Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Csp/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517202882
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517202882.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobkyne: N. G., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G.. A.. M. XXX/XX, C., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 645 Eur, a to do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v konaní o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná v rozsahu
100 %.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
65,26 %.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v konaní o primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.03.2017, podanou osobne na súde dňa 20.04.2017 domáhala,
aby súd určil, že zmluva revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2006 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 3.712,83 Eur a sumu 500 Eur ako zadosťučinenie. V žalobe uviedla, že má právny
záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným. Pokiaľ ide o naliehavý právny

záujem poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009. Žalobkyňa mala za
to, že je nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2.656,44 Eur. Žalovaný postupoval vočižalobkyni bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli
porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 11Co/256/2013, podľa

ktorého spojenie istiny, úrokov a poplatkov v jedno v zmluve nemožno považovať za náležitosť zmluvy
v zmysle zákona a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.04.2015, sp. zn.
15Co/223/2015. Žalobkyňa tiež uviedla, že v bode 5. a 6. zmluvy je uvedená neprimerane vysoká
RPMN 72,47 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu. V bode 7. zmluvy sa
dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. zmluvy je uvedený neprimerane vysoký poplatok

za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Tieto
zmluvné dojednania predstavujú podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Okrem uvedeného žalobkyňa poukázala aj na zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, ktoré sú ohľadom na svoju nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa: neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade
omeškania splátok, rozhodcovská doložka (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.08.2011,

sp. zn. 10Co/326/2010), prednosť úpravy právnych vzťahov podľa Obchodného zákonníka (rozhodnutie
KrajskéhosúduvPrešovezodňa06.03.2012,sp.zn.24Co/130/2011).Žalobkyňatiežuviedla,žeodplata
poskytnutého revolvingového úveru podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách. Žalobkyňa dala
do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave zo dňa 23.08.2011, sp. zn. 161Cm 994/2010,
v ktorom súd konštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda

zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti
vtiahnuťnacelúzmluvuaneplatnoujevtomtoprípadezmluvaakocelok.Žalobkyňauviedla,žesamotná
zmluva o revolvingovom úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojim
obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto žiadala
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže revolvingová zmluva bola

pre porušenie zákona neplatná. Výška úveru bola 2.656,44 Eur a žalobkyňa zaplatila celkom 6.369,27
Eur. Bezdôvodné obohatenie je tak vo výške 3.712,83 Eur. Žalobkyňa žiadala ako zadosťučinenie pri
poškodení dobrého mena sumu 500 Eur. Žalovaný poslal za žalobkyňou osobne do práce viackrát
obchodnú zástupkyňu, ktorá jej poškodila dobré meno tým, že porozprávala nepravdivé veci kolegom
žalobkyne a personálnej. Vyhrážala sa jej poškodením dobrého mena a exekúciou, čo v jej zamestnaní

boli veľmi vážne argumenty, nakoľko pracovala s peniazmi. Toto žalobkyňu dohnalo k tomu, že ju poslala
domov a manžel jej zaplatil hotovosť 644 Eur. V zmluve neboli žiadne dodatky o tom, že ju osobne bude
navštevovať obchodný zástupca a vyberať hotovosť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.06.2017, doručeným súdu dňa 06.06.2017, keď

uviedol, že určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej
skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná
podľa § 137 písm. c) CSP a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia. Žalovaný
zároveň poukázal na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom,
ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Žiline, sp. zn. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015. Z uvedeného dôvodu vzniesol žalovaný námietku
miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal, aby súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým
je všeobecný súd žalovaného. K tvrdeniam žalobkyne uvádzaných v žalobe ohľadne výšky úrokov,
žalovaný uviedol, že žiadny zákonný predpis účinný v čase uzavretia zmluvy explicitne nestanovoval, že
by výška úrokov/odplaty mala byť porovnávaná s výškou odplaty podľa peňažných ústavov. Zákonom

v prípade úpravy maximálnej výšky odplaty bolo v rozhodnom čase ustanovenie, ktoré upravovalo
maximálnu výšku odplaty, a to § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak by uvedená hodnota, určená
na jeho základe, bola prekročená, potom by v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nešlo o
neplatný právny úkon, ale dlžník z takejto zmluvy by bol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom
najvyššiu prípustnú hodnotu. Z toho vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom

úvere odporuje zákonu. Otázka odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska
vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 01.07.2008. Maximálna hodnota odplaty k
dátumu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a pre rovnaký typ spotrebiteľského úveru bola vo
výške 112,52 %. Odplata za úver dohodnutý medzi stranami nebola vyššia ako uvedená maximálna
výška. K tvrdeniu žalobkyne, že bod 7 Zmluvy prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa, žalovaný

namietol,žemedziuvedenýmtvrdenímapredmetomkonanianieježiadnavecnásúvislosť.Tiežuviedol,
že závery o prenášaní dôkazného premena sú hypotetické, priečia sa ustanoveniam Občianskeho
zákonníka. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012. K platnosti
rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne.Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bode v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo
voľby medzi štátnym a rozhodcovským konaním. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, t.j.

zmluvu, ktorej podstatou je opakované čerpanie finančných prostriedkov. Žalovaný žalobkyni v zmysle
predmetnej zmluvy poskytol finančné prostriedky v podobe prvotného úveru, ako aj následne v podobe
2 revolvingov. K zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka došlo dňa 01.01.2014.
Žalovaný poprel dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný mal
za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené

žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov právneho zastúpenia.

3. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 08.08.2017, doručeným súdu dňa 09.08.2017 vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného, keď k namietanej neprípustnosti žaloby uviedla, že účastník konania nemôže byť zbavený
práva na prístup k súdu pre prílišný formalizmus. Konštrukcia ust. § 137 CSP, ktorý používa slovo
„najmä“ signalizuje, že sa jedná o exemplifikatívny výpočet druhu žalôb. Inak povedané prípustné sú

aj iné druhy žalôb ako je uvedené v ustanovení § 137 CSP. Samotný nárok na určenie spotrebiteľskej
zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov eventuálne ako neplatnej vyplýva z ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nadmerným formaliznom by došlo k zbaveniu súdnej ochrany
spotrebiteľa, došlo by k porušeniu princípu právnej istoty, nakoľko existenciu neprijateľných podmienok
by bolo možné skúmať až ex post. Žalobkyňa uviedla, že bez určenia či tu právo je alebo nie je a či

tu právny vzťah je alebo nie je, je jej právo ohrozené a jej postavenie neisté. Žaloba s výrokom iba
o vydanie bezdôvodného obohatenia neodstraňuje neisté postavenie žalobkyne, keď len určovacou
žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Žalobkyňa tiež uviedla, že
námietka miestnej nepríslušnosti je zjavne nedôvodná a jedná sa iba o obštrukciu zo strany žalovaného.
Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.05.2017, sp. zn. 5Co/240/2016, rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 20Co/16/2017. Podľa ust. § 290 CSP je okrem
sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy aj spor súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. K dojednaniu výšky úrokov žalobkyňa uviedla, že i napriek tomu, že je
prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 OZ
neplatné. Do pozornosti dala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 26/11 zo dňa 26.04.2012.

Uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Veriteľ výšku dlhu
jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy musí
podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve, a
teda textu zmluvy, ktorý s ním nebol individuálne vyjednaný. Neprijateľnosť poplatku judikoval napríklad
Okresný súd Prievidza, sp. zn. 15C/152/2013. K argumentácii alternatívnou povahou rozhodcovskej

doložky žalobkyňa uviedla, že je zjavne nedôvodná. Nie je podstatné či bola táto doložka využitá alebo
nie, ale to či bola dojednaná. Ako neprijateľnú podmienku je ju možné považovať predovšetkým vtedy,
ak v prípade porovnania zmluvnej podmienky so zmluvnou podmienkou bez uvedeného dojednania
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave z 09.08.2011, sp. zn. 10CoE/326/2010. Žalobkyňa tiež uviedla, že námietka premlčania nie je

dôvodná, nakoľko na predmetnú vec je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu podľa § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu
k objektívnej desaťročnej premlčacej dobe poukázala žalobkyňa na rozhodovaciu prax súdov (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/71/2014 zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 3Co/89/2012
zodňa08.02.2012).Žalobkyňatiežuviedla,žežalovanýhrubozneužilsvojepostavenieapožadovalpod

nátlakom plnenie bez právneho dôvodu. Navštevoval žalobkyňu osobne v práci za účelom výberu platieb
bezprávnehodôvoduapoškodzovaljejdobrémenopredkolegamivpráci.Nároknarelutárnunáhraduje
plne dôvodný a jeho nárok plynie z ust. § 3 ods. 5 in fine zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výška nemajetkovej ujmy by mala plniť funkciu satisfakčnú, morálnu ale aj sankčnú. Účelom poskytnutia
primeraného zadosťučinenia je predovšetkým to, aby sa žalobkyni ako poškodenej dostalo určitej

satisfakcie, aby si vytrpené príkoria mohla nahradiť alebo vynahradiť, aby za všetky negatíva spojené
s utrpenou nemajetkovou ujmou si mohla prežiť niečo, čo jej umožní zabudnúť na pretrpené strasti.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný systematicky ignoruje rozhodnutia súdov na Slovensku a nerešpektuje
ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj vo vzťahu k žalobkyni tieto rozhodnutia ignoroval
a opätovne ich použil, aj keď o nich bolo viackrát rozhodnuté, že sú neprijateľné a neplatné. Žiadala, aby

súd zamietol trovy žalovaného, nakoľko žalovaný vystupuje hromadne v rôznych obdobných konaniach
a jeho podania majú charakter formulárovej odpovede s minimálnym počtom úprav. Uplatniť si v tomto
prípade trovy v plnej výške považovala žalobkyňa za diskrepantné a žiadala, aby súd žalovanému trovynepriznal z dôvodu, že nie sú účelne vynaložené. Žiadala, aby súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej
kontrole.

4.Vpodanídoručenomsúdudňa15.08.2018žalovanýuviedol,žežalobkyňauhradilapopodpisezmluvy
na účet žalovaného platby vo výške 6.479,87 Eur k zmluve č. XXXXXXXXXX. Žalovaný zaslal žalobkyni
oznámenie o zosplatnení. V predmetnom oznámení veriteľ dlžníka upozornil, v akom omeškaní a v
prípade neuhradenia v príslušnej lehote si uplatní právo na zosplatnenie celého nesplateného záväzku
zo zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Nakoľko bol dlžník v

omeškaní so splátkou č. 83 a viac ako tri mesiace veriteľ si uplatnil právo na zosplatnenie celej
pohľadávky. Odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia (dňa 28.01.2014) plynula dlžníkovi lehota
15 dní, v ktorej mal možnosť dobrovoľne uhradiť omeškané splátky pred tým, ako veriteľ pristúpi k
oprávneniu zosplatniť celý dlh. Nakoľko v príslušnej lehote 15 dní bol dlžník naďalej v omeškaní, uplatnil
si veriteľ právo na zospaltnenie úveru, k zosplatneniu úveru teda došlo 13.02.2014.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.11.2018, doručenom súdu na pojednávaní konanom dňa 15.11.2018
uviedla, že žiadosť/zmluva obsahuje iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5., ako údaje o
požadovanom revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6. zmluvy,
ako údaj o schválenom revolvingovom úvere. Žalobkyňa podpísala zmluvu po vyplnení bodu 5. skôr ako
žalovaný, ktorý ju podpísal po vyplnení bodu 6. Vyplnenie bodu 6. žalovaným je s poukazom na § 44

ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala,
preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu. Tiež poukázala na to, že žiadala o úver vo
výške 80.028 Sk, ale schválená jej bola iba suma 40.014 Sk, túto akceptáciu neprijala. Aj z tohto
dôvodu mala žalobkyňa za to, že k platnému uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Predmetnú zmluvu žalobkyňa
považovala za neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi. Celkové náklady - odplata, ktoré musela zaplatiť

na zmluvu s poplatkom je viac ako 5-násobná oproti poskytnutým úverom v čase poskytnutia finančných
prostriedkov. O skutočnosti, že sa žalovaný na nej bezdôvodne obohatil sa preukázateľne dozvedela
z odpovede Ministerstva spravodlivosti a následne podala žalobu, čiže subjektívna lehota na podanie
žaloby nemohla uplynúť a márne neuplynula ani objektívna 3 ročná lehota, pretože posledná suma
uhradená žalovanému bola vykonaná skôr ako pred tromi rokmi. A dokonca neuplynula ani lehota

10 ročná, pretože žalovaný vedel aké právne predpisy fungujú v Slovenskej republike. Do zmluvy
neaplikoval zákonné náležitosti, čiže bezpochyby mal vedomosť o tom, že prípadný úver zo zmluvy je
bezúročný a bez poplatkov, a že zmluva je neplatná v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalovaného

v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami, a to najmä žalobou zo dňa 21.03.2017,
kartou klienta, potvrdením - 1. strana, potvrdením - 2. strana, žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006, potvrdením o prevzatí

peňažných prostriedkov, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006, vyjadrením zo dňa 05.06.2017, replikou zo dňa 08.08.2017,
odpoveďou na žiadosť zo dňa 03.03.2017, vyjadrením doručeným súdu dňa 15.08.2018, platbami,
vyjadrením zo dňa 14.11.2018, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. V Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, ktorú podpísala žalobkyňa dňa
03.11.2006 a žalovaný dňa 07.11.2006, požiadala žalobkyňa v bode 5. žiadosti/zmluvy o poskytnutie
úveru vo výške 80.028,-Sk (t.j. 2.656,44 Eur), ktorý bude splácať v 36 mesačných splátkach po 2.223,-Sk
(t.j. 73,79 Eur), pri RPMN za úver vo výške 72,47 % a poplatku za uzatvorenie zmluvy vo výške 1.500,-

Sk (t.j. 49,79 Eur). V bode 6. žiadosti/zmluvy sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere,
podľa ktorých žalovaný schválil žalobkyni úver vo výške 80.028,-Sk (t.j. 2.656,44 Eur) so splatnosťou
36 mesačných splátok po 2.223,-Sk (t.j. 73,79 Eur), pri RPMN za úver vo výške 69,95 % a poplatku za
uzatvorenie zmluvy vo výške 1.500,-Sk (t.j. 49,79 Eur).

9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) vyhotovené ako formulár a obsahujúce
základné ustanovenia, ustanovenia o uzatvorení zmluvy o RÚ a čerpaní úveru, maximálnej výške úveru,
RPMN, revolvingu, zmluvnej odmene, zabezpečení úveru, prílohách, právach a povinnostiach dlžníka,neuskutočnení revolvingu - výpoveď, započítaní, ďalej obsahujú čestné prehlásenie dlžníka, súhlas
subjektu, ustanovenia porušení zmluvy, sankciách, o oznamovaní a doručovaní, spracovávaní osobných
údajov, predčasnom splatení úveru, riešení sporov - rozhodcovská doložka a záverečné ustanovenia.

10. V čl. 2. bode 2.1. Zmluvných dojednaní je uvedené, že zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom
formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom,
Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzavretá a
nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník

vyplní do formulára Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len Žiadosti/Zmluvy) ním požadovanú
výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru
jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinností zo strany Veriteľa.

11. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 žalovaný žalobkyni oznámil údaje schváleného úveru na základe
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde uviedol výšku schváleného úveru 80.028,-Sk (t.j.
2.656,44 Eur) so splatnosťou úveru 36 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 2.223,-Sk (t.j. 73,79 Eur),
poplatkom za uzatvorenie zmluvy vo výške 1.500,-Sk (t.j. 49,79 Eur), dátumom splatnosti prvej splátky

úveru19.12.2006aposlednejsplátkyúverudňa19.11.2009,RPMNúveru69,93%azmluvnouodmenou
za poskytnutie úveru vo výške 40.014,-Sk (t.j. 1.328,22 Eur).

12. V Potvrdení - 1. strana a v Potvrdení - 2. strana zo dňa 14.11.2016 zamestnávateľ žalobkyne uviedol,
ževobdobíod11/2006do06/2013vykonávalzrážkyzomzdyžalobkynekpohľadávkeč.XXXXXXXXXX

pre spoločnosť Profireal.

13. Z Potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov vyplýva, že Q. A., inkasný pracovník žalovaného
prevzala dňa 29.04.2015 sumu 644 Eur od pána B. G. za účelom úhrady splátky pôžičky vyplývajúcej
zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

14. Z prehľadu platieb žalobkyne k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému
dňom 10.11.2009 sumu 2.656,44 Eur. Žalobkyňa celkom uhradila sumu 6.479,87 Eur, pričom
predposlednú úhradu vykonala dňa 10.07.2013 vo výške 73,79 Eur a poslednú úhradu vykonala dňa
30.04.2015 vo výške 645 Eur.

15.VOdpovedinažiadosťzodňa03.03.2017vypracovanejzamestnankyňouMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky je uvedené, že odboru ochrany spotrebiteľa MS SR bola dňa 21.11.2016 doručená
žiadosťžalobkyneoposúdeniezmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX.Vodpovedijeuvedené,
že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odplata podľa zmluvy je neprimeraná, pretože
podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie
o tom, či predložená zmluva je bezúročná a bez poplatkov závisí od posúdenia súdu.

16. Žalobkyňa pri výsluchu pred súdom uviedla, že mala zrážky zo mzdy. V roku 2013 jej odišla posledná

splátka. Tým to bolo pre ňu splatené, uzatvorené. Žiadne upovedomenie o nejakom dlhu nedostala ani
telefonicky, ani písomne. Dňa 29.04.2015 ju navštívila v práci obchodná zástupkyňa, ktorá ju už týždeň
predtýmhľadalanapersonálnom,kdeuviedla,žeabysizachovaladobrémeno,vyhrážalasasúdom,aby
teda nebola dlžná. Keď ju v daný deň navštívila v práci uviedla, že žalobkyňa je dlžná 363,48 Eur. Keďže
to bolo v pracovnej dobe, tak ju žalobkyňa poslala za manželom. Keď pani prišla k nim domov, prišla

už so sumou 644 Eur, pretože že vraj medzitým prišlo k zosplatneniu a je povinná zaplatiť aj percentá,
úroky. Manžel jej to vyplatil a bolo to tým akože uzavreté. Potom žalobkyni ešte tá pani telefonovala, že je
ešte dlžná nejakých 30 Eur. Žalobkyňa oslovila Centrum právnej pomoci, niekedy v januári 2016. Chcela
vedieť informácie ohľadne predmetnej zmluvy, aké má mať náležitosti a tam jej tieto informácie poskytli.
Žalobkyňa dala následne zmluvu posúdiť na MS SR a následne na to, jej dňa 03.03.2017 dali odpoveď.

17. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom právny záujem;naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d/ určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 161 ods. 1 až 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 3 ods. 3 a 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o
priestupkoch v platnom znení, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
vspotrebiteľskýchzmluvách.Protiporušeniuprávapovinnostíustanovenýchzákonomscieľomochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom odo dňa
01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

21. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

23. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

26. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektorépodmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

35. Podľa § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne.

36. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

37. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutímnávrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

38. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí,
ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

39. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

41. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

44. Súd mal za to, že predmetná Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, ktorú

podpísala žalobkyňa dňa 03.11.2006 a žalovaný dňa 07.11.2006 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
príslušných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy, keďže žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na
predmet jeho podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ nekonajúci v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od

01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, nespadala síce zmluva
o úvere výslovne pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď z
gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné
usudzovať, že úprava spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má
svoje miesto len u zmlúv upravených v 8. časti Občianskeho zákonníka, avšak takýto výklad by

bol zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať
skutočnosť, že táto je implementáciou smerníc európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim režim spotrebiteľských

zmlúv. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52
Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Keďže Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy,
ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, preto každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou,
ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ustanovená v § 52

a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter
(uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 157/2012 zo dňa 05.02.2013). Zmluva o úvere uzatvorená medzi
žalovaným žalobkyňou je preto zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
(premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a

nie podnikateľské právo.

45. Žalovaný v konaní namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, preto sa súd najskôr vysporiadal
s touto jeho námietkou. Žalovaný uvádzal, že nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobkyňa vkonaní uplatňuje, nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom.
S týmto názorom sa súd nestotožnil. Je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorý je predmetom konania, žalobkyňa odvíja od predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Svojou

povahou išlo o spotrebiteľský úver, a teda aj spotrebiteľskú zmluvu. Za tejto situácie je potom daná
miestna príslušnosť Okresného súdu Piešťany podľa § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku. Súd
preto nepovažoval námietku žalovaného za dôvodnú a podľa § 42 CSP na ňu neprihliadol. Zároveň
súd uvádza, že rovnaký názor v obdobnej veci vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení, č.k.
11NcC/33/2016-99 zo dňa 22.06.2016.

46. Súd sa v spore taktiež primárne pred vecným preskúmaním žaloby zaoberal prípustnosťou
predmetnej žaloby z hľadiska členenia žalôb podľa § 137 CSP, pričom dospel k záveru, že uvedená
žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže žalobkyňa sa
domáhala určenia, že zmluva revolvingovom úvere je neplatná. Žalobkyňa sa teda domáhala určenia
právnej skutočnosti, pretože podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva a iné právne úkony, ich

existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Uvedená žaloba preto nie je určovacou
žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorej sa žalobca domáha určenia, či tu právo je, alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem (preto súd neskúmal a nevysporiadaval sa s námietkami
žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy). Pri
posúdení splnenia podmienok na podanie uvedenej žaloby súd vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 3 a

5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorých každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. V súvislosti s obranou žalovaného ohľadne

neprípustnosti žaloby v súdenej veci súd upriamuje pozornosť aj na § 298 CSP, podľa ktorého, súd môže
v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. Stotožnenie sa so záverom žalovaného by zamedzovalo prístup
spotrebiteľa k podaniu žaloby s uvedeným obsahom a fakticky by znemožňovalo spotrebiteľovi aktívnu

ochranu jeho práv vyplývajúcich zo spotrebiteľského práva a obmedzovalo by ho iba na pasívnu ochranu
práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol brániť iba v rámci žalôb týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľského
práva, ktoré by smerovali voči nemu), čo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej
úpravy, ktorá ponecháva súdu oprávnenie posudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa.
Pri opačnom výklade by súdna ochrana spotrebiteľov (ak by spotrebiteľ nemohol účinne začať konanie

podaním žaloby) nebola reálne dosiahnuteľná (napr. spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana
pred postupom dodávateľa finančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie
inštitúty).

47. Súd tiež vychádzal z toho, že prípustnosť takejto žaloby v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej

vyplýva z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., s účinnosťou od
01.01.2018 sa spotrebiteľ „môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou“.
Tvrdenie žalovaného, že zo žiadneho právneho predpisu žalobkyni nevyplýva právo podať takúto žalobu

preto súd nepovažoval za preukázané. Uvedená novela zákona výslovne takýto druh žalôb pripustila, a
keďže zákonodarca nestanovil žiadne prechodné ustanovenia v súvislosti s uvedenou novou právnou
úpravou, od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dňom. V posudzovanom
spore tak naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby vyplýva priamo zo zákona a žalobkyňa
ho nemusí preukazovať. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je prípustná.

48. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a uplatnila si
žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného z titulu prijatia
plnenia v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere.

49. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, ktorú podpísala
žalobkyňa dňa 03.11.2006 a žalovaný dňa 07.11.2006 nepochybne vyplýva, že ide o typovú
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a vzmysle Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni túto charakteristiku spĺňa,

žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe
úver, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver
na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej
zmluvy je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred

pripravená na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet
spotrebiteľov. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré rovnako
žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko taktiež boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Posudzovaný právny vzťah medzi žalovaným a žalobkyňou je teda od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento právny vzťah sa preto

spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (napr. zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

50. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

51. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

52. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

53. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je
neplatná, keďže nebola dodržaná písomná forma predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle
ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pre obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle
zmluvných strán v časti údaju týkajúceho sa výšky RPMN. Žalobkyňou predložený návrh zmluvy o
revolvingovom úvere označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo o vopred

pripravený formulár žalobcu č. XXXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2006, oproti schválenému revolvingovému
úveru a Oznámeniu o schválení úveru zo dňa 07.11.2006 neobsahovali zhodné údaje o RPMN, čo
znamená, že ak tieto dva jednostranné prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické (a to bez ohľadu
na to o aký údaj sa jedná - v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle ust.§ 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Podľa
ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z obsahu zmluvy je zrejmé,

že žalobkyňa najskôr dňa 03.11.2006 požiadala o úver na základe písomnej žiadosti, pričom uviedla
údaje k požadovanému úveru v sume 80.028,-Sk (t.j. 2.656,44 Eur), počet splátok 36, výšku mesačnej
splátky úveru 2.223,-Sk (t.j. 73,79 Eur), RPMN za úver 72,47 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy
1.500,-Sk (t.j. 49,79 Eur). Zo zmluvy vyplýva, že bod 6. zmluvy žalobkyňa nevypĺňala, túto časť zmluvy
doplnil žalovaný. Žalovaný v tomto bode označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“

zmenil pri schvaľovaní úveru základný údaj o výške RPMN, pôvodne žalobkyňou uvedený pri podpise
zmluvy dňa 03.11.2006 vo výške 72,47 % a po jej podpise žalobcom zmenený na 69,95 %. Takáto
zmena v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa považuje za nový návrh, ktorý už žalobkyni
nebol predložený k prijatiu, a teda nemohla ani vzniknúť platná zmluva o úvere na základe zmeny,
ktorú vykonal žalovaný dňa 07.11.2006 a v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo ani k
platne uzatvorenej zmenenej zmluve. Skutočnosť, že žalobkyňa prijala takto zmenený návrh zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru z vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru
nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zákon vyžaduje na platné uzavretie zmluvy
písomné prijatie návrhu zmluvy, ako to vyplýva z § 46 ods. 2 veda prvá Občianskeho zákonníka. Okrem
toho žalovaný zaslal žalobkyni ako dlžníkovi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré malo tvoriť
súčasť zmluvy a v tomto oznámení uvádza i ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky,

konečnú splatnosť úveru, teda náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli
obsahom zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa o schválení úveru však tiež nemožno považovať za prijatie
návrhu predloženého dlžníkom vzhľadom k tomu, že obsahuje aj nové, doplnené údaje, ktoré už dlžník
(t.j. v tomto prípade žalobkyňa) následne neakceptoval.

54. Údaje medzi bodom 5. a 6. predmetnej zmluvy mali byť totožné a nemal byť v nich žiadny rozdiel.
Pri schválení úveru sa vyskytol iný údaj, pretože v bode 5. ide o údaj predpokladaný a v bode 6. ide
o údaj schválený. Tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú mätúce a zavádzajúce pre priemerného
spotrebiteľa, ktorý nemá potrebné odborné znalosti.

55. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že ku dňu, kedy malo dôjsť uzavretiu spornej zmluvy
vyžadovalo ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere písomnú formu. Nedostatok písomnej formy spôsobuje jej neplatnosť.

56. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku
RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobkyne
s takýmto novým návrhom. Podmienky platného uzavretia zmluvy splnené neboli.

57. V súvislosti s vyššie uvedeným súd odkazuje aj na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.

zn. 17Co/73/2017 zo dňa 12.12.2017 v obdobnej veci. Súd tiež poukazuje na početné rozhodnutia v
obdobných veciach napríklad na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/275/2015 zo
dňa 04.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/85/2015 zo dňa 19.03.2015, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/206/2016 zo dňa 11.10.2016, rozsudok Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 7Co/61/2016 zo dňa 29.09.2016.

58. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobkyňou,
ale za nový návrh, keďže žalovaný ako veriteľ neprijal návrh žalobkyne ako dlžníka bez výhrad a zmien,
keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením úveru so zmenami tak, ako je uvedené v časti 6. -
Údaje o schválenom revolvingovom úvere, prípadne aj oznámením o schválení úveru. Prijatie návrhu

so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným
prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý ale žalobkyni nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie.
Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť
žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. Súd konštatuje, že obdobný názor je vyslovený aj Slovenskou

obchodnou inšpekciou Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí SK/0554/99/2014 zo dňa
20.01.2015.59. Ku skutočnosti, že v čl. 2. bode 2.1. Zmluvných dojednaní je uvedené, že Dlžník vyplní do
formulára Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len Žiadosti/Zmluvy) ním požadovanú výšku
úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru

jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo
porušenie povinností zo strany Veriteľa, súd uvádza, že predmetné ustanovenie nebolo individuálne
dojednané, keďže uvedené ustanovenie bolo len súčasťou všeobecných zmluvných dojednaní písaných
drobným, takmer nečitateľným písmom, pričom zmluvu mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako

celok odmietnuť. Všeobecné zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od
obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú.
Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je

možné priznať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že zmluvné dojednanie uvedené
v čl. 2. bode 2.1. Žiadosti/Zmluvy je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď takéto ustanovenie sa odchyľuje od znenia Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a
zhoršuje jeho zmluvné postavenie, a preto je ako neprijateľné neplatné.

60. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá platne,
a preto určil, že Zmluva revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

61. Keďže súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalovanému nemôže patriť

žiadne plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 07.11.2006, ale len plnenie z titulu vrátenia
bezdôvodného obohatenia, ktoré poskytnutím peňažných prostriedkov nastalo na strane žalobkyne.
Žalobkyňa prijala od žalovaného plnenie v sume 80.028,-Sk, t.j. 2.656,44 Eur, čo medzi stranami
nebolo sporným a žalovanému uhradila celkom sumu 6.479,87 Eur, čo vyplýva z tvrdení žalovaného,
voči ktorým žalobkyňa nemala námietky. Žalovaný tak prijal plnenie nad rámec poskytnutého plnenia

vo výške 3.823,43 Eur (6.479,87 Eur - 2.656,44 Eur). Žalobkyňa v predmetnom konaní žiadala od
žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.712,83 Eur. Žalobkyňa žalovanému uhradila
dňom 10.11.2009 sumu 2.656,44 Eur (ako vyplýva z prehľadu úhrad vykonaných žalobkyňou) a od
tohto dňa vznikalo na strane žalovaného každou ďalšou úhradou vykonanou žalobkyňou bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. Predposlednú úhradu vykonala žalobkyňa dňa 10.07.2013 vo výške

73,79 Eur a poslednú úhradu vykonala dňa 30.04.2015 vo výške 645 Eur.

62. S poukazom na uvedené vzniklo na strane žalobkyne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd sa však musel zaoberať námietkou žalovaného ohľadom premlčania práva žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

63. Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd aplikoval ustanovenie § 107 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ustanovenie
§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú
kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú.
Ich začiatok je stanovený vo vyššie uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka a ich vzájomný
vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie

ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako
právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti
práva. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením bez

právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia.

64. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.2006 úver vo výške 2.656,44 Eur. Nakoľkopredmetná zmluva bola súdom posúdená ako neplatná, vznikalo na strane žalovaného každou úhradou
žalobkyne nad poskytnutú sumu 2.656,44 Eur bezdôvodné obohatenie. Predposlednú úhradu vykonala
žalobkyňa dňa 10.07.2013 vo výške 73,79 Eur, pričom týmto dňom bolo na strane žalovaného

bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 3.178,43 Eur. Súd mal za to, že dňom 11.07.2013 začala
plynúť objektívna premlčacia lehota 3 roky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula dňa
11.07.2016. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 20.04.2017, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty,
súd žalobu v tejto časti bezdôvodného obohatenia zamietol. Poslednú úhradu vykonala žalobkyňa dňa
30.04.2015 vo výške 645 Eur, t.j. dňom 01.05.2015 začala plynúť objektívna premlčacia lehota 3 roky

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá bola pretrhnutá podanou žalobou dňa 20.04.2017. t.j. bola
podaná v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Z výsluchu žalobkyne mal súd za preukázané, že žalobkyňa
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v januári 2016, keď navštívila Centrum právnej pomoci, kde
sa dozvedela o neplatnosti predmetnej zmluvy. Žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 645 Eur teda bola podaná (osobne na súde dňa 20.04.2017) aj v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 645 Eur vyhovel

a rozhodol tak, ako je to uvedené v II. výroku rozsudku.

65. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať 10
ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Takéto bezdôvodné
obohatenie nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Vedomosť žalovaného by musela spočívať v

poznávacej a vôľovej zložke, t.j. žalovaný musel vedieť a chcieť spôsobiť uvedený následok, t. j.
bezdôvodné obohatenie. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalovaný úmyselne
nadobudol bezdôvodné obohatenie od žalobkyne.

66. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu

konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa §
15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej
zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa
Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto

sa na úkor iného obohatil vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad,
že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať
bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia
konkrétnej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe

tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Súd mal
za to, že žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy
za poskytnuté finančné prostriedky, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné
obohatenie. Spôsob uzavretia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným nepreukazuje úmysel žalovaného
bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. Pre záver, že u žalovaného nie je preukázaný úmysel

bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť, postačilo zistenie, že o povinnosti žalobkyne vrátiť finančné
prostriedky spolu s príslušenstvom žalovaný žalobkyňu informoval.

67. Podľa názoru súdu v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmysel
získať na úkor klientov bezdôvodné obohatenie a takýto úmysel nebol v konaní ani preukázaný. Nie

je ani logické, aby žalovaný uzatváral zmluvy, o ktorých vie, že sú neplatné, resp. že ani nedochádza
k ich uzavretiu. Záujmom žalovaného, resp. dodávateľov vo všeobecnosti je, aby mali svoje zmluvné
vzťahy uzavreté platne, a aby sa na základe uzavretých zmlúv mohli úspešne domáhať svojich nárokov
aj na súde. Podľa názoru súdu postup žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno považovať
za úmyselné konanie za účelom získania bezdôvodného obohatenia, a preto v danej veci je potrebné

aplikovať na premlčanie objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu.

68. Žalobkyňa sa žalobou domáhala aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur.

69. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

o priestupkoch v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.70. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
o priestupkoch v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

71. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „zákon o ochrane

spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie
zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti
spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé

privodiť ujmu spotrebiteľovi.

72. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa osobitných predpisov, ktorými

sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

73. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom, keďže súd I. výrokom určil, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. V

tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver za iných podmienok,
ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Nový návrh na uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo strany žalovaného nebol písomne akceptovaný žalobkyňou, v dôsledku čoho
súd konštatoval rozpor s § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

74. Uvedeným konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo
bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a
teda stratu finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v
budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že uvedené finančné prostriedky boli žalovaným

prijímané nad rámec toho, na čo mal žalovaný nárok. Žalobkyňa v dôsledku toho nemohla disponovať
finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale aj jej rodiny, keď
dochádzalo k nedôvodnému vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne za obdobie od 11/2009 až do
06/2013. Navyše v apríly 2015 navštevovala inkasná pracovníčka žalovaného žalobkyňu v práci,
s cieľom vymáhať dlžné splátky. Závery, ktoré súviseli s priznaním nároku žalobkyne na vydanie

bezdôvodného obohatenia, svedčia o tom, že spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismi. So zreteľom na
to má žalobkyňa podľa názoru súdu právo na primerané finančné zadosťučinenie.

75.Pokiaľideovýškufinančnéhozadosťučinenia,tátozávisíodúvahysúdu.Priurčenívýškyfinančného

zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom
je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže
predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Súd prihliadol tiež na priznané bezdôvodné
obohatenie vo výške 645 Eur.

76. Vychádzajúc z konkrétnych okolností tohto prípadu považoval súd za primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 Eur, teda vo výške neprevyšujúcej výšku priznaného bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný k žalobkyňou požadovanej výške primeraného finančného zadosťučinenia
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by mal súd túto sumu znížiť. Priznanú sumu považovalsúd za adekvátnu s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa.
Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,
je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného viac rokov trpieť a je aj

sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

77. Súd navyše k tvrdeniu žalovaného, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa 13.02.2014,
a že po predmetnej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 07.11.2006 poskytol žalobkyni ďalšie
dva revolvingové úvery uvádza, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové

konanie je konaním návrhovým. Žalovaný bol povinný na preukázanie svojich tvrdení predložiť listinné
dôkazy. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné

bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Keďže
žalovaný, napriek výzve súdu zo dňa 08.08.2018, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalovaného
dňa 09.08.2018, nepreukázal tvrdenie, že žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť predmetného úveru
ku dňu 13.02.2014, ani tvrdenie, že po predmetnej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 07.11.2006
poskytol žalobkyni ďalšie dva revolvingové úvery, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom

na judikatúru komunitárneho práva, opakované výzvy súdu predstavujú narušenie rovnováhy medzi
dodávateľom služby a spotrebiteľom. Takýto postup by predstavoval porušenie zásady rovnosti strán
v konaní.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

81. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

82. Keďže žalobkyňa bola v konaní o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 07.11.2006 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná v celom rozsahu úspešná, súd
jej priznal v konaní o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.11.206
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku

na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

83. Žalobkyňa si v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila nárok na zaplatenie sumy
3.712,83 Eur, pričom v časti o zaplatenie sumy 645 Eur (17,37 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel,

čo predstavuje úspech žalobkyne. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (82,63 % žalovanej sumy)
čo predstavuje úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného preto predstavuje 65,26 % (82,63 % -
17,37 %). Súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pre ktoré by nemal žalovanému priznať
nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému v konaní o vydanie

bezdôvodného obohatenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,26 %. Súd v zmysle § 262 ods.
1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

84. Keďže žalobkyňa bola v konaní o primerané finančné zadosťučinenie v celom rozsahu úspešná,
súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v
tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako jeuvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).