Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315211447
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315211447.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci žalobkyne: J.. Z. K., N..
X.XX.XXXX, A. Č. XX, zast.: JUDr. Matúš Lemeš, advokát, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti
žalovanému: Obec Čajkov, IČO: 00306835, Čajkov 210, zast.: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová,
advokátka,sosídlomKozárovce632,oneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruanáhradumzdy,takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.01.2015 danou žalovaným

žalobkyni je n e p l a t n é .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2015 do 25.04.2016
vo výške 6.865,35 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
výpovede, ktorá jej bola daná zo strany žalovaného a náhrady mzdy. Ako uviedla, pracovnou zmluvou
zo dňa 14.1.2003 vznikol medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom
pracovný pomer, na základe ktorého bola žalobkyňa prijatá na pracovnú pozíciu - administratívna
pracovníčka. Dňa 30.1.2015 starostka žalovaného Bc. Z. L. vyzvala žalobkyňu, ktorá v tom čase

čerpala riadnu dovolenku, aby sa dostavila na pracovnú poradu, čo žalobkyňa aj urobila. Na porade
starostka zúčastnených informovala o novom organizačnom poriadku žalovaného a následne žalobkyni
ústne oznámila, že s ňou končí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu jej nadbytočnosti. Výpoveď jej
odovzdala aj listom a vyzvala ju, aby list pri svojom mene podpísala. List žalobkyňa podpísať odmietla,
nakoľko jeho obsahom bolo už aj vyhlásenie, že „ pred doručením výpovede jej bola ponúknutá pre ňu
iná vhodná práca: práca opatrovateľky, ktorú ale odmietla vykonať “, čo sa však nezakladalo na pravde.

Predmetný list žalobkyňa od starostky prevzala až dňa 2.2.2015, keďže starostka jej uviedla, že za
okamih doručenia výpovede aj tak považuje deň 30.1.2015 a to bez ohľadu na to, či si list prevezme
alebo nie. Listom zo dňa 27.4.2015 žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, oznámila
žalovanému, že pracovný pomer s ňou nebol skončený platne a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej
zamestnával. Keďže na uvedený list sa žalovaný nevyjadril, či trvá na platnosti podanej výpovede, dňa
4.5.2015, t.j. prvý pracovný deň v mesiaci máj, sa žalobkyňa riadne dostavila na svoje pracovisko.

Starostka jej oznámila, že jej pracovný pomer skončil už dňa 30.4.2015 a to uplynutím výpovednej
doby výpovede zo dňa 30.1.2015. Žalobkyňa považuje výpoveď zo dňa 30.1.2015 za neplatnú, čo
odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami: A) žalovaný si nesplnil hmotnoprávnu podmienku platnosti
výpovede ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu. Postup, keď žalovaný odovzdal žalobkyni výpoveď,
v ktorej v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že žalobkyni bola ponúknutá „iná vhodná práca:
práca opatrovateľky, ktorú ale odmietla vykonať“, nemožno v žiadnom prípade považovať za splnenie

ponukovej povinnosti. Žalovaný jej priamo nanútil odmietnutie inej práce. Navyše, má žalobkyňa za
to, že dátum podpisu organizačnej zmeny musí byť skorší, ako deň podania výpovede. Z postupužalovaného jednoznačne vyplýva, že reálne nemal záujme žalobkyňu ďalej zamestnávať, hoc aj na inej
pracovnej pozícii. B) v zmysle prílohy č. 2 Organizačného poriadku žalovaného zo dňa 30.1.2015, na
obecnom úrade žalovaného zodpovedajú administratívnej pracovnej náplni podľa svojho pomenovania

dve pracovné miesta, a to účtovníčka a pokladníčka. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že pracovná
pozícia účtovníčky bola obsadená až dňa 1.3.2015, kedy žalovaný prijal do pracovného pomeru novú
zamestnankyňu P. K.. Od účinnosti nového organizačného poriadku (1.2.2015) do 28.2.2015 nebola
pracovná pozícia účtovníčky nikým obsadená. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď žalovaný
oznamoval žalobkyni výpoveď z dôvodu nadbytočnosti (30.1.2015), už bolo prijaté jeho rozhodnutie

o novom organizačnom poriadku (30.1.2015), ergo žalovaný vedel o neobsadenom novovytvorenom
mieste - účtovníčka a mal tak ponukovú povinnosť aj ohľadom tohto pracovného miesta, ktoré však
žalobkyni vôbec neponúkol a prijal naň nového zamestnanca, pričom žalobkyňa má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore účtovníctvo, audítorstvo. C) Žalovaný vo výpovedi žalobkyne
uviedol, že „dnešného dňa (30.1.2015) rozhodol o vykonaní organizačných zmien, v dôsledku ktorých
sa ruší pracovné miesto s náplňou práce: administratívny pracovník“. V novom organizačnom poriadku

sa pozícia administratívny pracovník nenachádza, čo znamená, že odo dňa jeho účinnosti (1.2.2015)
sa zrušilo pracovné miesto žalobkyne a týmto dňom sa stala nadbytočnou. V skutočnosti však
žalovaný aj po tomto dátume prideľoval prácu, čo zásadným spôsobom spochybňuje dôvod výpovede
o nadbytočnosti. D) žalobkyňa sa dôvodne domnieva, že rozhodnutie o organizačných zmenách
z 30.1.2015 bolo prijaté len účelovo. Činnosti, ktoré žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávala, sa

u zamestnávateľa nezrušili a vykonávajú sa naďalej. Predtým, ako sa starostka ujala svojej funkcie
(15.12.2014), pracovali u žalovaného na pracovnej pozícii administratívny pracovník tri zamestnankyne
- žalobkyňa, starostka a Q. V.. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.1.2015 sa zrušilo len jedno
pracovné miesto - administratívna pracovníčka a dve zostali zachované. Podľa nového organizačného
poriadku zodpovedajú administratívnej pracovnej náplni tiež dve pracovné miesta, a to účtovníčka

a pokladníčka, čo vyvracia tvrdenie žalovaného o nadbytočnosti žalobkyne. Navyše nadbytočnosť
žalobkyne spochybňuje aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.1.2015 preradiť s účinnosťou od 1.2.2015
dovtedajšiu administratívnu pracovníčku Janu Molnárovú na inú prácu - pomocná sila a upratovanie v
materskej škole. Zároveň na novovytvorené pracovné miesto - pokladníčka, žalovaný prijal Veroniku
Tuhú, čo taktiež vyvoláva relevantné otázky o

zákonnosti postupu žalovaného. Napokon z konania žalovaného nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom
boli vytvorené pracovné miesta - účtovníčka, pokladníčka a aká je ich obsahová náplň. Rozhodnutie
žalovaného o vytvorení týchto pracovných miest totiž neexistuje. V zmysle rozhodnutí žalovaného boli
vytvorené len miesta - referent aktivačných prác a opatrovateľka. V prílohe 2. organizačného poriadku zo
dňa 30.1.2015 je však uvedené aj pracovné miesto - účtovníčka a pokladníčka. Aj tieto zásadné rozpory

v konaní žalovaného potvrdzujú, že rozhodnutím o organizačných zmenách nebolo zefektívnenie prác
u žalovaného, ale, ale bolo prijaté za účelom zbavenia sa konkrétneho zamestnanca.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2015 k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že na
pracovnej porade zamestnávateľ riadne ponúkol zamestnankyni preradenie na iné vhodné zamestnanie

s tým, že do skončenia porady sa má rozhodnúť, či s preradením súhlasí alebo nie. Zamestnankyňa
nesúhlasila, preto jej zamestnávateľ po skončení porady doručil výpoveď. Zamestnankyni bolo jasne
vysvetlené, že si vážia jej prácu (pracovala u nich od roku 2003), avšak vzhľadom na potrebu
ekonomickejšieho nakladania s finančnými prostriedkami obce bolo nevyhnutné, aby bolo jej pracovné
miesto zrušené. Nie je pravdou, že zamestnankyni bola len formálne ponúknutá iná vhodná práca.

Zamestnankyňa mala možnosť prijať ponúkanú prácu, čo však odmietla. Žalobkyňa sa mylne domnieva,
že žalovaný mal k dispozícii voľné pracovné miesto účtovníčky. Ku dňu 30.1.2015 nedisponoval týmto
pracovným miestom. S pani P. K. bolo dohodnuté uzatvorenie pracovnej zmluvy už v decembri 2014,
preto je absolútne neopodstatnené zavádzajúce tvrdenie, že zamestnávateľ vedel o neobsadenom
novovytvorenom pracovnom mieste účtovníčka. K argumentom, že žalobkyni bola počas výpovednej

doby prideľovaná práca, čo vyvracia záver o jej nadbytočnosti, žalovaný uvádza, či si žalobkyňa
predstavovala, že nebude plniť pracovné povinnosti podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa počas
výpovednej doby odmietala vykonávať akúkoľvek prácu a plnila len písomne pridelené úlohy dané
zamestnávateľom. Žalovaný tvrdí, že medzi nadbytočnosťou zamestnankyne a organizačnou zmenou
je daná príčinná súvislosť. Cieľom organizačnej zmeny bolo zefektívnenie práce. Pracovné povinnosti

žalobkyne uvedené v jej pracovnej náplni boli prerozdelené medzi ostatných zamestnancov obecného
úradu. Čo sa týka argumentácie k miestu M. C., táto bola zamestnankyňou žalovaného už pred prijatím
organizačnej zmeny dňa 30.1.2015, pracuje u žalovaného od 7.4.2014. Všetky argumenty uvedené vžalobe žalovaný považuje za účelové a ničím nepodložené, žalovaný konal pri skončení pracovného
pomeru so žalobkyňou v súlade so zákonom a navrhuje žalobu zamietnuť.

3. Pred začatím pojednávania dňa 20.10.2016 žalobkyňa navrhla zmenu petitu žaloby v treťom výroku
tak, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.5.2015
do 25.4.2016 (nakoľko od 26.4.2016 žalobkyňa vstúpila do pracovného pomeru s iným subjektom) v
celkovej výške 6865,35 € (podľa priloženého vyčíslenia). Súd navrhovanú zmenu tretieho výroku petitu
žaloby pripustil.

4. Dňa 14.1.2003 žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 15.1.2003 ako administratívna pracovníčka s ustanoveným
týždenným pracovným časom podľa § 85 Zákonníka práce. Ďalšími dohodnutými podmienkami bolo
zvyšovanie odbornosti absolvovaním kurzov a školení.

5. Podľa pracovnej náplne zo dňa 2.6.2014 žalobkyňa mala na starosti sekretariát starostky obce;
podateľňu, evidencia došlej a odoslanej pošty, registratúru; vedenie pokladne obce; prípravu materiálov
do obecných novín; príprava VZN a vnútorných smerníc; kopírovanie; vedenie a spracovanie webovej
stránky, zverejňovanie faktúr a zmlúv; organizovanie kultúrnych podujatí; prijímanie a vybavovanie
stavebnej agendy; ochrana prírody - žiadosti o výrub, ochrana ovzdušia; evidencia a vydávanie

rybárskych lístkov; vyhlasovanie relácií v MR a zastupovanie pokladníčky počas neprítomnosti; vedenie
služobného motorového vozidla; ostatné práce týkajúce sa činnosti obecného úradu podľa pokynov
starostky.

6.Rozhodnutímzodňa30.1.2015oorganizačnýchzmenáchzaúčelomzabezpečeniaefektívnostipráce

zamestnávateľa žalovaný v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zrušil pracovné miesto:
administratívna pracovníčka.

7.Rozhodnutímzodňa30.1.2015oorganizačnýchzmenáchzaúčelomzabezpečeniaefektívnostipráce
žalovaný vytvoril nové pracovné miesta: referent aktivačných prác a opatrovateľka.

8. Podľa Organizačného poriadku Obecného úradu Čajkov z 30. januára 2015 sú na obecnom úrade
vytvorené nasledovné pracovné miesta: účtovníčka, pokladníčka, upratovačka, manažér aktivačnej
činnosti - správa cintorína - kurič, opatrovateľka, pracovník aktivačných prác.

9. Listom zo dňa 30.1.2015 starostka obce adresovala žalobkyni písomnú výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej
zrušila pracovné miesto s náplňou práce: administratívny pracovník. Vo výpovedi žalovaný uvádza,
že ako zamestnávateľ v súlade s § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce ponúkol zamestnancovi pred
doručením výpovede inú prácu: prácu opatrovateľky. Zamestnanec však nebol ochotný prejsť na inú, pre

neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol. Starostka preto rozhodla o skončení pracovného
pomeru so zamestnancom zákonom stanoveným spôsobom podľa § 59 v spojení s § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce z dôvodu, že sa zamestnanec stal nadbytočným. Súčasťou výpovede na tej istej
listine bolo vyhlásenie: „ J.. Z. K. svojim podpisom potvrdzujem, že som bola oboznámená s rozhodnutím
o organizačných zmenách obce Čajkov. Zároveň vyhlasujem, že mi bola pred doručením výpovede

ponúknutá iná pre mňa vhodná práca: práca opatrovateľky, ktorú som odmietla vykonávať.“ Vyhlásenie
bolo bez vlastnoručného podpisu žalobkyne. Výpoveď žalobkyňa prevzala dňa 2.2.2015, ako vyplýva z
jej vlastnoručného podpisu na listine s výpoveďou.

10. Listom zo dňa 27.4.2015 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila žalovanému, že

pracovný pomer s ňou nebol skončený platne a naďalej trvá. Preto v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka
práce oznamuje, že trvá na tom, aby ju Obec Čajkov naďalej zamestnávala. Starostka obce predmetný
list prevzala dňa 28.4.2015.

11. Na pojednávaní sa strany v celom rozsahu držali svojich písomných podaní. Žalobkyňa ďalej

vypovedala, že dňa 30.01.2015 sa konala pracovná porada kvôli zmene organizačného poriadku, na
ktorú ju starostka zavolala, nakoľko bola v tom čase na dovolenke a na tejto porade povedala, že jej
pracovné miesto bude zrušené a podala je papier, na ktorom bola výpoveď, v ktorej bolo tiež uvedené,
že žalobkyni ponúka prácu opatrovateľky, ktorú zároveň odmieta. Na to sa starostky opýtala, či si tomôže premyslieť, na čo ona uviedla, že aj keď výpoveď neprevezme, tak platí. Toto sa udialo v piatok,
v pondelok žalobkyňa prišla do práce a vyššie uvedenú výpoveď si prevzala, jej pracovný pomer mal
skončiť 30.04.2015 uplynutím výpovednej doby. Dňa 28.04.2015 žalobkyňa starostke oznámila, žetrvá

na ďalšom zamestnávaní a 04.05. riadne prišla do práce, starostka však povedala, že pracovný pomer
považuje za ukončený a preto žalobkyňa odišla.

12. Štatutárna zástupkyňa žalovaného, starostka obce Bc. Z. L. vypovedala, že na obecnom úrade v
Čajkove pracuje už 22 rokov, posledné dva roky ako starostka, zvolená bola v novembri 2014, pričom

oficiálne do funkcie bola vymenovaná 15.12. Za to obdobie, čo na obecnom úrade pracovala, často
počúvala, aký majú vysoký počet zamestnancov, napriek tomu, že obec má len 1000 obyvateľov. Hneď
po zvolení preto zmenila organizačný poriadok a rozhodla sa, že jedno miesto zruším. Na 30.01.2015
zvolala pracovnú poradu, na ktorej zamestnancom oznámila, že mení organizačný poriadok, podľa
ktorého mali 3 miesta administratívnych pracovníčok, avšak každá mala inú pracovnú náplň. Žalobkyňa
mala na starosti sekretariát, web stránku a úradnú tabuľu obce, registratúru a spracovanie pokladne.

Ako pokladníčka však bola zamestnaná aj ďalšia pracovníčka. Časť práce žalobkyne prerozdelila tak, že
si ju vzala starostka a sekretariát úplne zrušila. Pre prepustenie žalobkyne sa rozhodla z dôvodu, že má
vysokoškolské vzdelanie a je mladá a preto si prácu nájde. Spomínaného 30.01.2015 jej preto ponúkla
miesto opatrovateľky s tým, že iné miesto pre ňu k dispozícii nemá a povedala jej, aby si to premyslela.
Ona sa však nerozhodla hneď a výpoveď si odmietla prevziať, prevzala ju až 02.02, čo považuje za

účelové,abymohlavyvolaťtentosúdnyspor.Čosatýkaorganizačnejzmeny,starostkaneprijalaodvtedy
inú pracovnú silu a administratívne pracovníčky majú dve a to pokladníčku a účtovníčku. Čo sa týka
pani P. K., ktorú uvádzajú v žalobe, keď ju zvolili do funkcie starostky, mala som už svoju predstavu a
potrebovala na miesto účtovníčky, ktorú dovtedy robila ona sama, osobu už zaučenú. S pani K. bola
dohodnutá už v decembri 2014, už v decembri mali dohodnutú ústnu pracovnú zmluvu, avšak uvoľniť

z predchádzajúcej práce ju mohli až 01.03.2015. O žalobkyni na miesto účtovníčky som neuvažovala,
nakoľko účtovníctvo nerobila a ona potrebovala účtovníčku, ktorá bude zabehnutá a zaučená a nevedela
si predstaviť, ako by stihla pol roka zaúčať na túto prácu niekoho iného. Čo sa týka v žalobe spomínanej
M. C., má pracovnú zmluvu na úrade od 07.04.2014, pracovala v obci predtým cez úrad práce a čo sa
týka Q. V., táto svoju prácu nevykonávala zodpovedne, preto ju na spomínanej porade navrhla preradiť

na iné pracovné miesto, ktoré prijala, keďže dá sa povedať, že nezvládala ani základné počítačové
operácie. M. C. si ponechala ako jednu administratívnu pracovníčku, teda pokladníčku, a za účtovníčku
už chcela zaučenú osobu. V súčasnosti už M. C. na úrade nepracuje, odišla z vlastného podnetu. O
žalobkyni starostka povedala, že bola dobrá pracovníčka, svoju prácu vykonávala zodpovedne, dá sa
povedať, že bola až puntičkárka. Po výpovedi však do práce síce chodila, ale odmietala pracovať, lebo

mala danú výpoveď. Do apríla to bolo veľmi ťažké, nakoľko nevykonávala ani svoju pracovnú náplň a
každý deň jej musela dávať písomne, čo má urobiť. Starostka ďalej vypovedala, že vedela, že žalobkyňa
prácu opatrovateľky odmietne, lebo ju už za ten čas poznala. Po zrušení miesta administratívnej
pracovníčky zvyšné dve zmenila na pokladníčku a účtovníčku, ktoré miesta boli vytvorené novým
organizačným poriadkom, ktorý starostka považuje za rozhodnutie. K vzdelaniu žalobkyne uviedla, že

vedela, že študuje ekonómiu, ale o odbore účtovníctvo a audítorstvo nevedela. Starostka na miesto
účtovníčky potrebovala osobu s praxou, tak prijala P. K., ktorá má vyštudovanú obchodnú akadémiu
a 3-ročnú prax ako účtovníčka. Menovaná už v obci nepracuje a na jej miesto prijala ženu, ktorá má
niekoľkoročnú prax v účtovníctve a vyštudovala enviromentalistiku. Výpoveď nebola prerokovaná so
zástupcami zamestnancov, nakoľko na úrade nemajú odbory a takéhoto zástupcu.

13. Žalovaný predložil súdu pracovnú zmluvu so zamestnankyňou M. C. zo dňa 4.4.2014 uzavretú na
dobuurčitúod7.4.2014do31.12.2014sdruhompráce:parkárapracovnýmúväzkom100%týždenného
pracovného času. Ďalej pracovnú zmluvu s M. C. zo dňa 29.12.2014 uzavretú na dobu určitú od 1.1.2015
do 31.12.2016 s druhom práce: vedenie pokladne, evidencia obyvateľov a ostatné práce v zmysle

pracovnej náplne.

14. Žalobkyňa rovnako predložila súdu pracovnú zmluvu M. C. uzavretú so žalovaným dňa 4.4.2014,
avšak aj s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve, podľa ktorého sa mení druh práce na pomocnú silu v
materskej škole, pracovný pomer sa predlžuje do 31.1.2015. ďalej predložila pracovnú zmluvu Veroniky

Tuhej uzavretej so žalovaným dňa 30.1.2015 na dobu určitú od 1.2.2015 do 31.12.2016 s druhom
práce: vedenie pokladne, evidencia obyvateľov a ostatné práce v zmysle pracovnej náplne. Podľa
pracovnej náplne zo dňa 1.2.2015 M. C. vykonávala nasledovné úlohy: podateľňu, evidencia došlej
a odoslanej pošty, registratúru a archivovanie; vedenie pokladne obce; inkaso daní a poplatkov,spracovanie súpisiek; vedenia a evidencia obyvateľstva, hlásení o pobyte obyvateľov; sledovanie a
vedenia dochádzky; overovanie podpisov a listín; vyhlasovanie relácií v miestnom rozhlase; evidencia
vydaných a zrušených osvedčení SHR; obecné zastupiteľstvo; obecné tabule; príprava materiálov pre

kroniku; vydávanie potvrdení o pohreboch; vedenie a spracovanie webovej stránky; organizovanie
kultúrnych podujatí; evidencia a vydávanie rybárskych lístkov; ostatné práce týkajúce sa činnosti
obecného úradu podľa pokynov starostky.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že M. C. mala uzavreté dve pracovné zmluvy na miesto: vedenie

pokladne, a to zo dňa 30.1.2015 s nástupom do práce od 1.2.2015 a zo dňa 29.12.2014 s nástupom
do práce od 1.1.2015. Po nahliadnutí do originálu zmluvy zo dňa 30.1.2015 starostka uviedla, že platí
táto zmluva a Veronika Tuhá nastúpila do pokladne od 1.2.2015. Zároveň doznala, že Veroniku Tuhú
prijala, pretože nemá rodičov a chcela, aby mala prácu. Naďalej zotrvala na tvrdení, že zrušením miesta
administratívnej pracovníčky ostali na úrade en dve takéto miesta.

16. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

17. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) a b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia
podľa § 58 pred uplynutím doby,
na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných
úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite

skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, zamestnanec
nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

18. Predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú
existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa), nadbytočnosť zamestnanca a
príčinná (objektívne jestvujúce) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v

tom, že zamestnávateľ už nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec, alebo v
pôvodnom rozsahu. Základnou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je prijatie rozhodnutie
o organizačnej zmene, ktoré musí obsahovať dátum jeho prijatia, ako aj dátum, od ktorého je zmena
účinná. Dátum prijatia organizačnej zmeny musí vždy predchádzať dňu podania výpovede, takže
rozhodnutie nesmie byť prijaté až po podaní výpovede. Ak však účinnosť organizačnej zmeny nastane

skôr ako uplynie výpovedná doba, je daná prekážka v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec
až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce, nakoľko jeho pracovné miesto je už
zrušené. Za tento čas ale zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ďalšou
hmotnoprávnou podmienkou výpovede je splnenie ponukovej povinnosti, pričom jej splnenie ešte
pre podaním výpovede preukazuje zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pre

podanímvýpovedeprechodnainúprenehovhodnúprácu,hocitakurobiťmôže,niejesplnenáponuková
povinnosť a výpoveď je preto neplatná. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca
zodpovedajúca zdravotnému stavu zamestnanca, schopnostiam a pokiaľ možno i jeho kvalifikácii. Ide
teda o prácu, ktorú je zamestnanec schopný vykonávať vzhľadom na zdravotný stav, schopnosti a
kvalifikáciu, pričom ak aj v ponukovom konaní potrebnú kvalifikáciu nemá, ale môže ju nadobudnúť po

predchádzajúcej príprave.

19. V prejednávanej veci je právne podstatnou skutočnosť, či si žalovaný splnil voči žalobkyni
ponukovú povinnosť, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou podania výpovede z dôvodu nadbytočnosti.
Žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, ktorou zrušil jedno miesto administratívnej pracovníčky dňa

30.1.2015. Dátum účinnosti tejto zmeny v rozhodnutí absentuje, preto má súd za to, že organizačná
zmena bola účinná dňom 30.1.2015. Dôvody nadbytočnosti zamestnanca musia spočívať v tom,
že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo nie v pôvodnom
rozsahu. Dňa 30.1.2015, kedy dal žalovaný žalobkyni výpoveď, zároveň uzatvoril novú pracovnú zmluvus Veronikou Tuhou na vedenie pokladne, ktorej pracovná náplň bola takmer totožná s pracovnou
náplňou žalobkyne. Tzn., že žalovaný práce vykonávané žalobkyňou aj naďalej potreboval a ponúkol
ich inej zamestnankyni, ktorá dovtedy vykonávala práce parkára a pomocnú silu v materskej škole. Z

uvedeného možno usudzovať, že dôvody nadbytočnosti žalobkyne neboli dané. Zároveň už v decembri
2014 žalovaný vedel, že na miesto účtovníčky prijme novú zamestnankyňu, s ktorou uzavrel pracovnú
zmluvu od 1.3.2015, teda vzhľadom na vzdelanie žalobkyne vedel, že aj toto pracovné miesto je pre ňu
vhodné, napriek tomu jej ponúkol miesto opatrovateľky, ktoré považoval za vhodné, pričom vedel, že ho
žalobkyňa odmietne, lebo „ju už za ten čas pozná“. Tvrdenie žalovaného, že o vyštudovanom odbore

žalobkynenemalvedomosť,neobstojí,rovnakotaktvrdenie,žezaúčtovníčkupotrebovalosobuspraxou
a nemal čas na zaúčanie žalobkyne. Tohto času, v prípade potreby, mal žalovaný od decembra do marca
dostatok. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný neponúkol žalobkyni vhodnú prácu zodpovedajúcu
jej schopnostiam a kvalifikácii, hoci ju k dispozícii mal (vedenie pokladne a účtovníčka), ale ponúkol jej
prácu opatrovateľky, o ktorej dokonca vedel, že ju žalobkyňa odmietne. Zároveň ponuková povinnosť
musí predchádzať podaniu výpovede. Tým, že ponuka inej vhodnej práce bola uvedená na tej istej listine

ako výpoveď, žalovaný nepreukázal, že ponuka predchádzala podaniu výpovede, rovnako nepreukázal,
že žalobkyňa ponúkanú prácu opatrovateľky odmietla, keďže na listine v časti vyhlásenia o odmietnutí
absentuje podpis žalobkyne. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil ponukovú
povinnosť tak, ako to vyžaduje Zákonník práce a preto je výpoveď daná žalobkyni neplatná.

20. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

21. Podľa § 134 Zákonníka práce, odsek (1) priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do
obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na

pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom
sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa

zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by
zrejme dosiahol. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový
zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

22. Žalobkyňa si vyčíslila náhradu mzdy za obdobie od 1.5.2015 do 25.4.2016, t.j. 11 mesiacov a 17 dní
(nakoľko nasledujúci deň nastúpila do nového pracovného pomeru s iným zamestnávateľom) vo výške
6.865,35 € vypočítanej v súlade s § 134 Zákonníka práce. V rozhodujúcom období dosiahla žalobkyňa

nasledovnú mzdu: január 2015 - 405,58 € za 120,25 odpracovaných hodín; február 2015 - 428,39 € za
132,90 hodín a marec 2015 - 110,95 € za 11,25 hodín, čo spolu činí 944,92 € za 264,40 odpracovaných
hodín. Hodinový priemer = 944,42 : 264,40 = 3,5738. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich
v roku na jeden mesiac podľa dĺžky týždenného pracovného času 37,5 hod. = 163,05. Náhrada mzdy
za jeden mesiac tak činí 3,5738 x 163,05 = 582,70 €. Za 11 mesiacov = 6409,70 €. Za 17 dní t.j. 17 x

7,5 hodiny denne x 3,5738 = 455,65 €.

23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.24. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pričom o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.