Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118217678
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118217678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Z. B., E..

XX.XX.XXXX, I. Š. XXX, XXX XX Š., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie 1 454,37 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 454,37 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 13.12.2018 podal žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
1454,37 € z nasledujúcich dôvodov:
V konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 11Csp/295/2017 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy, som bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, rozsudkom Okresného súdu Prešov
pod sp. zn. 11Csp/295/2017, z 18.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.5.2018.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:

„19. V danom pri´pade su´d prejudicia´lne sku´mal najprv rozsah za´va¨zku zˇalobcu z predmetnej u
´verovej zmluvy s poukazom na vysˇsˇie citovane´ za´konne´ ustanovenia a to v tej su´vislosti, cˇi
veritelˇ (a teda aj postupni´k - zˇalovany´) ma´ na´rok aj na u´roky a poplatky alebo ma´ na´rok len na
zaplatenie istiny u´veru. V danom pri´pade v zmluve nie je uvedeny´ termi´n splatnosti jednotlivy´ch spla
´tok, pretozˇe podlˇa na´zoru su´du nepostacˇuje, ak je uvedeny´ len da´tum splatnosti prvej a poslednej
spla´tky. Za´kon totizˇ jasne uva´dza, zˇe v zmluve o spotrebitelˇskom u´vere musi´ bytˇ uvedena´ vy
´sˇka, pocˇet a termi´ny spla´tok istiny, u´rokov a poplatkov, cˇo znamena´, zˇe ak niektory´ z ty´chto u

´dajov chy´ba, nasta´va za´konna´ fikcia o bezu´rocˇnosti a bezpoplatkovosti u´veru podlˇa § 4 ods. 3
citovane´ho za´kona, cˇo je aj tento pri´pad.
30. Su´d teda dospel k za´veru, zˇe veritelˇ a teda aj zˇalovany´ ako postupni´k pohlˇada´vky ma´ na
´rok len na vra´tenie istiny u´veru. Pokialˇ VU´B a.s. postu´pila pohlˇada´vku zˇalovane´mu vo va¨cˇsˇom
rozsahunezˇbolanesplatena´istinau´veru,jezmluvaopostu´peni´pohlˇada´vkyvtejtocˇastiabsolu´tne
neplatna´ pre neexistenciu pri´slusˇnej cˇasti pohlˇada´vky. Je pritom nesporne´, zˇe zˇalovany´ pozˇiadal
zamestna´vatelˇazˇalobcuorealiza´ciuzra´zˇokzomzdyajvovztˇahukpohlˇada´vke,naktoru´vzmysle

vysˇsˇie uvedeny´ch do^vodov nema´ na´rok.
35. Su´d poukazuje na zrejmu´ absenciu vo^le zˇalobcu na uzavretie dohody o zra´zˇkach zo mzdy
vzhlˇadom na jeho vy´povedˇ. Na´lezˇitostˇou kazˇde´ho pra´vneho u´konu je jednota vo^le a prejavu.
Prejavvo^lezˇalobcuvsˇakpriuzatva´rani´u´verovejzmluvysmerovalkine´muna´sledkunezˇuzavretiudohody o zra´zˇkach zo mzdy. Zˇalobca uzavrel zmluvu s cielˇom zi´skatˇ financˇne´ prostriedky.
Uvedenou zmluvou pra´vny predchodca zˇalovane´ho vnu´til predtlacˇeny´m formula´rom zˇalobcovi aj
iny´ u´kon nezˇ ten, ktory´ bol v sfe´re jeho za´ujmu a to uzatvorenie dohody o zra´zˇkach zo mzdy, hoci

zˇalobca nemal vo^lˇu tu´to dohodu uzavrietˇ a navysˇe nemal ani rea´lnu mozˇnostˇ obsah formula´rovej
zmluvy ovplyvnitˇ resp. niektore´ zo zmluvny´ch dojednani´ vylu´cˇitˇ. Uvedena´ skutocˇnostˇ vedie preto
k za´veru o absolu´tnej neplatnosti napadnutej dohody pre nedostatok va´zˇnosti vo^le zˇalobcu na jej
uzavretie v zmysle § 37 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka. V tejto su´vislosti nie je zanedbatelˇne´ ani
zakomponovanie napadnutej dohody maly´m pi´smom bez ake´hokolˇvek zvy´raznenia v texte u´verovej

zmluvy (napr. na´lez U´stavne´ho su´du CˇR I.U´S 342/09). Rozhodne tak do^lezˇity´ zabezpecˇovaci´
insˇtitu´t nemo^zˇe bytˇ upraveny´ spo^sobom, ktory´ mo^zˇe ujstˇ pozornosti priemerne´ho spotrebitelˇa,
uvedeny´ postup mozˇno preto povazˇovatˇ ako rozporny´ s dobry´mi mravmi a take´muto spra´vaniu su
´d nemieni poskytovatˇ pra´vnu ochranu.
37. Potrebne´ si je uvedomitˇ, zˇe zmluvna´ podmienka mo^zˇe bytˇ posu´dena´ ako neprijatelˇna´ aj
vtedy, kedˇ sa opiera o pra´vnu normu, ale mo^zˇe bytˇ realizovana´ v neprospech spotrebitelˇa, ak

umozˇnˇuje vymo^ctˇ plnenia, na ktore´ doda´vatelˇ nema´ na´rok. Nie je teda rozhoduju´ce, cˇi doda
´vatelˇ ju a v akom rozsahu pouzˇije, ale postacˇuje, ak objekti´vne je spo^sobila´ posˇkoditˇ spotrebitelˇa.
V pri´pade dohody o zra´zˇkach zo mzdy vsˇak existuje hrozba vymozˇenia plnenia, na ktore´ doda´vatelˇ
nema´ v skutocˇnosti na´rok v zmysle pra´vnej u´pravy vra´tane plnenia vyply´vaju´ceho z neprijatelˇny
´ch zmluvny´ch podmienok.

38. Insˇtitu´t dohody o zra´zˇkach zo mzdy umozˇnˇuje obi´stˇ do^lezˇity´ prvok unijne´ho pra´va a to
ex offo su´dnu kontrolu zmluvny´ch podmienok, cˇi nespo^sobuju´ hrubu´ nerovnova´hu v pra´vach a
povinnostiachvneprospechspotrebitelˇa.Niejezalozˇeny´naobjekti´vnomvyhodnoteni´vy´sˇkydlhusu
´dom alebo inou objekti´vnou insˇtitu´ciou, ale len na subjekti´vnej predstave veritelˇa. Uzavreta´ dohoda
umozˇnˇuje veritelˇovi postihnu´tˇ majetok dlzˇni´ka a to aj pri neprijatelˇny´ch zmluvny´ch podmienkach

alebo aj plnenie, ktore´ je v rozpore so za´konom.
40. Za´sade poctivosti vo vztˇahu doda´vatelˇa k spotrebitelˇovi nemo^zˇe podlˇa su´du zodpovedatˇ
kontraktacˇny´ proces, obsah ktore´ho, v danom pri´pade dohoda o zra´zˇkach zo mzdy, sa uzatva
´ra spolu so zmluvou o u´vere bez objasnenia jej vy´znamu a do^sledkov. Uzatvorenie dohody o zra
´zˇkach zo mzdy sa neinformovani´m jej do^sledkov dostalo objekti´vne do rozporu s pozˇiadavkou na

cˇestnu´ obchodnu´ prax. Uvedenie tak vy´znamne´ho zabezpecˇovacieho insˇtitu´tu aky´m je dohoda
o zra´zˇkach zo mzdy v za´vere u´verovej zmluvy drobny´m pi´smom bez ake´hokolˇvek zvy´raznenia
znamena´, zˇe priemerny´ spotrebitelˇ sa mo^zˇe domnievatˇ, zˇe v za´vere zmluvy su´ uzˇ menej za
´vazˇne´dojednaniaatakpodceni´tu´tocˇastˇzmluvy.Za´konodarcatake´mukonaniuprizna´varozpors
imperati´vom dobry´ch mravov, cˇo spo^sobuje neplatnostˇ take´ho pra´vneho u´konu. V tejto su´vislosti

súd poukazuje aj na § 4 ods. 5 za´kona cˇ. 250/2007 Z.z. v zneni´ u´cˇinnom v cˇase uzavretia zmluvy. Z
uvedeny´ch do^vodov pri za´vere o absolu´tnej neplatnosti dohody o zra´zˇkach zo mzdy bolo potrebne
´ zˇalobe vyhovietˇ.“
Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa:
„Spotrebitelˇ, ktory´ na su´de u´spesˇne uplatni´ porusˇenie pra´va alebo povinnosti ustanovenej ty´mto

za´konom a osobitny´mi predpismi, ma´ pra´vo na primerane´ financˇne´ zadostˇucˇinenie od toho, kto za
porusˇenie pra´va alebo povinnosti ustanovenej ty´mto za´konom a osobitny´mi predpismi zodpoveda´.“
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Preda´vaju´ci nesmie upieratˇ
spotrebitelˇovi pra´va podlˇa § 3.“
Ako spotrebiteľ si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie za porušenie mojich spotrebiteľských

práv, ktoré som bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu
relutárnu. Keďže som spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Primerané finančné zadosťučinenie si vo výške
1 454,37 eura uplatňujem z nasledujúcich dôvodov. Pri určovaní výšky primeraného finančného

zadosťučinenia vychádzam z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a nakoľko právny predchodca
žalovaného mi na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, č. 198501150108, zo 17.1.2008 (ďalej len
úverovázmluva)poskytolúvervovýške100000,--Sk/3319,39euraažalovanýodomňapodľaúverovej
zmluvy žiadal 187 628,92 Sk / 6 228,14 eura, mienil sa na môj úkor obohatiť o sumu 2 908,75 eura (6
228,14 eura - 3 319,39 eura). Primerané finančné zadosťučinenie si uplatňujem vo výške 1 454,37 eura,

čo predstavuje polovicu sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol:Žalobca v podanej žalobe o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zo dňa 04.12.2018
žiada zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.454,37 €, a to z dôvodu, že v konaní o uložení
povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. 11Csp/295/2017, bol ako žalobca úspešný. V podanej žalobe poukázal žalobca na odôvodnenie
predmetného rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2018, č. k. 11Csp/295/2017-54 a na
to, že podľa jeho názoru došlo k porušeniu spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v pôvodnom
konaní a preto má nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) „Proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá“.
Žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.,

Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj „postupca“) - dňa 17.01.2008 Zmluvu o
poskytnutí flexipôžičky (ďalej aj „Zmluva“). Na základe uzatvorenej Zmluvy poskytol postupca žalobcovi
spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach po
71,53 €, t. j. žalobca sa zaviazal zaplatiť postupcovi sumu vo výške 6.008,52 € (84 splátok x 71,53 €).
Žalobca v uzatvorenej Zmluve svojím podpisom zároveň v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka

prejavil súhlas s tým, že v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v pravidelných stanovených
termínoch v zmysle Zmluvy, resp. v stanovenej lehote splatnosti podľa Zmluvy, postupca je oprávnený
požadovať od žalobcovho zamestnávateľa zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia pohľadávky
postupcu voči žalobcovi. Postupca a žalobca sa zároveň dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude
zodpovedať výške dohodnutých splátok podľa Zmluvy.

Postupcovi na základe uzatvorenej Zmluvy vznikla voči žalobcovi pohľadávka, ktorú postupca Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 postúpil na žalovaného. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia
predstavovala sumu vo výške 5.238,01 €, čo postupca deklaroval v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok.
Keďže žalobca uzavretú Zmluvu opakovane porušoval tým, že postupcovi (resp. po postúpení

pohľadávky žalovanému) neuhrádzal dohodnuté splátky, žalovaný v súlade s uzatvorenou Zmluvou
podaním zo dňa 28.11.2014 vyzval zamestnávateľa žalobcu o uspokojenie svojej pohľadávky
vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu. S vykonávaním uvedených zrážok vyslovil žalobca svoj súhlas,
čo žalovanému potvrdil zamestnávateľ žalobcu.
Žalobca podal dňa 27.11.2017 na Okresný súd Prešov žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému

uloženia povinnosti, aby sa žalovaný zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
uvedených v Zmluve (ďalej aj „dohoda o zrážkach zo mzdy“) na výkon zrážky zo mzdy a z iných príjmov.
Okresný súd Prešov Rozsudkom zo dňa 18.04.2018, č. k. 11Csp/295/2017-54 zaviazal žalovaného
k povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zaviazal žalovaného k náhrade trov
konania žalobcovi. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania a z

dôvodu, že uvedený výrok súdneho rozhodnutia nemá žiadny vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči
žalobcovi nepodal voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11Csp/295/2017-54 odvolanie. Podaná
žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu
rešpektoval rozhodnutie okresného súdu Prešov a nepodal voči nemu odvolanie. Žalovaný napriek
uvedenému uvádza, že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola v posudzovanom prípade

uzatvorená v súlade s hmotným právom, pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút
prípustný právnym poriadkom SR a v žiadnom prípade nemohla byť spôsobilá privodiť žalobcovi ujmu.
Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si Zmluvu
prečítať a v dostatočnom časovom predstihu sa rozhodnúť, či má záujem uzatvoriť Zmluvu s takýmto
obsahom. Žalobca teda pri uzatváraní Zmluvy nekonal pod žiadnym časovým, resp. ani akým komkoľvek

iným stresom a ak si napriek tomu neprečítal, aké povinnosti mu z uzatvorenej Zmluvy vyplývajú,
potom takéto nezodpovedné konanie možno pričítať len na ťarchu žalobcu. Rovnako tak podstatnou je
skutočnosť, že žalobca vyslovil s vykonávaním zrážok zo mzdy u zamestnávateľa svoj súhlas. Žalovanýna tomto mieste poukazuje aj na to, že vo veci konajúci súd nie je viazaný ani odôvodneniami, ani
výrokmi rozhodnutí iných okresných a krajských súdov.
Žalovaný si v súvislosti s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy nie je vedomý porušenia akéhokoľvek

právneho predpisu. Žalovaný taktiež nie je osobou, ktorá uzatvárala Zmluvu so žalobcom a preto nie
je zrejmé, k porušeniu akých konkrétnych spotrebiteľských práv žalobcu malo konaním žalovaného
dôjsť a z akého dôvodu je v súlade s ust. § 3 ods. 5 ZoOS práve žalovaný osobou, ktorá za takéto
porušenie konkrétnych spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedá. Ak totiž žalovaný nie je osobou, ktorá
za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedá, potom nie je v tomto konaní pasívne vecne

legitimovaným subjektom.
Je nepochybné, že žalobca je k dnešnému dňu naďalej povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému.
Práve žalobca je osobou, ktorá porušila svoje zmluvné povinnosti a do dnešného dňa nevrátila
postupcovi, resp. žalovanému poskytnuté finančné prostriedky na základe Zmluvy. Požiadavka žalobcu
na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.454,37 € je preto neopodstatnená
a v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobca sa dostal do omeškania a bol povinný plniť svoj splatný dlh

voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobca do dnešného dňa neurobil. Konanie žalobcu nemožno
považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, ak by takémuto konaniu bola poskytnutá súdna
ochrana. Nakoľko žalobcovi boli na základe Zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného
dňa žalobca neuhradil a zároveň mu nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma, priznaním
finančnéhozadosťučineniažalobcovibydošlokvybočeniuzmedzíochranyspotrebiteľaakaprobovaniu

konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a ustanovenia zákona upravujúce ochranu
spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru
žalobcu nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Žalovaný poukazuje na rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 16.07.2015, sp. zn. 7C/101/2015, ktorý v obdobnej veci nárok na primerané finančné
zadosťučinenie zamietol s odôvodnením, že priznaním takéhoto nároku spotrebiteľovi za situácie, že

tento nevrátil veriteľovi ani len istinu svojho záväzku a navyše mu nebola spôsobená materiálna ujma by
došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa, ktorá by sa neopierala o logickú, ani dôvodnú úvahu.
Žalovaný taktiež nesúhlasí s výpočtom finančného zadosťučinenia zo strany právneho zástupcu
žalobcu. Úver poskytnutý na základe Zmluvy nebol nikdy výrokom súdneho rozhodnutia určený ako
bezúročný a bez poplatkov, pričom len výrok súdneho rozhodnutia je pre strany sporu (ako v danom

prípade žalobcu a žalovaného) právne záväzný. Za uvedeného právneho stavu je teda žalobca naďalej
povinný plniť žalovanému istinu úveru, spolu s dohodnutým úrokom a prípadnými poplatkami. Žalobca, v
zastúpeníprávnymzástupcom,napriekuvedenémuprávnemustavuuvádza,žesumavovýške1.454,37
€predstavujepolovicusumy,oktorúsachcelžalovanýnaúkoržalobcu„bezdôvodneobohatiť“.Uvedené
je s ohľadom na právny stav veci absurdné. Žalobca je osobou, ktorá k dnešnému dňu nevrátila ani

len istinu poskytnutého úveru a napriek tomu, že v podanej žalobe ani len nešpecifikoval aké jeho
spotrebiteľské práva boli porušené, resp. z akého dôvodu je žalovaný osobou, ktorá za takéto porušenie
zodpovedá, považuje sumu vo výške 1.454,37 € za primeranú takto ničím nešpecifikovanému a teda
aj nepreukázanému nároku. Žalobca podľa názoru žalovaného sofistikovaným spôsobom zneužíva
inštitút ochrany spotrebiteľa, kedy sa rozhodol nevrátiť svojmu veriteľovi ani len istinu poskytnutého

úveru a v prípade, keď veriteľ uplatní zákonom predpokladaný a dovolený zabezpečovací inštitút (ako
napr. v súdenom prípade zrážky zo mzdy) podá na súd žalobu sledujúc zastavenie zrážok zo mzdy,
ďalšie vyhýbanie sa svojím zmluvným povinnostiam a zároveň si bude voči svojmu veriteľovi uplatňovať
primerané finančné zadosťučinenie. Ak by súd na základe uvedeného stavu priznal takému konaniu
právnu ochranu, de facto by vytvoril úzus, na základe ktorého je pre dlžníka výhodné porušovať zmluvné

povinnosti, nakoľko tak môže získať materiálny prospech. Primerané finančné zadosťučinenie je podľa
názoru žalovaného na mieste ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v
konkrétnej situácii, pričom takáto ujma musí byť nie len tvrdená, ale aj preukázaná. Priznanie osobitného
zadosťučinenia z dôvodu úspechu v súdnom spore, bez preukázania naplnenia hypotézy vyžadovanej
v ust. § 3 ods. 5 ZoOS, by bolo vybočením zo základných princípov civilného sporového poriadku, ktorý

stanovuje rovné postavenie strán sporu a spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov.
Žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal naplnenie hypotézy, ktorú ust. § 3 ods. 5 ZoOS na priznanie
finančného zadosťučinenia vyžaduje (t. j. nepreukázal aké spotrebiteľské práva boli porušené a z akého
dôvodu za porušenie týchto práv zodpovedá práve žalovaný). Žalovaný s ohľadom na uvedené namieta
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom

rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.3. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil, že žalobca skutočne v konaní
vedenom na OS Prešov sp. zn. 11Csp/295/2017 dosiahol, že žalovanému bola uložená povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s odôvodnením uvedeným v žalobe žalobcu.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah - Podľa § 3 ods. 5 posledná
veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo

terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
4.2. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi vo
vymáhaní finančných prostriedkov (vrátane plnenia úrokov a poplatkov, ktoré veriteľovi nepatrili) nad

sumu poskytnutej istiny zo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov
a to bez súdneho rozhodnutia.
4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval
uvedené ustanovenie prvotne tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo

čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.),
tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súčasné znenie ide ešte
ďalej a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len
potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by

sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných
prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita.

4.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre

ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
4.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre

spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
4.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že

nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČRv jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu

a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku
nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická

souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na
racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace
právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch

- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s
nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného
ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme

spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.

5. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti. Podľa § 4 ods.2
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 3 ods.3 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

6. V prejednávanej veci hrozila žalobcovi ujma výkonu zrážok zo mzdy na podklade neplatnej Dohody
o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek kontroly platnosti tejto Dohody (neplatnosť bola určená na základe
aktivity žalobcu) a kontroly oprávnenosti zrážanej sumy, pričom vymôcť sa malo aj plnenie, ktoré
veriteľovi nepatrilo. Súd poukazuje na bod 30. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11Csp/295/2017, podľa

ktorého bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov.
6.1. Žalobcovi bola poskytnutá suma 3319,39 € (10000,-Sk) a žalovaný na jeho zamestnávateľovi ku
dňu 28.11.2014 požadoval zrazenie sumy 6197,89 € a ku dňu 13.03.2017 požadoval zrazenie sumy
5721,84 €. Vystavenie takémuto nebezpečenstvu nezákonného krátenia mzdy žalobcu formou zrážok
bez platného právneho titulu a vynaloženie úsilia žalobcu na zabránenie uvedenému, je podľa súdu

hodné žalovaného peňažného zadosťučinenia vo výške žalovanej sumy, preto súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v tom zmysle, že je iba postupníkom pohľadávky a nie tvorcom
vadnej zmluvy, k tomu súd poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 23Co/83/2017 - V danom

prípade žalobkyni vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, pretože v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/233/2015 úspešne
uplatnila svoje práva ako spotrebiteľka, žaloba v tomto konaní bola zamietnutá aj z dôvodu, že zmluva
uzavretá medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a právnym predchodcom žalovaného neobsahovala
zákonné náležitosti. Uvedenie zákonných náležitostí zmluvy patrí medzi ustanovenia určené na ochranu

spotrebiteľa. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že určenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenie závisí od úvahy súdu a odvolací súd rovnako za správnu považuje priznanú sumu
400 eur, ktorá zodpovedá okolnostiam prípadu. Aj keď žalovaný zmluvu so žalobkyňou neuzatváral, je
nepochybné, že on bol účastníkom konania vo veci 24C/233/2015 ,a preto konštatovanie, že žalovaná uplatnila voči žalobcovi svoje spotrebiteľské práva, je správne. Nie
je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní
porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni

tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom
možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.
7.1. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o neplnení povinností žalobcu z úverovej zmluvy a k
požadovanej výške zadosťučinenia poukazuje súd na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/104/2017 -
Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, toto pre posúdenie

uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je právne významné. Čo
sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala
z ujmy hroziacej žalobkyni.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.