Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211201914
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2211201914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: 1/ HI-TECH CENTER
s.r.o., so sídlom Ádorská 5400, Dunajská Streda, IČO: 36 289 884, 2/ HI - TECH ELEKTRO s.r.o., so
sídlom Ádorská 5400, Dunajská Streda, IČO: 36 262 153, 3/ A. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX,
O., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpený: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/

D, Bratislava, IČO: 47 234 628, proti povinnému: D. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, B. S., o
vymoženie 5.417,40 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová, Exekútorský
úrad so sídlom ul.kpt.Nálepku 22, Michalovce, na odvolanie oprávnených 1/ až 3/ proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Er/134/2011-25 zo dňa 10. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdzuje.

II. Účastníci a súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Na odôvodnenie uviedol, že na
základe zistení exekútora povinný nemá žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného, čo odôvodňuje postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“).

2. Oprávnený 1/ až 3/ podali proti uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu.
Odvolanie odôvodnili poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), g), h). Uviedol, že v priebehu exekúcie
oprávnení neobdržali od exekútora žiadnu sumu. Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo
dňa 20.3.2017 mal byť doručovaný oprávneným 1/ až 3/ a mali mať možnosť sa k nemu vyjadriť. Súd
navyše neuviedol jediný dôkaz, z ktorého vychádzal pri konštatovaní, že je preukázané, že povinný
nemá žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný je fyzickou

osobou, ktorej stav bezmajetnosti môže byť prechodný. Poukázal na § 147 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. Žiadali súdneho exekútora o ďalšie zisťovanie majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva povinnej a jej manžela. Súdne rozhodnutie možno
hodnotiť ako prekvapivé. Navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie.

3. Ani povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)pozistení,
že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - oprávnenými 1/ až 3/ (§ 37
ods. 1 EP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP) a že má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 CSP, podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 CSP bez

nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť podľa § 387 CSP.5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o zastavení

resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Súd
môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie,
ktorésasurčitoupravdepodobnosťoumôžuvbudúcnostivyskytnúť.Citovanéustanovenieneustanovuje
ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne
v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy prípadnú zmenu majetkových
pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo
zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú
nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na
trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

6. V prerokúvanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Z výpisu o
súčinnosti s bankami zo dňa 7.3.2017 (č.l. 16) je zrejmé, že povinný nemá otvorený bankový účet a z
odpovednéhohárkukžiadostioposkytnutiesúčinnostipodľa§34Exekučnéhoporiadkuzodňa2.2.2017
(č.l. 17) vyplýva, že povinný nie je poberateľom ani dôchodkovej dávky, ani úrazovej dávky, ani dávky v

nezamestnanosti a ani nemocenskej dávky. Vzhľadom na to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by
bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej,
že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Takýto postup by bol v priamom rozpore
s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) EP, teda trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by

stále viac a viac rástli.

7. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami o porušení práva byť vypočutý, práva navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže
líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme

procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom
iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30.9.2014) Súd prvej inštancie
rozhodoval na základe objektívnych zistení súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Okrem toho
oprávnení 1/ až 3/ mali možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré právo

aj využili. Odvolací súd sa s odvolacím námietkami oprávnených 1/ až 3/ zaoberal, pričom ustálil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Ešte je potrebné zdôrazniť, že to boli práve oprávnení
1/ až 3/, ktorí v odvolaní uviedli, že v priebehu exekúcie neobdržali od exekútora žiadnu sumu, čo
podporuje záver o nemajetnosti povinného.

8. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu
exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli.

10. Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).