dodávateľmi, 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 20 -

ktorí faktúry vystavili, a to dôkazmi spôsobilými uvedenú skutočnosť preukázať. Žalobca okrem
dodávateľských faktúr nepredložil k preukázaniu oprávnenosti svojho nároku na uplatnený nadmerný
odpočet žiadne dôkazy, ktorých obsah by svedčil o reálnom dodaní fakturovaného plnenia, t. j. dôkazy

preukazujúce objekt, subjekt i právnu skutočnosť účtovanej operácie, zaznamenanej na preverovaných
dodávateľských faktúrach. Výkon podnikateľskej činnosti žalobcu je plne pod jeho kontrolou, a preto
má dostatok príležitostí a možnosti, pokiaľ si voči štátu mieni uplatňovať nárok na nadmerný odpočet
DPH, zabezpečiť si dostatok vecných dôkazov, ktorých obsah má preukaznú schopnosť vo vzťahu
k preukázaniu splnenia zákonných podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 zákona o DPH a

nemôže sa v tomto smere spoliehať len na svojich obchodných partnerov, na ktorých činnosť nemá
žiadny vplyv. Žalobca však v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu deklarovaných zdaniteľných plnení (napr. zoznam
osôb podieľajúcich sa na vykonaní fakturovaného plnenia, odovzdávajúce/preberacie protokoly týkajúce
sa dodania fakturovaného plnenia a jeho rozsahu, časový harmonogram vykonávania prác, záznamy/

dôkazy použitia technických prostriedkov na ich realizáciu a pod.) podľa charakteru tej - ktorej dodávky.
Nepreukázal ani tú skutočnosť, že T. D., s ktorým fakturované obchodné prípady realizoval, a ktorému
mal za ich dodanie zaplatiť fakturovanú cenu, konal v mene a na účet deklarovaných obchodných
spoločností. T. D. pritom nebol štatutárnym zástupcom deklarovaných dodávateľov, okrem spoločnosti
NUMISTAS, s.r.o., ktorej konateľom bol od 19. decembra 2015 do 5. júna 2017 a nebolo predložené ani

plnomocenstvo, ktoré by ho na konanie v ich mene oprávňovalo, čím sa žalobca pri výkone predmetných
podnikateľských aktivít vôbec nezaoberal. Vypočutí svedkovia (I. I. - konateľ SAAG, s.r.o., X.. D. W.
- konateľ EuroGroup Slovakia, spol. s r.o.) popreli akúkoľvek obchodnú spoluprácu so žalobcom a K.
Z. - konateľ MIKRA-TRADE, s.r.o. poprel, že by so žalobcom spolupracoval prostredníctvom T. D..
Správca dane preto dôvodne spochybnil správnosť, úplnosť a pravdivosť predložených dodávateľských

faktúr, žalobcu o svojich pochybnostiach informoval a umožnil mu, aby predložil dôkazy na preukázanie
oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet DPH. Správca dane pritom ale nemá povinnosť označiť,
alebo určiť žalobcovi dôkazy, ktoré má predložiť a ktoré by z hľadiska ich obsahu boli preukazným
dôkazom o splnení podmienok na odpočet DPH. Priznanie nadmerného odpočtu DPH nie je zákonným
nárokom daňovníka, ale jeho uplatnenie je zákonnou možnosťou, s ktorou je spojená povinnosť

daňovníka úplným, nepochybným a vierohodným spôsobom preukázať splnenie všetkých zákonných
podmienokupravenýchv§49zákonaoDPH.Žalobcompredloženédodávateľskéfaktúrynebolizvyššie
uvedených dôvodov, na ktoré správne poukázali aj orgány správy daní, z hľadiska všetkých skutočností,
ktoré vyšli pri správe daní najavo, nepochybným a ani dostatočným dôkazom o skutočnom dodaní
deklarovaného plnenia práve tými dodávateľmi, ktorí boli v preverovaných faktúrach ako dodávatelia

označení. Dodanie fakturovaného plnenia dodávateľmi označenými na preverovaných dodávateľských
faktúrach nebolo preukázané/potvrdené ani správcom dane v rámci preverovania žalobcom tvrdených
skutočností, a preto bol skutkový záver orgánov správy 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 21 -daní o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepochybne nepreukázal dodanie
preverovaného zdaniteľného plnenia tými dodávateľmi, ktorí faktúry vystavili, v súlade so zisteným
skutkovým stavom veci. Tým nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky pre odpočet dane v

zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH a to vznik daňovej povinnosti dňom
dodania fakturovaného tovaru/služby platiteľom dane. Nesplnenie tejto zákonnej podmienky vylučuje
splnenie podmienky vyplývajúcej z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, a teda žalovaný (správca
dane) v rozhodnutiach správne konštatovali, že žalobca splnenie zákonných predpokladov pre priznanie
uplatneného nadmerného odpočtu DPH nepreukázal.

38. Ani ďalšej žalobnej argumentácii, a síce, že pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH nemôže
byť žalobca dotknutý podvodným konaním inej osoby (T. D.), o ktorom nevedel a že pokiaľ boli
vecné a formálne podmienky na odpočet DPH splnené, nemôže mu byť právo na odpočet DPH
upreté len z dôvodov existujúcich na strane vystaviteľa faktúr, nebolo možné priznať úspech, pretože
takto formulovaná žalobná námietka nezodpovedala obsahu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného
a správcu dane. V tejto súvislosti žalobca zároveň tvrdil, že hmotno-právne a formálne podmienky

na odpočet DPH boli splnené, pretože dodanie fakturovaného zdaniteľného plnenia nebolo orgánmi
správy daní spochybnené. Preukázanie dodania zdaniteľného plnenia deklarovanými dodávateľmi nie
je podľa žalobcu formálnym, ani hmotno-právnym predpokladom priznania nadmerného odpočtu DPH.
To podľa žalobcu znamená, že nemohol neuniesť svoje dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti
uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Správny súd k uvedenému uvádza, že sa žalobca mýli v

tvrdení, že podmienky na odpočet DPH boli splnené tým, že správca dane (žalovaný) nespochybnil
existenciupreverovanýchzdaniteľnýchplnení.Správnysúdužvyššieuviedolnevyhnutnosťpreukázania
materiálnej podstaty deklarovaných zdaniteľných plnení vo všetkých jej znakoch, t. j. v subjekte, v
objekte aj v právnej skutočnosti. Z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného (správcu dane) vyplýva,
že podmienky na odpočet DPH neboli u žalobcu splnené preto, že nepreukázal, kto mu fakturované

zdaniteľné plnenia poskytol, a teda, že ich poskytli na faktúrach uvedení dodávatelia. Z toho vyplýva, že
materiálna podstata deklarovaných zdaniteľných plnení nebola preukázaná v subjekte, ako to v rozpore
so zisteným skutkovým stavom veci žalobca tvrdil. Samotná existencia zdaniteľného plnenia nie je
dôkazom o splnení podmienok na odpočet DPH, ani dôvodom na odpočet DPH, pretože nepreukazuje,
kto deklarované plnenie poskytol, t. j., či ho poskytol deklarovaný dodávateľ ako platiteľ DPH, a teda, že

pri jeho dodaní vznikla daňová povinnosť, ktorá je podmienkou pre odpočet dane z tovarov a služieb v
prípade ich použitia platiteľom dane na ďalšie dodávky.
39. Žalobná argumentácia týkajúca sa (prípadného) podvodného konania iného subjektu, než žalobcu,
nemala žiadny právny význam, pretože preskúmavané rozhodnutia neboli založené na podvodnom
konaní. Ich obsahom nebolo neuznanie nadmerného odpočtu DPH žalobcovi z toho dôvodu, že

preverované obchodné transakcie, ktorých materiálna 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 22 -

podstata by inak bola preukázaná, boli poznačené podvodom s úmyslom skrátenia daňovej povinnosti.
Preukazovanie podvodného konania má aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie právny
význam len vtedy, ak formálne a materiálne podmienky pre odpočet DPH boli splnené. V takom prípade

je povinnosťou správcu dane preukázať, že napriek ich splneniu nie je možné priznať právo na odpočet
DPH platiteľovi dane, ktorý ho uplatnil, pretože obchodné transakcie, z ktorých si právo na odpočet
DPH uplatnil, boli poznačené podvodom, o ktorom mal vedomosť. Možno prisvedčiť žalobcovi, že v
takom prípade sú dôkazným bremenom zaťažené orgány správy daní alebo orgány činné v trestnom
konaní. Preskúmavané rozhodnutia však boli na rozdiel od uvedeného založené na tom, že materiálne

podmienky pre odpočet DPH neboli splnené, a to preto, že žalobca nepreukázal, že mu deklarované
zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté tými dodávateľmi, ktorí preverované dodávateľské faktúry vystavili.
40. Správny súd nemohol ako dôvodnú akceptovať argumentáciu žalobcu poukazom na citované
časti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/3, C-355/03, C-484/03,
pretože jeho skutkový základ nebol totožný so skutkovým stavom veci, ktorý bol podkladom pre

napadnuté rozhodnutia. Kým v prípadoch Optigen, Fullcrum Electronics a Bond House išlo o
skutkovú situáciu, keď materiálne podmienky na uplatnený odpočet DPH boli splnené, pretože
deklarované obchodné transakcie boli nepochybne preukázané v subjekte, v objekte i v právnej
skutočnosti, v preskúmavaných veciach bola skutková situácia iná. Dôkazmi, ktoré žalobca k
preukázaniu oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH predložil (dodávateľské faktúry)

nebolo nepochybne preukázané splnenie podmienok na odpočet DPH podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení zákona o DPH, pretože vecný obsah v nich deklarovaného zdaniteľného
plnenia nebol preukázaný vo všetkých jej znakoch, t. j. v subjekte, v objekte aj v právnej skutočnosti.
Nebolo preukázané, že žalobcovi bolo fakturované zdaniteľné plnenie dodané tými dodávateľmi, ktorídodávateľské faktúry vystavili. V porovnaní so skutkovým stavom veci v preskúmavaných veciach neboli
obdobné skutkové východiská zistené ani z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ktorým
žalobca argumentoval, pretože na rozdiel od preskúmavaných vecí bola oprávnenosť uplatneného

nároku na odpočet DPH spochybnená skutočnosťami na strane dodávateľov, resp. subdodávateľov
platiteľa dane, ktorý si odpočet dane uplatnil, keď inak dôkazy, ktoré k uplatnenému odpočtu DPH
predložil, dostatočne preukazovali materiálnu podstatu fakturovaných plnení. Žalobcom poukazovaná
časť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 sa vzťahovala k prenosu dôkazného
bremena na správcu dane v prípade podozrenia na podvodné konanie pri preverovaných obchodných

transakciách, pri inak nespornom preukázaní materiálnej podstaty preverovaných zdaniteľných plnení,
teda jej východiskom bola, v porovnaní s touto vecou, iná skutková situácia.
41. Žalobná námietka týkajúca sa nesprávne zisteného skutkového stavu veci v dôsledku vyhodnotenia
svedeckej výpovede K. Z. v rozpore s jej obsahom nebola dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu
tohto dôkazu. Obsahom administratívneho 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 23 -

spisu mal správny súd za preukázané, že K. Z., konateľ spoločnosti MIKRA-TRADE, s. r. o. od 23.
septembra 2014 do 30. decembra 2015 bol správcom dane na deň 20. apríla 2017 predvolaný ako
svedok na výsluch, ktorého sa nezúčastnil. Predvolanie v odbernej lehote neprevzal. Napriek tomu sa k
správcovi dostavil dňa 23. mája 2017, avšak jeho výsluch nebol vykonaný, pretože sa nevedel preukázať
dokladom o svojej osobnej totožnosti. Jeho svedecký výsluch bol vykonaný 22. septembra 2017 za

osobnej účasti žalobcu, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. Predmetom jeho
výsluchu bolo preverenie obchodných prípadov medzi spoločnosťou MIKRA-TRADE, s.r.o. a žalobcom
v zdaňovacích obdobiach máj, september a november 2015. Svedok K. Z. na otázku, či spoločnosť
MIKRA-TRADE, s.r.o. splnomocnila na uzatvorenie obchodných prípadov tretiu osobu uviedol, že na
základe ústnej dohody splnomocnil svojho otca na dohodovanie prác, ktoré K. Z. následne vykonával

spolu s „dohodármi". Na otázku, či pozná T. D. uviedol, že si to nepamätá, nevie ako vyzerá, pretože
odvtedy už stretol veľa ľudí a pripustil, že s ním prišiel do styku, ale presne si to už nepamätal. Na
dohodovaní zákaziek pre MIKRA-TRADE, s. r. o. s T. D. nejednal. Uviedol, že žalobcu pozná dlho,
spolupracovali, vykonával pre neho výkopové, pomocné a búracie práce, hlavne vo U., v D. a v R., kopali
tiež kanál v H., ale všetko si presne nepamätá. Potvrdil, že faktúry, ktoré mu správca dane predložil

k nahliadnutiu boli vystavené pre žalobcu, podpísal ich, vystavil ich sám, alebo jeho otec a zúčtoval
ich p. F. C., účtovník. Nevedel, či s ním mala spoločnosť MIKRA-TRADE, s. r. o. uzavretú zmluvu.
So žalobcom jednal buď sám alebo jeho otec. Spoločnosť MIKRA-TRADE, s. r. o. mala „dohodárov",
ich mená, typ, ani čísla ŠPZ vozidiel, ktorými mala uskutočňovať prepravu materiálu si nepamätal.
Na otázku správcu dane, či, kedy a akým spôsobom boli faktúry spoločnosti MIKRA-TRADE, s.r.o.

uhradené, uviedol: „máte to tu vo faktúrach, boli zaplatené". Hlavnú knihu, evidenciu DPH, ani vystavené
faktúry správcovi dane nepredložil, pretože pri zlučovaní firmy všetko odovzdal. Na názov preberajúcej
firmy si nevedel spomenúť. Potvrdil, že DPH z faktúr bola uhradená, bolo podané aj daňové priznanie.
Žalobca nemal na svedka žiadne otázky, svedok aj žalobca sa vyjadrili, že nemajú čo dodať. Správca
dane zo svedeckej výpovede K. Z. zistil, že podľa faktúr, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu

potvrdil vykonanie prác a vystavenie predmetných faktúr, avšak svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi
dokladmi, evidenciami, zmluvami, objednávkami a vedeným účtovníctvom. Uvedené skutkové zistenia
vyhodnotil správca dane tak, že samotné vyjadrenie svedka, že faktúry vystavil, nie je dostatočným
dôkazom o reálnom dodaní deklarovaných zdaniteľných plnení bez toho, aby svoje tvrdenia podložil
relevantnými dokladmi a dôkazmi, pretože faktúra nie je dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení, ale

len tvrdením o týchto udalostiach. Žalobca namietal nesprávnosť vyhodnotenia tohto dôkazu, neuviedol
však, v čom bola úvaha žalovaného (správcu dane) pri hodnotení tohto dôkazu nesprávna, čo malo
za následok nepreskúmateľnosť tejto žalobnej námietky. Pri absencii konkrétnej argumentácie ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia skutkových zistení vyplývajúcich zo svedeckej výpovede K. Z., alebo
ich vyhodnotenia v rozpore s logickým myslením bola uvedená žalobná námietka len vyjadrením

vlastného hodnotenia tohto dôkazu žalobcom, ktoré bolo 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 24 -

odlišné od jeho hodnotenia žalovaným (správcom dane), a teda bola len vyjadrením nesúhlasu
žalobcu s vyhodnotením svedeckej výpovede K. Z.. Skutočnosť, že žalobca s hodnotením toho -
ktorého dôkazu, a teda so závermi žalovaného (správcu dane) nesúhlasí bez toho, aby zároveň

konkrétne tvrdil, v čom nezákonnosť vyhodnotenia dôkazu spočíva, nie je dostatočným dôvodom pre
vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že skutkové aj
právne posúdenie skutočností vyplývajúcich zo svedeckej výpovede K. Z. zodpovedá obsahu tohto
dôkazu aj platnej právnej úprave. Samotné tvrdenie dodávateľa žalobcu, že žalobcovi zdaniteľnéplnenie uvedené na preverovaných dodávateľských faktúrach poskytol, nie je dôkazom o skutočnom
dodaní deklarovaných plnení, ak zároveň neoznačil/nepredložil reálne existujúce a vykonateľné dôkazy,
ktoré sú spôsobilé preukázať osobné, časové a vecné okolnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia.

Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva ani v predložení
dodávateľskej faktúry, jej zaúčtovaní, resp. v priznaní dane na strane dodávateľa, pretože uvedené je len
formálnou stránkou účtovnej operácie. Žalovaný správne argumentoval, že dodávateľská faktúra musí
jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, t. j. objekt, subjekt i právnu skutočnosť
a ako dôkaz je v daňovom konaní použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú

skutočnosť. Zákonné podmienky pre odpočet DPH vyplývajúce z § 49 zákona o DPH majú hmotno-
právnu povahu, a teda ich splnenie nestačí preukazovať formálnymi dokladmi, hoci spĺňajúcimi zákonom
stanovené obsahové náležitosti. Plnenie, ktoré je dokladmi deklarované, musí byť reálne, t. j. žalobca
musí pre splnenie podmienok na odpočet DPH preukázať, že na preverovaných faktúrach uvedené
zdaniteľné plnenie bolo reálne dodané, a to tými dodávateľmi, ktorí sú na faktúrach ako dodávatelia
označení. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný (správca dane) svedeckú výpoveď K. Z. správne

vyhodnotil, keď konštatoval, že nie je dostatočným dôkazom o reálnom uskutočnení zdaniteľných
plnenídeklarovanýchnapreverovanýchdodávateľskýchfaktúrachodspoločnostiMIKRA-TRADE,s.r.o.,
pretože konateľ tejto dodávateľskej spoločnosti okrem svojho tvrdenia, že preverované zdaniteľné
plnenia žalobcovi dodal a potvrdenia vystavenia dodávateľských faktúr pre žalobcu nepredložil a ani
neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné jeho tvrdenia overiť.

42. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi N. D., ktorý bol ako svedok vypočutý vo vyrubovacom konaní za
účasti právnej zástupkyne žalobcu dožiadaným daňovým úradom v Žiline z obsahu administratívneho
spisu vyplynulo, že N. D.alobcu osobne pozná, párkrát sa spolu stretli. Spoločnosti, ktoré boli
dodávateľmi žalobcu v roku 2015 kúpil bez účtovných dokladov. V spoločnosti ETRADER, s.r.o.
bol poverený vedením účtovníctva, nevedel ale, či boli podávané daňové priznania, resp. uviedol,

že daňové priznania neboli podávané, pretože „5 rokov sme sa snažili od niečoho odraziť, ale
nepodarilo sa to". Tvrdil, že spoločnosť mala splnomocneného zástupcu, a to jeho brata T. D.. N. D.,
konateľ spoločnosti ETRADER, s.r.o., ktorá bola od roku 2017 právnym nástupcom deklarovaných
dodávateľských spoločností žalobcu EuroGroup Slovakia, spol. s r.o., BETEX, s.r.o., Global Business
Slovakia, s.r.o., NUMISTAS, s.r.o. a SAAG, s.r.o. si nepamätal, kedy 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 25 -

sa spoločnosť ETRADER s.r.o. stala právnym nástupcom uvedených dodávateľských spoločností
žalobcu, nevedel uviesť žiadne okolnosti týkajúce sa zlúčenia uvedených spoločností, ani žiadne
okolnosti, ktoré ich zlúčeniu predchádzali. Žiadne doklady, týkajúce sa zlúčenia spoločností, ani doklady
a účtovníctvo zlúčených spoločností nepredložil s tým, že ich odovzdal K. Z., ktorý bol asi z okolia D.

D.. Nevedel uviesť žiadne skutočnosti týkajúce sa prác a služieb, ktoré žalobcovi dodávali označené
dodávateľské spoločnosti, ktorých právnym nástupcom bola spoločnosť ETRADER, s.r.o., nevedel sa
rozpamätať, kto vystavil dodávateľské faktúry pre žalobcu. Tvrdil, že záznamy DPH, odberateľské
faktúry, zmluvy, dohody, objednávky a príjmové doklady zlúčených spoločností nemá, pretože ich
odovzdal K. Z.. Na výzvu správcu dane, aby popísal obchodný vzťah so žalobcom uviedol, že sa

nepamätá. Nepamätal si ani to, či spoločnosť ETRADER, s.r.o. mala nejakých zamestnancov. Tvrdil,
že zlúčené dodávateľské spoločnosti skutočne vykonávali práce pre žalobcu, nepamätal sa, kto ich
vykonával. Prevod spoločnosti ETRADER, s.r.o. na K. Z. bol bezodplatný, účtovníctvo spoločnosti
ETRADER, s.r.o. aj zlúčených spoločností bolo protokolárne odovzdané (žiadny dôkaz nepredložil) na
parkovisku v D. D. v prítomnosti jeho brata T. D. a právničky, ktorej meno, ani sídlo nevedel uviesť.

Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď N. D. správne ako nedôveryhodnú pre rozpory v jeho
tvrdeniach, keď N. D. síce uviedol, že fakturované práce na preverovaných dodávateľských faktúrach
boli žalobcovi skutočne dodané, ale nevedel, kto práce vykonal, ani aké práce a služby mali byť
dodané žalobcovi, nevedel sa vyjadriť k časovým okolnostiam prevzatia deklarovaných dodávateľských
spoločností, tvrdil, že ich kúpil bez dokladov a následne, že doklady odovzdal novému konateľovi

spoločnostiETRADER,s.r.o.K.Z.,žefaktúryvystavovalonajjehobratT.D.,hociuvedenédodávateľské
spoločnosti prevzal až po uskutočnení preverovaných zdaniteľných plnení... Žalobca nesúhlasil s
uvedeným vyhodnotením svedeckej výpovede N. D. s tým, že N. D. potvrdil, že vystavené dodávateľské
faktúry mali reálny právny základ a preukazovali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení, ale
neuviedol žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že vyhodnotenie svedeckej výpovede

N. D. správcom dane (žalovaným) bolo nesprávne. Neuviedol, v čom bolo vyhodnotenie tohto dôkazu v
rozpore s jeho obsahom alebo nelogické. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti
vyhľadávať, dopĺňať, konkretizovať alebo vyvodzovať z administratívneho spisu. Bez konkrétnych
tvrdení žalobcu, v čom bolo vyhodnotenie svedeckej výpovede N. D. nesprávne, je nesúhlas žalobcu snímlenvyjadrenímjehovlastnéhohodnoteniatohtodôkazu,ktoréniejedostatočnýmdôvodomprezáver
o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, a preto nemohla takto formulovaná žalobná argumentácia
obstáť.

43. Žalobná námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bola nekonkrétna,
a preto nebolo možné jej dôvodnosť preskúmať. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, v čom
nebol v dôsledku nevypočutia K. Z. alebo v dôsledku nevypočutia konateľov dodávateľských spoločností
žalobcu, ktorí sa na predvolania na 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 26 -

výsluch nedostavili, resp. v dôsledku nezískania dokladov spoločnosti MIKRA-TRADE, s.r.o. dostatočne
zistený skutkový stav veci, t. j. aké konkrétne skutkové zistenia mali vyplynúť z dôkazov, ktoré neboli
vykonané, a teda, akým spôsobom ich nevykonanie ovplyvnilo zákonnosť rozhodnutí žalovaného.
Žalobca dôvodil len tým, že správca dane nevykonal žiadne kroky k získaniu účtovnej dokumentácie
spoločnostiMIKRA-TRADE,s.r.o.,ktorejkonateľK.Z.potvrdiluskutočneniepreverovanýchzdaniteľných
obchodov s tým, že doklady spoločnosti odovzdal jej právnemu nástupcovi, ktorého nevedel označiť,

že správca dane (žalovaný) nedal predviesť K. Z. a že za nesplnenie povinností iných subjektov voči
správcovi dane nezodpovedá. K tejto argumentácii správny súd uvádza, že obsahom administratívneho
spisu bolo preukázané, že podľa zistení správcu dane sa spoločnosť MIKRA-TRADE, s.r.o. zlúčila
dňom 31. decembra 2015 so spoločnosť CAM Group, s.r.o. a tá sa dňom 24. mája 2016 zlúčila so
spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o., ktorej sa výzvu na predloženie evidencií a záznamov zo dňa 7.

februára 2017 nepodarilo doručiť, pretože bola na adrese sídla podľa obchodného registra neznáma.
Z toho vyplýva, že uvedená žalobná argumentácia bola v rozpore s obsahom administratívneho spisu,
pretože správca dane sa za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných pre účely
správy daní pokúsil získať potrebné doklady od dodávateľa žalobcu, t. j. od spoločnosti MIKRA-TRADE,
s.r.o. prostredníctvom jeho konateľa aj prostredníctvom nástupcu tejto spoločnosti, avšak bezúspešne.

Z § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, pričom ako dôkaz
môže použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so zákonom (ods.4) a nie je viazaný iba návrhmi daňového
subjektu. Dôkaznú povinnosť na preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH má
žalobca. Správca dane nie je povinný vykonať akýkoľvek dôkaz, ale len taký, ktorý má pre rozhodnutie

(správne určenie dane) význam, avšak nevykonanie navrhovaných dôkazom musí odôvodniť. Z § 20
ods. 2 veta in fine Daňového poriadku vyplýva, že správca dane má možnosť požiadať o predvedenie
tej osoby, ktorá sa na jeho predvolanie nedostaví k úkonu pri správe daní. To znamená, že využitie
inštitútu predvedenia nie je zákonnou povinnosťou orgánov verejnej správy pri správe daní. Preto
zo samotnej skutočnosti, že správca dane nedal predviesť osobu, ktorá sa na predvolanie k úkonu

pri správe daní sama nedostavila za účelom jej výsluchu, hoci takú zákonnú povinnosť ani nemá,
nemožno vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci.
Správca dane v rozhodnutí zdôvodnil, prečo nepovažoval výsluch svedka K. Z. z hľadiska skutkových
zistení za nevyhnutný pre rozhodnutie a s jeho argumentáciou sa správny súd stotožnil. Argumentácia
žalobcu, že za neplnenie povinností iných subjektov voči správcovi dane nezodpovedá, nemala právny

význam, pretože rozhodnutia žalovaného (správcu dane) neboli založené na tom, že deklarované
dodávateľské spoločnosti nepreukázali uskutočnenie preverovaných zdaniteľných plnení, ale na tom, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepochybne nepreukázal splnenie zákonných podmienok
na odpočet DPH, t. j. vierohodnosť, správnosť a úplnosť údajov uvedených v podaných daňových
priznaniach k DPH za preverované zdaňovacie obdobia, na základe ktorých si uplatnil odpočet DPH.

Právo na odpočet DPH 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 27 -

nebolo žalobcovi odopreté preto, že sa konatelia deklarovaných dodávateľov, a to X. J., S. V., W.
D., či T. D., konajúci v ich mene so žalobcom nedostavili k svedeckým výsluchom, ale preto, že
dôkazy, ktoré predložil žalobca (dodávateľské faktúry) nie sú bez preukázania reálneho uskutočnenia

deklarovaných zdaniteľných plnení čo do predmetu, rozsahu a zúčastnených subjektov dôkazom o
vecnom naplnení obsahu deklarovaných obchodných transakcií. Správny súd zdôrazňuje, že z § 24
ods. 1 a 2 Daňového poriadku vyplýva, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane

v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť, preukazuje daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vedie,
pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom
nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane uvedeným spôsobom postupoval,vyzval dodávateľské spoločnosti žalobcu na predloženie dokladov, ktoré by mohli mať vplyv na
správne určenie dane, vypočul konateľov dodávateľských spoločnosti, ktorí boli kontaktní, požiadal o
predvedenie svedkov, ktorí sa na výsluch nedostavili, upovedomil žalobcu o svojich pochybnostiach

v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a opakovane mu umožnil označiť, resp. predložiť dôkazy
na preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. Daňové konanie nie je ovládané
vyhľadávacou zásadou, z čoho vyplýva, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy v
prospech žalobcu, t. j. dôkazy preukazujúce oprávnenosť žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu
DPH, ani viesť dokazovanie, pokiaľ sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu (žalobcu), ktorý si

nadmerný odpočet DPH uplatňuje. Naopak, bolo povinnosťou žalobcu oprávnenosť nároku na uplatnený
odpočet DPH preukázať relevantnými dôkazmi, t. j. takými, z ktorých by bolo nepochybné, že bola
naplnená materiálna podstata deklarovaného plnenia, a to, že deklarované plnenie bolo žalobcovi
dodané práve tými dodávateľmi, ktorí boli v predložených dodávateľských faktúrach ako dodávatelia
označení. To znamená, že len z nezískania/nevykonania dôkazov správcom dane, na ktoré žalobca
poukázal za skutkovej situácie danej v tejto veci, keď správca dane vykonal úkony k získaniu dokladov

odspoločnostiMIKRA-TRADE,s.r.o.aopakovaniepožiadalopredvedenieoznačenýchosôb,nemožno
vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Dôkazným
bremenom na preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH je v zmysle § 24
Daňového poriadku zaťažený žalobca, ktorý v rámci daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania ani
nenavrhol predvedenie K. Z. za účelom jeho výsluchu.

44. Správny súd nezistil nezákonnosť rozhodnutí žalovaného ani v dôsledku žalobcom tvrdeného
porušeniaustanoveníokonanípredorgánmiverejnejsprávyzdôvodu,žesprávcadanenedalpredviesť,
resp. nedal opakovane predviesť svedkov, ktorí sa na predvolanie správcu dane nedostavili, pretože
takto formulovaná žalobná námietka nemala oporu v administratívnom spise, ani v platnej právnej
úprave. Hoci žalobca nekonkretizoval 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 28 -

osoby, ktorých správca dane nedal predviesť, resp. nedal opakovane predviesť, z obsahu jeho žaloby
možno vyvodiť, že ide o konateľov dodávateľských spoločností, a to X. J., S. V., W. D. a T. D.,
ktorý vo veci preverovaných obchodných transakcií konal v mene deklarovaných dodávateľov a K.
Z., aktuálneho konateľa spoločnosti ETRADER, s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu mal správny

súd za preukázané, že W. D. bol počas daňovej kontroly správcom dane predvolaný na výsluch 20.
marca 2017, predvolanie neprevzal, pretože bol na svojej adrese neznámy. X. J. a S. V. boli predvolaní
na výsluch 21. marca 2017 bez vykázaného doručenia predvolania, pretože boli na svojich adresách
neznámi. Správca dane opakovanie žiadal o predvedenie W. D. a S. V. vo vyrubovacom konaní dňa
16. februára 2018 a o predvedenie X. J. dňa 19. februára 2018. Bolo mu oznámené, že dňa 9. marca

2018 neboli uvedené osoby zastihnuté na miestach uvedených v žiadosti o predvedenie, a ani pri
opakovanom pokuse o ich predvedenie dňa 12. marca 2018 neboli tieto osoby nájdené. S. V. sa podľa
správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene dlhodobo zdržiava v F. W. na neznámej
adrese a nie je známy ani dátum jeho návratu na Slovensko. T. D. bol neúspešne predvolaný na
výsluch 22. marca 2017, zásielku neprevzal v odbernej lehote. Dňa 25. augusta 2017 správca dane

požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom o jeho predvedenie, na určený
termín nebol predvedený, pretože nebolo zistené, kde sa zdržiava. Opakovane vo vyrubovacom konaní
požiadal správca dane o jeho predvedenie 16. februára 2018. Z uvedeného vyplýva, že správca dane
po neúspešnom predvolaní uvedených osôb sa vo vyrubovacom konaní opakovane pokúsil o ich
predvedenie, a teda konal v súlade s návrhom žalobcu obsiahnutým v jeho vyjadrení k zisteniam

uvedených v Protokole, a teda tvrdenia žalobcu nezodpovedali skutočnosti, a preto nemohli obstáť. K.
Z. predvolal správca dane na výsluch dňa 26. apríla 2018, zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
O jeho predvedenie správca dane nepožiadal, čo zodpovedalo tvrdeniu žalobcu. Žalobca v priebehu
daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania ani nenavrhol predvedenie K. Z. za účelom jeho výsluchu.
Žalobca s poukazom na povinnosť správcu dane zistiť skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní

čo najúplnejšie namietal nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý svoje právo dať predviesť, resp. dať
opakovane predviesť svedka k výsluchu, nevyužil. Z § 20 ods. 2 veta in fine Daňového poriadku vyplýva
možnosť správcu dane požiadať o predvedenie osoby, ktorá sa k úkonu pri správe daní na predvolanie
bez existencie zákonom predpokladaných dôvodov nedostaví. Nezákonnosť postupu správcu dane
možno vyvodzovať len z nedostatku konania, ktoré mu je zákonom uložené ako povinnosť, pretože

len nesplnením zákonnej povinnosti sa môže orgán verejnej správy dopustiť nezákonného postupu.
Pokiaľ je orgánu verejnej správy zákonom daná možnosť určitého procesného postupu, napr. možnosť
dať predviesť k svedeckému výsluchu svedka, nevyužitie tejto zákonnej možnosti tak, ako tomu bolo
v prípade K. Z., nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonnosť v jeho postupe. V preskúmavanejveci žalobca ani nenavrhol predvedenie K. Z. za účelom jeho výsluchu, hoci v poslednej zápisnici vo
vyrubovacom konaní aj v podanom odvolaní na nevyužitie tejto možnosti správcom dane 2 4 S / 3 / 2
0 1 9 - 29 -

poukázal. Orgány správy daní nevyužitie zákonnej možnosti predvedenia svedka K. Z. za účelom jeho
vypočutia odôvodnili v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku dostatočnými skutkovými zisteniami
pre vydanie rozhodnutia z iných dôkazov, s čím sa správny súd stotožnil. Vychádzajúc z uvedených
skutočností správny súd nezákonnosť rozhodnutí žalovaného v dôsledku nezákonného postupu nezistil.

Pre úplnosť správny súd uvádza, že takto formulovaná žalobná námietka nemohla byť úspešná aj preto,
že bola nekonkrétna, a preto bola nepreskúmateľná. Dôvodom na zrušenie rozhodnutí orgánu verejnej
správy nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, t. j. porušenie
určitej intenzity, ktoré zároveň malo (mohlo mať) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Žalobca neuviedol žiadne tvrdenia o tom, akým konkrétnym spôsobom nevyužitie zákonnej možnosti
predviesť svedkov k svedeckému výsluchu, a teda zabezpečiť ich výsluch ovplyvnilo (alebo mohlo

ovplyvniť) zákonnosť rozhodnutí žalovaného. Aj v tých súvislostiach správny súd opakovane zdôrazňuje,
že dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotno-právnych podmienok pre odpočet DPH v zmysle §
49vspojenís§19ods.2zákonaoDPHzaťažuježalobcuadokazovaniesprávcudaneslúžinanáslednú
verifikáciu tvrdení uvedených žalobcom v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty, na základe
ktorých si nadmerný odpočet DPH uplatňuje. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na povinnosť

správcu dane zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, je na správcovi
dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní a akú dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce zo zistení, ktoré už má v priebehu
konania k dispozícii, im prisúdi (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/18/2011).
Za tým účelom vedie dokazovanie, v ktorom nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Správca

dane sa návrhmi žalobcu na výsluch svedkov (konateľov dodávateľských spoločností) aj návrhom na
zabezpečenie ich účasti na výsluchu prostredníctvom ich predvedenia zaoberal, kontaktných svedkov
predvolal a vypočul (I. I., N. D.) a u nekontaktných svedkov (X.. J., S. V., W. D., T. D.) sa opakovane
pokúsil zabezpečiť ich účasť na výsluchu ich predvedením v súčinnosti s políciou, avšak bezúspešne.
Správca dane nie je povinný viesť dokazovanie, pokiaľ sa nepreukážu žalobcom tvrdené skutočnosti,

pretože daňové konanie nie je ovládané vyhľadávacou zásadou. Dôkazné bremeno preukázania
oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH zaťažuje žalobcu, ktorý okrem (opakovaného)
výsluchu konateľov deklarovaných dodávateľských spoločností a T. D., správcovi dane nenavrhol
vykonanie iných dôkazov a ani mu žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení v preverovaných zdaniteľných obdobiach nepredložil.

45. Nezákonnosť v postupe správcu dane správny súd nezistil ani v súvislosti so žalobcom namietaným
nepredvedením T. D. k svedeckému výsluchu v auguste 2018, kedy sa podľa žalobcu zdržiaval v mieste
svojho bydliska a spolupracoval so správcom dane. Zúčastnil sa svedeckého výsluchu vo veci daňovej
kontroly dane z príjmov žalobcu v zdaňovacom období 2015. Podľa tvrdenia žalobcu mal T. D. pri tomto
výsluchu potvrdiť uskutočnenie preverovaných zdaniteľných plnení v jednotlivých zdaniteľných 2 4 S /

3 / 2 0 1 9 - 30 -

obdobiach v roku 2015. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že predmetné prvostupňové
rozhodnutiabolisprávcomdanevydané3.augusta2018.Žalobcapodalvočinimodvolanie7.septembra
2018. Po jeho podaní správca dane na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zistil, že spoločnosť

Global Business Slovakia, spol. s r.o. , MIKRA-TRADE, s.r.o., NUMISTAS, s.r.o., SAAG, s.r.o., BETEX,
s.r.o., ani EuroGroup Slovakia, s.r.o. neboli prihlásené do registra zamestnávateľov a spoločnosť CAM
Group s.r.o. bola v registri zamestnávateľov prihlásená len do 31. júla 2015. Správca dane získal zo
svojej databázy aj zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 24. augusta 2018 spísanú správcom dane vo
veci daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby -žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2015, ktorej

obsahombolovypočutieT.D.kpredmetudanejdaňovejkontroly.Napriekoboznámeniusasjejobsahom
správca dane odvolaniu žalobcu nevyhovel, ale v súlade s § 73 ods. 2 Daňového poriadku predložil
vec na rozhodnutie žalovanému. V predkladacej správe uviedol, že hoci T. D. odpovedal aj na otázky
správcu dane týkajúce sa preverovaných obchodných transakcií v súvislosti so žalobcom uplatneným
nadmerným odpočtom DPH, jeho tvrdenia nepreukázali a nepotvrdili dodanie prác a služieb dodávateľmi

deklarovanými na faktúrach spoločností, za ktoré mal T. D. konať na základe plnomocenstva. Svedok
svojetvrdeniaaninepreukázalžiadnymidôkazmiadokladmi,apretosprávcadanenesúhlasilstvrdením
žalobcu, že svedok potvrdil dodanie, vykonanie, vyúčtovanie a vyplatenie subdodávok poskytnutých
žalobcovi. Správny súd k uvedenému uvádza, že postup, ktorého nedodržanie žalobca namietal, nie jezákonom predpísaným povinným postupom prvostupňového orgánu správy daní, ktorý je upravený v §
73, a preto sa správca dane nepredvedením T. D. k svedeckému výsluchu po vydaní prvostupňového
rozhodnutia nemohol dopustiť nezákonnosti vo svojom procesnom postupe.

46. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí podrobne opísal zistenia správcu dane z
vykonanej daňovej kontroly a dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj
skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov zistil a na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok podľa § 49 zákona o DPH. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí
správcudaneižalovanéhosúuvedenéskutočnosti,prečodokladypredkladanéžalobcompočasdaňovej

kontroly boli spochybnené a prečo vzhľadom na skutočnosti zistené ich následnou verifikáciou správcom
dane nepostačujú na vyvodenie záveru, že boli splnené podmienky na odpočet DPH z faktúr od
dodávateľov žalobcu SAAG, s.r.o., MIKRA-TRADE, s.r.o., EuroGroup Slovakia, spol. s r.o., Cam Group,
s.r.o., Betex, s.r.o., Global business Slovakia, s.r.o. a NUMISTAS s.r.o. Napokon žalobca v žalobách ani
nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.
47. Pre úplnosť považuje správny súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na ľahkú

zneužiteľnosť práva na odpočet DPH a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie
svojich obchodných partnerov, ale najmä vzhľadom na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať všetky
skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou každého daňovníka zadovážiť si dostatok
dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 31 -

faktúre práve od toho dodávateľa - platiteľa DPH, ktorý bol ako dodávateľ na faktúre označený. Žalovaný
(aj správca dane) v odôvodneniach svojich rozhodnutí vysvetlili, že faktúra nie je dôkazom o tom, že
fakturované plnenie bolo fyzicky dodané. Žalobcov nesúhlas s vyhodnotením žalobcom predložených
dôkazov nie je právne významný. Orgány verejnej správy vyhodnotili predkladané dôkazy v súlade s ich
obsahom a správne uviedli, že žalobca predkladanými dodávateľskými faktúrami nepreukázal splnenie

podmienok na odpočet DPH a ani vlastným šetrením správcu dane neboli tvrdenia žalobcu preukázané.
48. Správny súd tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného dospel po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
žalovaného z dôvodov uvedených v žalobách k záveru, že žaloby neboli dôvodné, pretože z dôvodov
uvedených v žalobách neboli rozhodnutia žalovaného nezákonné, a preto žaloby podľa § 190 SSP
zamietol.

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
nebol v konaní úspešný, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský

súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 2 4 S / 3 / 2 0 1 9 - 32 -

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu S.. S. R. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti
na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.