Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11Er/481/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8715208129.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného T. Y. T. T. L. P., Y.Q. Y., C.. X R. XXXX/XX, XXX
XX Y., S.: XX XXX XXX proti povinnému Š. Ž., trv. bytom Š. XXX, XXX XX X., nar.: XX.XX.XXXX, o
vymoženie XXX,XX eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad
so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp. zn. EX XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.06.2015 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi

začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 601,89 eur a to na základe exekučného
titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3011743914-GC04/11 zo dňa 30.09.2014. Súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 07.07.2015.

2. Dňa 05.03.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor

zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie.
Súd šetrením z exekútorského spisu zistil, že v rámci exekučného konania boli opakovane preverované
majetkové pomery povinného. V žiadnom peňažnom ústave neboli zistené aktívne účty povinného.
Súdny exekútor šetrením v priebehu exekúcie zistil, že povinný nevlastní hnuteľný majetok, postihnutím
ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností.
Povinný nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii. Proti povinnému sú na základe Centrálneho registra

exekúcií vedené viaceré exekučné konania. Vzhľadom k uvedenému povinný podľa názoru súdneho
exekútora nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a nie je predpoklad, aby
takýto majetok v budúcnosti nadobudol, čo je základnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Výzvou zo dňa 23.07.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho

exekútora na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 06.08.2019 oprávnený uviedol, že vo veci návrhu
na zastavenie exekúcie ponecháva ďalšie kroky v exekučnom konaní v kompetencii súdu.

4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

6. Existencia nedostatku majetku pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd je oprávnený
požadovať od súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenie vykonal. V podnete súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie zo dňa 21.01.2019 ako aj z listinných materiálov, ktoré obsahuje exekučný
spis, mal súd dostatočne preukázané majetkové pomery povinného. Exekútor v priebehu exekúcie zistil,

že povinný nemá žiadny majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré
podliehajú exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov
exekúcie.

7. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu
zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom

exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v
rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými
bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy
exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto
skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože

by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a
trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími
trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.

8. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností

písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti
od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá
dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Taktiež
skutočnosť, že možno predpokladať, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok, je právne
významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak

sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko
rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň
na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok nedáva poklad pre právny záver o povinnosti
súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových
pomerov povinného.

9. Súd preto majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav
nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/
zastavil.

10. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako

návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

13. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,ztohodôvodusúdvyslovil,že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy
má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek
tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov

mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku
rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.