Uznesenie – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/288/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207820
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318207820.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci vyhlásenia za mŕtveho B.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica, dom XXa, byt č. XX, R. rajon, X., H. republika, Ruská federácia,
adresa na doručovanie: B. XX, XXX XX A., na návrh navrhovateľky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX A., zastúpenej zákonnou zástupkyňou V.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX

XX A., zastúpenou Hagyari & Partners, s. r. o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 51 473
208, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.02.2019, č.k.
39Ps/20/2018-66, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, uznesením, zo dňa 12.02.2019, č.k. 39Ps/20/2018-66, konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2, § 223 ods. 1, 2, § 227 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že neboli splnené predpoklady na

vyhlásenie B. B. za mŕtveho, keď mal za preukázané, že menovaný žije. Zistil, že na tamojšom súde sa
pod sp.zn. 37P/287/2018 vedie konanie o návrhu B. B. na zníženie výživného, v ktorom tento uviedol,
že od polovice roku 2014 žije v meste X. v H. republike, pričom k predmetnému návrhu pripojil plnú
moc, ktorú udelil svojej právnej zástupkyni v danom konaní JUDr. Eve Bielikovej dňa 05.12.2017 v
Moskve, preklad pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel so zamestnávateľom OOO H. na dobu od 01.04.2018
do 15.01.2020 s pracovným zaradením vodič a poštové poukazy preukazujúce úhradu výživného k

rukám zákonnej zástupkyne navrhovateľky v roku 2017. Konštatoval, že na tamojšom súde sú vedené
aj ďalšie konania, v ktorých B. B. vystupuje ako účastník, resp. strana sporu. Uviedol, že dňa 05.02.2019
advokátka JUDr. Eva Bieliková doručila tamojšiemu súdu vyhlásenie B. B. zo dňa 23.01.2019, v zmysle
ktorého má menovaný trvalý pobyt na adrese B. XX, XXX XX A., avšak od polovice roku 2014 žije v
meste X. v H. republike s tým, že dňa 29.07.2015 splnomocnil svojho brata P. C. B., nar. XX.XX.XXXX,
žijúceho vo M. v T., na preberanie pošty a vzhľadom na údajné problémy s doručovaním zásielok na

adresu jeho trvalého pobytu oznámil svoju novú adresu na doručovanie: B. XX, XXX XX A., pričom B.
B. predmetné vyhlásenie podpísal v prítomnosti notára X. mestského notárskeho okruhu H. republiky
C. D. Z., ktorý jeho podpis overil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu zvoleného jej zákonnou zástupkyňou odvolanie, žiadajúc, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP) a že neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm. a) zákona 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)]. Čestné prehlásenie B. B. pokladala za nedostatočné
na preukázanie toho, že menovaný je nažive, a to z dôvodu nedostatku osvedčenia apostille v zmysle
čl. 3, 5 a 6 Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín prijatého v

Haagu dňa 05.10.1961 publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
pod č. 213/2002 Z.z. (ďalej len „Haagsky dohovor“) na potvrdenie hodnovernosti podpisu B. B. a použitie
daného vyhlásenia na území Slovenskej republiky. Uviedla, že podľa jej informácií nebol trvalý pobyt B.
B. na území Slovenskej republiky predĺžený. Vyjadrila vážne pochybnosti o tom, či je B. B. nažive, keďže
v minulosti ju pravidelne kontaktoval a nebolo jej zrejmé, prečo by ju ako svoju jedinú dcéru úplne prestal

kontaktovať. Vzhľadom na uvedené považovala za potrebné vykonať dôkladnejšie zisťovanie toho, či
je B. B. nažive tak, aby o tejto skutočnosti nebolo možné pochybovať, napr. realizáciou videohovoru,
prípadne dožiadaním justičného orgánu Ruskej federácie v zmysle čl. 1 Dohovoru o vykonávaní dôkazov
v cudzine v občianskych a obchodných veciach prijatého v Haagu dňa 18.03.1970 publikovaného vo
vyhláške ministra zahraničných vecí pod č. 129/1976 Zb. na vykonanie dôkazu, ktorým by mohlo byť
predvolanie B. B., jeho vypočutie a následné zaslanie správy justičnému orgánu Slovenskej republiky,

resp. zabezpečenie účasti menovaného pri realizovaní videohovoru. Poukázala pritom na vyšetrovací
princíp, princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy, ktorými sa spravujú konania podľa Civilného
mimosporového poriadku. Ďalej namietala, že jej súd prvej inštancie nedal možnosť vyjadriť sa k
vyhláseniu B. B.. Súdu prvej inštancie zároveň vytkla, že B. B. neustanovil procesného opatrovníka v
zmysle § 222 CMP, hoci tak bol povinný urobiť.

X. B. B. vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že od polovice roku 2014 žije v meste
X. v H. republike, o čom má zákonná zástupkyňa navrhovateľky vedomosť. Tvrdil, že v mesiacoch
máj až jún 2019 mu zákonná zástupkyňa navrhovateľky opakovane telefonovala prostredníctvom
aplikácie Whatsapp a žiadala od neho výživné pre navrhovateľku, pričom naposledy mu telefonovala

dňa 30.06.2019. Vyjadril sa, že aj on viackrát telefonoval zákonnej zástupkyni navrhovateľky a žiadal ju,
aby mu umožnila hovoriť aj s navrhovateľkou, čo však odmietla.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a odvolanie

navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.

6. Podľa čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

7. Podľa čl. 2 ods. 2 CMP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu

podľa odseku 1.

8. Podľa § 222 CMP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za
mŕtvu.

9. Podľa § 223 ods. 2 CMP, ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho,
uznesením konanie zastaví.

10. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu,

ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky
okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

11. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská
republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,

ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

12. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamozakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Haagskeho dohovoru, jedinou formálnou náležitosťou, ktorú možno požadovať
na účely potvrdenia hodnovernosti podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a prípadne pravosti
pečate alebo odtlačku pečiatky na listine, je pripojenie osvedčenia podľa článku 4 vydaného príslušným
orgánom štátu, z ktorého listina pochádza.

14. Podľa čl. 3 ods. 2 Haagskeho dohovoru, formálnu náležitosť uvedenú v predchádzajúcom odseku
však nemožno požadovať, ak ju právny poriadok alebo platná prax v štáte, v ktorom sa listina predkladá,
alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými štátmi zrušili alebo zjednodušili, alebo vyňali listinu z
požiadavky vyššieho overenia.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych

socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných
veciach podpísanej v Moskve dňa 12.08.1982 publikovanej vo vyhláške ministra zahraničných vecí pod
č. 95/1983 Zb. (ďalej len „Zmluva o právnej pomoci“), listiny, ktoré na území jednej zmluvnej strany
vyhotovil alebo overil justičný alebo iný orgán alebo osobitne na to splnomocnená osoba v rámci svojich
právomocí a v predpísanej forme a ktoré boli opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, používajú sa na

území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To sa vzťahuje aj na listiny občanov, ktorých podpis
je overený podľa predpisov platných na území príslušnej zmluvnej strany.

16. Priebeh konania o vyhlásenie za mŕtveho bezprostredne ovplyvňuje preukázanie hmotnoprávnych
podmienok pre vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu. Ak tieto v ktorejkoľvek fáze konania neexistujú, súd

konanie uznesením zastaví. Jedná sa o neexistenciu hmotnoprávnych predpokladov vyplývajúcich z
ust. § 7 ods. 2 OZ, ktorými sú nemožnosť preukázania smrti fyzickej osoby predpísaným spôsobom
(prehliadkou tela a vystavením úmrtného listu), zistenie smrti fyzickej osoby iným spôsobom (priama
účasť na život ohrozujúcej udalosti) a nezvestnosť fyzickej osoby, ak s ohľadom na všetky okolnosti
možno usúdiť, že už nežije. Môže ísť o situácie, keď šetrením v úvodných fázach konania, ale aj

vykonaním dokazovania počas konania sa negujú hmotnoprávne predpoklady, napríklad sa zistí, že
osobajenažive,alebobolavidená,resp.sasamaprihlási,alebonebolaúčastnáudalosti,ktorázakladala
domnienku, že nie je nažive, resp. bol podaný šikanózny návrh na jej vyhlásenie za mŕtvu.

17. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že B. B. v priebehu konania dňa

23.01.2019 spísal vyhlásenie, v zmysle ktorého od polovice roku 2014 žije v meste X. v H. republike,
t.j. na území T. federácie, pričom predmetné vyhlásenie podpísal v prítomnosti notára Groznenského
mestského notárskeho okruhu Čečenskej republiky C. D. Z., ktorý jeho podpis overil. Z predmetného
vyhlásenia je aj v kontexte ďalších v spise obsiahnutých dôkazov celkom zjavné, že B. B. je nažive.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru o správnosti postupu súdu prvej inštancie,

ktorý rozhodol o zastavení predmetného konania z dôvodu nesplnenia predpokladov na vyhlásenie
B. B. za mŕtveho. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky, ktorá poukazovala na
nemožnosť použitia vyhlásenia zo dňa 23.01.2019 na území Slovenskej republiky z dôvodu nedostatku
osvedčenia apostille potvrdzujúceho hodnovernosť podpisu B. B. na danom vyhlásení. Z druhého
odseku navrhovateľkou citovaného čl. 3 Haagskeho dohovoru totiž vyplýva, že pripojenie osvedčenia

podľa čl. 4 Haagskeho dohovoru na potvrdenie hodnovernosti podpisu nemožno požadovať, ak ho
dohoda medzi dvoma alebo viacerými štátmi zrušila či zjednodušila, resp. ak vyňala listinu z požiadavky
vyššieho overenia. Slovenská republika a Ruská federácia sú pritom stranami dvojstrannej zmluvy
o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach uzavretej dňa
16.05.1983 medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických

republík, do ktorej Slovenská republika a Ruská federácia sukcedovali, a podľa ktorej ust. čl. 11 ods.
1 listiny občanov, ktorých podpis je overený podľa predpisov platných na území príslušnej zmluvnej
strany, sa používajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. S poukazom na uvedené
ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nepochybil, keď pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy

vyhlásenie zo dňa 23.01.2019, ktoré je vzhľadom na overenie podpisu B. B. na ňom príslušným notárom
podľa platných právnych predpisov Ruskej federácie v zmysle ust. čl. 11 ods. 1 Zmluvy o právnej
pomoci použiteľné na území Slovenskej republiky aj bez ďalšieho overenia. Pokiaľ navrhovateľka
vo svojom odvolaní požadovala vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci realizáciou videohovoru soB. B., prípadne jeho vypočutím zo strany justičného orgánu Ruskej federácie na základe dožiadania,
odvolací súd vyhodnotil použitie daných dôkazných prostriedkov ako nadbytočné, keď v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie bolo náležitým spôsobom preukázané, že B. B. žije. Navrhovateľka

zároveň súdu prvej inštancie vytkla, že jej nedal možnosť vyjadriť sa k vyhláseniu B. B. zo dňa
23.01.2019, avšak odvolací súd na túto námietku neprihliadol, keďže navrhovateľka sa k predmetnému
vyhláseniu dodatočne rozsiahlym spôsobom vyjadrila vo svojom odvolaní a odvolací súd sa s jej
výhradami k predmetnému vyhláseniu náležite zaoberal. Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani
odvolacou námietkou navrhovateľky týkajúcou sa neustanovenia procesného opatrovníka B. B. súdom

prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na účel ust. § 222 CMP, ktorým je poskytnutie
dostatočnej ochrany osobe, o ktorej vyhlásenie za mŕtvu ide, pričom sa vychádza z predpokladu, že táto
osobamáibapasívnepostavenieúčastníkakonania,keďžekonanieprebiehavjejneprítomnosti,apreto
je potrebné zachovať základné ústavnoprávne garancie jej práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na
skutočnosť, že B. B. sa na predmetnom konaní aktívne zúčastňoval a súd prvej inštancie konal priamo
s ním, a teda nebol daný dôvod, aby mu bola poskytnutá dodatočná ochrana v podobe procesného

opatrovníka, odvolací súd s poukazom na ust. čl. 2 ods. 2 druhej vety CMP a vyššie uvedený účel ust.
§ 222CMP dospel k záveru, že neustanovením procesného opatrovníka B. B. nedošlo zo strany súdu
prvej inštancie k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

18.Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostirozhodnutiesúduprvejinštancieakovecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).