Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/75/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109011359
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6109011359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom na hlavnom pojednávaní dňa 23.

októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. N. , nar. XX.XX.XXXX v G., trvalým bydliskom G. F.., G. - I., ul. H. G. č. XXXX/XX,
miesto pre doručovanie: K., G. 1, J.. N. č. XX,

j e v i n n ý, ž e

18. novembra 2008 v čase od 12.00 h do 15.00 h v Banskej Bystrici na ulici I. č. X prišiel do bytu za N. E.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva a ktorú sa snažil presvedčiť,
aby s ním odišla do Spolkovej republiky Nemecko, pričom keď poškodená toto odmietla, tak ju hrozbou
násilia nútil, aby s ním odišla a to tým, že jej hrozil, že ak s ním neodíde, tak si získa pištoľ v Bratislave a
zabije jej matku a ublíži sestre, kde na základe tejto hrozby s ním odcestovala do Mníchova v Spolkovej
republike Nemecko,

t e d a

neoprávnene iného nútil opustiť územie Slovenskej republiky,

č í m s p á c h a l

prečin obmedzovania slobody pobytu podľa § 184 ods. 3 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 184 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2

(dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej N. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., ul. I. č. XXXX/X na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať

sa v blízkosti jej obydlia. o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný I. N. dňa 18. novembra 2008
v čase od 12.00 h do 15.00 h v Banskej Bystrici na ulici I. č. X prišiel do bytu za N. E., nar. XX. XX.

XXXX, ktorá bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva a ktorú sa snažil presvedčiť, aby s ním
odišla do Spolkovej republiky Nemecko, pričom keď poškodená toto odmietla, tak ju hrozbou násilia
nútil, aby s ním odišla a to tým, že jej hrozil, že ak s ním neodíde, tak si získa pištoľ v Bratislave a
zabije jej matku a ublíži sestre, kde na základe tejto hrozby s ním odcestovala do Mníchova v Spolkovej
republike Nemecko.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodená N. E. s ním čakala dieťa
a spolu žili v Mníchove. 11.11.2008 zrejme na základe naliehania jej matky sa rozhodla od neho odísť.
Nechala mu list, v ktorom sa mu ospravedlňovala s tým, že ho neopúšťa a vyzývala ho, aby prišiel do
Banskej Bystrice, kde si spolu urobia pekné Vianoce. 14.11.2008 s ňou telefonoval a ona ho poprosila,
aby pre ňu prišiel do Banskej Bystrice a to v čase, keď doma nebudú jej matka a sestra. Preto prišiel

k nej 18.11.2008 v utorok, pretože pondelok bol ešte štátny sviatok. Porozprávali sa, pričom N. E. bola
na pochybách, či má odísť ale nakoniec sa rozhodla s ním ísť po tom, ako ju ubezpečil, že už nebudú
bývať tam, kde bývali doteraz a že môže kedykoľvek ísť do Banskej Bystrice. Ešte keď boli v Bratislave
jej povedal, aby zatelefonovala matke, čo aj urobila. Potom bývali v nájme u p. N. v Mníchove, z ktorého
bytu kedykoľvek, ak by chcela mohla N. telefonovať domov. 24.11.2008 sa im v pôrodnici v Mníchove

narodila dcéra. Poškodenú navštevoval každý deň, pričom 27.11.2008 ju už v nemocnici nenašiel, od
personálu nemocnice dostal vizitku na pracovníka polície, pričom sa s ním policajti odmietali baviť a
následne sa dozvedel, že na Slovensku o ňom bola reportáž a potom už poškodenú a ani jej rodinu
nekontaktoval. Zopakoval, že nijako poškodenú nenútil opustiť územie SR, že s ním odišla dobrovoľne.
Navyše poukázal, že cestou do Nemecka boli opakovane kontrolovaní v Rakúsku a Nemecku policajtmi

a nikto ich nezadržal.

Z vyššie uvedeného skutku bol obžalovaný usvedčený výpoveďami svedkýň N. E., Z. E., M. E. a S. H..

N. E. uviedla, že mala z obžalovaného strach. Obžalovaný jej totiž hovoril, že má styky s mafiou, bol

podľa jej názoru rasista, nenávidel židov. Bol aj žiarlivý a v kuse ju sledoval. Pokiaľ spolu žili v Nemecku
obžalovaný od nej chcel, aby prerušila kontakty s rodinou a ona ho poslúchla. Niekedy v októbri 2008
keď už čakala s obžalovaným dieťa začala opäť cez internet komunikovať s mamou a nakoniec sa
rozhodla na Slovensko vrátiť. 10.11.2008 pre ňu prišla mama do Mníchova a od 11.11.2008 bola doma
v Banskej Bystrici. O tom, že je tu dala prostredníctvom SMS vedieť obžalovanému, ktorý jej následne

telefonoval. V týchto rozhovoroch mu povedala, že je doma spokojná, ale zároveň jej obžalovaný chýba.
Keď jej telefonoval cez posledný víkend povedala mu, aby pre ňu prišiel, čo tento aj urobil 18.11.2008.
V ten deň ju presviedčal, aby s ním odišla do Mníchova, pretože chcel, aby ich dieťa sa narodilo v
Nemecku. Obžalovaný bol podľa nej veľkým fanúšikom 3. ríše. Ona odmietala s ním odísť a tak sa jej
začal obžalovaný vyhrážať, že ak s ním nepôjde, že urobí taký výstup jej rodine, aký ešte nevidela, že

si zoženie zbraň a bude vidieť správy o vraždách jej mamy a sestry a pod vplyvom týchto vyhrážok
sa s ním rozhodla odísť. Z Bratislavy zatelefonovala mame a povedala, že s obžalovaným odišla, na
čo mama reagovala, že na neho podá trestné oznámenie. V Mníchove si obstarali nové bývanie a
dodatočne jej obžalovaný začal vyčítať, aké mal náklady s tým, že išiel pre ňu a tiež vznikali medzi
nimi spory o meno dieťaťa, keď obžalovaný odmietal, aby malo dieťa meno po nej. 24.11.2008 sa jej v

mníchovskej nemocnici narodila dcéra, pričom 27.11.2008 ju navštívili príslušníci kriminálnej polície v
Mníchove, ktorým na otázky, či zo Slovenska odišla dobrovoľne povedala, že je rozdiel, čo chce a čo
musí. Potom sa rozhodla na Slovensko vrátiť, kde žije aj v súčasnej dobe.

Svoje tvrdenia o nedobrovoľnom odchode zo Slovenska poškodená zopakovala obžalovanému aj v

rámci konfrontácie v prípravnom konaní. Potvrdila, že zo Slovenska odišla pod nátlakom obžalovaného.

Z. E. uviedla, že keď priviezla dcéru z Nemecka do Banskej Bystrice bola s ňou doma 4 dni. Obžalovaný
jej v tom čase viackrát telefonoval a vyčítal jej, že ho opustila, aj sa jej vyhrážal. Dcéra vtedy ani raz
nespomenula, že by sa chcela do Nemecká vrátiť. V ten deň 18.11.2008 odchádzala do práce o 14.

hodine a o 15. hodine jej volala druhá dcéra, že u nich je obžalovaný. Okolo 22. hodiny jej telefonovala N.a povedala jej, že sa rozhodla odísť do Nemecka, ešte jej stihla povedať, že pôjde na políciu a telefonát
sa prerušil.

Obdobne vypovedala M. E., sestra N. E., ktorá okrem toho uviedla, že poškodená sa pod vplyvom
obžalovanéhodosťzmenila.Charakterizovalajuakočlovekabeznázoru.Keďbolasestradomapôsobila
na ňu dojmom, že je doma rada. Telefonáty obžalovaného v tom období boli o výčitkách a vyhrážkach
za to, že odišla z Nemecka domov.

Sesternica poškodenej S. H. uviedla, že 18. 11. 2008 si s poškodenou písala emaily aj si telefonovali.
Ich komunikácia končila tým, že jej niekto klope, že sa ide pozrieť kto to je a potom sa jej ozve. Keď
sa neozývala skúšala jej volať, ale telefón nebrala a tak sa vybrala za ňou, kde sa stretla s M. E. a
dozvedela sa, že poškodená odišla s obžalovaným. Určite sa jej v tom čase nezmienila s tým, že chce
odísť zo Slovenska, veď mala rizikové tehotenstvo a pripravoval sa na pôrod.

Na základe ustráchaného a protirečivého vystupovania poškodenej, mysliac tým jej vyjadrenia o
tom, že nechcela ísť do Nemecka, ale musela, že uznávala, že žiadala obžalovaného aby pre ňu
prišiel, ale zároveň tvrdila, že jej odchod nebol dobrovoľný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
duševného stavu poškodenej so zameraním na vierohodnosť jej výpovedí znalcami z odboru psychiatrie
a psychológie, pričom otázky znalcom položili strany v konaní.

Z vypracovaného posudku vyplýva, že znalci u poškodenej zistili príznaky psychického týrania
s následným rozvojom posttraumatickej stresovej poruchy. Intelektové schopnosti poškodenej
zodpovedajú pásmu nadpriemeru v porovnaní s populačnou normou. Pamäťové funkcie sú
nadpriemerné. Známky psychotického ochorenia sa u poškodenej nezistili, kontakt s realitou má

zachovaný. Zvýraznené sú u nej senzitívne rysy osobnosti, obavy z autorít a prítomné sú aj
známky zvýšenej závislosti a ovplyvniteľnosti okolím. Zvýraznené je úzkostne depresívne prežívanie,
submisívne črty osobnosti, pocity viny, znížené sebahodnotenie, oslabená frustračná tolerancia a ťažšie
vyrovnávanie sa so záťažovými situáciami. Je schopná vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Možnosť
ovplyvnenia výpovede zo strany inej osoby je málo pravdepodobná, pričom znalkyne poukázali na

to, že vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, na súde a počas vyšetrenia vypovedala rovnako.
Správanie obžalovaného podľa znalkýň ovplyvnilo psychiku poškodenej v negatívnom smere, bolo u
nej zvýraznené depresívne prežívanie, má veľký strach z obžalovaného, ktorým bola manipulovaná,
psychicky týraná.

Pokiaľ ide o žiadosť poškodenej obžalovanému, aby pre ňu prišiel zo 14. 11. 2008 znalkyne sa priklonili k
tomu, že nešlo o naliehavé prosby a že k predneseniu takej žiadosti zrejme bola zmanipulovaná. Znalci
nezistili nezdravý rešpekt z jej mamy a sestry, ich vzájomný vzťah hodnotia ako pozitívny.

Obžalovaný ako dôkaz svojich tvrdení predložil SMS správu od poškodenej z 11.11.2008, ktorá hovorí

o tom, že ho poškodená ľúbi, je v poriadku a nemusí sa o ňu báť.

Zároveň sa súd oboznámil s obsahom mailovej komunikácie poškodenej s jej matkou v dňoch 30. a 31.
10. 2008, kedy ju matka presvedčila, aby sa s ňou, keď po ňu príde vrátila na Slovensko.

Obžalovaný poukázal na to, že z obsahu tejto komunikácie vyplýva, že poškodená bola manipulovaná
nie ním, ale jej matkou a že z nej vyplýva, že jej nebránil v kontaktoch s blízkymi.

Súd prisviedča obžalovanému, že z obsahu tejto komunikácie vyplýva, že Z. E. poškodenú presvedčila
k návratu domov. Zároveň však potvrdzuje aj slová poškodenej o obmedzovaní kontaktov poškodenej

s blízkymi zo strany obžalovaného. Súd neupiera obžalovanému jeho snahu zabezpečiť jeho budúcu
rodinu, resp. matku ich spoločného dieťaťa, ale tak z vyjadrení poškodenej ako aj záverov znaleckého
dokazovania vyplýva, že táto snaha nebola vždy na prospech obom partnerom, že obžalovaný zrejme
ako dominantný partner nepočúval a nereflektoval na potreby osoby, s ktorou žil v spoločnej domácnosti.

Obhajobu obžalovaného súd preto považoval za vyvrátenú pokiaľ sa týka toho, že by poškodená s ním
dobrovoľne odišla dňa 18. 11. 2008. To, že ho poškodená mala 14. 11. 2008 žiadať, aby pre ňu prišiel,
čo sama poškodená nepopiera samo o sebe neznamená, že toho 18. 11. 2008 opustila územie SR
dobrovoľne.Vtomtosmeresasúdujavípodstatnouskutočnosť,žetvrdeniapoškodenejsúpotvrdzovanéaj správou MV SR, Národnou ústredňou SIRENE, z ktorej vyplýva, že keď bola poškodená kontaktovaná
políciou v Mníchove, keď na ňu nepôsobil ani obžalovaný a ani jej matka, týmto policajtom uviedla, že
Slovensko opustila pod vplyvom vyhrážok obžalovaného, že ublíži jej príbuzným.

To, že svoj odchod neplánovala a preto jej žiadosť zo 14. 11. 2008 nie je možné brať ako smerodajnú
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že pri odchode zbalila iba veci pre ich budúce spoločné dieťa a vôbec
si so sebou nezobrala svoje osobné veci. Aj táto skutočnosť nasvedčuje pravdivosti jej výpovede o
presviedčaní obžalovaného, aby s ním do Mníchova odišla.

Obžalovaný tým, že neoprávnene iného nútil opustiť územie SR naplnil zákonné znaky prečinu
obmedzovania slobody pobytu podľa § 184 ods. 3 Tr. zákona. Neoprávnenosť vyplýva z toho, že
obžalovanému nebolo žiadnym predpisom zverené právo usmerňovať konanie inej osoby a pojem
„nútiť iného“ je podľa názoru súdu splnený aj psychickým nátlakom na poškodenú, vyhrážkami, že ak
obžalovanému nevyhovie a s ním neodíde, ublíži jej príbuzným, pričom poškodená logicky vysvetlila

dôvodnosť jej obáv, že by obžalovaný bol schopný tieto vyhrážky uskutočniť, ktoré obavy vyplýva z
obsahu jeho vyjadrení k iným osobám počas ich spolužitia, keď mala možnosť v dostatočnej miere
poznať jeho osobu, ako aj jeho správanie sa.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona, konštatoval, že

obžalovaného je potrebné prevychovať, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania.

Obžalovaný bol síce v minulosti súdom trestaný, ale vzhľadom na uložený druh trestu a rozhodnutie o
jeho zahladení sa na neho hľadí, akoby súdom trestaný nebol. Túto skutočnosť - jeho predchádzajúce
odsúdenie súd potom nehodnotil ani ako poľahčujúcu a ani ako priťažujúcu okolnosť. Celkovo súd

nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti.

Za spáchanie prečinu obmedzovania slobody pobytu podľa § 184 ods. 3 Tr. zákona zákon ustanovuje
trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Súd za primeraný považoval trest odňatia slobody na 2 (dva) roky, v rámci ktorého hodnotil najmä to,
že obžalovaný nútil osobu vo vysokom štádiu tehotenstva na opustenie územia SR nerešpektujúc jej
priania a predstavy.

Vzhľadom na už konštatovaný doterajší v podstate riadny život obžalovaného súd výkon uloženého

trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pričom na dovŕšenie účelu trestu
uložil obžalovanému aj povinnosť počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. K tejto primeranej povinnosti súd pristúpil
aj vzhľadom na presvedčenie vyvolané správaním poškodenej na hlavnom pojednávaní, záverov
znaleckého posudku a jej ľahkej ovplyvniteľnosti. Naproti pôvodným rozhodnutiam v tejto veci, keď už

súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok v rámci ktorého v podstate uložil rovnaký trest, súd skrátil skúšobnú
dobu, kde prihliadal najmä na to, že trestné konanie trvá dlhšiu dobu a preto by pôvodná výmera
skúšobnej doby bola už voči obžalovanému neprimerane prísna. Význam tu mala aj skutočnosť, že
obžalovaný žiadnym spôsobom poškodenú počas trestného konania neatakoval, naopak viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie

môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.