Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617206158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4617206158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: J. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W. - I. T. D. XXX proti žalovanému: W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. - I. T. D.
XXX, zast. N.. N. I., T.. G. 2, H. H., o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. októbra 2018 č.
k. 5C/65/2017-251 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 písm.
c/ CSP, § 143 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému
domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú v BSM manželov. Žalobu odôvodnila tým,
že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 10. 09. 2005 v Y.. Manželstvo naďalej trvá. Z manželstva sa
im dňa XX. XX. XXXX. narodil syn H. D. a syn I. sa narodil XX. XX. XXXX.Od počiatku manželstva žili
v USA, kde sa im narodili aj deti. Už vtedy nastali problémy, ktoré spočívali v manželovej konfrontačnej

a dominantnej povahe. Od počiatku manželstva ju pri žiarlivostných scénach fyzicky napádal, fackoval
a pľul na ňu. Nadával jej. Napriek tomu ho milovala a zostala s ním. V roku 2013 sa v USA rozhodli,
že si na Slovensku postavia rodinný dom v obci W., časť I. T. D., aby sa mali kam vrátiť. V roku 2013
zakúpili pozemky, na ktorých následne postavili rodinný dom. Ako kupujúci vystupoval výlučne žalovaný,
jej neumožnil, aby ako jeho manželka bola uvedená na kúpnej zmluve. V roku 2016 bol rodinný dom
skolaudovaný a dostal súpisné číslo. Následne, proti jej vôli, žalovaný nechal rodinný dom napísať na
príslušnom katastri ako svoje výlučné vlastníctvo. A tak sa stalo, že rodinný dom, č. p. XXX v obci W.

- I. T. D., nachádzajúci sa na parcele registra „C" p. č. 69/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere
377 m2 a samostatná garáž, nachádzajúca sa na parcele registra „C" p. č. 69/7 zastavaná plocha o
výmere 61 m2 a parcely registra „C" : p. č. 69/5,o výmere 733 m2 záhrady, p. č. 69/6, o výmere 377
m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. 69/7, o výmere 61 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. 69/8, o
výmere 62 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. 69/9, o výmere 44 m2 zastavané plochy a nádvoria a
p. č. 69/10, o výmere 23 m2 zastavané plochy a nádvoria, sú zapísané na LV č. XXX, pre kat. územie
I. T. D., obec W., okr. U., výlučne na meno žalovaného a to napriek tomu, že ich nadobudli počas

manželstva a za spoločne nadobudnuté finančné prostriedky. Súd ich BSM nezrušil, ani inak neobmedzil
a manželstvo trvá. Na Slovensko ona a deti prišli 11. 07. 2015 a žalovaný bol v tej dobe ešte v Amerike.
Dokončila dom a všetko pripravila. Žalovaný prišiel za nimi až v auguste 2015. V dome majú aj všetci
trvalé bydlisko. Bohužiaľ, žalovaný sa správal k nej tak ako v USA. Opakovane vyvolával žiarlivostnéscény, kde jej aj v prítomnosti detí vulgárne nadával. Žalovaný sa zdržal počas svojej dovolenky na
Slovensku mesiac a potom sa vrátil zase do práce, do Ameriky. V októbri 2015 prišiel nečakane domov,
už od príchodu bol agresívny, nadával jej, že v dome je neporiadok, že je neschopná, všetko kritizoval a

nadával. Došlo to až tak ďaleko, že ju žalovaný dňa 27. 10. 2015 večer fyzicky napadol v ich dome. Po
tomto bol stíhaný na polícii za prečin nebezpečného vyhrážania a v konaní č. IT/110/2015 bol trestným
rozkazom uznaný za vinného a bol podmienečne odsúdený. Asi tri dni po vypršaní ročnej podmienky
ju žalovaný dňa 22. 12. 2016 doma pred deťmi zase fyzicky napadol. Znova prebehlo trestné konanie
č. 1T/19/2017 na súde, kde bol uznaný za vinného a zase dostal podmienečný trest, ktorý ale Krajský

súd v Nitre v konaní 1To/24/2017-234 zvýšil na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky, s
probačným dohľadom, zákazom požívať alkohol a príkazom podrobiť sa psychologickému poradenstvu.
Napriek podmienečnému odsúdeniu, násilie u nich doma pokračuje, žalovaný ju vulgárne označuje pred
deťmi, vyvoláva neustále konflikty. Žalovaný podal návrh na rozvod, s tým, že do návrhu ju očiernil a
popísal nezmysly. Konanie o rozvod sa vedie pod sp. zn. 10P/99/2017. Dňa 09. 10. 2017 žalovaný
zabránil, aby syna H. odviedla nazad do liečebne v Y.. Syn má psychické poruchy s výbuchmi zlosti,

a preto je pacientom detskej psychiatričky MUDr. Vávrovej v Nitre, ktorá odporúčala jeho umiestnenie
v liečebni. V súvislosti s násilím, ktoré na nej neprestajne pácha žalovaný podala na OR PZ, odbor
kriminálnej polície v Topoľčanoch trestné oznámenie. Konanie sa vedie pod číslom ČVS: ORPZ-TO-
OI/P-98/2017 na odbore skráteného vyšetrovania OO PZ v Topoľčanoch. Zároveň požiadala súd, aby
na jej ochranu nariadil neodkladným opatrením žalovanému dočasný zákaz vstupu do ich domu, ako

aj zákaz sa k nej približovať na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Súd dňa 20. 10. 2017 nariadil
neodkladné opatrenie v konaní sp. zn. 8C/41/2017. Bojí sa, že v tejto napätej situácii, kedy žalovaný
nemôže vstupovať do domu, ktorého je výlučným vlastníkom, môže ho hocikedy predať a vyhodiť ju
na ulicu bez nároku na slušné vyporiadanie spoločného majetku. Je si vedomá toho, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli počas manželstva, a preto sú súčasťou masy BSM. Obáva sa však toho, že

po rozvode manželstva nebude môcť obhájiť svoje oprávnené záujmy preto, lebo žalovaný dovtedy
dom predá, resp. prevedie na inú osobu. Všetky kroky, ktoré momentálne žalovaný robí, smerujú k
tomu, aby svoj úmysel nehnuteľnosti predať - dokonal. Žalovaný opakovane prehlasoval, že keď dom
predá, odíde naspäť do USA. V USA má nehnuteľnosti, ktoré prenajíma a aj podnikanie, z ktorého
má príjem. Tým by o všetok spoločne nadobudnutý majetok a strechu nad hlavou prišla a nikdy by

sa jej nepodarilo dosiahnuť, aby sa zákonným spôsobom vyporiadali. Má naliehavý právny záujem na
určení, že sporné nehnuteľnosti sú predmetom BSM účastníkov, nakoľko v súčasnej dobe nimi nijako
nemôže disponovat' a ani zabrániť žalovanému, aby ich predal či previedol na inú osobu. Žalovaný je v
katastri nehnuteľností vedený ako jediný vlastník sporných nehnuteľností a odmieta uznať jej vlastnícke
práva. Navyše pácha na nej násilie a vyhráža sa jej, že ju o dom pripraví a vyhodí na ulicu. Až po

určení, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, sa môže po rozvode manželstva domáhať riadneho
vyporiadania spoločného majetku. Zmenu zápisu k sporným nehnuteľnostiam nemôže dosiahnuť inou,
než súdnou cestou. V jej prípade teda ide o jediný prípustný a spôsobilý nástroj ochrany práv. Súd prvej
inštancie uviedol, že pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu vyžadovaného ustanovením §
137 písm. c/ CSP je rozhodujúci právny záujem žalobkyne (jej žaloba je predmetom konania). V danom

prípade je zrejmé, že žalobkyni ide o to, aby súd určil, že nehnuteľné veci špecifikované v podanej žalobe
patria do BSM a naopak žalovaný žiada podanú žalobu zamietnuť, pričom okrem iného argumentuje aj
nedostatkom naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V prejednávanom prípade je nesporné,
že strany sporu sú manželia, sú v rozvodovom konaní vedenom na súde pod sp. zn.10P /99/2017, ktoré
ešte nebolo právoplatne skončené. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania BSM možno pripustiť

existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do BSM, najmä v prípade, ak ide
o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti len na jedného z manželov, avšak aj v takom
prípade nie je bez významu posúdenie, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako predbežná
otázka v konaní o vyporiadaní už zaniknutého BSM. V konaní o vyporiadanie BSM totiž súd najskôr ako
predbežnú otázku rieši to, či majetkové hodnoty, ktoré sú predmetom konania skutočne patria do masy

BSM a následne ich prikáže niektorej zo strán. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou
žalobou domáhala určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM v čase, keď ešte BSM sporových
strán nezaniklo rozvodom manželstva. Žalobkyňa teda ešte nemá možnosť dosiahnuť zmenu zápisu
vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností v konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom
by bola otázka spoločného vlastníctva strán k tejto veci posudzovaná ako otázka predbežná. Pokiaľ teda

ešte BSM nezaniklo, je daný naliehavý právny záujem na samostatnej žalobe, ktorou sa ktorýkoľvek z
bývalých manželov domáha iba určenia, že určitá vec patrí do BSM. Možno teda vyvodiť záver, že ak
sa určovacou žalobou definitívne má odstrániť spornosť vzťahu strán sporu, potom na takomto určení
môže byť naliehavý právny záujem. So zreteľom na uvedené, súd mal za to, že v danom prípade nasamostatnej žalobe žalobkyne na určení, že vec patrí do BSM, existenciu naliehavého právneho záujmu
zásadne nebolo možné vylúčiť a preto súd dospel k názoru o procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Na
základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd

k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. I. T. D.,
bližšie špecifikované v žalobe, patria do BSM strán sporu z dôvodu, že boli nadobudnuté počas trvania
manželstva, nie je dôvodná. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve
rozlišovať majetkové vzťahy manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143
Občianskeho zákonníka), ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve

(napríklad ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym
titulom darovania alebo dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k
veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred
uzavretím manželstva alebo ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho
povolania alebo ktoré boli len jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré
nadobudol len jeden z nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po

uzavretí manželstva aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich
zodpovedá manželmi uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na
princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou - viď R 19/60) treba vychádzať z toho, že pri výmene
určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter vlastníctva
nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si manželia obstarali z príjmov

v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov
v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z manželov,
patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak ale určitú vec nadobudol jeden z
manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva
aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to neplatí, ak sa na nadobudnutie

novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj prostriedky
v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov). Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k
záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná
za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol

vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného
majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na
rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec
získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu
totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva,

aleozmenu,ktoránemávplyvnapovahu(vlastníctva)týchtovecíakopredmetuvýlučného(oddeleného)
vlastníctva jedného z manželov. Pri nadobúdaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne
platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá
jednak z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t. j. zo spoločných
a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov (t.j. získaných dedením, darovaním,

a pod.), stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj v
prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do
výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (R 42/1972 str. 125). Znamená to, že ak ide o vec nadobudnutú za trvania
manželstva kúpou (nie dedičstvom alebo darom), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania

len jedného z manželov, pričom na jej zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne
len jednému z manželov, v takom prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné
ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, t. j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrí. Pre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných
prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej

zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec
predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam počas trvania BSM strán sporu, došlo
len výlučne z prostriedkov žalovaného, a preto došlo k tzv. transformácii veci, ktorý záver súd vyvodil
v kontexte prejavenej vôle, vyjadrenej v kúpnej zmluve a v ďalších písomnostiach, viažucich sa k

predmetným nehnuteľnostiam zo strany oboch strán sporu. Naviac, uvedenému záveru súdu svedčí
aj tá skutočnosť, že svoju vôľu nadobudnúť spornú vec do BSM začala žalobkyňa spochybňovať až
s odstupom dlhšieho časového obdobia a to pod vplyvom zhoršených vzájomných vzťahov. Naproti
tomuto vôľu žalovaného nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nasvedčujúskutočnosti, že žalovaný kúpil fakticky nehnuteľnosť pod stavbou (t. j. vyplatil finančné prostriedky),
ale aj celú stavbu realizoval a dohliadal na ňu, čo v konaní nebolo spochybnené. Súd preto dospel
k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že predmetné nehnuteľnosti, ku

ktorým sa domáhala určenia, že tieto patria do BSM, nadobudli strany sporu z finančných prostriedkov
patriacich do BSM, keď žalobkyňa nepreukázala, že by na kúpu pozemku a výstavbu rodinného domu,
ktoré sú predmetom tohto konania, boli použité aj príjmy získané počas trvania manželstva, hoci aj
z podnikania žalovaného, avšak patriace do BSM. Žiadne doklady o príjmoch za uvedené obdobie
súdu nepredložila. Žalobkyňa nijako nepreukázala financovanie stavby počas rokov 2013 do 2016.

Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne priame dôkazy o tom, že počas obdobia rokov 2013 - 2016 sa
financovali kúpa pozemku a všetky stavebné práce a nákup materiálu na stavbu rodinného domu zo
spoločných finančných prostriedkov. Podstatou pre neunesie dôkazného bremena žalobkyne bolo podľa
záveru súdu nepredloženie priamych dôkazov o pôvode finančných prostriedkov použitých na kúpu
predmetného pozemku a stavbu rodinného domu, a že pri uzatváraní zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ako
aj pri následných krokoch vedúcich k zhotoveniu stavby, mala žalobkyňa úmysel tieto nadobudnúť do

BSM. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že v čase nadobúdania nehnuteľností tu bola vôľa
žalobkyne nadobudnúť túto vec do BSM. Ako kúpna zmluva na kúpu nehnuteľnosti - pozemkov, tak
aj nasledujúce povolenia, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, boli urobené iba so žalovaným. Aj
samotná žalobkyňa pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri výsluchu dňa 28. 10. 2015 uviedla, že
býva v rodinnom dome bez s. č. na drese I. T. D. spolu s deťmi, dom je celý písaný na manžela W. a

s jeho dovolením tam bývajú spoločne s ich deťmi. Naopak žalovaný podľa záveru súdu preukázal, že
peniaze použité na úhradu kúpnej ceny pozemku a stavby rodinného domu pochádzali z jeho výlučných
finančných prostriedkov, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že nehnuteľnosti- pozemky aj rodinný dom s. č. XXX, zapísané na LV č.XXX pre kat.
úz. I. T. D., boli nadobudnuté žalovaným za trvania manželstva (čo nebolo v konaní sporné, manželstvo

strany sporu uzavreli dňa 10. 09. 2005), pozemky boli nadobudnuté kúpnou zmluvou v roku 2013
a rodinný dom bol postavený v nasledujúcich rokoch 2013-2016, tu išlo o originálne nadobudnutie
vlastníckeho práva výstavbou. Žalovaný financovanie kúpy pozemku a stavby domu preukazoval tým, že
predal dňa 13. 09. 2012 nehnuteľnosť, ktorú získal dedičstvom, a to 2- izbový byt č. X s príslušenstvom
na ul. Y. XX v Y., zapísaný na LV č.XXXX pre kat. úz. G. I., obec Y.- G., spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a zariadeniach domu s. č. XX vo veľkosti 197/10000 z celku a spoluvlastnícky
podiel na pozemkoch vo veľkosti 197/10000, za kúpnu cenu 72.000 eur, ďalej žalovaný dňa 27. 08.
2015 predal nehnuteľnosť na 67 Prospect Avenue ,Village of Philmont , mesto Town of Claverack, okres
Columbia County, New York za predajnú cenu 46.241,08 dolárov a žalovaný ako predávajúci dňa 07.
11. 2016 predal nehnuteľnosť na 17 Summit Street, Village of Philmont, mesto Town of Claverack,

okres Columbia County, New York za predajnú cenu 106.396,01 dolárov, ktoré nehnuteľnosti vlastnil už
pred uzavretím manželstva so žalobkyňou v septembri 2005. Do BSM nepatrí majetok, ktorý nadobudol
niektorý z manželov pred uzatvorením manželstva a tiež veci získané výmenou za vec alebo z výťažku
z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov pred uzatvorením manželstva. Tieto veci
sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Nejde tu totiž v takomto prípade o

nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o
zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu vlastníctva (R 42/1972). V tomto konaní
išlo o transformáciu vecí, pokiaľ išlo o sporné nehnuteľnosti, keď majetok, ktorý nadobudol žalovaný
pre uzatvorením manželstva predal a kúpil zaň pozemky a vystaval rodinný dom, pričom veci získané z
výťažku z predaja vecí, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného pred uzatvorením manželstva, sú naďalej vo

vlastníctve žalovaného. Žalovaný predložil súdu aj predmanželskú zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli
v USA a ktorú žalobkyňa nijak nerozporovala. Uzatvorením manželstva dňa 10. 09. 2005 vzniklo medzi
stranamisporubezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,ktorédoposiaľtrvá.ÚpravaBSMvObčianskom
zákonníku je kogentná a akákoľvek dohoda uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením zákona je
absolútne neplatným úkonom z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka.Včase,keďstranysporuuzatvorilimanželstvo,úpravaBSMvslovenskomprávnomporiadku
nepripúšťala vznik predmanželskej zmluvy a akákoľvek dohoda k tomuto smerujúca bola neplatná.
Pokiaľ potom pred uzavretím manželstva uzatvorili strany sporu v zahraničí predmanželskú zmluvu, táto
je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s kogentným ustanovením Občianskeho zákonníka
a súd z úradnej povinnosti nemohol na ňu prihliadať. Táto však z dôvodu svojho obsahu mohla byť iba

nepriamymdôkazomotom,žežalovanývlastnilpreduzavretímmanželstvanehnuteľnýmajetokvUSAa
žalobkyňa nevlastnila žiaden majetok. Občiansky zákonník predmanželskú zmluvu nepoznal a nepozná
ani v súčasnosti, a preto bolo možné k tejto prihliadať len ako k písomnému dôkazu, dosvedčujúcemu
skutkový stav, nie však k relevantnému právnemu úkonu, a tento dôkaz súd vyhodnotil v kontextes ostatnými dôkazmi. Žalovaný predložil súdu aj ďalšie dôkazy, najmä výpisy z jeho účtu, doklady o
platení súm z účtu (ktoré nie sú čitateľné) na nejaký účet, tieto dôkazy však neboli zrozumiteľné resp.
niektoré neboli čitateľné, preto súd pri svojom rozhodovaní nemohol z nich vychádzať a vyhodnotiť

ich v kontexte s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach,
resp. emaily adresovaných žalobkyni sa vyjadroval o predmetných nehnuteľnostiach ako o majetku
patriacom do BSM, toto vysvetlil zástupca žalovaného na pojednávaní, kde uviedol, že nevedel o tom,
že nehnuteľnosti nepatria do BSM, „...on vychádzal z predpokladu, že rodinný dom, resp. jeho časť
bola vybudovaná zo spoločných prostriedkov, nie je to pravda, rodinný dom vybudoval výlučne žalovaný

zo svojich financií, ktoré mal pred uzavretím manželstva.....“. Taktiež žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie
žalovaného do zápisnice zo dňa 13. 12. 2017 v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 6Pc/42/2017 vo
veci o určenie manželského výživného, kde uviedol, že : ...keď sa rozhodli s navrhovateľkou postaviť
RD, minuli veľa peňazí skoro do dna, považuje za uznanie žalovaného a za dôkaz, ktorý svedčí tomu,
že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM . Súd vo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
toto tvrdenie žalovaného nemôže byť relevantným dôkazom bez kontextu s ostatnými dôkazmi, že

predmetné nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu. Súd preto majúc za to, že nehnuteľnosti patria do
výlučného vlastníctva žalovaného, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov
konaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalovanému,ktorýmalvoveciplnýúspech,priznalnárok
na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti, ktorými súd prvej
inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Nie je pravdou, že by

od jej príchodu do USA za žalovaným po uzavretí manželstva v roku 2005 nepracovala, približne 10
mesiacov pracovala ako kaderníčka, a to až do nástupu na materskú, resp. rodičovskú dovolenku, čo
preukazuje vyjadrením samotného žalovaného, uvedeným na strane 27 v Znaleckom posudku č. 6/2018
PhDr. Gabriely Hollej, vyhotoveným v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nie je teda pravdivé vyjadrenie žalovaného, že

počas manželstva nenadobudla žiadne finančné prostriedky tvoriace masu BSM, ktoré by boli použité
pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností. Časť týchto jej príjmov bola spolu s príjmami z podnikania
žalovaného, ktoré mal, resp. stále má v USA a spolu s peňažnými prostriedkami získanými žalovaným
predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, použitá pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, v
dôsledku čoho má za to, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

nakoľko boli nadobudnuté aspoň z časti z prostriedkov patriacich do BSM. Predmetné skutočnosti nie je
možné bez jej viny preukázať, nakoľko výpismi z účtov disponuje výhradne žalovaný. Ďalej uviedla, že
procesná obrana žalovaného o tom, že jeho právny zástupca nevedel o tom, že nehnuteľnosti nepatria
do BSM a vychádzal z predpokladu, že rodinný dom, resp. jeho časť bola vybudovaná zo spoločných
prostriedkov manželov, neobstojí a je irelevantná, nakoľko poukazuje na to, že ide o viaceré vyjadrenia

žalovaného resp. jeho právneho zástupcu, nejde teda iba o bezvýznamný omyl ako to uvádza žalovaný
a ako to prevzal i súd prvej inštancie. Tiež uviedla, že spôsob riešenia danej situácie súvisiacej s
kúpou pozemkov a následnou výstavbou rodinného domu vychádzajú z deľby povinností medzi ňou
a žalovaným počas trvania manželstva, kedy ona výhradne zabezpečovala starostlivosť o maloleté
deti a o domácnosť, na čom sa zase žalovaný počas ich spoločného fungovania žiadnym spôsobom

nepodieľal a žalovaný zabezpečoval v prevažnej miere rodinu po finančnej stránke, kedy mal na starosti
aj vybavovanie kúpy pozemkov a následnej výstavby rodinného domu a samostatne stojacej garáže
prostredníctvom svojich kontaktov, resp. opakovaných návštev SR za týmto účelom. Z uvedeného tak
nevyplýva, že by nemala úmysel nadobudnúť nehnuteľnosti do BSM. Vrátiť sa na Slovensko a postaviť
tam spoločný rodinný dom, v ktorom budú spoločne žiť, bolo ich spoločné rozhodnutie so žalovaným, a

tedaniejesprávnyzáversúduprvejinštancieonedostatkuúmyslu,resp.jejvôlenadobudnúťpredmetné
nehnuteľnosti do BSM. Mala vždy za to, že predmetné nehnuteľnosti patria do ich BSM, preto nemala
dôvod situáciu v období, kedy s manželom fungovali navonok relatívne usporiadane, riešiť inak ako
dohováraním a žiadosťou, aby bol skutočný stav daný do súladu so stavom právnym. Má za to, že súd
prvej inštancie nedostatočne skúmal splnenie podmienok na transformáciu veci. Žalovaným predložená

kúpna zmluva nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami, kúpna cena je uvedená 72.000 eur s tým,
že na účet sa má pripísať 70.500 eur, pričom v písomnom podaní žalovaný deklaruje sumu 71.065,10
eura. V predbežnom výpise z účtu nie je uvedená suma táto suma 71.065,10 eura, ani suma 70.500
eur, číslo účtu nie je zhodné s číslom účtu, ktoré je uvedené vo výpise z účtu. Žalovaným predloženévýpisy z účtu nič nepreukazujú, sú na nich uvedené iba rôzne vklady a výbery, nie je zrejmé, čo by
malo byť nimi preukázané, ani za akým účelom boli peňažné prostriedky využívané. Z predložených
dokladov absolútne nevyplýva a nie je zrejmé výhradné použitie a celé pokrytie kúpy pozemkov a

následne výstavby rodinného domu a samostatne stojacej garáže z peňažných prostriedkov získaných
žalovaným z predaja majetku v jeho výlučnom vlastníctve. Čo sa týka ďalších prevodov financií, tieto sú
nepreskúmateľné, nie je z nich evidentné, o aké šeky sa jedná, komu boli vyplatené, na aký účet a na
aký účel boli použité. Tiež poukázala na to, že žalovaný podstatnú časť dôkazov predložil v rozpore s
povinnosťou uplatniť prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku včas, kedy napriek

skutočnosti, že konanie trvá od roku 2017, dôkazy doručil súdu až v júli 2018, a to napriek skutočnosti, že
v ani v jednom prípade nešlo o dôkazy, ktoré by žalovaný nemal k dispozícii už skôr. Následne žalovaný
dňa 27. 08. 2018 súdu doručil ďalšie dôkazy, ktoré mohol zabezpečiť už skôr. Má tak za to, že súd mal
uplatniť koncentračnú zásadu a na nie včas predložené dôkazy nemal prihliadať, čím súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom oslabil jej práva v jej neprospech. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
tiež považuje v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že podanej žalobe
v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciepovažujezavecnesprávny,spravodlivýanáležitýmspôsobomodôvodnený.Podanéodvolanie

žalobkyne, rovnako ako pôvodne podaná žaloba, neobsahuje žiaden právne relevantný, prípadne nový
hodnoverný dôkaz, ktorý by súdu preukázal, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM. Odvolanie zo
strany žalobkyne je nepodložené a neodôvodnené a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobkyne (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 30. 10. 2017, o určenie,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie I. T. D., obec W., a to rodinný dom
súpisné č. XXX na parcele registra „C“ parc. č. 69/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2,
samostatná garáž nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parc. č. 69/7 zastavaná plocha o výmere

61 m2 a parcely registra „C“ parc. č. 69/5 záhrady o výmere 733 m2, parc. č. 69/6 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 377 m2, parc. č. 69/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, parc. č. 69/8
zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parc. č. 69/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44
m2,parc.č.69/10zastavanéplochyanádvoriaovýmere23m2,súsúčasťouBSMúčastníkovkonania.V
podanej žalobe dôvodila tým, že so žalovaným sú manželia, v roku 2013 sa počas ich spoločného života

v USA rozhodli, že si na Slovensku postavia rodinný dom v obci W., za ktorým účelom zakúpili pozemky
a následne postavili rodinný dom. Ako kupujúci pritom vystupoval výlučne žalovaný a jej neumožnil,
aby ako manželka bola uvedená v kúpnej zmluve. V roku 2016 bol rodinný dom skolaudovaný a bolo
mu pridelené súpisné číslo. Následne, proti jej vôli, nechal žalovaný rodinný dom zapísať v katastri
nehnuteľností ako jeho výlučné vlastníctvo, a to napriek tomu, že nehnuteľnosti nadobudli počas trvania

manželstva a za spoločne nadobudnuté finančné prostriedky. V žalobe prezentovala obavu, že po
rozvodemanželstvanebudemôcťobhájiťjejoprávnenézáujmypreto,lebožalovanýdovtedydompredá,
resp. prevedie na inú osobu. Tým by o všetok spoločne nadobudnutý majetok a strechu nad hlavou
prišla a nikdy by sa jej nepodarilo dosiahnuť, aby sa zákonným spôsobom vyporiadali. Uviedla, že má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v súčasnej dobe s nehnuteľnosťami nemôže

nijako disponovať a ani zabrániť žalovanému, aby ich predal či previedol na inú osobu. Až po určení,
že nehnuteľnosti patria do BSM, sa môže po rozvode manželstva domáhať riadneho vyporiadania
spoločného majetku. Zmenu zápisu k sporným nehnuteľnostiam nemôže dosiahnuť inou, než súdnou
cestou.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, aka/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,

ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri

rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavuvyvodil ajsprávnyprávnyzáver,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

12. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia
nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď
priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Uzavretím manželstva vzniká
možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej
skutočnosti,nazákladektorejdochádzakspoločnémunadobúdaniuvlastníckehoprávamanželmi(napr.

uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe). V prípade
pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva
niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o akú vec ide. Predovšetkým
je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá: a) časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá

vec nadobudla, b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec
manželia nadobudli, c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá
vec užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich). Vo všeobecnosti
platí a súdna prax jednotne vychádza z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal

už v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Odlišné
dôsledky však nastávajú v prípade, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov
jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú
vec do bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade výlučne "investujúci" manžel nekupuje vec

pre seba, ale prejavuje vôľu na obstaranie veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel toto
akceptuje. Táto vôľa oboch manželov je potom rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva. V prípade, že kúpna cena nehnuteľností bola celkom zaplatená z
výlučnýchprostriedkovjednéhozmanželov,alekupujúcimiboliobajamanželia,ktoríobajajasneprejavilivôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca
z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

13. V prejednávanej veci bola nespornou skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie I. T. D. je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností (pozemkov a stavieb) zapísaný
žalovaný. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, keď v súdenej veci je preukázané, že zápis na LV č.
XXX ohľadne sporných nehnuteľností svedčí v prospech žalovaného, súčasne vychádzajúc zo zásady,
že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, je treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou prejednávaných nehnuteľností, a
teda,ženehnuteľnostipatriadoBSMstránsporu,t.j.preukázaniaopakuzápisovvkatastrinehnuteľností
svedčiaceho v prospech žalovaného, zaťažovalo práve žalobkyňu. Teda, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že
prejednávané nehnuteľnosti boli počas manželstva strán sporu nadobudnuté zo spoločných finančných
prostriedkov a to za situácie, že zápis v katastri nehnuteľností nesvedčí v jej prospech, ale výlučne v
prospech žalovaného, bola povinná ňou tvrdené skutočnosti preukázať.

14. V kontexte vyššie uvedeného, k podanému odvolaniu žalobkyne, z hľadiska jej odvolacích dôvodov,
je potrebné uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie v prospech žalobkyne a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky odvolateľky. K takto
podanému odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 366 CSP obsahuje i

neprípustné novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd v rámci prejednania odvolania nemôže a
nebude prihliadať. V priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa konštantne tvrdila
to, že nehnuteľnosti patria do BSM z dôvodu, že tieto boli nadobudnuté počas trvania manželstva, zo
spoločných finančných prostriedkov a z tohto dôvodu, napriek zápisu na liste vlastníctva svedčiacemu
žalovanému, tvoria masu BSM. V tomto ohľade ako relevantné dôkazy poukazovala na LV č. XXX

pre katastrálne územie I. T. D. a na sobášny list strán sporu. Pokiaľ potom žalobkyňa až v rámci
odvolacieho konania argumentuje tým, že po uzatvorení manželstva približne 9 mesiacov v USA
pracovala, k preukázaniu čoho predložila vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v Znaleckom posudku č.
6/2018 znalkyne PhDr. Gabriely Hollej, takýto prostriedok procesného útoku žalobkyne je neprípustnou
novotou v odvolacom konaní, keď žalobkyňa v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázala

a ani netvrdila, že na jeho uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia §
366 CSP. Teda z hľadiska jeho uplatnenia až v odvolacom konaní žalobkyňa neprezentovala žiadnu
argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z hľadiska okolností tejto veci
potom treba uviesť, že žalobkyňou uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použil len
za situácie, že žalobkyňa by preukázala, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uviedla až v rámci
podaného odvolania, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa nielenže
v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázala, ale ani netvrdila, teda že
v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie § 366 CSP predpokladá, a teda, že ňou uplatnené
novoty sú ako prípustné spôsobilé odvolacieho prieskumu. S ohľadom na uvedené je potom potrebné

uviesť, že pokiaľ žalobkyňa až v podanom odvolaní založila časť svojej odvolacej argumentácie na tom,
že sporné nehnuteľnosti boli aspoň z časti nadobudnuté z príjmov patriacich do BSM, argumentujúc
výkonom jej práce v USA a potvrdením tejto skutočnosti žalovaným vo vyjadrení v znaleckom posudku,
takýto prostriedok procesného útoku žalobkyne, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou
novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať. Žalobkyni nič nebránilo aby tento

prostriedok procesného útoku využila v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho
konania.

15. Naopak, z obsahu spisu je nesporné, že jediná argumentácia žalobkyne v konaní pred súdom prvej
inštancie smerovala k poukazu na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka a na to, že nehnuteľnosti

boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a tak platí prezumpcia ich nadobudnutia do BSM, pričom
na preukázanie týchto skutočností poukazovala na sobášny list a list vlastníctva, na ktorom sú sporné
nehnuteľnosti ako výlučné vlastníctvo žalovaného zapísané. Žalobkyňa tak počas celého konania
neoznačila a ani nepredložila jediný dôkaz, ktorý by spochybnil a vyvrátil pravdivosť zápisu vlastníckeho
práva žalovaného na LV č. XXX pre katastrálne územie I. T. D., dokonca ani netvrdila žiadne konkrétne

skutočnosti, svedčiace o tom, že by jej všeobecne uplatnená slovná formulácia, že nehnuteľnosti boli
nadobudnuté zo spoločných prostriedkov z BSM, bola pravdivá. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí ustálil záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania toho, že
spornénehnuteľnostipatriadoBSM,takýtozáversúduprvejinštanciejejednoznačnesprávny,keďtátovkonaní neprodukovala žiadne dôkazy a ani neuvádzala žiadne konkrétne a právne relevantné okolnosti,
ktoré by jej tvrdeniam nasvedčovali. V kontexte uvedeného a toho, čo žalobkyňa v konaní tvrdila a
akým spôsobom uplatnila, resp. neuplatnila prostriedky jej procesného útoku, je odvolací súd tohto

názoru, že ustálenie tohto záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne, samo o sebe
postačuje na prijatie záveru o nedôvodnosti ňou podanej žaloby. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní
udáva, že žalovaným predložené dôkazy v zásade nie sú hodnoverným preukázaním financovania
nehnuteľností výlučne ním, opätovne treba uviesť len to, že nebol to žalovaný (v prospech
koho svedčí zápis na liste vlastníctva), ktorý mal preukázať, že údaje v katastri nehnuteľností (ktorých

správnosť sa prezumuje, ak sa nepreukáže opak) sú správne, ale naopak, bola to žalobkyňa, ktorá ak
tvrdila, že zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva nie je správny, vhodne zvolenými prostriedkami
procesného útoku mala preukázať opak. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje žalovaným predložené listinné
dôkazy, treba uviesť, že žalovaný na rozdiel od žalobkyne sa v konaní účinne bránil a i za situácie, že
z nim predložených dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nespochybniteľne ustáliť presné
financovanie nehnuteľnosti, nie je tak možné urobiť aj preto, že bolo na žalobkyni, aby uviedla, aká

suma finančných prostriedkov bola použitá na nadobudnutie nehnuteľností, a aká čiastka z tejto sumy
bola tvorená prostriedkami z BSM. Žiadne takéto tvrdenie v konaní udávané nebolo, pričom na to,
aby žalobkyňa mohla v tomto konaní s podanou žalobou uspieť, bolo absolútne nepostačujúce len jej
tvrdenie, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, bez akéhokoľvek konkrétneho
právne relevantného argumentačného útoku, vrátane jeho preukázania. Teda, i keď žalovaný neposkytol

súdu jednoznačne presnú odpoveď v súvislosti s financovaním sporných nehnuteľností, nemožno pritom
spochybniť preukázanie toho, že disponoval značným obnosom výlučných finančných prostriedkov, v
rámci ním uplatnenej obrany voči podanej žalobe uvedené z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku
žalobkyne nebolo určujúce, keď povinnosť tvrdenia a preukázania tvrdenia bola na strane žalobkyne, čo
sa však nestalo. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu odvolacieho súdu, potom argumentácia žalobkyne

v podanom odvolaní o postoji právneho zástupcu žalovaného k otázke vyporiadania BSM, o deľbe
povinností v domácnosti manželov, kedy ona zabezpečovala výlučne starostlivosť o deti a domácnosť
je úplne bezpredmetná, k čomu odvolací súd len na doplnenie udáva, že samotná deľba povinností
medzi manželmi a ani to, ktorý z manželov aké záležitosti vybavuje nemá nič spoločné s nadobúdaním
vlastníckeho práva k veciam počas trvania BSM.

16. S ohľadom na uvedené je preto potrebné ustáliť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhala určenia, že patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov manželov. Odvolací súd preto
napadnutých rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).