Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508208728
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2508208728.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Terézia Mecelová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XX, Z., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák v zastúpení JUDr. Lukáš
Liščák, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 4614/08, o

vymoženie sumy 66,38 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Piešťany, sp. zn. 7Er/4921/2008-28 zo dňa 12. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II.
súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou

§ 243h ods. 1, §57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.08.2008. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 06.09.2017 bol
súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného,
ktorú súdny exekútor preukázal priloženými výsledkami vykonaných lustrácií zo Sociálnej poisťovne,
Dopravného inšpektorátu SR, elektronickou lustráciou bánk, katastrom nehnuteľností. Následne dňa

11.09.2018 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného. Spolu s podnetom si súdny exekútor uplatnil trovy konania vo výške 155,10
eura. Dňa 22.05.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie konania z dôvodu uplynutia
lehoty určenej na vykonanie rozhodnutia v súlade s § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Súd pri
preskúmavaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ako aj návrhu povinného zistil,
že v danej exekučnej veci je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný

Obvodným oddelením PZ Leopoldov č. AA 1899390 zo dňa 11.02.2006 ako správnym orgánom podľa
zákona o priestupkoch. Lehota stanovená § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou,
na ktorej plynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Lehota pre výkon rozhodnutia začína plynúť
odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučný titul, ktorý je podkladom pre výkon prebiehajúcej
exekúcie nadobudol vykonateľnosť 27.02.2006. V zmysle citovaného ustanovenia 3-ročná lehota na
vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 27.02.2009. Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva

oprávneného vymáhať pohľadávku z exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej
inštancie konanie zastavil z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie pohľadávky oprávneného, nakoľko
tento dôvod zastavenia predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť povinného, resp. vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania súdnemu exekútorovi
súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 196, 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, 5 EP a
skutočnosťou, že súdny exekútor podnetom zo dňa 03.09.2018 doručeným súdu dňa 11.09.2018 žiadal

o zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného rozhodnutím Okresného
súdu Trnava sp. zn. 28OdK/92/2018 zo dňa 28.05.2018. Súd teda v tomto prípade nemohol zaviazaťpovinného na zaplatenie trov konania, ale súčasne konštatoval, že na úhradu trov konania nemohol
zaviazať ani oprávneného, nakoľko Exekučný poriadok výslovne stanovuje, v ktorom prípade môže súd
zaviazať na úhradu trov konania oprávneného. Súd exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia prekluzívnej

lehoty, t.j. dôvodu, pri ktorom je povinný trovy platiť povinný, avšak v tomto prípade zaviazať na úhradu
trov konania povinného nebolo možné.

2. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie z dôvodu, že predmetné uznesenie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. S účinnosťou od

01.09.2008 sa v § 88 zák. č. 372/1990 Z.z. odsek 1 v citovanom znení nenachádza, nakoľko bol zák.
č. 298/2008 Z.z. zrušený. Súdny exekútor zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch,
ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota
na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej
právnej úpravy a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty
určenej na splnenie uloženej povinnosti. Súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 4/2008 zo dňa 31.03.2009. Exekučným titulom je blok na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 1899390 vydaný Obvodným oddelením PZ Leopoldov dňa 11.02.2006.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2006 a vykonateľnosť dňa 27.02.2006. Zákonná
trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak uplynula dňom 27.02.2009. Avšak oprávnený
spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.07.2008 a na jeho podklade sa exekučné konanie

proti povinnému začalo. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Súdny
exekútor považoval návrh oprávneného za čisto účelový s úmyslom vyhnúť sa povinnosti náhrady
trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu preukázanej nemajetnosti povinného. Podľa súdneho
exekútora ak by aj akceptoval právny názor súdu o oprávneného o preklúzii, treba brať do úvahy
skutočnosť, že v zmysle podania exekútora zo dňa 03.09.2018 bol na majetok povinného vyhlásený

konkurz. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a následne o trovách exekúcie je súd povinný prihliadať
na všetky skutkové okolnosti zistené v priebehu exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoE/143/2016 zo dňa 15.03.2017. Podľa súdneho
exekútora nepriznaním náhrady trov exekúcie, odôvodnené skutočnosťou, že povinnosť hradiť trovy
exekúcie nie je možné uložiť povinnému ani oprávnenému, došlo k porušeniu § 196, § 199 a § 200

ods. 1. EP, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle uvedených
ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Exekučný súd mal vychádzať zo zásady,
že exekučné konanie je konaním návrhovým. S podaním návrhu na začatie exekúcie zákon spája vznik
procesných práv i povinností. Jednou zo základných procesných povinností oprávneného je povinnosť
za určitých predpokladov nahradiť exekútorovi nevyhnutné trovy, ktoré v konaní vznikli, pokiaľ ich

vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného. Takýto prípad je aj prejednávaná exekučná vec,
nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené navrhoval súdny exekútor
napadnuté uznesenie zrušiť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci zistil, že odvolanie proti výroku I. o
zastavení exekúcie bolo podané neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom), teda nie stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP).

4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 01.04.2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 37 ods. 1 EP (účinného do 31.03.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné

osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.9. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie proti výroku I. napadnutého rozhodnutia môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. V tomto prípade je to oprávnený alebo povinný, nie však

súdny exekútor. Súdny exekútor je totiž s poukazom na § 37 ods. 1 EP účastníkom konania len v tej
časti, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie. Iba v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie
môže súdny exekútor uplatňovať procesné práva patriace účastníkom konania.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie proti výroku II. o

náhrade trov exekúcie bolo podané oprávnenou osobou (súdnym exekútorom), v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu
veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia je prípustné a zistil, že
odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

12. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v

súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

13. Podľa § 58 ods. 6 EP proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať
mimoriadne dovolanie.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15.Podľa§58ods.6EPvzneníúčinnomdo31.10.2013protivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutí
podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zák. č. 299/2013 Z. z. s

účinnosťou od 01.11.2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v
rozhodnutí podľa § 57 EP vylúčil. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 12.06.2019,
nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia

podal súdny exekútor ako neoprávnená osoba, odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm.
b) CSP. Odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia bolo potrebné taktiež odmietnuť, ale v tomto
prípade podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).