Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/465/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209941
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/200/2012-103 zo dňa 03.03.2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol, II. návrh na prerušenie konania zo dňa
27.02.2015 zamietol, III. odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia bola súdu doručená dňa
25.09.2009. Dňa 26.10.2009 žiadal súd Stály rozhodcovský súd o zapožičanie spisu SR 0621/09. Dňa

18.11.2009 došla súdu žiadosť navrhovateľa o informáciu o stave konania a podanie informácie, aká
skutočnosť bráni vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi. Súd vydal poverenie s dátumom 26.10.2009.
Tým mal súd preukázané, že tvrdenie navrhovateľa, že k rozhodnutiu súdu došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 7 mesiacov a súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 235
dní, je nepravdivé. V danom prípade poverenie bolo vydané s podstatne kratším omeškaním, a to
z dôvodu, že navrhovateľ (v exekučnom konaní oprávnený) nepredložil súdu zmluvu o úvere a súd
vykonal úkony, ktoré boli nevyhnutné na preskúmanie súladu rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v

danej veci exekučným titulom so zákonom (§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Nakoľko však
nebola v súdenej veci dodržaná zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia, takýto stav predstavuje
nesprávny úradný postup súdu.

Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

Za skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa považuje ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlýzisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu
vecí, nebyť škodovej udalosti. Navrhovateľ vyčíslil škodu na ním tvrdené paušálne určené vecné náklady

spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Ide o náklady, ktoré mal navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- eur,
na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- eur, na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15,- eur. Navrhovateľ nekonkretizoval, či uvedené
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej
rozhodovacej činnosti vedomosť, že uvádzané náklady v celkovej výške 125,- eur, prípadne vo výške
175,- eur (po pripočítaní 50,- eur za komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom) uplatnil navrhovateľ

aj v iných návrhoch o náhradu škody proti odporcovi v skutkovo obdobných veciach podaných na tunajší
súd, a teda ich určil ako paušálne náklady. Uvedené činnosti sú označené veľmi široko a všeobecne,
chýba akákoľvek súvislosť s exekučným konaním vedeným voči povinnému H. V. ohľadom tvrdených
zbytočných prieťahov súdu.

Navrhovateľ dodatočne doručil na súd (v jednom vyhotovení) Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý
vyhotovila Ekonomická univerzita v Bratislave, Znalecký ústav, vo veci stanovenia majetkovej škody.
Navrhovateľ tento znalecký posudok nepredložil v tomto súdnom konaní, nakoľko však bol zaevidovaný
na súde pod Spr 410/2014, súd sa s ním oboznámil a vykonal ho ako listinný dôkaz. Vyjadrenie odporcu
k znaleckému posudku bolo na súde zaevidované pod Spr 901/14, rovnako toto vyjadrenie vykonal súd

ako listinný dôkaz. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vniknutej navrhovateľovi, pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: Žaloby NZP a NP - 30,76 eur (suma v eur na jednu žalobu)
a Žaloby ZE - 31,68 eur (suma v eur na jednu žalobu). Predložený znalecký posudok paušálne

a rovnako vyčísľuje majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnymi úradnými postupmi alebo
nezákonnými rozhodnutiami súdov vo všetkých exekučných konaniach. Znalecký posudok je prepočtom
navrhovateľom ako zadávateľom predložených vstupných údajov na počet všetkých žalôb, ktorými sa
navrhovateľ domáha nároku na náhradu škody voči štátu. Navrhovateľ však v konaní nekonkretizoval,
ktoré z uvedených nákladov v súvislosti s prejednávaným konkrétnym prípadom vynaložil.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a
vymáha, a na túto činnosť nepochybne potrebuje informačný systém, takýto systém musel navrhovateľ
nielen počas obdobia od podania návrhu na vykonanie exekúcie a podania žiadosti o udelenie poverenia

do vydania poverenia súdom, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu a vymáhanie
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale aj takých pohľadávok, ktoré neboli exekučne vymáhané.
Zuvedenéhodôvodunákladynasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnanca
a náklady na udržiavanie a správu informačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy,
ak by exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v zákonnej lehote 15 dní. V tomto

smere navrhovateľ nekonkretizoval, o aké pracovné výkony, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku
škody, ide, aké náklady na udržiavanie a správu informačného systému mu mali vzniknúť v období
tvrdeného omeškania súdu, keď malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu, aké urgencie
(či už elektronické, listové alebo telefonické) boli zo strany navrhovateľa, resp. jeho zamestnancov
exekučnému súdu zaslané.

Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej
podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup, a to vznik a existenciu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy.

V znaleckom posudku vyčíslená majetková škoda je vyčíslená paušálne vo výške 30,76 eur, teda, že
takáto majetková škoda vznikla navrhovateľovi v každom exekučnom konaní. Podľa názoru súdu ani
predložený znalecký posudok nepreukazuje, že v dôsledku postupu exekučného súdu v exekučnom
konaní 5Er 524/2009 vznikla navrhovateľovi vyčíslená škoda. Pokiaľ navrhovateľ dal vyhotoviť znaleckýposudok na preukázanie vzniku majetkovej škody, mal tak urobiť priamo vo vzťahu k exekučnému
konaniu vedenému na tomto súde pod sp. zn. 5Er 524/2009 (ako aj všetkým ďalším exekučným
konaniam, v ktorých sa mali súdy dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného postupu, resp. tvrdených

nezákonných rozhodnutí) a nie paušálne. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú
súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na
záver znaleckého posudku, kde je vyčíslená majetková ujma na sumu 30,76 eur, ktorá zahŕňa napr.
náklady na poštovné vo výške 3,01 eur, náklady na tlač vo výške 5,31 eur, pričom z exekučného
spisu 5Er 524/2009 vyplýva, že navrhovateľ podal len jednu žiadosť o informáciu o stave konania, v

počte listov 1 ks, pričom je absolútne jasné, že náklady vynaložené na tlač tohto jedného listu a na
poštovné v súvislosti s jeho zaslaním na súd nemohli v žiadnom prípade predstavovať celkovo sumu
8,32 eur. Predmetný znalecký posudok taktiež nepreukazuje, že by k zvýšenému počtu zamestnancov
došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že by
zamestnal akéhokoľvek zamestnanca, resp. že by prevádzkoval akýkoľvek informačný systém práve z
dôvodudotknutéhoexekučnéhokonaniavedenéhonaOkresnomsúdeČadcapodsp.zn.5Er524/2009.

Je možné naopak vychádzať z toho, že ak navrhovateľ v dotknutom období zamestnával akéhokoľvek
zamestnanca, ako aj prevádzkoval akýkoľvek informačný systém z dôvodu správy pohľadávok, takéhoto
zamestnanca by zamestnával, resp. by prevádzkoval takýto informačný systém, aj v prípade, že
by exekučný súd v dotknutej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v lehote 15 dní.
Navrhovateľ taktiež nepreukázal, že bez tvrdených prieťahov exekučného súdu by nebolo došlo k vzniku

tvrdenej škody. Bol povinný preukázať, že pred tvrdenými prieťahmi bola majetková situácia povinného
taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že
len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila
mu škodu. Toto dôkazné bremeno neuniesol, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahuje ust.
§ 17 ods. 2, podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Súd bol toho
názoru, že oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere,
že by bolo namieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na navrhovateľovi, aby preukázal,
že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V nadväznosti na
dôvody navrhovateľa pre priznanie nemajetkovej ujmy súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že

by v dôsledku doby rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia povinný subjekt zanikol. Aj ak by
povinný zomrel, Občiansky zákonník upravuje postup, ako si môže navrhovateľ ďalej uplatniť svoju
pohľadávku v dedičskom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku
nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a
tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu

povinným je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní, ako aj dôvodom na
samotné uzavretie zmluvy o úvere. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty, a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti u riadiacich členov navrhovateľa sú pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy u právnickej
osoby bezpredmetné, pretože ujma nevzniká priamo fyzickým osobám, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú. Navrhovateľ nijako bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských

aktivít a podnikateľských plánov, neupresnil, v čom a ako oneskorené rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia ovplyvnilo ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ pri vyčíslení
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z nálezov Ústavného súdu SR o zbytočných prieťahoch a
poskytnutí finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa
pokúšal oneskorenie pri rozhodovaní exekučného súdu riešiť sťažnosťou predsedovi exekučného súdu,

ktorý mohol zjednať nápravu a predísť tak prípadnej ujme na strane navrhovateľa, pričom uvedená
procesná aktivita navrhovateľa, ako jedná z možných účinných právnych prostriedkov ochrany práv,
je podmieňovaná práve Ústavným súdom SR pri rozhodovaní o zbytočných prieťahoch a priznávaní
náhrady nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných
pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd
nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval navrhovateľ a rovnakonepriznal navrhovateľovi majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu a jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Ak nie je daná zodpovednosť, súd nemôže rozhodovať o náhrade škody či nemajetkovej ujmy.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Ustanovenie
§ 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. kreuje len prípadnú možnosť (teda nie povinnosť) rozhodnutia procesného
súdu o prerušení konania, ak dospeje k záveru, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre jeho rozhodnutie, alebo ak dal na takéto konanie podnet. V prvom rade poukazuje
súd na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že Súdnemu dvoru Európskej

únie boli predložené na zodpovedanie prejudiciálne otázky formulované v predmetnom návrhu na
prerušenie konania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010, ani
neuviedol, pod akou spisovou značkou je predmetné konanie na Súdnom dvore Európskej únie vedené.
Zároveň súd má za to, že prípadné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nemôže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci. Z návrhu vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7 C 6/2010 je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa domáha

navrhovateľka (ktorá je nie účastníčkou tohto konania), pričom účastníci tohto konania (navrhovateľ a
odporca) vystupujú v predmetnom konaní na strane odporcov. Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych
otázok nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, s týmto konaním nesúvisí, nakoľko predmetom tohto
konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal v konaní plný úspech, preto
mu patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania uplatnil, trovy konania však
nevyčíslil, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Súdprejednalvecvneprítomnostižalovanéhoajehoprávnehozástupcu.Žalobcariadneavčaspožiadal
o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými

dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust. § 15 O. s.
p. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v

očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre

ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho
vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.

Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v
čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich
aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať
pred súdom. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal
možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporusvojich tvrdení. Žalobca tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V
situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými
v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť

žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ako aj k právnym otázkam, čím súd porušil právo
žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle

ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p.
Skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez nariadenia
pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním. Súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštové a telekomunikačné výdaje. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku
vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že
majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.
Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil
dlžník. V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu

by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Pravým
právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže
niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania
predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého
vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo.

Žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Navyše množstvo dôkazov
vzniklopopodanížaloby.Koboznámeniusasoznaleckýmposudkomč.1/2014ovýškevzniknutejškody
navrhovateľ uvádza, že ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je jednoznačne

preukázané, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku, a to v posudku v určenej výške. Ak okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku
konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda,
pričom uvádza, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé náklady na správu a vedenie pohľadávok počas
obdobia omeškania exekučného súdu, súd potom nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením

sa s predloženým znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku totiž jednoznačne vyplýva, ktoré
konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou
znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú
podrobný prehľad o vynaložených nákladoch. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a

príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd vo svojom
rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo

rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť aj nesprávny úradný postup nenašiel
žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek
tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o
nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie
je v právnom štáte udržateľné. K návrhu na prerušenie konania žalobca uvádza, že ak bol súdu doručený

v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde SR, bol súd povinný o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiada,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219

ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci

sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k

nim, keď vyjadrenie odporcu mu bolo doručené až spolu s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie

môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ

vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručenévčas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Predvolanie na nariadený termín pojednávania
bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas, viac ako 5 dní pred termínom
pojednávania. Navrhovateľ navrhol pojednávanie prerušiť v dôsledku porušenia práva na nestranného

sudcu s tým, že napriek rozhodnutiu krajského súdu nepovažuje zákonnú sudkyňu za nestrannú,
zároveň konanie žiada prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach. V
čase nariadenia pojednávania bolo rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania veci právoplatné. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd podrobne
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno zákonnú sudkyňu považovať za nestrannú zo subjektívneho aj

z objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na nestrannosť
zákonnej sudkyne. Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh navrhovateľa na prerušenie
konania. Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dostatočne
odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa krajský súd stotožňuje.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje

na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenie v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ktoré sa realizuje spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom). Na pojednávaní
došlo tiež k oboznámeniu vyjadrenia protistrany, ktoré pre jeho doručenie súdu bezprostredne pred
pojednávaním nebolo účelné doručovať navrhovateľovi poštou.

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín

nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn.
5Er/524/2009, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.

Okresný súd si splnil poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., keď toto poučenie bolo
navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi doručené spolu s predvolaním na prvé pojednávanie.

Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca, hoci o tejto otázke bolo v čase vykonania pojednávania právoplatne rozhodnuté. Krajský súd
v Žiline uznesením č. k. 7NcC/351/2013-29 zo dňa 19. augusta 2013 rozhodol, že zákonná sudkyňa
JUDr. Laura Žideková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Od vydania

tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonná sudkyňa nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv
na nestrannosť zákonnej sudkyne JUDr. Laury Židekovej, ktorú možno považovať za nestrannú zo
subjektívneho aj objektívneho hľadiska.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, keď návrh na prerušenie konania zo dňa
27.02.2015 zamietol. Prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 O. s. p. je fakultatívne, je na
konajúcom súde, aby sa rozhodol, či prejudiciálnu otázku, ktorá v konaní vyvstala, vyrieši sám alebo
počká na rozhodnutie o tejto otázke. Všetky rozhodujúce otázky, ktoré musí konajúci súd vyriešiť
v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, je oprávnený vyriešiť si sám v rámci svojej právomoci.

Všetky otázky súvisiace s prejednávanou vecou sú upravené vnútroštátnym právom a patria do
právomoci súdov. V súdenej veci nebol podaný podnet na vyriešenie prejudiciálnej otázky Súdnym
dvorom Európskych spoločenstiev a zároveň súd sa sám nerozhodol požiadať Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o vyriešenie predbežnej otázky. Neexistuje teda obligatórny dôvod pre prerušenie konania
(§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Podanie návrhu na prerušenie konania nebolo dôležitým dôvodom pre

odročenie pojednávania. Zároveň odvolací súd má za to, že tým, že okresný súd rozhodol o návrhu
na prerušenie konania spolu s vecou samou a nevyčkal na právoplatnosť tohto uznesenia, neodňal
tým účastníkovi možnosť konať pred súdom aj s poukazom na to, že návrh na prerušenie konania bol
nedôvodný.Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.

Dôvodom zamietnutia žaloby navrhovateľa bolo nepreukázanie všetkých podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, keď navrhovateľ nepreukázal vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Okresný súd mal v danom prípade preukázané naplnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu
spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe, ktorý však sám osebe bez splnenia ostatných podmienok
neznamená vznik zodpovednosti štátu za škodu. Hoci okresný súd naplnenie tohto predpokladu
konštatoval, väčšina odvolacích námietok navrhovateľa v rozpore s obsahom napadnutého rozsudku
vychádza z predpokladu, že okresný súd nesprávny úradný postup nekonštatoval, v tejto súvislosti
krajský súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a

na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Navrhovateľ v odvolaní rezignoval na akúkoľvek
konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Nie je
pritom prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.

Dôvodom zamietnutia návrhu, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie škody, bolo neunesenie dôkazného

bremena zo strany navrhovateľa, čo do vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom.

Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu o neunesení
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa vo vzťahu k uvedeným podmienkam.

Účastníksporovéhokonaniamávzásadedvezákladnépovinnostivkonanívyplývajúcezust.§120ods.
1 O. s. p. Je to 1. povinnosť tvrdenia, teda tvrdiť skutkové okolnosti preukazujúce dôvodnosť jeho nároku
a 2. povinnosť dôkazná - tieto skutkové tvrdenia preukázať navrhnutými alebo predloženými dôkazmi. Je
na navrhovateľovi, akým spôsobom si túto povinnosť splní, procesným dôsledkom neunesenia dôkaznej

povinnosti je zamietnutie návrhu.

Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepredložil a nenavrhol na preukázanie vzniku škody
a príčinnej súvislosti žiadne relevantné dôkazy, ktoré by viedli k záveru o vzniku majetkovej škody a
existencii príčinnej súvislosti.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym záverom
okresného súdu.

Odvolacie námietky, ktoré odvolateľ uvádza vo vzťahu k zamietnutiu nároku na nemajetkovú ujmu,

nekorešpondujú s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a sú vnútorne rozporné, keď okresný súd v
danom prípade konštatoval nesprávny úradný postup. Odvolanie vychádza z premisy, že okresný súd
nesprávny úradný postup nekonštatoval. K zamietnutiu nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu došlo
z dôvodu, že konštatovanie porušenia práva je podľa logicky a podrobne zdôvodneného právneho
záveru prvostupňového súdu postačujúce. Odvolacie námietky nijako vecnú správnu argumentáciu

okresného súdu nespochybnili a odvolací súd sa rovnako stotožňuje s vecne správnym záverom o
neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa vo vzťahu k uplatňovanej nemajetkovej ujme.

Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na
spravodlivý proces, ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej republiky okrem zákonov aj Ústava

Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, je nielen garancia poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv zo
strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým v kvalite. Určujúcim
definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na

rozhodujúce argumenty jednotlivých strán.

Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrilodporca, prípadný iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, pričom súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Okresný súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky, ale iba na tie otázky, ktoré sú z
hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci rozhodné.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené kritériá spĺňa, keď z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vyplývajú skutkové a právne závery okresného súdu, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom

konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s

ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.