Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 25, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/15/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407200787
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4407200787.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev

Biskupstvo Nitra so sídlom Nitra, Nám. J. Pavla II. č. 7, právne zastúpený: Petruška & partners s.r.o.,
so sídlom Nitra, Kupecká 18,IČO: 47 254 882, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Bratislava, Búdková 36, IČO: 17335345, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti vydania parciel parcela A. S. Č.. XXXX, o výmere XXXX m2,, druh pozemku B. V.,
parcela A. S. Č.. XXXX, o výmere XXXXX m2,, druh pozemku I. I. V., parcela A. S. Č.. XXXX, o výmere
XXXXX m2,, druh pozemku G. V. a K., parcela A. S. Č.. XXXX, o výmere XXXXX m2,, druh pozemku
trvalý trávny porast, parcela A. S. Č.. XXXX, o výmere XXXXX m2,, druh pozemku R. V. zapísaných na

LV č. XXXX pre katastrálne územie I. vedený Okresným úradom Nové Zámky , katastrálnym odborom
ako parcely registra A. z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam: parcela D. S. Č.. XXXX,
o výmere XXXXXm2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela D. S. Č.. XXXX, o výmere
XXXX m2, druh pozemku vodná plocha, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. , vedený

Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom ako parcely registra D. do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 19.01.2007 domáhal , aby mu súd vydal nehnuteľnosti
uvedené v petite žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, ktorá je registrovaná na
Ministerstve Kultúry SR, žalovaný je právnická osoba zriadená v zmysle § 34 ods. 1 Zákona č. 330/1991

Zb. Uviedol ďalej, že ostrihomské arcibiskupstvo bolo výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v
V. Č.. XXX v katastrálnom území I.. Žalobca dňa 19.1.2016 vyzval žalovaného podľa zákona č.161/2005
Z.z. k vydaniu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Tvrdošovce, vedených v pozemkovo-knižnej
vložke XXX. žalovaný prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľných vecí , no
do dňa podania žaloby k dohode nedošlo. V priebehu konania právny zástupca žalobcu poukázal na
to, že žalobca , resp. jeho právny predchodca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v
pozemkovo - knižnej vložke XXX, k.ú. I., ktoré tvorili tzv. cirkevné panstvo. poukázal na to, že zákon

č. 161 /2005 Z.z. v § 6 taxatívne vymenúva prípady, v ktorých sa oprávneným osobám nevracia
vlastníctvo. prekážkou vydania pozemkov teda nie je druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria ale
to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením ,ktorá bola postavená až po odňatínehnuteľností prostredníctvom pozemkovej reformy. obdobný výklad je potrebné uplatniť aj na ostatné
plochy alebo vodné plochy.

2.Podaním doručeným na súd dňa 10.09.2018 právny zástupca žalobcu požiadal súd, aby pripustil
zmenu petitu tak, ako je uvedené v jeho návrhu. Okresný súd Nové Zámky, návrhu na pripustenie
zmeny petitu vyhovej uznesením spisová značka 5 C15/2007 - 322 zo dňa 11.10.2018

3.V priebehu konania, na pojednávaní dňa 25.1.2019 právny zástupca žalobcu zobral žalobu čiastočne ,

teda vo vydania parciel registra „ E“. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX , XXXX, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. I. späť. Na žalobe v časti vydania parciel XXX U. XXX zapísaných na LV č. XXXX
pre k.ú. I. naďalej trval.
Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli zabrané právnemu predchodcovi žalobcu v takom stave, v
akom sa v súčasnosti nachádzajú a slúžili poľnohospodárskej výrobe. Aj v pôvodnej pozemkovo-knižnej
vložkesúpredmetnénehnuteľnostioznačenérovnakoakosúoznačenévsúčasnosti,tedadovlastníctva

štátu prešli v rozhodnom období a v rovnakom stave ako v súčasnosti existujú. pokiaľ ide o prídelovú
listinu, jedná sa o čistú chybu v písaní , pretože z pozemkovej knihy XXX pre k.ú. I. vyplýva, že parcela
XXXX má X holdov XXX öl a parcela XXXX má XXX öl, je to priamy prepis z pozemkovej vložky z
uhorských mier s tým, že nedošlo k prepisu z uhorských mier na metre štvorcové. žalovaná výmera
parciel korešponduje s identifikáciou parciel. K veci ďalej uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania boli zabrané štátom v rozhodnom období o čom svedčí zápis v pozemkovej knihe pod radovým
číslom X aj prídelová listina založená v súdnom spise.
Na základe tejto skutočnosti došlo k odňatiu nehnuteľností právnemu predchodcovi žalobcu pričom
nehnuteľnosti boli odňaté v takom stave , v akom sa v súčasnosti aj nachádzajú a využívali sa k tomu
istému účelu ako predtým ako došlo k odňatiu vlastnícke práva. Nejedná sa ani o jeden z prípadov ,

ktoré uvádza reštitučný zákon v § 6 , teda že predmetné nehnuteľnosti neboli po zabratí štátom
zastavané žiadnou stavbou uvedenou v reštitučnom zákone, ale ostali na využívanie v tom stave, v
akom sa nachádzali. Čo sa týka vodnej plochy nejedná sa o vodnú plochu v správe Slovenského
vodohospodárskemu podniku, ale len o mokraď, ktorá slúžila aj slúži odvedeniu prebytočných vôd z
okolitých poľnohospodárskych pozemkov , teda slúži k poľnohospodárskej výrobe, pričom vlastníkom

poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v okolí je žalobca. Na tomto základe navrhol v
celom rozsahu vyhovieť.

4.Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 13.3.2007 , v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný
nemá k vydaniu požadovaných nehnuteľností žiadne námietky . predmetom vydania nemôžu byť len

zastavané, vodné a ostatné plochy. V priebehu konania právny zástupca žalovaného ďalej uviedol ,
že nesúhlasí s vydaním parcely č. XXXX zastavaná plocha z dôvodu nesúladu s ustanovením §
2 ods. 1 pís. a) zákona č. 161/2005, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia, je možné vydať len
poľnohospodársku pôdu. Žalovaný považuje predmetnú parcelu , kt. slúži ako cesta za zastavanú
stavbu,nakoľkocestajevzmysleustanovenie§43aod.3písma)stavebnéhozák.inžinierskoustavbou.

Ďalej tiež žalovaný nesúhlasí s vydaním par. XXXX , kt. je vodnou plochou, pre rozpor s ustanovením
§ 2 ods. 1 psí. a zák. č. 161/2005 nakoľko ide o vodnú plochu a nie o poľnohospodársku plochu, tiež u
priamo pozornosť na prídelovú listinu č. XXXX/XX podľa ktorej parcela XXXX v čase poštátnenia, sa
poštátnila prac. XXXX m2 a parcleaXXXX o výmere XXX m2, ktorá výmera je menšia ako si uplatňuje
žalobca v žalobe.

5.Právna zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom žaloby považuje za nevydateľné, v zmysle zák. 121/2005 a to konkrétne ust. § 2 ods. 1
psím a) podľa ktorého je možné vydať iba poľnohospodársku pôdu parcela resp. 8274 je zastavanou
plochou,slúžiakocesta, cestupovažujevzmysle §43a)ods.3pís.aStavebnéhozákonazainžiniersku

stavbu. Pokiaľ ide o parcelu XXXX , ktorá slúži ako vodná plocha , túto považuje za nespôsobilú vydania
pre rozpor s ustanovením § 2 ods. 1 písm a). Uplatňuje si v prípade úspechu náhradu trov konania.

6.Súd vykonal dokazovanie výzvou na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zo dňa 13.1.2006,
výpisom z pozemno-knižnej vložky číslo XXX pre k.ú. I., identifikáciou sporných parciel , listom

vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. I., prídelovými listinami založenými v spise , výsluchom právnych
zástupcov sporových strán, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:7.Z výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zo dňa 13.1.2006,ktorá bola doručená
žalovanému dńa 19.1.2006 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného v súlade so zákonom
č. 161/2005 Z.z. na vydanie vlastníctva k nehnuteľným veciam zapísaným v pozemno-knižnej vložke

číslo XXX, identifikáciou parciel číslo XXXX/XX a vo výpise z LV XXXX.

8.Z pozemno-knižnej vložky č. XXX mal súd preukázané, že v tejto pozemno-knižnej vložke bola pod
číslom XXX zapísaná parcela č. XXXX vo výmere X holdov XXX öl a pod číslom XXX parcela č. XXXX
o výmere XXX öl. Podľa zápisu z pozemno-knižnej vložky č. 4 boli všetky parcely zapísané v pozemno-

knižnej vložke č. XXX podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v I. zo dňa 15.08.1955
vložené v prospech Československého štátu - štátny majetok, národný podnik v V..

9.Z identifikácie parciel číslo S. - XXXX/XX mal súd preukázané, že v k.ú. I. bola v novembri 2005
registrovaná parcela XXXX identifikovaná ako cesta, parcela číslo XXXX identifikovaná ako B. V..

10.Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I., mal súd preukázané, že ako vlastník parciel XXXX (zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX XXXm2) a parcely číslo XXXX o výmere XXXX m2 je uvedený žalobca.

11.Z prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch mal súd preukázané, že
parcela číslo XXXX (cesta ) a parcela číslo XXXX (kanál) bola po vykonanom prídelovom konaní vydaná

Československému štátu v operatívnej správe štátny majetok národný podnik v V..

12.Podľa § 1 zákona číslo 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný
zákon) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa

osobitného predpisu a prechod vlastníctva k niektorým hnuteľným veciam.

13.Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnutuľným veciam,
ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu

b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti

14.Podľa § 2 ods.2 zákona číslo 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam

podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorým nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce, v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do
1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.

15.Podľa § 3 ods. 1 písmeno c) zákona číslo 161/2005 Z. z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948
Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

16.Podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave,
v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

17.Podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné
cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa

vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou , ktorá k tejto prislúcha.

18.Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku
dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

19.Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona číslo 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do30.4.2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo
zaniká.

20.Podľa § 5 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobu do 60
dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude
potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

21.Podľa § 5 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa

odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe , môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote
12 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

22.Podľa §6 písm.b/ zákona číslo 161/2005 Z.z. vlastníctvo sa nenavracia k pozemku, ktorý bol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži
zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo

sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské
účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely

23.Podľa § 145 ods.2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25.Súd konanie v časti , v ktorej právny zástupca žalobcu zobral žalobu späť ( tak ako je uvedené

vo výroku I tohto rozsudku) zastavil. Právna zástupkyňa žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasila , čiastočnému zastaveniu konania teda nebránili žiadne procesné prekážky.

Pri rozhodovaní o zostávajúcej časti žaloby súd v prvom rade súd skúmal , či výzva žalobcu zo dňa
13.01.2006 , ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.01.2006 ( teda v lehote určenej zákonom )

spĺňala náležitosti vyžadované zákonom č. 161/2005 Z.z. Náležitosťami výzvy sa zaoberá viacero
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu I ÚS 12/2010 „na
splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si
sťažovateľka ako oprávnená osoba v posudzovanom prípade uplatnila reštitučný nárok, bola splnená
označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Ústavný súd zároveň dodáva,

že označenie nehnuteľností v menšom rozsahu, ako to učinila sťažovateľka vo svojej výzve, teda
bez označenia pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia, by už nemohlo spĺňať požiadavku
minimálnej konkretizácie nehnuteľností.“

33. Súdna prax teda ustálila názor, že minimálnou náležitosťou výzvy podľa reštitučného zákona je

uvedenie katastrálneho územia a čísiel pozemno-knižných vložiek, ktorých sa má vydanie nehnuteľnosti
týkať. Výzva žalobcu zo dňa 13.01.2006 tieto náležitosti spĺňala. Bolo v nej uvedené číslo pozemno
- knižnej vložky , katastrálne územie, číslo identifikácie parciel a jeden z listov vlastníctva v ktorom
sa mali nachádzať nehnuteľnosti, ktorá mali byť predmetom vydania. Výzva žalobcu teda náležitosti
požadované zákonom spĺňala.

34.Súd je toho názoru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa reštitučného
zákona oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do

1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.

35.Vzťah cirkvi a štátu podlieha pomerne dynamickému historickému vývoju, jednou z jeho základných
čŕt bolo to, že štát zväčša akceptoval vnútorné usporiadanie cirkvi podľa noriem kanonického práva
tak, ako to aj bolo vyjadrené v základných dohodách upravujúcich vzťah štátu a cirkvi Modus vivendi,

ktorá bola uzavretá dňa 17.12.1927 a ktorá nadobudla platnosť 2.2.1928 a v súlade s touto zmluvou
Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou zo dňa 2.9.1937 určila obvody diecéz na území Československej
republikytak,abysakrylisoštátnymihranicamiavtedybolorozhodnutéajododčleneníodOstrihomskej
arcidiecézy a ostatných diecéz Maďarskej republiky, ktoré zasahovali na územie Slovenskej republiky aApoštolská konštitúcia „Praescriptionum sacrosancti“ opätovne oddeľuje územie Trnavskej apoštolskej
administratúry konštituovanej na arcidiecézu od Ostrihomskej arcidiecézy. Svätá stolica oboma týmito
Apoštolskými konštitúciami potvrdila krytie hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi

hranicami.

36.Apoštolskákonštitúcia„Praescriptionumsacrosancti“aApoštolskákonštitúcia„Quidivino“súvplnom
súlade aj so základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24.11.2000 (článok
3 odsek 2 a článok 19) Ústavou Slovenskej republiky (článok 20 a článok 24), ako aj so zákonom č.

308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností (§ 6 odsek
1 písmeno g)) tak, že sa z nich musí aj v súčasnosti vychádzať. Na takomto princípe stojí aj súčasná
právna úprava, keď podľa článku I. odsek 2 oznámenia MZV SR č. 326/2001 Z. z. Základnej zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu
druhej strany, ako aj všetkých právnických a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku SR
alebopodľakanonickéhopráva.Narovnakomprincípestojíajustálenájudikatúra,ktorávždypovažovala

cirkev za právnickú osobu sui generis (por. napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/119/2002 zo dňa
28.2.2003).

37.Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že Ostrihomskú kapitulu,
ktorá pôvodne podliehala pod jurisdikciu Ostrihomskej arcidiecézy, je potrebné považovať za útvar

rímskokatolíckej cirkvi, ktorého status je upravený normami kanonického práva. V súčasnosti tento
pôvodný subjekt už neexistuje, a teda sa jedná o právneho predchodcu žalobcu, čím je daná aktívna
legitimácia žalobcu.

38.Žalobca je štátom registrovanou cirkvou so sídlom v Slovenskej republike podľa § 22 odsek

1 zákona č. 308/1990 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských
spoločností. Rímskokatolícka cirkev bola vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom
vedené v pozemkových knihách na Ostrihomské arcibiskupstvo, alebo iný zahraničný právny subjekt
rímskokatolíckej cirkvi. Vzhľadom na vyššie uvedené právne normy a historické relevantné dokumenty,
je nepochybné, že v období rozhodnom pre zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených

cirkvám a náboženským spoločnostiam bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na
základe právneho nástupníctva podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne
zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú
kapitulu na Slovensku. Cirkevným majetkom Rímskokatolíckej cirkvi podľa Nálezu Najvyššieho
správneho súdu zo dňa 25.6.1925 č. 9720/26 atď. sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú

cenu, ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi.

39.Ako jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného, pomerne rozsiahla rozhodovacia prax všeobecných
súdov ako aj Ústavného súdu SR sa zjednotila v závere, že v žalobách o navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle citovaného reštitučného zákona

jezaoprávnenúosobu,tedazaaktívnevecnelegitimovanýsubjektpotrebnépovažovaťRímskokatolícku
cirkev, pričom je jej vnútornou záležitosťou, ktorý jej konkrétny útvar (napr. ktorá diecéza) si reštitučný
nárok uplatní.

40.Súd mal jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania prešli na štát v

rozhodnom období , teda v lehote podľa § 2 ods.2 zákona číslo 161/2005 Z.z ( pozri bod 8 a 11 tohto
odôvodnenia )

41.Súd je toho názoru, že účelom a zmyslom reštitučného zákona je napraviť krivdy, ktoré vznikli v
minulosti tým, že právny predchodca žalobcu bol pripravený o majetok spôsobom , ktorý v súčasnosti

štát považuje za nezákonný. Zmyslom reštitučného zákona nepochybne je, aby sa pôvodnému
vlastníkovi navrátili nehnuteľnosti v takom stave, v akom mu boli zabraté, ak je to z hľadiska plynutia
času možné. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že parc. č. 8274 bola registrovaná ako
cesta už v PKV, táto skutočnosť je zrejmá aj z identifikácie parciel doloženej v spise. podľa právneho
zástupcu žalobcu sa jedná o poľnú cestu, ktorá slúži ako prístup k parcelám, ktoré sú vo vlastníctve

žalobcu. súd preto nevidí žiaden dôvod, prečo by nemohol túto parcelu žalobcovi vydať. Nejedná sa
teda o pozemok, ktorý by bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný tak , ako to
predpokladá §6 písm.b/ zákona číslo 161/2005 Z.z.42.Parcela č. XXXX bola registrovaná ako vodná plocha - podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu
sa jedná o mokraď ktorá slúži na odvod prebytočnej vody z pozemkov, ktoré s ňou susedia a sú
vo vlastníctve žalobcu. Vydaním tejto parcely teda nebude žiadnym spôsobom porušený zákon o

reštitúciách.

43. v tejto súvislosti súd poukazuje súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.
ÚS 388/2018 zo dňa 16.10.2018, podľa ktorého v prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky

pre dotvárania práva súdom je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený a vychádzajúc z princípu
rovnosti dokonca povinný. S prihliadnutím na účel reštitučného zákona, ktorým je nepochybne náprava
krívd , ktoré vznikli v minulosti by malo súdne rozhodnutie sanovať v čo najväčšej možnej miere stav ,
ktorý existoval pred nezákonným prevodom majetku z cirkvi na štát. je teda prirodzené , že súd by mal
vrátiť oprávnenej osobe nehnuteľnosti tak, ako jej boli zabrané.

44.Z vyššie uvedených dôvodov súd v časti, v ktorej žalobca na žalobe trval , žalobe vyhovel.

45.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na 262 ods.
l C.s.p. Pomer úspechu sporových strán v konaní ( po pripustení zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí
žaloby ) nebolo možné presne určiť , súd teda žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).