Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222972
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114222972.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci navrhovateľky/

manželky: Ing. Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., B. XX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, Košice a manžel : Ing. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XX, zast. JUDr.
Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom Žižkova 6, Košice, v konaní o rozvod manželstva a
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar.
XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

I. Mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 Eur mesačne
a mal. Z. K., nar. XX.X.XXXX sumou 130 Eur mesačne od 20.4.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.4.2017 do 31.1.2019 vo výške

1.330,75 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur pod následkom straty výhody
splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

V. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Z. K., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 20.4.2017 do 31.1.2019 vo výške
1.123,10 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur pod následkom straty výhody
splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

VI. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

Každý párny týždeň od štvrtka od 16,00 hod. do pondelka do 18,00 hod., každý nepárny týždeň od
utorka od 16,00 hod. do štvrtka do 8,00 hod., každý rok počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7.
od 9,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod.,
počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod., párny
rok od 31.12. od 9,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého
dňa prázdnin od 9,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov

nepárny rok od Veľkonočného štvrtka od 9,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod..

VII. Otec si maloleté deti p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti
odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu s výnimkou dní kedy otec maloleté
deti prevezme zo školského zariadenia.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.IX. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 548,15 Eur na účet Okresného súdu
Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

X. Manžel je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 548,15 Eur na účet Okresného súdu Košice
I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2014 žiadala, aby rozviedol manželstvo,
nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva žiadala zveriť maloleté deti Q. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar.
XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. Q. sumou 150 Eur
mesačne a mal. Z.Ó. sumou 120 Eur mesačne. Úpravu styku nežiadala.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014.

S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. V priebehu konania sa manžel k návrhu na rozvod
manželstva pripojil.

4. V prípade rozvodu manželstva žiadal zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným
súdu dňa 10.11.2014 v prípade rozvodu manželstva navrhol rozhodnúť v záujme maloletých detí.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice- Staré mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX,

strana XX, pod por. č. XXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to Q., nar. XX.XX.XXXX a Z.,
nar. XX.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania
Z. C.T., B. Č.. XX.

7. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 1.3.2017. Rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí.

Na čas po rozvode zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otca zaviazal
prispievať na výživu mal. Q. sumou 100 Eur mesačne a Z. sumou 90 Eur mesačne. Súčasne upravil
styk rodičov s maloletými deťmi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

po rozvode podala navrhovateľka odvolanie.

9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2017.

10. Odvolací súd uznesením zo dňa 27.2.2018 sp. zn. 7CoP 198/2017 zrušil rozsudok v napadnutých

výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ako aj o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia svojho rozsudku vo veci samej dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak po vyhlásení
rozsudku zjavne nastali nové skutočnosti vyplývajúce z podaní oboch rodičov maloletých detí vo vzťahu

k možnostiam realizácie úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,
keďže maloleté deti sú vo výlučnej starostlivosti matky od marca 2017 a s otcom sa stretávajú a
majú aj telefonický kontakt, pričom navrhovateľka predložila dôkazy o tom, že striedavá starostlivosť
nie je v záujme maloletých detí. Krátkodobé trvanie striedavej starostlivosti v zmysle neodkladného
opatrenia sa v praxi neosvedčilo. V súčasnosti sa pomery detí stabilizovali, nepociťujú smútok, sú

šťastné, chcú byť s matkou a s otcom sa stretávať. V danom prípade sa jedná o také nové skutočnosti,
ktoré zásadným spôsobom menia skutočný stav zistený súdom prvej inštancie a nepochybne môžu
mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V dôsledku zásadných zmien v pomeroch oboch rodičov je
nevyhnutné vykonať dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutočného stavu a následným
právnym posúdením výsledkom tohto dokazovania opätovne rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.11. V priebehu odvolacieho konania boli zistené nasledovné skutočnosti:

Konštatovala, že sama bola svedkom ako mal. Q. vraví psychologičke, že chce aby striedanie s otcom
bolo tak ako je to doteraz, to znamená každý druhý víkend a jeden deň v stredu. Znalkyňa sa vyjadrila,
že v takomto prípade nemôže schváliť striedavú starostlivosť a už vôbec nie aby deti boli zverené
otcovi, lebo sú veľmi malé a potrebujú matku. Znalecký posudok Mgr. L. L. považuje za neobjektívny
pretože ho vyhodnotila znalkyňa, ktorá je v úzkom vzťahu s právnou zástupkyňou otca. Sú priateľky

na sociálnej sieti. Poznamenáva, že odkedy na to súd upozornila a namietala jej nezávislosť, záhadne
sa priateľstvo na sociálnej sieti skončilo a aj posledné vyšetrenie, ktoré bolo 23.2.2017 realizované u
PhDr. L. považuje za neobjektívne. Konštatovala, že na jednej strane posudky o striedavej starostlivosti
odporúčajú psychológovia, na druhej strane reakcia správania ich detí počas striedavej starostlivosti sa
javí ako zaťažujúca a traumatizujúca pre nich.

12. Z týchto dôvodov navštívila nezávislú psychologickú ambulanciu v Michalovciach PhDr. V. C., ktorá
deti vyšetrila a zo záveru jasne vyplýva neodporúčanie striedavej starostlivosti, pretože deti sú viac
naviazané citovo na matku. Mal. Q. vyjadrila silne pozitívne city k matke viac ako k ostatným členom
rodiny. Na cielenú otázku o striedavej starostlivosti sa vyjadrila, že chce ostať bývať s mamkou a k
ockovi chce chodiť na návštevu ako doteraz. U ocka spia deň alebo dva a to jej stačí. Mal. Z. sa

vyjadrila podobne, že chce bývať s mamkou a k ockovi aj so sestrou chce chodiť na návštevy. Záver
odborného vyjadrenia PhDr. V. C. je jednoznačný, že mal. deti majú dobrý vzťah k rodičom, sú však
naviazané na matku. Uviedla, že nikdy nebránila, aby deti sa stýkali s manželom, ale je presvedčená,
že striedavá starostlivosť je pre deti nevhodná, najmä vzhľadom na vek. Po skúsenosti so striedavou
starostlivosťou nariadenou neodkladným opatrením ktorá bola vykonávaná určitý čas zistila, že deti na

to nie sú pripravené, neprospieva to ich zdravému vývinu a ich psychike. Po týždňovej výmene sa deti
pýtali, prečo musia chodiť k otcovi a na tak dlho. Napriek tomu majú k otcovi pozitívny vzťah, nechcú
však uňho prespávať celý týždeň, najmä počas školskej dochádzky. Tieto skutočnosti uviedla mal. Q. aj
pred psychologičkou PhDr. Z. E. a takisto aj pred PhDr. V. C.. Konštatovala, že manžel navrhovateľky
v čase choroby zabudne im dať lieky, nevšimne si, že dieťa má horúčku a napriek jej informáciám o

doliečovacom procese a odporúčaniam detskej pediatričky o pokoj na lôžku, cestuje s nimi do Bratislavy
na výlety a podobne. Odporúčania lekárov neguje, neguje všetky jej názory bez ohľadu na to, či je
to pre deti dôležité alebo potrebné napriek tomu, že jej povinnosťou je poskytnúť mu informácie o ich
zdravotnomstave,ichliečbeaodporúčanídetskejpediatričkyinformáciáchopodávaníliekovapodobne.
Manžel pri preberaní detí dáva najavo, že nemieni sa s ňou rozprávať, neguje pred deťmi jej prítomnosť,

ako aj odporúčania lekárky, zabúda deťom v chorobe podávať lieky a naposledy cez jarné prázdniny
si zobral mal. deti, aj keď staršia brala antibiotiká kvôli zápalu močových ciest a upozornila ho, že
nie je vhodné, aby deti brával do bazénov. Jej odporúčanie nerešpektoval, zobral ich a ona následne
ďalšie tri týždne musela deti liečiť a museli brať ďalšiu dávku antibiotík. Mal. Q. má 9 rokov, navštevuje
základnúškolu,zleprežívarozvodovúsituáciurodičov,neviesadodnešnéhodňastotožniťsostriedavou

starostlivosťou, je na ňu citovo naviazaná a stále sa jej sťažuje po návrate domov, že po nociach u
otca plače a je jej veľmi smutno. Maloletá navštevuje krúžky, ktoré si vybrala a na ktoré v čase otcovej
starostlivosti nechodí. Manžel realizuje starostlivosť návštevami u príbuzných v Bratislave cez týždeň,
ktoré absolvujú motorovým vozidlom. Tam maloleté deti necháva u švagrinej, pretože nie je schopný pre
ne vytvoriť program. Tieto cesty absolvuje aj v čase, keď napr. mal. Z. bola chorá a mala zápal ucha

a nerešpektoval odporúčanie lekárky, že dieťa potrebuje kľudový režim. Otec detí nerešpektuje denný
režim detí, keď sú u neho v starostlivosti chodia neskoro spať, do neskorých večerných hodín pozerajú
TV, zanedbáva hygienu aj školskú prípravu. Mal. Z. navštevuje materskú školu, od nariadenia striedavej
starostlivosti stále prosí, že nechce u otca spať tak dlho a zo škôlky dostala podnet, že jej správanie
sa zmenilo, často plače a navrhli jej, aby zašla za psychológom. Konštatovala, že počas manželstva

manžel navrhovateľky nejavil záujem o deti, s ich výchovou jej nepomáhal a častejšie sa zdržiaval s
priateľmi ako doma s rodinou. Do zamestnania odchádzal skoro ráno a domov sa vracal neskoro večer.
Manžel si nechce uvedomiť, že z toho dôvodu viac mal. deti si navykli na jej rodinu, ktorá jej pomáha s ich
výchovou ako na otca. Mal. Q. situáciu zle znáša, je na babku naviazaná, často k nej chodila, prespávala
u nej a z toho dôvodu bola nútená zabezpečiť si v práci, aby mohla deti vybrať zo školských zariadení

o 16.00 hod. a pritom sa vrátiť do práce, pretože pracovná doma jej trvá do 17.00 hod. a takáto prílišná
iniciatíva otca je odlišná ako v čase rozvodu, keď bola účelová. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z posudku
PhDr. E., že citová väzba a vzťah mal. detí k matke je vysoko pozitívny a tento fakt vyplýva aj z nízkeho
veku detí. Uviedla, že otcovi v kontakte s deťmi nebráni, deti majú vybudovaný kladný vzťah k otcovi a prihodnotení citovej väzby maloletých detí k otcovi je rovnako pozitívny, napriek dôležitosti matky vo vzťahu
k veku oboch detí. V súvislosti s konštatovaním otca, znaleckými posudkami a tvrdeniami, že deti sú v
prítomnosti matky utiahnuté, pričom v prítomnosti otca sú uvoľnené je na základe toho, že mal. deti cítia

napätie matky, ktorá na nich prenáša čo by chcela spresniť a zdôvodniť, že na psychologické vyšetrenie
u PhDr. E. išla ako prvá s deťmi a až o tri dni neskôr išli na vyšetrenie otec s mal. deťmi, čiže deti už
prostredie aj pani PhDr. E. poznali dôverne. Uviedla, že neohrozuje rodičovské práva otca ale chce, aby
rešpektoval to, že deti sú ešte malé, chcú byť počas školskej dochádzky u nej, pretože sú na ňu citovo
naviazané. Otcovi deti nedávala len v čase keď boli choré, pretože otec nie je schopný dodržiavať ich

denný režim. Obe deti často trpia zápalmi, infekciami dýchacích ciest, mal. Q. navštevuje alergologickú
ambulanciu, obe deti sú zvyknuté, že počas choroby im zabezpečuje všetku starostlivosť. Ona otcovi
nebránila v styku s nimi aj v čase, keď bola neodkladným opatrením nariadená striedavá starostlivosť,
umožňovala im aj telefonický kontakt s otcom. Poukázala na to, že súčasťou striedavej starostlivosti sú
podľa zákona aj hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon vymedzuje kumulatívne, medzi ktoré patrí, že
je to v záujme dieťaťa, pričom je potrebné prihliadnuť hlavne na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové

potreby, stabilitu výchovného prostredia a to, že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa - povinnosť
prihliadať aj na tento faktor, ktorý vylučuje komplikácie striedavej starostlivosti detí, ktorých rodičia trvale
vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Vyslovila názor, že striedavá starostlivosť nie je vhodným
riešením za danej situácie pre mal. deti, pretože striedavá starostlivosť si vyžaduje stabilitu výchovného
prostredia na konkrétne osoby na ktorú sú fixované. Pri striedavej starostlivosti je potrebná komunikácia

medzi rodičmi, vzájomná tolerancia, rešpekt, schopnosť navzájom komunikovať o veciach týkajúcich sa
detí. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby deti boli zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti a bol
upravený široký styk mal. detí s otcom a primerané výživné.

13. Manžel konštatoval, že nariadená striedavá osobná starostlivosť rodičov o mal. deti na základe

neodkladného opatrenia riadne prebiehala od októbra 2016 do 28.3.2017 a nebadal u detí žiadne
problémy s adaptáciou na tento model ani negatívne dôsledky z jeho realizácie. Vyslovil názor, že
mal. deti s ním boli spokojné, šťastné, vychutnávali si spolu strávený čas dlhšie než pred nariadením
neodkladného opatrenia. Uviedol, že práve matka deťom riadne nevysvetlila ani nezdôvodnila, že obaja
rodičia deti milujú, chcú ich vychovávať aj keď sa rozviedli. Konštatoval, že mal. deti pozná dlhodobo

od náhleho odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti v decembri 2014 a je presvedčený, že pri
pozitívnom výklade striedavej osobnej starostlivosti aj zo strany matky by deti nemali mať s ňou žiaden
problém a stotožnili by sa s ňou aj v prítomnosti matky. Dokiaľ deti budú u matky vnímať jej odpor k
striedavej osobnej starostlivosti a nevraživosť voči otcovi, nebudú môcť svoj skutočný postoj k nej pred
matkou slobodne prejaviť, svoje pocity sú pred matkou nútené skrývať, čo vyplýva z oboch znaleckých

posudkov aj zo správ znalkyne Mgr. L. z februára 2017. Ostatné argumenty navrhovateľky považuje
za malicherné vo vzťahu ku skutočnosti, že sa z podnetu navrhovateľky rozviedli a pripravili tak deti
o úplnú rodinu. Zdôraznil, že rozvádzať sa nechcel kvôli deťom a v začiatkoch súdneho konania bol
ochotný podstúpiť kroky na obnovenie manželského spolužitia aj s odbornou pomocou. Všetky jeho
snahy na začiatku konania aj v priebehu konania stroskotali pre neochotu navrhovateľky. Poukázal na

to, že ak sú maloleté deti smutné, tak je to preto, lebo rodičia sa rozviedli a práve striedavá osobná
starostlivosť je formou výchovy najbližšou k výchove v úplnej rodine. Mužská a ženská rola je pre
zdravý psychický vývoj detí rovnocenná a nezastupiteľná, o čom svedčí aj ustálená rozhodovacia prax
Krajského súdu v Košiciach, v ktorej je potreba prítomnosti otca vo vývoji dieťaťa jednoznačne popísaná
a najmä skutočnosť, že prekážka nízkeho veku maloletých detí zaniká v dobe, keď začnú navštevovať

predškolské zariadenie v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp.zn. III.ÚS 1206/2009.
Poprel svoj nepriateľský postoj k matke podľa jej tvrdenia, pretože ju miloval, bral si ju na celý život a
nielen na pár rokov, ktorú krízu prvú bolo možné prekonať a nemusela vyústiť do rozvodu manželstva.
Počas celého konania vyjadroval ochotu obnoviť manželské spolužitie kvôli maloletým deťom, snažil
sa o konštruktívnu komunikáciu, bol však permanentne nútený brániť sa nepravdivým nepodloženým

tvrdeniamnavrhovateľky,ktorémuseluvádzaťnapravúmieru.Ospôsobevzájomnejkomunikácieoboch
účastníkov konania presvedčivo vypovedajú audiozáznamy z pojednávaní na Okresnom súde Košice I.
Poukázal na to, že striedavú starostlivosť nie je možné vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy
jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti a sabotuje vzájomnú
konštruktívnu spoluprácu, pričom neobstoja ani tvrdenia o chýbajúcej kvalifikovanej komunikácii medzi

rodičmi. Uviedol, že už samotný tón, akým matka napísala odvolanie prezentuje jej panovačnú povahu
a snahu o všetkom rozhodovať. Vyslovil presvedčenie, že nepriateľský postoj navrhovateľky je len
krátkodobý, súvisiaci s vypätou situáciu rozvodového konania a po krátkej dobe sa stabilizuje. Tak ako
v minulosti dobrovoľne rešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu, tak bude to tak ajv budúcnosti s modelom striedavej starostlivosti, pretože o deti má skutočný záujem a chce sa o ne
starať. Uviedol, že navrhovateľka od počiatku zvaľuje vinu nekomunikácie na neho, avšak keď súd prvej
inštancie im uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, aj znaleckému dokazovaniu,

navrhovateľka sa z vážnych dôvodov odmietla takéhoto poradenstva zúčastniť a nenavrhla ani náhradný
termín alebo inú alternatívu. Uviedol, že ani jedna zo súdom stanovených znalkýň nevypracovala
znalecký posudok v súlade s predstavami navrhovateľky, tak si zabezpečila objektívny a nezávislý
posudok u psychologičky PhDr. V. C. v Michalovciach, avšak jeho s takýmto vyšetrením neoboznámila,
nedala tak ani psychologičke možnosť overiť si jej tvrdenia priamym rozhovorom, príp. jeho vyšetrením

a pozorovaním interakcie medzi otcom a mal. deťmi, preto táto správa nemôže byť považovaná za
objektívny dôkaz v konaní. Poukázal na to, že navrhovateľka prezentuje návštevy rodiny v Bratislave
účelovo ako návštevy vzdialených príbuzných, pravdou však je, že ide o rodinu jeho brata, najbližších
príbuzných maloletých detí po rodičoch a starých rodičoch z oboch strán a obe dievčatá majú so
sesternicou a bratrancom mimoriadne blízky citový vzťah a na každé takéto stretnutie sa tešia a slúži
to na rozvíjanie rodinných väzieb a je to jednoznačne v záujme maloletých detí. Pokiaľ navrhovateľka

uvádzala, že počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti sa malo zmeniť správanie mal. Z. v
materskej škole a mali jej odporučiť návštevu psychológia, požiadal listom zo dňa 29.3.2017 Materskú
školu B. X Z. C. o vyjadrenie týkajúce sa mal. Z., pričom v odpovedi materskej školy nebola ani zmienka o
akýchkoľvek problémoch maloletej. Tvrdenia matky, že o mal. deti sa pred rozvodom nestaral sú účelové
a vyvracajú toto tvrdenie aj obidva znalecké posudky. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že stará matka z

matkinej strany deťom chýba sú zavádzajúce, pretože navrhovateľka od decembra 2014 do mája 2016
bývala s deťmi v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí takto mali s deťmi každodenný kontakt.
Poukázal na to, že navrhovateľka sa dožaduje výlučnej starostlivosti o deti počas pracovných dní, avšak
sama túto starostlivosť nezvláda, pretože deti pravidelne z materskej školy a zo školy vyberá jej otec
B. C. a strávi s nimi čas namiesto toho, aby deti boli so svojimi kamarátmi a trávili čas zmysluplne

alebo napr. so svojím otcom, ktorý má o ne záujem a svoju prácu si prispôsobil tak, aby bol flexibilný pre
potreby detí. Popiera tvrdenia navrhovateľky, žeby deťom zakazoval počas pobytu u neho kontaktovať
sa s matkou, pretože mal. Q. zakúpil mobilný telefón práve za tým účelom. V prílohe predložil vyjadrenia
a správy: na ľavej strane sa nachádzajú fotografie spolu s fotkou matky, správy mal. Q. sa nachádzajú
na pravej strane fotografie bez fotky dieťaťa.

14. Navrhovateľka pripojila ako listinný dôkaz odborné vyjadrenie PhDr. N. C. znalkyne z odboru
psychológia, ktoré na základe psychologického vyšetrenia vyhotovila znalkyňa dňa 31.5.2017 a
konštatovala, že vyšetrila mal. Q. a mal. Z. vo svojej pracovni, každé dieťa bolo vyšetrené zvlášť, iba
v prítomnosti znalca. V odbornom vyjadrení znalkyňa uvádza, že psychologické vyšetrenie použila a

zaujala odborné vyjadrenie vo veci posúdenia aktuálneho stavu detí a dospela k záveru, že v čase
odborného vyjadrenia cez výsledky komplexného psychologického vyšetrenia mal. detí nie je striedavá
osobná starostlivosť v ich záujme. Doporučila, aby bolo rešpektované právo mal. Q. a mal. Z. na
výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované ich udržiavanie pravidelného
rovnocennéhoarovnoprávnehoosobnéhostykusobidvomarodičmiformouponechaniadetívovýchove

a starostlivosti matky. Doporučila upraviť styk s druhým rodičom, t.j. prioritne podľa preferencie rodičov.
Konštatovala, že obe deti preferujú matku ani jednému z rodičov nechcú ublížiť, majú veľmi radi otca,
úprimne sa chcú s otcom stretávať s pocitom istoty zázemia a zabezpečenia ich psychickej stabilizácie
v jednom prostredí v jednom domove u matky. Znalkyňa upozornila aj na riziká konfrontovať maloleté
deti s ich uvedenými projektívnymi asociáciami a tiež preferovania prostredia u matky. Deti potrebujú byť

stabilizovanévpsychickejpohodetak,abymohloprebiehaťstretávanieajsosobouotca.Odmarca2017
sa deti zdržiavajú výlučne v jej osobnej starostlivosti detí a styk s otcom prebieha na základe dohody
rodičovavsúladestým,akorozhodolkrajskýsúdvpredbežnomopatrení.Smanželomnavrhovateľkysa
dokážudohodnúťajnainomtermíneoskutočnýstykajsprihliadnutímnajehopracovnézaneprázdnenie
a iné aktivity. Súčasťou odborného vyjadrenia je aj príloha a fotografie, ktoré nie sú dostatočne viditeľné

a ktoré majú preukazovať nedostatočnú starostlivosť manžela o maloleté deti. Z uvedených dôvodov
predkladá originál fotografií z ktorých je zrejmé, že mal. Q. počas striedavej starostlivosti u otca
odišla do školy len vo vrchnom ošatení, len v punčoškách, nemala dostatočne zabezpečené školské
pomôcky, hygiena bola nedostatočná, dlhé nechty, špinavé spodné prádlo, deti neboli učesané, nemali
zabezpečené zošity na školskú prípravu, preto mal. Q. písala úlohy na obal. Komunikácia medzi rodičmi

neprebiehala a ona ako matka otcovi pri odovzdávaní detí podávala informácie o všetkom čo sa týka
detí, zdravotného stavu užívania liekov a pod., zo strany otca však komunikácia neprebiehala a bola
nefunkčná. Krátkodobé trvanie striedavej starostlivosti v zmysle neodkladného opatrenia sa v praxi detí
neosvedčilo, deti neboli pripravené na striedavú starostlivosť, čo sa prejavilo aj v ich správaní. Obedeti majú vzťah aj k otcovi, ale vyjadrili sa, že s otcom sa chcú stretávať cez víkendy a bývať chcú u
mamky. Ako ďalší dôkaz predložila lekárske správy ošetrujúcej lekárky MUDr. T. Č., že v čase realizácie
striedavej starostlivosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletých detí, prejavili sa kontagiózne

bradavice, ktoré mali pôvod v suchej koži a pripojila aj lekársku správu MUDr. N. K. týkajúcu sa mal. Q.,
ktorá mala bolesti bruška, infekt dolných močových ciest. Pripojila dôkazy: odborné vyjadrenie PhDr. N.
C., lekársku správu MUDr. Č., lekársku správu MUDr. K., fotografie 11 ks, zošity mal. Q. ako dôkaz o
tom, že nemala nový zošit a písala na obal zošita v origináli 2 ks, fotokópie dokladov o zakúpení potrieb
pre mal. deti.

15.Manželuviedol,žetvrdeniavňomobsiahnutésúvyloženeúčelovénapriektomu,žedôkaznásituácia
v súdnom spise tomu absolútne nenasvedčuje. Lekárske správy týkajúce sa mal. Z. z obdobia, keď bola
v striedavej osobnej starostlivosti u oboch rodičov, k týmto sa vyjadrila tak, že navrhovateľka ho o tejto
diagnóze maloletej neinformovala, dozvedel sa to až z tohto vyjadrenia a nedala mu možnosť prispieť k
rýchlejšiemu vyliečeniu maloletej Z. alebo k tomu, aby sa u nej ochorenie nezopakovalo. Lekársky nález

týkajúci sa mal. Q. je už z obdobia, kedy si matka na základe odvolania proti neodkladnému opatreniu,
ktoré predtým sama odsúhlasila a dokonca jej právna zástupkyňa navrhla, vymohla opätovne výlučnú
dočasnú starostlivosť, a preto ak uvádza zdravotné problémy maloletej, je to predovšetkým obraz jej
vlastnej starostlivosti o maloletú svedčiaci proti jej výlučnej osobnej starostlivosti. Odborné vyjadrenie
PhDr. N. C. zo dňa 31.5.2017 nie je znalecký posudok, považuje ho za absolútne nepoužiteľný, pretože

o tom, že deti budú vyšetrené nemal žiadnu vedomosť, preto takéto odborné vyjadrenie nemožno
považovať za objektívne. Poukázal na to, že keď navrhovateľka mala možnosť zúčastniť sa, resp.
organizovať vyšetrenie oboch rodičov aj detí u znalkyne L. alebo u psychológa Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice odignorovala to, a ešte ho obvinila, že tým zaťažuje maloleté deti. Následne
ona sama nechala obe mal. deti vyšetriť u psychologičky, ktorú mal. deti nepoznajú, ona nepozná

rodinnú situáciu, len aby odvolaciemu súdu dodala dôkaz v neprospech svojej starostlivosti. Tým už
mal. deti podľa jej názoru nezaťažila, a preto to považuje za neakceptovateľné. Pokiaľ psychologička
vyšetrovala deti síce udávala, že obe deti bez prítomnosti inej osoby, ale je zjavné, že ich niekto k nej
musel priviesť a keďže to nebol on, je vysoko pravdepodobné, že išlo o matku, keďže v tom čase deti
boli v jej starostlivosti. Objektívnosť tvrdenia detí, ktoré mali byť uvedené pred psychologičkou nemožno

nijakým spôsobom overiť a podozrenia z manipulácie detí matkou vyplývajú z údajných tvrdení detí, že
celý týždeň chcú byť u mamky, potom cez víkend s mamkou, ďalší týždeň s mamkou a s ockom víkend.
Takéto časové presné tvrdenie je u mal. detí vo veku Q. a Z. neštandardné a vysoko nepravdepodobné,
keďže mal. deti vnímajú časové súvislosti rozdielne ako dospelí a ide o zjavnú implementáciu takejto
formulácie do mysle detí matkou. Považuje za zarážajúce, že ani jedno z detí pred psychologičkou

neuviedlo, že matke výraznou mierou v jej starostlivosti o ne pomáha jej otec B. C., čo bolo preukázané
aj potvrdeniami zo základnej a materskej školy, ktoré deti navštevujú, čo matka nepoprela ani na
poslednom pojednávaní. Naopak odborné vyjadrenie vyzdvihuje osobnú starostlivosť matky detí, čo
nezodpovedá realite a o to viac vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti tohto odborného psychologického
vyjadrenia. Skutočnosť, že PhDr. C. v odbornom vyjadrení uviedla, že mala k dispozícii nejaké časti

spisového materiálu doručené buď matkou alebo jej právnou zástupkyňou, avšak išlo o doklady, ktoré
ilustrovali skutočný stav a neboli len účelne povyberané v prospech matky to však nemožno zistiť, ale
určite nemala k dispozícii celý spis tak, ako znalkyne PhDr. N. E. a Mgr. L. L.. Opakovane poukazuje
na objektívne dôkazy obsiahnuté v spise.

16. Navrhovateľka predložila stanovisko, v ktorom popiera tvrdenia manžela, že podklady, ktoré
predložila sú účelové, vypovedajúce o tom, že sa snaží dosiahnuť zmenu rozsudku. Poukázala na to,
že striedavá starostlivosť trvala krátku dobu a počas nej sa zistilo, že nie je v záujme detí, pretože obe
sa vyjadrili spontánne bez nátlaku a manipulácie, že chcú bývať u mamky a k ockovi chcú chodiť každý
druhý víkend. Poprela tvrdenia manžela o nej ako matke, ktorej výraznou mierou v starostlivosti o mal.

deti pomáha otec. Uviedla, že je schopná sa o deti postarať, čoho dôkazom je, že aj obdobie po zrušení
striedavej starostlivosti deti sa mohli kontaktovať s matkou počas pobytu u neho kedykoľvek priamo
bez nutnosti používania jeho telefónu. Uviedla, že o mal. deti sa vzorne stará, venuje sa im, učí sa s
nimi, nosí ich na krúžky, zabezpečuje chod domácnosti, varí, perie, pečie, konštatovala, že otec nevie
zabezpečovať celodennú starostlivosť, pretože počas striedavej starostlivosti okrem teplej stravy v škole

im nevedel nič pripraviť a cez víkendy mu vypomáhala jeho matka. Deti po návrate od otca sa u nej vždy
dožadovali teplej stravy. Uviedla, že otec počas striedavej starostlivosti obmedzoval deti v kontakte so
spolužiakmi, napr. v čase ich narodeninovej oslavy alebo pod., nedal im možnosť sa ich zúčastniť, deti
sa na oslavy tešili, ona im na tento účel zakúpila darček a otec to vždy odôvodňoval tým, že má inýprogram. Deti potom boli smutné, pretože na oslavu a kamarátov sa tešili. Konštatovala, že rodičia jej
pomáhajú,pretožemajúdobrývzťahsňouajsmal.deťmi,detiichmajúradiajemedzinimicitováväzba.
Pomáhajú jej rodičia v čase, keď z pracovných dôvodov musí zostať v práci dlhšie a vtedy ich vyberá

zo školy a zo škôlky otec navrhovateľky. Starí rodičia zo strany otca detí nie sú otcovi tak nápomocní.
Zdôraznila, že mal. deti sú vo veku, keď striedavá starostlivosť pre ne nie je vhodná a aj v čase, keď
žili s manželom v spoločnej domácnosti ona v prevažnej miere sa starala o domácnosť a výchovu detí
a manžel jej vypomáhal len v nepatrnej miere. Prichádzal domov neskoro večer, často trávil svoje voľno
a víkendy v spoločnosti kamarátov, o domácnosť a o deti sa nestaral. Poukázala na to, že je ochotná

sa s manželom navrhovateľky dohodnúť, on však s ňou odmieta komunikovať. Ešte vo februári 2017
ho oslovila mailom a požiadala ho, aby kontaktovali kolízneho opatrovníka, spoločne vybavili termín u
psychologičky z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, na čom sa dohodli na pojednávaní za účelom
zlepšenia vzájomnej komunikácie, k čomu však nedošlo. Znalkyňa PhDr. C. vykonala odborný posudok
objektívne, ide o znalkyňu, ktorá dlhé obdobie sa venuje znaleckej činnosti, zaoberala sa najmä otázkou,
aká je najvhodnejšia úprava rodičovských práv a povinností a po vykonaní šetrení dospela k záveru,

že striedavá starostlivosť nie je v záujme detí. Tento jej záver akceptuje a sama to zistila po zrušení
striedavej starostlivosti, keď sa pomery na strane detí stabilizovali, nepociťujú smútok, sú šťastné, môžu
byť s ňou a môžu sa stretávať aj s otcom, preto navrhla jednoznačne rešpektovať názor a záujem mal.
detí.

17. V priebehu konania rodičia opätovne predkladali súdu psychologické správy z vyšetrení maloletých
detí a zotrvali na všetkých svojich prednesoch vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Komunikácia
medzi rodičmi je naďalej problematická a konfliktná a v starostlivosti o maloleté deti pretrváva rozdielny
postoj oboch rodičov.

18. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor
maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje
súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

19. V priebehu konania súd pristúpil aj k výsluchu maloletých detí Q. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar.
XX.X.XXXX. Maloleté deti majú vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní. Maloleté deti v pôvodnom
zoznámení neodpovedali a neprejavili svoj názor ohľadne zverenia. Mal. Q. svoj názor vyjadrila písmom
„pretože jeden rodič to chce ináč, aj ten druhý to chce ináč“. Vzhľadom na komplikovanú situáciu súd
ukončil výsluch maloletých detí po dôkladnom zvážení ich citového rozpoloženia.

20. V priebehu konania rodičia predložili súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva ich vzájomná
komunikácia ohľadne maloletých detí a ich školských povinností.

21. Otec i matka v závere poukazovali na všetky skutočnosti uvádzané v priebehu konania na ktorých

zotrvali. Otec naďalej trvá na nariadení striedavej starostlivosti a matka navrhuje zveriť maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník po opätovnom prešetrení pomerov v rodine maloletých
detí navrhuje rozhodnúť v záujme maloletých detí tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť
rozšírený styk otca s deťmi.

22. Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5
citovanéhozákona,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,súdupraví
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Súčasne
určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho

výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo stranyobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na

právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

23. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností vždy vychádza z právneho stavu

okamihu jeho vyhlásenia. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene pomerov vo vzťahu
k starostlivosti o maloleté deti. Zmena pomerov je hmotno-právnym základom pre nové rozhodnutie
vyplýva, že súd je vždy povinný zistiť a ustáť v takýchto rozhodnutiach všetky okolnosti, za ktorých
výroku rozsudku dospel. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných
faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov vrátane stability výchovného
prostredia. Súd by nemal túto požiadavku absolutizovať ale vždy vziať do úvahy všetky faktory, najmä

tiež názor dieťaťa, ktoré je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť.

24. Tak ako to už bolo uvádzané v rozhodnutí súdu prvej inštancie striedavá starostlivosť znamená, že
dieťa žije striedavo s každým z rodičom v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá starostlivosť
kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky ak rodičia dokážu kultivovane zvládnuť,

potom výrazne zvyšujú predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zo strany
zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom
dieťaťa, ktorým môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto
záujmom. Z pozitívneho záväzku štátu pre ochranu rodinno-právnych vzťahov vyplýva povinnosť súdu
urobiť všetky kroky v záujme dieťaťa. Hmotno-právne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti

kumulatívne sú, ak obidvaja rodičia sú spôsobilý dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú
starostlivosť dieťaťa záujem, je to v záujme dieťaťa, budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Povinnosť prihliadať aj na tento faktor výlučne z aplikácie striedavej starostlivosti detí, ktorých rodičia
trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistenie potrieb dieťaťa práve naopak. Dieťa sa stane

trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti.

25. V priebehu konania sa súd snažil zmierlivým spôsobom vyriešiť vzájomné nezhody rodičov vo
vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Každému z rodičov poskytol dostatok vlastného priestoru na
výchovné pôsobenie, poskytol im dostatočný priestor na nápravu vzájomnej komunikácie. Rodičia sa

zúčastnili poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny
Košice. Napriek snahe súdu ako i ostatných zúčastnených rodičia neprejavili záujem viesť rozumný
dialóg ohľadne starostlivosti o maloleté deti. V priebehu celého konania rodičia zotrvali na svojej
požiadavke, t.j. otec žiadal zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti a matka naopak žiadala zveriť
deti do jej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania ako i predložených listinných dôkazov

bolo nepochybne preukázané, že od začatia konania vo veci rozvodu manželstva sú maloleté deti
vystavené znaleckému dokazovaniu, vyšetreniam u psychológov tak na podnet matky ako i otca, pričom
deti sú z celej situácie zneistené, neprejavujú svoj vlastný názor z dôvodu obavy, čo povedia rodičia
a ako sa následne zachovajú. Uvedené napokon vyplynulo i zo samotného výsluchu maloletých detí,
ktoré neprejavili svoj vlastný názor, iba písomným spôsobom a to tak, že „každý z rodičov to chce

inak“. Deti sú z celej situácie zmätené a takýto stav, v ktorom deti zotrvávajú nie je vhodný pre ich
ďalší psychický a fyzický vývoj. Rodičia svojimi postojmi neprispievajú k stabilite výchovného prostredia
maloletých detí. S prihliadnutím na správy, ktoré boli súdu predložené ako i na psychický stav detí,
súd tieto zveril do osobnej starostlivosti matky predovšetkým z dôvodu stabilizácie ich výchovného
prostredia. Súd nespochybňuje lásku a starostlivosť otca o maloleté deti. Je toho názoru, že otec je

schopný aj v budúcnosti zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia
súdu, je psychický stav maloletých detí natoľko komplikovaný, že je neprijateľné, aby deti naďalej v
takomto prostredí zotrvávali. Rodičia svojim prístupom vnášajú do výchovy detí nestabilitu, vytvárajú
tlak na psychiku maloletých detí, čo sa môže negatívne prejaviť v budúcnosti. Napriek zložitej situácii a
rozporuplných vyjadrení maloletých detí súd predovšetkým prihliadol na ich záujem, ktorý je prvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, preto sa snažil pozitívne ovplyvňovať rodičov
v priebehu konania. Súd je povinný dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. V danom prípadedohoda rodičov ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností nie je možná. Matka striedavú osobnú
starostlivosť odmieta a naopak otec sa dožaduje nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Z dôvodu
zistenia čo najobjektívnejších skutočností súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom ustanovený znalci

odpovedali na otázky súdu ohľadne zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, jednoznačne, že navrhujú nariadiť striedavú osobnú starostlivosť. Napriek odporúčaniam znalca
v priebehu konania nedošlo k modelu výchovy maloletých detí striedavou starostlivosťou. Maloleté deti
od marca 2017 sú v starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k autoritatívnemu rozhodnutiu
tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a to s prihliadnutím na prvoradý záujem

maloletých detí, nakoľko rodičia uvedeného rozhodnutia v priebehu celého konania neboli schopní. Súd
záverom apeluje na všetkých zúčastnených, aby rešpektovali vyvíjajúcu sa krehkú psychiku maloletých
detí a nevťahovali deti do svojich vzájomných disharmonických výrazne narušených vzťahov, čo môže
mať negatívny dopad na ich psychický a fyzický vývoj.

26. Návrhy na doplnenie dokazovania (výsluch svedkov) súd zamietol, nakoľko je toho názoru, že

skutkový stav zistený počas konania považuje za dostatočný pre rozhodovanie.

27. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia budú zastupovať a spravovať
majetok maloletých detí.

28. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

29. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

33. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každéhoz nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko

foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a

osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

34. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených

mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

35. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,

jeho možnosti a majetkové pomery.

36. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manžela bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 10/2013 do 9/2014 bol vo výške 1.570,33 Eur, za obdobie 10/2014 do
12/2014 vo výške 1.991,59 Eur, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 995 Eur netto, za obdobie

1/2016 do 6/2016 vo výške 1.654 Eur netto.

37. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby Mgr. Z. K. za rok 2017 boli zistené príjmy zo
živnosti vo výške 36.550 Eur; výdavky vo výške 23.529,71 Eur.

38. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2014 do 12/2014 vo výške 648 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 9/2014
vo výške 648 Eur netto, za obdobie 10/2014 do 12/2014 vo výške 941 Eur netto, za obdobie 1/2015
do 12/2015 vo výške 852 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 10/2016 vo výške 921 Eur netto, za obdobie11/2016 do 10/2017 vo výške 968 Eur netto; za obdobie 11/2017 do 4/2018 vo výške 1.115 Eur netto;
za obdobie 5/2018 do 1/2019 vo výške 1.015 Eur netto.

39. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 150 Eur na mal. Q. a 130 Eur na mal. Z. je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých
detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané

a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti
sú školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou,
ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem
matky činí v priemere 1.015 Eur netto a príjem otca v priemere 1.085 Eur netto. Pri posúdení pomerov
účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich
zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné

zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy
limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na

ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard

poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď

je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť
jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk
a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia
v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho

vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie
nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti
jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť

voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a
z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie,
osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať
úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je
autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

40. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé

skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150
Eur mesačne na mal. Q. a 130 Eur na mal. Z. je primerané.

41. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.42. Vzhľadom k tomu, že súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na ich výživu, vzniklo na strane otca dlžné výživné, ktoré bolo vypočítané od právoplatnosti

výroku o rozvode manželstva, t.j. od 20.4.2017 do 31.1.2019.

43. V priebehu konania otec predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva v akej výške prispieval
na výživu maloletých detí od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že otec na výživu mal. Q. prispieval za obdobie od 4/2017 do 2/2018 vo výške po

100 Eur mesačne a následne od 3/2018 do 1/2019 po 50 Eur mesačne. Na výživu mal. Z. prispieval
za obdobie od 4/2017 do 2/2018 po 90 Eur mesačne a za obdobie 3/2018 do 1/2019 vo výške 50 Eur
mesačne. Takto prispel výživným na mal. Q. spolu sumou 1.650 Eur a na mal. Z. sumou 1.550 Eur za
predmetné obdobie.

44. V ďalšom otec predložil listinné dôkazy o iných platbách na maloleté deti. Z listinných dôkazov

vyplýva, že otec platil školskú jedáleň mal. Q. za obdobie 4,5,6/2017 33 Eur, 10/2017 20,20 Eur,
1,2,3/2018 33 Eur, 2/2018 14,14 Eur, 4,5,6/2018 33 Eur, 5/2018 21,21 Eur, 10/2018 20,705 Eur,
9-12/2018 44 Eur, 5/2017 33 Eur. Spolu takto zaplatil mal. Q. sumu 219,255 Eur.

45. Z listinných dôkazov predložených otcom bolo zistené, že okrem výživného na mal. Z. vykonal otec

aj iné platby a to jedáleň 10/2017 17,85 Eur, materská škola 10/2017 8 Eur, školné 2/2018 12 Eur,
jedáleň 2/2018 20,23 Eur, jedáleň 5/2018 27,42 Eur, 10/2018 20,705 Eur. Takto spolu platby iné na
mal. Z. v sume 100,20 Eur.

46. Dlžné výživné na mal. Q. vypočítané nasledovne:

Alikvotná časť za mesiac apríl 2017 150 Eur : 30 dní = 5 Eur x 10 dní = 50 Eur, 5/2017 do 12/2017 8
mesiacov x 150 Eur = 1.200 Eur, 1/2018 do 12/2018 12 mesiacov x 150 Eur = 1.800 Eur, 1/2019 1
mesiac x 150 Eur = 150 Eur. Spolu 3.200 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby v celkovej výške
1.650 Eur (výživné) a iné platby 219,255 Eur, takto dlžné výživné predstavuje sumu 1.330,75 Eur.

47. Dlžné výživné na mal. Z. vypočítané nasledovne:
Alikvotná časť za mesiac 4/2017 40 Eur : 130 dní = 4,33 Eur x 10 dní = 43,30 Eur, 5/2017 do 12/2017
8 mesiacov x 130 Eur = 1.040 Eur, 1/2018 do 12/2018 12 mesiacov x 130 Eur = 1.560 Eur, 1/2019 1
mesiac x 130 Eur = 130 Eur, spolu 2.773,30 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca v sume
1.550 Eur (výživné) - 100,20 Eur iné platby, dlžné výživné takto predstavuje sumu 1.123,10 Eur.

48. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové zárobkové
pomery otca. Dlžné výživné bude otec splácať spolu s bežným výživným.

49. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave

styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o
styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona

o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

50. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote

dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale
aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť

je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretožeaj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými

deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá
má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na

stretávanie sa s druhým rodičom.

51. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým

rodičom.

52. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a

empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol
autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania a prevzatia detí oprávneným

rodičomapovinnosťdruhéhorodičadieťanastretávanieriadnepripraviť.PrávostykuvychádzazÚstavy
SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme
tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím
aj na vek maloletých detí. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi sa súd snažil, aby styk

otca s maloletým deťmi bol čo najčastejší, aby neboli pretrhnuté väzby otca s maloletými deťmi. Otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nielen počas víkendov ale aj v priebehu týždňa po zohľadnení
všetkých záujmových činností maloletých detí, na ktorých má otec záujem participovať.

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

55. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde
o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

56. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj

pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré
sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych
poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva,
že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o neúspechu alebo úspechu niektorého z

účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom
rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v zmysle 49 ods. 2 CMP. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť
pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od

platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah
oslobodenia.58. V tomto prípade išlo o konanie o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie osobnostných predpokladov rodičov
zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť ako i zistenia čo je v záujme maloletých detí. Pre toto

konanie platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné
pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania a zároveň nemôže skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov považovať za preukázané a súd sám rozhodne, ktoré
z dôkazov označených účastníkmi konania vykoná. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa
nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Štát platil trovy konania pozostávajúce z priznaných a

vyplatených odmien znalkyniam v sume 545,20 Eur ako priznaná odmena znalkyni Mgr. L. L. a 551,12
Eur ako priznaná odmena znalkyni PhDr. Z. E. PhD., ktoré platil štát predbežne z jeho finančných
prostriedkov (spolu 1.096,32 Eur : 2 = 548,16 Eur). Štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil od
obidvoch účastníkov v rovnakom pomere, pričom nie sú u nich splnené predpoklady na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, preto ich zaviazal na náhradu trov v rovnakom pomere t.j. 548,16 Eur.
Povinnosť zaplatiť trovy štátu majú účastníci do troch dní pod právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.