Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210149
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417210149.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov v rade: 1.

E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX L. X., 2. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/
XX, XXX XX L. X., obaja zastúpení C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX E., proti
žalovanému: G. Q. D., s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený: S.
kancelária I.. S. Q., s.r.o., so sídlom T. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, o určenie že úver je bez
poplatkovabezúrokov,žeúverovázmluvajeneplantáaovydaniebezdôvodnéhoobohateniaX.XXX,XX
eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia XXX,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. D. konanie v časti o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy číslo 8500024875 zo dňa 9.5.2013

uzavretej medzi žalobcami v rade 1 a 2 a žalovaným z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v rade 1 a 2 spoločne a nerozdielne 2.465,92 eur a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v rade 1 sa žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2017 domáhal určenia, že úverová zmluva z
9.5.2013 č. 8500024875 je neplantá, že úver na základe nej poskytnutý je bez poplatkov a bez úrokov a
tiežžiadal vydaťbezdôvodnéobohatenia1.965,92euražiadal zaplatiťfinančnéhozadosťučinenia500,-
eur, ktoré finančné zadosťučinenie si uplatnil podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Bezdôvodné obohatenie si uplatnila podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že vyššie uvedená zmluva , na základe ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver je v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č.
129/2010 Z.z.. Ďalej vzniesol okrem iného aj námietku premlčania žalovanej pohľadávke.

3.Žalovanýtiežvoveci vzniesolajnámietkumiestnejnepríslušnostitunajšiehosúdu.Súdtútovyhodnotil
ako nedôvodnú.

4. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie

je ustanovené inak.
Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.Podľa § 19 ods. CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
ktorého obvode
a)má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy,

b)nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
c)je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky,
d)máadresutrvaléhopobytužalobca,ktorýjespotrebiteľom,akideospotrebiteľskýsporalebookonanie
v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e)má adresu trvalého pobytu, adresu sídla, alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu organizačnú

zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor.
Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri
prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania.
Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd
na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 36 ods. 1 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd skúmal námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú žalovaný vzniesol
včas, pri jeho prvom úkone. Predmetom konania bola v tom čase žaloba o určenie neplatnosť
spotrebiteľskej zmluvy, určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov a o vydanie
bezdôvodného obohatenia a nemajetková ujma uplatnená. V tejto veci ide o spor spotrebiteľský, týkajúci
sa práv a povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto bol v zmysle § 19 ods. d) na konanie

príslušný tunajší súd, ktorý bol v čase začatia konania všeobecným súdom v tom čase žalobcu v rade
1 a táto príslušnosť trvá až do skončenia sporu/ §36 ods. 2 CSP/.

6. Na pojednávaní dňa 21.11.2017 vzal žalobca v rade 1 žalobu v časti o určenie neplatnosti vyššie
uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere späť. Účinky čiastočného späťvzatia žaloby nastali jeho

vykonaním do zápisnice o pojednávaní. Preto súd konanie v tejto časti v súlade s ustanovením § 145
ods. 2 C.s.p. v rozhodnutí vo veci samej zastavil. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil,
čo súdu oznámil v podaní zo dňa 12.12.2017.

7. Písomným podaním zo dňa 19.3.2017 žalobca v rade 1 navrhol pristúpenie do konania žalobkyne

v rade 2 podľa § 79 CSP. Žalobkyňa v rade 2 písomným podaním z 20.3.2018 súdu oznámila, že s
pristúpením do konania súhlasí. Súd preto uznesením č.k. 5Csp/61/2017-144 pripustil, aby na strane
žalobcu v rade 1 do konania pristúpila žalobkyňa v rade 2.

8. V súvislosti s pristúpením žalobkyne v rade 2 do konania žalobcovia na pojednávaní dňa 11.9.2018,

cestou ich zástupcu, upravili petit pôvodnej žaloby a rozšírili žalobu o uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť finančné zadosťučinenie a bezdôvodné obohatenia, okrem žalobcu v rade 1 aj žalobkyni v
rade 2 a to obom spoločne a nerozdielne. Súd preto tento návrh žalobcov vyhodnotil ako návrh na
zmenu žaloby, o ktorom rozhodol na pojednávaní dňa 11.9.2018 bez prítomnosti žalovaného, preto bolo
uznesenie vypracované v písomnej forme a doručené žalovanému / 142 ods. 2 CSP/.

9.Vzmyslepripustenejzmenyžalobyačiastočnéhospäťvzatiažalobybolopredmetomkonaniaurčenie,
že spotrebiteľský úver je bez poplatkov a úrokov a spoločný a nerozdielny nárok žalobcov na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nemajetkovej ujmy.

10. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia , tohto sa žalobcovia v rade 1 a 2
domáhajú ako manželia, ktorí ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným.
Títo považujú úver, ktorý im bol zo strany žalovaného poskytnutý za úver bez poplatkov a úrokov. Preto
majú zato, že všetko čo žalovanému plnili nad rámec im poskytnutého úveru, je potrebné považovať
za bezdôvodné obohatenie žalovaného.

11. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou

vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.
Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinami: so žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru /zmluva o revolvingovom úvere č. 85000248759 zo dňa 9.5.2013 / ďalej len zmluva o
spotrebiteľskom úvere/, mal súd preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť uzavretá
medzi žalobcami v rade 1 a 2 ako spoludlžníkmi a spotrebiteľmi a žalovaným ako veriteľom a

obchodníkom poskytujúcim nebankové úvery. Úver bol poskytnutý na spotrebu, nie na podnikanie.
Uvedenú zmluvu súd preto posúdil ako typovú, formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že
jej obsah spotrebitelia výrazným spôsobom ovplyvniť nemôžu. Je teda nepochybné, že táto zmluva má
spotrebiteľský charakter. Jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá spadá pod právnu úpravu
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov/ ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch/ a súčasne sa na
ňu aplikujú aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia žalobcov , ktoré žalovaný
relevantným spôsobom nespochybnil, mal súd za nesporné, že na základe vyššie uvedenej zmluvy
bol žalobcom poskytnutý úver 1.207,18 eur , ktorý bol žalovaným v tejto výške vložený na účet dňa10.5.2013/ prehľad transakcií na č.l. 25/ a žalobcovia doposiaľ zaplatili na základe úverovej zmluvy
žalovanému spolu sumu 3.173,10 eur, čo tiež žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Ako
bolo uvedené, žalobcovia mali zato, že rozdiel medzi nimi zaplatenou sumou 3.173,10 eur a reálne

poskytnutým úverom vo výške 1.207,18 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie.

13. Keďže žalobcovia tvrdil, že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa
vyššie uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch, súd zisťoval, či ich tvrdenia sú dôvodné. Na
základe posúdenia samotnej zmluvy dospel k záveru, že spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovaným

žalobcom v rade 1 a 2 na základe žiadosti o poskytnutie úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500024875 , je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovenie
upravuje, čo všetko musí zmluva obsahovať.

14. Súd z úverovej zmluvy zistil, že ročná úroková sadzba úveru dohodnutá vo výške 70,02 % je
neprimerane vysoká v porovnaní s úrokovými sadzbami, za aké poskytovali v tom čase úvery komerčné
banky. V roku 2013, t.j. v čase uzavretia zmluvy sa úrokové miery spotrebiteľských úverov, ktoré
úvery poskytovali komerčné banky, pohybovali v rozpätí od cca 13% do 20 % ročne. Žalovaný ako

poskytovateľ spotrebiteľského úveru však poskytol žalobcom podľa zmluvy úver za ročný úrok, ktorý
bol viac ako trojnásobný, než za aký úrok v tom čase poskytovali spotrebiteľské úvery komerčné banky.
Súd má preto zato, že takto dohodnutá výška úroku z úveru odporuje dobrým mravom. Je nepochybné,
že o nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide v prípade, keď sa tento prieči
dobrým mravom. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa
§ 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Súd má teda
zato, že dohodnutá ročná úroková sadzba úveru bola vzhľadom na jej neprimeranú výšku dohodnutá

v rozpore s dobrými mravmi. Keďže právny úkon v tejto časti / dohodnutého úroku/ možno oddeliť
od ostatného obsahu zmluvy, je zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku z úveru
absolútne neplatná / § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, na ktorú neplatnosť súd prihliadal z úradnej
povinnosti. Ak teda súd vyhodnotil, že zmluva o úvere je v časti , v ktorej bol dohodnutý úrok z úveru
absolútne neplatná, je potom RPMN tak ako je uvedená v zmluve / zohľadňujúca aj neprimeraný úrok/

uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. A v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch uvedenie nesprávnej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že
úver je bez úrokov a bez poplatkov.

15. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné úver poskytnutý žalobcom v rade 1 a 2 považovať

za úver bez poplatkov a úrokov, povinnosťou žalobcov bolo vrátiť žalovanému len to, čo im žalovaný
ako úver na základe uvedenej zmluvy poskytol. Podľa tvrdenia žalobcov, ktoré v tejto časti žalovaný
relevantným spôsobom nespochybnil, im bol zo strany žalovaného dňa 10.5.2013 poskytnutý úver
1.207,18 eur, o čom svedčí žalobcami predložený prehľad transakcií. Žalobcovia v rade 1 a 2 zaplatili
do 2.11.2016 žalovanému sumu 3.173,10 eur. Keďže na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mali

žalovanému vrátiť len ním poskytnutý úver, žalovaný prijal od žalobcom sumu 1.965,92 eur / 3.173,10
-1.207,18 eur/ bez právneho dôvodu a o túto sumu sa na úkor oboch žalobcov obohatil / § 451 ods.1 a
2 Občianskeho zákonníka/. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaný ako osoba, ktorá
sa bezdôvodne na úkor oboch žalobcov obohatila, toto bezdôvodného obohatenie vo výške 1.965,92
eur žalobcom vydať.

16. Žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného,
že nárok žalobcov je v časti premlčaný. Ako bolo uvedené, bezdôvodné obohatenie v tejto veci je
potrebné posudzovať v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. Súd má za to, že v danej veci je potrebné na dĺžku premlčacej lehoty aplikovať ustanovenie
§ 107 odsek 1a 2 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 odsek
1 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade dvojročná a začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. V zmysle odseku 2príslušného ustanovenie sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaní
za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie tak za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sa o vzniku a výške bezdôvodného obohatenia

subjektívne dozvedeli až v čase, keď prestali splácať úver, t.j. 2.11.2016 / kedy bola zo strany žalobcov
vykonaná posledná úhrada/. Uvedeným dňom, t.j. 2.11.2016 sa žalobcovia subjektívne dozvedeli
koľko zaplatili žalovanému na základe zmluvy, t.j. týmto dňom zistili / mohli zistiť/, o koľko úver,
ktorý bol bez poplatkov a úrokov, žalovanému preplatili. A od uvedeného dňa /2.11.2016 / dvojročná
premlčacia lehota do dňa podania žaloby / 11.5.2017/ neuplynula. Okrem uvedeného, vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania, súd skúmal, či si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj v zákonnej lehote podľa ods. 2 cit. § 107 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu úhrad
vykonaných žalobcami na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že títo všetky platby, ktoré
vykonali, vykonali v období od 5.9.2013 do 2.11.2016. V tomto období teda uhradili žalovanému sumu
3.173,10 eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu sumu 1.965,92 eur. Je teda
zrejmé, že posledných 26 splátok a časť zo splátky predchádzajúcej týmto posledným 26-tim splátkam

prijal už žalovaný bez právneho dôvodu. T.j. už časť z úhrady vykonanej dňa 3.9.2014 predstavuje
bezdôvodné obohatenie. A ďalších 26 splátok, ktoré tiež predstavujú bezdôvodné obohatenie bolo
vykonaných neskôr, t.j. po dátume 3.9.2014. V zmysle § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ako už bolo uvedené, žaloba bola podaná na súde

11.5.2017 a žalobcovia to, čo je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie, plnili najskôr v rámci
splátky vykonanej 3.9.2014 a v nasledujúcich splátkach, t.j. sumu ktorú súd považuje za bezdôvodné
obohatenie, zaplatili v rámci 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty, pretože od 3.9.2014 do podania
žaloby / 11.5.2017/ 3 roky neuplynuli. Keďže žalobcom v tejto veci neuplynula ani dvojročná subjektívna
premlčacia lehota a ani trojročná objektívna premlčacia lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka, má

súd za to, že nárok žalobcom na zaplatenie bezdôvodného obohatenia 1.965,92 eur premlčaný nie je.
Preto súd tento nárok žalobcom v rade 1 a 2 priznal.

18. Okrem bezdôvodného obohatenia si žalobcovia uplatnili aj nárok na finančné zadosťučinenie
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie je

upravené v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho § 3 ods. 5 má spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladom
uplatnenia tohto finančného zadosťučinenia je skutočnosť, že spotrebiteľ bol úspešný pri uplatnení

svojhoprávavsúvislostísporušenímjehospotrebiteľskéhoprávazostranydodávateľa,resp.vsúvislosti
s porušením povinností dodávateľa voči spotrebiteľovi. Žalobcovia v rade 1 a 2 boli plne úspešní v
tomto konaní pri uplatnení si svojho práva , ktoré bolo zo strany žalovaného porušené. Súd, ako je
uvedené vyššie , skonštatoval porušenie povinnosti žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy/
zmluvy o spotrebiteľskom úvere/, ktorá neobsahovala všetky zákonné náležitosti podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch, resp. tieto boli uvedené v nesprávnej výške. Je nepochybné, že žalobcovia
mali v uvedenom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľov. Uvedené sporné nebolo. Keďže ako
bolo uvedené, zákonným predpokladom úspešného uplatnenia finančného zadosťučinenia zo strany
spotrebiteľa je preukázanie úspešného uplatnia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi a žalobcovia ako spotrebiteľa boli v tomto konaní pri uplatnení si

uvedeného úspešní, majú zo zákona právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného,
ktorý za porušenie práva alebo povinnosti ustanovených týmto zákonom a zákonom spotrebiteľských
úveroch zodpovedá. Je totiž nepochybné, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala charakter
formulárovej zmluvy vopred pripravil žalovaný a pripravil ju tak, že táto neobsahovala všetky zákonom
predpokladané / resp. správne/ údaje, čím spôsobil, že táto je zo zákona bez úrokov a bez poplatkov, t.j.

žalobcovia boli povinní vrátiť žalovanému len to čo od neho ako úver prijali. Napriek tomu prijal žalovaný
od žalobcov aj plnenie nad rámec ich povinnosti, čím sa bezdôvodne na ich úkor obohatil. Žalobcovia si
uplatnili finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Podľa súdu je jeho výška primeraná vzhľadom na
zo strany žalovaného prijaté bezdôvodné obohatenie 1. 965,92 eur, ktoré doposiaľ žalobcom nevydal
a naďalej ho užíva. Súd v tejto súvislosti vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný ako veriteľ zo

spotrebiteľského vzťahu považoval za primerané žiadať od žalobcov ako spotrebiteľov úrok z úveru vo
výške 70,02 % ročne / ktorý úrok súd vyhodnotil ako úrok dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi a
v tejto časti zmluvu za neplatnú/. Preto žalobcami uplatnené finančné zadosťučinenie 500,- eur, ktoré
predstavuje 25% z výšky bezdôvodného obohatenia nie je možné vyhodnotiť za neprimerané a to aj spoukazom na to, že toto finančné zadosťučinenie má jednak poskytnúť určitú satisfakciu spotrebiteľovi /
žalobcom v rade 1 a 2/ a tiež má dostatočne odradiť žalovaného od takéhoto konania , ktoré okrem
toho že je v rozpore so zákonom, je v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka spotrebiteľského

zmluvného vzťahu. Súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.

19. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v rade 1 a 2 spoločne a nerozdielne 2.465,92 eur ,
ktorá suma pozostáva z priznaného bezdôvodného obohatenia 1.965,92 eur z primeraného finančného
zadosťučinenia 500,- eur. Aktívna vecná legitimácia žalobcov vyplýva zo skutočnosti, že títo uzavreli

zmluvu ako manželia a ako spoludlžníci. Ich solidarita ako manželov vyplýva z ustanovenia § 145 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Je pravda, že žalovaný namietal, že žalobcovia nemajú spoločnú aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby, lebo zmluvu ako dlžník uzavrel len žalobca v rade 1 a žalobkyňa v rade 2.
pristúpila k záväzku ako spoludlžník podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S týmto tvrdením sa
súd nestotožnil. Zo zmluvy o úvere č. 8500024875 zo dňa 9.5.2013 jednoznačne vyplýva, že žalobca v
rade 1 uzatvoril zmluvu ako dlžník a žalobkyňa v rade 2 ako spoludlžník. Z obsahu zmluvy jednoznačne

vyplýva, že žalobcovia podpísali zmluvu ako spoludlžníci, čo zakladá ich aktívnu vecnú legitimáciu.
Žalobcovia sú manželia. Ich solidarita teda vyplýva zo skutočností že zmluvu uzatvárali ako manželia
a v zmysle § 145 ods. 2 súd z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení spoločne a
nerozdielne.

20. Vo zvyšku, t.j. v časti v ktorej žiadali žalobcovia, aby súd určil, že poskytnutý úver je bez úrokov
a bez poplatkov, súd žalobu zamietol. Tu súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sa súčasne
domáhali aj peňažného plnenia z takéhoto úveru skúmal, či je na takomto určení naliehavý právny
záujme. Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd má vzhľadom na skutočnosť, že otázku, či úver je
bez poplatkov a bez úrokov riešil ako predbežnú otázku pri skúmaní nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia / na peňažné plnenie/ zato, že v tomto konaní žalobcovia nemali naliehavý právny záujem
na takomto určení. Preto súd v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia že úver je bez poplatkov
a úrokov žalobu zamietol.

21. Ďalej žalovaný namietal, že žalobcovia sú zastúpení zástupcom, ktorý opakovane zastupuje
účastníkov aj v iných konaniach, t.j. že tu je daný dôvod na postup súdu podľa § 89 ods. 2 C.s.p..
Zástupca žalobcov pred súdom tieto tvrdenia poprel, uviedol, že ako zástupca podľa § 89 ods. 1 C.s.p.
v minulosti zastupoval aj iných účastníkov, ale v súčasnosti už nezastupuje okrem žalobcov žiadneho

iného účastníka konania. Opak preukázaný nebol, preto súd túto námietku žalovaného považoval za
nedôvodnú. Ďalej žalovaný namietal, že mu bolo doručené uznesenie o pripustení zmeny žaloby, bez
samotného návrhu. Tu súd uvádza, že aj táto námietka je bezpredmetná. Návrh na zmenu žaloby bol
prednesený na pojednávaní dňa 11.9.2018 a spísaný priamo do zápisnice o pojednávaní. Žalovaný
sa však tohto pojednávania, napriek tomu, že naň bol riadne predvolaný nezúčastnil, čo nemôže byť

na škodu ostatných účastníkov konania. Preto aj túto námietku považuje súd za nedôvodnú. Okrem
uvedeného sa zmena žaloby týkala len tej skutočnosti, že do konania vstúpila žalovaná v rade 2, a v
súvislosti s tým žiadali žalobcovia upraviť petit žaloby, len čo do formy požadovaného plnenia. Pôvodne
podľa petitu žaloby bolo žiadané plnenie len v prospech žalobcu v rade 1. Pristúpením žalobkyne v
rade 2 do konania upravili žalobcovia petit žaloby tak, že žiadali obaja plnenie spoločne nerozdielne,

táto skutočnosť vyplýva aj zo zdôvodnenia uznesenia, ktorým súd zmenu petitu žaloby pripustil a ktoré
uznesenia bolo žalovanému doručené.

22. Vzhľadom na uvedené súd v časti konanie zastavil, v časti žalobe vyhovel a v časti žalobu zmietol.

23. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.24.Otrováchúčastníkovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2C.s.p.a§256ods.1C.s.p..Žalobcovia
boli v konaní úspešní v časti o zaplatenie žalovanej sumy. V časti o určenie neplatnosti zmluvy súd

konanie zastavil, čo spôsobili procesne žalobcovia a v časti o určenie , že úver je bez poplatkov a úrokov
bola žaloba zamietnutá. Berúc do úvahy, že žalobcovia mali úspech čiastočný, súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.