Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200592
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2620200592.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: Ing. E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., Z. XXX/XX,
t.č. bytom I., M. R. XXX/XX proti žalovanej: Mgr. S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6.3.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s bytom č. XX nachádzajúcim sa v Bratislave
- Starom Meste, zapísaným v LV č. XXXX pre k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - m.č. Staré Mesto,
okres Bratislava I.

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaná je vlastníčkou
predmetného bytu opísaného v predchádzajúcom odseku. Žalobkyňa je navrhovateľkou vo veci o
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovanej, vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 9Ps 3/2019.
V tomto konaní bol predložený znalecký posudok MUDr. I. Q., v ktorom sa konštatuje, že žalovaná trpí
duševnou poruchou trvalého charakteru, a nie je spôsobilá rozhodovať o svojom nehnuteľnom majetku.

V tomto konaní bolo preukázané, že s vyššie opísaným bytom je úmysel manipulovať v neprospech
žalovanej.Jetuobava,žežalovanávosvojneprospechpredmetnúnehnuteľnosťscudzí,azároveňpríde
aj o odplatu zaň. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho
práva žalovanej. Žalobkyňa má za to, že neodkladné opatrenie žalovanú neobmedzí, naopak, smeruje
k ochrane jej záujmov.

3. K návrhu bol pripojený znalecký posudok, v ktorom znalkyňa okrem iného uvádza, že žalovaná
nie je spôsobilá rozhodovať o svojom nehnuteľnom majetku. Pred vyvodením tohto záveru znalkyňa
konštatovala,žežalovanájezvýšenesugestibilnáaľahšieovplyvniteľná.Máparciálnezníženúkritičnosť
k svojmu ochoreniu. Preto ako ochranu pred možným zneužitím znalkyňa navrhla obmedziť spôsobilosť
na právne úkony aj v oblasti narábania s nehnuteľným majetkom.

4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.6. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

7. Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

8. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

10. O neodkladnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu

sporových strán. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal
byť ohrozený. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne
pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda posudzuje naliehavosť

situácie. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru,
že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje
okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve z dôvodu naliehavosti možno neodkladným opatrením

rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný.

11. Súd zistil, že v danom prípade nie je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami. V danom prípade sa na tunajšom súde nevedie žiadne sporové konanie, kde stranami sporu

by boli žalobkyňa a žalovaná. Nejedná sa prípad, kedy by navrhovateľke neodkladného opatrenia
hrozil vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, príp. kedy by dochádzalo k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov. Nejedná sa ani o prípad existencie obavy z
ohrozenia exekúcie. Na tunajšom súde je pod sp.zn. 9Ps 3/2019 vedené konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony žalovanej Mgr. S. J., kde navrhovateľkou je žalobkyňa Ing. E. P.,

avšak nesporové konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je podmienené existenciou
právneho vzťahu medzi účastníkmi tohto konania. Teda obava z ohrozenia exekúcie v danom prípade
daná nie je. Pokiaľ ide o potrebu neodkladnej úpravy pomerov, v nadväznosti na neexistenciu
právneho vzťahu medzi navrhovateľkou žalobkyňou a žalovanou nie je podľa názoru súdu daná
ani táto. Uložením požadovaného obmedzenia, v danom prípade práva nakladať s predmetnými

nehnuteľnosťami, objektívne nemožno dosiahnuť ochranu práv žalobkyne, keďže sa žalobkyňa žiadnej
právnej ochrany svojich práv či záujmov nedomáha, v skutočnosti sa domáha ochrany záujmov
žalovanej prostredníctvom obmedzenia práv samotnej žalovanej. Súd má za to, že navrhovaným
neodkladným opatrením by síce neprišlo k nenávratnému stavu, avšak obmedzenie žalovanej by
bolo neprimeraným zásahom do jej ústavne garantovaného práva vlastniť majetok a s tým spojenými

oprávneniami vyplývajúcimi z vlastníckeho práva, kde jedným z nich je i s predmetom vlastníctva
voľne nakladať. Navyše treba uviesť, že v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
uvedenom vyššie doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané, či znalkyňou uvádzaná sugestibilita a
ľahšia ovplyvniteľnosť žalovanej je jednoznačne dôsledkom duševného ochorenia žalovanej, resp. či
tieto vlastnosti nie sú jednoducho vlastnosťami vyplývajúcimi z jej charakteru a povahy.

12. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia neprichádza v
danom prípade do úvahy už z dôvodu nesplnenia prvej zo základných podmienok pre jeho nariadenie,
ktorou je existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko osoby označené ako žalobkyňa a
žalovaná žiaden spor, ktorý by mal byť prejednaný pred súdom, medzi sebou nemajú. Z toho dôvodu s

prihliadnutím k ďalším skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom odseku súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.13. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní trovy nevznikli. Súd žalovanej
právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a

iných osôb. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď oprávnenej strane súd žiadne trovy nepriznal, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.