Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217588
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417217588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne : Q. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX G., zast. N.. C. L., advokátka, P. XXXX/XX, XXX XX I. E.,
proti žalovanému : I. F. C., s.r.o., I. XX, XXX XX E. XX, Q.: XX XXX XXX, zastúpený: A. kancelária K..
A. F., s.r.o., R. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.984,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.984,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.984,38 eur od 24.1.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.12.2017, doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.984,38 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.2.2016 do zaplatenia a to
titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zdôvodnila
tým, že úver ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného na základe Žiadosti o poskytnutie úveru/
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400042179 zo dňa 28.10.2011 považuje za bezúročný a bez
poplatkov a dohodu obsiahnutú v bode 8 Žiadosti/zmluvy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že vyššie uvedená zmluva , na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver je v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti podľa
zákonač.129/2010Z.z.. Ďalejvzniesolnámietkupremlčaniavočičastižalobkyňouuplatnenémunároku.
Má za to, že úhrady ktoré boli vykonané zo strany žalobkyne v období pred 27.12.2014 sú premlčané.

3. Tunajší súd si pripojil spis 5C/173/2016.

4. Na nariadenie pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 25.9.2018, sa dostavila právna
zástupkyňa žalobkyne. Neprítomná bola žalobkyňa, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného.
Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania
nepožiadala.

5. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..6. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Ako bolo uvedené, žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške žalovanej istiny, súčasne si uplatnila aj úroky z omeškania. Tvrdila, že úver, ktorý
jej bol poskytnutý je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

9. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru-zmluva o revovingovom úvere č. 8400042179 súd zistil,
že žalobkyni bol schválený spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur a revolving vo výške 902,92
eur. Podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nespochybnil , žalovaný poskytol žalobkyni na základe
uvedenej spotrebiteľskej zmluvy peňažné prostriedky vo výške 1.963,01 eur. Žalobkyňa zaplatila na

základe tejto zmluvy za obdobie od 16.12.2011 do 17.2.2016 žalovanému sumu 3.947,39 eur. Uvedené,
t.j. to, že žalobkyni bol poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy úver vo výške 1.963,01 eur
a že na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému sumu 3.947,39 eur sporné nebolo. Žalobkyňa
tvrdila, že rozdiel medzi ňou zaplatenou sumou 3.947,39 eur a poskytnutým úverom vo výške 1.984,38
eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie. To že tento úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej

spotrebiteľskej je bezúročný a bez poplatkov súd za sporené nepovažoval a to s poukazom na
konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/173/2016-54. V uvedenom konaní súd rozsudkom
zo dňa 15.11.2016 okrem iného určil, že vyššie uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Krajský súd Nitra svojim rozhodnutím č.k. 9Co/126/2017-86 zo dňa 1.2.2018 potvrdil
uvedený rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že spotrebiteľský úver poskytnutý

na základe zmluvy č. 8400042179 zo dňa 28.10.2011 je bezúročný a bez poplatkov. Keďže je potrebné
úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8400042178 zo dňa 28.10.2011 považovať za bezúročný a bez
poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému len to, čo jej žalovaný na základe uvedenej
zmluvy poskytol. Žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť 1.963,01 eur a všetko čo zaplatila nad
túto sumu zaplatila žalovanému bez právneho dôvodu. Keďže na základe vyššie uvedenej úverovej

zmluvy mala žalovanému vrátiť len ním poskytnutý úver, žalovaný prijal od žalobkyne sumu 1.984,38
eur bez právneho dôvodu a o túto sumu sa na úkor žalobkyne obohatil / § 451 ods.1 a 2 Občianskeho
zákonníka/. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaný ako osoba, ktorá sa bezdôvodne
na úkor žalobkyne obohatila, toto bezdôvodného obohatenie žalobkyni vydať.
10. Žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania a mal za to, že všetko čo bolo zo strany

žalobkyne uhradené pred dátumom 27.12.2014 je už s poukazom na trojročnú premlčaciu lehotu
premlčané. Súd sa však s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil.
11. Bezdôvodné obohatenie v tejto veci súd posudzoval podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na dĺžku objektívnej premlčacej lehoty je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 odsek 2
Občianskeho zákonníka. V zmysle príslušného ustanovenie sa najneskôr právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčaní za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie tak za 10
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 odsek 1 Občianskeho
zákonníka je v prípade vydania bezdôvodného obohatenia dvojročná a začína plynúť odo dňa keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
subjektívne dozvedela až v čase, keď prestala splácať úver, t.j. 17.2.2016 / kedy bola zo strany
žalobkyne vykonaná posledná úhrada/. Uvedeným dňom, t.j. 17.2.2016 sa žalobkyňa subjektívne

dozvedela koľko zaplatila žalovanému na základe zmluvy, t.j. týmto dňom zistila / mohla zistiť/, o
koľko úver, ktorý bol bez poplatkov a úrokov, žalovanému preplatila. A od uvedeného dňa /17.2.2016 /
dvojročná premlčacia lehota do dňa podania žaloby / 22.12.2017/ neuplynula. Súd skúmal tiež to,
či si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj v lehote podľa ods. 2
cit. § 107 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu úhrad vykonaných žalobkyňou na základe vyššie

uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že táto všetky platby, ktoré vykonala, vykonala v období od
16.12.2011 do 17.2.2016. V tomto období teda uhradila žalovanému sumu 3.947,39 eur, pričom
z tejto sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu 1.984,38 eur. Súd má zato, že túto sumu,
ktorú žalovaný prijal, prijal s úmyslom bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. Žalovaný ako
podnikateľský subjekt poskytujúci nebankové úvery si aj vzhľadom na viaceré rozhodnutia súdov
SR, ktoré sa týkali spotrebiteľských úverových zmlúv a to aj takých , ktoré uzatváral žalovaný ako

poskytovateľ úveru, musel a mal byť vedomí toho, že zmluvy, ktoré mali charakter formulárových
vopred ním predtlačených zmlúv, obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a nespĺňajú
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd tu poukazuje
aj na tú skutočnosť, že v čase, kedy žalovaný uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zákon o
spotrebiteľských úveroch jednoznačne upravoval, čo všetko musí zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať a takisto upravoval zákonné následky nedodržania tejto zákonnej podmienky. T.j. v prípade,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonné náležitosti, úver na základe nej poskytnutý
sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný napriek uvedenému naďalej vo svojich zmluvách
používal neprijateľné zmluvné podmienky a pri uzatváraní zmlúv používal ním vopred pripravené
zmluvy formulárového typu, ktoré neobsahovali zákonné náležitosti, požadované podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek v tom čase rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov SR /
ktorej súdnej kontrole podliehali tzv. formulárové zmluvy, návrhy ktorých vopred pripravovali veritelia
poskytujúci spotrebiteľské úvery, a to z hľadiska, či tieto zmluvy obsahujú zákonné náležitosti či ich
súčasťou nie sú neprijateľné zmluvné podmienky, a či pri ich uzatváraní nie sú zo strany veriteľa
používané nekalé praktiky a to aj samotným žalovaným / podľa súdu teda vedome pripravil typ

formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá neobsahovala zákonné náležitosti /
zdôvodnené v rozsudku č.k. 5C /173/2016-54 zo dňa 15.11.2016/. Tu súd podotýka, že žalovaný je a v
čase uzavretia spotrebiteľských zmlúv so žalobkyňou bol podnikateľský subjekt, poskytujúci nebankové
úvery. Pri podnikateľských subjektoch, vstupujúcich do obchodných vzťahov so spotrebiteľmi, sa s
poukazom na bohatú právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov a ich ochrany, oprávnene predpokladá,

že budú k uzatváraniu spotrebiteľských zmluvných vzťahov pristupovať s odbornou starostlivosťou.
Základnými predpismi upravujúcimi poskytovanie spotrebiteľských úverov, ktoré nepochybne tvoria
dôležitú a rozsiahlu skupinu produktov, ktoré žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje,
predstavuje už spomínaný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník.
Ako už bolo uvedené, žalovanému, ako podnikateľskému subjektu a to aj s poukazom na rozhodovaciu

činnosť súdov, museli byť známe uvedené právne predpisy, t.j. musel si byť vedomí, že v prípade
nedodržania určitých zákonných predpokladov, sa zo zákona považuje spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. Súd opätovne uvádzam, že žalovaný napriek uvedenému, pripravoval v rozhodnom
období / kedy uzavrel zmluvy so žalobkyňou / formulárové návrhy zmlúv, ktorých obsah spotrebitelia v
tom čase ovplyvniť nevedeli a ktoré vykazovali také nedostatky, ktoré máli za následok, že zo zákona sa

spotrebiteľské úvery na ich základe poskytnuté považovali za úvery bez úrokov a poplatkov. Keby išlo
o jednorazové pochybení zo strany žalovaného, bolo by možné o jeho úmysle polemizovať. Žalovaný
však v tom čase so spotrebiteľmi bežne uzatváral zmluvy vykazujúce vyššie uvedené nedostatky. Aj v
prípade samotnej žalobkyne boli v konaní 5C/173/2016 vyhodnotené naraz dva úvery, poskytnuté na
základe dvoch zmlúv ako úvery poskytnuté bez úrokov a bez poplatkov. Zo strany žalovaného nešlo

o jednorazové a náhodné pochybenie, ale v tom čase bežne používané praktiky, na základe ktorých
dochádzalo k obohateniu sa žalovaného na úkor spotrebiteľa. Pri jeho rozsiahlej podnikateľskej
činnosti musel mať žalovaný vedomosť o tom, aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom
úvere, prípadne čo je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. za nekalú praktiku, veď
predsa spotrebiteľské úvery poskytoval. Napriek tomu do zmlúv zákonom požadované náležitosti

opakovane neuvádzal, čím on spôsobil, že úvery je potrebné zo zákona považovať za bezúročné a
bez poplatkov, t.j. v prípade ak spotrebiteľ na základe takejto zmluvy plnil viac, ako mu bol poskytnutý
úver, automaticky vzniklo na strane poskytovateľa úveru bezdôvodné obohatenie. Podľa súdu neobstojí
tvrdenie žalovaného, že toto bezdôvodné obohatenie nebolo úmyselné, keď celé jeho konanie ato príprava návrhu zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nespĺňa náležitosti o
spotrebiteľských úveroch, uzavretie takejto zmluvy so spotrebiteľom a následné prijatie plnenia nad
rámec zákona na základe tejto zmluvy, t.j. prijatie aj poplatkov a úrokov na základe takejto zmluvy, podľa

ktorej je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, je úmyselným konaním.
Preto má súd za to, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, keď ako subjekt podnikajúci v
danom obore, vo vzťahu k spotrebiteľovi v nepochybne silnejšom postavení, vopred pripravil znenie
formulárovej zmluvy v rozpore so zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 2
zákona č. 1/1993 Z.z., t.j. platí tu nevyvratiteľná právna domnienka, že žalovaný poznal právne predpisy

v čase uzatvárania zmluvy, ako podnikateľský subjekt ktorý podniká v tejto oblasti bol preto povinný ich
riadne aplikovať a pripraviť návrhy zmlúv, ktoré by obsahovali všetky zákonné náležitosti. Keďže tak
neurobil, resp. obsah formulárových zmlúv nedal do súladu so zákonmi, a naďalej opakovane takéto
neperfektné zmluvy / ktorých obsah on pripravoval/ so spotrebiteľmi uzatváral, má súd za to, že tak
urobil úmyselne, t.j. bezdôvodné obohatenie ktoré takto získal , je bezdôvodným obohatením, ktoré
získal úmyselne. A v zmysle § 107 ods. 2 sa v prípade ak ide o úmyselné obohatenie, právo na jeho

vydanie premlčí za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. Žaloba bola podaná na súde 27.12.2017 a
žalobkyňa nazákladetejtoúverovejzmluvyzačalažalovanémuplniťdňa16.12.2011.Všetkočozaplatila
na základe uvedenej zmluvy, t.j. aj sumu ktorú súd považuje za bezdôvodné obohatenie, zaplatila teda
v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, pretože od 16.12.2011 do podania žaloby uplynulo
len cca šesť rokov. Keďže v tejto veci žalobkyni neuplynula ani dvojročná subjektívna lehota a ani

desaťročná premlčacia lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka, má súd za to, že nárok žalobkyne
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu
žalovanej sumy, na ktorú vznikol žalobkyni nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

13. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania a to od 18.2.2016 do zaplatenia.

Súd jej ich priznal a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel vo výške 5 % ročne s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným
plnenímavšaknieod18.2.2016/akositouplatnilažalobkyňavžalobe/,aleažododňanasledujúcehopo
doručení žaloby žalovanému,t.j.od24.1.2018.Vzmysle§563Občianskehozákonníkaakčassplnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Súdnemalnadvšetkupochybnosťpreukázané,kedy
konkrétne a či vôbec žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na úhradu jej nároku, preto
malsúdzato,ženajneskôrdoručenímžalobysažalovaný ojejnárokudozvedel.Pretoodnasledujúceho
dňa po doručení žaloby je žalovaný v omeškaní s peňažným plnením a od nasledujúceho dňa bol
žalobkyni priznaný aj úrok z omeškania a to vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku / za

obdobie pred 24.1.2018 / súd žalobu zamietol.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola plne úspešná
v časti o zaplatenie žalovanej istiny a v časti o zaplatenie úroku z omeškania bola neúspešná len v

nepatrnej časti. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 % voči v
konaní neúspešnému žalovanému. O konkrétnej výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.