Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu

JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu : KON TIKI, a.s., Slovenskej jednoty
33, 040 01 Košice, právne zast. advokátom JUDr. Marošom Gondekom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101997079/2019 zo dňa 20.08.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.09.2019 doručenou krajskému súdu elektronicky s autorizáciou podľa osobitného

zákona dňa 10.09.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101997079/2019 zo
dňa 20.08.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 101083650/2019 zo dňa 09.05.2019. Prvostupňovým správnym rozhodnutím
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v
sume 122 429,60 eur. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia.

2. Správny orgán v prvostupňovom odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca v daňovom
priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením
stratu 130 011,00 eur. Žalobca nezahrnul do výnosov sumu 573 507,09 eur, ktorú správca dane zistil
ako rozdiel porovnaním zaúčtovaných výnosov na účtoch účtovnej skupiny 6 a na účte 311 - odberatelia
v predložených účtovných knihách. Pri vykazovaní základu dane za rok 2014 žalobca v rozpore s
ust. § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nezvýšil
základ dane v zmysle tohto ustanovenia, t.j. o sumu nesplatených záväzkov podľa uplynutej doby od

ich splatnosti. Z knihy prijatých faktúr (záväzkov) k 31.12.2014 a inventarizácii záväzkov k 31.12.2014
vyplynulo, že žalobca k 31.12.2014 evidoval neuhradené faktúry z roku 2013 so splatnosťou v roku
2013, ktoré neboli uhradené k 31.12.2014. Išlo o 12 faktúr uvedených v tabuľke č. 2 na str. 5 rozhodnutia
správcu dane. Z tejto tabuľky vyplynulo, že od splatnosti záväzkov na základe prijatých faktúr v roku
2013, splatných v roku 2013, ku dňu 31.12.2014 uplynula doba dlhšia ako zákonom stanovená lehota
360 dní. V súlade s ustanovením § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. mal žalobca upraviť - zvýšiť
základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2014 v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzkov

alebo ich nesplatených častí. Žalobca sa do zápisníc na ústnych pojednávaniach zo dňa 22.01.2019 a
05.02.2019, na ktorých bol oboznámený s týmito zisteniami, nevyjadril. Vyjadrenie podal až elektronicky
dňa 20.02.2019, pričom prílohou podania bolo aj 29 listín, ktoré mali potvrdiť úhrady záväzkov a
vyjadrenie, že splatnosť faktúr vystavených T.. O. C. - KON TIKI sa riadila ustanoveniami rámcovejzmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 a jej dodatkov, podľa ktorej splatnosť všetkých faktúr je 6 rokov odo
dňa ich vystavenia. Správca dane tieto predložené listiny vyhodnotil so záverom, že nebolo možné z
nich jednoznačne identifikovať daňový subjekt, z ktorého účtu bola platba realizovaná, príp. identifikovať

samotnú platbu (chýbal variabilný symbol, príp. išlo o inú sumu, ako bola uvedená na faktúre), tieto
úhrady nemal daňový subjekt zaúčtované v účtovnom denníku za zdaňovacie obdobie rok 2014 a na
základe uvedeného správca dane konštatoval, že na predložené listiny ako na dôkaz v zmysle § 24 ods.
4 Daňového poriadku neprihliadne.

3. K splatnosti faktúr na základe rámcovej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 a jej dodatkov správca dane
uviedol, že žalobcom predložené dodávateľské faktúry od dodávateľa T.. O. C. - KON TIKI obsahujú
okrem iných náležitostí dátum vyhotovenia a dátum splatnosti, nie však 6 rokov. Na vystavených
faktúrach je uvedený text : „Dovoľujeme si Vás upozorniť, že v prípade nedodržania dátumu splatnosti
uvedeného na faktúre Vám budeme účtovať penále vo výške 0,05% za každý deň omeškania.“ V
prípade, ak žalobca vychádzal z podpísanej rámcovej zmluvy, uviedol by na faktúre splatnosť faktúr

o 6 rokov od ich vystavenia a v účtovných závierkach by vykazoval dlhodobé záväzky z prijatých
faktúr vystavených v zmysle tejto zmluvy. Z predloženého účtovníctva za rok 2014, však takéto konanie
žalobcu nebolo preukázané. Žalobca predmetnú zmluvu nepredložil ako súčasť účtovných dokladov
k vykonávanej kontrole a správcu dane neinformoval o jej existencii počas kontroly. Žalobca tvrdil, že
predloženou rámcovou zmluvou sa riadili obchodné vzťahy medzi dodávateľom - fyzickou osobou T..

O. C. - KON TIKY, a objednávateľom právnickou osobou - KON TIKI a.s., ale v zmysle predloženej
rámcovej zmluvy vo svojom účtovníctve nepostupoval, t.j. v povinných záznamoch, ani evidenciách
k nim nepreukázal, že lehota splatnosti záväzkov z prijatých faktúr bola 6 rokov. Preto správca dane
konštatoval, že rámcová zmluva s najväčšou pravdepodobnosťou nebola v roku 2012 uzavretá a jej
vyhotovenie dodatočne bolo účelové s cieľom eliminovať zvýšenie základu dane v súlade s § 17 ods. 27

zákona č. 595/2003 Z.z. a pri určení splatnosti záväzkov preto na ňu neprihliadol. Správca dane zobral
do úvahy skutočnosť, že rámcová zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom - fyzickou osobou T.. O. C.
- KON TIKY a objednávateľom, právnickou osobou KON TIKY, a.s., a dodávateľ bol zároveň predsedom
predstavenstvaobjednávateľaapretosprávcadaneuviedol,ževyhotovenierámcovejzmluvydodatočne
by bolo s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť bez komplikácií. Správca dane konštatoval, že s inými

nezávislými, majetkovo a personálne neprepojenými osobami (dodávateľmi) zmluvy so 6 - ročnou
splatnosťou faktúr žalobca neuzavrel. Na základe týchto zistení preto správca dane vyčíslil položku
zvyšujúcu základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2014 podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z.
na sumu 99 676,01 eur.

4. Správca dane v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že protokol z daňovej kontroly dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, 2015 a 2016 vyhotovil dňa 15.03.2019 a spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole ho zaslal splnomocnenému zástupcovi
žalobcu na adresu uvedenú v splnomocnení zo dňa 06.07.2018 : M.. Q. Č., Č. Q. XX, C.. Výzva
spolu s protokolom boli splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 27.03.2019, čo potvrdila Slovenská

pošta na doručenke zaslanej správcovi dane dňa 28.03.2019. Preto daňová kontrola bola v zmysle
ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu podľa
odseku 8 tohto ustanovenia. Dňa 11.04.2019 bol správcovi dane doručený list od odosielateľa Q. Č.,
O. Q. X, C., v ktorom odosielateľ uviedol : „Pošta mi omylom dala zásielku adresovanú môjmu synovi,
alebo spoločnosti KON TIKY, a.s. - podľa obsahu. Mne to nepatrí a preto vám ju vraciam späť.“ Dňa

12.04.2019 podal správca dane na Slovenskej pošte, a.s., organizačná zložka Košice 1, reklamáciu
ohľadnedoručeniapredmetnejzásielkyneoprávnenejosobe.Slovenskápoštadňa25.04.2019oznámila
listom správcovi dane výsledok reklamačného konania, v ktorom posúdila reklamáciu Daňového úradu
Košice ako neopodstatnenú. V odôvodnení Slovenská pošta uviedla : „Reklamovaná zásielka bola
dodaná dňa 27.03.2019. Zásielku prevzal adresát osobne.“ Preto správca dane považoval protokol z

daňovej kontroly zo dňa 15.03.2019, spolu s výzvou z toho istého dňa za doručený v súlade s Daňovým
poriadkom. Konštatoval, že žalobca k protokolu v lehote uvedenej vo výzve nepodal vyjadrenie a preto
správca dane dňa 09.05.2019 vydal svoje rozhodnutie.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.08.2019 potvrdil rozhodnutie

správcudanezodňa09.05.2019.Vodôvodnenírozhodnutiazosumarizovalskutkovézisteniasprávneho
orgánu prvého stupňa a stotožnil sa s ich právnym hodnotením.6. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. K
námietke, že splatnosť preverovaných faktúr vyplynula z rámcovej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 a
jej dodatkov a nie údajmi uvedenými na jednotlivých faktúrach, uvádza, že za predpokladu, že by bola

rámcová zmluva vyhotovená v roku 2012, obchodné vzťahy by sa ňou riadili, v účtovných závierkach
by boli dané záväzky vykazované ako dlhodobé a daňový subjekt by zmluvu predložil ako súčasť
účtovných záznamov ku kontrole, mohol by správca dane akceptovať rámcovú zmluvu ako určujúcu pre
splatnosť faktúr. Konštatoval, že rámcová zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom - fyzickou osobou
T.. O. C. - KON TIKY a objednávateľom - KON TIKY, a.s., pričom dodávateľ bol zároveň predsedom

predstavenstva objednávateľa. V tomto prípade sa jednalo o závislé osoby, ktoré sú definované v § 2
písm. n) zákona č. 595/2003 Z.z., medzi ktorými boli dojednané iné podmienky splatnosti faktúr ako u
nezávislých dodávateľov. Správca dane zistil a vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca v účtovných
závierkach neúčtoval a nevykazoval dlhodobé záväzky, ktoré by preukázali, že preverované faktúry
mali splatnosť 6 rokov, na faktúrach bola uvedená splatnosť faktúr (nikdy nie viac ako jeden rok) a
bol uvedený text o účtovaní penále v prípade nedodržania dátumu splatnosti na faktúre. Z účtovných

závierok vyplynulo, že žalobca vykazoval len krátkodobé záväzky nielen v súvahe, ale aj v prílohe k
účtovnej závierke.

7. V súvislosti s námietkou žalobcu, že protokol z daňovej kontroly zo dňa 15.03.2019 nebol nikdy
žalobcovi doručený, a teda, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom a v lehote

stanovenej Daňovým poriadkom, žalovaný poukázal na dôkazy zabezpečené v tejto súvislosti správcom
dane. Výzva spolu s protokolom bola žalobcovi doručená dňa 27.03.2019, čo potvrdila Slovenská
pošta, a.s. na doručenke zaslanej správcovi dane dňa 28.03.2019. Žalovaný poukázal na výsledok
reklamačného konania ohľadne doručovania predmetnej zásielky so záverom, že reklamovaná zásielka
bola dodaná dňa 27.03.2019, zásielku prevzal adresát osobne (M.. Q. Č., Č. Q. XXXX/XX, C.). Žalovaný

poukázal aj na šetrenie vykonané správcom dane dňa 12.04.2019, ktorý požiadal o spoluprácu pri
identifikáciu osôb M.. Q. Č. a T.. Q. Č. Kriminálny úrad Finančnej správy, ako aj Krajské riaditeľstvo PZ
v Košiciach, odbor Kriminálnej polície. Týmito dožiadania bol potvrdený aktuálny pobyt preverovaných
osôb : M.. Q. Č., Č. Q.Á. XXXX/XX, C., Q. T.. Q. Č., Z. XXX/X, C.. Žalovaný konštatoval, že správca
dane pri doručovaní predmetnej zásielky postupoval v súlade s ustanoveniami § 30 ods. 3 Daňového

poriadku, lebo doručoval túto zásielku splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorému bola žalobcom
udelená plná moc na zastupovanie vo veci predmetnej daňovej kontroly, ktorého správca dane presne
a dostatočne na zásielkach označil. Predmetná zásielka bola doručovaná kvalifikovanou formou podľa
§ 31 ods. 3 Daňového poriadku - doručovanie do vlastných rúk. Pri tomto doručovaní môže prevziať
písomnosť len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem

splnomocnenca na preberanie zásielok. Žalovaný otázku doručovania predmetnej zásielky uzavrel tým,
že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zásielka nebola doručená splnomocnenému zástupcovi.
Správca dane nemal žiaden dôvod spochybňovať výsledok reklamačného konania Slovenskej pošty,
a.s.. Žalovaný vyhodnotil konanie žalobcu v súvislosti s doručovaním predmetnej zásielky ako účelové.
Žalobca správcovi dane nepreukázal, ako sa mohol T.. Q. Č., otec splnomocneného zástupcu M.. Q. Č.,

ktorý má trvalý pobyt na ulici Z. XXX/X Z. C. dostať k oznámeniu o uložení zásielky, ktorá bola doručená
na adresu trvalého bydliska jeho syna M.. Q. Č., Č. Q. XXXX/XX, C.. Účelové sa javí aj podržanie
doručenej zásielky T.. Q. Č., otcom splnomocneného zástupcu M.. Q. Č. (ak by toto doručenie daňový
subjekt preukázal) po dobu 15 dní.

8. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne častých telefonátov v priebehu daňovej kontroly zo strany
správcu dane, žalovaný uviedol, že podľa vyjadrenia správcu dane sa na začiatku daňovej kontroly
dohodol so splnomocneným zástupcom spoločnosti M.. Q. Č., že budú operatívne spolupracovať
aj na základe vzájomných telefonických rozhovorov. Podľa žalovaného išlo o štandardný postup, s
ktorým splnomocnený zástupca nemal problémy od začiatku daňovej kontroly, nepodal k nemu žiadnu

námietku.Vpriebehudaňovejkontrolydochádzalokobojstrannejtelefonickejkomunikácií,správcudane
telefonicky kontaktoval aj splnomocnený zástupca (napr. Úradný záznam zo dňa 16.01.2019). Žalovaný
uviedol, že takáto komunikácia s daňovými subjektmi nie je ničím výnimočná, je bežná pri kontrolách,
daňové subjekty ju hodnotia pozitívne.

9. Žalovaný uzavrel odôvodnenie svojho rozhodnutia konštatovaním, že správca dane pri úprave
hospodárskeho výsledku pri vykázaní základu dane o sumu nesplatených záväzkov podľa uplynutej
doby od ich splatnosti bol povinný postupovať v súlade s § 17 ods. 27 zákona č. 595/2033 Z.z. Posúdenie
skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia (úpravy) základu dane o sumu 99 676,01eur boli vecne správne a následné prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto zákona,
ako aj Daňového poriadku.

10. Vo včas podanej žalobe žalobca predovšetkým namietal, že protokol o daňovej kontrole zo dňa
15.03.2019, ani výzva na vyjadrenie sa k tomuto protokolu neboli do dňa podania žaloby doručené.
Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že žalobca nepreukázal, že zásielka nebola doručená
splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ale tretej osobe. Žalovanému vytýkal, že nevykonal ani sa
nevysporiadal s návrhom žalobcu na výsluch M.. Q. Č., a ani s návrhom na vyžiadanie si predmetnej

dokumentácie Slovenskej pošty, a.s. za účelom preukázania, že zásielka bola prevzatá zo strany iného
subjektu, než splnomocnenca M.. Q. Č.. Oznámenie Slovenskej pošty o vybavení reklamácie považoval
žalobca za bezpredmetné. Protokol o daňovej kontrole a ani výzva na vyjadrenie sa k jeho obsahu
neboli doručené priamo žalobcovi, ani jeho splnomocnencovi. Podľa žalobcu sa správca dane opätovne
nepokúsil o opätovné doručenie protokolu spolu s výzvou napriek preukázateľnej vedomosti správcu
dane o ich nedoručení žalobcovi.

11.ĎalšiažalobnánámietkažalobcusatýkalasplatnostizáväzkovmedzižalobcomafyzickouosobouT..
O. C. - KON TIKY. Podľa žalobcu žalovaný vyhodnotil žalobnú námietku, podľa ktorej sa splatnosť týchto
záväzkov spravovala ustanoveniami rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci na dodanie tovaru zo
dňa 01.02.2012 (vrátane jeho 4 dodatkov), a nie údajmi na vystavených faktúrach, ako neopodstatnenú

výlučne z dôvodu, že uvedená zmluva bola uzatvorená medzi závislými osobami. Podľa žalobcu
správca dane, ako aj žalovaný výrazne prekročili svoje kompetencie, keď špekulatívne bez akýchkoľvek
dôvodov neuznali obchodnú zmluvu medzi dvoma subjektmi, a to len na základe vágneho subjektívneho
konštatovania.

12. Žalobca ďalej nesúhlasil s konštatovaním žalovaného na str. 10 jeho rozhodnutia, podľa ktorého
telefonická komunikácia správcu dane so žalobcom mala byť dohodnutá. Žalovaný toto tvrdenie nijakým
spôsobom nepreukázal, ani neodkázal na žiadnu písomnosť obsiahnutú v spise, z ktorej by táto
skutočnosť mala vyplývať. Z ustanovenia § 30 a nasl. Daňového poriadku upravujúcich doručovanie
v rámci daňového konania nevyplýva možnosť správcu dane komunikovať s daňovým subjektom

telefonicky. Konštatovanie, že ide o bežný spôsob komunikácie, nie je ničím podložené a je v rozpore s
pravidlami určenými pre doručovanie písomnosti v priebehu daňového konania.

13. Žalobca napokon žalovanému vytýka, že sa nijakým spôsobom nevysporiadal so žalobcom
predloženými dôkazmi v rozsahu 29 listín, ktoré obsahovali potvrdenia o vykonaní úhrad záväzkov

žalobcu voči T.. O. C. - KON TIKY a ďalším spoločnostiam.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2019 navrhol žalobu zamietnuť. K žalobným
dôvodom uviedol, že sú obsahovo totožné s odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní a žalovaný
sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (teda aj v žalobe) vysporiadal v odôvodnení svojho

rozhodnutia. Žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu.

15. K žalobnej námietke vo veci doručenia zásielky obsahujúcej protokol o daňovej kontrole a výzvu na
vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole prostredníctvom doručovateľa Slovenskej pošty, a.s.,
žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 30 ods. 3 Daňového poriadku,

lebo doručoval uvedené písomnosti splnomocnenému zástupcovi, ktorému bola daňovým subjektom
udelená plná moc na zastupovanie vo veci daňovej kontroly a ktorého správca dane presne a dostatočne
na zásielkach označil. Žalovaný zdôraznil, že správca dane disponuje doručenkou, ktorá preukazuje,
že predmetná zásielka bola doručená adresátovi poštovým doručovateľom. Žalovaný uvádza, že nemal
dôvod opakovane preverovať u doručovateľa výsledok reklamačného konania, evidovaného u správcu

dane, o ktorom bola posúdená reklamácia správcu dane ako neopodstatnená. Žalovaný podotkol, že
podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku je kvalifikovanou formou doručovanie do vlastných rúk, pri
ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi
je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Poskytovateľ poštových služieb doručuje
zásielku na adresu, ktorá je uvedená na zásielke. Ak nie je adresát zastihnutý, poskytovateľ poštových

služieb doručí (do schránky) oznámenie o uložení zásielky na adresu, ktorá je uvedená na zásielke.

16. K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. žalovaný uviedol,
že na preverovaných faktúrach bola uvedená ich splatnosť. K námietke, že splatnosť záväzkov vyplynulaz rámcovej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 a jej dodatkov a nie údajmi uvedenými na jednotlivých
faktúrach, uviedol, že za predpokladu, že keby bola rámcová zmluva vyhotovená v roku 2012, obchodné
vzťahybysaňouriadili,vúčtovnýchzávierkachbybolidanézáväzkyvykazovanéakodlhodobéadaňový

subjekt by zmluvu predložil ako súčasť účtovných záznamov ku kontrole, vtedy by mohol správca dane
akceptovať rámcovú zmluvu ako určujúcu pre splatnosť faktúr. Konštatovanie žalobcu, že námietku
ohľadne splatnosti faktúr vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú a to výlučne z dôvodu, že uvedená
zmluva bola uzatvorená medzi závislými osobami, žalovaný dôrazne odmietol. V rozhodnutí uviedol
dôkazy, ktoré uviedol aj správca dane a ďalej uvádza, že v tomto prípade sa jednalo o závislé osoby,

ktoré sú definované v § 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z.z., medzi ktorými boli dojednané iné podmienky
splatnosti faktúr ako u nezávislých dodávateľov. Medzi nezávislými osobami by bola asi veľmi ťažko
dohodnutá splatnosť faktúr viac ako 6 rokov. Asi ťažko by subjekt pristúpil na poskytnutie „pôžičky“ pre
nezávislý subjekt bez nulového úroku na tak dlhú dobu.

17. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou ohľadne častých telefonátov, v

žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný zaujal rovnaké stanovisko ako vo svojom rozhodnutí.

18. Žalobca vo svojej replike zo dňa 18.12.2019 zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Nad rámec
žalobných dôvodov uviedol, že bolo povinnosťou správcu dane skúmať, či faktúry v súvislosti, s ktorými
bola žalobcovi vyrubená daň, boli alebo neboli daňovým výdavkom žalobcu. K uvedenému uviedol,

že prevažná väčšina faktúr ani len nebola daňovým výdavkom žalobcu, a teda sa na nich nevzťahuje
ustanovenie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. Vytýkal správcovi dane, že sa bez akéhokoľvek
dôvodu odmietol zaoberať základnou skutočnosťou, a to či faktúry, v súvislosti s ktorými správca dane
vyrubil žalobcovi daň, boli alebo neboli v nákladoch daňovníka, a teda či na strane daňovníka ide o
daňový výdavok alebo nie a až následne mohol pristúpiť (v prípade splnenia zákonných predpokladov) k

vyrubeniu rozdielu dane. Uviedol, že tovar, ktorý mal na centrálnom sklade, ako aj na predajniach, nie je
v nákladoch žalobcu, a teda v súvislosti s ním a faktúrami zaň, nemôže dôjsť k vyrubeniu rozdielu dane
s poukazom na § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z., a to z dôvodu, že tieto faktúry neboli uhradené.
V prípade žalobcu dochádza k účtovaniu tovaru takým spôsobom, že v nákladoch ho žalobca eviduje
až v čase jeho predaja tretím osobám.

19. Žalovaný v duplike zo dňa 23.01.2020 reagoval na tvrdenie žalobcu v replike žalobcu, podľa
ktorého správca dane sa v súvislosti s neuhradenými faktúrami (záväzkami) žalobcu odmietal zaoberať
skutočnosťou, či faktúry, ktorými správca dane vyrubil žalobcovi daň, boli alebo neboli v nákladoch
daňovníka, a teda, či na strane daňovníka ide o daňový výdavok alebo nie. Žalovaný uviedol, že podľa

ustanovenia § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote na podanie žaloby. Na základe toho žalobca
v rozpore s citovaným ustanovením rozšíril správnu žalobu, po uplynutí 60-dňovej lehoty na podanie
žaloby, a preto žalovaný navrhuje Krajskému súdu neprihliadnuť na doplnený žalobný bod.

20. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 30 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť
elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu

dane. Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa ods. 1 správca dane doručuje písomnosť
prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely
správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.24. Podľa § 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z.z. je závislou osobou blízka osoba alebo ekonomicky,
personálne alebo inak prepojená osoba.

25. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej
straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledkov hospodárenia.

26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel dane medzi
príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa

a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b/ upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované
do základu dane,
c/ upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane,

27. Podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu
a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa ods. 1 písm. b/ a c/ upraví o
výškuzáväzkuprislúchajúcehovýdavku(nákladu),ktorýpodľa§19daňovýmvýdavkomatoajkvýdavku
(nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku

ainémumajetku,priktoromvznikávýdavok(náklad)prijehozaradeníalebovyradenízospotrebyaleboz
používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie
výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na
účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako
a/ 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti

b/ 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti
c/ 1080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej
časti.

28. Žalobca v prvom rade namietal, že protokol o daňovej kontrole zo dňa 15.03.2019, spolu s výzvou

toho istého dňa mu neboli doručené do dňa podania žaloby. Tvrdil, že predmetná zásielka adresovaná
M.. Q. Č. na adresu Č.L. Q. XX Z. C.T., ako jeho splnomocnenému zástupcovi mu nebola doručená,
doručená bola T.. Q. Č. otcovi M.. Q. Č.. T.. Q. Č. túto zásielku vrátil správcovi dane dňa 11.04.2019
z Q. O. Q. X, C.. Žalobca namietal, že správca dane a ani žalovaný nevykonali ním navrhované
dokazovanie, v rámci ktorého by mal byť vypočutý M.. Q. Č. a od Slovenskej pošty, a.s. mala byť

vyžiadaná dokumentácia týkajúca sa doručovania predmetnej zásielky. Túto žalobnú námietku považuje
správny súd za nedôvodnú a to z dôvodov uvedených v rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného.
Podľa doručenky nachádzajúcej sa na č. listu 39 administratívneho spisu žalovaného, predmetnú
zásielku Slovenská pošta, a.s., doručovala M.. Q. Č. na adresu Č. Q.V. XX Z. C. dňa 18.03.2019. Išlo
o neúspešný pokus o doručenie, dňa 19.03.2019 poštový doručovateľ realizoval opakované doručenie

a súčasne toho istého dňa bola poštová zásielka uložená na pošte Košice 1. Adresát si zásielku
vyzdvihol dňa 27.03.2019. V súvislosti s doručovaním predmetnej zásielka, správca dane vykonal
šetrenie formou reklamačného konania. Slovenská pošta dňa 25.04.2019 oznámila správcovi dane
výsledokreklamačnéhokonania,vktoromposúdilareklamáciusprávcudaneakoneopodstatnenústým,
že výslovne uviedla : „Reklamovaná zásielka bola dodaná dňa 27.03.2019. Zásielku prevzal adresát

osobne.“ Ďalším šetrením vykonanom na Kriminálnom úrade Finančnej správy, a Krajskom riaditeľstve
PZvKošiciach,odborKriminálnejpolíciebolpotvrdenýaktuálnytrvalýpobytpreverovanýchosôb:M..Q.
Č., K. Č. Q. XXXX/XX, C. Q. T.. Q. Č., K. Z. XXX/X, C.. Za uvedeného stavu správca dane nemal dôvod
pochybovať o doručení predmetnej zásielky do vlastných rúk v súlade s § 31 ods. 3 Daňového poriadku.
Aj podľa názoru správneho súdu nebol tu daný žiaden dôvod na výsluch svedkov M.. Q. Č. Q. T.. Q. Č.,

ani na vyžiadanie dokumentácie Slovenskej pošty, a.s. týkajúcej sa doručovania predmetnej zásielky,
pretože správca dane, ani žalovaný nemali dôvod pochybovať o doručení tejto zásielky adresátovi a
vykonanienavrhovanýchdôkazovbynatomtostaveničnezmenilo.Správnysúdpovažujeargumentáciu
žalobcu o nedoručení protokolu o kontrole a výzvy na vyjadrenie sa k protokolu za účelovú fabuláciu, s
cieľom dosiahnuť stav, aby daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote 1 roka, v dôsledku čoho

by protokol o daňovej kontrole bol nezákonným dátumom, na základe ktorého by správca dane nemohol
vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby.29. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku týkajúcu sa aplikácie § 17 ods. 7 zákona č.
595/2003 Z.z. vo vzťahu k 12 faktúram, ktoré žalobca evidoval k 31.12.2014 ako neuhradené faktúry z
roku 2013 so splatnosťou v roku 2013, ktoré neboli uhradené k 31.12.2014. Žalobca tvrdil, že splatnosť

záväzkov z týchto faktúr vyplynulo z rámcovej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 a jej dodatkov, a nie
údajmi uvedenými na jednotlivých faktúrach. Správny súd považuje za správnu a logickú argumentáciu
žalovaného, podľa ktorej by bolo možné akceptovať túto žalobnú námietku len v prípade, ak by bola
rámcová zmluva vyhotovená v roku 2012, obchodné vzťahy by sa ňou riadili, v účtovných závierkach
by boli dané záväzky vykazované ako dlhodobé, žalobca by zmluvu predložil ako súčasť účtovných

záznamov ku kontrole. Žalobca dlhodobé záväzky neúčtoval v účtovných závierkach, nevykazoval
ich ako dlhodobé záväzky, čím nepreukázal, že preverované faktúry mali splatnosť 6 rokov. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaný vyhodnotil námietku ohľadne splatnosti faktúr ako neopodstatnenú výlučne z
dôvodu, že uvedená zmluva bola uzatvorená medzi závislými osobami, je nepravdivé. Žalovaný, ako
aj správca dane podrobne argumentovali, prečo neakceptovali tvrdenie žalobcu o tom, že splatnosť
predmetných záväzkov sa má riadiť rámcovou zmluvou uzavretou dňa 01.02.2012. V jednotlivých

faktúrach bola uvedená doba splatnosti nikdy nie viac ako jeden rok (spravidla išlo o dobu 2 mesiacov),
pričom súčasťou faktúr bolo aj upozornenie na účtovanie penále za omeškanie v prípade nedodržania
dátumu splatnosti. Súd akceptuje záver správcu dane a žalovaného, podľa ktorého rámcová zmluva s
najväčšou pravdepodobnosťou nebola v roku 2012 uzavretá a jej vyhotovenie dodatočne bolo účelové
s cieľom eliminovať zvýšenie základu dane v súlade s § 17 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z.z.. Preto pri

určení splatnosti záväzkov na ňu správcu dane ani žalovaný neprihliadli. V tejto súvislosti správca dane,
ako aj žalovaný správne poukázali aj na skutočnosť, že rámcová zmluva bola uzavretá medzi žalobcom
ako právnickou osobou a fyzickou osobou T.. O. C. - KON TIKY, pričom dodávateľ - fyzická osoba bola
súčasne predsedom predstavenstva objednávateľa.

30. K žalobnej námietke týkajúcej sa rozsahu telefonickej komunikácie správcu dane so žalobcom v
priebehu daňovej kontroly správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval, ako mohla frekvencia tejto
telefonickej komunikácie ovplyvniť zistenia zachytené v protokole o daňovej kontrole, na základe ktorého
potom došlo k vyrubovaciemu konaniu. Argumentácia žalobcu ustanoveniami § 30 a nasl. Daňového
poriadku v tejto súvislosti nie je dôvodná, pretože tieto ustanovenia upravujú doručovanie písomnosti

správcom dane, a nie telefonickú komunikáciu správcu dane a daňového subjektu, resp. jej frekvenciu.

31. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej sa žalovaný nijakým spôsobom
nevysporiadal so žalobcom predloženými dôkazmi a to 29 listinami, ktoré mali obsahovať potvrdenie o
vykonaní úhrad záväzkov žalobcu voči T.. O. C. - KON TIKY a ďalším spoločnostiam. Žalovaný na str.

4 a str. 8 svojho rozhodnutia sa stotožnil s hodnotením týchto dokladov správcom dane so záverom, že
z nich nebolo možné jednoznačne identifikovať daňový subjekt, z ktorého účtu boli platby realizované,
príp. identifikovať samotnú platbu (chýba variabilný symbol, príp. išlo o inú sumu, ako bola uvedená na
faktúre). Naviac žalobca tieto úhrady nemal zaúčtované v účtovnom denníku za zdaňovacie obdobie
roku 2014. Preto na tieto žalobcom predložené listiny žalovaný, ako aj správca dane ako na dôkaz v

zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku neprihliadli.

32. Žalobca v replike zo dňa 18.12.2019 namietal, že správca dane sa bez akéhokoľvek dôvodu odmietol
zaoberať tým, či faktúry, v súvislosti s ktorými správca dane mu vyrubil daň, boli alebo neboli v jeho
nákladoch, teda či na strane žalobcu ako daňovníka ide o daňový výdavok alebo nie. Žalobca túto

skutočnosť nenamietal v priebehu daňovej kontroly, v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a ani v
podanej žalobe. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu
o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 28.08.2019. Žalobca mohol rozšíriť žalobu
o uvedený žalobný bod len v lehote na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 2 SSP, t.j. v lehote

2 mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného (v lehote do 28.10.2019). O uvedený žalobný bod
žalobca rozšíril svoju žalobu až v replike podanej dňa 19.12.2019, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty na
podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP. Z toho dôvodu sa správny súd týmto žalobným
bodom nebude zaoberať.

33. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.34. Právo na náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože žalobca bol v konaní neúspešný
(§ 167 ods. 1 SSP), resp. u žalovaného nezistil dôvody pre priznanie práva na náhradu trov konania
v zmysle § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,

aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej
len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová
značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.