Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206148
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316206148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.
o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: N. B., ml. nar. X.XX.XXXX,
adresa P. XXX, zastúpenému advokátom: Mgr. Zsolt Ördögh, so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, o
zaplatenie 2.012,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 10C/149/2016-238 zo dňa 18.6.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu v celom

rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.012,92
Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.012,92 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v
rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalovaný
žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len CSP), § 488, § 489, § 420 ods. 1, § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež OZ), § 2 písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12,18, 19, 20 a 22,
§ 3 písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14, § 47, § 71 ods. 2, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4
zákona č.251/2012 Z. z. o energetike (ďalej tiež ZoE) a vecne tým, že: „V danom prípade mal súd
za preukázané, že žaloba je podaná dôvodne. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou

žalobcu na podaní žaloby. Mal za preukázané, že v rozhodnom období mal žalovaný uzavretú zmluvu
s SPP, a. s., ktorému dodával plyn distribútor - žalobca. Žalobca teda nie je v priamom vzťahu so
žalovaným, čo vylučuje spotrebiteľský charakter sporu. Z potvrdenia SPP, a. s., ale aj z rozhodovacej
praxe súdu je zrejmé, že žalobca ako distribútor dodáva plyn dodávateľom, ktorí na základe zmluvy,
dodávajú plyn konečnému odberateľovi. Dodávatelia platia za distribúciu odberateľovi, ak spotreba
bola zistená na základe platného meradla. V prejednávanej veci meradlo nemalo platné overenie,
nakoľko bola poškodená plomba, nemôže sa jednať o plyn patriaci konkrétnemu dodávateľovi, t. j.

distribútorovi. Medzi stranami nebolo sporné odoberanie plynu žalovaným v rozhodnom období a teda
dodaním plynu žalovanému vznikla škoda žalobcovi. V danom prípade žalobca má aktívnu legitimáciu
na podaní žaloby. Súd mal preukázané, že na odbernom mieste v rozhodnom období dochádzalo k
odberuplynumeradlom,naktorombolozistenéporušeniezabezpečeniaprotineoprávnenejmanipulácii,ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú montážnym listom meradla bez uvedenia čísla, kde je ako
dôvod výmeny plynomera uvedená nezhoda overovacích značiek. Vzhľadom na námietku žalovaného,
že montážny list je podpísaný za dodávateľa neoprávnenou osobou súd uvádza, že žalovaný na základe

tohto tvrdenia neuviedol žiaden dôvod preukazujúci predmetné tvrdenie. Za odberateľa montážny
list podpísala manželka žalovaného, ktorá nepotrebuje splnomocnenie od svojho manžela na podpis
montážneho listu, napriek tomu, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť
vyplývazpredloženéhoListuvlastníctvač.XXX,pretožejemanželkoužalobcu,ktoránebudevystupovať
proti záujmom svojho manžela. Na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 693/Pl-2014 a

výsluchu znalca na pojednávaní mal súd za preukázané, že povrch plomby bol poškodený - odstránením
jedného zaisťovacieho prvku plomby, ktorá bola v kryte číselníka mechanicky poškodená. Plombu podľa
znalca bolo možné demontovať pri použití malej sily. Na plombe sa nachádzalo označenie „ 05 M43 „.
Znalec nezistil výrazné poškodenie krytu, ani meradla a ozubených koliesok číselníka. Na pojednávaní
znalec vysvetlil, že skúmal plastovú plombu číselníka, pod ktorou sa nachádza zaisťovacia skrutka
zabraňujúca nepozorovanej demontáži krytu číselníka. Po demontáži skrutky je možné kryt vybrať z

číselníka, čím dôjde k odstaveniu meradla, čo zabraňuje odmeraniu plynu, ktorý prejde cez plynomer.
Každá plomba musí mať dve zaisťovacie plomby, avšak v danom prípade jedna zaisťovacia poistka bola
odstránená. Je potrebné uviesť, že nie je podstatný aký zásah do meradla bol vykonaný, pretože zákon
predpokladá akékoľvek porušenie zabezpečenie meradla, kedy ide o neoprávnený odber zemného
plynu podľa § 82 ods. 1 pís. d/ zákona a za odber meraný meradlom, na ktorom došlo k porušeniu

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii má objektívny charakter zodpovednosti. To znamená, že
súd neskúma zavinenie žalovaného a žalovaný zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii, pričom súd zdôrazňuje, že
meradlo sa nachádzalo v areáli rodinného domu žalovaného. Súd mal za preukázané porušenie právnej
povinnosti, a to preukázaním poškodenia zabezpečovacieho prvku / plomby / na meradle žalovaného,

ktoré sa nenachádzalo na verejne prístupnom mieste. Na základe tejto skutočnosti vznikla žalobcovi
škody, ktorá bola vypočítaná v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. vo výške 2 012,92,-Eur.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období žalovaný žalobcovi platil zálohové
platby, ktoré dodávateľ žalovaného vrátil žalovanému ako preplatok. Súd mal za preukázanú aj príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody spočívajúcej v tom, že keby nedošlo k

poškodeniu zabezpečovacieho prvku žalobcovi by nebola vznikla škoda. Vzhľadom na takto vykonané
dokazovanie a právne posúdenie veci súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2 012,92,-Eur spolu s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 9. decembra 2014 do zaplatenia, od ktorej doby sa žalovaný dostal
do omeškania so zaplatením faktúry v lehote jej splatnosti. Súd v časti náhrady trov konania rozhodol
tak, že úspešnej strane žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1

CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.“.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov vyplývajúcich z § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP

a dožadoval sa zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby, pripadne aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V úvode odvolania žalovaný poukázal, že opravná faktúra bola vystavená až v priebehu
prvoinštančného konania a nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že preplatok, resp. zálohy, ktoré

mimochodom vždy riadne a včas platil, boli žalovanému vrátené. Tieto zálohy mu doteraz vrátené
neboli. Žalobca tiež nepreukázal, že mu dodávateľ neuhradil za plyn ním odoberaný, ani nepreukázal,
že by cenu plynu uhradenú dodávateľom žalobcovi žalobca vrátil dodávateľovi plynu. Z uvedeného
nepochybne plynie, že buď sa majetok žalobcu nezmenšil, alebo sa titulom nevrátených zálohových
platieb buď žalobca obohatil na jeho úkor, prípadne sa obohatil dodávateľ plynu na úkor žalobcu. Má

preto za to, že nárok žalobcu, aj keby bol neskôr opodstatnený, v čase podania žaloby neexistoval a
žaloba bola podaná z tohto dôvodu predčasne. Žalobca nepreukázal samotný vznik škody. Žalobca
nepreukázal, že by došlo vôbec k úbytku jeho majetku a najmä nie v dôsledku odberu plynu na
jeho mieste odberu. Žalobca nepreukázal škodu ani v rozsahu vynaložených nákladov na skúmanie
neoprávneného odberu, ktoré sú v žalovanej faktúre zahrnuté, nepredložil totiž žiaden dôkaz o tom,

že úhradu týchto nákladov vykonal a teda aj v tomto smere by sa tá nemala odškodňovať. Viackrát
poukazoval na to, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok jeho zodpovednosti
za škodu na strane žalovaného. Nebol totiž preukázaný vznik žiadnej škody u žalobcu - teda úbytok
majetku, v tomto prípade plynu. Pokiaľ nie je možné údaje o nameranom množstve odoberaného plynupovažovať za vierohodné z dôvodu, že namerané hodnoty boli merané meradlom, na ktorom zanikla
platnosť jeho overenia a za východiskový sa považuje prezumovaný stav 0 m3, ktorý sa následne
považuje za preukázaný v súdnom konaní, potom je otázne, prečo a na základe akej právnej domnienky

považuje súd za preukázanú skutočnosť, že v mieste odberu plynu za inkriminované obdobie vôbec
dochádzalo k odberu plynu. Odber plynu v objeme 0,- Eur tvrdí od počiatku aj samotný žalobca. Buď
teda bol odoberaný plyn za sledované obdobie a tak musí byť presvedčivo ustálené, v akom objeme,
alebo nebol odoberaný plyn, tak ako to vyplýva aj z opravnej faktúry. Nie je zrejmé ani to, na základe
čoho, akého zákonného ustanovenia je možné merania meradlom bez platného overenia považovať

za nepoužiteľné resp. odkedy, od akého okamihu sa má za to, že meranie plynu takýmto meradlom je
irelevantné.

5. Odvolateľ argumentoval i tým, že súd mal ustáliť, že na základe vykonaných dôkazov k odberu plynu
vôbec nedochádzalo. Na druhej strane je z dôkazov uvedených v spise evidentné, že zálohy platil. Čo sa
týka posúdenia vzniku škody, súd samotný vznik škody a splnenie predpokladov na vznik zodpovednosti

za škodu nesprávne právne posúdil. Súd bez ďalšieho prevzal tvrdenie žalobcu, že odoberal plyn
od dodávateľa zadarmo. Sám mal riadne uzavretú zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom, preto by
akýkoľvek odber plynu nemohol byť posúdený ani ako bezdôvodné obohatenie ani za odber zadarmo.

6. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v časti, kde má súd za to, že na mieste bola vyhotovená

fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že došlo k manipulácii plomby odvolateľ uvádza, že sám znalec
pri svojom výsluchu potvrdil, že kontrolóri vizuálne pri kontrole nemohli zistiť (ani nezistili) poškodenie
plomby, len poukázali na to, že na plynomeri spozorovali len nezhodu overovacích značiek. Súd sa
tu opiera o dôkaz, ktorý z vykonaného dokazovania neplynie, čo ho viedlo k ďalšiemu nesprávnemu
právnemu posúdeniu.

7. V súvislosti so znaleckým posudkom žalovaný uviedol, že samotný znalecký posudok sa považuje
za súkromný znalecký posudok, ktorý bol predložený stranou - žalobcom. Nakoľko však tento znalecký
posudok neobsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, je možné ho vyhodnotiť jedine ako listinný
dôkaz a vyjadrenia znalca za jeho svedeckú výpoveď. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii tak bolo tvrdené len týmto svedkom, pričom ani z listinných dôkazov ani z výpovedí svedka
- kontrolóra nevyplýva porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z fotodokumentácie
znalca - ako svedka - nespochybniteľne nevyplýva, že ním opisované poškodenia zaisťovacieho prvku
plomby sa nachádzali práve na skúmanom meradle. Znalcom tiež nebolo vylúčené, že k poškodeniu/
manipulácii mohlo dôjsť v čase od demontáže meradla do jeho doručenia znalcovi. Znalcom bolo

na pojednávaní 13.11.2017 ilustrované ním zistené poškodenie na inom meradle (s nepoškodenými
zabezpečovacími prvkami), než ktorý znalec v skutočnosti skúmal, pričom pre účely prípadného
porovnania ním nebolo predložené práve skúmané meradlo, preto jeho výpoveď ako znalca je v
tomto smere zanedbateľná. Súčasne znalec uvádza, že ani meradlo, ktorý si priniesol ako ilustračnú
pomôcku, nie je najlepšia, pretože nevidno, či na tomto meradle chýbajú zabezpečovacie prvky a až po

demontáži sa dá zistiť, či sú odtrhnuté alebo nie. Znalec tiež uviedol, že len predpokladá, že plomba
bola do plynomeru vložená so všetkými zaisťovacími prvkami, teda nevylúčil, že by bola plomba od
samého počiatku poškodená. Znalca predkladateľ - kontrolór nepožiadal o posúdenie prípadnej nezhody
overovacích značiek - hoci práve z toho dôvodu meradlo kontrolóri odmontovali a zaslali na expertízu.
Na žiadosti o posudok overovacej/zabezpečovacej značky zo dňa 15.9.2014 absentuje podpis a dátum

osoby, ktorá meradlo znalcovi odovzdávala. Na tejto žiadosti nie je vyznačené, či došlo k prevzatiu
meradlavuzavretomobale,vpoškodenomobalealebobezobalu.Tátoskutočnosťnevyhnutnevyvoláva
pochybnosti o tom, či bolo náležite zabránené prípadnému poškodeniu alebo cudziemu zásahu do
meradla počas jeho doručovania znalcovi.

8. V závere odvolateľ zdôraznil, že ak neexistuje spoľahlivé zistenie odborníka o tvrdenom poškodení,
potom niet dôvodu považovať skutkový záver o poškodení zabezpečenia na meradle za preukázaný.
Z rozhodnutia sa nedozvedáme, ako súd posúdil jedo argumentáciu, prečo jeho tvrdenia nepovažoval
za preukázané, atd., nie je známe, prečo súd nepovažoval za relevantné jeho tvrdenie, že žalobca
nepreukázal vznik škody, resp. k tvrdeniu, že nie každý neoprávnený odber má za následok vznik škody

a iba pre nemožnosť vyčíslenia škody je smerodajná príslušná vykonávacia vyhláška vydaná na zákl.
zákona o energetike. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS
668/15.Zaobdobie10mesiacovmubolovyúčtovanýchaž5200m3,pričomzapredchádzajúceštyrirokybola priemerná spotreba 2343 m3. Má za to, že súd predmetný postup ignoroval, hoci mal prihliadnuť
na predchádzajúce odobraté objemy.

9. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým
rozsudkom. V úvode poukázal na oneskorené podanie odvolania žalovaným. Faktúru nevystavil žalobca
ale dodávateľ plynu žalovaného, ktorým je v tomto prípade Slovenský plynárenský priemysel a nie on.
Pokiaľ je skutočne tak, že dodávateľ zemného plynu žalovaného preplatok nevrátil na účet žalovaného,

musí si žalovaný tento nárok uplatniť priamo u dodávateľa. Slovenský plynárenský priemysel mu neplatí
za plyn a teda ani nemá prečo nejaké platby vracať naspäť dodávateľovi plynu žalovaného. Má za to,
že tvrdenie žalovaného je absurdné a svedčí o neznalosti žalovaného o fungovaní trhu s plynom, keďže
dodávateľ zemného plynu žalovaného nenakupuje plyn od neho (a plyn od neho nenakupuje ani žiadny
iný koncový dodávateľ), a to z dôvodu, že nie je dodávateľom plynu, keďže na uvedenú činnosť ani nemá
povolenie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Sám je len prevádzkovateľom distribučnej siete.

Dodávateľ plynu mu nemá dôvod vracať prijaté úhrady od žalovaného, a to z dôvodu, že rovnako ako
on, tak aj koncový dodávatelia nakupujú plyn od rôznych subjektov. Je teda absurdné, aby dodávateľ
plynu mu vracal akékoľvek prijaté platby, keďže nie je dodávateľom plynu, a nikdy ani žiadne platby od
dodávateľa plynu žalovaného neprijal. Rovnako ako koncový dodávatelia plynu nakupuje plyn na trhu
od rôznych subjektov. Činnosť vykonávanú spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. možno zjednodušene

označiť za „dopravu plynu“ z miesta, kde tento vstupuje do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde
zo siete vystupuje (tzv. výstupné body). Za výstupný bod sa pre účely tohto vyjadrenia považuje bod
oddeľujúci distribučnú sieť od odberného plynového zariadenia odberateľa, t.j. hlavný uzáver plynu.

10. Žalobca tiež zdôraznil, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií alebo pri

neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného
plyn zaznamenaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Keďže údaje takéhoto
určeného meradla (plynomeru) nie je možné použiť, a to z dôvodu, že nie je možné objektívne
zistiť koľko metrov kubických zemného plynu bolo odberateľom skutočne odobratých, tak dodávateľ
zemného plynu vyfakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Dodávateľ zemného plynu

vyfakturujeodberateľovispotrebu0m3plynuprávepreto,leboplyn,ktorýtentoodberateľodobralzosiete
nepatril dodávateľovi plynu, ale žalobcovi ako distribútorovi plynu. Rovnako postupovala aj spoločnosť
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľ plynu žalovaného. Keďže žalovaný neoprávnene
odoberal plyn (§ 82 ods. 1 písm. c a/alebo d) Zákona o energetike), nemohol tento žalovaným
spotrebovaný plyn patriť jeho dodávateľovi zemného plynu. Plyn, ktorý žalovaný neoprávnene odoberal

mu patril ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý dodáva do siete za účelom zabezpečenia
riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu jeho majetkovej sféry ako
prevádzkovateľa distribučnej siete. Keďže však nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, tak v súlade s ustanovením § 82 ods. 3 Zákona o energetike
sa použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne

záväzným právnym predpisom, ktorým je Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu. Žiadne platby nikdy od koncového dodávateľa plynu žalovaného neprijal, keďže Slovenský
plynárenský priemysel ako dodávateľ plynu žalovaného nakupuje plyn od iných subjektov, ktoré majú
oprávnenie na predaj plynu. Slovenský plynárenský priemysel ako dodávateľ plynu žalovaného vystavil

žalovanému faktúru na 0,- Eur práve preto, lebo žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, a to z dôvodu, že plyn ktorý bol žalovaným
odoberaný a meraný takýmto meradlom, sa nepovažuje za plyn dodaný dodávateľom, ale za plyn jemu
patriaci. Má za to, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené
aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu

je odberateľ v zmysle ustanovení zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej
siete (teda jemu) škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Konaním žalovaného mu vznikla škoda
vo výške 2.012,92 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej
Republiky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, ktorú následne vyfakturoval žalovanému vo faktúre č. 9000190283 zo dňa 24.11.2014,

splatná dňa 8.12.2014, znejúca na sumu vo výške 2.012,92 Eur. Keďže na určenom meradle zanikla
platnosť overenia, je v zmysle ustanovení zákona o energetike považovaný odber zemného plynu
takýmtomeradlomzaneoprávnený.Vzhľadomnaskutočnosť,ženiejemožnénazákladeobjektívnycha
spoľahlivých podkladov vyčísliť skutočne vzniknutú škodu a vzhľadom na to, že sa jedná o neoprávnenýodber určeným meradlom nachádzajúcim sa na neverejne prístupnom mieste, postupoval pri výpočte
škody v súlade s ustanovením § 82 ods. 4 Zákona o energetike. Čo sa týka tvrdenia žalovaného,
že dôkazné bremeno o nemožnosti objektívne vyčísliť škodu zaťažuje žalobcu, tak uvedené tvrdenie

považuje za absurdné a v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Nositeľom dôkazného bremena je
vždy tá strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že škodu bolo možné vyčísliť
na základe spoľahlivých a objektívnych kritérií, je dôkazné bremeno na žalovanom, žalovaný je teda
povinný preukázať svoje tvrdenia a navrhnúť resp. predložiť výpočet škody. V tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 668/15 zo dňa 11.8.2015.

V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 668/15 zo dňa 11.8.2015, na ktorý
poukázal žalovaný, uvádza, že tento nie je možné bez ďalšieho aplikovať, a to vzhľadom na rozdielnosť
náhradného výpočtu škody pre prípady neoprávneného odberu elektrickej energie a neoprávneného
odberu zemného plynu. Žalovaný argumentuje zahraničným rozhodnutím, ktoré sa týka českého trhu
s elektrickou energiou, v konaní ktoré sa týka trhu so zemným plynom na trhu v Slovenskej republike,
a teda závery ústavného súdu

Českej republiky je možné využiť len v časti.

11. Ku argumentácii žalovaného týkajúcej sa výšky škody žalobca uviedol, že pojem „mnohonásobne
vyššia“ znamená, že vypočítaná škoda musí byť vyššia viac ako dvojnásobne. Uvedené vyplýva
už z jazykového výkladu pojmu „mnohonásobný“. Je zrejmé, že dvojnásobná škoda sa nerovná t.j.

neznamená to isté ako mnohonásobná škoda. Dané slovo „mnohonásobná“ prinajmenšom predpokladá
počet vyšší ako dvojnásobok a to trojnásobok a viacnásobok. Keďže však škoda vyčíslená žalobcom
nespĺňa kritéria „mnohonásobnosti“ nie je dôvod považovať škodu vyčíslenú žalobcom za neoprávnený
zásah do majetkovej sféry žalovaného. Skutočnosť, že mal žalovaný so svojim dodávateľom uzavretú
zmluvu o dodávke zemného plynu je od okamihu zistenia neoprávneného odberu irelevantná. Na

odbernom mieste žalovaného v období od 19.11.2013 do 23.9.2014 dochádzalo k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba).
Platby, ktoré tak v danom období žalovaný uhrádzal svojmu dodávateľovi boli platbami, na ktoré nemal
dodávateľplynužalovanéhonárok,apretoajSlovenskýplynárenskýpriemysel,a.s.vystavilžalovanému
opravnú faktúru, a vrátil mu vzniknutý preplatok. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ

zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp.
takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto
meradlom odoberal plyn. Znalec v znaleckom posudku potvrdil, že optickým skúmaním povrchu plomby
zistil poškodenie. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií,
každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o energetike“) považuje bez ďalšieho za
neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie,
stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie. V takomto prípade zákon
predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné
obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V tomto prípade

žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu žalovaného vrátil vzniknutý preplatok
za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanému. Nulová spotreba na faktúre, resp. na
vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla
zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu
bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Ku spochybňovaniu znalca žalovaným uvádza, že

žalovaný nikdy pred tým v konaní nenamietal, že posudok neobsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2
CSP. Pokiaľ teda žalovaný v konaní už skôr uvedené nenamietal, odvolací súd by sa vôbec nemal s touto
námietkou žalovaného zaoberať, a to navyše aj s poukazom na skutočnosť, že predchádzajúca právna
úprava v čase vyhotovenia znaleckého posudku nevyžadovala takúto doložku. Pokiaľ by žalovaný túto
skutočnosť namietol už skôr, žalobca by zabezpečil aby znalec takúto doložku k znaleckému posudku

doložil. K námietke, že znalec vykonáva pre neho dlhodobo znalecké posudky tvrdí, že spochybňovanie
znalca je absolútne nevhodné, keďže implicitne naznačuje, že sa znalec dopustil trestného činu. V čase
kedy bol znalecký posudok vyhotovovaný boli v danom odbore a odvetví zapísaný v zozname znalcov
len dvaja znalci, pričom v súčasnosti sú traja. Znalec Ing. Peter Leška pôsobí aj v kriminalistickom
a expertíznom ústave PZ, a znalecké posudky vypracované týmto znalcom slúžia aj v trestných

konaniach. Nález kontrolórov, ktorí mali pri vizuálnej kontrole zistiť nezhodu medzi overovacou značkou
čísla plomby a overovacou značkou uvedenou na plynomeri, bol len impulzom k tomu, že žalobca
pristúpil k odmontovanou meracieho zariadenia za účelom zistenia, či bolo zabezpečovacie zariadenie
skutočne poškodené. Žiadny subjekt naďalej negarantuje, že meradlo zaznamenáva hodnoty správne,ani negarantuje, či tieto hodnoty neboli manipulované. V dôsledku uvedeného hodnoty vykázané takto
poškodeným meradlom nemôžu byť použité v obchodnom styku.

12. V závere žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa
17.5.2016, a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/135/2016 zo dňa 27.4.2016.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu vyjadril v tom smere, že odvolanie bolo podané
včas, pričom v úvode vyjadrenia veľmi podrobne poukazuje na včasnosť podaného odvolania.

14. Čo sa týka vecnej stránky vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, žalovaný poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/87/2017. Má za to, že ak doložka podľa § 209 ods.2 CSP nebola
pripojenákznaleckémuposudkupočaskonaniaatátoabsentuje,takýtonedostatokznaleckéhoposudku
už nie je možné konvalidovať aj vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca mal
možnosť požiadať znalca o pripojenie tejto doložky k znaleckému posudku a je jeho chybou, ak tak

nespravil. Preto na tento znalecký posudok nebolo možné hľadieť ako na súkromný znalecký posudok.
Súd teda závery takéhoto znaleckého posudku, ktoré majú dôkaznú vypovedaciu hodnotu, nemal
vyhodnotiť ako preukázané a nemal na základe uvedeného posudku založiť svoj právny záver. Súd mal
za týchto okolností jednoznačne ustanoviť iného znalca, hoci pre neopakovateľnosť znaleckých úkonov
by uvedené bolo i tak zbytočné. Množstvo otázok, ktoré mali byť skúmané a zodpovedná znalcom,

ostali nezodpovedané, tvrdenia znalca uvádzané v znaleckom posudku ako aj tie, ktoré odzneli na
pojednávaní sú nepreskúmateľné, nakoľko jednak došlo k ilustrácii poškodení na plombe na úplne
inej plombe resp. plynomeri, hoci tieto mali k dispozícii buď znalec alebo žalobca, znalecké skúmanie
nebolo patrične zdokumentované ani obrazovými snímkami, ani zvukovými záznamami ani audio -
vizuálnymi záznamami. Súd sa mal prikloniť k možnosti vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Súd teda založil svoje právne závery jednak na záveroch znaleckého posudku (ktorý mal byť v konaní
posudzovaný ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok a teda dôkaz s oveľa nižšou právnou silou
z hľadiska posúdenia odborných otázok) a vyjadreniach znalca (ktoré malo by posúdení teda skôr ako
svedecký výpoveď svedka), pričom nebol predložený zo strany znalca ani žalobcu žiadne overiteľné
a preskúmateľné vysvetlenie resp. dôkaz o tom, že poškodenie plomby nemohlo byť spôsobené pri

demontáži znalcom, pri doručovaní plynomeru znalcovi a iné, a tieto skutočnosti pritom nevyvrátil ani
znalec ako odborne spôsobilá osoba, ktorá má viacročné skúsenosti v tejto oblasti.

15. Žalovaný tiež poukázal na svedka - kontrolóra, ktorý uvádzal, že mal za preukázané, že došlo k
manipulácii s meradlom, čo nezodpovedá skutočnosti a výsledkom dokazovania v konaní, hoci jeho

výpoveď súd považoval za relevantnú a na ňu tiež prihliadol pri kreovaní svojho právneho názoru na
základe preukázaného skutkového stavu. Má za to, že nebolo preukázané, že by bol odoberal plyn bez
právneho titulu, neoprávnene, nebolo preukázané, že by mu bol vyúčtovaný preplatok na preddavku
za plyn od dodávateľa plynu a to že by mu bolo vyúčtovanie doručené, ďalej nebolo preukázané,
že by mu zaplatený preddavok na základe vyúčtovania o preplatku bol vrátený, nebolo preukázané,

že došlo vôbec k porušeniu plomby na plynomery, kedy k nemu došlo, ani k porušeniu meradla, ani
to, že k poškodeniu nemohlo dôjsť počas znaleckého skúmania, nebolo preukázané akým spôsobom
demontoval znalec plombu, nebola preukázané to, čo znamená, že plombu bolo možné demontovať
pri použití pomerne malej sily, čo znamená pomerne malá sila, aké poškodenie na plombe znalec
spôsobil, atď., nebolo preukázané, že by vznikla škoda žalobcovi, nebola preukázaná ani kauzálny

nexus medzi spôsobenou škodou a protiprávnym konaním. Poukázuje tiež na rozhodnutie ÚS SR
zo dňa 1.7.2008 sp. zn. III. ÚS 341/07-38, podľa ktorého: "Súd nie je viazaný absolútne doslovným
znením zákonného ustanovenia. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo
závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného
výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov." Platí to i pre prípad objektívnej

zodpovednosti, ktorú žalobca i v obdobných prípadoch prízvukuje, pričom však samotná objektívna
zodpovednosť obsiahnutá v zákone jednoznačne na ochranu záujmov žalobcu nesmie byť sama osebe
jediným kritériom na určenie zodpovednosti za prípadne spôsobenú škodu, ktorým by mal byť teda
vždy a za každých, hoci i nedostatočne preukázaných okolností iba a výlučne odberateľ plynu, ktorý
mimochodom odoberal v predchádzajúcich obdobiach porovnateľné množstvo plynu (tu práve žalobca

zavádzal, ak tvrdil, že ku kontrole došlo pre podozrivý pokles objemu odobratého plynu), nikdy nemeškal
s platením preddavkov, nedal ani iným svojím konaním či nekonaním príčinu na to, aby vôbec vzniklo
akékoľvek podozrenie z neoprávneného odberu plynu z jeho strany.16. V závere odvolateľ poukázal na hodnotiace úvahy vo vzťahu k neúplnosti, nesprávnosti,
nepoužiteľnosti a nepreskúmateľnosti znaleckého posudku intabulované v odôvodnení rozsudku iného
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/66/2016-75 zo dňa 15.11.2017.

17. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného je možné priznať úspech, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmeniť tak, že žalobe nevyhovie.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 2.012,92 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v rozhodnom období na jeho odbernom

mieste vyhovel, pretože mal za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu a tým k
vzniku škody v rozsahu priznanej pohľadávky.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal

žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období na danom
odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného
odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade konkrétne plastovej plomby číselníka plynomeru,

žalobca preukazoval predloženým znaleckým posudkom číslo 693/PL-2014 zo dňa 16.11.2014 znalca
z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku, na základe ktorého posudku mal
prvoinštančný súd preukázané protiprávne konania žalovaného.

21. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo
namontované prevádzkovateľom siete.

23. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a

prevádzkovateľovi distribučnej siete.

24. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

25.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberomplynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

26. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované (2).

27. Podľa čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (1). Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (2).

28. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

29. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný

znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (2).

30. Citované ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a § 82 ods. 2 ZoE, upravujú osobitný

prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym
ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim všeobecnú
zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením
§ 82 ods. 2 ZoE, sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej
zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá
zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým
protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom

prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu
zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci
v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik
skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete

a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti
medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s tou odvolacou argumentáciou žalovaného, že v predmetnej
právnej veci žalobca nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za

škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v
rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nakoľko znalecký posudok č. 693/PL-2014 zo dňa 16.11.2014, znalca Ing. Petra Lešku, ako
dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí.

32. Znalecký posudok bol ako listinný dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie procesným stranám
doručený, mali možnosť sa s ním oboznámiť, vyjadriť sa k nemu, čo v konečnom dôsledku obe procesné
strany aj využili. Odvolací súd preto nepovažoval za hospodárne zopakovať vykonanie tohto listinného
dôkazu i v rámci odvolacieho konania, vychádzajúc z princípu racionality a efektivity.

33. Predovšetkým tento žalobcom predložený znalecký posudok podľa odvolacieho súdu nespĺňa
náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP, z ktorého dôvodu je nevyhnutné
postupovať pri jeho vykonávaní, ako by išlo o vykonanie dôkazu listinou. Predmetný znalecký posudok
si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania vo veci samej. Je pravda, žeznalec znalecký posudok vypracoval za účinnosti procesnej normy - zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, ktorá procesná norma inštitút súkromného znaleckého posudku nepoznala, avšak aj
pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, postupoval súd pri vykonávaní znaleckých posudkov,

ktoré si nechala vypracovať strana sporu, akoby išlo o dôkaz listinou. Účelom novej právnej úpravy (§
209 ods. 1 a 2 CSP) je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok predložený
stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208 CSP.
Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako pri
znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť,

či konfrontovať ho s iným znalcom. Teda aj v prípade znaleckých posudkov predložených stranou za
predchádzajúcej právnej úpravy, ako aj v prípade súkromných znaleckých posudkov predložených za
CSP, ktoré neobsahujú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, je možné takýto znalecký posudok posudzovať
ako dôkaz listinou a takto ho posudzoval i odvolací súd.

34.Vtejtosúvislostijepotrebnétiežuviesť,ževzmyslečl.15ods.2CSP,nemážiadendôkazpredpísanú

dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a
potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa
pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

35. Znalecký posudok všeobecne (t. j. aj súkromný znalecký posudok) musí spĺňať náležitosti § 17

zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež ZoZ), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v
ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod
ktorýmjeznaleckýposudokzapísanývdenníku.Naprotitomuust.§209ods.2CSPustanovujeosobitnú

náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku. Možno teda povedať, že náležitosti znaleckého posudku
sú upravené jednak v ust. § 17 ZoZ, ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok.
Podľa odvolacieho súdu pritom žalobcovi nič nebránilo, aby v priebehu konania predložil k znaleckému
posudku č. 693/PL-2014 zo dňa 16.11.2014 dodatočne doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, a to či už ako

prílohu (§ 17 ods. 6 ZoZ), alebo dodatok k znaleckému posudku.

36. Skutočnosť, že žalobcom predložený znalecký posudok v tomto prípade nemá charakter
súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje ako
dôkaz listinou, pričom ako bolo uvedené vyššie, v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP neznamená to, že by takáto

listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd, prípadne
súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP. Rozdiel v danom prípade spočíva v tom, že v
prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa § 209 ods. 2 CSP) súd nemôže hodnotiť odborné
závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide
o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad

s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených
doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto
znaleckého posudku, ale súd môže skúmať aj správnosť jeho odborných záverov.

37. Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov,

teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z
hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať

si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

38. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zisteníznalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel
znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca
(či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska

materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa §
17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré

podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku
použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

39. V danom prípade zadávateľ posudku - žalobca, požiadala ňou vybraného znalca o spracovanie
znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods.

1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Tu treba uviesť, že zadávateľ posudku - strana
sporu, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne, ale naformulovala úlohu pre
znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva zo
žiadosti o posudok zo dňa 25.9.2014, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V posudku
potom znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie -

odstránenie jedného zo zaisťovacích prvkov plomby.“. V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k
uvedenému záveru znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku v nepoškodenom obale
predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom znalec
zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily a znalec plombu pri demontáži
poškodil. Na základe uvedeného potom odvolací súd uzatvára, že takýto opis postupu znalca je

nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého posudku a prihliadať na
jehozáverakonanepochybný.Ztaktovykonanéhoznaleckéhodokazovaniaaznaleckéhoposudkutotiž
nie je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne došlo k poškodeniu plomby
daného meradla, t. j. k odstráneniu jej zaisťovacieho prvku, či k tomuto poškodeniu došlo v priebehu
odberu plynu žalovaným, alebo v procese výmeny meradla, či pri jeho presune od žalovaného k znalcovi,

alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Znalec v rámci opisu svojho postupu pri výkone svojej
znaleckej činnosti uviedol v posudku len toľko, že pri demontáži plomby, bolo plombu možné demontovať
pomerne malou silou. Následne optickým skúmaním plomby zistil, že plomba má odstránený jeden
zaisťovací prvok. Znalec však v znaleckom posudku exaktne neopísal, o čo oprel svoje odborné závery
o tom, že ak plomba ide „ľahšie“ von, znamená to automaticky, že už bola poškodená (resp. jej

zaisťovací prvok) a to pred jej vybratím spôsobom použitým znalcom. Pretože v tomto prípade, t. j.
plomby umiestnenej na telese číselníka, pri vyberaní takejto plomby môže s veľkou pravdepodobnosťou
dôjsť k poškodeniu jej zaisťovacích prvkov, ktoré plombu držia vo vnútri číselníka, bolo povinnosťou
znalcaprivýkonesvojejodbornejčinnostipriebehsvojhoznaleckéhoskúmanianáležitezdokumentovať,
zachytiť a podrobne popísať. Opis postupu znalca v znaleckom posudku je nedostatočný, znalecký

posudok znalca je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný a preto jeho záver o tom, že
zaisťovací prvok plomby bol poškodený pred demontážou plomby znalcom, nie je nepochybný. Znalec
neuviedol akú konkrétnu silu použil pri demontáži plomby, neporovnal ju s konkrétnou silou, ktorú je
potrebné vynaložiť pri demontáži nepoškodenej plomby. Znalec v posudku neopísal akým spôsobom
zaviedol skrutku do plomby, či aj v tomto prípade bolo potrebné použiť silu a či pri tejto manipulácii došlo/

nedošlo k poškodeniu plomby. Pritom všetky tieto okolnosti mohol zaznamenať na obrazovo - zvukový
záznam, čím by bol jeho postup dodatočne preskúmateľný. Znalec v podstate v tomto prípade v posudku
neuviedol žiadne použité odborné metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje
subjektívne pocitové („pomerne malá sila“) a zrakové vnemy („optickým skúmaním zistil poškodenie
povrchu plomby - chýbanie zaisťovacích prvkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami, v

podstate vychádzal iba zo svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom
neosvedčil. Pritom množstvo sily potrebnej na vytiahnutie plomby je nepochybne subjektívna kategória,
ktorá môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako je kvalita materiálu konkrétnej plomby, prípadne
jej výrobná vada; rovnako i zvukový efekt záleží od pevnosti danej plomby a v prípade, ak je plomba
nekvalitná, alebo trpí výrobnou vadou, zvukový efekt pri jej vytiahnutí môže byť výrazne tichší, alebo

môže úplne absentovať. Vzhľadom na uvedené žalobca na základe predloženého znaleckého posudku
jednoznačnenepreukázal,vktoromčasovomokamihudošloktvrdenémupoškodeniuplomby,vzhľadom
na to, že je reálne možné, že k poškodeniu plomby došlo v dôsledku výrobnej, prípadne montážnej vadypri osádzaní plomby do plynomeru, prípadne k poškodeniu plomby mohlo dôjsť aj v posudku bližšie
nepopísanou manipuláciou znalca.

40. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil,
nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie, nie je možné takýto znalecký posudok
považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. Opis priebehu znaleckého skúmania v danom
prípade neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov.
V takomto prípade nie je možné nepochybne vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho prvku plomby

nedošlo až v priebehu samotného znaleckého skúmania. Ak totiž záver znaleckého posudku znie, že
došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto
záveruprišiel,bolpreskúmateľnýpriamozoznaleckéhoposudku,tedaabyznalecriadnezdokumentoval
porušenie zabezpečovacích zariadení - plomb, najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán
sporu, pričom druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní, a tiež v prípade, ak
vybratie plomby znalcom z daného plynomeru je neopakovateľným úkonom, teda nie je viac možné

postup znalca preskúmať iným znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca z vyššie uvedených
dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie záveru, že
zaisťovací prvok plomby číselníka predloženého plynomeru bol poškodený neoprávnenou manipuláciou
tretej osoby a nie znalcom pri jeho znaleckom skúmaní.

41. Podľa odvolacieho súdu tak v konaní nebolo žalobcom jednoznačne preukázané, že došlo
k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu
zemného plynu. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, a to
tvrdený protiprávny úkon. Uvedenú skutočnosť žalobca nepreukázal, ani predloženým výňatkom zo

zoznamuzaistenéhovtrestnomkonaní,pretoževkonanínijakýmspôsobomnepreukázal,žeprávetento
zoznam predstavuje zoznam osôb, u ktorých malo dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu,
predovšetkým nepreukázal kto a za akým účelom tento zoznam robil a akým spôsobom bol tento dôkaz
vyhodnotený v trestnom konaní, v ktorom mal byť zaistený, teda aké skutočnosti sa týmto dôkazom majú
vôbec preukazovať. Len samotná skutočnosť, že zoznam bol zaistený spolu s falšovateľským náčiním,

nepreukazuje sama o sebe, že sa jedná o zoznam plynomerov, na ktorým bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Tento zoznam teda nemôže preukazovať ani opakovanosť tvrdeného
neoprávneného odberu zemného plynu, pričom sa ním súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku ani nezaoberal.

42. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v
období od 19.11.2013 do 23.9.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,t.j.nepreukázalexistenciuprotiprávnehoúkonu
- neoprávneného odberu zemného plynu, preto ani nemohol byť preukázaný vznik škody na strane
žalobcu, keďže škoda na jeho strane vzniká iba v prípade neoprávneného odberu, pričom v relevantnom

období mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s konkrétnym dodávateľom, ďalej
nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom
zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov
spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobca domáhal.

43. Vychádzajúc z uvádzaného sa potom nie je možné stotožniť s tým záverom súdu prvej inštancie,
že: „Na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 693/Pl-2014 a výsluchu znalca na pojednávaní
mal súd za preukázané, že povrch plomby bol poškodený - odstránením jedného zaisťovacieho
prvku plomby, ktorá bola v kryte číselníka mechanicky poškodená. Plombu podľa znalca bolo možné
demontovať pri použití malej sily. Na plombe sa nachádzalo označenie „ 05 M43 „. Znalec nezistil

výrazné poškodenie krytu, ani meradla a ozubených koliesok číselníka. Na pojednávaní znalec vysvetlil,
že skúmal plastovú plombu číselníka, pod ktorou sa nachádza zaisťovacia skrutka zabraňujúca
nepozorovanej demontáži krytu číselníka. Po demontáži skrutky je možné kryt vybrať z číselníka, čím
dôjde k odstaveniu meradla, čo zabraňuje odmeraniu plynu, ktorý prejde cez plynomer. Každá plomba
musí mať dve zaisťovacie plomby, avšak v danom prípade jedna zaisťovacia poistka bola odstránená.“ ,

a tým potom ani s jeho ďalším konštatovaním: „...že nie je podstatný aký zásah do meradla bol vykonaný,
pretože zákon predpokladá akékoľvek porušenie zabezpečenie meradla, kedy ide o neoprávnený
odber zemného plynu...“, a z toho potom vyvodzujúceho záveru o preukázaní protiprávneho konaniažalovaného, ako jedného zo základných zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu žalobcu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu.

44. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného sa potom už stali nadbytočnými, ktoré odvolací súd pre
rozhodnutie vo veci samej považoval už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného
zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie,
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, ktorá vyplýva tiež aj z iných tunajším súdom druhovo
totožných prejednávaných vecí totožným senátom (pozri rozhodnutia sp. zn. 25 Co/18/2018 a sp. zn.
9Co/87/2017), odvolací súd v súlade s § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobný nárok ako nepreukázaný zamietol.

46. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd

rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhrada trov konania na
súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).