Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200981
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd"), sudcom JUDr. Milanom Končekom, v

právnej veci žalobkyne : A. L., bytom R. Q. XX, XXX XX Y., práv. zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou,
advokátkou, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné proti žalovanému: Generálnemu riaditeľovi
Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. 63187-2/2018-BA zo dňa 06.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný s poukazom na ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto
rozsudku zamietol odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č.
200-007423-CA04/2018 zo dňa 25. júna 2018, vo veci priznania nároku na materské v celom rozsahu
a potvrdil toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil, že:
„Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (ďalej len „pobočka“), vydala dňa 25. júna 2018 rozhodnutie
č. 200-007423-CA04/2018, ktorým rozhodla, že pani A. L., nar. XX. R. XXXX, bytom R. Q. XX, XXX
XX Y., podľa § 30, § 48, § 53 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské za

obdobie od 11. júna 2018 do zániku nároku na materské vo výške 0,25425000 EUR za deň. Právna
zástupkyňa navrhovateľky podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom namieta výšku priznaného materského a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Po odcitovaní úvodných odsekov odôvodnenia rozhodnutia a ustanovení § 209 ods. 1 a 4 zákona,
namieta absenciu všetkých zákonných náležitostí rozhodnutia. Uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplývajúžiadneskutočnosti,ktorébolipodkladomprerozhodnutie,aniúvahyprihodnotenídôkazova
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodovala.

Taktiež absentuje odkaz na dôkazy, na základe ktorých bolo rozhodnuté vo veci. Na základe uvedeného
nie je možné žiadnym spôsobom overiť správnosť výpočtu denného vymeriavacieho základu uvedeného
v napadnutom rozhodnutí a teda ani výšku sumy určenú ako 75% denného vymeriavacieho základu.
Uvádza,žezdoručenýchlistinnýchpodkladovpredloženýchklientkouvyplýva,ženavrhovateľkasastala
zamestnankyňou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. januára 2018 s vymeriavacím základom vo
výške 1 824 EUR mesačne. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že priznanie výšky materského v sume
0,25425000 EUR za deň je nesprávne. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia

rozhodnutia, nie je možné určiť spôsob výpočtu denného vymeriavacieho základu, nie je zrejmý súčet
vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné a taktiež absentuje určenie rozhodujúceho obdobia
na zistenie denného vymeriavacieho základu, jeho začiatok a dôvody, ktoré k takémuto určeniu viedli.
Žiada, aby odvolací orgán rozhodnutie pobočky č. 200-007423-CA04/2018 zo dňa 25. júna 2018 zrušila vrátil vec pobočke. Pobočka listom č. 30368-2/2018-MI zo dňa 1. augusta 2018 predložila odvolanie
spolu so súvisiacim spisovým materiálom Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorá v odvolacom konaní
zistila nasledovný skutočný stav veci. Navrhovateľka si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od

11. júna 2018 (šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom) z poistného vzťahu
zamestnankynezamestnávateľaV.L..C..I..,predloženímŽiadostiomaterskéč.BXXXXXXX.Nažiadosti
o materské príslušná lekárka Y.C.. L. A. potvrdila, že u navrhovateľky nastane pôrod pravdepodobne
dňa 23. júla 2018. Zamestnávateľ V. L..C..I.., v mene ktorého ako štatutárny orgán (konateľ) koná aj
navrhovateľka,nažiadostiomatersképotvrdil,žematerskádovolenkabolanavrhovateľkeposkytnutáod

11. júna 2018 a naposledy pracovala dňa 10. apríla 2018. V informačnom systéme Sociálnej poisťovne
bola navrhovateľka evidovaná ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa zamestnávateľa
V. L.. C.. I.. od 8. decembra 2016 do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 navrhovateľke trvá
povinné nemocenské poistenie zamestnankyne opäť u toho istého zamestnávateľa V. L..C..I.. Podľa
§ 30 zákona v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a)
splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského

poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací
základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú
prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, §
39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 48 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov
poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu

určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa
pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni. Podľa § 53 zákona v
znení neskorších predpisov výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného
podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Podľa § 55

ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej
dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské
poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky
zverejnenom na internetovej stránke www.orsr.sk navrhovateľka je jednou z konateľov obchodnej

spoločnosti V. L..C..I.., a to od 21. októbra 2016. Navrhovateľke právny vzťah zakladajúci nemocenské
poistenie k zamestnávateľovi V. L..C..I.. prvýkrát vznikol dňa 8. decembra 2016, trval do 31. decembra
2017, a opätovne vznikol dňa 1. januára 2018. Ide o prípad opätovného bezprostredného vzniku
právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi (navrhovateľkou a
zamestnávateľom), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je

rovnakého typu. Podľa § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ak nemocenské poistenie
trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny
rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Na

účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa za nepretržite
trvajúce povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a
bezprostredne nasledujúci deň vzniklo u toho istého zamestnávateľa. V prípadoch, kedy zákonodarca
nemá v úmysle považovať poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité,
uvádza to explicitne v právnej norme, obdobne ako je to uvedené v § 57 ods. 1 písm. d) zákona v

znení neskorších predpisov vo vzťahu k nepretržitosti dobrovoľného nemocenského poistenia. V tejto
právnej norme je zadefinované, že za nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie sa nepovažuje také
poistenie, ktoré zaniklo a znovu nasledujúci deň vzniklo; táto negatívna definícia sa vzťahuje výlučne
len na posúdenie nárokov z dobrovoľného nemocenského poistenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľke
nemocenské poistenie zamestnankyne u zamestnávateľa V. L..C..I.. (trvajúce od 8. decembra 2016)

zaniklo dňa 31. decembra 2017 a bezprostredne dňa 1. januára 2018 opätovne vzniklo, na účely určenia
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa toto poistenie považuje za
nepretržité a za vznik nemocenského poistenia je potrebné považovať vznik prvého nemocenského
poistenia u toho istého zamestnávateľa, t. j. 8. december 2016. Na základe vonkajšej kontroly vykonanej
pobočkou u zamestnávateľa V. L..C..I.., Michalovce, bolo zistené, že navrhovateľka mala v období

od 8. decembra 2016 do 31. decembra 2017 s uvedeným zamestnávateľom uzatvorenú Mandátnu
zmluvu, na základe ktorej jej vznikol nárok na odmenu konateľky v sume 10,00 EUR mesačne. Od
1. januára 2018 má uzatvorenú pracovnú zmluvu s minimálnym mzdovým nárokom 1 824,00 EUR
mesačne. Skutočnosť, že prvým právnym vzťahom, ktorý navrhovateľke založil nemocenské poistenieu zamestnávateľa V. L..C..I.. bol právny vzťah založený na základe Obchodného zákonníka, nie je
v danom prípade rozhodujúca. Aj v tomto prípade ide o právny vzťah, ktorý navrhovateľke zakladá
právo na pravidelný mesačný príjem (príjem zo závislej činnosti) podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona

v znení neskorších predpisov; navrhovateľka je na účely nemocenského poistenia považovaná za
zamestnankyňu s pravidelným mesačným príjmom (§ 4 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov).
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa v prípade navrhovateľky určuje
v súlade s § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., a nie podľa § 54 ods. 2 zákona v znení
neskorších predpisov, ako to nepriamo naznačuje právna zástupkyňa navrhovateľky v odvolaní, keď

poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka sa stala zamestnankyňou na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 1. januára 2018 s minimálnym mzdovým nárokom zamestnankyne vo výške 1 824,- EUR mesačne.
Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je potrebné dbať na účel nemocenského poistenia,
ktorý spočíva v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu z dôvodu dočasnej
pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva [§ 2 písm. a) zákona]. Pri určovaní rozhodujúceho
obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je potrebné prihliadať na všetky ustanovenia

zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok a brať ich ako jeden celok a v ich vzájomnej
súvislosti. Navrhovateľka u zamestnávateľa V. L..C..I.. v období od decembra 2016 do decembra 2017
dosahovala vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v mesačnej výške
10,00 EUR. Od 1. januára 2018 je vymeriavací základ navrhovateľky vo výške 1824,00 EUR mesačne.
Pokiaľ by sa výška materského navrhovateľke určila zo súčtu vymeriavacích základov z rozhodujúceho

obdobia podľa § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, t. j. od 1. januára 2018 do 31. mája 2018
ako nepriamo žiada právna zástupkyňa navrhovateľky, viedlo by to k situácii, ktorá by bola v rozpore s
účelom nemocenského poistenia. V prospech vyššie uvedeného výkladu svedčí aj právoplatný rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27. februára 2017, v ktorom sa súd,
s poukazom na princípy právneho štátu a potrebu neformálneho výkladu právnych noriem v záujme

zachovania zmyslu a účelu sledovaného právnou normou, stotožnil s interpretáciou Sociálnej poisťovne,
keďvodôvodnenítohtorozsudkuuviedol,žezanepretržitépovinnénemocensképoisteniezamestnanca
sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo
a znovu vzniklo nasledujúci
kalendárny deň. V prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie

medzi rovnakými subjektmi, a to zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na
predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ),
pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu,
nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského
poistenia, ale ide o nepretržité trvanie nemocenského poistenia. Na účely určenia rozhodujúceho

obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia je potrebné
považovať vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa. Navrhovateľke dôvod
na poskytnutie materského vznikol dňa 11. júna 2018 a povinné nemocenské poistenie zamestnanca
vzniklo dňa 8. decembra 2016, t. j. trvalo nepretržite po 1. januári 2017 ku dňu 11. júna 2018.
Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu navrhovateľky je kalendárny rok

2017. Podľa § 54 ods. 10 zákona v znení neskorších predpisov z rozhodujúceho obdobia na zistenie
dennéhovymeriavaciehozákladusavylučujúobdobia,zaktorépoistenecnieje povinnýplatiťpoistnéna
nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. V zmysle § 140 ods.
2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské
poistenie v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. Navrhovateľka bola v

období od 11. do 21. augusta 2017 dočasne práceneschopná, a preto sa jej v zmysle vyššie uvedených
ustanovení z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučuje obdobie,
kedy bola uznaná za dočasne práceneschopnú.“ Prehľad vymeriavacích základov na platenie poistného
na nemocenské poistenie dosiahnutých navrhovateľkou u zamestnávateľa V. L..C..I.. za jednotlivé
mesiace rozhodujúceho obdobia, spolu s počtom dní týchto mesiacov, je v rozhodnutí uvedený v

tabuľke, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa mala príjem v mesiacoch január až december 2017 v každom
mesiaci po 10,00 Eur, spolu 120,00 Eur. Ďalej uviedla že : „V súlade s § 55 ods. 1 zákona v
znení neskorších predpisov denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, t. j. podiel
súčtu vymeriavacích základov, z ktorých navrhovateľka zaplatila poistné na nemocenské poistenie v
rozhodujúcom období, (120,00 EUR) a počtu dní rozhodujúceho obdobia (354 dní), po zaokrúhlení na

štyri desatinné miesta nahor je 0,3390 EUR. Navrhovateľka má nárok na materské, ktorý si uplatnila
predložením Žiadosti o materské č. B XXXXXXX, od 11. júna 2018 do zániku nároku na materské
vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (0,3390 EUR), t. j. v sume 0,25425000 EUR za
deň. K námietke právnej zástupkyne navrhovateľky uvedenej v odvolaní týkajúcej sa nedostatočnéhoodôvodnenia prvostupňového napadnutého rozhodnutia a výpočtu výšky materského z denného
vymeriavacieho základu s určením rozhodujúceho obdobia,
uvádzame. Rozhodnutia pobočky sú pre vysoký počet rozhodnutí o priznaní nemocenských

dávok vyhotovované prostredníctvom výpočtovej techniky automatizovane, do ktorých sú premigrované
až výsledné údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne o výpočte
nemocenských dávok. Vzhľadom na množstvo takto vydaných rozhodnutí pobočkou, pobočka nemá
časový priestor na to, aby zásadným spôsobom zasahovala do prednastaveného textu rozhodnutia.
Pre komplikovanosť výpočtu výšky nemocenskej dávky a rôznych zákonom stanovených výnimiek sú

v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí pobočiek väčšinou odcitované ustanovenia zákona, na
základe ktorých bola nemocenská dávka priznaná a v závere odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
je uvedený výsledný údaj (výška denného vymeriavacieho základu resp. pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu) vypočítanej nemocenskej dávky. Rozhodnutia pobočky sú vyhotovované
individuálne na každý posudzovaný prípad, preto aj odôvodnenie týchto rozhodnutí je vyhotovované na
každý prípad osobitne. Tak tomu bolo aj v prípade

navrhovateľky. Až v druhostupňovom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, odvolací orgán okrem
vysporiadania sa s námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní, podrobne objasňuje
výpočet priznanej nemocenskej dávky. Námietka právnej zástupkyne navrhovateľky o chýbajúcom
podrobnom zdôvodnení určenia výpočtu výšky materského a nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia
je dôvodná, a preto je uvedený nedostatok napravený vyššie v odôvodnení druhostupňového

rozhodnutia. Napriek tejto skutočnosti pobočka určila výšku materského správne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním
sledovaným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán,
rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené
žalobkyni dňa 12.09.2018.

2. Žalobkyňa sa vo včas podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.10.2018, doručenej
súdu elektronicky dňa 31.10.2018 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví
tohto rozsudku. V žalobe, v jej bodoch I., II. a III. argumentovala nasledovne : „Napadnuté rozhodnutie
žalovanej žalobkyňa považuje za nesprávne v časti určenia výšky materského, nakoľko vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Spornou
skutočnosťou v danom prípade je postup pri výpočte denného vymeriavacieho základu, a to, či má
byť použité ustanovenie § 54 ods. 1 alebo § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru
žalobkyne, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa v jej prípade má
určiť v súlade s § 54 ods. 2 zákona v znení zákona a nie podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, tak ako to určila Sociálna poisťovňa. Určovanie denného vymeriavacieho základu sa v súlade
s § 54 ods. 1 zákona je podľa nášho názoru v rozpore s účelom nemocenského poistenia a dobrými
mravmi a je v prípade žalobkyne nezákonné. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu
od 11.06.2018 z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa V. L..C..I.., predložením Žiadosti
o materské č. F.. Na žiadosti o materské príslušná lekárka potvrdila, že u žalobkyne nastane pôrod

pravdepodobne dňa 23.07.2018. Zamestnávateľ V. L..C..I.. na žiadosť o materské potvrdil, že materská
dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 11.06.2018 a naposledy pracovala dňa 10.04.2018. Odo dňa
08.12.2016 do 31.12.2017 mala žalobkyňa so spoločnosťou V. L..C..I.. uzatvorenú Mandátnu zmluvu,
na základe ktorej jej vznikol nárok na odplatu vo výške 10,00 € mesačne za zariaďovanie obchodných
záležitostí mandanta, s tým, že v odplate sú zahrnuté všetky náklady, ktoré mandatárovi vzniknú v

súvislosti s výkonom činnosti. Už zo samotného dohodnutého obsahu zmluvy vyplýva, že odmena 10,00
€ nebola v celom rozsahu príjmom žalobkyne, ale zahŕňala táto odplata aj náhradu nákladov potrebných
na uskutočnenie predmetu zmluvy. Od 01.01.2018 má žalobkyňa uzatvorenú pracovnú zmluvu s
minimálnym mzdovým nárokom 1 824,00 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia Sociálnej poisťovne -
ústredie je uvedené, že „na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho

základu sa za nepretržité trvajúce povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje poistenie,
ktoré jeden deň zaniklo a bezprostredne nasledujúci deň vzniklo u toho istého zamestnávateľa.“ V
prípade žalobkyne však išlo predtým o právny vzťah založený na základe mandátnej zmluvy, a až
následne uzavrela pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, a teda od 01.01.2018 má žalobkyňa
uzatvorený pracovný pomer, na základe pracovnej zmluvy s iným druhom práce a s inou mzdou za

vykonanú prácu, ako bol právny vzťah na základe Mandátnej zmluvy. S poukazom na ustanovenie § 20
písm. a) zákona v novom právnom vzťahu, ktorý vznikol 01.01.2018, bolo platené poistné na povinné
nemocenské poistenie 151 kalendárnych dní (od 01.01.2018 do 31.05.2018), teda rozhodujúce obdobie
pre výpočet materského má byť obdobie od vzniku nového pracovného pomeru podľa § 54 ods. 2zákona o sociálnom poistení. Nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že v prípade, ak sa jedná o povinné
nemocenské poistenie, možno vychádzať z opaku a poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a druhý deň
vzniklo, považovať za nepretržité. Takýto výklad nemá oporu v žiadnej právnej norme a je v rozpore

s § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1, § 55 ods. 1 a § 54
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. máme zato, že žalovaná pri výpočte materského postupovala v rozpore
so zákonom a uplatnila svojvoľný výklad právnej normy v neprospech žalobkyne. Podľa nášho názoru,
poistenie u žalobkyne netrvalo nepretržite od roku 2016, pretože skončilo ku dňu 31.12.2017 ukončením
mandátnej zmluvy a podaním odhlášky a novou prihláškou poistný vzťah vznikol od 01.01.2018. Nie je

preto možné v preskúmavanom prípade aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
pre určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, ale je potrebné
vychádzať z rozhodujúceho obdobia určeného podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva to, že v prípade opätovného
vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi časovo na
seba nadväzujúceho, sa na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho

základu za vznik nemocenského poistenia považuje vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého
zamestnávateľa. Tento právny názor žalovaného vyslovený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nepovažujeme za správny. Na základe uvedeného, rozhodujúcim obdobím v danom prípade má teda
byť doba od vzniku nemocenského poistenia, teda odo dňa 01.01.2018 do dňa 31.05.2018, a nie
kalendárny rok 2017, ktorá skutočnosť má samozrejme následne i vplyv na výšku materského. Žalovaná

pri odôvodnení udáva, že jednou z úloh žalovanej je aj zabraňovanie zneužívania systému sociálneho
zabezpečenia, ku ktorému dochádza napríklad i manipuláciou s vymeriavacími základmi. Takto uložená
údajná úloha žalovanej však nevyplýva z právneho predpisu a nie sú zrejmé ani mechanizmy, ktorými
by žalovaná mala zisťovať a preukázať „manipuláciu s vymeriavacími základmi“, ktoré by sa už
dali považovať za protiprávne. Takisto nie sú zákonom upravené ani dôsledky, takéhoto údajného

manipulovania so základmi, a oprávnenia soc. poisťovne pre takýto prípad. Nie je preto jasné ani
to, ako v danom prípade žalovaná dospela k záveru, že u žalobkyne ide o úmyselnú manipuláciu s
vymeriavacím základom. V danom prípade sa totiž jednoznačne o takýto prípad nejedná. Žalobkyňa
totiž iba využila to, čo právna norma - konkrétne zákon o sociálnom poistení - v čase rozhodovania o jej
nárokuumožňovala.Mámezato,ževýkladprávamásvojepravidlá,pričominterpretáciapráva(právnych

noriem) je proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety, ako nositeľov určitého
normatívneho významu a obsahu, že niečo je dovolené, prikázané alebo zakázané. V pochybnostiach
výklad práva má byť vždy taký, aby sa vyhlo nevhodnému a absurdnému výkladu v aplikačnej praxi.
Sme toho názoru, že ide o dve odlišné a na sebe nezávislé veci - na strane jednej v podobe úlohy
žalovanej pri zabraňovaní zneužívania systému sociálneho zabezpečenia a na strane druhej v podobe

interpretácie práva - v podobe zákona o sociálnom zabezpečení a ostatných súvisiacich právnych
predpisov.Nazákladeuvedenéhomámezato,žepostupžalobkynebolplnevsúladesplatnýmzákonom
o sociálnom zabezpečení, pričom vyššie spomínanej úlohe sociálnej poisťovne nesmie byť podriadený i
(svojvoľný a účelový) výklad zákona. Z celkového pohľadu na sociálne poistenie žalobkyne v spoločnosti
V. L..C..I.. vyplýva, že došlo dňa 31.12.2018 k faktickému ukončeniu Mandátnej zmluvy, a že nešlo iba o

formálny právny úkon, a teda nejde o zneužívanie systému nemocenského poistenia. Nešlo o dodatok
k pracovnej zmluve a iba navýšenie odmeny, tak ako je to v žalovanou citovaných prípadoch, ktoré už
boli predmetom prejednávania súdmi rôznej inštancie. V prípade žalobkyne nie je ani jeden ukazovateľ
svedčiaci údajnej účelovosti jej konania. Žalobkyňa nikdy nemanipulovala s vymeriavacími základmi
na platenie poistného na sociálne poistenie. Došlo k riadnemu uzavretiu prvej pracovnej zmluvy medzi

žalobkyňou a jej zamestnávateľom. Žalobkyňa len za obdobie od 01.01.2018 do 31.05.2018 mala hrubý
príjem okolo 1 824,00 € mesačne, čo je celkovo 9 120,00 €. Z tohto príjmu zaplatila aj povinné odvody
Sociálnej poisťovni, čo nebola malá suma a priznaná materská pri mesačnom vyčíslení predstavuje cca
7,90 € mesačne - ako vyplýva z poštovej poukážky SP. Takýto postup žalovanej v celkovom kontexte
je podľa nášho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná vo svojom rozhodnutí na str. 4 odkazuje

na existujúci Rozsudok NS SR č. 10Sžso/3/2016, ktorý sa však týka úplne iného prípadu a vychádza z
diametrálne odlišných skutkových podkladov a podľa nášho názoru je pre predmetný prípad nevhodný
na použitie ako podkladu na obdobné rozhodnutie vo veci. Rozsudok NS SR však sám v odôvodnení na
str. 6 cituje nález Ústavného súdu ČR o výklade a aplikácii právnych predpisov. Vyslovene konštatuje, že
„Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená

porušenie základných práv.“ Práve v predmetnom prípade, však považujeme za prílišný formalizmus
vedúci k extrémne nespravodlivému záveru tvrdenia žalovanej o výklade zákona, v zmysle ktorého -
ak by zákonodarca nemal v úmysle považovať poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a druhý deň vzniklo
u toho istého zamestnávateľa za nepretržité, uviedol by to v právnej norme. Práve naopak máme zato, že výklad zákona by mal viesť k tomu, že ak by zákonodarca chcel považovať takúto situáciu
(skončenie jedného zmluvného vzťahu a následné uzavretiu nového zmluvného vzťahu u totožných
zmluvných strán) za nepretržité poistenie, uviedol by to v právnej norme. Takéto ustanovenie však

v zákone absentuje. S takýmto právnym názorom sa stotožnil aj KS KE v rozhodnutí 6S/93/2015,
kde výslovne v odôvodnení skonštatoval, že „Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení
nevyplýva to, že v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie
medzi rovnakými subjektmi časovo na seba nadväzujúceho, sa na účely určenia rozhodujúceho obdobia
na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia považuje vznik prvého

nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa. Súd tento právny názor žalovaného vyslovený
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepovažuje za správny. Z uvedených dôvodov súd žalobe
vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.“ Postup Sociálnej poisťovne ako žalovanej v danom prípade je podľa nášho názoru v rozpore s
čl. 2 ods. 2 Ústavy, v zmysle ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.“ Postup žalovaného pri priznaní nároku na materskú
žalobkyni zo zákona explicitne nevyplýva a teda jeho konanie nebolo vykonané „v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanovuje zákon,“ čím je v rozpore s ústavou.“ V bode IV. žaloby navrhla, aby „Krajský súd
v Košiciach žalobe v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho
poriadku rozhodol nasledovne: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 63187-2/2018-BA zo dňa

06.09.2018, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce, č. 200-007423-CA04/2018 zo
dňa 25.06.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu
trov konania v plnom rozsahu.“

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním doručením súdu dňa 11.12.2018 nasledovne :

„Žalovaná trvá na názore, že žalobkyňa účelovo, len po formálnej stránke ukončila k 31. decembru 2017
právny vzťah založený na základe Obchodného zákonníka zakladajúci povinné nemocenské poistenie
žalobkyne ako zamestnankyne u zamestnávateľa V., L..C..I.., (konatelia uvedenej spoločnosti sú so
žalobkyňou v príbuzenskom vzťahu, pričom sama žalobkyňa je jednou z konateľov) a nasledujúcim
dňom 1. januára 2018 opätovne uzatvorila pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa (V., L..C..I..),

s cieľom dosiahnuť rozhodujúce obdobie podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších
predpisov, aby tak manipuláciou so vznikom nemocenského poistenia a s vymeriavacími základmi
na platenie poistného na nemocenské poistenie získala vyššiu nemocenskú dávku, než aká by mala
zodpovedať odvedenému poistnému na nemocenské poistenie. Sociálna poisťovňa má ako inštitúcia,
ktorá vykonáva zákon v znení neskorších predpisov, právo vykladať jeho jednotlivé ustanovenia, pričom

tento výklad má korešpondovať s účelom tohto zákona. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov
žalovaná plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 71/2013-36, IV.
ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov
a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď
sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Žalovaná

pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu prihliada na všetky
ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich
vzájomnej súvislosti. Podľa § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ak nemocenské
poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je
kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky. V zákone v znení neskorších predpisov sa uvádza v súvislosti s poistením pojem „nepretržite“
v § 54 ods. 1 a aj v § 57 ods. 1 písm. d), pričom len v ustanovení § 57 ods. 1 písm. d), zákon
uvádza negatívnu definíciu nepretržitého poistenia. Čo znamená, že za také poistenie sa nepovažuje

poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Táto negatívna definícia sa
vzťahuje výlučne len na posúdenie nárokov z dobrovoľného nemocenského poistenia, z poistenia
ktorého však prejednávaný nárok žalobkyne na nemocenské posúdiť nemožno. Ak právna norma
obsahuje negatívne vymedzenie konkrétneho pravidla, je potrebné považovať to za výnimku, ale len z
tohto konkrétneho pravidla, čo znamená, že tú istú výnimku nemožno aplikovať na iné pravidlo, hoci

obdobného charakteru. Aplikácia negatívnej definície prichádza do úvahy iba vo vzťahu k posudzovaniu
nepretržitosti trvania dobrovoľného nemocenského poistenia. V prípade žalobkyne teda nie je možné
aplikovať negatívnu definíciu zákonom spojenú len s výkonom dobrovoľného nemocenského poistenia
na posúdenie ňou uplatneného nároku z povinného nemocenského poistenia. Negatívne vymedzenienepretržitéhopoistenialenpridobrovoľnomnemocenskompoisteníjemožnéchápaťajakojednoznačný
úmysel zákonodarcu posudzovať pri inom druhu nemocenského poistenia takúto situáciu (v zmysle
negatívnej definície) za nepretržitú. S uvedenou interpretáciou žalovanej sa stotožnil aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozsudku č. 10Sk/3/2017 zo dňa 19. júna 2018, keď na strane 11 v bode 32.
uviedol, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden
deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uviedol by to výslovne v ustanovení § 54 ods.
1 zákona, rovnako ako je to uvedené napr. v ustanovení § 57 ods. 1 písm. d) predmetného zákona.
Mimochodom predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sk/3/2017 zo dňa 19.

júna 2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 6S/93/2015-33 zo dňa 21. februára 2017 a
vrátil mu vec na ďalšie konanie, na ktorý poukazuje právna zástupkyňa na predposlednej strane žaloby.
V uvedenej veci vydal Krajský súd v Košiciach rozsudok sp. zn. 6S/93/2015 zo dňa 18. septembra 2018,
ktorým žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené považujeme námietku právnej zástupkyne žalobkyne
týkajúcu sa neakceptovania výkladu nepretržitosti poistenia (tretia strana žaloby) za irelevantnú. Taktiež
poukázanie právnej zástupkyne žalobkyne na právny názor Krajského súdu v Košiciach v rozsudku č.

6S/93/2015, ktorý bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sk/3/2017 zo
dňa 19. júna 2018, je právne irelevantné. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu sa v prípade žalobkyne určuje v súlade s § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.
z. a nie podľa § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov ako právna zástupkyňa žalobkyne
uvádza v odvolaní a v žalobe. Námietky právnej zástupkyne žalobkyne týkajúce sa výšky odplaty z

Mandátnej zmluvy, v ktorej boli zahrnuté všetky náklady v súvislosti s výkonom činnosti a rôznosti druhu
právneho vzťahu na základe Mandátnej zmluvy, sú taktiež právne irelevantné. Tak ako bolo uvedené
v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí žalovanej skutočnosť, že prvým právnym vzťahom, ktorý
navrhovateľke založil nemocenské poistenie u zamestnávateľa V. L..C..I.. bol právny vzťah založený na
základe Obchodného zákonníka, nie je v danom prípade rozhodujúca. Aj v tomto prípade ide o právny

vzťah, ktorý navrhovateľke zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (príjem zo závislej činnosti)
podľa§3ods.1písm.a)zákonavzneníneskoršíchpredpisov;navrhovateľkajenaúčelynemocenského
poistenia považovaná za zamestnankyňu s pravidelným mesačným príjmom (§ 4 ods. 1 zákona v znení
neskorších predpisov). Rozhodujúcou skutočnosťou v prípade právneho vzťahu založeného Mandátnou
zmluvou na účely nemocenského poistenia je, že navrhovateľka bola v období od 8. decembra 2016

povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa (nie je rozhodujúce na základe akej zmluvy bol
právny vzťah založený) a odvádzala poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 10,00
EUR mesačne. Výšku vymeriavacieho základu (10,00 EUR mesačne), z ktorého odvádzala poistné
na sociálne poistenie mohla ako konateľka spoločnosti, v ktorej bola zamestnaná ovplyvniť, na rozdiel
od iných skutočných (reálnych) zamestnancov iného zamestnávateľa, ktorí majú možnosť len prijať

ponúknutú (stanovenú) mzdu od zamestnávateľa (resp. konateľa, ktorý rozhoduje v mene spoločnosti).
V opačnom prípade sa nestanú jeho zamestnancami. Vzhľadom na uvedené pri určení rozhodujúceho
obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná v prípade žalobkyne zohľadnila tú
skutočnosť, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa V.,
L..C..I.., od 8. decembra 2016, a nie tak ako právna zástupkyňa žalobkyne namieta od 1. januára 2018.

Ak by sa žalobkyni určila výška materského iba zo súčtu vymeriavacích základov z rozhodujúceho
obdobia, ktoré navrhuje právna zástupkyňa žalobkyne, t. j. podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona
v znení neskorších predpisov, viedlo by to k situáciám v aplikačnej praxi, ktoré by boli v rozpore
s účelom nemocenského poistenia a dobrými mravmi, tak ako to bolo uvedené v II. stupňovom
rozhodnutí žalovanej. Účelom nemocenského poistenia je okrem iného zabezpečenie fyzickej osoby pre

prípad straty alebo zníženia príjmu z dôvodu tehotenstva a materstva. V zmysle § 2 písm. a) zákona
nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia je poistením pre prípad straty alebo zníženia
príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva. Vychádzajúc zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky
aj výkon práv a povinností podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov nesmie byt' v rozpore s dobrými mravmi. V Slovenskej republike v systéme sociálneho
poistenia platí poistný princíp v spojení s princípom solidárnosti. Pod pojmom solidárnosť sa chápe
prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená s
poberaním nemocenských dávok. To znamená, že všetci poistenci spoločne prispievajú poistným do
fondu nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky

iba tí poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie. Poistný princíp v sebe
zas odráža proporcionalitu systému, t. j. poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť určitý čas (tzv.
rozhodujúce obdobie) vo vyššej miere, z vyšších vymeriavacích základov by mal mat' vyššiu mieru
náhrady príjmu, t. j. vyššiu nemocenskú dávku počas trvania sociálnej udalosti ako poistenec, ktorý plníodvodovú povinnosť z nižších vymeriavacích základov. Dĺžka rozhodujúceho obdobia je rozdielna a v
princípe súvisí so skutočnosťou, či ide o dlhodobú alebo krátkodobú dávku. Pri dlhodobých dávkach
je rozhodujúce obdobie dlhšie (dôchodky) a pri krátkodobých dávkach je kratšie (pri nemocenských

dávkach spravidla predchádzajúci kalendárny rok). Vzhľadom na uvedené skutočnosti v snahe priznať
poistencom primerané hmotné zabezpečenie vychádzajúce z vykonaných odvodov poistného, sa §
54 zákona v znení neskorších predpisov vykladá v tom zmysle, že pri určení rozhodujúceho obdobia
na zistenie denného vymeriavacieho základu sa ako začiatok rozhodujúceho obdobia zohľadňuje
deň, kedy poistencovi vznikol poistný vzťah u toho istého zamestnávateľa prvýkrát. Žalobkyňa

rozhodnutím žalovanej neostala bez straty príjmu zo zárobkovej činnosti a bez zabezpečenia príjmu v
dôsledku tehotenstva a materstva (čo je účelom nemocenského poistenia). Priznaná výška materského
žalobkyni za obdobie od 11. júna 2018 spravodlivo zodpovedá odvedenému poistnému na nemocenské
poistenie, ktoré žalobkyňa platila za predchádzajúci rok. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú
dávku preto žalovaná sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské
poistenie aj skutočnosti, ako je využívanie systému sociálneho poistenia. V praxi sa vyskytujú prípady

zneužívania systému sociálneho poistenia práve pri využívaní aplikácie ustanovení zákona týkajúcich
sa rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Manipuláciou so vznikom
nemocenského poistenia a s vymeriavacími základmi sa poistenci snažia dosiahnuť pri dlhodobej
nízkej výške odvedeného poistného na nemocenské poistenie maximálnu výšku nemocenskej dávky.
Uvedené sa týka predovšetkým zamestnancov v súkromnej sfére. Ukončovanie a znovu uzatváranie

súkromnoprávnych pracovných vzťahov práve s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj
prospech sa prevažne realizuje v čase, keď už má poistenec vedomosť, že bude poberateľom niektorej
z nemocenských dávok. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne žalovanej, ktorá tvrdí
že nešlo o manipuláciu s vymeriavacími základmi. O manipulácii s vymeriavacími základmi na platenie
poistného na sociálne poistenie a so vznikom a zánikom sociálneho poistenia s cieľom dosiahnuť

vyššiu nemocenskú dávku svedčia viaceré skutočnosti. Jednou z nich je blízky príbuzenský vzťah
žalobkyne s ďalšími spoločníkmi a konateľmi spoločnosti V. L..C..I.., v ktorej bola zamestnaná a sama
navrhovateľka bola konateľkou spoločnosti. V uvedenej spoločnosti boli aj v období november 2017
a december 2017 zamestnancami iba všetci traja spoločníci: T. V., nar. X. W. XXXX, Y. V., nar. X. H.
XXXX a žalobkyňa (v súvislosti s uvedeným nárokom na materské sa žalobkyni narodil dňa XX. R.

XXXX L. Y. V.). Vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie v novembri a decembri
2017 mali určené u dvoch zamestnancov (žalobkyňa a pán T. V.) vo výške 10,00 EUR mesačne, tretí
zamestnanec (pán Y. V.) mal určený vymeriavací základ 500,00 EUR mesačne. Od januára 2018 si
konatelia spoločnosti V. L..C..I.. určili vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie
nasledovne: pán T. V.Č., nar. X. W. XXXX ostal pri vymeriavacom základe 10,00 EUR mesačne, pán

Y. V., nar. X. H. XXXX klesol s určením vymeriavacieho základu z 500,00 EUR mesačne na 10,00
EUR mesačne a žalobkyňa si zvýšila vymeriavací základ z 10,00 EUR mesačne na 1 824,00 EUR
mesačne. Poukázaním na konkrétne vymeriavacie základy iných zamestnancov uvedenej spoločnosti
V. L.. C.. I.. sme chceli demonštrovať účelovosť a formálnosť manipulácie s vymeriavacími základmi na
platenie poistného na sociálne poistenie všetkých troch zamestnancov uvedenej spoločnosti, v ktorej

sú zároveň aj konateľmi. Taktiež sme chceli poukázať na skutočnosť, že žiadny zo zamestnancov
uvedenej spoločnosti nedosahoval hrubú mzdu (vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne
poistenie) vo výške 1 824,00 EUR. Úpravou vymeriavacích základov od 1. januára 2018 chcela
žalobkyňa dosiahnuť materské vyššie ako zodpovedajúce výške dlhodobo odvádzaného poistného na
nemocenské poistenie. Žalobkyňa sa so zamestnávateľom V. L.. C.. I.., s ktorým je v príbuzenskom

vzťahu, pričom je zároveň aj konateľkou spoločnosti, účelovo dohodla na ukončení právneho vzťahu
na základe Mandátnej zmluvy, čím došlo k zániku povinného nemocenské poistenia žalobkyne ako
zamestnankyne (Registračný list FO - odhláška žalobkyne bol zaslaný do Sociálnej poisťovne dňa 22.
marca 2018 otcom jej dieťaťa). Taktiež opätovne s uvedeným zamestnávateľom uzavrela pracovný
pomer od 1. januára 2018 (Registračný list FO -prihláška žalobkyne zaslaný do Sociálnej poisťovne

otcom dieťaťa v ten istý deň ako odhláška s dvojmesačným oneskorením dňa 22. marca 2018), s cieľom
určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu od 1 januára 2018 do konca
kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského,
t. j. do 31. mája 2018, v zmysle § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Časové naplánovanie
ukončenia právneho vzťahu, ktorý žalobkyni zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení

zamestnankyne a opätovné uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu u toho istého zamestnávateľa je
ďalším z ukazovateľov účelovosti konania žalobkyne. V čase (22. marca 2018) kedy zamestnávateľ
V. L.. C.. I.. odhlasoval a zároveň prihlasoval žalobkyňu z/do Sociálnej poisťovne s dátumom zániku
poistenia 31. decembra 2017 a s dátumom vzniku poistenia 1. januára 2018, žalobkyňa vedela osvojom tehotenstve. Na splnenie podmienky (ustanovenia § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších
predpisov) minimálneho rozsahu 90-ich dní platenia poistného na nemocenské poistenie pri určení
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa domnievala, že jej stačilo k 31.

decembru 2017 ukončiť právny vzťah zakladajúci jej povinné nemocenské poistenie zamestnankyne
a uzatvoriť s tým istým zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah nasledujúcim dňom 1. januára 2018,
za účelom zvýšenia sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie,
a tým aj zvýšenia sumy nemocenskej dávky. Žalobkyňa sa so zamestnávateľom účelovo dohodla na
vzniku nového pracovného pomeru od 1. januára 2018, tak aby to bolo považované za vznik nového

nemocenského poistenia a takisto si po dohode so zamestnávateľom určila oveľa vyšší vymeriavací
základ od tohto dátumu (dovtedy do decembra 2017 mala vymeriavací základ 10,00 EUR mesačne,
od 1. januára 2018 mala určený vymeriavací základ 1 824,00 EUR mesačne), tak aby po uplynutí 90-
ich dní platenia poistného získala vysokú výšku materského nezodpovedajúcu výške dovtedy dlhodobo
odvedenéhopoistnéhonanemocensképoistenie.“Žalovanývovyjadrenívtabuľkeuviedolvymeriavacie
základy žalobkyne na platenie poistného na nemocenské poistenie a sumu poistného, ktorú žalobkyňa

zaplatila na nemocenské poistenie mesačne od decembra 2016 až do apríla 2018 ako zamestnankyňa
zamestnávateľa V. L.. C.. I.. t. j. v mesiacoch január až december 2017, v každom mesiaci po 10,00
Eur, spolu 120,00 Eur a v mesiacoch január až apríl 2018 vrátane, v sume 6 080,00 Eur, z toho na
nemocenské poistenie sumu 12,28 Eur + 85,10 Eur. Ďalej dôvodil, že „Z uvedeného prehľadu platieb
nevyplýva, tak ako uvádza právna zástupkyňa v žalobe, že žalobkyňa v období od 1. januára 2018 do

31. mája 2018 odviedla poistné z celkového príjmu 9 120 EUR. Žalobkyňa bola v období od 11. apríla
2018 do 10. júna 2018 uznaná za dočasne práceneschopnú, čiže v zmysle § 140 ods. 2 v znení zákona
č. 555/2007 Z. z. nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie. Teda súčet vymeriavacích
základov v období od 1. januára 2018 do 31. mája 2018 nie je ako uvádza právna zástupkyňa žalobkyne
v žalobe 9 120,00 EUR, ale 6 080,00 EUR, ako je uvedený v tabuľke. Žalobkyňa na nemocenské

poistenie, z fondu ktorého sa jej vypláca materské, odviedla za celé obdobie od 1. januára 2018 do
31. mája 2018 poistné vo výške 85,10 EUR. Taktiež by sme tu chceli poukázať na skutočnosť, že
napriek odvedenému poistnému do Sociálnej poisťovne, nemocenská dávka, resp. denný vymeriavací
základ na určenie výšky nemocenskej dávky, sa vypočítava zo súčtu vymeriavacích základov na platenie
poistného na nemocenské poistenie, nie z odvedeného poistného na sociálne poistenie. V prípade,

ak by Sociálna poisťovňa pristúpila na výpočet navrhovaný právnou zástupkyňou žalobkyne, bolo by
žalobkyni vypočítané materské ako podiel súčtu vymeriavacích základov 6 080,00 EUR za mesiace
(január 2018 - 1 824,00 EUR; február 2018 - 1 824,00 EUR; marec 2018 - 1 824,00 EUR; do 10.
apríla 2018 - 608,00 EUR) a počtu dní rozhodujúceho obdobia, t. j. 100 dní, čo predstavuje výšku
denného vymeriavacieho základu zaokrúhleného na štyri desatinné miesta nahor, 60,8000 (6080,00

EUR : 100 dní). Z uvedeného dôvodu by materské bolo žalobkyni priznané vo výške 75 % maximálneho
denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov (59,9672
EUR), t. j. v sume 44,97540000 EUR za deň. Za celé obdobie poberania materského by bolo žalobkyni
vyplatené nemocenské za obdobie od 11. júna 2018 do 3. februára 2019 (34 týždňov) v celkovej
výške 10 704,70 EUR. Na základe napadnutých rozhodnutí pobočky a Sociálnej poisťovne, ústredie,

vyplatí žalovaná žalobkyni za celé obdobie poberania materského (od 11. júna 2018 do 3. februára
2019) materské v celkovej výške 60,80 EUR. Rozdiel medzi požadovanou celkovou sumou materského
(10 704,70 EUR) žalobkyňou a priznanou celkovou sumou materského (60,80 EUR) žalovanou, je 10
643,90 EUR, čo nie je zanedbateľná finančná čiastka. Práve pre uvedený vysoký finančný rozdiel pri
určení nemocenskej dávky žalobkyňa namieta aplikáciu rozhodujúceho obdobia na zistenie denného

vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z.
Materské bolo žalobkyni vypočítané (tak ako bolo uvedené v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej)
spravodlivo zo súčtu vymeriavacích základov (120,00 EUR), z ktorých žalobkyňa platila poistné na
nemocenské v rozhodujúcom období, ktorým bol predchádzajúci kalendárny rok 2017. V súvislosti
s požadovanou zmenou výšky nemocenskej dávky uvádzame, že poistné na nemocenské poistenie

za obdobie od decembra 2016 do apríla 2018 ako zamestnankyne zamestnávateľa V. L.. C.. I..,
odviedla žalobkyňa v celkovej sume 97,38 EUR (12,28 EUR + 85,10 EUR). Pri uplatnenom nároku na
nemocenskú dávku požaduje žalobkyňa materské v maximálnej výške. Z celkového pohľadu na sociálne
poistenie žalobkyne u zamestnávateľa V. L.. C.. I.., vyplýva, že k faktickému ukončeniu pracovno-
právneho vzťahu nedošlo, išlo iba o formálny právny úkon, ktorého jediným cieľom bolo určenie nového

rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, s podstatne vyšším vymeriavacím
základom na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktorý by bol započítaný do výpočtu denného
vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, pričom fakticky právny vzťah k spoločnosti trval
nepretržite od 8. decembra 2016. Posúdením celého prípadu žalobkyne dospela žalovaná k záveru, ženemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnankyne u zamestnávateľa V. L.. C.. I.., trvalo na účely
určeniarozhodujúcehoobdobianazisteniedennéhovymeriavaciehozákladunepretržiteod8.decembra
2016. Z uvedeného dôvodu bolo aplikované ustanovenie § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010

Z. z.
V súvislosti so všetkými v tomto písomnom vyjadrení prezentovanými skutočnosťami vo veci priznania
nároku na materské žalobkyni v uvedenej výške zastávame názor, že žalobkyňa svojím konaním
obchádza účel a zmysel zákona, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 63187-2/2018-
BA, zo dňa 6. septembra 2018 a jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky č. 200-007423-CA04/2018

zo dňa 25. júna 2018, boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzajú
zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Krajský
súd v Košiciach žalobu žalobkyne, zo dňa 18. októbra 2018, zamietol. Zároveň žiadame, aby Krajský
súd v Košiciach nariadil v predmetnej veci pojednávanie. Taktiež si dovoľujeme požiadať Krajský súd
v Košiciach, aby v prípade odročenia pojednávania oznámil túto skutočnosť žalovanej v dostatočnom
časovom predstihu, nakoľko pracovisko zástupcu žalovanej je v Bratislave.“

4. Žalobkyňa v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) doručenej súdu dňa 01.02.2019 s poukazom
na dôvody žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe, s ktorými vyjadrila nesúhlas, poukázala iba na
obsah svojej žaloby doručenej súdu dňa 31.10.2018, na ktorom obsahu zotrvala.

5. Žalovaný sa k replike žalobkyne, ktorá mu bola doručená dňa 08.02.2019 už duplikou nevyjadril.

6. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej
len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a/ a
c/ a § ust. 106 SSP, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou

žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno priznať úspech, z ďalej uvedených dôvodov.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní súdu uviedla : „Žalobkyňa v celom rozsahu trvá na
podanej žalobe a následnom písomnom vyjadrení - teda replike, doručenej súdu 01.02.2019, a navrhuje,
aby súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Doposiaľ nedošlo k

zmene skutkového a právneho stavu a preto zotrvávame na týchto podaniach.

8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla : „V prvom rade prosím o zaslanie
zápisnice z dnešného pojednávania na mailovú adresu žalovanej. Čo sa týka vyjadrenia v tomto prípade,
pridržiavam sa písomného vyjadrenia, ktoré súd obdržal. Zdôraznila by som iba tú skutočnosť, že

sociálne poistenie slúži ako § 3 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na zabezpečenie fyzickej
osoby v prípade jej straty alebo zníženia príjmu z dôvodu tehotenstva, materstva príp. iných dávok z
nemocenského poistenia. Treba dbať nato, aby tento účel bol naplnený a Sociálna poisťovňa v zmysle
toho koná. Máme zato, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli zákonné, a žiadame, aby súd žalobu
zamietol. Náhradu trov si neuplatňujeme. Zároveň navrhujem, aby súd môj prednes považoval za

záverečný.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP súd žalobu fyzickej osoby posudzuje neformálne.

Podľa ust. § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis

alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,
činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z
predchádzajúcehoprávnehovzťahu,ktorýzakladalprávonapríjemzozávislejčinnostipodľaosobitného
predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
Odkaz č. 5 odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov a odkaz č. 6) na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Podľa ust. § 4 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia,

dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická
osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3, okrem fyzických osôb tam v ust. § 4 uvedených pod písm. a) až e), medzi ktoré žalobkyňa
nespadá.

Podľa ust. § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania
nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem
príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania

dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods.
1 a § 49 ods. 1.

Podľa ust. § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa

pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa
od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o sociálnom poistení materské sa poskytuje za dni.

Podľaust.§53zákonaosociálnompoistenívýškamaterskéhoje75%dennéhovymeriavaciehozákladu
určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Podľa ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ak nemocenské
poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu

roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je
kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky.

Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie výšky
nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na
nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

10. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného, rozhodnutí žalovaného, podaní účastníkov konania
neboli sporné faktografické udalosti a skutočnosti vyplývajúce z priebehu administratívneho konania
pred žalovaným, ktoré účastníci konania zhodne uvádzajú.

11. Súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisovej dokumentácie žalovaného, na ktoré poukázal
aj žalovaný správny orgán. Súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti súčastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

12. Jednou z úloh žalovaného pri plnení úloh je aj zabránenie zneužívania systému sociálneho
zabezpečenia, ku ktorému dochádza napríklad aj manipuláciou s vymeriavacími základmi.

13. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa mala

v období od 8. decembra 2016 do 31. decembra 2017 so zamestnávateľom V. L.. C.. I.. uzatvorenú
mandátnuzmluvu,nazákladektorejjejvznikolnároknaodmenukonateľkyvsume10,00EURmesačne.
Od 1. januára 2018 má uzatvorenú pracovnú zmluvu s minimálnym mzdovým nárokom 1 824,00 EUR
mesačne. Uvedené zistenia boli preukázané na základe vonkajšej kontroly vykonanej u zamestnávateľa
V. L..C..I.., Michalovce a tie nie sú sporné.

14. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 11. júna 2018 (šesť týždňov
pred očakávaným dňom pôrodu dieťaťa určeným lekárom) z poistného vzťahu zamestnankyne a
zamestnávateľa V. L..C..I.., predložením žiadosti o materské č. B 0955337. Na žiadosti o materské
príslušná lekárka MUDr. L. A. potvrdila, že u žalobkyne nastane pôrod pravdepodobne dňa 23. júla 2018.
Zamestnávateľ žalobkyne V. L..C..I.., v mene ktorého ako štatutárny orgán (konateľ) konala aj žalobkyňa

do 31. decembra 2017, na žiadosti o materské jej potvrdil, že materská dovolenka bola žalobkyni
poskytnutá od 11. júna 2018 a naposledy pracovala dňa 10. apríla 2018. Z údajov z Obchodného
registra Slovenskej republiky zverejnenom na internetovej stránke, ktorý sa nachádza v obsahu spisovej
dokumentácie žalovaného, vyplýva, že žalobkyňa je jednou z konateľov obchodnej spoločnosti V.
L..C..I.., a to od 21. októbra 2016. Jej právny vzťah zakladajúci nárok na nemocenské poistenie vo

vzťahu k zamestnávateľovi V. L..C..I.. prvýkrát vznikol dňa 8. decembra 2016 a trval do 31. decembra
2017, ako to vyplýva z mandátnej zmluvy, a opätovne vznikol dňa 1. januára 2018. Ide o typický prípad
opätovného bezprostredného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi
rovnakými subjektmi-žalobkyňou a jej zamestnávateľom, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie
aj nové nemocenské poistenie je poistenie rovnakého typu.

15. V prípade žalobkyne, aj podľa názoru súdu išlo o takýto prípad manipulácie s vymeriavacími
základmi, keďže žalobkyňa formálne ukončila mandátnu zmluvu so zamestnávateľom V. L..C..I..,
na základe ktorej pracovala v období od 8. decembra 2016 do 31. decembra 2017 s uvedeným
zamestnávateľom a na základe ktorej jej vznikol nárok na odmenu konateľky v sume 10,00 EUR

mesačne a v nasledujúci deň od 1. januára 2018 už uzatvorila pracovnú zmluvu s minimálnym
mzdovým nárokom 1 824,00 EUR mesačne a teda opätovne uzatvorila pracovný pomer, ale u
toho istého zamestnávateľa, za ktorého zamestnávateľa zároveň konala do 31. decembra 2017 ako
štatutárny orgán, preto následne od 1. januára 2018 došlo aj k podstatnému zvýšeniu odvodov na
nemocenské poistenie žalobkyne, a to všetko v čase, keď žalobkyňa už mala vedomosť, že bude

poberateľkou materskej, pretože očakávala narodenie dieťaťa, pričom konateľkou zamestnávateľa V.
L..C..I.. navrhovateľka bola aj dňa 05.09.2018.

16. Pokiaľ vyššie uvedené zistenia, ktoré sú nesporné, žalovaný vyhodnotil ako účelové konanie
žalobkyne s úmyslom dosiahnuť pri výpočte dávok zo sociálneho zabezpečenia výhodu, čo vyplýva aj

z výšky odvodov nemocenského poistenia hneď po uzatvorení pracovného pomeru od 1. januára 2018,
keď boli odvádzané do nemocenského poistenia mnohonásobne vyššie sumy ako do 31. decembra
2017, tak súd toto vyhodnotenie zisteného skutkového stavu považuje za správne a súladné aj s
ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože u žalobkyni v skutočnosti nedošlo k zániku
nemocenského poistenia a následne k jeho vzniku, ale nemocenské poistenie trvalo nepretržite z

dôvoduzamestnaniažalobkyneutohoistéhozamestnávateľa.Správnepretosprávneorgányprivýpočte
denného vymeriavacieho základu v prípade žalobkyne vychádzali z vyššie citovaného ust. § 54 ods. 1
zákona o sociálnom poistení a žalobkyni vypočítali materské ako podiel súčtu vymeriavacích základov,
z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, (120,00 EUR)
a počtu dní rozhodujúceho obdobia (354 dní), po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor, čo

činí 0,3390 EUR od 11. júna 2018 do zániku nároku na materské, a to vo výške 75 % denného
vymeriavacieho základu (0,3390 EUR), t. j. v sume 0,25425000 EUR za deň.17. Uvedenému správnemu postupu žalovaného pri výpočte denného vymeriavacieho základu u
žalobkyne svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27.
februára 2017, v ktorom sa súd, s poukazom na princípy právneho štátu a potrebu neformálneho

výkladu právnych noriem v záujme zachovania zmyslu a účelu sledovaného právnou normou, stotožnil s
interpretáciou Sociálnej poisťovne, keď v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že za nepretržité povinné
nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje aj povinné nemocenské poistenie
rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.
V prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými

subjektmi, a to zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce
nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom
predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, nemôže
opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia,
ale ide o nepretržité trvanie nemocenského poistenia. Na účely určenia rozhodujúceho obdobia na
zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia je potrebné považovať

vznikprvéhonemocenskéhopoisteniautohoistéhozamestnávateľa,akonarozsudokNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky č. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27. februára 2017 správne poukázal žalovaný.

18. Podstatná námietka žalobkyne, ktorú uvádza v žalobe, spočívajúca v tvrdení, že jej nárok na
materské vznikol od 01.01.2018, je na základe vyššie uvedeného preto nedôvodná, pretože podľa

vyššie citovaného ustanovenia § 48 ods. 2, prvá veta zákona o sociálnom poistení tento taxatívne
vymedzuje, kedy vzniká nárok na materské, teda od 6. týždňa, pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom (pravdepodobný deň pôrodu určený na žiadosti o materské podľa lekárskeho vyšetrenia),
najskôr od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom (očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom) alebo odo
dňa pôrodu, ak poistenkyňa porodila skôr (predčasne, t.j. skôr ako 8 týždňov pred očakávaným dňom

pôrodu).

19. Preto sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že prvý právny vzťah, ktorý žalobkyni
založil nemocenské poistenie u zamestnávateľa V. L.. C.. I.., bol právny vzťah založený na základe
obchodného zákonníka a nie je v danom prípade rozhodujúci nový právny vzťah, ktorý bol založený

pracovnou zmluvou, lebo aj v tomto prípade ide o právny vzťah, ktorý žalobkyni zakladá právo na
pravidelný mesačný príjem (príjem zo závislej činnosti) podľa vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 písm.
a) zákona o sociálnom poistení a preto je žalobkyňa na účely nemocenského poistenia považovaná za
zamestnankyňu s pravidelným mesačným príjmom v zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a
zákonné, nepovažujúc právny názor žalobkyne za správny, podľa ust. § 190 SSP za použitia ust. § 199
ods. 3 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov
konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným

Centrum právnej pomoci.