Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010348
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319010348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného H. Z. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nim podľa § 172 ods. 1 písm. c, písm. d), ods. 2 písm. a ) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2019 č. k. 2T/24/2019-288, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 13.2.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok r u š í v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný H. Z., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom L., E. XXXX/X, toho času vo výkone väzby v ÚVV
Leopoldov od 15.10.2018,
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Galanta sp. zn. 3Pv 460/18/22202 zo dňa 12.3.2019 podanej pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nim

podľa § 172 ods. 1 písm. c, d), ods. 2 písm. a ) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
si v presne nezistený deň obstaral žltý kryštalický materiál, ktorý do 15.10.2018 v R. na ulici
V. v spálni prístavby bez súpisného čísla ukrýval v puzdre zelenej farby vyrobenom z gumy, v
hornej časti uzatvárateľnom na zips, kde sa nachádzalo plastové vrecko obsahujúce žltý kryštalický
materiál s hmotnosťou 3.479 mg s priemernou koncentráciou 51,4 % hmotnostných metamfetamínu
s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), predstavujúci 45 jednotlivých dávok drogy, v puzdre sa
nachádzala aj injekčná striekačka obsahujúca žltý kryštalický materiál s hmotnosťou 7.542 mg s
priemernou koncentráciou 52,0 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu

(MSM), predstavujúci 98 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom žltý kryštalický materiál bol zaistený
pri domovej prehliadke vykonanej dňa 15.10.2018 v prístavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej
sa v R. na ulici V., pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do ll.
skupiny psychotropných látok, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.05.2015, sp.
zn. 1T/133/14, právoplatným dňa 22.06.2015 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c, d) Tr. zákona,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. Z. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie aobchodovanie s nim podľa § 172 ods. 1 písm. c, d), ods. 2 písm. a ) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň si obstaral žltý kryštalický materiál, ktorý do 15.10.2018 v R. na ulici

V. v spálni prístavby bez súpisného čísla ukrýval v puzdre zelenej farby vyrobenom z gumy, v
hornej časti uzatvárateľnom na zips, kde sa nachádzalo plastové vrecko obsahujúce žltý kryštalický
materiál s hmotnosťou 3.479 mg s priemernou koncentráciou 51,4 % hmotnostných metamfetamínu
s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), predstavujúci 45 jednotlivých dávok drogy, v puzdre sa
nachádzala aj injekčná striekačka obsahujúca žltý kryštalický materiál s hmotnosťou 7.542 mg s

priemernou koncentráciou 52,0 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu
(MSM), predstavujúci 98 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom žltý kryštalický materiál bol zaistený
pri domovej prehliadke vykonanej dňa 15.10.2018 v prístavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej
sa v R. na ulici V., pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do ll.
skupiny psychotropných látok, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.05.2015, sp.

zn. 1T/133/14, právoplatným dňa 22.06.2015 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c, d) Tr. zákona.
Za to okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona
uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1/ Tr. zákona mu súčasne súd uložil ochranný dohľad a podľa § 78 ods. 1/ Tr. zákona
na dobu 1 (jeden) rok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania poukazuje najmä na rozpory v skutkoch, ktoré boli

opísané jednak v návrhu na vzatie obvineného H. Z. do väzby, ktorý bol podaný zo strany Okresnej
prokuratúry Galanta dňa 17.10.2018 a obžalobného návrhu, ktorý bol podaný na konajúci Okresný súd
dňa 14.03.2019. Z pohľadu obhajoby sa javí nelogické to, že Okresná prokuratúra Galanta najprv v
návrhu na vzatie do väzby obvineného uvádza, že uvedená zaistená látka bola nájdená počas výkonu
domovej prehliadky dňa 15.10.2018 v priestoroch slúžiacich na bývanie jeho matky Y. Z., a na druhej

strane v obžalobnom návrhu už táto skutočnosť absentuje. Súčasne sa vyjadruje k osobe svedkyne Y.
Z.. Táto počas priebehu prípravného konania využila svoje právo, a k veci odmietla vypovedať, avšak
na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2019 v prejednávanej trestnej veci toto svoje právo nevyužila a
uviedla, že zaistené látky patrili jej osobe. Túto skutočnosť ešte pred výsluchom menovanej svedkyne
uviedol počas svojej výpovede sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2019.

Obžalovaný súdu dôkladne ozrejmil, ako sa na zaistené stopy dostali jeho odtlačky a zároveň súdu
uviedol, že prečo túto skutočnosť neuviedol už v prípravnom konaní, a to práve z toho titulu, lebo
sa bál, že by svojej matke Y. Z. mohol svojou výpoveďou privodiť trestné stíhanie. Skutočnosť, že
si svedkyňa Y. Z. zaobstarala zaistené látky v hodnote 150,- eur (ako to sama uviedla) bolo zrejme
vecou dohody medzi ňou a predávajúcim, a táto skutočnosť nebola počas hlavného pojednávania

dňa 30.10.2019 žiadnym spôsobom rozporovaná, a taktiež nebolo žiadnym spôsobom rozporované
tvrdenie, že v kritickom čase mala ruky obviazané a mala rukavice. Z pohľadu obhajoby je zrejmé, že
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaného skutku v zmysle intencii obžalobného
návrhu Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 14.03.2019(trestného činu podľa § 172 odsek 1 písmeno
c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona) sa mal dopustiť obžalovaný H. Z.. Nebolo

preukázané, že by obžalovaný mal zaistené látky predávať, kúpiť, zadovážiť a zároveň prechovávať,
keďže tieto boli zaistené v priestoroch slúžiacich na bývanie jeho matky Y. Z.. Záverom nemožno
opomenúť, že v čase realizácie domovej prehliadky sa v danom priestore slúžiacom na bývanie
obžalovaný nenachádzal, a teda v konečnom dôsledku predmetné zaistené látky na danom mieste ani
nemohol žiadnym spôsobom ukrývať, keďže tam ani nebýval a nemal tam ani trvalý pobyt. Na základe

vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obhajca obžalovaného aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší
súd nariadil na rozhodnutie o odvolaní. Nad rámec toho uviedol, že obrana obžalovaného nie je účelová,
pričom poukázal na to, že jeho matka bola súbežne zadržaná spolu s ním, v konaní pred súdom

uviedla, že droga bola jej, nijakým iným spôsobom nebolo preukázané, že drogy mal obžalovaný, že
ich zabezpečil, chýba jednoznačný dôkaz o tom, akým spôsobom drogy zadovážil, že ju práve on
prechovával. Ako už bolo uvedené, v čase domovej prehliadky sa nezdržiaval v týchto priestoroch, drogu
nevydal, ostatné skutočnosti objasnil on a jeho matka ako svedkyňa, keďže už mal v minulosti skúsenostis drogou, teraz sa s tým už nezaoberá. Záverom preto navrhol, aby KS v Trnave napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na potrebné prejednanie a rozhodnutie a v prípade takéhoto rozhodnutia
prepustil obžalovaného z väzby. Ani predtým, ako bol zadržaný, nebolo preukázané, že to puzdro patrilo

jemu, že by s ním už predtým nejakým spôsobom manipuloval, doplnil, že OČTK postupovali ďalej v
trestnom stíhaní proti obžalovanému i práve preto, že vyšli jeho odtlačky a DNA.
Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací

súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Krajský súd k postupu okresného súdu pri ustaľovaní skutkového stavu v posudzovanej veci uvádza,
že skutočnosti, ktoré okresný súd pokladá za preukázané, sú v rozpore so správnym hodnotením
dôkazov. Okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval správne, keď rozhodol o vine

obžalovaného, vzhľadom na to, že dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, nevylúčili pochybnosti o vine
obžalovaného.
V trestnom konaní na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielenspoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti.

Dôkazy vykonané v konaní proti obžalovanému však nevedú k logickému, jednoznačnému a
nespochybniteľnému záveru, že skutok spáchal jedine obžalovaný.
Okresný súd dospel k záveru o vine obžalovaného najmä zhodnotením osoby obžalovaného, jeho
výpovede ako aj výpovede svedkyne Y. Z.. Výpovede obžalovaného ako aj svedkyne považoval za
účelové a nevierohodné. U obžalovaného to bolo podľa okresného súdu z dôvodu, že sa chcel zbaviť

trestnej zodpovednosti za opätovný kontakt s drogami, a že mu v danom prípade už hrozil vysoký trest
pre kvalifikovanú skutkovú podstatu. V neposlednom rade vierohodnosť výpovede spochybňuje aj jeho
tvrdenie,ževživotežiadnedrogynemal,pričomdoterazbol 3krátodsúdenýpredrogovútrestnúčinnosť
a naposledy uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 4 mesiace vykonal dňa 08.08.2017.
Okresný súd vyhodnotil, že neobstojí ani tvrdenie obžalovaného, že bol iba na návšteve najprv u matky
a potom u E. R., lebo má trvalé bydlisko v L.. Sám obžalovaný uviedol, že byt v L. už pred cca tromi rokmi

predal. Čo sa týka u neho nájdených peňazí, najprv tvrdil, že sú práve z predaja toho bytu, druhýkrát,
že si chcel kúpiť auto.
V tejto súvislosti krajskému súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel okresný súd k
záveru, že obžalovaný sa zdržiava v dome svojej matky a drogy nájdené počas domovej prehliadky
v priestoroch slúžiacich na bývanie jeho matky patria obžalovanému. Dokazovaním vykonaním na

hlavnom pojednávaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že obžalovaný býval, resp. zdržiaval sa
u svojej matky a drogy nájdené v rámci domovej prehliadky jednoznačne patrili obžalovanému, ktorý
ich tam ukrýval. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na návšteve u svojej matky
a puzdro s drogami chytil do ruky v dôsledku čoho na ňom zanechal svoje odtlačky, avšak uvedené
nemusí nevyhnutne znamenať, že nájdené drogy s odtlačkami obžalovaného patrili práve jemu, nakoľko

toto nie je potvrdené ďalšími na to nadväzujúcimi dôkazmi.
Krajský súd zároveň upozorňuje, že súd je oprávnený a zároveň povinný prihliadať len na tie dôkazy,
ktoré boli pred súdom vykonané a vinu, resp. nevinu obžalovaného založiť len na takto vykonaných
dôkazoch. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na tvrdenie obžalovaného, že
byt v L. už cca pred tromi rokmi predal a súčasne, že nájdené peniaze u neho sú z predaja bytu, neskôr

tvrdil, že si chcel kúpiť auto. Uvedené skutočnosti však neboli na hlavnom pojednávaní prejednávané,
resp. neboli prečítané výpovede obžalovaného, v ktorých uvedené skutočnosti tvrdil (ani nemohli byť,
nakoľko uvedené uviedol na výsluchu v pozícií zadržaného - podozrivého) a z výsluchu obžalovaného
na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti nevyplývajú. Na základe uvedeného, okresný súd nemohol
na týchto skutočnostiach založiť rozhodnutie o vine obžalovaného, príp. na ne prihliadnuť v súvislosti

s ďalšími skutočnosťami.
Úvahy okresného súdu a jeho závery o vyhodnotení výpovede matky obžalovaného - svedkyne Y. Z. ako
účelové s cieľom pomôcť obžalovanému, sú síce správne, avšak na závere, že žiadne iné usvedčujúce
dôkazy v konaní proti obžalovanému, zabezpečené neboli, nič nezmenia.
Krajský súd uzatvára, že v konaní pred okresným súdom nebol produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré

by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného oprel iba o skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti
odsúdený pre drogovú trestný činnosť a tiež o úvahu, že nakoľko obžalovaný predal svoj byt v L.,
zdržiaval sa v dome svojej matky. Tieto skutočnosti však nie sú objektívne dostačujúce pre rozhodnutie o
vineobžalovaného.Absentujúakékoľvekďalšiedôkazyotom,žeobžalovanýpredmetnýskutokspáchal.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd zistil, že odvolacia námietka obžalovaného že nebolo
preukázané, že by obžalovaný mal zaistené látky predávať, kúpiť, zadovážiť a zároveň prechovávať,
keďže tieto boli zaistené v priestoroch slúžiacich na bývanie jeho matky Y. Z., je dôvodná.
Krajský súd pri vyhodnotení vykonaných dôkazov musí jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané v
prejednávanej veci nepreukazujú bez dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej

obžalobe, a to z toho pohľadu, že skutok spáchal obžalovaný. Na uznanie viny obžalovaného zo
spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o
pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá
skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp., ak existujú rozpory alebo

nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného
v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov získaných zákonným spôsobom, s konštatovaním,
že procesné strany nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy, je potrebné konštatovať, že nebolo podľanázoru krajského súdu bez najmenších pochybností dokázané, že skutok spáchal práve obžalovaný.
V predmetnej veci neexistoval žiaden jednoznačný, priamy, nespochybniteľný a inými dôkazmi
podporovaný dôkaz, ktorý by bol vykonaný na hlavnom pojednávaní a ktorý by bez najmenších

pochybnostídokazoval,žeskutokspáchalpráveobžalovaný.Keďžesúdjeoprávnenýazároveňpovinný
prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané, nebolo možné bez najmenších pochybností
preukázať obžalovaným spáchanie tohto skutku. V tomto smere nepostačovala pre záver súdu o vine
obžalovaného len skutočnosť, že obžalovaný bol 3 krát odsúdený pre drogovú trestnú činnosť.
V trestnom konaní je nositeľom obžaloby prokurátor, ktorý má preukazovať vinu obžalovaného a ktorý v

predmetnejvecinezabezpečilanepredložilsúdutaképresvedčivé,nespochybniteľnéazákonnédôkazy,
ktoré by súd viedli k záveru o vine obžalovaných bez najmenších pochybností. Prokurátor v predmetnej
trestnej veci neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, je potrebné
taktiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú

aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie
obžalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. Krajský súd napadnutý

rozsudok zrušil v celom rozsahu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného
poriadku, rozhodol sám a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.