Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203457
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114203457.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: METROPOLITEJ, s.r.o., IČO: 36544019, so sídlom

Rastislavova 12, Nitra, zast. JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti
odporcom: 1. J. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, H., 2. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, H.,
obaja zast. JUDr. Adriana Kerestešová, advokátka, so sídlom Štefánikova tr.30, Nitra, o zaplatenie sumy
19.000 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 7.2.2014 domáhal od odporcov zaplatenia

sumy 19.000 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia na základe písomnej listiny
zo dňa 3.10.2012 uznali svoj dlh čo do dôvodu a výšky v sume 19.000 eur z dôvodu neuhradenia celej
kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 26.5.2009 medzi navrhovateľom a
dcérou odporcov F. V., pričom suma 19.000 eur predstavuje rozdiel medzi skutočne zaplatenou kúpnou
cenou a dohodnutou kúpnou cenou.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 23.7.2014 platobný rozkaz č.k. 10RO/42/2014-16, ktorým návrhu

navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Proti uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia odpor, v ktorom uviedli, že v čase uznania dlhu
nemali voči navrhovateľovi žiadny dlh, s navrhovateľom neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu o pristúpení
k záväzku kupujúcej na zaplatenie kúpnej ceny či zmluvu o prevzatí dlhu z kúpnej zmluvy., neprevzali
na seba záväzok ručením. V čase vykonania uznania dlhu neexistoval ani povinnosť ich dcéry F. V. voči
navrhovateľovi zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola zaplatená v plnej výške 25.3.2009. Uznanie

dlhu je absolútne neplatný právny úkon.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že
navrhovateľ sa od odporcov sa domáha zaplatenia sumy 19.000 eur s príslušenstvom, odporcovia dňa
3.10.2012 písomne uznali svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, ktorý si do dnešného dňa nesplnili. Ani
pred uznaním záväzku ani po uznaní nespochybňovali svoj záväzok, až v podanom odpore. Tento úkon
považuje za špekulatívny, pretože medzi stranami prebiehala písomná komunikácia, výzvy. Odporcovia

nikdy svoj záväzok nespochybnili s takým obsahom ako je uvedené v odpore.

Zástupcu navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že dcéra odporcov chodila s K. Y., s ktorým sa poznal.
Odporcovia si chceli kúpiť dom niekde za X., ale nemali peniaze, chceli predať svoj byt v X. za 1.800.000Sk, taká bola v tom čase predajná cena bytu. Ten byt mala od nich odkúpiť ich dcéra, lenže nevedela
si tak narýchlo vybaviť úver a oni chceli ten dom kúpiť, takže sa dohodli tak, že byt od nich kúpi za
1.800.000 Sk a navrhovateľ aj takúto kúpu cenu odporcom vyplatil. Pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy

sa dohodli, že dcéra odporcov kúpi od navrhovateľa byt naspäť za 1.800.000 Sk. O tejto dohode vedeli
odporcovia, ich dcéra aj p. Y.. Lenže došlo k takej situácii, že byt bol podľa banky ocenený na nižšiu sumu
a banka poskytla dcére odporcov úver vo výške 1.200.000 Sk. Peniaze z úveru boli vyplatené na účet
navrhovateľa suma 1.200.000 Sk a dlžná suma za byt bola ešte 600.000 Sk. Preto bolo spísané uznanie
dlhu, právnik dal napísať text uznania dlhu, odporcovia to doniesli podpísané. Celá vec je teda taká, že

byt mal predať dcére odporcov za 1.800.000 Sk, dostal 1.200.000 Sk a chce ešte rozdiel 600.000 Sk.
Byt odporcov nepotreboval, chcel im pomôcť. S odporcami ohľadne uznania záväzku nekomunikoval.
Vybavovali to účtovníčky. Po uznaní záväzku sa nič nedialo. Dohoda o spätnom odkúpení bytu bola
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcami, bola tam aj dcéra odporcov a p. Y.. To sa riešilo hneď,
lenže v banke bol problém s úverom. Dcére odporcov banka dala úver len na sumu 1.200.000 Sk, že
viac jej z banky nedajú, preto sa táto suma uviedla aj do kúpnej zmluvy a dohodli sa tak, že rozdiel

vyrovnajú. V kúpnej zmluve bola uvedená cena 1.200.000 Sk, resp. 38.780 eur z toho dôvodu, že
väčšia suma nebola dcére odporcov bankou poskytnutá. Kúpna cena bola uvedená v takej výške v akej
výške bol dcére odporcov poskytnutý úver. S odporcami sa dohodli, že rozdiel uhradia. Termín dokedy
mali odporcovia zaplatiť navrhovateľovi 600.000 Sk dohodnutý nebol. Papier o tomto spísaný nebol. Až
uznanie záväzku. Nechcel ten byt pre seba. Nemal úmysel v byte bývať. Nič iné nechce, len ten rozdiel

naspäť. Preto odporcov kontaktovala p. P.. Odporcovia potrebovali predať byt. Nemali záujemcu o byt.
Tak byt kúpil, pričom odporcovia vedeli, že ich dcéra v budúcnosti byt kúpi naspäť.

Právna zástupkyňa odporcov na pojednávaní uviedla, že odporcovia trvajú na podanom odpore. Návrh
navrhovateľa považujú za nedôvodný. Čo sa týka skutkového stavu odporcovia sa rozhodli kúpiť si

rodinný dom v H.. Nemali dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, rozhodli sa predať
svoj byt v X.. V tom čase ich dcéra C. V. mala vzťah s K. Y., ktorý spolupracoval s p. N. a ponúkol sa, že
im sprostredkuje predaj bytu. S p. N. sa stretli, keď bol ohliadať rodinný dom, ktorý si chceli kúpiť v H.,
pričom vedel že kúpna cena rodinný dom je 1.250.000 Sk a druhýkrát sa stretli u notára pri overovaní
podpisovnakúpnejzmluve.Vkúpnejzmluvebolauvedenákúpnacenazabyt,ktorýkupovalnavrhovateľ

od odporcov vo výške 1.800.000 Sk. Kúpna zmluva je zo dňa 19.6.2008 a kúpna cena 1.800.000 Sk bola
poukázaná na účet odporcov 23.6.2008. V ten istý deň odporkyňa vybrala sumu 550.000 Sk, odovzdala
tieto peniaze p. Y., ktorý ich mal odovzdať p. N.. Zvyšná suma 1.250.000 Sk bola poukázaná na účet
predávajúceho rodinného domu v H.. Druhá dcéra odporcov F. V. bývala v inom byte, ale v bytovom
dome, kde sa nachádzal aj sporný byt. Oslovil ju p. Y., či nemá záujem o odkúpenie bytu po svojich

rodičoch, došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2009, kde bola kúpna cena uvedená 38.780
eur, táto bola aj vyplatená a F. V. sa do bytu nasťahovala. Následne v r. 2011 byt predala. Čo sa týka
uznania záväzku zo dňa 2.10.2012, pred jeho podpísaním p. N. telefonicky kontaktoval odporcov s tým,
či sú si vedomí dlžoby voči navrhovateľovi. Odporkyňa mala z neho strach, pretože v tom čase bol p.
N. mediálne známy, bol obvinený a stíhaný a vzatý do väzby pre vraždu p. E. H.. Preto odporcovia

podpísali uznanie dlhu. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, nevzniká ani nový záväzok. V
tom čase mali mať odporcovia záväzok voči navrhovateľovi. Platí takáto vyvrátiteľná domnienka. Lenže
v tomto prípade záväzok odporcov voči navrhovateľovi v čase uznania záväzku neexistoval. Kúpna cena
v kúpnej zmluve bola uhradená. Uznanie záväzku nie je platný právny úkon, nie je perfektný. Pretože
dlh odporcov neexistoval. Sú tu chyby v písaní, je uvedený iný dátum kúpnej zmluvy, nesedí ani suma,

kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností musí byť uzatvorená v písomnej forme. Jednou z podstatných
náležitostí je dohoda o cene, ak mala byť cena nehnuteľnosti iná, zmeny ohľadne kúpnej ceny museli
byt robené tiež písomne. Navrhovateľ na ich účet vyplatil sumu 1.800.000 Sk. Odporkyňa z tohto účtu
vybrala 550.000 Sk a suma 1.200.000 Sk bola poukázaná na účet Y. F., čo bol predávajúci domu v H..

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že chceli si kúpiť rodinný dom v H., jeho kúpna cena bola
1.250.000 Sk, dohodli sa s K. Y., že ich byt sa predá za sumu 1.250.000 Sk. V kúpnej zmluve bola
uvedená kúpna cena 1.800.000 Sk. Y. sa pýtal, prečo je tam uvedená takáto kúpna cena, povedal že to
je záruka, že budú vrátené peniaze. Zo sumy 1.800.000 Sk, ktorá bola vyplatená na ich účet, išla suma
1.250.000 Sk na kúpu domu, zvyšnú sumu 550.000 Sk manželka vybrala, najskôr tieto peniaze chceli

poslať na účet p. N., ale Y. povedal, že on ich nechce na účet, že chce peniaze do ruky. Tak manželka
peniaze z účtu vybrala a odovzdala ich Y.. O druhej kúpnej zmluve sa dozvedel až keď bola zmluva
uzatvorená a úver bol vybavený. Takže kúpna cena 1.200.000 Sk bola navrhovateľovi vrátená a vrátený
z ich strany bol aj rozdiel 550.000 Sk z ich účtu do ruky p. Y.. Čo sa týka uznania záväzku volal p. N.že sú mu dlžní peniaze, a že sa s nimi spojí jeho účtovníčka, išli na Mestský úrad, podpísať uznanie
záväzku, uznanie záväzku čítal, aj ho podpísal. Mali z p. N. strach.

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že p. N. vedel, že chcú kupovať dom, vedel, že jeho kúpna
cena je 1.250.000 Sk, do kúpnej zmluvy keď navrhovateľovi predávali byt on navrhol sumu 1.800.000
Sk. Potom komunikovali s p. Y.. On jej povedal, že má vybrať z účtu sumu 550.000 Sk a že tieto peniaze
zanesie N.. Peniaze vyberala v banke v N-Centre. P. Y. v banke nebol, čakal v aute. Celú obálku tak
ako ju dostala z banky so sumou 550.000 Sk odovzdala. On povedal, že peniaze zanesie a odovzdá N..

Žiadny doklad, že mu odovzdala 550.000 Sk jej nedal. Podpísala uznanie záväzku, lebo sa p. N. bojí,
porozumela tomu, že je navrhovateľovi dlžná sumu 19.000 eur.

Svedkyňa F. V. na pojednávaní uviedla, že pri zmluvách a dohodách rodičov nebola. Rozmýšľala o tom,
že si kúpim rodinný dom, že je lepšie bývať vo vlastnom a splácať úver ako platiť za podnájom. V tom
čase bývala v podnájme, v tom istom dome ako mali byt moji rodičia. P. Y. navrhol, či si nechce kúpiť

byt, v ktorom predtým bývali rodičia. Ten byt vlastnil p. N.. Y. bol priateľ sestry C. V.. Súhlasila s tým.
O kúpnej cene za byt sa nebavili. Bolo to tak, že sa má spýtať v banke aký dajú úver, či s tým potom
bude p. N. súhlasiť. V banke jej povedali, že môžu dať úver 38.000 eur, p. Y. povedal, že p. N. súhlasí s
takouto sumou. Podpísala úverovú zmluvu. Potom p. Y. priniesol kúpnu zmluvu. V nej bola kúpna cena
uvedená v takej istej výške ako bol schválený úver. Kúpna cena išla na účet p. N.. Čo sa týka kúpny bytu

komunikovala len s p. Y., s p. N. nie. Vie od rodičov toľko že v kúpnej zmluve, ktorou predávali byt p. N.
bola cena 1.800.000 Sk, vie že z banky vybrali 550.000 Sk a dali ich Y.. Videla papier - uznanie dlhu,
v tom čase o tom nevedela. P. N. ju neinformoval, že kúpna cena za byt nie je vo výške schváleného
úveru, že je vyššia, o kúpnej cene za byt sa spolu nebavili. P. N. nespochybňoval kúpnu cenu, nevyzval
ju na doplatenie časti kúpnej ceny, nebavili sa o tom, že časť kúpnej ceny bude žiadať od jej rodičov, p.

N. si dal vybrať 550.000 Sk, túto sumu mu dal p. Y..

Svedkyňa Z. P. na pojednávaní uviedla, že v účtovníctve navrhovateľa je evidovaný dlh voči odporcom
vo výške 19.000 eur, ktorý vznikol z nejakého obchodu, zo zmluvy ktorá sa týkala nehnuteľností.
Komunikovala s JUDr. Y., ktorý mailom poslal uznanie dlhu. Takýto doklad potrebuje mať založený v

účtovníctve. Telefonicky kontaktovala odporcov, vysvetlila im, že potrebuje aby prišli podpísať uznanie
dlhu, že takýto doklad potrebuje mať kvôli účtovníctvu. Dohodli si termín. Odporcovia prišli aj s ich dcérou
C.. Vedeli, o čo sa jedná, pretože im to do telefónu všetko vysvetlila. Ukázala im uznanie dlhu, pýtala
sa ich či s tým majú nejaký problém, či tento doklad podpíšu, navrhla im, že si to môžu dať skontrolovať
svojmu právnikovi. Oni nemali voči tomu žiadne námietky, uznanie dlhu si čítali. Na druhý deň išli na

Mestský úrad v X. k notárovi, uznanie dlhu podpísali. Odporcovia sa nevzpierali podpísať uznanie dlhu,
vedeli o čo ide, vedeli, že ten dlh tam je. Ďalej uznanie dlhu neriešila, lehotu splatnosti vypisovala na
základe dohody s odporcami k dátumu 31.12.2013.

Svedkyňa C. V. na pojednávaní uviedla, že rodičia chceli predať byt a chceli kúpiť dom, pri uzatváraní

zmlúv nebola prítomná, rodičia byt predali O. N., za tieto peniaze kúpili dom. Neskôr po určitom čase od
O. N. kúpila byt sestra, peniaze mala z úveru, ktorý si zobrala. O dlhu odporcov voči navrhovateľovi nič
nevie. Uznanie dlhu bolo na mestskom úrade, bola s rodičmi, čakala ich vonku, nevie uviesť dôvod prečo
tam rodičia boli. Povedali, že sa to týkalo nejakej zmluvy, alebo overenia podpisu. O uznaní dlhu nič
nehovorili. Predaj bytu riešil p. Y.. Jej rodičia sa s p. N. nepoznali. Spoznali sa cez Y.. K podrobnostiam

sa vyjadriť nevie, ako došlo k predaju bytu, ako sa dohodli, Y. bral nejakú hotovosť od odporcov, aká to
bola suma nevie. Boli to peniaze pre p. N.. Nevie kedy to bolo. Nevie kto dával Y. peniaze, či mama
lebo otec. Vie, že sa stretli v banke, odovzdali mu hotovosť, nevie akú sumu, Y. mal zaniesť peniaze N..
Takto sa dohodli. Bolo to po predaji bytu. Mama vybrala peniaze z účtu, nebola tam, viem to od K. Y.. P.
Y. mal peniaze zaniesť p. N., či mu ich odovzdal uviesť nevedela.

Svedok K. Y. na pojednávaní uviedol, že odporcovia chceli kupovať dom , mali byt na O., nedarilo sa im
byt predať, zháňali niekoho kto by byt kúpil, Tie peniaze by potom použili na kúpu domu. Spomenul si
na p. N., vedel, že má peniaze, poznali sa dobre, oslovil ho. Pri ďalších rozhovoroch alebo stretnutiach
nebol prítomný. Vie, že odporcovia dom kúpili a potom neskôr od p. N. byt kupovala ich druhá dcéra.

K finančným čiastkam sa vyjadriť nevie, dom kupovali za 1 250 000 SK. Či bol niekedy v banke s
odporkyňou nevedel, možno áno, vozil ich keď potrebovali niečo vybaviť. P. N. peniaze v súvislosti s
predajom bytu neodovzdával. F. V. financovala kúpu bytu od p. N. cez hypotéku. Predajom bytu a kúpou
rodinného domu to považoval za uzavretú záležitosť.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkov,oboznámenímsa sobsahom
spisu a to návrhom, uznaním záväzku zo dňa 3.10.2012, výzvou zo dňa 21.10.2013, platobným

rozkazom, odporom, zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 25.3.2009, vyjadrením navrhovateľa
k odporu, výzvou na mimosúdny zmier, kúpnou zmluvou zo dňa 19.6.2008, dodatkom č. 1 zo dňa
23.9.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 25.3.2009, výpisom z účtu zo Slovenskej sporiteľne, výpisom z LV č.
XXX,kúpnouzmluvouzodňa25.6.2008,výpisomzosporožírovéhoúčtu,výpisomzúčtovných dokladov
č. ID 6/08, zaúčtovaním výpisu, zaúčtovaním dokladu a zistil tento skutkový a právny stav:

Odporcovia v 1. a 2. rade boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa
v kat. úz. X., obec X., okres X., bytu č. X na 2. poschodí, vchod: č.o. XX bytového domu súp. č. XXXX
v X., postaveného na parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 67/2971-ín. Rozhodli sa kúpiť si rodinný dom v H. a peniaze
na kúpu rodinného domu chceli získať predajom predmetného bytu.

Dňa 19.6.2008 bola medzi odporcami ako predávajúcimi a navrhovateľom ako kupujúcim uzatvorená
kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich
sa v kat. úz. X., obec X., okres X., bytu č. X na 2. poschodí, vchod: č.o. XX bytového domu súp. č. XXXX
v X., postaveného na parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 67/2971-ín. Dohodnutá bola kúpna cena 1.800.000.-Sk.
Ku kúpnej zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1 a to dňa 23.9.2008. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi
účastníkmi konania sprostredkoval K. Y..

Kúpna cena 1.800.000.-Sk bola navrhovateľom poukázaná na účet odporcov a to dňa 23.6.2008. Z

tejto sumy dňa 25.6.2008 bola poukázaná časť 1.200.000.-Sk na účet Y. F., od ktorého odporcovia
kúpili rodinný dom v H. za dohodnutú kúpnu cenu 1.200.000.-Sk. Z účtu odporcov odporkyňa vybrala
dňa 24.6.2008 sumu 550.000.-Sk, ktorú podľa jej tvrdenia odovzdala K. Y., ktorý mal peniaze odovzdať
konateľovi navrhovateľa O. N., ktorý prevzatie peňazí poprel. Svedok K. Y. uvedené skutočnosti
prevzatie peňazí od odporkyne a odovzdanie ich O. N. tiež poprel.

Odporcovia ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2008 nadobudli nehnuteľnosti - rodinný
dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2,
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H., obec H., okres X. od predávajúcich Y. F. a E. F. za kúpnu cenu
1.250.000.- Sk. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 50.000 Sk uhradili na základe zmluvy o zložení zálohy

zo dňa 16.6.2008, druhú časť kúpnej ceny 1.200.000.-Sk uhradili bezhotovostným prevodom na účet
predávajúcich 25.6.2008.

Medzi navrhovateľom ako predávajúcim a dcérou odporcov F. V. ako kupujúcou bola dňa 25.3.2009
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,

nachádzajúcich sa v kat. úz. X., obec X., okres X., bytu č. X na 2. poschodí, vchod: č.l. XX bytového
domu súp. č. XXXX v X., postaveného na parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 67/2971-ín.V kúpnej zmluve bola
uvedená kúpna cena 38.780 eur, ktorý kupujúca uhradila z poskytnutého hypotekárneho úveru.

Medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a dcérou odporcov F. V. bola dňa 25.3.2009 uzatvorená zmluva o
hypotekárnom úvere č. 0234285707 na základe ktorej bol F. V. poskytnutý úver vo výške 38.780 eur,
ako účel úveru bola uvedená kúpa bytu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa
v kat. úz. X., obec X., okres X., bytu č. X na 2. poschodí, vchod: č.l. XX bytového domu súp. č. XXXX
v X., postaveného na parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 67/2971-ín. Suma 38.780 eur F. V. čerpala z účtu dňa
25.5.2009.

Navrhovateľ evidoval vo svojom účtovníctve interný doklad č. ID 6/08 na sumu 1.800.000 Sk, označený
ako nákup nehnuteľností V. s dátumom platby 20.6.2008, č. ID 2/2009 na sumu 38.780 eur označený

ako tržba za predanú nehnuteľnosť, predaj bytu V. s dátumom 26.5.2009. Nepredložil žiadny dôkaz o
tom, že vo svojom účtovníctve evidoval pohľadávku voči odporcom vo výške 19.000 eur.Dňa 3.10.2012 bolo spísané medzi navrhovateľom a odporcami uznanie dlhu, v ktorom odporcovia
prehlásili, že uznávajú ich spoločný a nerozdielny záväzok voči navrhovateľovi čo do dôvodu a výšky
v sume 19.000 eur z dôvodu neuhradenia celej kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola

uzatvorená dňa 26.5.2009 medzi navrhovateľom a ich dcérou F. V., predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. X.,
obec X., okres X., bytu č. X na 2. poschodí, vchod: č.o. XX bytového domu súp. č. XXXX v X.,
postaveného na parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 67/2971-ín. Pričom suma 19.000 eur predstavuje rozdiel

medzidohodnutoukúpnoucenouakúpnoucenouskutočnezaplatenou.Atútosumusazaviazalizaplatiť
najneskôr do 31.12.2013.

Pokusom o zmier zo dňa 7.3.2012 vyzýval navrhovateľ odporcov na zaplatenie dlžnej sumy 19.000 eur.
Výzvou zo dňa 21.10.2013 navrhovateľ vyzýval odporcov na zaplatenie sumy 19.000 eur.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ak aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Vprvomradesasúdmuselvysporiadaťsotázkou,čivprípadeuznaniadlhuodporcamizodňa3.10.2012
sa jedná o platný právny úkon a dospel k názoru, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon s
poukazomnaustanovenie§39a40ods.1OZ,pretožeuznaniedlhujejednostrannýprávnyúkondlžníka
adresovaný veriteľovi a dohodu o uznaní dlhu môžu uzavrieť iba účastníci pôvodného záväzkového
vzťahu, ktorého sa uznanie týka. Uznanie dlhu medzi inými osobami, ako je dlžník a veriteľ pôvodného

záväzkového vzťahu, je neplatné. To znamená, že účastníkmi pôvodného záväzkového vzťahu - kúpnej
zmluvy zo dňa 25.3.2009, a nie 26.5.2009 ako bolo nesprávne uvedené uznaní dlhu, boli navrhovateľ
ako predávajúci a F. V. ako kupujúca a teda len medzi nimi ako účastníkmi pôvodného záväzkového
vzťahu mohlo dôjsť k uzavretiu dohody o uznaní dlhu. Účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa
25.3.2009 neboli odporcovia, ktorým preto ani nemohol vzniknúť záväzok voči navrhovateľovi titulom

nevyplatenia kúpnej ceny, nevyplýva pre nich žiadny záväzok z tejto kúpnej zmluvy a preto nemôže pre
nich vyplývať ani záväzok z uznania záväzku.

Ďalej sa súd v konaní zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2009 uzatvorenej medzi
navrhovateľom a dcérou odporcov F. V. a dospel k záveru, že sa jedná o platný právny úkon, pretože na

vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho
podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Tieto náležitosti predmetná kúpna
zmluva obsahuje - obsahuje zhodný prejav strán ohľadne kúpnej ceny, ktorá bola v kúpnej zmluve
uvedená vo výške 38.780 eur, obe zmluvné strany potvrdili, že im je obsah zmluvy známy, že s ním
súhlasia a túto skutočnosť potvrdili podpismi. Z kúpnej zmluvy jednoznačne a bez pochybností vyplýva,

že účastníci zmluvy sa dohodli na predmete zmluvy a na kúpnej cene. Každá iná dohoda ohľadne
kúpnej ceny neuskutočnená v písomnej forme je potom neplatnou dohodou vzhľadom na skutočnosť,
že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uskutočnená v písomnej forme, ako to vyplýva z
ustanovenia § 40 ods. 1 a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená, že ak dohoda medzi
navrhovateľom a odporcami o doplatení kúpnej ceny nebola uzatvorená v písomnej forme, je takáto

ich ústna dohoda neplatný právny úkon, keďže sa malo jednať o doplatenie kúpnej ceny za prevod
nehnuteľností. Kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností zo dňa 25.3.2009 je platným
právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právnepredpisy s takýmto prejavom spájajú s poukazom na ustanovenie § 34 OZ. Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny

úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv
a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako
prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa, nebol by ani právny
úkon. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je

vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku. Na existenciu vôle sa pri jej
prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa
prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na
motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým
sa stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania
poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne.

Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcia neplatnosti právneho úkonu
sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t.j. ak sa konajúcemu
subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci
subjekt nedosiahol jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho
úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel

účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nie je urobený slobodne, ak prejav
vôle konajúceho subjektu bol ovplyvnený nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy
alebo tretej osoby a to buď priamym - fyzickým donútením alebo bezprávnou vyhrážkou. Konečne,
právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je z okolností zrejmé, že konajúci subjekt nechcel svojim
prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Podľa

ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vyhľadať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Na základe týchto teoretických východísk s poukazom na
už vyššie uvedený skutkový stav súd dospel k záveru, že v kúpnej zmluve sa navrhovateľ a F. V.
dohodli na kúpnej cene a dohodnutá kúpna cena bola kupujúcou aj vyplatená, účastníci kúpnej zmluvy

chceli svojim prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle
normy občianskeho práva spájajú, t.j. previesť na F. V. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
za dohodnutú kúpnu cenu 38.780 eur pokiaľ by účastníci zmluvy takúto vôľu nemali, kúpnu zmluvu
by neuzavreli. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vychádzajúc z

cit. ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka právne významným účelom zmluvy (ako dvojstranného
právneho úkonu) je taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy alebo ho sleduje iba niektorý z
účastníkov, ostatní však o tomto cieli vedia alebo ho z okolností, za ktorých k dojednávaniu zmluvy
dochádza, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu (zmluvy) sleduje dosiahnutie účelu,
ktorý v obsahu právneho úkonu nie je vyjadrený, a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôže, ide

len o pohnútku (motív), ktorá je právne bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv. V tejto
súvislosti súd uvádza, že ak aj navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy v časti dohody o kúpnej cene
v sume 38.780 eur sledoval nejaký iný cieľ, ktorý v obsahu kúpnej zmluvy nie je vyjadrený, nešlo o účel
spoločne sledovaný obidvomi zmluvnými stranami, ani o účel sledovaný len jednou zo zmluvných strán,
o ktorom by druhá zmluvná strana vedela alebo vedieť mala (či dokonca vedieť musela); išlo tak iba

o pohnútku (motív) navrhovateľa, ktorá nemohla mať právny význam z hľadiska neplatnosti právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Svedkyňa F. V. na pojednávaní uviedla, že o kúpnej cene za
byt sa nebavili, v banke jej mohli dať úver vo výške 38.000 eur, p. Y. jej povedal, že navrhovateľ súhlasí
s takouto sumou, v kúpnej zmluve bola kúpna cena uvedená v takej istej výške ako bol schválený úver.
Navrhovateľ ju neinformoval, že kúpna cena za byt nie je vo výške schváleného úveru, že je vyššia,

o kúpnej cene za byt sa spolu nebavili, nespochybňoval kúpnu cenu, nevyzýval ju na doplatenie časti
kúpnej ceny, nebavili sa o tom, že časť kúpnej ceny bude žiadať od jej rodičov. Uvedené súd vyhodnotil
tak, že o motíve navrhovateľa nevedela a navrhovateľ to v konaní ani netvrdil. Navrhovateľ v priebehu
konania ani netvrdil, že by kúpna zmluva uzatvorená medzi ním a F. V. mala byť neplatná.

Ďalej sa súd vysporiadaval s otázkou práva spätnej kúpy a znova pre nedodržanie písomnej formy sa
jedná o neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 OZ, pretože podľa § 607 ods. 2
OZ, zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne. Žiadny dôkaz o tom, že bolo dojednané v
písomnej forme právo spätnej kúpy bytu súdu predložený nebol.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.