Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 15, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/275/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216880
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616216880.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Y.,

P.. XX.X.XXXX, Š. P. XXXX/XX, H. P. J., 2/ G.. O. Y. N., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, Y., obaja právne
zastúpení JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: E. D., P.. XX.XX.XXXX, bytom H., X. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., Budovateľská 36, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 5.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
sumu 5 000,00 €.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 3. 11. 2016 domáhali, aby súd v skrátenom konaní
(platobným rozkazom) určil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 5.000,- eur a nahradiť trovy konania,
a to titulom nesplatenej pôžičky.

2. V odôvodnení žaloby uviedli, že 5. 1. 2016 v doobedňajších hodinách sa žalovaný telefonicky
skontaktoval so žalobcom v 1. rade s tým, že potrebuje požičať peniaze, konkrétne sumu 5.000,- eur.

Žalobca v 1. rade o tom informoval svoju manželku - žalobkyňu v 2. rade, kedy bol s ňou doma. O obsahu
telefonátu ju informoval z toho dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré mal žalovanému zapožičať, patria
do BSM.

3. Následne žalobca v 1. rade zamieril do UniCredit Banky, a. s., na Zimnej ulici 56 v Spišskej Novej Vsi,
kde vybral požadovanú sumu, ktorú vzápätí odovzdal žalovanému pri vstupe do banky. V tom čase sa v
banke nachádzal aj J. Y., ktorý banku navštívil za účelom založenia podnikateľského účtu. Bol svedkom

toho, že žalobca v 1. rade odovzdáva peniaze žalovanému. Obaja žalobcovia žalovaného považovali za
dlhoročného priateľa a nakoľko sa ocitol vo finančných ťažkostiach, požičaním peňazí mu chceli pomôcť.

4. Pri odovzdaní a preberaní peňazí sa žalovaný so žalobcom v 1. rade dohodol, že peniaze mu vráti
bezúročne do jedného mesiaca. Do dohodnutej doby žalovaný zapožičané peniaze nevrátil, preto sa
žalobca v 1. rade s ním skontaktoval SMS-správou, aby sa mu ozval. Žalovaný sa však s ním odmietol
stretnúť so slovami, že nemá čas.

5. Neskôr žalobca v 1. rade sa stretol so žalovaným pri šoférovaní, kedy zbadal jeho motorové vozidlo a
keďže tento na jeho SMS-správy nereagoval, ani mu nedvíhal mobilný telefón, vyhľadal ho motorovým
vozidlom pred jeho domom, kedy v aute s ním sedel aj jeho bratranec N. D.. Tento pri otvorenomokne počul rozhovor, pri ktorom žalovaný žalobcovi v 1. rade povedal, že vzniknutú situáciu rieši a že
to zaplatí. Taktiež počul, že spomínal výšku požičanej sumy 5.000,- eur. Nakoľko žalovaný žalobcom
peniaze nevrátil ani po opakovaných telefonátoch, SMS-kách, a ani po zaslaní predžalobnej výzvy, ktorá

mu bola doručená 14. 10. 2016, žalobcovia sa domáhajú vrátenia peňazí predmetnou žalobou.

6. Spolu so žalobou doručili listinné dôkazy, a to čestné prehlásenie J. Y., N. D., kópiu urgencií
prostredníctvom SMS-správ a predžalobné výzvy. V ďalšom štádiu konania navrhli vypočuť ako svedkov
J. Y. a N. D..

7. Súd vydal dňa 3. 11. 2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote
odôvodnený odpor. Navrhoval platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, z dôvodu, že
žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke, dôkazné bremeno
nebolo unesené ani predložením písomných čestných vyhlásení, ktoré sú nedostatočným dôkazom na
preukázanie tvrdenia žalobcov a pre úspech v spore. Poukázal na priateľský a príbuzenský vzťah oboch

svedkov. Predmetnú žalobu považuje za šikanóznu a postup súdu za nesprávny, ak vydal platobný
rozkaz bez toho, aby dôsledne skúmal skutočnosti uvedené žalobcami. V závere uviedol, že žalovaný si
od žalobcov peniaze nepožičal. Dodal, že proti tvrdeniu žalobcov sa nemôže nijako brániť a nemožno od
neho spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti s dodatkom,
že dôkazné bremeno postihuje žalobcu, teda toho, kto niečo tvrdí.

8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, ktorý
popiera,žebymalprevziaťpeniazeodžalobcov.Nasvojomnávrhunaďalejtrvali.Napreukázaniesvojich
tvrdení navrhovali vypočuť svedkov J. Y. N. N. D..

9. Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov a svedkov a za použitia dôkazných listín
predložených v tomto konaní sporovými stranami súd zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca v 1. rade Z.Y. Y. v účastníckej výpovedi uviedol, že je obchodným riaditeľom spoločnosti H.
X. Š.E., H.. Z.. A.. so sídlom Radlinského 17 v Spišskej Novej Vsi. Žalobkyňa v 2. rade je jeho manželka,

s ktorou spoločne vychovávajú 2-ročné dieťa. Žalovaný E. D. bol jeho dobrým priateľom. Zoznámili sa
pred 4 rokmi cez pána L.. Boli dobrí kamaráti, chodievali spolu na chaty. Blahoželal mu aj pri narodení
syna, on bol zase prítomný pri pohrebe jeho otca. Práve pre tento spor dnes už nie sú priateľmi. Ku
dňu 5. 1. 2016 vypovedal, že v ten deň ho telefonicky kontaktoval žalovaný, požiadal ho o stretnutie.
Stretli sa na benzínovej stanici Shell v Spišskej Novej Vsi. Žalovaný mu vysvetlil, že potrebuje peniaze

na otvorenie prevádzky v priestoroch obchodného domu Madaras, kde chce zriadiť kaviareň, aby vyplatil
majiteľa pána Š.. Nakoľko boli dobrí priatelia, žalobca jeho žiadosti vyhovel a po ich rozhovore sa rozišli.
Vpopoludňajšíchhodináchžalobcav1.radeišieldoUniCreditbanky,kdemáúčet,kčomusúdupredložil
históriu z bankového účtu, z ktorého vybral v ten deň 5.000,- eur. Uvedenú sumu žalovanému odovzdal
vo vnútorných priestoroch banky, kde sú dva stoly. Tam mu peniaze prepočítal a odovzdal mu ich v 100-

eurových bankovkách. Ešte na benzínovej stanici Shell, sa ústne dohodli, že žalovaný mu peniaze vráti
do jedného mesiaca bezúročne. Ani v tomto konaní nepožadoval úroky z omeškania. V tom čase bol v
banke pán Y., ktorý okolo nich prechádzal práve v čase, keď odovzdával žalovanému peniaze. Aj sa pri
nich pristavil a pozdravil sa, nakoľko pozná aj pána D., takže ich pozdravil oboch. Z uvedeného dôvodu
navrhol menovaného vypočuť v tomto konaní ako svedka.

11. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že celý rok od uvedeného dátumu čakal, kedy mu žalovaný peniaze
vráti. Aj sa s ním viackrát stretol v meste a na iných miestach a on mu stále ústne sľúbil, že mu peniaze
vráti. Viac-menej on ho vyhľadával ohľadom tejto pôžičky, lebo žalovaný nereagoval na jeho telefonáty,
aniSMS-ky.Viackrátsapriňomzastavilnapracovisku,kdebolžalovanýprítomnýprivýstavberodinných

domov. Stále mu hovoril, že peniaze mu vyplatí, aby počkal. Prvé náznaky, že peniaze mu nechce
vrátiť, spozoroval asi tri mesiace pred podaním žaloby. Stretol žalovaného na basketbalovom štadióne
v Spišskej Novej Vsi, kde žalovaný sedel s priateľmi a tam mu prvýkrát hovoril, že peniaze mu nevráti,
čo odôvodnil slovami, že nepociťuje potrebu mu peniaze vrátiť. Žalobca bol z toho v šoku a nemal na to
slov, tak len odišiel. Ako ďalšieho svedka navrhol vypočuť N. D. a v závere uviedol, že nikdy by neuveril,

že k niečomu takému dôjde. Dodal, že peniaze - sumu 5.000,- eur, mu na účet vložil jeho bratranec,
takže v čase výberu táto suma bola na jeho účte.12. Žalobkyňa v 2. rade - G.. O. Y. N., manželka žalobcu v 1. rade, v účastníckej výpovedi potvrdila,
že boli s manželom doma, keď mu telefonoval E., teda žalovaný, že si chce požičať od neho 5.000,-
eur. Bola vtedy na materskej dovolenke s maloletým synom A.. Manžel jej oznámil, že mu volá E. a

že si chce od neho požičať 5.000,- eur. Vzhľadom na to, že od roku 2013 sa so žalovaným spolu s
manželom stretávali, priatelili, trávili voľný čas a vzhľadom na to, že pozná aj celú jeho rodinu, lebo sú
obaja Smižančania, tak s požičaním peňazí súhlasila. Manžel sa jej na to pýtal, chcel jej súhlas, lebo
spolu hospodária. Uvažovala, že nejde o bežný právny úkon, takže je pri ňom potrebný súhlas manžela.
Od E. papier, resp. doklad, nechcela, aj keď je advokátka, nakoľko mu dôverovala. Dodala, že má sestru

dvojča, ale jej by tak neverila, ako jemu. Hlavne sa jednalo o to, že žalovaný mal uzatvoriť obchod a
potreboval zložiť peniaze, tak mu chceli s manželom pomôcť. V ďalšej výpovedi potvrdila slová svojho
manžela, nakoľko on sa jej so všetkým zdôveruje. Vedela, ako ho vyzýva na vrátenie peňazí SMS-kami
a telefonátmi.

13. Žalovaný E. D. v účastníckej výpovedi uviedol, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba,

je konateľom firmy D., H.. Z.. A.. V roku 2015 si postavil rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom,
doposiaľ spláca hypotéku mesačne vo výške 230,- eur. Okrem uvedenej hypotéky, ktorá mu bola
poskytnutá bankou ČSOB vo výške 60.000,- eur, ktorú má splatiť v období do 30 rokov, nemá žiadne
dlhy. Jeho manželka je na materskej dovolenke so 4-mesačným dieťaťom a žije s nimi aj jej 12-ročný
syn, na ktorého otec výživným neprispieva.

14. Žalovaný potvrdil, že výpoveď žalobcov je pravdivá v tom, keď tvrdili, že boli veľmi dobrými priateľmi
asi 4 roky. Koncom roku 2015 on otvoril reštauráciu v priestoroch pána Š. v Spišskej Novej Vsi, ktorému
zložil zábezpeku vo výške 6.000,- eur. Poprel, žeby malo byť pravdou tvrdenie žalobcov, žeby v januári
2016 mal volať žalobcovi v 1. rade a žiadať ho o pôžičku vo výške 5.000,- eur. Na otázku súdu, prečo so

žalobcom v 1. rade už nie je v priateľskom vzťahu, odpovedal, že podľa jeho názoru je to preto, že on
ich neprizval do obchodného vzťahu ohľadom reštaurácie v Obchodnom centre Madaras, resp. preto,
že dva roky ho žalobcovia zneužívali. Do novembra 2016, kým neprevzal žalobu, on však s nimi nemal
žiadne rozpory. Na otázku, aké SMS-ky mu mal žalobca v 1. rade posielať, žalovaný odpovedal, že si to
nepamätá. Myslel si, že si ho s niekým mýli, a preto tie SMS-ky neriešil, netýkali sa ho, nakoľko od neho

žiadne peniaze nikdy neprevzal. Na ďalšiu otázku, prečo nezdvíhal telefonáty žalobcovi, odpovedal, že
pracoval, alebo spal a mal plno iných povinností.

15. Súd vyhovel návrhu žalobcov a vypočul na dokazovanie výsluchom svedkov J. Y. N. N. D., nakoľko
výpovede strán sporu boli diametrálne odlišné a žalovaný opakovane tvrdil, že žiadne peniaze, ktoré by

mal prevziať od žalobcu v 1. rade, si nepožičal.

16. Svedok J. Y.T. vo svedeckej výpovedi uviedol, že v máji minulého roku bol v banke UniCredit Bank.
Potom dodal, že to bolo v mesiaci jún. Vychádzal z priestorov banky a tam v tom vestibule pri stolíku
sedeli pán Y. a pán D.. Videl, že mali na stole peniaze a počítali ich. Potom už išiel vonku z banky.

Neskôr, asi mesiac po tejto udalosti mu pán Y. hovoril, že mu pán D. nechce vrátiť peniaze a že ho
najviac naštvalo to, že žalovaný poprel, žeby mu mal žalobca nejaké peniaze dať. Keby mu povedal,
že mu peniaze neskôr vráti, tak by sa nenahneval, ale naštvalo ho , že mu peniaze odmieta vrátiť, že
boli dlhoroční kamaráti a že je to neférové.

17. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či pozná ročné obdobia, svedok J. Y. odpovedal, že áno
a na ďalšiu otázku, kedy sa udalosť v banke mala odohrať, odpovedal, že nepamätá si presne, kedy
to bolo. Doplnil, že do banky išiel za pani B. z dôvodu, že mal mínusový stav na účte, tak si to išiel dať
do poriadku. Písomné čestné prehlásenie zo dňa 26. 10. 2016 podpísal na popud žalobcu v 1. rade,
ktorý ho zároveň požiadal, aby išiel na súd svedčiť.

18. Svedok M.. N. D. uviedol, že je bratrancom žalobcu v 1. rade. Žalovaného osobne nepozná, žalobca
v 1. rade mu ho ukázal raz v meste, keď šoféroval žalobca v 1. rade v jeho aute na Kováčskej ulici.
Vtedy zazrel motorové vozidlo - červený Golf Combi a povedal mu, že je to auto žalovaného, tak prišli k
nemu autom. On sedel vedľa žalobcu v 1. rade a vtedy počul jeho rozhovor so žalovaným. Pán Y. sa ho

pýtal, čo sa stalo, a prečo mu nedvíha telefóny a prečo s ním nekomunikuje. Ďalej svedok vypovedal,
že žalovaný mu na to odpovedal, že peniaze rieši a že mu ich určite vráti. Presne počul, že žalovaný
hovoril o sume 5.000,- eur. Žalovaný vtedy stál pri zadných dverách auta, takže rozhovor dobre počul.19. Žalobca predložil súdu čestné prehlásenie J. Y. zo dňa 26. 10. 2016, v ktorom tento uviedol, že dňa
5. 1. 2016 sa nachádzal v banke UniCredit, a. s. na Zimnej ulici v Spišskej Novej Vsi a videl, ako Z. Y.
odovzdal peniaze E. D.. Že išlo o osobu E. D., vie preto, že ho pozná. Ďalšie čestné prehlásenie M.. N.

D. zo dňa 26. 10. 2016 obsahuje vyhlásenie, že počul, ako sa Z. Y. rozpráva s E. D., keď sa stretli pred
jeho domom, keďže sedel v aute Z. Y. a okno mal otvorené. Počul, ako E. D. sľúbil, že to už rieši, že mu
peniaze vráti, a tiež že sa dohodli, že mu ich splatí do 14. 5. 2016 a počul, že hovorili o sume 5.000,- eur.

20. Súd sa oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi, a to výpismi z SMS-správ, v ktorých okrem iného sa

uvádza text: „Potrebujem peniaze dnes, čo nedvíhaš. E., tie peniaze chcem ešte dnes (8. 2.)“. Aj ostatné
správy SMS-iek nasvedčujú tomu, že komunikácia prebieha ohľadom vrátenia peňazí 5.000,- eur, ktoré
mu žalobca požičal. SMS-správa z 2. 5. obsahuje text: „Ahoj E., dúfam, že naša dohoda platí a 14. 5.
mi vrátiš tých 5.000,- eur, čo som ti požičal. Počítam s ním. Dík. Z.“

21. Žalobca predložil súdu ďalšie listinné dôkazy, a to výpis z účtu žalobcu v 1. rade, ktorý doplnil

písomným dokladom z UniCredit Banky o výbere sumy 5.000,- eur v hotovosti, z ktorých dôkazných
listín súd vzal za preukázané, že 5. 1. 2016 bola z účtu v UniCredit Banke s názvom Z. Y. vybraná suma
5.000,- eur.

22. Tvrdenie žalobcu v 1. rade, že dňa 5. 1. 2016 dohadoval požičanie peňazí žalovanému na základe

telefonického hovoru, žalobcovia preukazovali výpisom z podrobného rozpisu hovorov, ktorý im bol
poskytnutý spoločnosťou Telefonica O2, s. r. o., na základe ktorého súd vzal za preukázané, že
z telefónneho čísla XXXXXXXXXX bol uskutočnený o 12.49 hod. hovor a následne o 15.17 hod.
ďalší hovor na číslo XXXXXXXXXXXXXX. Žalobcovia dodali, že obsah hovorov samozrejme nevedia
preukázať. Nevedia takýto dôkaz zabezpečiť, avšak týmto listinným dôkazom preukazujú, že telefonický

hovor medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným prebehol dňa 5. 1. 2016 vo vyššie uvedených hodinách.

23. Aj napriek vyššie uvedeným svedeckým výpovediam a predloženým dôkazným listinám žalovaný
naďalej tvrdil, že žalobca v 1. rade mu dňa 5. 1. 2016 nepožičal peniaze vo výške 5.000,- eur. Dôkazy
predložené žalobcom považoval za účelové a nepravdivé. Poukázal na rozpor výpovede svedka J. Y.

v uvedení dátumu, kedy malo dôjsť k pôžičke s dátumom napísaným v čestnom vyhlásení. Poukázal
na priateľský a príbuzenský vzťah oboch svedkov a na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno,
ktorým by preukázali reálne odovzdanie peňazí, čím nepreukázali svoje tvrdenie, že vôbec k akejsi
pôžičke došlo. Nepredložili žiadne písomné potvrdenie o prevzatí peňazí, čo je v prípade, že sa jedná
o podnikateľa a advokátku pochybné. Žalovaný poprel výpoveď svedka N. D. s tvrdením, že k takejto

udalosti, resp. rozhovoru, pri ktorom on by mal byť, nikdy nedošlo, teda z právneho hľadiska ani nedošlo
k uznaniu dlhu, ktorý právny akt má mať navyše podľa § 558 Občianskeho zákonníka písomnú formu.

24. Po vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní súd uznesením podľa ustanovení § 182 C.s.p.
dokazovanie vyhlásil za skončené. Rozsudkom zo dňa 12. 7. 2017 vyhovel žalobe v celom rozsahu a

žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie. V jeho odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď posúdil, že došlo k uzavretiu Zmluvy o
pôžičke medzi stranami sporu, čo z dokazovania podľa úsudku žalovaného nevyplynulo, nakoľko

tento opakovane tvrdil, že žiadnu Zmluvu o pôžičke so žalobcami neuzavrel. Navyše od neho nie je
možné požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Výpoveď svedka Y.
nepovažujú za taký dôkaz, ktorý by mal preukázať existenciu uzavretia Zmluvy o pôžičke. Túto výpoveď
žalovanýhodnotízaúčelovú,nepravdivú.Navyšesvedokmábyťpríbuznýmžalobcuv1.radeažalovaný
popiera, aby došlo k takej udalosti, ako svedok uvádza. V závere uviedol, že má zato, že žalobcovia

dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesli, a teda vec nebola súdom správne právne posúdená,
nakoľko žiaden dôkaz nepreukazuje odovzdanie peňazí, a teda reálne naplnenie Zmluvy o pôžičke.

26. V odôvodnení odvolania žalovaný zároveň uviedol, že neboli splnené procesné podmienky pre
rozhodnutie v danej veci, nakoľko súd po vydaní platobného rozkazu a po podaní odporu k nemu,

nevydal uznesenie o zrušení platobného rozkazu. Navyše ani ho nedoručil do vlastných rúk žalovaného,
takže neboli splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku. Aj z tohto uvedeného dôvodu navrhuje
žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania.27. Žalobcovia navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázali na citáciu
ustanovení § 191 ods. 1, 2 C.s.p. o vykonávaní a hodnotení dôkazov, k čomu uviedli, že žalobca navrhol

dostatočné dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení, ktoré súd správne vyhodnotil a v závere
vec správne právne posúdil. Zdôraznili, že z hľadiska dôkaznej sily je nesporné, že výpovednú hodnotu
majú predovšetkým priame dôkazy, za ktoré v danom prípade je treba považovať dôkaz o poskytnutí
peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Ak takýto priamy dôkaz absentuje, nevylučuje sa možnosť,
že žalobca svoje dôkazné bremeno unesie prostredníctvom nepriamych dôkazov. Žalobcovia majú zato,

že v celom konaní predkladali konajúcemu súdu priame i nepriame dôkazy preukazujúce pravdivosť
ich tvrdenia, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke a ich dôkazy tvoria logickú a
ucelenú štruktúru. Tak, ako v pôvodnom konaní, aj v odvolaní opäť zdôraznili, že žalovaný sa nebránil
písomne, ani ústne, ani žiadnym iným spôsobom, keď mu žalobca v 1. rade zasielal SMS-správy, ktoré
sa týkali vrátenia pôžičky, čo je dôkazom toho, že uzavretie Zmluvy o pôžičke nepoprel. Žalobcovia v
závere konštatovali, že majú zato, že odvolanie žalobcu je podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/, d/,

f/, g/, h/ C.s.p. nedôvodné.

28. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Úlohou súdu v ďalšom konaní bolo posúdiť, či sú
splnené podmienky pre zrušenie platobného rozkazu, ďalej s poukazom na skutočnosť, že v spise

sa nenachádza doklad o doručení platobného rozkazu žalovanému, zistiť, kedy bol platobný rozkaz
žalovanému doručený a posúdiť následne, či odpor bol podaný v zákonom určenej lehote, resp. či má
náležitosti vyplývajúce z § 267 ods. 1 C.s.p., následne rozhodnúť buď o odmietnutí odporu, alebo o
zrušení platobného rozkazu.
Pokiaľ súd prvej inštancie zruší platobný rozkaz, vo veci má opätovne konať, rozhodnúť na základe

zisteného skutkového stavu, príp. po doplnení dokazovania, ak strany sporu navrhnú vykonanie
dôkazov. V rozhodnutí sa vyporiada aj s odvolacími námietkami žalovaného.

29. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal dokazovanie
ohľadom doručovania platobného rozkazu žalovanému. Potom, čo zistil, že v spise sa nenachádza

dôkaz preukazujúci prevzatie tohto platobného rozkazu - doručenka o prevzatí žalovaným, súd vyzval
Slovenskú poštu, a. s., aby oznámila, akým spôsobom bola písomnosť súdu - platobný rozkaz,
žalovanému doručovaná. Podľa písomnej správy dodávacej pošty v Smižanoch bolo zistené, že zásielka
adresovaná pre E. D., na adresu V. XX, H., nebola doručená v súlade s Poštovými podmienkami -
Všeobecná časť bod 18.1 a bod 18.4, nakoľko túto prevzala matka adresáta, a to dňa 8. 11. 2016. Z

výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 15. 10. 2018 súd zistil, že žalovaný má vedený trvalý pobyt
na ul. X. XXX/XX (súdom overené nahliadnutím do občianskeho preukazu žalovaného), pričom už v
čase doručovania platobného rozkazu žalovaný nemal vedený trvalý pobyt na adrese H., V. XX, kde má
vedený trvalý pobyt jeho mama N. D.. Žalovaný si už nespomenul, v ktorý deň presne prevzal písomnosť
od mamy, alebo od niektorého zo súrodencov, ktorý na tejto adrese býva, avšak túto písomnosť súdu

prevzal, o čom svedčí skutočnosť, že sa dal v konaní zastúpiť právnym zástupcom, ktorý mu spísal a
podal na súd odpor. Súd vzal takto za preukázané, že platobný rozkaz vošiel do dispozičného práva
žalovaného po dátume 8. 11. 2016. Odpor bol podaný dňa 22. 11. 2016. Pri dedukcii, žeby žalovaný
prevzal odpor dňa 8. 11. 2016 (je zrejmé, že nemohol ho prevziať skôr ako jeho matka), má súd zato, že
odpor bol podaný v zákonnej lehote s vypracovaným odôvodnením, teda spĺňa náležitosti odporu podľa

ustanovení § 267 ods. 1 C.s.p. Preto súd následne uznesením zo dňa 21. 8. 2018 platobný rozkaz zrušil
a vo veci nariadil nové pojednávanie.

30. Na pojednávaní dňa 15. 10. 2018, ktorého sa zúčastnili predvolané strany sporu a ich právni
zástupcovia,súdvykonalnovýdôkaz,atovýsluchomžalovanýmnavrhnutejsvedkyne-jehomanželkyV.

D.. K výsluchu tejto svedkyne pristúpil aj napriek námietke právneho zástupcu žalobcov, ktorý poukázal
na to, že uznesením bolo dokazovanie ukončené a neboli známe okolnosti, pre ktoré nemohla byť
svedkyňa navrhnutá v predošlom konaní. Súd pripustil výsluch tohto svedka z dôvodu, že vec bola
uznesením krajského súdu zrušená, takže súd ďalší dôkaz vykonal na základe pokynu krajského súdu
(bod 19. zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 9Co/352/2017).

31. Svedkyňa V. D. vo svedeckej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby jej manžel (v čase,
kedy malo dôjsť k požičaniu peňazí, neboli ešte manželia, žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka)
mal požičať žalobcom ním tvrdený obnos peňazí. Jej terajší manžel v tom čase už podnikal. Pokiaľ by sitakúsumupeňazípožičiaval,bolbyjejtopovedal.Nemalavedomosťaniotom,žebysastranysporumali
skontaktovať ohľadom požičania nejakých peňazí. O tom, že Y. ho mali obviniť a podať naňho žalobu na
súd, sa dozvedela ešte pred prvým pojednávaním. Uviedla, že v januári 2016 bola ich finančná situácia

dobrá. Jej druh - žalovaný, vtedy zarábal na stavbe. Ona pracovala v jeho kaviarni v Obchodnom centre
Madaras v Spišskej Novej Vsi, ako čašníčka na dohodu. Voči nej vtedy bola vedená jedna exekúcia,
ktorá je toho času už takmer ukončená.

32. Žalobcovia navrhovali súdu, aby na výpoveď tejto svedkyne neprihliadal z dôvodu, že je účelová

a tendenčná. Navyše z výpovede vôbec nevyplynulo, žeby táto svedkyňa mala mať nejaké informácie
týkajúce sa predmetnej pôžičky. Poukázali na to, že svedkyňa účelovo tvrdila, že v januári 2016 sa mali
finančne dobre, nakoľko opakom toho je žiadosť žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov v
tomto konaní, kde poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, kedy mal byť zaťažený hypotékou a podobne.

33. Nakoľko strany sporu ďalšie návrhy na dôkazy na uvedenom pojednávaní nenavrhovali, súd

uznesením dokazovanie vyhlásil za ukončené a vo veci rozhodol na základe rozsiahleho vykonaného
dokazovania, ktoré prebehlo v pôvodnom konaní (pred zrušujúcim uznesením krajského súdu), na ktoré
v odôvodnení tohto rozsudku pri právnom posúdení súd v celom rozsahu odkazuje.

34. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

35. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

36.Podľa§191ods.2C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

38. Potom, čo súd odstránil nedostatok týkajúci sa procesných podmienok v tomto konaní (vydal
uznesenie o zrušení platobného rozkazu), súd dospel k záveru, že nárok žalobcov je v celom rozsahu

dôvodný. Súd má zato, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, že došlo k požičaniu
sumy 5.000,- eur žalovanému, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

39. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 C.s.p.,
podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené

ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany.

40. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany

nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

41. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou,

tzv. bremeno tvrdenia. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana
vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide oskutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,

je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma v zásade určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

42. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t. j. pravidla, že neexistencia „niečoho“ majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

43. Z výpovedí sporových strán je preukázateľne pravdivé tvrdenie, že žalobcovia v 1. a 2. rade, hlavne

žalobca v 1. rade a žalovaný boli dobrými priateľmi. Mali dobré vzťahy, aj sa navzájom navštevovali
z príležitosti rodinných osláv (narodení, úmrtí a podobne). Z výpovedí žalobcov, ako aj z výpovede
žalovaného, súd vzal za preukázané, že od januára 2016 došlo medzi nimi k ochladeniu priateľských
vzťahov a od podania žaloby strany sporu vôbec nekomunikujú. Ďalej súd vzal za preukázané a uveril
tvrdeniu žalobcov, ktoré je podporené výpoveďou svedka, že dňa 5. 1. 2016 žalobca v 1. rade uskutočnil

výber peňazí vo výške 5.000,- eur a tieto požičal v priestoroch UniCredit Banky žalovanému. Súd
takto vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, čo potvrdzujú ďalšie listinné dôkazy - výbery z účtu,
SMS-správy a ústne vymáhanie peňazí za prítomnosti svedka. Súd v tomto konaní uveril tvrdeniu
žalobcov, že peniaze boli žalovanému požičané, nakoľko tento okrem opakovaného tvrdenia, že žiadne

peniaze si od žalobcu nepožičal, žiadne iné tvrdenia nedementoval. Nevyjadril sa k tomu, prečo dňa 5.
1. 2016 a o čom telefonoval žalobcom, prečo mal byť s ním v priestoroch UniCredit Banky, kde ho mal
vidieť svedok. Tieto tvrdenia žalobcu viac-menej ignoroval. Nakoľko dátum výberu peňazí sa zhoduje s
dátumom, kedy mali byť peniaze požičané žalovanému, súd v závere má zato, že zo strany žalobcov
nejde o žiadne účelové, alebo tendenčné tvrdenie, ktorými by sa mali pokúsiť od žalovaného vymôcť

sumu 5.000,- eur. Súd má zato a nestotožňuje sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že
žalobcovia nepreukázali existenciu ústnej zmluvy o pôžičke z dôvodu, že bola rozporná výpoveď svedka
J. Y. s jeho písomným čestným prehlásením. Táto argumentácia je irelevantná vzhľadom na výpoveď
svedka J. Y., ktorý v závere uviedol, že nepamätá si presne obdobie, kedy mal v banke vidieť strany
sporu. Súd uveril tvrdeniu žalobcov aj z toho dôvodu, že z dokazovania jasne vyplynulo, že k požičaniu

peňazí došlo práve v období, kedy žalobca započal s podnikaním v priestoroch Obchodného centra
Madaras u majiteľa Š., čo žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, keď uviedol, že koncom roka 2015 otvoril
v týchto priestoroch reštauráciu, kedy zložil zábezpeku vo výške 6.000,- eur. Už táto samotná suma je
príbuzná sume, ktorú si požičal od žalobcov, takže aj táto skutočnosť a výpoveď žalovaného nasvedčuje
tomu, že tento nehovorí pravdu, keď tvrdí, že od žalobcov si žiadne peniaze nepožičal.

44. Žalovaným ďalší navrhnutý dôkaz - výpoveď svedkyne V. D., manželky žalovaného, žiadnym
spôsobom nepresvedčila súd o tvrdení žalovaného, žeby si nemal zapožičať od žalobcov žiadne
peniaze. Skutočnosť, že jeho manželka nemala o tomto vedomosť, nie je dôkazom tvrdenia, že k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke nedošlo. Navyše rozporné bolo tvrdenie svedkyne, že v januári 2016 mali

byť v dobrej finančnej situácii, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie svedčí o opaku. Sám žalobca
opakovaneuvádza,ževroku2016bolvzlejfinančnejsituácii,očomsvedčíajjehožiadosťooslobodenie
od súdnych poplatkov a skutočnosti už vyššie uvádzané.

45.Nazákladevyššieuvedenéhoprávnehoposúdeniavecisúdrozhodoltak,akojeuvedenévenunciáte

tohto rozsudku. Rozhodol tak potom, čo zistil, že odvolacie námietky žalovaného nepriniesli do popisu
skutkovej a právnej situácie žiadne nové okolnosti, a teda súd vec právne posúdil tak, ako v pôvodnom
konaní.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.48. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.
Nakoľko žalobcovia mali v konaní plný úspech súd im priznal plnú náhradu trov konania (čo subsumuje
aj trovy odvolacieho konania), o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.