Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/50/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108011078
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4108011078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného F. B., pre prečin

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
v Nitre dňa 22.02.2012 takto

r o z h o d o l :

I.

obžalovaný
F. B. , narodený XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom D., W. č. XXX/XX,

prechodne bytom D., A. č. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ v presne nezistenom čase, medzi neskorými nočnými hodinami dňa 31.12.2006 a skorými rannými

hodinami dňa 01.01.2007 v Nitre, v priestoroch baru „Pulso“, počas silvestrovskej zábavy, po
predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadol M. Z. tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou
do oblasti tváre, v dôsledku čoho M. Z. spadol na zem, pričom si udrel hlavu, čím spôsobil poškodenému
M. Z. pohmoždenie mozgu so zakrvácaním v oblasti čelných lalokov obojstranne, krvnú zrazeninu nad
a pod mozgovým obalom v čelovej oblasti vľavo, prasknutie lebky vľavo, zlomeninu steny dutiny hornej
čeľusti, krvnú podliatinu v oblasti pravého horného viečka a organický psychosyndróm stredne ťažkého
stupňa, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej desať týždňov,
2/ dňa 26.04.2007 v Nitre, v predajni NOKIA Centrum Nitra, Mados Slovakia, Piaristická ul. č. 2, podpísal

s firmou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, úverovú zmluvu číslo 3704176411 o poskytnutí úveru vo
výške 6.990,- Sk, ktorý mal splatiť v dvanástich mesačných splátkach vo výške 736,- Sk v celkovej sume
8.832,- Sk, pričom v zmluve ako jeho zamestnávateľ od augusta 2006 bola uvedená právnická osoba
A&A, s.r.o., a výška jeho mesačného príjmu 20.000,- Sk, hoci v rozpore s úverovými podmienkami v tejto
firme nikdy nepracoval v pracovnom pomere, ani nebol touto firmou od roku 2006 evidovaný v Sociálnej
poisťovni, následne nezaplatil žiadnu splátku, čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, škodu vo výške 293,17 eura (8.832,- Sk),

t e d a :

v bode 1/

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas - najmenej
štyridsaťdva kalendárnych dní,v bode 2/

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru,
a tak mu spôsobil malú škodu,

t ý m s p á ch a l :

v bode 1/
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i),
odsek 4 Trestného zákona,

v bode 2/
prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyova č.17, IČO: 35 937 874, krajskej pobočke Nitra, so

sídlom Nitra, Mostná č.58, škodu vo výške 816,97 eura.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom
Piešťany, Winterova č.7, IČO: 36 234 176 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

II.
Obžalovaný
F. B., narodený XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom D., W. č.XXX/XX,

prechodne bytom D., A. č.X,

sa podľa § 285 písmeno e) Trestného poriadku s poukazom na § 86 písmeno a) Trestného zákona

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 08.10.2010 pod sp. zn. 2Pv 320/2010 pre skutok

v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
1/ v období od 01.02.2010 do 22.02.2012 si ako otec maloletej O. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale
bytom u matky G. B., na adrese D., G. č.X, z nedbanlivosti neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu
vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej výška bola rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/17/2004 zo

dňa 31.03.2004 s nadobudnutou právoplatnosťou dňa 03.05.2004 určená na sumu 2.000,-Sk mesačne
(66,39 eura), ktorú je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom
03.05.2004, čím takto za obdobie od 01.02.2010 do 22.02.2012 dlhuje k rukám matky na výživnom sumu
845,85 eura,
2/ v období od 01.02.2010 do 22.02.2012 si ako otec maloletého F. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale

bytomumatkyO.A.,naadreseM.č.XXX,znedbanlivostineplnívyživovaciupovinnosť,ktorámuvyplýva
zo Zákona o rodine a ktorej výška bola rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/161/2004 zo dňa
12.10.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoP/60/2005 zo dňa 02.02.2006 s
nadobudnutou právoplatnosťou dňa 06.09.2006 určená na sumu 1.800,-Sk mesačne (59,75 eura), ktorúje povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom 01.09.2004, čím takto
za obdobie od 01.02.2010 do 22.02.2012 dlhuje k rukám matky na výživnom sumu 746,25 eura,

o s l o b o d z u j e,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe troch obžalôb Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestné veci proti obžalovanému
F. B. a v dňoch 27.04.2009, 20.07.2009, 05.03.2010, 31.10.2011, 05.12.2011, 13.02.2012 a 22.02.2012

a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného M.
Z., svedkov O. B., R. B., O. W., O. A., G. B., F. V., výsluchom znalca O.. S. G., prečítaním výpovedí
svedkov O. G., V. G., S. N., V. Z. a M. O. z prípravného konania ako aj prečítaním listinných dôkazov a
oboznámením ďalšieho obsahu všetkých troch súdnych spisov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný F. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.04.2009 ku skutku v bode 1/ nevypovedal a preto súd
postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpovede z prípravného konania a zistil,

že obžalovaný sa bránil, že s trestným činom nemá nič spoločné. Poškodeného síce na Silvestrovskej
zábave 2006 v priestoroch baru zahliadol, ale neprišiel s ním do slovného ani do fyzického kontaktu.
Vyjadril svoj názor, že podľa kolísavej chôdze poškodeného usúdil, že mal vypité.
Z konfrontácie, ktorú obžalovaný podstúpil s poškodeným M. Z. dňa 05.05.2008 súd zistil, že obžalovaný
znova poprel spáchanie skutku a vyjadrenia poškodeného o tom, že ho mal udrieť päsťou do tváre,

označil za nepravdivé.
Obžalovaný ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2010 ku skutku v bode 2/ uviedol, že si na
podrobnosti skutku nepamätá, ale určite vedel, že robil vo firme u pána V. v čase, keď si zakupoval
mobilný telefón. Keď si mobil bral, bol zamestnaný na dohodu na dobu neurčitú, mal normálny príjem,
nemal vôbec v úmysle spáchať nejaký podvod, nikdy by sa takéhoto skutku nedopustil.

Na doplňujúce otázky uviedol, že vykonával najmä dozor nad robotníkmi pri prerábkach bytov a tiež
mal na starosti zháňanie zákaziek. Jeho čistý mesačný príjem bol približne 20.000,-Sk, pričom zmluvu,
ktorú podpísal s pánom V., k dispozícii už nemal. V tom období iné zamestnanie nemal. Keďže pracoval
na dohodu, nebol mu poskytnutý zápočet zo Sociálnej poisťovne. Mená robotníkov, ktorých dozoroval,
už uviesť nevedel a vzhľadom na viac ako štvorročný odstup od skutku si nevedel spomenúť ani na

zákazky, ktoré pre firmu vybavil. Príjem z dohody o vykonaní prác dostával v hotovosti, ale aj napriek
tomu nemohol zaplatiť za mobilný telefón, pretože v tom čase mal finančné problémy a uprednostnil
úhradu výživného.
Obžalovaný ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2011 ku skutkom v bodoch 3/ a 4/ uviedol, že
neplatil na deti, nakoľko mal vážne finančné problémy a tiež mal už novú rodinu a finančne mu to

nevychádzalo. Uviedol, že ho veľmi mrzí, že nemohol platiť na vlastné deti. Bol si vedomý, že to zanedbal
a cítil sa byť vinný, ale nerobil to úmyselne. Snažil sa uhradiť aspoň dlh na výživnom v zmysle obžaloby,
o čom predložil súdu doklady, a to poštovú poukážku č. 33169 zo dňa 28.10.2011 uhradenú vo výške
537,75 eura na adresu O. A. a poštovú poukážku č. 33172 zo dňa 28.10.2011 na sumu 597,51 eura na
adresu G. B.. Na dlh, ktorý uhradil na výživnom v zmysle obžaloby, z časti zarobil a z časti si naň požičal.

Poškodený M. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2009 ku skutku v bode 1/ uviedol, že bol
na Silvestra na prelome rokov 2006-2007 v reštaurácii Moretti a potom išiel peši smerom k svoju
prenajatému bytu, ale cestou sa ešte zastavil v bývalom Interhoteli Nitra, aby si kúpil cigarety. Vstúpil
dnu a chcel ísť do nočného baru, keď v tom obžalovaný išiel proti nemu a niečo mu hovoril. Nerozumel

mu, pretože tam bol veľký hluk a navyše ho ani nezaujímalo, čo mu hovorí, pretože si ho už dlhšiu dobu
nevšímal z dôvodu, že obžalovaný vtedy žil s jeho bývalou ženou. Obžalovaný ho udrel päsťou do hlavy,
on spadol a potom si už iba pamätal, že pri ňom stála nejaká žena a muž, ktorí ho kriesili. Pamätal si
ešte taxikára, ktorý ho viezol domov. Na druhý deň šiel k mame na Klokočinu a u nej spal, pretože ho
veľmi bolela hlava a bolo mu zle. Bolesti hlavy máva stále, nemôže spávať, z ničoho nič stráca vedomie

a v dôsledku toho bol už viackrát hospitalizovaný.Na doplňujúce otázky sa vyjadril, že obžalovaný ho udrel päsťou do hlavy, do oblasti čela vpravo, na
čo spadol smerom dozadu na bok. Celé sa to dialo v blízkosti recepcie, nepamätal si, že by bol vonku.
Necítil sa byť vtedy pod vplyvom alkoholu. Konflikty s obžalovaným pred týmto skutkom žiadne nemal,

a keď, tak iba slovné. Svedkov udalosti nevedel uviesť, pretože hoci bolo na mieste veľa ľudí, on nikoho
nepoznal.

Svedkyne O. B. (matka obžalovaného) a R. B. (manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa
20.07.2009kuskutkuvbode1/obezhodneuviedli,žepreprekážkuspočívajúcuvpríbuzenskompomere

k obžalovanému nebudú vypovedať.

Svedkyňa O. W. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2010 ku skutku v bode 1/
uviedla, že pre prekážku spočívajúcu v príbuzenskom pomere k obžalovanému nebude vypovedať, a
preto súd postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania
a zistil, že svedkyňa nebola v bare Pulso v čase skutku a dozvedela sa o tom až na druhý deň od matky,

ktorá jej povedala, že do baru prišiel poškodený M. Z., bol veľmi agresívny a vulgárne nadával svojej
bývalej manželke, ktorá je teraz manželkou obžalovaného.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2011 ku skutku v bode 2/ uviedol, že si to už presne
nepamätá, ale niekedy koncom roku 2006 alebo začiatkom roku 2007 začal obžalovaný pracovať pre

firmu A&A, spol. s r.o., a to takým spôsobom, že mal uzavretú dohodu o vykonaní prác na dobu neurčitú,
to znamená, nemal uzavretú pracovnú zmluvu a nebol ich zamestnancom.
Na doplňujúce otázky uviedol, že obžalovanému bola počas celého obdobia, kedy vykonával práce na
základe dohody, vyplácaná každý mesiac odmena, ktorú s odstupom času odhadol priemerne na výšku
30 až 40 tisíc Sk mesačne. Odvody za neho ich spoločnosť neplatila, čo bol aj jeden z dôvodov, pre

ktorý ho nezobrali do firmy ako zamestnanca a pre ktorý mali s ním uzavretú len dohodu na vykonanie
práce. Pracoval tam po celý rok 2007 a aj nasledujúci rok, a to až do času, kedy svedok previedol svoj
obchodný podiel.

Svedkyňa O. A. na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2010 ku skutku v bode 3/ uviedla, že obžalovaný

neplatí výživné na syna F. od 01.02.2010, pričom ku dňu konania hlavného pojednávania bola z celkovej
dlžnej sumy uhradená poštovou poukážkou len časť výživného, a to 13.12.2010 vo výške 150 eur.
Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný posielal nejaké ďalšie peniaze. Neplatením výživného bol
syn vystavený nebezpečenstvu núdze, je školopovinný, navštevuje posledný ročník strednej školy. Úrad
práce požiadala o vyplácanie náhradného výživného, avšak to jej priznané nebolo. Nemala vedomosť

o tom, že by sa obžalovaný so synom stretával a že by mu prispieval na výživu inými ako finančnými
prostriedkami.

Svedkyňa G. B. na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2010 ku skutku v bode 4/ uviedla, že obžalovaný jej
riadne a včas neplatí výživné na dcéru O. od 01.02.2010, pričom z dlhu na výživnom uhradil len čiastku

150 eur dňa 13.12.2010 a keďže nebola schopná dcéru uživiť sama, požiadala úrad práce o vyplácanie
náhradného výživného, ktoré jej úrad platí od apríla 2010. S výživou a výchovou dcéry jej pomáhala
mama, pričom dieťa nebolo nikdy vystavené nebezpečenstvu núdze. Obžalovaný na výchovu a výživu
dieťaťa neprispel nielen finančne, ale ani žiadnou inou formou, s dcérou nie je v kontakte, nestretávajú
sa.

Z výpovedí svedkov O. G., V. G., S. N., V. Z. a M. O., ktoré súd na hlavnom pojednávaní prečítal podľa
§ 263 odsek 1 Trestného poriadku, vyplynulo, že:
- svedok O. G. vypovedal ku skutku v bode 1/ a uviedol, že oslavoval Silvestra 2006 s poškodeným
v reštaurácii Moretti, odkiaľ poškodený odišiel skôr a keď ho hľadal, tak mu S. N. povedal, že išiel do

baru Pulso, kde dostal bitku; po príchode do baru Pulso zistil od bývalej manželky poškodeného, že
poškodeného uderil obžalovaný, pretože sa za niečo vadili a poškodený potom spadol na zem a stratil
vedomie; na druhý deň viackrát poškodenému volal, ale ten mu nebral telefón a nebral mu ani na ďalší
deň; u rodičov poškodeného zistil, že tento spí už druhý deň po sebe a keďže poškodený na neho len
minimálne reagoval, zavolal mu záchranku; svedok ďalej uviedol, že v ten deň mu volal obžalovaný a

povedal mu, že mu je to ľúto, pretože poškodeného nechcel tak udrieť; svedok dodal, že poškodený na
Silvestra pil, ale nebol opitý;
- svedok V. G. vypovedal ku skutku v bode 1/ a uviedol, že pracuje ako taxikár a v deň skutku bol vyslaný
k hotelu Nitra, kde zákazníkom bol poškodený M. Z., bol dosť opitý, mal ovracaný kabát aj košeľu,pričom toto usúdil z toho, ako poškodený hovoril a z toho, že smrdel alkoholom; žiadne zranenia si na
poškodenom nevšimol;
- svedok S. N. vypovedal ku skutku v bode 1/ a uviedol, že oslavoval Silvestra 2006 s poškodeným v

reštaurácii Moretti, odkiaľ poškodený odišiel asi okolo pol noci a o skutku nevedel nič, pretože pri ňom
nebol, len sa dopočul, že v bare Pulso poškodeného niekto napadol a že prišla pre neho sanitka;
- svedkyňa V. Z. (matka poškodeného) vypovedala ku skutku v bode 1/ a uviedla, že syn prišiel k nim
domov dňa 01.01.2007 asi okolo obeda, bol triezvy, ale bol divný, išiel si ľahnúť, nič nepil ani nejedol a
tak zostal celý čas, pričom až na druhý deň v čase asi o 14.00 hodiny prišiel jeho kamarát O. G. a ten

sa čudoval, že syn už druhý deň spí a preto zavolali sanitku, ktorá odviezla syna do nemocnice a
- svedok M. O. vypovedal ku skutku v bode 2/ a uviedol, že je splnomocneným zástupcom spoločnosti
Home Credit Slovakia, pričom obžalovaný uzatvoril dňa 26.04.2007 úverovú zmluvu č. 3704176411,
predmetom ktorej bol mobilný telefón a mal zaň splácať mesačné splátky vo výške 736,- Sk po dobu
12 mesiacov, avšak neuhradil ani jednu splátku, a preto vznikla spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Piešťany škody vo výške 293,17 eura.

Znalec O.. S. G., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, predniesol na hlavnom
pojednávaní znalecký posudok č. 69/2007 v zhode s jeho písomným vyhotovením a uviedol, že mu
nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Takto súd zistil, že
poškodený utrpel pohmoždenie mozgu so zakrvácaním v oblasti čelových lalokov obojstranne a krvnú

zrazeninunadapodmozgovýmobalomvčelovejoblastivľavo,prasknutielebkyvľavoazlomeninusteny
dutiny hornej čeľusti, krvnú podliatinu v oblasti pravého horného viečka a organický psychosyndróm
stredne ťažkého stupňa. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o poranenia ťažké. Priemerná doba liečenia
a práceneschopnosti týchto zranení je najmenej desať týždňov až dvanásť týždňov, avšak môže trvať
aj rok a prípadne viesť aj k invalidizácii. Poškodený bol odkázaný na pomoc inej osoby a jeho zranenia

si vyžiadali hospitalizáciu. Trvalé následky sa nedali vylúčiť, pričom tieto sa môžu podľa znalca objaviť
aj niekoľko rokov po úraze. Vo vzťahu k zraneniam mozgu vyslovil záver domnienku, že tieto mohli
najpravdepodobnejšie vzniknúť pádom na zem, na oblasť záhlavia.
Znalec na doplňujúce otázky uviedol, že pri ustaľovaní mechanizmu a spôsobu vzniku zranenia bral
do úvahy výpoveď poškodeného zo dňa 02.03.2007, ktorá korešpondovala aj s objektívnym nálezom,

kde prišlo ku vzniku krvnej podliatiny na jeho pravom hornom viečku, pričom v oblasti čela nemal
žiadne podliatiny, ktoré by nasvedčovali, že dostal úder päsťou do tejto časti a nemal v tejto časti ani
žiaden opuch. Zranenie poškodeného nemohlo vzniknúť takým spôsobom, akým ho opisoval poškodený
vo svojich výpovediach, pretože najpravdepodobnejšie k nemu prišlo v dôsledku pádu poškodeného
na zem, na oblasť záhlavia a vzhľadom na druh poranenia bolo nepravdepodobné, že by toto bolo

spôsobené v čase na Silvestra 2006, resp. v skorých ranných hodinách Nového roka 2007, pretože
ten interval by mal byť podstatne kratší. Zranenie by sa malo objaviť najneskôr do 24 hodín, avšak pri
tomto type zranenia by skôr predpokladal do 12-tich hodín. Vychádzal zo skutočnosti, že na adresu
poškodeného bolo urobené vyjadrenie, že dňa 01.01.2007 ešte „normálne chodil“, pričom na urgentný
príjem prišiel až 02.01.2007 o 16.03 hodine, kedy bol sprevádzajúcou osobou uvedené, že nevie chodiť

a takmer nevníma, pričom chodiť mal ešte aj po páde na zem, kedy bol asi dve hodiny v bezvedomí na
Silvestra a dňa 01.01.2007 a až následne 02.01.2007 mali nastať komplikácie. Interval medzi vznikom
zranenia tak, ako ho popísal poškodený na Silvestra 2006 a jeho nahlásením na urgentnom príjme dňa
02.01.2007, je príliš dlhý, mal by byť podstatne kratší. Zranenia poškodeného nebolo potrebné liečiť
operačne a nehrozila mu smrť, stačila konzervatívna liečba po prijatí na urgentný príjem dňa 02.01.2007.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na
vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda ku skutku v bode 1/ lekársku správu, potvrdenku za taxi, odpis
registra trestov a ďalšie správy o povesti obžalovaného, ku skutku v bode 2/ úverovú zmluvu, správu zo
Sociálnej poisťovne a správy o povesti obžalovaného a ku skutku v bode 3/ správu z Daňového úradu

Nitra I. a z Obvodného úradu Nitra, správu zo Sociálnej poisťovne a o osobných, majetkových pomeroch
obžalovaného ako aj poštovú poukážku č. 9042 z 21.02.2012 na sumu 119,50 eura, poštovú poukážku
č. 9041 z 21.02.2012 na sumu 132,78 eura, poštovú poukážku č. 15057 z 22.02.2012 na sumu 66,39
eura a poštovú poukážku č.15056 z 22.02.2012 na sumu 59,75 eura a ďalšie poštové poukážky.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že na tohto sa toho času hľadí akoby nebol odsúdený

a v zmysle správy Obvodného úradu Nitra obžalovaný v čase do spáchania skutku nebol ani raz
priestupkovo prejednávaný, pričom zo správy mesta Nitra súd nezistil žiadne charakterové hodnotenia
na jeho osobu.Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že skutok v bode 1/ sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, pričom túto
na základe výsledkov dokazovania nevyhnutne upravil tak, že presnejšie vyjadril čas, v ktorom prišlo
k spáchaniu skutku a spresnil aj údaj o dĺžke trvania liečenia a práceneschopnosti tak, že uviedol len
spodnúhranicu,tedalenminimálnudĺžkuichtrvaniaaskutočnostinasvedčujúcespôsobeniuťažkejujmy
na zdraví potom následne presne uviedol aj do právnej vety a právnej kvalifikácie, keď konkretizoval,

že sa jednalo o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas - najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní podľa §
157 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i), odsek 4 Trestného zákona,
pričom išlo o prečin, ktorého všetky znaky obžalovaný podľa názoru súdu naplnil v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona po subjektívnej ako aj
objektívnej stránke.

Súd tiež dospel k záveru, že aj skutok v bode 2/ sa stal a tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, ktoré všetky naplnil obžalovaný
konaním opísaným v tomto rozsudku.

Napriek tomu, že obžalovaný sa obvineniu zo spáchania oboch skutkov bránil, súd nemal po vykonaní

dokazovania žiadne pochybnosti o jeho vine a jeho obrane neuveril, nakoľko ju považoval vo vzťahu ku
skutkom v bodoch 1/ a 2/ za čisto účelovú.

Pokiaľ išlo o skutok v bode 1/, vykonané dôkazy umožňovali súdu prijať nepochybný záver, že
obžalovaný fyzicky napadol poškodeného M. Z. počas silvestrovskej zábavy v roku 2006 v bare Pulso a

to takým spôsobom, že ho uderil päsťou do hlavy, následkom čoho poškodený stratil rovnováhu, spadol
na zem, uderil si hlavu a stratil vedomie.
Tieto skutočnosti vyplynuli jednoznačne z výpovede poškodeného M. Z., ktorý opakovane a nemenne
tvrdil, že to bol práve a jedine obžalovaný, kto ho takto fyzicky napadol a na tomto tvrdení zotrval
aj pri konfrontácii s obžalovaným, pričom na žiadne ďalšie okolnosti skutku si pre stratu vedomia na

mieste činu a zhoršený zdravotný stav po skutku už nepamätal. Poškodeného v bare Pulso videli viacerí
svedkovia, pričom aj z výpovede svedka O. G. mal súd za preukázané, že poškodeného napadol
obžalovaný, nakoľko tomuto to prezradila na mieste činu sa nachádzajúca manželka obžalovaného, keď
sa jej svedok O. G. pýtal, čo sa poškodenému stalo. Svedok O. G. tiež uviedol, že obžalovaný sa po
skutku živo zaujímal o zdravotný stav poškodeného, pretože sa bál, že by poškodený mohol aj zomrieť

a vyjadril aj ľútosť nad tým, že „ho tak uderil“, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne O. W., ktorá bola
zamestnaná v nemocnici, kde sa poškodený liečil zo zranení a potvrdila, že obžalovaný sa zaujímal o
stav poškodeného.

Účelovosť popierania zavinenia obžalovaným vyvodil súd zo skutočnosti, že tento sa vzhľadom na

následne zistený rozsah poranení poškodeného mohol skutočne obávať o život poškodeného a keďže
aj sám potvrdil, že medzi ním a poškodeným bol pretrvávajúci spor kvôli skutočnosti, že v čase skutku
bol ženatý s bývalou manželkou poškodeného, mal na taký útok aj dôvod. Navyše, súd nemal žiadny
dôvod neveriť výpovediam poškodeného, pretože tento nijakým spôsobom nepopieral a ani nezatajoval,
že medzi ním a obžalovaným panoval nepriateľský vzťah kvôli bývalej žene poškodeného, s ktorou bol

v čase skutku obžalovaný ženatý, keď otvorene priznal minimálne slovné konflikty. Podobný slovný útok
zo strany obžalovaného na osobu poškodeného podľa jeho výpovede predchádzal aj fyzickému ataku,
v dôsledku ktorého utrpel poškodený ťažkú ujmu na zdraví.

V tomto kontexte súd hodnotil aj výpoveď znalca, ktorý síce uviedol, že interval medzi vznikom zranenia

tak, ako ho popísal poškodený na Silvestra 2006 a jeho nahlásením na urgentnom príjme až dňa
02.01.2007, je príliš dlhý a mal by byť podstatne kratší, avšak toto vyjadril len ako predpoklad, pričom
inú možnosť striktne nevylúčil. Z výpovede svedkov O. G. a V. Z. navyše jednoznačne vyplynulo, že
poškodený sa v čase od obeda 01.01.2007 až do príchodu zdravotnej pomoci v čase po 14.00 hodine
dňa 02.01.2007 nachádzal v posteli, kde celý čas spal alebo len ležal, podľa svedkov bol „mimo“,

nereagoval na podnety okolia a tak jeho zranenia nemohli byť spôsobené inak, než práve v dôsledku
útoku obžalovaného. Vzhľadom na to, akým spôsobom ich charakterizoval znalec, tieto nemohli byť
viditeľné pre svedka V. G. a ani pre V. Z., pretože boli prevažne vnútorného charakteru, pričom zranenia
na jeho očnom viečku zodpovedali aj objektívnemu nálezu. Podľa názoru súdu však zodpovedali tomu,čo uvádzal svedok V. G., keď tvrdil, že poškodený mal kolísavú chôdzu, čo pripísal tomu, že je zrejme
opitý, pretože aj smrdel alkoholom, ale nebolo možné celkom vylúčiť (ako to uviedol aj sám znalec), že
poškodený mal kolísavú chôdzu v dôsledku pádu na zem po údere obžalovaného a po takom údere do

záhlavia teda nemohol normálne chodiť.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo
nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním, kedy na verejnosti

fyzicky napadol poškodeného M. Z. tým, že ho päsťou udrel do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem a udrel si hlavu, čím mu spôsobil závažné zranenia, vedúce k dlhšie trvajúcej poruche zdravia,
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného
zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i), odsek 4 Trestného zákona.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako
úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonom (poškodiť zdravie poškodeného a porušiť pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej
morálky) a pre prípad, že také porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd vzal do úvahy okolnosti, za
akých obžalovaný skutok vykonal a nemal pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopnostiach

v čase skutku. Obžalovaný teda podľa názoru súdu už v čase, keď videl, že poškodený prichádza
do priestorov hotela Nitra a že ide do baru Pulso, v prítomnosti viacerých tam sa zabávajúcich ľudí
mal v úmysle tohto fyzicky napadnúť, respektíve ho „zneškodniť“, nakoľko v bare sa nachádzala aj
jeho vtedajšia manželka, ktorá bola bývalou manželkou poškodeného a kvôli ktorej mali obžalovaný a
poškodený v minulosti vzájomné slovné konflikty.

Vdanomprípadeišlooprečin,ktoréhozávažnosťboladanáspôsobomvykonaniačinu,mierouzavinenia
obžalovaného, avšak aj následkom, ktorý obžalovaný svojim konaním spôsobil.

Pokiaľ išlo o skutok v bode 2/, vykonané dôkazy umožňovali súdu prijať nepochybný záver, že
obžalovaný uzatvoril s poškodenou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. úverovú zmluvu,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup mobilného telefónu a že obžalovaný v čase, kedy
zmluvu uzatváral, uviedol túto spoločnosť do omylu, keď tvrdil, že je zamestnancom v spoločnosti A&A,
s.r.o., a to od augusta 2006, v ktorej má čistý mesačný príjem 20.000,- Sk.
Skutočnosti, ktoré takto obžalovaný tvrdil nepochybne vyplývajú z úverovej zmluvy zo dňa 26.04.2007,
pretože v tejto podobe ju obžalovaný podpísal a svojim podpisom potvrdzoval pravdivosť uvádzaných

informácií, pričom však nepravdivosť predmetných údajov zjavne vyplýva zo správy zo Sociálnej
poisťovne, ktorá obžalovaného v kritickom čase neregistrovala v pozícii zamestnanca u zamestnávateľa
A&A, s.r.o. a neregistrovala ho ani ako samostatne zárobkovo činnú osobu a ani ako poberateľa
dôchodku a vyplynulo to aj z výpovede svedka F. V., ktorý potvrdil, že takýto pracovný pomer medzi
obžalovaným a spoločnosťou A&A, s.r.o. neexistoval, pretože obžalovaný pracoval len na dohodu,

pričom výslovne uviedol, že obžalovaný nebol ich zamestnancom a na dohodu mal pracovať od konca
roka 2006, alebo od začiatku roka 2007. Z tohto podľa názoru súdu zjavne vyplynulo, že obžalovaný
v čase uzatvárania zmluvy nemal uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, nemal garantovaný
pravidelný mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške, ktorú uvádzal v úverovej zmluve, a preto
poškodenú spoločnosť zavádzal, keď ním uvádzané skutočnosti vlastne len predstieral.

Navyše, účelovosť obrany obžalovaného súd vyvodil aj zo skutočnosti, že už v prípravnom konaní
sa preľakol následku, ktorý mu hrozil nielen v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok, ale ktorý
vyplynul aj z dodatočne odhalených nepravdivých skutočností, pretože obratom sľuboval dlh vzniknutý
titulom nezaplatenia ani jednej z dvanástich splátok uhradiť. Toto obranné tvrdenie použil viackrát aj
v priebehu dlhšie trvajúceho súdneho konania, avšak až ku dňu vyhlásenia rozsudku sa tak nestalo.

V tejto súvislosti považoval súd za potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ by aj obžalovaný mal
akýkoľvek príjem z hocakej inej činnosti vykonávanej v období trvania úverovej zmluvy a v období
jemu nepochybne známeho rozpisu jednotlivých splátok, napríklad v ním deklarovanej výške približne
20.000,- Sk, obžalovaný hodnoverne neobjasnil, prečo podmienky úverovej zmluvy nedodržal a za
takýmto spôsobom kúpený telefón riadne a včas neplatil. Jeho obrana, že uprednostnil platenie

výživného, bola podľa názoru súdu len účelová výhovorka vzhľadom na to, že svedok F. V. sa vyjadril,
že boli mesiace, v ktorých dostával obžalovaný odmenu za práce vykonané pre spoločnosť A&A, s.r.o.
na základe dohody o vykonaní prác aj vo väčšej hodnote ako 20.000,- Sk, pričom ako mal súd možnosť
zistiť, jeho vyživovacia povinnosť vo vzťahu k dvom deťom nepresahovala sumu 4.000,- Sk mesačne(obžaloba Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2Pv/320/2010). Navyše, v úverovej zmluve tiež tvrdil, že
nemá žiadne vyživované deti a pre spoločnosť A&A, s.r.o. pracuje od augusta 2006, čo sa tiež vzhľadom
na vykonané dôkazy nezakladalo na pravde.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo
nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním, kedy uvádzal
poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany nepravdivé skutočnosti nielen ohľadne

existencie svojho pracovného pomeru (že je zamestnanec v A&A, s.r.o.) a výšky svojho mesačného
príjmu plynúceho mu z tohto pracovného pomeru, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako
úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným

zákonom (záujem na ochrane majetku, z ktorého sa poskytuje úver) a pre prípad, že také porušenie
spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd vzal do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a
nemal pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopnostiach v čase skutku. Obžalovaný teda
podľa názoru súdu už v čase, keď uzatváral zmluvu o úvere, vedel, že priamo v úverovej zmluve
neuvádza pravdivé skutočnosti, pretože si bol vedomý toho, že ak by ich uviedol, nesplnil by podmienky

ani na jeho poskytnutie, nieto ešte na jeho splácanie a bol uzrozumený s tým, že v dôsledku neexistencie
ním uvádzaných skutočností môže poškodenému spôsobiť škodu na jeho majetku pre prípad, že
poskytnutý úver nebude schopný platiť.
Vdanomprípadeišlooprečin,ktoréhozávažnosťboladanáspôsobomvykonaniačinu,mierouzavinenia
obžalovaného a tiež následkom, ktorý obžalovaný svojim konaním spôsobil.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestných činov, ich následky, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že na tohto sa hľadí akoby nebol odsúdený a
že do spáchania skutku nebol priestupkovo prejednávaný a tak z poľahčujúcich okolností uvedených v
§ 36 Trestného zákona súd u obžalovaného prihliadol na to, že v čase pred spáchaním skutkov viedol
riadny života (písmeno j/), avšak z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u

obžalovaného musel prihliadnuť na okolnosť uvedenú pod písmenom h), a to s poukazom na to, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov. S poukazom na rovnovážny pomer týchto okolností súd s
použitím ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona trestnú sadzbu, podľa ktorej ukladal trest, žiadnym
spôsobom neupravoval.

Keďže odsudzoval obžalovaného za viac úmyselných trestných činov, spáchaných viacerými
samostatnými skutkami, ukladal mu trest úhrnný podľa trestnej sadzby zo všetkých trestných činov
najprísnejšej, teda podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, kde Trestný zákon umožňuje súdu uložiť trest
odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov naproti ustanoveniam § 364 odsek 1 Trestného
zákona, ktoré umožňuje potrestať páchateľa „len“ trestom odňatia slobody s výmerou trestnej sadzby až

na tri roky a § 157 odsek 1 Trestného zákona, ktoré umožňuje potrestať páchateľa „len“ trestom odňatia
slobody s výmerou trestnej sadzby na šesť mesiacov až na dva roky.
Vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného boli splnené podmienky predpokladané v § 49 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona, kedy pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa najmä s ohľadom na
jeho doterajší život a okolnosti prípadu nie je nevyhnutný priamy výkon trestu, rozhodol súd, že mu výkon

trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere 18 mesiacov (teda pri spodnej hranici trestnej sadzby
úhrnného trestu), podmienečne odloží na skúšobnú dobu dvoch rokov, pretože súd bol presvedčený, že
takto uložený trest bude plniť účel z hľadiska nielen individuálnej, ale aj z hľadiska generálnej prevencie.

Keďže súd nemal pochybnosti o dôvodnosti ani výške škody spôsobenej obžalovaným, na náhradu

ktorej si poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. riadne a včas uplatnila nárok titulom výdavkov
vynaložených na jej poistenca poškodeného M. Z., samostatným výrokom rozhodol o uložení povinnosti
obžalovanému túto nahradiť vo výške 816,97 eura.Keďže súd nemal z vykonaného dokazovania podklad pre vyslovenie povinnosti nahradiť škodu
poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
ju odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Pokiaľ išlo o skutky v bodoch 3/ a 4/, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné
postupovať podľa § 86 písmeno a) Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť trestného činu zaniká aj
vtedy,akideotrestnýčinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207,aktrestnýčinnemaltrvalonepriaznivé
následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Účinná ľútosť je možná len pri dokonaných trestných činoch za splnenia zákonných podmienok
uvedenýchnapríkladvpísmenea),pričomúpravoupodmienokzánikutrestnejzodpovednostivdôsledku
účinnej ľútosti sa sleduje ochrana dôležitých spoločenských záujmov, ktorá sa dosiahne sľubom
beztrestnosti páchateľovi, ak škodlivý následok trestného činu napraví alebo zamedzí. Škodlivým
následkom sa rozumie skutočná zmena na chránenom záujme, teda len jeho porušenie, a nie samo
ohrozenie. Napravenie škodlivého následku predpokladá, že páchateľ odstráni zmeny spôsobené na

chránenom záujme, a tým v podstate obnoví pôvodný stav.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný predložením originálnych poštových
poukážok preukázal, že zaplatil úhradou na pošte dlh na výživnom za prejednávané obdobie vo vzťahu
k obidvom svojim deťom, F. aj O., pričom všetky platby na poštových poukážkach boli riadne adresované
na zákonných zástupcov oprávnených osôb. Obžalovaný tak učinil jednoznačne a nepochybne v čase

pred vykonaním hlavného pojednávania, na ktorom prišlo k vyhláseniu rozsudku, a teda svoju povinnosť
splnil dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Keďže obžalovaný hodnoverným spôsobom (predložením originálov poštových poukážok) preukázal
súdu, že svoju vyživovaciu povinnosť dodatočne splnil, súd s poukazom na všetky už vyššie uvedené

skutočnosti, najmä na preukázateľné uhradenie zameškaného výživného a splnenie zákonných
podmienok pre prijatie záveru, že prišlo k účinnej ľútosti zo strany obžalovaného, rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku, teda obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora
v Nitre oslobodil podľa § 285 písmeno e) Trestného poriadku s poukazom na § 86 písmeno a) Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.