Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509213865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2509213865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B.,
M. V. XXXX/XX, zastúpeného procesným opatrovníkom: Mgr. U. M., vyšší súdny úradník Okresného
súdu Trnava a splnomocnencom: Advokátskou kanceláriou LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO: 36
862 347, so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 30/27, proti žalovaným: 1. U. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., U. X, 2. M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B., U. X, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hlohovec, Podzámska 41/A, 3.
Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Trnava, Ludvika van Beethovena 26,

zastúpeného splnomocnencom: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, so
sídlom Bratislava, Mliekarenská 2, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1., 2., 3. voči
rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/276/2009-488 zo dňa 16. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 3. o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave,
Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č. XX - garsónky na 9.
nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je
na parc. č. 5002, kat. úz. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 3208/303954 evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B., II. výrokom určil, že žalobca je členom Bytového

družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom
bytu č. XX garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom
dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. evidovaných na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B., III. výrokom priznal žalobcovi
voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, IV. výrokom priznal MUDr. U.
F., X. XX, XXX XX T. voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 38 Občianskeho zákonníka, § 28, § 29 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o vlastníctve bytov"), § 230 Obchodného zákonníka, s poukazom aj na ustanovenia §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že výmerom na pridelenie bytu zo dňa 19.9.1979
žalovaný 3. na základe poradovníka družstevných stabilizačných bytov pridelil žalobcovi byt č. XX. Dňa
22.1.2002 uzavrel žalobca so žalovanými 1. a 2. dohodu o prevode členských práv a povinností,
ktorou ako prevodca previedol na žalovaných 1. a 2. ako nadobúdateľov všetky svoje členské práva
a povinnosti člen BD so sídlom v Trnave existujúce ku dňu uzatvorenia dohody a právo nájmu k bytu

č. XX. V článku 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prevod sa bude realizovať bezodplatne a
nadobúdatelia žalobcu dochovajú a pochovajú a v SBD Trnava bude zriadené pre menovaného vecné
bremeno na predmetný byt na dosmrtné právo bývania a užívania prevádzaného bytu. V čl. 6 predmetnej
dohody si účastníci dojednali „Vecné bremeno doživotné právo bývania a užívania v prospech žalobcu.
Žalovaný 3. dňa 24.1.2002 zobral uvedenú dohodu na vedomie a zaevidoval ju pod ev. č. 23/PP/2002.
Žalobca bol ku dňu 22.1.2002 členom Bytového družstva Trnava a nájomcom bytu č. XX (garsónky),

čo nebolo medzi stranami sporné. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 4/2004 zo dňa
12.6.2004 žalovaný 3. ako prevádzajúci previedol vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaných 1. a 2. ako
nadobúdateľov, ktorí sú vedení ako vlastníci bytu č. XX v spoluvlastníckom podiele 1/1 zapísaný na
LV č. XXXX. Podľa lekárskej správy zo dňa 14.2.2011 MUDr. E. F. u žalobcu, by mohla byť porucha
osobnosti s mentálnou subnormou, aktuálne inc. organický psychosyndróm pri základných somatických

ochoreniach, bez floridného psychoticizmu. Podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 13.9.2010 MUDr.
W. P. u žalobcu ide o jedinca s ľahkou mentálnou retardáciou /debilita/ negramotného, a tým so značne
zníženou schopnosťou zúčastňovať sa právnych úkonov. Uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 5.7.2010
bolo trestné stíhanie začaté uznesením povereného príslušníka podľa § 1911 ods. 1 Trestného poriadku
zo dňa 26.2.2010 zastavené, pre neprípustnosť trestného stíhania, nakoľko trestnosť činu zanikla, keď

uplynula premlčacia doba. Podľa zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 11.3.2010 sa
žalobca obával, čo s ním bude v starobe, kto sa o neho postará, keď nebude vládať a zostane imobilný.
Žalovaných 1. a 2. poznal dlhodobo, oslovil ich, či by sa o neho nepostarali v starobe. Prisľúbil im za túto
pomoc predkupné právo na byt č. XX s tým, že mu bude umožnené až do jeho smrti garsónku užívať
a bývať v nej. Na tento účel u advokáta JUDr. P. spísali zmluvu, kde sa vzdal predkupného práva na

garsónku v prospech žalovaných 1. a 2. Neskúmal, či bola vykonaná zmena v liste vlastníctva, či na
ňom bolo uvedené vecné bremeno s doživotným právom žalobcu užívať predmetný byt.

4.Súdprvejinštancieprávneuzavrel,žežalobabolapodanádôvodne,pretojejvyhovelvplnomrozsahu.
Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to vo vzťahu k obom petitom žaloby.

Pričom naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 3. je vlastníkom predmetného bytu vyplýva zo
skutočnosti, že je to práve žalovaný 3., ktorý ako vlastník je v zmysle § 28 zákona o vlastníctve bytov
povinný, resp. žalobca má len voči žalovanému 3. ako bytovému družstvu, ktoré je zároveň vlastníkom
bytu nárok na prevod vlastníctva bytu do svojho vlastníctva, teda bez predmetného určenia je postavenie
žalobcu neisté (žalovaný 3. ako vlastník bytu č. XX v katastri nehnuteľností zapísaný nie je), nakoľko

nemôže si svoje právo vyplývajúce zo spomínaného § 28 uplatniť, ak sú v katastri nehnuteľností ako
vlastníci zapísaný žalovaný 1. a 2. Bez určenia, že je členom družstva a nájomcom bytu a zároveň, že
žalovaný 3. je vlastníkom predmetného bytu sa nemôže žalobca úspešne domáhať uzavretia zmluvy
o prevode vlastníctva bytu od žalovaného 3., nakoľko táto otázka je medzi stranami tiež sporná, keďže
práve žalovaný 1. a 2. sa stali členmi družstva na základe dohody o prevode členských práv uzavretej

so žalobcom. Zatiaľ čo žalovaný 3. by bol osobou povinnou uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode
vlastníckeho práva bytu v zmysle citovaného § 28 zákona o vlastníctve bytov, žalovaní 1. a 2. takýmito
povinnými osobami nie sú. Len člen bytového družstva, ktorý je zároveň nájomcom má nárok domáhať
sa v zmysle § 28 zákona o vlastníctve bytov prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, pričom
uzavretím dohody o prevode členských práv medzi žalobcom a žalovanými (1. a 2.), vrátane následnej

zmluvy o nájme medzi žalovanými a zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu medzi
žalovanými je právne postavenie žalobcu neisté a len požadovanými určovacími výrokmi, je možné
odstrániť túto neistotu a usporiadať vzťahy medzi stranami sporu. Žalobcovi nepostačuje len určenie,
že vlastníkom bytu je žalovaný 3. nakoľko z takéhoto samotného výroku by nebolo zrejmé, že je to
práve žalobca, s ktorým má žalovaný 3. povinnosť ako členom a nájomcom uzavrieť zmluvu o prevode

vlastníckeho práva.

5. Znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 158/2017 v spojení
so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 14/2013 vrátane jehododatku,akoajvýsluchomznalkyneMUDr.MonikyGregorovejmalprvoinštančnýsúdzapreukázané,že
včaseuzavieraniadohodyoprevodečlenskýchprávapovinností dňa22.1.2002žalobcatrpelduševnou
poruchou - mentálnym postihom - mentálnou retardáciou v pásme debility a aj napriek skutočnosti, že

v dnešnej dobe už nie je možné presne určiť jej stupeň, pri vychádzaní zo záveru, že vykonal úkon
v stave ľahkej mentálnej retardácie (čo sa javí ako jediný možný záver, v prípade nie je možné určiť
konkrétny stupeň), ak osoba s diagnózou debility má mentálny vek na úrovni 9-12 ročného dieťaťa, nevie
posúdiť dôsledky toho svojho konania, nevie nakladať s väčšími majetkovými hodnotami, nevie nakladať
celkovosväčšímifinančnýmičiastkami,neboltedaspôsobilýposúdiťzmyselanásledkyprávnehoúkonu

- prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve a nakoľko konal v duševnej poruche, ktorá ho
robilanatentoprávnyúkonnespôsobilým(ajnapriekkonštatovaniuovysokejpravdepodobnostiokresný
súd závery znalca MUDr. Mária Straku v jeho znaleckom posudku považuje za jednoznačné, nakoľko
tento jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nie je možné určiť stupeň mentálnej retardácie žalobcu v čase
spisovania dohody dňa 22.1.2002). Okresný súd odkázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. I. ÚS 173/13. Ohľadom otázky konania v duševnej poruche - ľahkej mentálnej retardácii, ktorá ho

na úkon dohodu o prevode členských práva a povinností robí neschopným, žalobca dôkazné bremeno
uniesol. Dohoda o prevode členský práv a povinností zo dňa 22.1.2002 je absolútne neplatným právnym
úkonom v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ani jednej zo strán dohody nevznikli práva
a ani povinnosti vyplývajúce z uvedenej dohody a predložením predmetnej dohody dňa 24.1.2002
žalovanému 3. členské práva a povinnosti spojené s členstvom u žalovaného 3., taktiež ani právo nájmu

neprešlo na nadobúdateľov t.j. žalovaných 1. a 2. Nakoľko nedošlo k platnému prevodu členských práv
a povinností a práva nájmu zo žalobcu na žalovaných 1. a 2., členský vzťah žalobcu u žalovaného 3. tak
trvá bez prerušenia až do súčasnosti. K zániku členstva nemohlo dôjsť na základe neplatného právneho
úkonu a žalobca je aj v čase vyhlásenia rozsudku členom žalovaného 3. Žalovaný 1. a 2. sa na základe
absolútne neplatnej dohody o prevode členských práv nestali členmi žalovaného 3. Z dôvodu neplatnosti

predmetnej dohody neprešlo na žalovaných 1. a 2. ani právo nájmu bytu č. XX a žalobca je teda stále
nájomcom bytu č. XX. V čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 4/2004 zo
dňa 12.6.2004, ktorou žalovaný 3. ako prevádzajúci previedol vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaných
1. a 2. ako nadobúdajúcich, žalovaný 1. a 2. nemali právne postavenie členov žalovaného 3., naopak
členom žalovaného 3. ako aj nájomcom predmetného bytu č. XX bol žalobca, nakoľko žalobca mal ako

člen družstva a zároveň jeho nájomca nárok na prevod predmetného bytu č. XX do jeho vlastníctva,
je uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 4/2004 zo dňa 12.6.2004 v priamom
rozpore z ustanovením § 28 zákona o vlastníctve bytov a ide o absolútne neplatný právny úkon s
poukazom na ust. § 39 (správne § 38 pozn. odvolacieho súdu) Občianskeho zákonníka, na základe
ktorého vlastnícke právo k bytu č. XX zo žalovaného 3. na žalovaných 1. a 2., aj napriek jeho zápisu

do katastra nehnuteľností neprešlo. Zápis v katastri nehnuteľností tak nezodpovedá skutočnému stavu
keďže, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie je vlastníkom bytu č. XX stále žalovaný 3.

6. K námietkam strán sporu, že ak žalobca nebol spôsobilý na právne úkony už 22.1.2002, nemohol
platneudeliťplnomocenstvosvojmuprávnemuzástupcovivroku2009,nebolpretospôsobilýnapodanie

žaloby cestou právneho zástupcu, okresný súd uviedol, že skutočnosť, že v priebehu konania sa
ukázalo, že žalobca nemá procesnú spôsobilosť, a nie je teda spôsobilý konať pred súdom samostatne,
nemá za následok stratu aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko ide o dva odlišné inštitúty. Aktívna
legitimácia žalobcu ako strany v spore vyplýva priamo z hmotného práva, na rozdiel od procesnej
spôsobilosti, ktorá znamená schopnosť strany sporu samostatne konať pred súdom. Z dokazovania

vyplynulo,žežalobcaniejespôsobilýsamostatnekonaťpredsúdom,pričomnemázákonnéhozástupcu,
preto mu okresný súd ustanovil za účelom ochrany jeho práv procesného opatrovníka. Ohľadom
udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 16.12.2009 okresný súd uzavrel, že plnomocenstvo
bolo udelené platne, keď procesný opatrovník žalobcu po jeho ustanovení predmetné plnomocenstvo
neodvolal, žalobca je v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom s plnomocenstvom na celé

konanie.

7. Čo sa týka samotnej zmluvy o prevode členských práv v bytovom družstve vyhotovenej a podpísanej
stranami sporu dňa 22.1.2002 (č.l. 44-45 spisu) všetky konštatovania o neplatnom uzavretí dohody
o prevode členských práva zo dňa 22.1.2002 sa vzťahujú aj na uvedenú zmluvu, nakoľko táto je

obsahovo zhodná s dohodou o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002 (vrátane prísľubu o zriadení
vecného bremena) s tým, že predmetná zmluva bez ohľadu na záver o konaní žalobcu v duševnej
poruche, nebola spôsobilá vyvolať právne účinky, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by bola
predložená resp. oznámená žalovanému 3. Z ust. § 230 Obchodného zákonníka vyplýva, že člensképráva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením
zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu, ak nebola družstvu (žalovanému 3.) predmetná
zmluva predložená resp. žalobca žalovanému 3. písomne neoznámil prevod členstva spolu s písomným

súhlasom nadobúdateľa, nemohol ani nastať následok spočívajúci v prechode členských práva a
povinností spojených s členstvom t.j. aj samotného členstva na žalovaných 1. a 2.

8. Námietka premlčania vznesená v danom prípade žalovaným 3. nebola dôvodná, nakoľko v oboch
prípadoch okresným súdom skonštatovaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu ide o absolútnu

neplatnosť, na ktorú súd prihliada bez návrhu strany sporu ex offo, narozdiel od dôvodov relatívnej
neplatnosti právnych úkonov bez obmedzenia 3 ročnou premlčacou lehotou, v ktorej je potrebné sa
neplatnosti právneho úkonu dovolať.

9. Nad rámec uvedeného okresný súd uviedol, že v prípade, ak by právny úkon (dohoda o prevode
členských práv realizovaná žalobcom a žalovanými 1. a 2.) nebol postihnutý absolútnou neplatnosťou

podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavretá dohoda
by bola neplatná s poukazom na ust. § 39 v spojení s § 41 a 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko dojednanie vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania bytu č. XX žalobcom
bolo absolútne neplatné. Zmluvou môže vecné bremeno k nehnuteľnosti zriadiť len vlastník tejto
nehnuteľnosti a tým žalovaný 1. ani žalovaný 2. v čase spísania dohody dňa 22.1.2002 neboli. Keďže

je absolútne neplatné dojednanie o zriadení vecného bremena práva doživotného užívania bytu č. XX
žalobcom okresný súd posúdil, že s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka je možné túto časť
dohodyoddeliťodjejzvyšku,adospelkzáveru,žezpovahyprávnehoúkonuakoajzokolností,zaktorýk
nemudošlosprihliadnutímnaúčelsledovanýuzavretímdohodyoprevodečlenskýchprávaapovinností,
čl.6predmetnejdohodyniejemožnéoddeliťodjejostatnéhoobsahu.Žalobcaprevádzalčlensképrávaa

povinnostivbytovomdružstvenažalovanýchscieľomzabezpečiťsapreprípadproblémovvbudúcnosti,
z jasnou podmienkou, že bude môcť v predmetnom byte dožiť. Účel sledovaný prevodom členských
práva a povinností na žalovaných tak absolútne nemohol byť naplnený, ak na jednej strane žalovaný 1.
a 2. nadobudli členské práva a povinnosti v družstve, následne na základe takéhoto členstva uzavreli
nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, čo rezultovalo v ich zákonnom nároku na prevod vlastníckeho

práva k bytu ak na strane žalobcu nedošlo, je rozpor zo zákonom k splneniu jedinej závažnej podmienky
z predmetnej dohody, ktorá sa dá v okolnostiach daného prípadu označiť ako protihodnota, na ktorej
poskytnutie sa žalovaný 1. a 2. žalobcovi zaviazali.

10. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, pričom žalobca bol v konaní vzhľadom na vyhovenie žalobe v oboch navrhovaných
petitoch plne úspešný, preto mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Výrokom IV. priznal MUDr. Máriovi Strakovi - znalcovi nárok na náhradu trov konania (ktoré si aj
vyčíslil a teda si ho riadne uplatnil), podľa výsledku konania voči neúspešným žalovaným 1., 2. a 3. v

rozsahu 100%.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 3., ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), f)
Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že zo znaleckých posudkov nevyplýva jednoznačná

odpoveď na otázku, či bol žalobca schopný vykonať dňa 22.1.2002 právny úkon v podobe prevodu
členských práv a povinností vyplývajúce z členstva v družstve. Hoci MUDr. Mário Straka v znaleckom
posudku uviedol, že žalobca trpí organickou poruchou osobnosti, má za to, že nie je možné mať za
to, že žalobca nebol schopný vykonať v roku 2002 prevod členských práv. Táto skutočnosť nebola
znalcami výslovne vyvrátená, v znaleckom posudku nie je jednoznačne zodpovedaná ani jedna otázka.

Znaleckým posudkom sa nepodarilo odstrániť závažné nezrovnalosti uvedené v znaleckom posudku
MUDr. Moniky Gregorovej č. 14/2013 ako aj odborného vyjadrenia znaleckej organizácia - Centrum
duševného zdravia, s.r.o. Ak žalobca nebol spôsobilý uskutočniť právny úkon v roku 2002 a v zmysle
záverov znalca, jeho stav naberá na intenzite, resp. sa zhoršuje pribúdajúcimi rokmi, je v konaní sporná
spôsobilosť žalobcu pre podanie žaloby zo dňa 16.12.2009, podaná po vyše osem rokov po uskutočnení

prevodu členských práv a povinností. Ak mal súd prvej inštancie za to, že na základe znaleckých
posudkov je potrebné ustanoviť žalobcovi procesného opatrovníka, mal súd prvej inštancie konať ihneď,
keď posledný znalecký posudok mu bol doručený dňa 18.9.2017. Okresný súd síce uznesením zo
dňa 5.6.2018 ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka, avšak všetky doterajšie úkony uskutočnil vmene žalobcu právny zástupca, keď nie je zrejmé na základe akého splnomocnenia zastupoval žalobcu
napríklad na pojednávaní dňa 16.7.2018. Právny zástupca vykonáva právne úkony bez toho, aby bol
riadne splnomocnený, keď procesný opatrovník mal splnomocniť právneho zástupcu na zastupovanie

žalobcu, a to aj na pojednávaní dňa 16.7.2018.

13. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1. a 2., ktorým navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali

tým, že súd prvej inštancie si osvojil právnu argumentáciu, že keby nebol daný dôvod neplatnosti podľa
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, i tak by rozhodol o neplatnosti, nakoľko nebolo možné článok
VI. dohody (článok II. zmluvy) oddeliť od ostatného znenia predmetnej dohody (predmetnej zmluvy?).
Prvoinštančný súd však nezdôvodnil, prečo a akými právnymi argumentami uvádza neoddeliteľnosť
uvedeného dojednania, navyše samotné znenie ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka nevyžaduje
vyhotovenie predmetnej dohody resp. zmluvy o prevode členských práv. Ustanovenie článku VI.

dohody je oddeliteľné od ďalšieho znenia, teda nie je neplatná celá dohoda o prevode členských práv
resp. predmetná zmluva. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že táto nevyvolala žiadne účinky, nakoľko
nebola predložená žalovanému 3. sa nezakladá na pravde, nakoľko bola predložená v súdnom
konaní, teda právne účinky vyvolala s poukazom na § 230 Obchodného zákonníka. Po vypracovaní
znaleckého posudku MUDr. Straku a po pojednávaní dňa 21.3.2018, súd prvej inštancie ustanovil

žalobcoviprocesnéhoopatrovníka,ktorývšakžalobcunezastupovalnaposlednompojednávaní,naďalej
ho zastupoval advokát, pričom v spise plnomocenstvo od procesného opatrovníka advokátovi sa
nenachádza. Žalobca nebol riadne zastúpený na uvedenom pojednávaní, ktoré malo byť odročené a
pre prípad, že mal procesný opatrovník riadne vykázané doručenie, mal byť vydaný rozsudok pre
zmeškanie podľa § 172 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Tvrdenie okresného súdu, že udelenie

plnomocenstva žalobcom dňa 16.12.2009 bolo platné, nie je vierohodné, keď právny úkon Dohoda o
prevode členských práv resp. Zmluva zo dňa 22.1.2002 (teda cca o 8 rokov skôr) už neboli platné.
Na právny záver o neplatnosti právnych úkonov podľa § 38 Občianskeho zákonníka využil súd prvej
inštancie závery znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, MUDr. Moniky Gregorovej (jej výsluchu).
Pričom závery znaleckého posudku vrátane dodatkov MUDr. Gregorovej boli spochybnené znalcami

Centra duševného zdravia, s.r.o. a to MUDr. Lexmann a MUDr. Droba, z ktorých súd prvej inštancie aj
cituje, ale bez toho, aby sa k ich kritickým záverom vo vzťahu k záverom znaleckého posudku a dodatkov
vypracovaných MUDr. Gregorovou akýmkoľvek spôsobom vyjadril. Je zrejmé, že dôvodné pochybnosti
viedli súd prvej inštancie k tomu, aby určil MUDr. Mária Straku na vypracovanie znaleckého posudku,
z ktorého vyplynulo, že len s vysokou mierou pravdepodobnosti znalec dospel k záveru, že „či bol

navrhovateľ v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.1.2002 schopný vykonať tento
právny úkon, sa javí z hľadiska psychiatrického - forenzného jednoznačne a definitívne vyjadriť neviem
a nemôžem, no domnievam sa, že pre tento mentálny postih (debilita) s vysokou pravdepodobnosťou
navrhovateľ v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.1.2002 nebol plne spôsobilým na
tento právny úkon". Na inom mieste uvádza, že vykonať právny úkon v roku 2002 s mentálnym vekom,

zrejme !!! 9 - 12 rokov, čo je mentálny vek osôb s prítomným postihom v zmysle debility, a to prevod práv
užívania k bytu zrejme R. V. z hľadiska psychiatrického nebol s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilý.
Už len z týchto dvoch odstavcov vyplynulo, že ani súdny znalec nebol jednotný vo svojich vyjadreniach,
nakoľko na jednu otázku zodpovedal dvojakým spôsobom. V jednej odpovedi uvádza, že nemôže z
odborného hľadiska odpovedať ale domnieva sa, že nebol pravdepodobne plne spôsobilý a o niekoľko

riadkov už uvádza, že z odborného hľadiska bol pravdepodobne nespôsobilý. Na pojednávaní žalovaní
1. a 2. uviedli, že pri znaleckom skúmaní pôsobili aj tretie osoby, ktoré nemali byť pri vyhotovovaní
znaleckého posudku ako napr. brat žalobcu a sociálna sestra. Uvedené osoby pôsobili na znalca pri
vyhotovovaní znaleckého posudku a teda sú dôvody na jeho neobjektívnosť. K poukazu súdu prvej
inštancie na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 173/2013 uviedli, že na území Slovenskej republiky

nie je daná právomoc súdom využívať ako záväzné rozhodnutia z iného štátu, na strane druhej v
uvedenom rozhodnutí sa žalobca od začiatku sporu bránil tým, že má takú poruchu zdravia, ktorá mohla
ovplyvniť jeho konanie. V posudzovanej veci však skoro po 1,5 roku žalobca na pojednávaní 16.5.2011
po prvýkrát uviedol tento dôvod a súd prvej inštancie až uznesením z júna 2018 povolil zmenu žaloby.
Žalovaní 1. a 2. trvali na vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, pričom okresný súd sa mal

s týmto návrhom vysporiadať (napr. zamietnutím tohto znaleckého posudku), čím zaťažil predmetné
konanie vadou.14. Procesný opatrovník žalobcu sa vyjadril k odvolaniu žalovaných 1. a 2., k odvolaniu žalovaného
3. a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť. Naďalej nie je účelné a hospodárne
dať vypracovať ďalší kontrolný znalecký posudok, ktorý by nepriniesol bližšie ozrejmenie duševného

stavu žalobcu vo väčšom rozsahu ako tomu bolo v doteraz vypracovaných posudkoch a vyjadreniach,
preto okresnému súdu nezostávalo len vyhodnotiť závery už vypracovaných posudkov. Predmetná
zmluva o prevode členských práv, resp. dohoda obsahujúca ustanovenie o zriadení vecného bremena
(čl. II. resp. VI.) je zmluvou, ktorej účinnosť vo vecne právnej sfére je podmienená rozhodnutím
príslušného orgánu podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva z § 151o ods. 1 Občianskeho

zákonníka, preto platí nevyvrátiteľná domnienka, že ak účastníci zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie
o povolení vkladu na príslušnú správu katastra nehnuteľností do troch rokov od uzavretia zmluvy platí,
že podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka od nej odstúpili. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
dostatočne vysporiadal s otázkou či žalobca v čase uzatvorenia dohody/zmluvy (22.1.2002) trpel
duševnouporuchou,hociexistujúviaceréznalecképosudkybezjednoznačnéhozáveruaznačnýčasový
odstup. Nedostatok procesnej podmienky na strane žalobcu okresný súd v otázke zastúpenia žalobcu

zistil až počas konania, a akceptoval plnomocenstvo zo dňa 16.12.2009. Stotožňuje sa s podaniami a
úkonmi pôvodného advokáta žalobcu, jeho konanie sa mu javí v záujme žalobcu, aby jeho žalobe bolo
v čo najväčšom rozsahu vyhovené, v detailoch na ne podporne odkazuje.

15. Žalovaný 1. a 2. sa vyjadrili k odvolaniu žalovaného 3. tak, že sa k nemu pripájajú.

16. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniam žalovaných a uviedol, že sa
s ním stotožňuje.

17. Žalovaný 3. sa vyjadril k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol,

že ak mal súd prvej inštancie za to, že na základe znaleckých posudkov je potrebné žalobcovi
ustanoviť procesného opatrovníka, mal tak konať ihneď. Nie je zrejmé, na základe akého splnomocnenia
zastupovala advokátska kancelária LYSO &Partners žalobcu napr. na pojednávaní dňa 16.7.2018,
k čomu sa nevyjadril ani procesný opatrovník, že akceptoval plnomocenstvo zo dňa 16.12.2009.
Skutočnosť, že procesný opatrovník sa stotožňuje s podaniami pôvodného advokáta vyplýva až z

vyjadrenia zo dňa 15.10.2018, teda po rozhodnutí vo veci súdom prvej inštancie. Právny zástupca
žalobcu vykonáva právne úkony bez toho, aby bol riadne splnomocnený, pretože uznesením zo dňa
5.6.2018 súd prvej inštancie ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka, ktorý mal zastupovať záujmy
žalobcu a mal splnomocniť právneho zástupcu žalobcu a to aj na pojednávaní uskutočnenom dňa
16.7.2018.

18. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k vyjadreniu procesného opatrovníka žalobcu k odvolaniu žalovaných
1. a 2., k odvolaniu žalovaného 3. a uviedli, že žalobca bol podľa okresného súdu procesne
nespôsobilý, nemohol ani uplatňovať svoje práva prostredníctvom advokáta. Správny by bol postup, ak
by procesný opatrovník ustanovil advokáta, aby konal za opatrovníka. Neobstojí tvrdenie, že ak okresný

súd akceptoval plnomocenstvo, zhojil postup. Závažné je tvrdenie opatrovníka, že súd prvej inštancie
neposudzoval zmluvu o prevode členských práv, nakoľko by aj podľa okresného súdu bola táto zmluva
neplatná, pričom opatrovník tvrdí, že zmluva bola síce platná, ale jej nezavkladovaním strany odstúpili
(nakoľko odstúpiť možno len od platnej zmluvy).

19. Žalovaný 3. sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného 3. a k vyjadreniu žalovaných
1. a 2. k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol, že odkazuje na svoje odvolanie a vyjadrenie k procesného
opatrovníka. Trvá na to, že v konaní na súde prvej inštancie došlo k pochybeniu pri posudzovaní
procesnej subjektivity žalobcu, procesnej spôsobilosti, vyplývajúcej povinnosti zastúpenia.

20. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaných 1. a 2., k odvolaniu žalovaného 3., k vyjadreniu
žalovaných 1. a 2. k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol, že s argumentáciou žalovaných nesúhlasí,
zväčša opakujú predošlú argumentáciu, s ktorou sa okresný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal.
Nesúhlasí s hodnotením znaleckého dokazovania, ktoré je obsahom podaných odvolaní, má za to, že
tak MUDr. Monika Gregorová aj MUDr. Mário Straka dospeli k zhodným záverom. Znalecké posudky

mierne rozlišujú pokiaľ ide o jednotlivé úvahy, ktorými došli po vykonaní znaleckej činnosti k rovnakému
záveru, tak tieto ich úvahy spolu v súhrne ešte znásobujú presvedčivosť záveru o nespôsobilosti žalobcu
na právne úkony v čase spísania predmetnej dohody. Stotožňuje sa aj so záverom, že aj v prípade ak
by právny úkon dohoda o prevode členských práv realizovaná žalobcom a žalovanými 1. a 2. nebolpostihnutýabsolútnouneplatnosťpodľa§38ods.2Občianskehozákonníka,zvykonanéhodokazovania
vyplýva, že uzavretá dohoda by bola neplatná s poukazom na ust. § 39 v spojení s § 41 a 151o ods.
2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný 3. uvádza, že súd prvej inštancie pochybil, keď „neskúmal

splnenie procesných podmienok (kedykoľvek) v konaní - a síce -procesnú subjektivitu žalobcu, procesnú
spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom....", táto jeho argumentácia len opakuje
argumentáciu žalovaných 1. a 2. už prednesenú v priebehu sporu. Argumentácia žalovaných, že ak
nebol žalobca v čase spísania Dohody o prevode členských práv v družstve z 22.1.2002 spôsobilý
na tento úkon, je „vysoký predpoklad", že žalobca nebol spôsobilý „podpísať žalobu", je účelová a

nesprávna, nezodpovedá pravidlám logiky. Jedným z argumentov logického výkladu práva je argument
a minori ad maius, ktorý znamená, napr. že zo zákazu určitého konania menej závažného sa usudzuje
na zákaz konania závažnejšieho rovnakého druhu. V prípade situácie, keď bolo znaleckými posudkami
dokázané, že žalobca nebol v minulosti spôsobilý vykonať veľmi závažný právny úkon (dohoda o
prevode práv a povinností v družstve, ktorou sa zbavil možnosti uspokojovať svoju základnú potrebu
bývania), neznamená to automaticky, že by neskôr nebol spôsobilý vykonať právny úkon menej závažný

(obrátiť sa na políciu, podať žalobu, nakupovať potraviny, žiadať o sociálne dávky, voliť a pod.). Opačná
situácia by bola, ak by bolo v konaní dokázané, že v minulosti nebol žalobca spôsobilý vykonať menej
závažný právny úkon a neskôr by vykonal veľmi závažný právny úkon (tu by sa dalo uvažovať o aplikácii
argumentu a minori ad maius za splnenia ďalších podmienok). Žalobca nebol spôsobilý uzavrieť dohodu
o prevode členských práv a povinností k bytu, v ktorom býval (t.j. v podstate tento daroval cudzími

osobám a tak sa zbavil možnosti bývať) ešte neznamená, že neskôr, keď sa ho snažili žalovaní 1. a 2.
vypudiť z tohto bytu, že by nevedel, že sa mu deje krivda, že sa má obrátiť najskôr na políciu a následne
na súd a advokáta. Najskôr žalobca podal na žalovaných 1. a 2. trestné oznámenie, neskôr požiadal
o právnu pomoc advokáta. Na začiatku súdneho konania nebolo zrejmé, že žalobca trpí duševným
ochorením. Táto skutočnosť vyšla najavo viac-menej náhodným spôsobom počas súdneho konania.

Aj samotní žalovaní 1. a 2. tvrdili v konaní, že oni nevideli na žalobcovi žiadne známky duševného
ochorenia, tiež to tvrdil svedok, ktorého navrhli. Žalovaní tiež účelovo pracujú vo svojej argumentácii
len s kategóriou plnej spôsobilosti na právne úkony a kategóriou plnej nespôsobilosťou na právne
úkony a z toho vyplývajúcou procesnou spôsobilosťou a nespôsobilosťou. Úmyselne opomínajú oveľa
častejšie situácie, keď fyzická osoba je z hľadiska hmotného práva (a následne teda aj procesného)

len čiastočne nespôsobilá na právne úkony, zväčša len na tie najzávažnejšie právne úkony (scudzenie
obydlia, pôžičky väčších súm peňazí a pod.), ale na menej závažné právne úkony v bežnom živote
spôsobilá je. Civilný sporový poriadok identifikuje procesnú spôsobilosť prostredníctvom odkazu na
hmotné právo, a to konkrétne cez inštitút spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony
vymedzuje Občiansky zákonník. Žalovaní si mohli všimnúť, že napríklad Civilný mimosporový poriadok

z hľadiska procesného zakotvuje procesný postup len pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Cieľom tejto procesnej úpravy je vylúčiť možnosť úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony,
nakoľko možnosť pozbavenia spôsobilosti na právne úkony už nezodpovedá súčasným ľudskoprávnym
štandardom. Žalobca v minulosti nebol súdom pozbavený ani obmedzený na spôsobilosti na právne
úkony. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci vyplýva iba, že nebol spôsobilý na uzatvorenie

Dohody o prevode členských práv v družstve z 22.1.2002. Ak by aj úplne hypoteticky nebol žalobca
spôsobilý ani na podanie žaloby resp. iné úkony v spore, tak toto svoje tvrdenie žalovaní nepreukázali
(mohli tak urobiť napríklad predložením znaleckého posudku resp. položením takýchto otázok znalcovi
v rámci v spore vykonaného dokazovania). Žalovaní sa snažia túto svoju procesnú nečinnosť nahradiť
spomenutou argumentáciou v rozpore s právnou logikou. Má za to, že ani nebolo potrebné ustanovovať

procesného opatrovníka, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca nebol spôsobilý
na podanie žaloby. V prípade nedostatku procesnej spôsobilosti sa preferuje zastúpenie zákonným
zástupcom a iba v prípade, ak fyzická osoba zákonného zástupcu nemá, prípadne ak z rôznych dôvodov
podľa hmotného práva zákonný zástupca za fyzickú osobu konať nemôže alebo ak síce konať môže,
no nevyvíja dostatočnú procesnú aktivitu na ochranu procesných práv fyzickej osoby, ktorú zastupuje,

súd ustanoví procesného opatrovníka na zastupovanie procesných práv a záujmov fyzickej osoby s
nedostatkom procesnej spôsobilosti. Teda účelom ustanovenia procesného opatrovníka je ochrana
procesných práv fyzickej osoby, ktorá nemá procesnú spôsobilosť (v tomto prípade teda žalobcu, ak by
skutočne nebol procesne plne spôsobilý) a to ešte aj len v takom rozsahu, v akom nemá fyzická osoba
spôsobilosť samostatne konať pred súdom.

21. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných 1. a 2. a uviedli, že trvajú
na svojom odvolaní. Samotné všeobecne záväzné právne predpisy nedelia právne úkony na zložité a
jednoduché. Logicky by bolo podľa tvrdenia žalobcu, že ak bola prítomná porucha v roku 2002, tak určiteoveľa rozsiahla bola v roku 2009 a teda okresný súd sa snažil oneskorene ustanoviť opatrovníka, ktorý
mal procesne vykonávať práva žalobcu. Ak tak okresný súd nekonal od začiatku, zaťažil konanie vadou.

22. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných k vyjadreniu žalobcu k odvolaniam žalovaných 1., 2., 3.
a uviedol, že sa pridržiava vyjadrení zo dňa 19.10.2018, zo dňa 21.11.2018. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo iba to, že žalobca nebol spôsobilý podpísať Dohodu o prevode členských práv v družstve zo
dňa 22.1.2002, resp. iné právne úkony, ktorými by scudzoval obydlie, nevyplynulo z neho, že by nebol
spôsobilý podať žalobu na súd resp. splnomocniť si advokáta na zastupovanie. Žalovaní mali možnosť

v rámci dokazovania predložiť dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia.

23. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného 3. k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného
3. a k vyjadreniu žalovaných 1. a 2. k odvolaniu žalovaného 3. a uviedli, že sa s ním stotožňujú.

24. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,

ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 3. bolo
podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané

včas a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3. bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho
odmietnuť.

26. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku

skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň
lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o
zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je
potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.

27. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol žalovanému
3. riadne doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.8.2018 (elektronická doručenka na č.l.
499). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim
dňom (23.8.2018) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 6.9.2018 (štvrtok). Pretože tento deň bol
štvrtok a bežný pracovný deň, 6.9.2018 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným

právnym dňom, kedy žalovaný 3. podať včasné odvolanie. Žalovaný 3. využil možnosť formy podania
odvolania v elektronickej podobe, pričom z elektronickej doručenky (č.l. 506-207) vyplýva, že odvolanie
bolo okresnému súdu doručené dňa 7.9.2018 o 17:04 hod.

28. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o

právach, právom chránených záujmoch povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť
orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko,
ohláseniealeboinýdokumentaleboakjunaichpodanieoprávňuje,považujesatátopovinnosťzariadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods.1.

29. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej
správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v
elektronickej schránke adresáta.

30. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronická úradná správa,
vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej
moci, uložením elektronickej úradnej správy.31. Vzhľadom na to, že podanie uskutočnené elektronickou formou podľa vyššie citovaného zákona
č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente sa považuje za doručené súdu uložením správy, t.j. okamihom,
odkedy je správa objektívne dostupná prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, v danom prípade to

bolo dňa 7.9.2018, pričom posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 6.9.2018. Odvolanie
podal žalovaný 3. oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd preto musel v zmysle
§ 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádaný rozsudok
odvolaciemu prieskumu v zmysle odvolania podaného žalovaným 3.

32.KrajskýsúdKrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniežalovaných1.
a2.bolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-zároveňstranou,vktorejneprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania
majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 1. a 2. nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie postupom podľa § 387 CSP.

33. Predmetom konania na súde prvej inštancie v zmysle žaloby doručenej dňa 21.12.2009 bola
požiadavka žalobcu na určenie, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena
26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží
nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č.
5002, kat. úz. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu vo veľkosti 3208/303954 evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec,
katastrálny odbor pre katastrálne územie B. (ďalej aj „byt č. XX"). Zároveň sa domáhal určenia, že
žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava,
IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na
ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. evidovaných na

LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B..

34. Uznesením č. k. 9C/276/2009-465 zo dňa 24.6.2018 okresný súd rozhodol tak, že pripustil zmenu
(rozšírenie) žaloby ako to žiadal žalobca na pojednávaní dňa 16.5.2011 t. j. podstatné skutkové tvrdenia
žalobcu zo žaloby boli rozšírené o tvrdenie, že v čase podpísania dohody o prevode členských práv trpel

žalobca duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon neschopným.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných
1. a 2. bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak I. výrokom určil, že
Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je

vlastníkom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v
bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3208/303954 evidovaných na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B. a II.
výrokom určil, že žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26,

917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX garzónky na 9. nadzemnom
podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č.
5002, kat. úz. B. evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor
pre katastrálne územie B., zároveň III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a IV. výrokom priznal MUDr. Máriovi Strakovi, Šafárikova 49, 924

01 Galanta voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom
na odvolacie dôvody odvolateľov36. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo
vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany

ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nemal (napriek
opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z
odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne
presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť
ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti

vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto,
ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP
in fine) nasledovné:

37. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 16.12.2009 udelil žalobca svojmu právnemu

zástupcovi plnú moc na zastupovanie v danej veci. Dňa 21.12.2009 bola podaná na okresný
súd predmetná žaloba. Lekársky nález MUDr. E. F. zo dňa 14.2.2011 konštatuje aktuálne
organický psychosyndróm pri základných somatických ochoreniach bez foridného psychoticizmu.
Z psychologického vyšetrenia zo dňa 22.9.2010 klinický psychológ PhDr. U. N. konštatuje, že u
žalobcu ide o jedinca s ľahkou mentálnou retardáciou /debilita/, negramotného, a tým so značne

zníženou schoplnosťou zúčastňovať sa právnych úkonov. Uznesením č. k. 9C/276/2009-132 zo dňa
28.1.2013 okresný súd ustanovil MUDr. Moniku Gregorovú znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria za znalkyňu v danej veci. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr.
Moniky Gregorovej č. 14/2013 zo dňa 1.4.2013 vyplýva, že žalobca trpí v súčasnosti organickým
psychosyndrómom. Ide o poruchu trvalého charakteru s tendenciou progredovať (zhoršovanie

príznakov). Táto porucha sa u neho prejavila po recidivujúcich (opakovaných) akútnych cievnych
mozgových príhodách (po roku 2008). Avšak premorbídne bola u neho prítomná mentálna retardácia
ľahkého stupňa, ktorou trpel od narodenia. V čase spísania dohody o prevode členských práv zo
dňa 22.1.2002 organická porucha prítomná nebola, avšak bola prítomná mentálna retardácia ľahkého
stupňa, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Dňa 25.6.2014 predložili žalovaní 1. a

2. odborné vyjadrenie č. 102/2014 znaleckej organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. zo dňa
16.4.2014 (znalci MUDr. Svetozár Droba a MUDr. Juraj Lexman), ktorým nepovažovali záver znalkyne
MUDr. Moniky Gregorovej, že žalobca bol nespôsobilý k uzatvoreniu zmluvy zo dňa 22.1.2002 za
správny a spoľahlivý, zároveň žalovaní 1. a 2. navrhli vyhotoviť kontrolný znalecký posudok. Na
pojednávaní dňa 21.7.2014 žalovaní 1. a 2. zotrvali na návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého

posudku. Uznesením č. k. 9C/276/2009-182 zo dňa12.8.2014 okresný súd uložil znalkyni MUDr.
Monike Gregorovej vypracovať doplnok k Znaleckému posudku č. 14/2013 a vyjadriť sa k Odbornému
vyjadreniu znaleckej organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 102/2014. Z Doplnku k Znaleckému
posudku č. 14/2013 znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej č. 31/2014 zo dňa 28.8.2014 vyplýva, že
zotrvala na závere, že dňa 22.1.2002 bola u žalobcu prítomná mentálna retardácia ľahkého stupňa,

ktorá ho robila na právny úkon (Dohoda o prevode členských práv) neschopným. Dňa 22.10.2014
predložili žalovaní 1. a 2. Dodatok č. 1 k odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie Centra duševného
zdravia, s.r.o. č. 170/2014, ktoré zotrváva na tom, že ani po podaní dodatku znalkyne MUDr. Moniky
Gregorovej nepovažuje záver, že žalobca bol nespôsobilý k uzatvoreniu zmluvy zo dňa 22.1.2002
za správny a spoľahlivý. Naďalej absentuje vysvetlenie o akú psychopatológiu znalkyňa opiera svoje

konštatovanie o nespôsobilosti žalobcu na konkrétny právny úkon. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 bola
vypočutá znalkyňa MUDr. Monika Gregorová, na ktorom uviedla, že žalobca v čase právneho úkonu,
ktorý bol dňa 22.1.2002 trpel mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, ktorá ho robila na tento úkon
neschopným. Dňa 29.5.2015 predložili žalovaní 1. a 2. Dodatok č. 2 k odbornému vyjadreniu znaleckej
organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 94/2015, podľa ktorého v znaleckom dokazovaní

absentuje rekonštrukcia psychického stavu žalobcu od roku 2002 z dôvodu cievnych mozgových
príhod. Uznesením č. k. 9C/276/2009-297 zo dňa 21.6.2016 okresný súd ustanovil MUDr. Mária Straku
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za znalca v danej veci. Zo znaleckého
posudku č. 158/2017 znalca MUDr. Mária Straku zo dňa 14.9.2017 vyplýva, že žalobca aktuálne trpíorganickou potuchou osobnosti, stredne ťažkého stupňa a od narodenia trpí mentálnou retardáciou
ľahkého stupňa, debilitou. Organickým psychosyndrómom asi posledných 10 rokov. Už pred dobou v
čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.1.2002 trpel nielen mentálnou subnormou ale aj

mentálnouretardáciouľahkéhostupňa,debilitou,akéhostupňaurčiťuždnesnemôžeanevie.Mentálnou
retardáciou v pásme debility trpel aj v dobe vykonania prevodu členských práv dňa 22.1.2002. V dnešnej
dobe však už nie je možné, stanoviť presné určenie stupňa (ľahký, stredný, ťažký, veľmi ťažký) v
čase v roku 2002. V aktuálnej dobe je s odstupom času 15 rokov psychický stav žalobcu zmenený
(zhoršený) po opakovane prekonaných cievnych mozgových príhodách s následným organickým

stredne ťažkým psychosyndrómom, ktorý je dnes klinicky manifestnejší, ako od narodenia. Pred 15
rokmi, bol mentálne postihnutý, o mentálnej retardácii sú zistiteľné v jeho zdravotnej dokumentácii a
to záznamy o debilite, bez zmienky o jej presnom stupni. Žalobca vykonal právny úkon 22.1.2002
ako mentálne ľahko retardovaný, debilný. Osoba s diagnózou debility má mentálny vek spravidla na
úrovni 9- 12 ročného dieťaťa. Táto osoba môže byť schopná vykonávať určité právne úkony, dokáže
sa zaradiť do spoločnosti, byť zamestnaný aj spoločensky byť prospešný a z hľadiska psychiatrickej

intervencie „ nenápadný", čiže nemusí sa roky, či vôbec psychiatricky liečiť. Vykonať právny úkon v
r. 2002 s mentálnym vekom, zrejme 9-12 rokov, čo je mentálny vek osôb s prítomným mentálnym
postihom v zmysle debility, a to prevod práv užívania k bytu žalobca z hľadiska psychiatrického nebol
s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilý. Dňa 15.11.2017 bol znalecký posudok znalca MUDr. Mária
Straku doručený právnemu zástupcovi žalovaných 1. a 2., ktorý dňa 24.11.2017 oznámil okresnému

súdu, že so znaleckým posudkom nesúhlasí potrebuje min. 2 mesiace na vyhotovenie odborného
vyjadrenia k znaleckému posudku. Uznesením č. k. 9C/276/2009-464 zo dňa 5.6.2008 okresný súd
ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka Mgr. U. M. vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu
Trnava. Na pojednávaní dňa 16.7.2018 právny zástupca žalovaných 1. a 2. navrhol vykonanie kontrolné
znaleckého dokazovania, tiež uviedol, že na psychiatrickom vyšetrovaní bola prítomná zdravotná sestra

a brat žalobcu.

38. Žalovaní namietali, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval

správne, keď ako predbežnú otázku riešil platnosť Dohody o prevode členských práv a povinností
zo dňa 22.1.2002, pričom rozhodujúce bolo zistenie, či žalobca vzhľadom na svoj duševný stav bol/
nebol schopný posúdiť následky svojho konania. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38
ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím
súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti k právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu

podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník
právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

40. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba

bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne
úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý
ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na
právne úkony neschopnou. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom
duševnej poruchy, majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu

urobeného takou osobou. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v
konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže neplatnosť
právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie,
že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť,
je vylúčené robiť záver v konaní o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových

okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového
poriadku(§132Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.6.2016)neumožňujúurobiťvuvedenom
smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka. To, či v danom prípade konajúca osoba vedela posúdiť následky svojhokonaniaalebohoovládnuť,musíposúdiťznaleczodborupsychiatrie.Súdmusítiežprihliadnuťnavšetky
okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom.

41. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciuustanovenia§38ods.2Občianskehozákonníka,keďžeposkytovalibezpečnezistenýskutkový
stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v čase uzatvorenia Dohody o prevode členských práv

(22.1.2002) trpel duševnou poruchou - mentálnym postihom - mentálnou retardáciou v pásme debility,
ktorá ho robila (s vysokou pravdepodobnosťou) nespôsobilým na uzatvorenie Dohody o prevode
členských práv (k predmetnému bytu). Preto je Dohoda o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002
v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, resp. odstrániť. Vzhľadom na to
nedošlo ani k platnému prevodu členských práv a povinností a práva nájmu zo žalobcu na žalovaných

1. a 2., členský vzťah žalobcu u žalovaného 3. tak trvá aj naďalej. Zároveň žalovaní 1. a 2. sa nestali
vlastníkmi predmetného bytu, keďže zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu je pre rozpor s
§ 28 zákona o vlastníctve bytu absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vlastníkom
predmetného bytu je tak naďalej žalovaný 3., ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

42. V sporoch, ktoré sa dotýkajú platnosti právnych úkonov podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j. i predmetný spor, v ktorom sa je podľa odvolacieho súdu pre preukázanie konania v
duševnej poruche možné použiť tzv. dôkazný štandard, založený na tom, že spravodlivá rovnováha
medzi protichodnými oprávnenými záujmami bude najlepšie dosiahnutia stanovením vysokej miery
pravdepodobnosti preukázania, že plne svojprávna osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju v daný

moment predstavovala neschopnú právne konať, oproti postupu hodnotenia vykonaných dôkazov
cez prizmu nadmerne vysokého dôkazného štandardu. Judikatúra pritom nikdy nebola postavená na
jednoznačnom závere, že k aplikácii § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné pristúpiť len na
základe stopercentne zisteného skutkového stavu. Takto formulovaná vysoká miera pravdepodobnosti
zistenia neschopnosti osoby posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť nevedie

k úplnému znemožneniu uplatnenie ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Možno si totiž
predstaviť množstvo situácií, v ktorých bude právne konanie zneplatnené na základe nespôsobilosti
posúdiť následky svojho konania, a to aj na základe ex post vykonaných dôkazov.

43. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

44. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení

dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha
súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je
viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

45. Odvolací súd pripomína, že pravidlá hodnotenia znaleckého posudku sú upravené v článku 15
aj v § 191 Civilného sporového poriadku a spravujú sa princípom voľného hodnotenia dôkazov.
Potrebné je zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy každý jednotlivo aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť

odborných záverov znalca, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne vo vzťahu k
skutkovýmokolnostiam,ktorévyplynulizdôkazov.Nemôžepritomnekritickypreberaťzáveryznaleckého
posudku bez ich hodnotenia podľa čl. 15 a § 191 CSP. Znalecký posudok predstavuje iba jeden z
mnohých dôkazných prostriedkov, ktorého závery je potrebné v prípade potreby overovať aj inými
dôkazmi a v prípade pochybností možno nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom.

Zákon nestanovuje predpoklady pre nariadenie revízneho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorého
vypracovanie prichádza do úvahy najmä tam, kde má súd pochybnosti o správnosti už vypracovaného
znaleckého posudku; tieto môžu byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca
vypracovaného mimo konania (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1290/2007).46. Princíp kontradiktórnosti zakotvený v článku 9 Civilného sporového poriadku vyplýva zo skutočnosti,
že žalobca i žalovaný majú protichodný záujem na výsledku sporu, čomu prispôsobujú svoju procesnú

aktivitu. Tradičné vnímanie kontradiktórnosti znamená možnosť vyjadriť sa len k skutočnostiam
uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom, aj k právnej argumentácii protistrany. Súd prvej
inštancie uvedeným postupom (vychádzajúc aj zo zásady hospodárnosti konania zakotvenej v
článku 17 zásad Civilného sporového poriadku) podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v konaní
kontradiktórne.

47. Je to práve znalecký posudok z príslušného odboru, ktorý je základným dôkazným podkladom v
konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej
poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinností, aby sa pri hodnotení dôkazov v zmysle § 191 CSP
zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok spôsobom
predvídaným v ustanovení § 191 CSP hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku

všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.

48. Znalecký posudok v zmysle Civilného sporového poriadku (ako i v zmysle pred ním platného
Občianskeho súdneho poriadku) predstavuje jeden z mnohých dôkazov, hoci je svojou povahou
nezastupiteľný. Znalec je pritom osobou (fyzickou alebo právnickou), ktorá prostredníctvom svojich

odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené, a v znaleckom posudku súdu
oznamuje subjektívne výsledok tohto posúdenia. (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 325/2001).

49. Znalecký posudok je ako už zhora bolo uvedené - jedným z dôkazov, ktorý súd síce hodnotí ako
každý iný dôkaz, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu

súdom.

50. Žalovaní 1. a 2 v odvolaní poukázali na to, že na právny záver o neplatnosti právnych úkonov podľa §
38 Občianskeho zákonníka využil súd prvej inštancie závery znaleckého posudku MUDr. Mária Straku,
MUDr. Moniky Gregorovej (jej výsluchu), s čím sa odvolací súd stotožnil a s poukazom aj na obsah

záverov týchto znaleckých posudkov v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s takýmto postupom plne
stotožnil. Je nutné poukázať aj na to, že tak MUDr. Monika Gregorová, ako aj MUDr. Mário Straka boli za
znalcov v danej veci ustanovený súdom, teda išlo o znalecké posudku podľa § 208 CSP (predtým § 127
OSP). Obidva znalecké posudky obsahujú záver, že žalobca nebol schopný na právny úkon (Dohoda
o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002) z dôvodu prítomnosti mentálnej retardácie ľahké stupňa

(v pásme debility). Na uvedené nemá vplyv námietka žalovaných 1. a 2., že súdny znalec MUDr. Mário
Straka nebol jednotný vo svojich vyjadreniach, keď v jednej odpovedi uviedol, že z odborného hľadiska
nemôže odpovedať ale domnieva sa, že nebol pravdepodobne plne spôsobilý a o niekoľko riadkov už
uvádza, že z odborného hľadiska bol pravdepodobne nespôsobilý, s ktorou sa odvolací súd nestotožnil.
Odvolací súd poukazuje na to, že znalec MUDr. Mário Straka v odpovedi na otázku 2. odpovedal

„z hľadiska psychiatricko-forenzného jednoznačne a definitívne sa vyjadriť nevie a nemôže, či bol
navrhovateľ v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.01.2002 schopný vykonať tento
právny úkon, no domnieva a, že pre tento mentálny postih (debilita) s vysokou pravdepodobnosťou ...
nebol plne spôsobilý na tento právny úkon" a na otázku 3. odpovedal „... vykonať právny úkon v r. 2002 s
mentálnymvekom,zrejme9-12rokov....zhľadiskapsychiatrickéhonebolsvysokoupravdepodobnosťou

spôsobilý." Z uvedených odpovedí vyplýva, že znalec v oboch odpovediach konštatoval svoj rovnaký
záver s vyjadrením jeho vysokej miery pravdepodobnosti. Zároveň v odpovedi na otázku 3. vysvetlil aj
to, čo bráni jednoznačnému zodpovedaniu otázky, konkrétne chýbajúca diagnostika žalobcu najlepšie
pred samotným právnych úkonom (pred jeho vykonaním alebo krátko po vykonaní).

51. Námietka žalovaných, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje aj závery
znalcov Centra duševného zdravia, s.r.o. a to MUDr. Lexmann a MUDr. Droba (predložené
žalovanými 1. a 2.), bez toho, aby sa k ich kritickým záverom vo vzťahu k záverom znaleckého posudku
a dodatkov vypracovaných MUDr. Gregorovou akýmkoľvek spôsobom vyjadril podľa odvolacieho súdu
neobstojí. Odvolací súd má za to, že z postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že práve s poukazom

na odborné stanovisko znalcov Centra duševného zdravia, s.r.o. (aj ich dodatkov), ktoré súd prvej
inštancie považoval (zjavne) za odôvodnené, bol ustanovený za znalca v danej veci MUDr. Mário Straka.
Uvedenému svedčí aj obsah uznesenia okresného súdu č. k. 9C/276/2009-297 zo dňa 21.6.2016, v
ktorom mu bolo uložené okrem iného oboznámiť sa aj s odborným vyjadrením znalcov MUDr. Lexmann aMUDr.Droba(Centrumduševnéhozdravia,s.r.o.vznenídodatkuč.1adodatkuč.2).Súdprvejinštancie
postupoval aj podľa § 220 ods. 2 CSP, keď v odseku 48 konštatoval z akých dôkazov vychádzal pri
svojomzávereotom,žežalobcauniesoldôkaznébremenoohľadomotázkykonaniavduševnejporuche.

Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danej veci postupoval starostlivo, vykonal potrebné
dokazovanie a pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné skutočnosti. Nemožno prehliadnuť,
že vo veci existujú aj dôkazy a argumenty v neprospech žalobcu, tieto ale nedosahujú požadovanú
vysokú mieru pravdepodobnosti preukázania nekonania žalobcu v duševnej poruche.

52. Odvolací súd pripomína, že pravidlá hodnotenia znaleckého posudku sú upravené v článku 15
aj v § 191 Civilného sporového poriadku a spravujú sa princípom voľného hodnotenia dôkazov.
Potrebné je zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy každý jednotlivo, aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť
odborných záverov znalca, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne vo vzťahu k
skutkovýmokolnostiam,ktorévyplynulizdôkazov.Nemôžepritomnekritickypreberaťzáveryznaleckého

posudku bez ich hodnotenia podľa čl. 15 a § 191 CSP. Znalecký posudok predstavuje iba jeden z
mnohých dôkazných prostriedkov, ktorého závery je potrebné v prípade potreby overovať aj inými
dôkazmi a v prípade pochybností možno nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom.
Zákon nestanovuje predpoklady pre nariadenie revízneho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorého
vypracovanie prichádza do úvahy najmä tam, kde má súd pochybnosti o správnosti už vypracovaného

znaleckého posudku; tieto môžu byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca
vypracovaného mimo konania (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1290/2007).

53. Podľa § 182 veta druhá CSP, ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

54. Žalovaní 1. a 2. namietali, že trvali na vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, pričom okresný
súd sa mal s týmto návrhom vysporiadať (napr. zamietnutím tohto znaleckého posudku), čím zaťažil
predmetné konanie vadou. Odvolací súd poukazuje na to, že je pravdou, že na pojednávaní dňa
16.7.2018 právny zástupca žalovaných 1. a 2. navrhol vykonanie kontrolné znaleckého dokazovania,

avšak žalovaní 1. a 2. už opomenuli tú skutočnosť, na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil
uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, čím postupoval v súlade s § 182 veta druhá
CSP. Skutočnosť, že prvoinštančný súd nerozhodol výslovne o zamietnutí návrhu žalovaných 1. a 2.
neznamená procesné pochybenie odôvodňujúce odňatie možnosti žalovaným konať pred súdom, keďže
vyhlásením dokazovania za skončené okresný súd prakticky vylúčil vykonanie všetkých navrhnutých

dôkazov, ktoré dovtedy neboli ním vykonané. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s
námietkou žalovaných 1. a 2.

55. Ďalej žalovaní 1. a 2. namietali, že na pojednávaní žalovaní 1. a 2. uviedli, že pri znaleckom
skúmaní pôsobili aj tretie osoby, ktoré nemali byt' pri vyhotovovaní znaleckého posudku ako napr. brat

žalobcu a sociálna sestra. Uvedené osoby pôsobili na znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku a
teda sú dôvody na jeho neobjektívnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice
z pojednávania zo dňa 16.7.2018, z ktorej vyplýva, že právny zástupca žalovaných 1. a 2. okrem
iného uviedol, že pri znaleckom skúmaní bola prítomná sestra a brat žalobcu. V znaleckom posudku
č. 158/2017 znalec MUDr. Mário Straka na strane 21 konštatuje, že „prítomná pri vyšetrení sociálna

sestra DSS (neviem prečo?), ku koncu vyšetrenia prišiel jeho vlastný brat E. V., údajne mu telefonicky
oznámila riaditeľka DSS, že za ním niekto prišiel v úradnej veci. Brat sa po príchode snažil vstupovať
do záveru vyšetrenia, odpovedať za neho na otázky, znalcom bol usmernený, nakoniec sa mlčky
prizeral. V závere podal krátku anamnézu ohľadne brata - vyšetrovaného". S poukazom na uvedené
odvolací súd konštatuje, že prípadné pôsobenie sociálnej sestry resp. brata žalobcu na osobu znalca

žalovaní uvádzajú aj v odvolaní, počas konania na súde prvej inštancie však nenamietali neobjektívnosť
znalca MUDr. Mária Straku ani uvedené nijako nepreukázali. Bez ohľadu na to odvolací má za to, že
v danej veci vierohodnosť znaleckého posudku MUDr. Mária Straku nebola podľa § 191 ods. 1 CSP
nijako spochybnená. Samotný znalec v posudku opísal kto sa zúčastnil vyšetrenia žalobcu a ako toto
prebiehalo, pričom brat žalobcu bol samotným znalcom usmernený, aby nenarúšal priebeh vyšetrenia.

Preto ani táto námietka žalovaným nemôže obstáť.

56. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.57. Civilný sporový poriadok identifikuje procesnú spôsobilosť prostredníctvom odkazu na hmotné
právo, a to konkrétne cez inštitút spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na práve úkony vymedzuje

Občiansky zákonník.

58. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, ods. 2 procesný opatrovník je osoba
ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

59. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne
konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za
fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

60. Súd musí skúmať splnenie zákonom stanovených predpokladov pre ustanovenie procesného

opatrovníka fyzickej osobe, pričom tieto musia byť jednoznačne deklarované. Význam ustanovenia
opatrovníka má bezprostredný súvis s rešpektovaním práva strany na súdnu ochranu a s právom na
spravodlivý súdny proces. Ak by súd neustanovil procesného opatrovníka, hoci na to boli splnené
zákonné predpoklady, alebo pokiaľ by bol procesný opatrovník ustanovený tzv. nadbytočne, t. j. neboli
splnené predpoklady na jeho ustanovenie, môžeme hovoriť o vade konania, ktorú možno namietať aj

prostredníctvom riadneho, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

61. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

62. Podľa § 92 ods. 1 CSP, splnomocnenie udelené na celé konanie a
splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie
udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

63. Námietka žalovaných 1. a 2., že pre prípad, že mal procesný opatrovník riadne vykázané doručenie,

mal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie podľa § 172 ods. 1 CSP v danej veci podľa odvolacieho súdu
neobstojí. V prvom rade je nutné poukázať na to, že žalovaní 1. a 2. výslovne poukazujú na § 172 CSP,
ktorý odkazuje na § 278 CSP, podľa ktorého možno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu (iba)
v prípadoch konania o žalobe podľa § 137 a) CSP (teda žalôb na plnenie), čo však nie je daný prípad,
a iba na návrh žalovaného, ktorý však v danej veci nebol urobený a následne aj za splnenia aj ďalších

podmienok (ktoré však v danej veci ani neprišlo do úvahy skúmať).

64. Žalovaní 1. a 2. namietali tvrdenie okresného súdu, že udelenie plnomocenstva žalobcom dňa
16.12.2009 bolo platné, že nie je vierohodné, keď právny úkon Dohoda o prevode členských práv
resp. Zmluva zo dňa 22.1.2002 (teda cca o 8 rokov skôr) už neboli platné, že žalobca nebol

riadne zastúpený na pojednávaní (dňa 16.7.2018), naďalej ho zastupoval advokát, pričom v spise
plnomocenstvo od procesného opatrovníka advokátovi sa nenachádza. Odvolací súd poukazuje na
obsah spisu, z ktorého vyplýva, že dňa 16.12.2009 udelil žalobca svojmu právnemu zástupcovi plnú
moc na zastupovanie v danej veci, že uznesením č. k. 9C/276/2009-464 zo dňa 5.6.2018 okresný
súd ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka (Mgr. U. M., vyššieho súdneho úradného Okresného

súdu Trnava). Na pojednávaní dňa 16.7.2018 zastupoval žalobcu jeho právny zástupca, procesný
opatrovník sa pojednávania nezúčastnil. Samotný procesný opatrovník sa v priebehu konania na súde
prvej inštancie k veci síce nevyjadril, avšak v svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných sa stotožnil
s podaniami a úkonmi advokáta žalobcu, ktorého konanie sa mu javí v záujme žalobcu, aby jeho
žalobe bolo v čo najväčšom rozsahu vyhovené, v detailoch na ne podporne odkázal. Odvolací súd

dáva do pozornosti, že žalobca nebol spôsobilý na uzavretie Dohody o prevode členských práv zo dňa
22.1.2002, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, pričom schopnosť/neschopnosť žalobcu udeliť plnú
moc právnemu zástupcovi (resp. podať žalobu) v danej veci nebola predmetom znaleckého skúmania,
teda z vykonaného dokazovania nevyplynula nespôsobilosť žalobcu takto konať, čo správne konštatoval
už súd prvej inštancie. Podstatné však v danej veci je, že práva žalobcu neboli nijakým spôsobom

poškodené, keďže v konaní mu bol ustanovený procesný opatrovník, ktorý udelené splnomocnenie
právnemu zástupcovi nespochybnil (neodvolal). Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou, že okresný
súd neskúmal podmienky konania, čo vylučuje práve skutočnosť, že žalobcovi bol v konaní ustanovení
procesný opatrovník. Pričom je bez právneho významu, že tak stalo tesne pred pojednávaním dňa16.7.2018, keď podstatné je, že s opatrovníkom aj následne okresný súd už riadne konal, doručil mu
aj napadnutý rozsudok.

65. K nesúhlasu žalovaných k poukazu okresného súdu na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
173/2013 odvolací súd poukazuje na to, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba
považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej
republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky

(pokiaľnebolivneskoršomobdobíjudikatórneprekonané),akoirozhodnutianajvyššiehosúdu,vktorých
bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich
akceptovali a vecne na ne nadviazali (pozri podrobne R 71/2018). Zároveň je však potrebné poukázať
na to, že okresný súd na predmetné rozhodnutie odkázal (iba) v súvislosti s hodnoteným znaleckého
posudku MUDr. Mária Straku ako jedného z vykonaných dôkazov, čo nemalo zásadný vplyv na správny

záver okresného súdu od dôvodnosti žaloby.

66. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľov už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

67. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom I. a II. výrokom žalobe
vyhovel rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s relevantnými odvolacou
argumentáciou odvolateľov, vrátane výrokov III. a IV. odvolaním síce napadnutých avšak bez osobitnej

odvolacej argumentácie (čím bol odvolaciemu súdu znemožnený ich prieskum), s použitím § 387 CSP
ako vecne správny rozsudok potvrdil.

68. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Majú za to,

že bol zvolený vhodný a zákonom prijateľný procesný prostriedok, keďže sa jedná o originálny
spôsob nadobudnutia vlastníctva ex lege. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

69. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

70. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

73. O náhrade trov tohto odvolacieho konania medzi žalovaným 3. a žalobcom bolo potrebné rozhodnúť
podľa § 256 ods. 1 per analogiam a § 262 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 CSP, keďže výsledok
odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalovaný 3. oneskoreným odvolaním sa. S

ohľadom na uvedené priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému 3. v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1. a 2. odvolací súd rozhodol podľa
cit. ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s cit. ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1. a 2. ako procesne plnej úspešnej strane.
O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).