Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719204457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej
a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu E., s.r.o., so sídlom E.
XX, XXX XX Y. - H. D., M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, proti žalovanému
A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XXX, XXX XX Očová, o zaplatenie istiny 1.000,- Eur s

príslušenstvom a zmluvnej pokuty 33,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 18Csp/78/2019-103 zo dňa 14. januára 2020, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č.k. 18Csp/78/2019-123 zo dňa 05. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie a dopĺňací rozsudok m e n í tak, že:

I. Konanie v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur a o zaplatenie zmluvného
úroku vo výške 68,80% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 16.09.2015 do zaplatenia z

a s t a v u j e .

II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. januára
2020 žalobu zamietol v celom rozsahu (I. výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05. februára 2020 okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur a o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 68,80% ročne zo
sumy 1.000,- Eur od 16.09.2015 do zaplatenia.

1.1.Zdôvodovrozsudkuvyplýva,žepredmetomkonaniazačatéhodňa13.09.2019bolozaplateniesumy

1.000,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným dňa 16.09.2015 uzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške
1.000,- Eur. Keďže žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,
stratil výhodu splátok a žalobca ho vyzval na úhradu jeho záväzku.

1.2. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 52 ods.1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a

§ 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že ide
o spor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poprel, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
16.09.2015 sám uzavrel. Uviedol, že na úverovej zmluve nie je jeho vlastnoručný podpis. Poprel, že bymu na základe tejto úverovej zmluvy žalobca vyplatil finančné prostriedky. Pojmu zmenka nerozumel a
poprel, že by mu žalobca takýmto spôsobom vyplácal finančné prostriedky. Rovnako poprel pravdivosť
údaja o zamestnávateľovi uvedeného na žiadosti o úver. Nepozná osobu, ktorá bola na zmluve uvedená

ako jeho kamarát. Zamestnanie žalovaného v rozhodnom čase okresný súd nemal preukázané. Vo
vzťahu k žalobcom predloženej žiadosti o úver, ktorej súčasťou bola aj kópia občianskeho preukazu
žalovaného, žalovaný nepoprel, že ide o jeho občiansky preukaz, nevedel však vysvetliť, ako sa táto
kópia, ako aj ostatné identifikačné údaje, ktoré boli pravdivé, dostali na zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a na žiadosť o úver.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci vyplatenie
finančných prostriedkov žalovanému. S obranou žalobcu, že žalovaný svojím podpisom potvrdil
prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky a ide o potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa
súd prvej inštancie nestotožnil, pretože prevzatie zmenky nepovažoval za prevzatie peňažnej hotovosti;
uzavrel, že odovzdanie zmenky predstavuje poskytnutie platobného prostriedku, nie bezprostrednú

platbu. Keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz o plnení na zmenku, súd prvej inštancie nemohol
preskúmať, o akú zmenku malo ísť a či skutočne malo dôjsť k vyplateniu finančných prostriedkov
z úverovej zmluvy. Okresný súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení,
že na základe predmetnej úverovej zmluvy vyplatil finančné prostriedky dlžníkovi, preto považoval
za irelevantné dokazovať, či finančné prostriedky mali byť vyplatené žalovanému ako dlžníkovi, a

či žalovaný skutočne uvedenú úverovú zmluvu podpísal. Okresný súd považoval nárok žalobcu za
nepreukázaný, preto žalobu zamietol.

1.4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C.s.p.“) a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu

trov konania neuplatnil.

1.5.Súdprvejinštancierozsudkomvyhlásenýmdňa14.januára2020nerozhodoločastinárokužalobcu,
v ktorej vzal dňa 26.11.2019 žalobu späť, preto aj bez návrhu rozhodol v zmysle § 225 ods. 1, 2, 3 C.s.p.
dopĺňacím rozsudkom vyhláseným dňa 05.02.2020 o zastavení konania v časti o zaplatenie poplatkov

za upomienky vo výške 180,- Eur a zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo sumy 1.000,- Eur
od 16.09.2015 do zaplatenia. Svoj postup odôvodnil § 144, § 145 a § 146 C.s.p.; súhlas žalovaného
nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než začalo pojednávanie. O
trovách zastavenej časti konania osobitným výrokom okresný súd nerozhodoval, pretože o celkových
trováchkonaniarozhodolvrozsudkuzodňa14.01.2020.Čiastočnéspäťvzatiežalobysúdprvejinštancie

posúdil ako zavinenie žalobcu na zastavení konania, preto uzavrel, že v zastavujúcej časti vznikol nárok
na náhrada trov konania žalovanému. Keďže v rozsudku zo dňa 14.01.2020 vyslovil, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva, pretože si žiadne trovy neuplatnil, konštatoval, že tento výrok sa
vzťahuje aj na zastavujúcu časť konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

2.1. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) argumentoval, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov sú uvedené na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na bod 3.
zmluvy, v ktorom je uvedené, že „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.968,- Eur, ak nie je
dohodnuté inak do 16.09.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“ Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zaviazalkúhradejednejsplátkyvovýške1.968,-Eurstermínomsplatnosti16.09.2016.Splátkavovýške
1.968,-Eurpozostávazistiny1.000,-Eur,zodplatypriposkytnutípeňažnýchprostriedkovvovýške280,-
Eur a úroku vo výške 688,- Eur (68,80 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku). Zmluva v
bode3.obsahujeúdajodobetrvaniaatermínesplatnostiposkytnutéhoúveru.Zmluvaospotrebiteľskom
úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov. Dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky

náležitosti stanovené zákonom, zmluvu preto nemožno považovať za absolútne neplatný právny úkon
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.2.2. Odvolateľ tvrdil, že žalovaný v úverovej zmluve súhlasil, výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie
potvrdil osobitne svojím podpisom, že úver mu bol poskytnutý formou zmenky. V zmluve je výslovne
uvedené, že v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie

zmenky. Žalovaným podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy
o úvere, ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaný
svojím slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle potvrdil prevzatie finančných prostriedkov
formou zmenky. Žalobca v zmysle uvedeného prevzatie zmenky zo strany žalovaného nepovažoval
za sporné. Samotný fakt, že žalovaný predmetnou zmenkou nedisponuje potvrdzuje, že zmenka bola

uhradená a žalobca žiadal o jej vrátenie pri vyplatení zmenkovej sumy. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/1/2015 zo dňa 23.04.2015. Uviedol, že v rámci
bežnej obchodnej praxe sa pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie, aby nedošlo k jej zneužitiu,
prípadne opätovnému požadovaniu úhrady zmenkovej sumy, teda zmenku stiahne z obehu. Následne
zmenku, ktorá bola uhradená, skartuje pre zabezpečenie finančných záujmov žalobcu a eliminovanie
rizika existencie uhradenej zmenky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C.s.p.).

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., len v rozsahu odvolania podľa § 379

C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v
spojenísdopĺňacímrozsudkom,inakvecneaprávnesprávny,podľa§388C.s.p.zmenillenzformálnych
dôvodov. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože
vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a vyvodil z neho aj správny právny záver.

5. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa
26.11.2019 v časti poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur a zmluvného úroku vo výške 68,80%

ročne zo sumy 1.000,- Eur od 16.09.2015 do zaplatenia zostalo zaplatenie istiny vo výške 1.000,-
Eur, odplaty 280,- Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.280,- Eur od 14.09.2016 do
zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur.

7. Odvolateľ nespochybnil záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy uzavretej dňa

16.09.2015.

8. Námietku žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonné náležitosti a nemôže byť
posúdená ako bezúročná a bez poplatkov aj námietku, že dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky
náležitosti stanovené zákonom považoval odvolací súd za nedôvodnú. Uvedené odvolacie námietky sú

bez akéhokoľvek vzťahu k obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
vyplatení finančných prostriedkov žalovanému. Obrana žalobcu, že potvrdenie prevzatia finančných
prostriedkov formou zmenky podpisom žalovaného je potvrdením o prevzatí peňažnej hotovosti

neobstojí. Prevzatie zmenky (ktorá môže mať v zásade povahu platobného prostriedku alebo dlhového
cenného papiera) nie je možné stotožňovať s prevzatím finančnej hotovosti. Odovzdanie zmenky
predstavuje v prejednávanom spore poskytnutie platobného prostriedku, nie prevzatie peňažnej
hotovosti, t.j. konkrétnej sumy peňazí. Prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky podľa názoru
odvolacieho súdu nie je reálne - môže dôjsť buď len k prevzatiu finančných prostriedkov (t. j. hotovosti,

lebo v prípade ich poukázania na účet ide o prevod financií), alebo len k prevzatiu zmenky (ktorá
môže byť následne predložená na vyplatenie). Zmluva o úvere obsahuje iba podpísané potvrdenie o
spôsobe poskytnutia úveru zmenkou a potvrdenie o prevzatí zmenky, nie o prevzatí peňažnej hotovosti
ako tvrdí odvolateľ. Žalovaný pritom poprel, že by mu na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca
finančné prostriedky vyplatil. Dôkaz o prevzatí peňažných prostriedkov, okrem úverovej zmluvy (napr.

výdavkový pokladničný doklad, potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov podpísané žalovaným)
žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o svojom tvrdení, že na základe predmetnej úverovej zmluvy vyplatil finančné prostriedky
dlžníkovi a po čiastočnom späťvzatí žalobu správne v zostávajúcej časti zamietol. Nakoľko žalovanýneprevzal úverové finančné prostriedky, nemohol porušiť svoju povinnosť vrátiť ich a žalobcovi nepatrí
ani zmluvná pokuta, zaplatenia ktorej sa domáhal.

10. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu nekorešponduje s
neskôr vydaným dopĺňacím rozsudkom (ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie
poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur, zmluvného úroku vo výške 68,80% ročne zo sumy 1.000,-
Eur od 16.09.2015 do zaplatenia), odvolací súd vykonal formálnu zmenu rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. tak, že konanie v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur a

zmluvného úroku vo výške 68,80% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 16.09.2015 do zaplatenia zastavil (pre
späťvzatie žaloby v tejto časti, ku ktorému došlo skôr než sa začalo pojednávanie) a žalobu vo zvyšnej
časti, teda o zaplatenie sumy 1.000,- Eur, odplaty vo výške 280,- Eur, úroku z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1.280,- Eur od 14.09.2016 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur zamietol.

11. V dôsledku zmeny rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd rozhodol aj o nároku na náhradu

všetkých trov konania, t.j. prvoinštatnčného a odvolacieho (§396 ods. 2 C.s.p.) v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v celom spore úspešný (nezavinil ani čiastočné zastavenie konania), preto mu krajský súd
priznal náhradu vzniknutých trov (napr. poštovné výdavky) voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O ich výške
rozhodne samostatne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).