Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/372/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223465
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8115223465.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci v právnej veci žalobcu: M. L., G..

XX.X.XXXX, K. O., Q.. O. XX, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44
250 029, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia č. 93, v konaní o bezdôvodné obohatenie 605,12 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 605,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15%ročnezosumy605,12euraod10.10.2015dozaplateniaatovšetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 9.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol rozsudkom o povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie žalovaným vo výške 605,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby
uviedol, že ide o Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7086039 zo 17.1.2011, predmetom ktorej

bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.000,- Eur s mesačnou splátkou 73,50 Eur, ročná úroková sadzba
19,90 %, RPMN 29,90 %, priemerná RPMN 20,68 %, termín konečnej splatnosti 07/2014. Zmluva je
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. k/). Jedná sa
o obligatórnu náležitosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržaním tejto obligatórnej náležitosti
je spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/
ZoSÚ. Žalobca žalovanej uhradil sumu 2.605,12 eura v splátkach 13 x 73,50 Eur a sumu 1.649,62 Eur

uhradil zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5013869 zo dňa 17.4.2012. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu
obohatil sumou 605,12 eura, ktoré požaduje žalobca vydať. Žalobca poukázal na obdobné konania
vedené na súdoch v rámci SR, kde posúdili súdy konanie dodávateľov ako úmyselné konanie vedúce
k bezdôvodnému obohateniu, kde je premlčacia doba 10-ročná.

2. Pôvodne žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 26.11.2015 navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Z pohľadu žalovaného si tento splnil povinnosť mu uloženú v § 9 ods. 2 písm. k/ a v

Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 7086039 je stanovený dátum splatnosti, výška istiny, výška úroku, výška
poistenia aj celková výška úhrady v splátkovom kalendári k predmetnej zmluve. Ďalšia argumentácia
žalovaného odkazom na sankciu v ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. sa z pohľadu súdu musia predpoklady
použitia sankcie splniť kumulatívne, teda všetky predpoklady uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ alebo ak jesplnená podmienka uvedená v písm. b/. Doplňujúco ústne vzniesol žalovaný voči uplatnenému nároku
námietku premlčania.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 2.6.2017, sp. zn. 15C/372/2015 žalobu z dôvodu premlčania
zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že zásada, že neznalosť zákona

neospravedlňuje by bola na mieste, ak by on niekomu spôsobil ujmu, resp. porušil práva a právom
chránené záujmy. Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúce svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve spadajú pod režim spotrebiteľského práva. Podľa jeho názoru konanie subjektu, ktorý dlhodobo
a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery sa nedá označiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských
úveroch a požaduje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje

úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje
úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské
právo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajských súdov. Čo sa týka subjektívnej
premlčacej doby, tak pre kategóriu objektívnosti je podstatou jej nezávislosť od ľudského vedomia.
Naproti tomu je pre kategóriu subjektívnosti podstatou jestvovanie vo vedomí, závislosť od vedomia,

získanie vedomostí. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí skutkové okolnosti o tom, že môže podať žalobu o
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,atobezohľadunato,žesaotýchtoskutočnostiachmoholdozvedieť
skôr. Žalobca nevedel, že splátky, ktoré od neho žalovaný prijíma nad výšku istiny, od neho prijíma
nezákonne. Žil v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil

žalovaný porušením spotrebiteľského práva. Až od Združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedel,
že žalovaný od neho prijíma platby, v rozpore so zákonom a že mu predložil na podpis formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na splátky právo má.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.5.2019, č.k. 8Co/144/2018 - 157 rozhodol, že pokračuje

konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 01.01.2018 vymazaná z Obchodného registra, a to so
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 ako žalovaným. Uvedeným uznesením zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že žalobca podal žalobu o vydanie

bezdôvodného obohatenia v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom
obohatení sa nedozvedel skôr ako v júli 2015, resp. v roku 2014, kedy kontaktoval Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobca predložil prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti listinný
dôkaz (č.l. 11), ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. K objektívnej premlčacej dobe
uviedol, že Žalovaný ako obchodná spoločnosť bol v Obchodnom registri zapísaný dňa 25.02.2005 s

predmetom činnosti ako je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom,
poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov
a iné. Zmluva o úvere uzatvorená dňa 17.01.2011 bola uzatvorená v čase účinnosti zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahoval
od počiatku svojej účinnosti ustanovenia obsahujúce dôsledky neuvedenia obligatórnych náležitostí

podľa ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ a k/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pred účinnosťou
zákona č. 129/2010 Z.z. bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý v ustanovení § 4 odsek 2 upravoval
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere.Sneuvedenímurčitýchnáležitostí(okreminýchajnáležitosti,
ktoré sú v súčasnosti upravené v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z.)
spájal s účinnosťou od 01.01.2008 sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z vyššie

uvedeného teda vyplýva, že v čase, kedy došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere bol už niekoľko rokov
účinný zákon, ktorý spájal s neuvedením určitých náležitosti (okrem iných aj náležitosti, ktoré sa
týkajú prejednávaného prípadu) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný
ako podnikateľský subjekt mal od času svojho zápisu do Obchodného registra (t.j. od 25.02.2005) v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Mala by sa preto na neho prirodzene klásť požiadavka

znalosti zákonov vzťahujúcich sa na problematiku poskytovania úverov. Uvedená požiadavka by na
neho mala byť kladená už len z dôvodu, že je to žalovaný ako dodávateľ, ktorý spotrebiteľom predkladá
na podpis formulárové, vopred pripravené zmluvy o úvere, ktorých obsah spotrebitelia (možno s
výnimkou výšky čerpaného úveru) nemôžu ovplyvniť. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názoromprvoinštančného súdu, podľa ktorého by mal spotrebiteľ v momente vyplatenia celého úveru vedieť, že
úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov (teda, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane dodávateľa), no dodávateľ, ktorý v podstate zmluvu o úvere sám tvorí nemusel už v čase jej

uzatvorenia vedieť, že úver poskytnutý na základe nej sa podľa zákona bude považovať za bezúročný
a bez poplatkov (teda že sa bezdôvodne obohatí pokiaľ mu spotrebiteľ preplatí poskytnutú istinu). V
prejednávanom prípade je na mieste preskúmať, či na strane žalovaného v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere nebol minimálne nepriamy úmysel, teda že dodávateľ vedel, že svojim konaním (predložením
zmluvy, ktorá neobsahovala určité náležitosti, s neuvedením ktorých zákon spája sankciu v podobe

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane a
pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Bolo na mieste teda preskúmať, či sa na strane
žalovaného nachádzalo aspoň uzrozumenie, ako najnižšia zložka vôle. Vzhľadom na časovú účinnosť
právnych predpisov (vysvetlená v predchádzajúcom bode odôvodnenia), na podnikateľskú činnosť
žalovaného ako aj na početnú rozhodovaniu činnosť súdov sa odvolaciemu súdu javí nepriamy úmysel
na strane žalovaného a teda dôvod na aplikáciu desaťročnej premlčacej doby.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil
tento skutkový stav:

7. Žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej dňa 17.1.2011 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej

pôžičky č. 7086039, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur, ktorú sa
žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 73,50 eura. V zmluve si strany dohodli ročnú
úrokovú sadzbu 29,90% (uvedené vyplýva aj zo štandardných európskych informácii), RPMN bola vo
výške 29,90% a priemerná RPMN vo výške 20,68%. Celková suma pôžičky bola 3.087,- eur, počet
splátok 42, termín konečnej splatnosti 7/2014 a celkové náklady spotrebiteľa 1.087,- eur.

8. V konaní vypočutý žalobca uviedol, že zobral pôžičku 2.000,- eur a splácal ju asi 3 roky. Zdalo sa
mu to veľa, zdal sa mu vysoký úrok 29 %, tak sa poradil so združením. Okrem spornej pôžičky čerpal
u žalovaného ešte jednu pôžičku spôsobom, že z druhej pôžičky sa vyplatila táto, ktorá je predmetom
konania. Na položené otázky žalobca odpovedal, že zmluvu si prečítal a o vysvetlenie nejasností

nežiadal. V tom čase mu bolo všetko jasné. Potvrdil, že predtým ako požiadal o úver u žalovaného sa
bol informovať v bankách a iných peňažných ústavoch, kde mu odmietli úver poskytnúť z dôvodu, že
mal dlh v Sociálnej poisťovni.

9. Žalobca predložil súdu potvrdenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 30.8.2015,

podľa ktorého menovaný ešte v roku 2014 kontaktoval združenie za účelom porady týkajúcej sa úverov
nebankových spoločností. Posledné stretnutie sa uskutočnilo v mesiaci 7/2015.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 52 ods. 1,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2011
do 29.06.2011 (ďalej len ako „OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods.1,5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.11.2011 (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2
definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

19. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

22. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

24. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkorobohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalovanej bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského
práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich

absolútnej neplatnosti.

26. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 605,12 eura. Vychádzal
pritom z toho, že zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 17.1.2011, č. 7086039, je bezúročná
a bez poplatkov, pričom z poskytnutého úveru 2.000,- eur uhradil sumu 2.605,12 eura. Súd je v
predmetnej veci viazaný názorom odvolacieho súdu, že úver poskytnutý žalobcovi je bezúročný a

bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ a k/
ZoSÚ (bod 15 uznesenia). Súd má taktiež za to, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
je dôvodná aj z dôvodu toho, že dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov

občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad
a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri
spotrebiteľskýchúverochposkytovanýchdomácnostiamvmesiacijanuár2011priúverochod1rokudo5

rokov na úrovni 11,04% ročne (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-
sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). Dohodnutá výška úrokov 29,90% ročne
uvedená v Zmluve /viac ako dva a pol násobné/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk
pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2011. Nebankový subjekt
(Consumer Finance Holding a.s.) pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa

odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia ako pri bankách / musí byť stále
súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník
uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii
poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná
a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak
nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že
pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa
nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú.
Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú
nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho

zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,90%
ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná.

27. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje

všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny
charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným
predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107
OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu
skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pokiaľ ideo subjektívnu premlčaciu dobu tak súd je viazaný právny názorom odvolacieho súdu, že žalobca
podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby,
pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedel skôr ako v júli 2015, resp. v roku 2014, kedy

kontaktoval Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobca predložil prvoinštančnému
súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č.l. 11), ktorý žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila.
Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak právny predchodca žalovanej ako osoba podnikajúca na
finančnom trhu mal odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytoval svoje služby, a preto
možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti mal

okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia
zmluvy už platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a termín konečnej splatnosti. Je dôvodné preto
predpokladať, že právny predchodca žalovanej minimálne vedel, že neuvedením podstatných údajov
priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ

(právny predchodca žalovanej) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky,
a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel).
Možno konštatovať, že konanie právneho predchodcu žalovanej pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné
s dobrými mravmi aj vzhľadom na výšku úrokovej sadzby. Právny predchodca žalovanej nerešpektoval
povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka

zameranými na ochranu spotrebiteľa. Konanie právneho predchodcu žalovanej preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť,
že úmysel právneho predchodcu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už
od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval a predložil ho na podpis žalobcovi, a teda bol daný aj

v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Súd okrem toho poukazuje aj na
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, kde tento uviedol, že vzhľadom na početnú rozhodovaniu
činnosť súdov sa odvolaciemu súdu javí nepriamy úmysel na strane žalovanej a teda dôvod na aplikáciu
desaťročnej premlčacej doby. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ustanovenie § 107
odsek 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku

bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.

28. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bola vyplatená suma 2.000,- eur, pričom právnemu
predchodcovi žalovanej uhradil celkovo sumu 2.605,12 eura. Vzhľadom na to, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný, žalovaná ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance

Holding, sa na úkon žalobcu obohatila, a preto je povinná toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd ju
preto zaviazal na zaplatenie sumy 605,12 eura.

29. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto

prípade žalovaná, podľa § 563 OZ povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 9.10.2015.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby, a preto súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne (výška uvedená v žalobe -
v zmysle zásady non ultra petitum, hoci žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05%) zo

sumy 605,12 eura od 10.10.2015 do zaplatenia.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).