Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318200006.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobkyne : G. D. Q..

XX.XX.XXXX, U. Č. XXX, S., zast. všeobecným zástupcom JUDr. Júliusom Kováčikom, bytom Okružná
7, Levice, proti žalovanému : Ľ. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XXXX/XX S., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade
odbor katastrálny Levice na S. Č.. XXXX k. ú. S., obec S., parcely registra „O. parc. č. XXX/XX o výmere
756 m2 zastavané plochy a nádvoria, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/XX byt číslo XX, vchod XX, T..
poschodie a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky

podiel k pozemku v časti 5927/429160, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán po 1- ne.

II. Nehnuteľnosť vedená na Okresnom úrade odbor katastrálny Levice na S. Č.. XXXX k. ú. S., obec S.,
parcely registra „.“ parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 zastavané plochy a nádvoria, súpisné číslo XXXX
na parc. č. XXX/XX byt číslo XX, vchod XX, T.. poschodie a podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v časti 5927/429160 sa p r i k a z
u j e do výlučného vlastníctva G. D. N.. F., Q.. XX.XX.XXXX, N.. Č.. XXXXXX/XXXX v celosti.

III. Žalobkyňaje povinná ztituluhodnotovéhovyrovnaniavyplatiťžalovanému22500eurbezúročne,
do troch dní od právoplatnosti .

IV. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 50%, ktorú je povinný zaplatiť
žalobkyni žalovaný.

V. O výške náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v žalobe podanej 02.01.2018 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, k bytu číslo XX, vchod XX, T.. poschodie, ktorý je zapísaný na
Okresnom úrade odbor katastrálny S. na S. č. XXXX k. ú. S., obec S. parcely registra „O. parc. č.
XXX/XX o výmere 756 m2 zastavané plochy a nádvoria , súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/XX
a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku v časti 5927/429160, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu po 1- ne. V

žalobe a na pojednávaní uviedla, že svoj 1-ový spoluvlastnícky podiel nadobudla darom od otca
žalovaného Ľ. N. staršieho, s ktorým v predmetnom byte spolu bývali až do jeho smrti. Do kúpy a aj
rekonštrukcie bytu žalobkyňa investovala svoje finančné prostriedky. Žalovaný spoluvlastnícky podiel
v 1-ne nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi v dedičskom konaní sp. zn . 7D 116/2015. Vpredmetnom byte žalovaný nebýval, mal zabezpečené vlastné bývanie. Žalobkyňa sa márne snažila o
mimosúdne vysporiadanie spoluvlastníckych vzťahov pričom navrhovala žalovanému rôzne spôsoby.
Napokon žalovaný zabránil žalobkyni prístup do bytu, neplatil včas úhrady za užívanie a nesprístupnil

žalobkyni byt ani za účelom jeho ohodnotenia znalcom. Hodnotu bytu odhadla žalobkyňa na sumu 45
000 eur, z ktorej sumy z titulu hodnotového vyrovnania navrhla vyplatiť žalovanému 22 500 eur s tým,
že sa stane výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla tiež, že vzhľadom na dispozičné
riešenie bytu nie je možné reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi podielových spoluvlastníkov podľa
výšky ich podielov.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe dňa 09.05.2018 ( čl. 55 ). Vo svojom písomnom vyjadrení
súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť prevzala do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa, ktorá mu vyplatí
polovicu z ceny nehnuteľnosti ustálenej súdnym znalcom. Navrhol, aby byt ohodnotil súdny znalec.
Nesúhlasil s tým, aby si žalobkyňa uplatňovala náhradu za svoje investície na rekonštrukciu bytu vo
výške 5 700 eur.

3. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie vykázané podľa § 106 a
111 ods. 3 CSP. Žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania vo veci, nepreberal súdne zásielky
doručované na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov.

4. Dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav :

5. Nehnuteľnosť je vedená na Okresnom úrade odbor katastrálny Levice na S. č. XXXX k. ú. S.,
obec S., parcely registra „O.“ parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 zastavané plochy a nádvoria, súpisné
číslo XXXX na parc. č. XXX/XX byt číslo XX, vchod XX, T.. poschodie a podiel priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v časti 5927/429160 v
podielovom spoluvlastníctve strán po 1- ne ( čl. 16 ). Žalobkyňa nadobudla svoj 1- ový spoluvlastnícky
podiel darovacou zmluvou ( čl. 8 ) od otca žalovaného Ľ.G. N. Q.. XX.XX.XXXX, vklad povolený pod T.-
XXXX/XXXX zo dňa 20.08.2012, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Žalovaný nadobudol 1-ový spoluvlastnícky
podiel osvedčením o dedičstve zo dňa 14.01.2016 č. k. 7D 116/2015 - 21, D not 157/2015. V súčasnosti

užíva byt žalovaný. Medzi stranami sporu, vzhľadom na ich písomné prejavy a aj výpoveď žalobkyne,
sú zrejmé nezhody v osobných vzťahoch, ktoré vyplynuli z ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti ohľadom
riešenia tak jej užívania ako aj vyporiadania spoluvlastníctva.

6. Žalobkyňa predložila vyjadrenie k hodnote nehnuteľnosti v roku 2016-17 ( čl. 88 ) z realitnej

kancelárie HAUSEAL, ktorá odhadla trhovú hodnotu bytu na 45 000 eur ako výsledok porovnávacej
metódy a sledovania cien nehnuteľností v danej lokalite, po zvážení všetkých adekvátnych faktorov, ako
je lokalita v ktorej blízkosti žijú neprispôsobivé rómske rodiny, stav nehnuteľnosti, dostupnosť a trhové
hodnoty nehnuteľností na realitnom trhu v roku 2016.

7. Na základe návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie za účelom zistenia ceny nehnuteľnosti
súdnym znalcom, súd žalovaného vyzval uznesením zo dňa 15.10.2018 č. k. 9C/1/2018 - 73 na zloženie
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 400 eur. Súčasne žalovaného poučil, že ak v súdom
určenej lehote preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná v zmysle § 253 ods. 3 CSP. Žalovaný
preddavok na znalecké dokazovanie nezložil, preto súd nenariadil znalecké dokazovanie, navrhnutý

dôkaz nevykonal. Hodnotu nehnuteľnosti ustálil na 45 000 eur.

8. Podľa §§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.10. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

11. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany nie sú schopné sa dohodnúť
ohľadom riešenia súčasného stavu a zotrvanie v spoluvlastníctve, podľa názoru súdu, bude vyvolávať
len ďalšie vzájomné konflikty. Žalovaný v podstate súhlasil s tým, aby nadobudla celú nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa, nesúhlasil však s hodnotou nehnuteľnosti stanovenej

žalobkyňou a z toho vyplývajúcej výšky sumy, ktorú mu má žalobkyňa vyplatiť z titulu hodnotového
vyrovnania. Žalobkyňa navrhla vyplatiť žalovanému z titulu hodnotového vyrovnania sumu 22 500 eur,
pričom žalovaný ničím nepreukázal, že by mu patrila iná suma na výplatu z jeho podielu. Navrhol síce
znaleckédokazovanienaurčeniehodnotyspornejnehnuteľnostiataktozistenievýškyjehohodnotového
podielu, nezložil ale preddavok na znalecké dokazovanie a preto súd tento dôkaz nevykonal. Žalovaný

teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán
sporu a spája sa s ním dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno
dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť, má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom

konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť
svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesnej obrany v podobe skutkových tvrdení podliehajú
sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 153 a 154 CSP.

15. Predmetné konanie je konaním sporovým, pričom obe strany sporu sú povinné uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Žalovaný mal povinnosť predložiť dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania mal súd vykonať.
Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.

Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi neboli jeho tvrdenia dokázané. S poukazom na uvedené má súd za to, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o hodnote nehnuteľnosti a výške hodnoty jeho
spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa v priebehu konania upustila od svojho nároku na odpočítanie

výšky investícií do opravy a rekonštrukcie bytu vo výške 5 700 eur, preto tento nárok nebol už predmetom
dokazovania. Určila cenu nehnuteľnosti sumou podľa odhadu, pričom zohľadnila zistenia realitnej
kancelárie o cene nehnuteľnosti v roku 2016. Opak jej tvrdenia žalovaný ničím nepreukázal a nepredložil
a ani nenavrhol iné dôkazy na zistenie trhovej ceny nehnuteľnosti. Znalecké dokazovanie, ktoré
navrhol, na ohodnotenie nehnuteľnosti súdnym znalcom sám zmaril, keď nezložil vyrubený preddavok.

Žalovaný v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože svoje tvrdenia o výške svojho nároku
hodnoverným spôsobom nepreukázal. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je dôvodné,
aby bolo podielové spoluvlastníctvo strán zrušené, čo v konečnom dôsledku žalovaný ani nenamietal,
nemal proti zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva spôsobom navrhnutým žalobkyňou sa nebránil.
Žalovaný nenamietal, aby nehnuteľnosť pripadla žalobkyni v celosti s povinnosťou ho vyplatiť ako

ustupujúceho spoluvlastníka. Preto predmetom dokazovania nebola ani možnosť zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo iným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku hodnotového vyrovnania s ktorou
žalovaný nesúhlasil, treba opäť poukázať na to, že žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom opak
tvrdeniažalobkyneohodnotenehnuteľnosti apretosúdzaviazalžalobkyňuvyplatiťmusumu22500eur.16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na druh právnej veci
je súd toho názoru, že obe strany sporu sú v konaní rovnako úspešné. Strany sa stali spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti na základe rôznych právnych titulov a rozhodli sa daný právny stav zmeniť. Súd je toho
názoru že sa majú obidve strany podieľať v rovnakej miere na nákladoch, ktoré vznikli v súvislosti
s konaním pred súdom. Žalobkyňa, ktorá podala žalobu, mala preukázateľne aj náklady spojené s
podaním žaloby, preto jej patrí nárok na náhradu vynaložených nákladov v polovici. O výške náhrady
trovkonaniarozhodnesúdsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudkupodľa§262ods.2CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.