Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712200261
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6712200261.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu P. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. Q. 1, B. B., proti žalovaným I. F. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I., t.č. bytom E.
V. XXA, blok A, flat XXX, X. C. a II. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I., M.B. XXXX/X, o zaplatenie 3.319,39
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní I. a II. majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.1.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne k
povinnostizaplatiťsumu3.139,39€spoluso6%ročnýmúrokomzomeškaniaod1.2.2006dozaplatenia,

ako aj nahradiť trovy konania. Nárok uplatňoval titulom zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzatvorenú so
žalovanými a na základe ktorej dňa 25.11.2005 poskytol žalovaným spoločne a nerozdielne finančnú
pôžičku vo výške 3.319,39 €. Pôžička bola splatná dňom 31.1.2006. O poskytnutí pôžičky bola spísaná
notárska zápisnica na Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka č. notárskej zápisnice 513/2005, Nz
XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 25.11.2005. Po poskytnutí pôžičky zároveň notárskou
zápisnicou žalovaní uznali svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý titulom vyplatenej pôžičky. Vzhľadom k
tomu, že si žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas nesplnili domáhal sa žalobca na základe

notárskej zápisnice v exekučnom konaní vráteniu finančných prostriedkov. Z dôvodu podaných námietok
v zákonom stanovenej lehote Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 2.2.2010 sp. zn. XXEr XXXX/
XXXX vyhovel námietkam povinného a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Následne uznesením zo dňa
11.10.2010 exekúciu vedenú proti žalovaným zastavil. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú
a jej následného zastavenia bolo konštatovanie Okresného súdu Zvolen, že predložená notárska
zápisnica zo dňa 25.11.2005 nespĺňa materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu. V rámci
exekúcienebolapohľadávkažalobcuaničiastočneuspokojená.Vzhľadomktomusiuplatnilžalobcasvoj

nárok súdnou cestou a žiadal na základe zmluvy o pôžičke zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne
na vrátenie pôžičky spolu aj so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
uvedeného v zmluve o pôžičke.

2. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol dňa 13.9.2012 tak, že návrh zamietol a náhradu trov konania
odporcom nepriznal. Dôvodom, pre ktorý návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietal bolo premlčanie
nároku s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa

zaoberal aj samotným uznaním záväzku s tým, že vychádzal z rozhodnutia súdu prvej inštancie v rámci
exekučného konania, ktoré vyhodnotilo uznanie záväzku za absolútne neplatný právny úkon, preto mal
za to, že k uznaniu záväzku platne nedošlo a nemohla sa na danú vec vzťahovať lehota v zmysle
ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže posúdil lehotu na uplatnenie nároku v súlade sustanovením § 101 OZ ako všeobecnú trojročnú mal za to, že nárok žalobcu bol premlčaný. Proti tomuto
rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v
Banskej Bystrici, ktorý uznesením sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 17.1.2003 rozhodnutie okresného

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so
stanoviskom navrhovateľa, že dlh odporcom I. a II. v momente spísania notárskej zápisnice už existoval
apretohodlžnícimohlisvojimjednostrannýmprehlásenímuznať.Malzato,žezožiadnehoustanovenia,
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by dlžník nemohol uznať dlh už v čase vzniku dlhu a to
aj v ten istý deň. Argumentácia súdu prvého stupňa o tom, že v deň podpísania notárskej zápisnice

ešte nemohol existovať dlh by bola na mieste ak by notársku zápisnicu ako exekučný titul spísania za
povinného tretia osoba na základe udeleného plnomocenstva, resp. ak by predmetom uznania boli i
úroky z omeškania a zmluvná pokuta. V súdenej veci je však iný skutkový základ, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu je celkom zjavne nesprávne. Odvolací súd poukázal na to, že úroky a opakujúce
sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred
právoplatnosťou rozhodnutia alebo pred uznaním práva, ktorými boli oprávnenému prisúdené alebo voči

nemu písomne uznané, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých
zročnosť nastane až po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní práva sa opäť premlčujú v trojročnej
premlčacej dobe. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní pred okresným súdom, súd
znovu posúdi, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa v zákonnej desaťročnej lehote a to zvlášť
nároku ako takého a zvlášť úrokov a ďalších prípadných plnení, ktorých zročnosť nastala až po uznaní

práva a znovu o veci rozhodne.

3. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie doručila žalovaná v II. rade tunajšiemu súdu návrh na
prerušenie konania z dôvodu podanej žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica, kde sa voči žalobcovi
a žalovanému v I. rade domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu a to notárskej zápisnice zo dňa

25.11.2005. Uznesením zo dňa 26.6.2013 tunajší súd konanie vo veci prerušil a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Po
právoplatnom rozhodnutí vo veci prebiehajúcej na Okresnom súde Banská Bystrica opätovne vo veci
konal.

4. Na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXC XXX/XXXX prebiehalo konanie, v ktorom
sa žalovaná v II. rade domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o pôžičke zo dňa
25.11.2005 uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou a žalovaným v II. rade spísanej vo forme notárskej
zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX v časti uznania dlhu a súhlasu
dlžníkov s vykonateľnosťou v rozsahu istiny 3.319,39 (100.000,-- Sk). Naliehavý právny záujem na

takomto určení odôvodňovala konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XXC X/
XXXX, v ktorom sa žalobca domáha voči nej a žalovanému v II. rade vrátenia údajne požičanej
sumy. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol dňa 2.7.2014 tak, že žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu, kde je posúdenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy o
pôžičke na prejudiciálnom vyriešení v konaní vedenej pred Okresným súdom Zvolen. Keďže absentuje

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko túto otázku bude riešiť ako prejudiciálnu
Okresný súd Zvolen, návrh zamietol. Navyše konštatoval, že vo vzťahu k predmetu konania ide aj o
prekážku litispendencie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici v
konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XXXX/XXXX rozhodnutím zo dňa 10.11.2015 s tým, že rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 21.12.2015. V plnom rozsahu sa stotožnili so záverom konštatovaným v

rozhodnutí súdu prvej inštancie a to, že v danej veci nie je naliehavý právny záujem na takomto určení,
nakoľko otázka platnosti právneho úkonu, ktorý tvorí podklad na plnenie má byť riešená ako otázka
prejudiciálna v rámci konania o plnenie.

5. Po vrátení veci a opätovnom prejednaní na Okresnom súde Zvolen žalobca zotrvával na podanej

žalobe. Aj naďalej uviedol, že finančné prostriedky poskytol obom žalovaným pred podpísaním notárskej
zápisnice aj napriek vyjadreniam žalovanej v II. rade. Finančné prostriedky mali byť vyplácané pred
návštevou u notára JUDr. Jombíka. Nepamätal si akým spôsobom sa uskutočnila výplata s tým, že dnu
na notárskom úrade to nebolo. Pri výplate bola prítomná len žalovaná II., žalovaný I. a on. Bližšie k
okolnostiam vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od uzavretia zmluvy o pôžičke si nespomenul.

6.ŽalovanávII.radeužprisvojomprvomvýsluchupredrozhodnutímsúduprvejinštanciedňa13.9.2012
uviedla, že fyzicky žiadne peniaze zo strany žalobcu im odovzdané neboli. Osobne žiadne peniaze
od žalobcu neinkasovala. Neboli im poskytnuté finančné prostriedky ani na účet a nebola poskytnutážiadnapôžička.Odmietlapretovracaťakúkoľvekfinančnúčiastkužalobcovi.Tvrdila,žežalobcasivynútil
podpísanie notárskej zápisnice pod vyhrážkami s tým, že aj ona a deti skončia na ulici. Na notárskom
úrade bola spolu so svojim otcom, ktorého navrhovala vypočuť ako svedka s tým, že sa na notárskom

úrade len podpísala táto notárska zápisnica z dôvodu vyhrážok. Opätovne tieto skutočnosti zopakovala
vo svojej výpovedi dňa 20.12.2016 s tým, že zdôraznila, že k odovzdaniu finančných prostriedkov a k
uzavretiu zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo. Dlh voči žalobcovi nemajú žiaden. Poukázala aj na exekučné
konanie a rozhodnutie tak odvolacieho súdu v rámci exekučného konania sp. zn. XXCoE XXX/XXXX-
XX, kde už odvolací súd konštatoval, že dlh neexistoval a nemohol ho povinný spolu s manželkou platne

uznať. Uznanie považovala za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu neexistencie dlhu. Dôvodom
prečo podpísali žalobcovi uvedenú notársku zápisnicu bol nátlak žalobcu na nich za účelom spätného
prevodu bytu v príslušnom katastri nehnuteľností. Ak by uvedenú notársku zápisnicu v tom čase s
manželom nepodpísali, vyhodil by ich na ulicu pod most. Toto boli vyhrážky, ktoré adresoval tak jej, ako
aj v tom čase jej manželovi - žalovanému v I. rade. To, že žalovaný v I. rade mal dlhy vedomosť mala,
ale v akej výške a o aké dlhy sa jednalo uviesť nevedela. Tieto dlhy zabezpečoval ich bytom. Bolo to

najskôr bez jej vedomia. Následne mala vedomosť o pôžičke alebo dlhu žalovaného I. voči žalobcovi,
niečo okolo 250.000,-- € s tým, že sa 400.000,-- Sk vyplácalo a následne jej otec finančne pomohol,
keďže bral úver 980.000,-- Sk, aby sa to vyplatilo. Žalobca ich navštívil v byte s tým, že mal so sebou
doprovod a vyhrážal sa im aj za prítomnosti maloletých detí, aby sa dostavili na notársky úrad za účelom
podpísania nejakých dokladov. V Banskej Bystrici na notárskom úrade boli v kancelárii notára len ona

spolu so žalovaným v I. rade. Povedal im, že ak to nepodpíšu vyhodí ich z bytu. V tom čase podľa slov
žalovanej v II. rade nad tým nerozmýšľala bola vyľakaná, nečítala si čo podpisuje. Opätovne zdôraznila,
že žiadne peniaze od žalobcu nedostali a podpísali to pod nátlakom, aby mohli byt prepísať. Ohľadom
týchto prevodov doložila zmluvy s tým, že vlastníkmi bytu sú momentálne jej rodičia, pretože jej otec
tento dlh splácal.

7. Žalovaný v I. rade sa k žalobe vyjadril len prostredníctvom e-mailu písomne, kde uviedol, že finančné
prostriedky od žalobcu neprevzal a ani im neboli zaslané na účet. Bližšie k okolnostiam uzatvorenia a
podpísania notárskej zápisnice uviedol, že sa mal žalobca jemu aj jeho manželke (žalovanej v II. rade)
vyhrážať. Na notárskom úrade okrem nich a žalobcu bol aj svokor (otec žalovanej v II. rade). Žalobca mal

povedať svokrovi, že „ak nechce vidieť vyrastať vnúčence pod mostom tak, aby povedal dcére nech to
podpíše“. Byt, o ktorý sa jednalo bol založený a vyplácaný svokrom, vlastníkom predtým bola žalovaná
v II. rade a následne sa stali vlastníkmi svokrovci.

8. Na návrh žalovanej v II. rade súd vypočul v konaní ako svedka jej otca X. Q., ktorý na pojednávaní

dňa 20.12.2016 uviedol, že so žalobcom sa prvýkrát stretol pred notárskom úradom. Mal záujem sa
s ním rozprávať s tým, že pri tomto kontakte mu zo strany žalobcu bolo povedané „Ak nechce vidieť
vnúčatá v kanáli, aby to dcéra podpísala“. Na notársky úrad viezol svedok žalovanú v II. rade. Dlhy
dcére pomáhal vyrovnať on s tým, že čerpal úver a z tohto úveru vyplácali dlžoby žalovaných I. a II..
Jednalo sa o byt na ulici M.B. XXXX/X, vo I., ktorý pôvodne kupoval on spolu s manželkou. Tento

byt bol založený na zabezpečenie úverov od pána A. s tým, že po všetkých peripetiách byt vyplatil a
následne získal do vlastníctva opätovne svedok s manželkou. Ohľadom kontaktovania sa žalovaných
so žalobcom informácie nemal. Na notárskom úrade bol spolu s dcérou s tým, že tu im žiadne finančné
prostriedky vyplácané neboli. Nevidel žiadne peniaze a ani žiadne peniaze nespomínali. Nepovedali nič
a financie pred ním po bezprostrednom opustení priestorov notárskeho úradu, neprepočítavali. Priebeh

podpisovania notárskej zápisnice nevidel, nakoľko bol po celý čas von.

9. Na potvrdenie okolností týkajúcich sa podpísania notárskej zápisnice doložila žalovaná v II. rade do
spisu celú históriu založenia a pohybu ohľadom predmetného bytu, ktorý bol predmetom prevodov a
následného splácania. Jednalo sa o byt č. XX, vo I., kat. úz. F., na ulici M.B., ktorý je v súčasnosti

vedený na čiastočnom výpise z listu vlastníctva č. XXXX na základe kúpnej zmluvy na X. Q. a P. Q.,
rod. A. v 1/1-ine. Kúpna zmluva je z 25.1.2006 vedená na príslušnej správe katastra nehnuteľností pod
V XXXX/XX. Súčasne sú doložené jednotlivé zmluvy a záložné zmluvy, ktoré žiadala pripojiť žalovaná v
II. rade z katastrálneho odboru. Pôvodne uvedený byt nadobudli manželia P. a X. Q. - rodičia žalovanej
v II. rade na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu odvkladovanej pod V XXX/XXXX.

Následne darovacou zmluvou uvedenú nehnuteľnosť byt previedli na dcéru P. Q., rod. Q. (žalovanú v II.
rade). Zmluva bola odvkladovaná pod V XXXX/XX a je zo dňa 12.8.2002. Následne bola odvkladovaná
zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení v
spojení so zmluvou o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 a nasledujúcich OZ pod V XXX/XX medziveriteľom P. A. - O K - C A R , IČO: 17062721, Banská Bystrica a dlžníkom P. Q.. Podľa článku I. veriteľ
požičal dňa 7.4.2004 sumu 220.000,-- Sk titulom zmluvy o pôžičke. Uvedená zmluva o zabezpečovacom
prevode práva bola odvkladovaná pod V XXX/XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.6.2005 previedol

byt pod V XXXX/XX P. A. na kupujúcu M. Q., rod. U. (matka žalovaného v I. rade). Zmluva bola
podpísaná 30.6.2005. Následne bol uzavretý dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 12.7.2005 a to
18.11.2005, predmetom ktorého bolo aj prehlásenie, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu
dlhy, ani záložné právo s výnimkou záložného práva v prospech vlastníkov bytov. Opätovne dodatok č. 1
bolriadnemedzistranamisporupodpísaný.Následnekúpnouzmluvouzodňa5.12.2015odvkladovanou

dňa 25.1.2006 pod V XXXX/XXXX kúpili nehnuteľnosť od predávajúcej M. Q., rod. U., X. a P. Q. - rodičia
žalovanej v II. rade. Kúpna zmluva bola podpísaná a odvkladovaná. Súčasťou spisu je pripojená aj
záložná zmluva na nehnuteľnosť a mandátna zmluva odvkladovaná pod V XXXX/XX záložcovi P. A.,
bytom B. B., ktorou si záložný veriteľ zabezpečuje uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej
zo zmluvy o stavebnom úvere a o zmluve o medziúvere a stavebnom úvere. Uvedená zmluva bola
podpísaná 3.5.2005. Súčasťou je aj pripojený súhlas s výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec

vedený pod V XXXX/XXXX. Opätovne je pripojená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
registračné č. 8225/130224/2006/KSU100 odvkladovaná pod č. V XXXX/XX, kde si Československá
obchodná banka ako záložný veriteľ zabezpečovala pohľadávku voči záložcom X. a P. Q.. Súčasťou
je aj pripojený návrh na výmaz záložného práva zo dňa 25.8.2008. Následne Okresný úrad Zvolen,
katastrálny odbor povolil vklad pod V XXXX/XX záložného práva na uvedenú nehnuteľnosť v prospech

UniCredit Bank Slovakia, a.s. ako záložného veriteľa na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 29.11.2013. Záznamom bolo vyznačené oznámenie o zániku záložného práva v prospech UniCredit
Bank pod Z 1367/2017 a opätovne bola zapísaná záložná zmluva k nehnuteľnostiam pod V 4058/2016
v prospech Slovenskej sporiteľni ako záložného veriteľa a záložcov Q. X., P. Q.. Zmluva o zriadení
záložného práva bola podpísaná 6.12.2016 a zabezpečovala pohľadávku žalovanej v II. rade a B. F..

10. S poukazom na ustanovenie § 196 ods. 3 Civilného sporového poriadku vypovedal notár JUDr.
Pavol Jombík písomne dňa 20.11.2017 s tým, že svedecká výpoveď bola doručená tunajšiemu súdu
22.11.2017. V rámci svedeckej výpovede JUDr. Pavel Jombík uviedol, že žalobcu pozná ako klienta,
ktorý využíva služby notárskeho úradu. Jedná sa vyslovene o vzťah notár - klient. Žalovaných nepozná,

nespomenul si na žalovaných. K okolnostiam ohľadom spísania notárskej zápisnice sa vzhľadom na
odstup času nevedel rozpomenúť. Pri takýchto úkonoch však v notárskom úrade finančné prostriedky
vyplácané nebývali medzi veriteľom a dlžníkom, aspoň nie pred ním a jeho pracovníkmi. Bližšie k
okolnostiam podpísania tejto notárskej zápisnice sa vyjadriť nevedel.

11.SúčasťouspisujeajpripojenýspisOkresnéhosúduZvolensp.zn.XXErXXXX/XXXX,kdesažalobca
P. A. ako oprávnený domáhal udelenia poverenia na vykonanie exekúcie proti povinným F. Q. - žalovaný
I., P. Q. - žalovaná II. pre súdneho exekútora Petra Kohúta. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
tunajšiemu súdu 9.3.2006 a exekučným titulom bola notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX spísaná dňa 25.11.2005 notárom JUDr. Pavlom Jombíkom na Notárskom

úrade v Banskej Bystrici. Uznesením zo dňa 2.9.2009 súd námietkam povinného proti trovám exekúcie
vyhovel, exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú podal oprávnený opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,
ktorý uznesením zo dňa 31.8.2010 uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za
neprípustnú potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoE XXX/

XXXX vyplynulo, že v prejednávanej veci vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici
vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá
ústna zmluva o pôžičke a pôžička poskytnutá, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej
lehote poskytnutú pôžičku) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť,
nebolo však určité v akej výške. Inak by bolo povinnému odňaté právo namietať výšku uznaného

dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či
okolnosti nastanú. Prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú po zistení, že predmetná notárska
zápisnica nie je od počiatku spôsobilým exekučným titulom a odvolací súd sa s týmto názorom v celom
rozsahu stotožnil. Zároveň odkázal na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Následne Okresný
súd Zvolen uznesením zo dňa 11.10.2010 exekúciu zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

12.11.2010.

12. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.13. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Predmetom konania v zmysle podanej žaloby bolo vrátenie poskytnutej pôžičky. Žalobca poukazoval
na to, že žalovaným spoločne a nerozdielne poskytol pôžičku, ktorú sa zaviazali žalovaní v lehote
dohodnutej vrátiť. Keďže tak neuskutočnili podal si návrh na výkon rozhodnutia s tým, že exekučným

titulom bola notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka v Banskej Bystrici.
Žalovaná v II. rade od počiatku namietala neexistenciu pôžičky s tým, že už vo svojej prvej výpovedi
zo dňa 13.9.2012 poukazovala na neexistenciu dlhu s tým, že notárska zápisnica bola podpísaná v
dôsledku vyhrážok žalobcu voči žalovaným a ich maloletým deťom. Existenciu záväzku voči žalobcovi
nepoprela s tým, že v minulosti mal jej bývalý manžel - žalovaný v I. rade pôžičky, ktoré boli zabezpečené
bytom o čom následne boli zadovážené na vyžiadanie žalovanej v II. rade listiny. Uviedla, že túto

notársku zápisnicu ich donútil podpísať žalobca s tým, že sa vyhrážal jej aj rodine vrátane maloletých
detí, že skončia pod mostom ak to nepodpíšu. Týmito tvrdeniami sa však súd v rámci dokazovania
pri prvom rozhodovaní nezaoberal, nakoľko žalovaná v II. rade vzniesla námietku premlčania, ktorú
súd v tom čase vyhodnotil za dôvodnú a žalobu ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol. Následne
rozhodoval odvolací súd s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie

a uložil súdu opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania aj v kontexte príslušenstva pohľadávky.
Rovnako ani odvolací súd nerozoberal, tak ako súd prvej inštancie tvrdenia žalovanej v II. rade ohľadom
existencie, resp. neexistencie pôžičky. Žalovaná v priebehu konania poukázala na to, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah s tým, že žalobca poskytoval tieto finančné prostriedky pri výkone svojho povolania,
pričom poukazovala na živnostenské oprávnenie žalobcu s tým, že vystupoval v pozícii dodávateľa a

oni boli v pozícii spotrebiteľov. S poukazom na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a to
zákona č. 258/2001 Z.z. súd nepovažoval pôžičku za spotrebiteľskú vzhľadom na znenie ustanovenia §
1 ods. 2, písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko táto pôžička, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovaným
nepresahovala splatnosť troch mesiacov. Notársku zápisnicu a údajnú pôžičku mali čerpať žalovaní
25.11.2005 s tým, že lehota splatnosti podľa notárskej zápisnice bola do 31.1.2006. To znamená, že sa

nejednalo o spotrebiteľský úver a preto súd na žalovaných nehľadel ako na spotrebiteľov.

14.1. Hlavnou námietkou, ktorú v priebehu konania okrem poukazovania na premlčanie a spotrebiteľský
charakter sporu vzniesla žalovaná v II. rade bola skutočnosť spočívajúca v neexistencii pôžičky. Tak
ako je už vyššie konštatované súd sa z dôvodu vznesenej námietky premlčania týmto konštatovaním

žalovanej II. nezaoberal. Po zrušení zameral súd svoje dokazovanie aj k samotnému faktu týkajúceho
sa prevzatia finančných prostriedkov a to jednak v súvislosti s vyjadreniami žalovanej v II. rade, ako aj
písomnými podaniami žalovaného v I. rade. Vypočul otca žalovanej v II. rade, ktorý ju sprevádzal na
notársky úrad do Banskej Bystrice, ktorý síce pri podpísaní notárskej zápisnice bezprostredne nebol čo
potvrdil aj samotný žalobca, avšak bol bezprostredne pred a po podpísaní tejto notárskej zápisnice a

poprel, že by žalovaná spolu v tom čase ešte s manželom mali nejaké finančné prostriedky, resp. , že im
finančné prostriedky na notárskom úrade boli vyplatené. Žalovaná v II. rade poukazovala aj na samotný
fakt prečo podpísala túto notársku zápisnicu, čo tomu predchádzalo a z akého dôvodu. Následne
žiadala pripojiť a oboznámiť sa aj s listinami, ktoré súd zadovážil z príslušného okresného úradu,
katastrálneho odboru, ktoré potvrdzovali tvrdenia žalovanej II.. Súčasne zodpovedajú tomuto vyjadreniu

aj chronologické údaje týkajúce sa čerpania, zabezpečenia a následného prevodu predmetného bytu.
Súčasťou je aj výpoveď samotného notára, ktorý potvrdil, že spolupracuje so žalobcom, avšak konkrétne
vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od podpísania notárskej zápisnice si na žalovaných a tento
konkrétny prípad nepamätá. Uviedol však, že nikdy pred ním, ani pred jeho zamestnancami finančné
prostriedky vyplácané neboli čo mu rovnako zodpovedá aj tvrdenie a vyjadrenie žalovanej II., ktorá

poprela, že by u notára na notárskom úrade mali byť finančné prostriedky vyplácané. Ak by tieto finančné
prostriedky boli vyplácané na notárskom úrade, avšak nie pred pracovníkmi notárskeho úradu tak by
podľa vyjadrenia tak žalovanej II., ako aj svedka jej otca museli byť tieto finančné prostriedky vyplácané
za jeho prítomnosti čo však v konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti
súd dospel k záveru, že reálne nedošlo k pôžičke a potom nemohli uznať žalovaní I. a II. dlh, ktorý

neexistoval. Uvedenú zmluvu o pôžičke súd považoval za neplatnú pre nedostatok vôle. Vyhlásenie v
notárskej zápisnici nebolo totiž vážne, slobodné, keďže žiaden dlh neexistoval pre absenciu pôžičky a
žalovaníI.aII.totopodpísalipodnátlakom,žepríduobytatýmajostrechunadhlavou.Súdtotokonanie
vyhodnotil ako konanie nie v tiesni, ale konanie pod vplyvom tzv. bezprávnej vyhrážky. Bezprávnouvyhrážkou je vyhrážka, ktorou je vynucované niečo čo nesmie byť vynucované. Môže spočívať v tom,
že sa žalovaným vyhráža žalobca niečím čo hroziaci vôbec nie je oprávnený vykonať alebo čo síce
oprávnený vykonať vie, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho primal k určitému právnemu úkonu.

Nie je potrebné, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky bol sám protiprávny. Musí
ďalej ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolnosti a povahy konkrétneho prípadu
u toho voči komu bolo použité vzbudila dôvodnú bázeň a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, ktorého
právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. XXCdo XXX/XXXX, XCdoN XXXX/XXXX). Ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu tak súd prihliada aj bez návrhu, avšak len v prípade, že vyjdú v konaní
najavo. Súd nie je z úradnej povinnosti povinný skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého platnosť k návrhu strany sporu skúma. Nakoľko
však žalovaná II. vo svojich výpovediach a v konečnom dôsledku aj žalovaný I. v písomných podaniach
poukazovali na samotný fakt, že notársku zápisnicu a tým potvrdenie o existencii pôžičky podpísali v
dôsledku správania sa žalobcu, ktorý sa im vyhrážal, že ich vysťahuje a nebudú mať kde s maloletými

deťmi bývať, ako aj fakt týkajúci sa poskytnutia finančných prostriedkov bolo povinnosťou súdu k týmto
skutočnostiam prihliadnuť a toto správanie vyhodnotiť. V dôsledku zistenia uvedených skutočností mal
súd potom za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a keďže neexistovala žiadna pôžička
nemohlo dôjsť ani k uznaniu dlhu. Z týchto dôvodov súd ďalej neriešil otázku premlčania nároku tak, ako
to bolo uložené v rozhodnutí odvolacieho súdu. Keďže žalovaní I. a II. nemohli uznať niečo čo neexistuje,

nemohlo dôjsť k platnému uznaniu dlhu v zmysle ustanovenia § 558 OZ. Uznanie dlhu je právnym
prostriedkom na zabezpečenie záväzkov, ktorú plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu
v čase uznania. Uznaním dlhu ani nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ale ani nevzniká nový záväzok.
Jeho právny následok spočíva v tom, že sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že uznaný dlh tu
bol v čase, keď k uznaniu došlo. Pretože ide o jednoduchú právnu domnienku vyplýva z toho najmä, že

dlh sa v občianskom súdnom konaní čo do dôvodu a výšky považuje za zabezpečený, iba že by dlžník
preukázal, že úplne alebo čiastočne dlh nevznikol, resp. bol splnený alebo inak zanikol. V uvedenom
zmysle prechádza bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o dlhu a jeho výške z veriteľa na dlžníka.
Keďže žalovaní preukázali, že dlh vôbec nevznikol, pretože v čase podpísania notárskej zápisnice, kde
mali potvrdiť prevzatie finančných prostriedkov a následne aj uznať dlh, sa jednalo o konanie v stave

tzv. bezprávnej vyhrážky, kde absentovala vôľa žalovaných, súd toto vyhodnotil ako absolútne neplatný
právny úkon. Keďže dlh neexistoval, pretože nebola žiadna pôžička, nemohli žalovaní I. a II. uznať niečo
čo neexistovalo (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XX, XXOdo XXXX/XX, XXOdo
XXX/XX). Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd opätovne žalobu žalobcu ako nedôvodnú pre absolútnu
neplatnosť zamietol.

15. Podľa ustanovenia § § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. V konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní, ktorým prináleží právo na náhradu trov konania.
Súd rozhoduje najprv o nároku na náhradu trov konania a až následne po právoplatnosti o výške trov
konania.Keďžežalovaníbolivkonanívplnomrozsahuúspešnívznikloimprávonanáhradutrovkonania
voči žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania v rozsahu
100% voči žalobcovi. O výške bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).