Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204249
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6715204249.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

členieksenátuJUDr.DaniceKočičkovejaMgr.KatarínyKatkovej,vprávnejvecižalobcu:CreditSolution,
s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 645 346, zast. KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom Skuteckého 6, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ul. č. 71,
813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 17C/130/2015 - 205 zo dňa 27. 03. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu
Zvolen č. k. 17C/130/2015 - 250 zo dňa 26. 07. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 33 197,96 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 33
197,96 Eur od 24. 02. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v sume 33 197,96 Eur s prísl. na tom základe, že v
exekučnom konaní Uznesením Okresného súdu v Galante zo dňa 1. 4. 2008, č.k. 8Er 2748/2000-145,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013 súd schválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Mrenicom.
Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa3.12.2013.VzmysleUzneseniaoschválení

rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v prospech žalobcu ako oprávneného
poukázať sumu v celkovej výške 1 000 121,70 Sk (33 197,96 Eur), k čomu však zo strany súdneho
exekútora nedošlo. Z odôvodnenia uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
vyplýva, že podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z rozdeľovanej podstaty mal súdny
exekútor pomerne uspokojiť jednak v exekučnom konaní vedenom pod sp. značkou EX 313/2000 istinu
oprávneného v celkovej výške 260 990,60 Sk (8 663,30 Eur) a v exekučnom konaní vedenom pod sp.
značkou EX 314/2000 mala byť uspokojená pohľadávka oprávneného spolu s príslušenstvom a

trovami exekúcie v celkovej výške 739 131,10 Sk (24 534,66 Eur) spolu teda v celkovej výške 1 000
121,70 Sk (33 197,96 Eur). Uznesením Okresného súdu v Galante sp. zn. 8Er 2748/2000-137 zo dňa
14. 12. 2007 súd pripustil, aby na miesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania žalobca.3. Dňa 30. 6. 2009 malo dôjsť k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, a
dňa 23. 9. 2009 bol vystavený Dekrét pre náhradného súdneho exekútora, Mgr. Milana Somíka.
Náhradný exekútor prípisom zo dňa 4. 7. 2013 oznámil žalobcovi, že v exekučnom konaní vedenom

pod sp. značkou EX 313/2000 a EX 314/2000 nie je možné zaslať žalobcovi finančné prostriedky
v zmysle schváleného rozvrhu výťažku „nakoľko po prevzatí exekútorského úradu od pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, sa na účtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a
nebola vydaná žiadna finančná hotovosť“. Následne exekútor Mgr. Milan Somík prípisom zo dňa 6.
6. 2014 žiadateľovi oznámil, že „v predmetnom spise súdny exekútor Mgr. Milan Somík nedisponuje

žiadnymi finančnými prostriedkami. Pri preberaní exekučnej agendy od JUDr. Mrenicu neboli prevzaté
žiadne finančné prostriedky. Žalobca považuje konanie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu
a ustanoveného náhradného exekútora Mgr. Milana Somíka za nesprávny úradný postup. Podľa
ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku platí, že exekútor po schválení rozvrhu výťažku a po
úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže a to do siedmych dní, oprávneným osobám prikázané
sumy. Z vyjadrenia náhradného exekútora Mgr. Milana Somíka vyplýva, že zo strany pôvodného

exekútora mu neboli odovzdané žiadne peňažné prostriedky, ktoré boli získané ako výťažok z
dražby nehnuteľností v rámci exekučných konaní EX 313/2000 a EX 314/2000, a preto ich nemôže
poukázať žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní v zmysle právoplatného uznesenia o
schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. V dôsledku toho došlo zo strany súdneho exekútora
konajúceho v postavení orgánu verejnej moci k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle ust. §

9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V lehote 7 dní od
právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, t.j. do 10. 12. 2013 bol
súdny exekútor povinný poukázať žiadateľovi prikázanú sumu, pričom táto povinnosť bola zo strany
súdneho exekútora porušené a v zmysle jeho vyjadrenia jej splnenie je vylúčené. Žalobca dňa 27. 8.
2014Ministerstvu spravodlivostiSlovenskejrepublikydoručil žiadosťopredbežnéprerokovanie nároku

na náhradu škody podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo spravodlivosti SR
vyjadrením, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 2. 2015 žiadosti žalobcu o náhradu škody nevyhovelo.
Žalobca, vzhľadom na vyššie uvedené, uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 33 197,96 Eur, t.j.
vo výške sumy, ktorá mu mala byť poukázaná v zmysle právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľností a úrok z omeškania.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky
vymedzené v zákone č. 514/2003 Z. z.. Pokiaľ po splnení predpokladov ustanovených Exekučným
poriadkom nedôjde k poukázaniu prijatých prostriedkov oprávnenému, sú tieto na účte exekútora
zadržiavané bez právneho dôvodu a exekútor je povinný ich žalobcovi v zmysle ust. § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka vydať. Náhradný súdny exekútor neporušil ustanovenie § 165 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z.. Ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. nemohol porušiť ani pôvodný
súdny exekútor, keďže ku dňu schválenia rozvrhu výťažku (03.12.2013) už súdnym exekútorom nebol
(odvolaný bol dňa 30.06.2009). Povinnosť poukázať prikázané sumy po schválení rozvrhu výťažku teda
nemohol splniť. Žalovaná má za to, že ani zo strany pôvodného súdneho exekútora, ani zo strany

náhradného súdneho exekútora nemohlo dôjsť a ani nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu. V zmysle ustálenej judikatúry je žalobca povinný si uplatniť voči osobe pôvodného
súdneho exekútora svoju pohľadávku ešte pred jej uplatnením v konaní o náhradu škody. V opačnom
prípade nie je možné konštatovať vznik škody na strane žalobcu, nakoľko žalobca nevyužil všetky
prostriedky pre vymoženie svojho práva. Pokiaľ žalobca spoľahlivo nepreukáže, že jeho pohľadávka

voči pôvodnému súdnemu exekútorovi sa stala nevymáhateľnou, nemožno hovoriť o škode, za ktorú by
niesla zodpovednosť žalovaná. Možnosť domáhať sa vydania výťažku z dražby priamo od pôvodného
súdneho exekútora je zvýraznená ustanovením § 36 ods. 13 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.
11.2013.Niejemožnékonštatovaťvznikškodyakojednéhozozákladnýchpredpokladovzodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.. Štát nie je univerzálny sukcesor za akúkoľvek vzniknutú

škodu a nemôže vstupovať do práv a povinností tretích osôb. Pokiaľ existuje možnosť vymoženia
pohľadávky mimo konania o náhradu škody, nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky, a
teda ani vznik škody ako takej. Žalovaný namietal existenciu príčinnej súvislosti, uviedol, že ak pôvodný
súdny exekútor nepoukázal náhradnému súdnemu exekútorovi zodpovedajúcu čiastku výťažku z dražby
a to bez právneho dôvodu, nepochybne tak došlo k bezdôvodnému obohateniu pôvodného súdneho

exekútora podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý je povinný obohatenie vydať. Konaním resp.
opomenutím konania zo strany pôvodného súdneho exekútora, tak došlo výlučne k vzniku práva žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého imanentnou súčasťou je existencia príčinnej súvislosti
medzi bezdôvodným obohatením pôvodného súdneho exekútora a vznikom práva žalobcu na vydanietohto obohatenia. Neexistuje teda priama príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom a škodou. Na pojednávaní dňa 13. 2. 2018 zástupca žalovanej strany uviedol, že bola vydaná
novela Exekučného poriadku, ktorá istým spôsobom potvrdila správnosť právnych záverov žalovaného

o tom, že zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú súdnym exekútorom v zmysle zákona č. 514/2003 je
daná vtedy, ak poškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok nebolo možné uspokojiť z majetku
poisťovateľa alebo exekútora, poukázal na ustanovenie § 31 Exekučného poriadku, a na to že v zmysle
zásadytzv.nepravejspätnejretroaktivityohľadomuvedenejnovelysúdbymalvychádzaťzoznenia§31.

5. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 2 ods. 1, § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 3, § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., § 31 ods. 1, 4
Zákona č. 2/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z.z. účinného od 01.04.2017, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že v exekučnom konaní Okresného súdu
Galanta 8Er 274/2000 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného N.. C. K. proti povinnému N. Paulusovi. Následne na to
uznesením OS Galanta sp. značka 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil, aby namiesto
pôvodného oprávneného vstúpil do konania žalobca. V priebehu exekučného konania uznesením OS

Galanta 8Er 2748/2000-145 zo dňa 1. 4. 2008 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností,
rozhodnutie bolo potvrdené uznesením KS Trnava, spisová značka 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20.
2. 2013 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 3. 12. 2013. Žalobcova pohľadávka mala byť
uspokojená vo výške 33 197,96 Eur.

7. Ku dňu 30. 6. 2009 došlo k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu. Dňa 23. 9.
2009 bol ustanovený náhradný súdny exekútor Mgr. Milan Somík. Mgr. Milan Somík žalobcovi oznámil,
že nie je možné zaslať žalobcovi finančné prostriedky vymožené v exekúcii, nakoľko po prevzatí
Exekútorského úradu od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu sa na účte nenachádzali
žiadne finančné prostriedky a nebola mu vydaná žiadna finančná hotovosť.

8. Žalobca podal u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej
privýkoneverejnejmoci,vexekučnomkonaní. Žalovanýžalobcovi oznámil listomdoručenýmžalobcovi
dňa 23. 2. 2015, že predmetnú žiadosť považuje za nedôvodnú a predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je tým ukončené.

9. Bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica zomrel dňa 7. 2. 2016, dedičské konanie po menovanom
bolo rozhodnutím OS Zvolen 8D 18/2016 zastavené pre nemajetnosť, nakoľko bolo zistené, že poručiteľ
nezanechal majetok.

10. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods.
1 EP a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. poukázal na dovtedajšiu judikatúru podľa
ktorej zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č.
514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II.ÚS 165/2012, IV. ÚS 165/2012 607/2013), exekučný poriadok ani zákon
č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého

z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach
§ 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako
sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS
289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu

škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od
exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru,
že žalovaný je v spore je pasívne legitimovaný.

11. Pokiaľ ide o existenciu škody na strane žalobcu okresný súd zistil existenciu škody u žalobcu.
Žalovaná strana namietala, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pokiaľ má žalobca nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia voči exekútorovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Okresný uviedol, že k
súbehu vyššie uvedených nárokov judikatúra zaznamenala viacero názorov. Pre vyriešenie tejto otázkyjevšakdôležité,čitenktorýprávnyvzťahjesúkromno-právnyaleboverejno-právny.Exekútorjevzmysle
§ 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť

nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne
záväznými predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydaným v exekučnom konaní.
Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora, vykonávajúceho
exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej
(štátnej) moci v rozsahu, ustanovenom zákonom a to exekučným poriadkom a subsidiárne civilným
sporovým poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne uvádza, že vykonanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade žalobca svoj nárok na náhradu škody
vyvodzoval zo skutkových okolností, kedy nesprávnym úradným postupom exekútora v exekučnom

konaní malo dôjsť k skutočnosti, že jemu ako oprávnenému neboli vyplatené finančné prostriedky, ktoré
boli získané v exekučnom konaní na základe dražby. Uvedené sa teda netýka niektorých z typických
súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva.
Ide tu o verejno-právny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcie štátu v rámci ktorého účastníci nemali
autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom

práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval
voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený
druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora a
účastníka v exekučnom konaní s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah.
Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným, ako účastníkom exekučného konania

a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor si nesplnil svoje
povinnosti a oprávnenému z exekúcie nevyplatil prostriedky, získané od povinného v exekučnom konaní.

12. Okresný súd ďalej v súvislosti s existenciou škody na strane žalobcu poukázal aj na to, že bývalý

súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica zomrel 7. 2. 2016, žalobca si teda v žiadnom prípade nemôže
uplatniť svoje práva z titulu bezdôvodného obohatenia voči pôvodnému súdnemu exekútorovi, a to ani
voči jeho právnym nástupcom, pretože z uznesenia Okresného súdu Zvolen po poručiteľovi N.. S. I. 8D
18/2016-286 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.

13. Ďalej okresný súd zisťoval existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to:

14. Nesprávny úradný postup
Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom práv moci určitého
štátneho orgánu (teda aj exekútora), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu

pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. V tejto veci je zrejmé, že
pôvodné exekučné konanie bolo vedené za účelom, aby žalobcovi, ako oprávnenému boli vyplatené

finančné prostriedky od povinného. Súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica tieto finančné prostriedky
získal avšak oprávnenému, teda žalobcovi ich nevyplatil. V tomto prípade došlo k porušeniu zákona
a to exekučného poriadku, konkrétne § 165 ods. 1, podľa ktorého po schválení rozvrhu výťažku a po
úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do 7 dní oprávneným osobám prikázané sumy
s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. V tomto prípade je

zrejmé, že finančné prostriedky oprávnenému v zákonom stanovenej lehote vyplatené neboli a teda je
zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o nesprávny úradný postup. V tomto prípade je zrejmé, že bývalý
súdnyexekútorN..S.I.svojepovinnostiporušil,keďževzákonomstanovenejlehotezdôvodunečinnosti
nevyplatil finančné prostriedky, získavané v dražbe žalobcovi ako oprávnenému.

15. Vznik škody.
V konaní je preukázané, že v rámci exekučného konania pred Okresným súdom Galanta 8Er
2748/2000 došlo k vydaniu uznesenia 8Er 2748/2000-145, ktorým súd schválil rozvrh výťažku z dražbynehnuteľností, vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Mrenicom. Uznesenie o schválení
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti sa stalo právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013. V
zmysle tohto uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v

prospech oprávneného (žalobcu) poukázať sumu v celkovej výške 1 000 121,74 Sk (33 197,96 Eur).
Tieto finančné prostriedky boli vyplatené vydražiteľom exekútorovi. Existencia škody v tomto konaní
je preukázaná v sume 33 197,96 Eur, ide o zmenšenie majetku žalobcu(v rozpore so schváleným
rozvrhom výťažku v zákonom stanovenej lehote).

16. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, resp. právne relevantnou udalosťou,
spôsobujúcou škodu a nepriaznivých následkov, teda ujmou, (škodou).

Súdny exekútor porušil svoju povinnosť, keď v zákonom stanovenej lehote nevyplatil žalobcovi ako
oprávnenému v rámci exekúcie získané finančné prostriedky s tým, že podľa právoplatného uznesenia
o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor vyplatiť žalobcovi ako

oprávnenému sumu 33 197,96 Eur. Práve v príčinnej súvislosti s takýmto konaním (nekonaním) súdneho
exekútora došlo k nepriaznivým následkom, teda k ujme (škode) na strane žalobcu, keďže sa zmenšil
jeho majetok tým, že uvedené finančné prostriedky v sume 33 197,96 Eur nezískal.

17. V tomto prípade JUDr. Dušan Mrenica vystupoval ako súdny exekútor, na ktorého je treba
hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom a to
exekučným poriadkom. Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. možno vyvodiť, že za škodu, spôsobenú
súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu (činnosti, uvedené v ustanoveniach § 29-194 Exekučného poriadku) zodpovedá vedľa štátu

(s následným právom regresu) rovnako sám exekútor a to za podmienok, uvedených v § 33 ods. 1
Exekučnéhoporiadku.Žalovanýjevsporepasívnelegitimovanýapretohookresnýsúd zaviazalzaplatiť
žalobcovi žalovanúistinu33197,96Eurakonáhraduskutočnejškodysprísl.t.j.úrokomzomeškania vo
výške 5,05 % ročne od 24. 2. 2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho od oznámenia žalovaného
o výsledku predbežné prerokovania nároku na náhradu škody.

18. Pokiaľ právny zástupca žalovanej strany namietal, že v priebehu konania bola prijatá novela č.
2/2017 Z.z., ktorou sa novelizoval exekučný poriadok a poukázal na ustanovenie § 31 Exekučného
poriadku, k tomuto okresný súd uviedol, že pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch je prípustná aj tzv.

nepraváspätnáretroaktivita, mávšak zato,ženazákladeprincípuretroaktivitynesmiedôjsťkzhoršeniu
alebo k zrušeniu nadobudnutých práv, môže dôjsť iba k ich zlepšeniu. V čase, keď bola podávaná žaloba
a to dňa 7. 4. 2015, uvedené ustanovenie novely 2/2017 Z.z. ešte neexistovalo. Okresný súd preto
vychádzal z ustanovení zákona platného a účinného v čase podania žaloby. Zároveň poukázal na nález
Ústavného súdu 36/1995, podľa ktorého ten, kto konal v dôvere v platný a účinný zákon nemôže byť

vo svojej dôvere k nemu sklamaný. V čase podania žaloby žalobca splnil všetky zákonom stanovené
podmienky, pre úspešné domáhanie sa nároku na náhradu škody, voči štátu, pričom prijatá novela
2/2017 Z.z. predpokladá ďalšiu podmienku, ktorú už žalobca aktuálne ani nemôže splniť. Podľa názoru
okresného súdu prijaté znenie novely v ustanovení § 31 môže platiť len na prípady žalôb, podaných
po účinnosti uvedenej novely.

19. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko v konaní mal plný úspech
žalobca, okresný súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

20. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie

žalovaný, navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Odvolanie podal z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

21. Odvolateľ namietal, že pokiaľ ide o otázku existencie nesprávneho úradného postupu, exekútor
JUDr. Mrenica a ani Mgr. Somík sa nedopustili žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu.

Pôvodný súdny exekútor JUDr. Mrenica nemohol porušiť ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže
ku dňu schválenia rozvrhu výťažku právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu dňa 03. 12. 2013
už súdnym exekútorom nebol, teda povinnosť poukázať prikázané sumy po schválení rozvrhu výťažku
nemohol splniť. Taktiež ani exekútor Mgr. Somík, ako náhradný súdny exekútor, neporušil a nemoholporušiť ust. § 165 ods. 1 EP, nakoľko prípisom zo dňa 04. 07. 2013 a 06. 06. 2014 oznámil žalobcovi, že
nie je možné zaslať finančné prostriedky v zmysle schváleného rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností,
keďže po prevzatí exekútorského úradu sa na účtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a

nebola mu vydaná ani žiadna finančná hotovosť v súvislosti s exekučným konaním vedeným žalobcom.
Nesprávny úradný postup pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mrenicu by mohol byť spojený výlučne
s jeho postupom pri odovzdávaní exekučnej agendy náhradnému súdnemu exekútorovi Mgr. Somíkovi v
intenciách § 16a a § 16b EP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené
a nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s existenciou žalobcom tvrdeného

nesprávneho úradného postupu. Uvedeným tak došlo k nesprávnemu procesnému postupu ako aj k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

22. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia (v bode 19) opätovne
zaoberal otázkouvzájomnejkonkurenciezodpovednostizaškodupodľa§33ods.1EPazodpovednosti
podľazákonač.514/2003Z.z.,čopovažujeodvolateľzazmätočnéazakladátovnútornúnekonzistenciu

napadnutého rozsudku. Uvedené nedáva odpoveď na argument žalovaného, že žalobcovi nemohla
vzniknúť škoda, pokiaľ má nárok z titulu bezdôvodného obohatenia proti exekútorovi, ako to uviedol
aj odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Pokiaľ ide o súbeh a konkurenciu,
resp. vzájomné postavenie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, tak nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť v civilnom sporovom konaní

úspešne uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať (ÚS SR sp. zn.
II.ÚS 165/2012, 3.ÚS 361/2009-24, uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo 3533/2011), kým má žalobca
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti

štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cbo 110/84, NS SR sp. zn.
4Cbo 191/2005). Aj podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. 3.ÚS 361/2009 pokiaľ má účastník
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť
daná zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zmyslom uvedeného je, že je nemysliteľné,
aby sa subjekt obohatil a nebol povinný takýto prospech vydať s odôvodnením, že poškodený subjekt

bude uspokojený titulom náhrady škody od štátu. Škoda nevzniká okamihom splatnosti pohľadávky,
resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa (v tomto konaní žalobcu) na plnenie
voči dlžníkovi stalo fakticky (bez zavinenia v podobe samotného veriteľa) nevymáhateľným (mutatis
mutandis uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 105/2004). Žalovaný poukázal na nesprávnosť záveru súdu
prvej inštancie, že žalobca sa nemohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči súdnemu

exekútorovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi, nakoľko tento zomrel dňa 07. 02. 2016. Žalobca sa od súdneho
exekútora Mgr. Somíka dozvedel najneskôr dňa 06. 06. 2014, že mu nie je možné zaslať finančné
prostriedky, keďže na účte pôvodného súdneho exekútora sa peňažné prostriedky nenachádzali, a teda
samoholodtohtookamihu domáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohateniapriamoodpôvodnéhosúdneho
exekútora JUDr. Mrenicu, preto jeho úmrtie aj následné dedičské konanie je irelevantné, žalobca mal

dostatočný priestor (obdobie takmer 2 rokov) na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia
od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mrenicu. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval dôvodnosť
argumentácie žalovaného, nezohľadnil judikatúru, na ktorú odkazoval žalovaný, v prípade odklonu od
existujúcej judikatúry je povinnosťou súdu uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.

23. Odvolateľ ďalej poukázal na zákon č. 2/2017 Z.z., ktorým sa menil a doplnil Exekučný poriadok,
ust. § 243h ods. 1 EP a na to, že tento neobsahuje prechodné ustanovenia vo vzťahu k právnej úprave
zodpovednosti exekútora za škodu, preto má za to, že jeho znenie je potrebné aplikovať aj v súvislosti
so zodpovednosťou exekútora za škodu vzniknutou pred 01. 04. 2017, t.j. nepravá spätná retroaktivita

je v danom prípade prípustná. Zmena právnej úpravy zodpovednosti exekútora za spôsobenú škodu
reflektuje závery súdnej praxe o prednosti nároku z titulu bezdôvodného obohatenia pred nárokom z
titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň inkorporuje do Exekučného poriadku aj
prednosť uspokojenia nároku z majetku poisťovateľa pred nárokom z titulu náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z.. Odvolateľ uviedol, že novela verifikuje správnosť jeho argumentácie, že zodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je daná až vtedy, keď
poškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa
alebo exekútora. Nestotožňuje sa s argumentáciou okresného súdu v bode 24 odôvodnenia. Zákona č.
2/2017 Z. z. podľa odvolateľa nezhoršil, resp. nezrušil nadobudnuté práva žalobcu, ale naopak zlepšilpostaveniežalobcu,nakoľkoprecizovalvzájomnépostavenienárokovztitulubezdôvodnéhoobohatenia
a náhrady škody, kedy navyše inkorporoval možnosť domáhať sa škody spôsobenej exekútorom aj z
majetku poisťovateľa. Na danú vec nie je možné aplikovať nález ÚS SR 36/1995, keďže vychádzal z

diametrálne odlišných skutkových okolností. Odvolateľ zdôraznil, že neexistoval žiadny legitímny dôvod
vylučujúci priamu aplikáciu ust. § 31 EP.

24. Žalovaný odvolaním namietal aj závislý výrok o náhrade trov konania a tiež skutočnosť, že súd
prvej inštancie opomenul rozhodnúť o trovách pôvodného odvolacieho konania, v ktorom bol v plnom

rozsahu úspešný žalovaný (§ 365 ods. 1 pís. b) CSP).

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, poukázal na to, že
pokiaľ ide o porušenie povinnosti v exekučnom konaní a námietky žalovaného, tieto sú neudržateľné.
Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemôže štát zbaviť. Rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (NS SR 3

MCdo 194/2010). Pohľadávka oprávneného mala byť v rámci výkonu exekúcie zo strany exekútora
uspokojená z výťažku z predaja nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Účelom exekučného konania
je vymôcť peňažné prostriedky v prospech oprávneného od povinného a účel zákona by bol naplnený
vtedy, ak by došlo k splneniu povinnosti exekútora vyjadrenej v § 165 ods. 1 EP, a teda poukázaním
výťažky v stanovenej lehote oprávnenému. Je zrejmé, že vo vzťahu k dosiahnutiu účelu vyjadreného v

§ 165 ods. 1 EP, k nesprávnemu úradnému postupu došlo. To, že súdny exekútor JUDr. Mrenica porušil
viacero ustanovení Exekučného poriadku, bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, avšak
všetky porušenia zákonných ustanovení súviseli s porušením zákonom sledovaného cieľa vyjadreného
v § 165 ods. 1 EP. Správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003, ZSP 1/2004).

Exekútor je povinný počínať si tak, aby jeho konaním bol naplnený účel exekučného konania, a to
od jeho začiatku až po koniec. Ak v priebehu exekučného konania dôjde k zmene exekútora alebo
k zániku funkcie exekútora, nemožno touto skutočnosťou dôjsť k zmareniu účelu tohto exekučného
konania. V prípade, ak v exekučnom konaní došlo k vymoženiu peňažných prostriedkov v prospech
oprávneného, vznikla tak exekútorovi povinnosť tieto peňažné prostriedky poukázať oprávnenému za

splnenia podmienok uvedených v jednotlivých ustanoveniach EP. Táto povinnosť prechádza priamo zo
zákona aj na náhradníka už odvolaného súdneho exekútora, ak v čase naplnenia zákonných podmienok
pre vyplatenie peňažných prostriedkov bol už pôvodný exekútor odvolaný. Pokiaľ k splneniu tejto
zákonnej povinnosti nedôjde, ide o nesprávny úradný postup. K porušeniu povinnosti vyplatiť vymožené
peňažné prostriedky oprávnenému v súlade s § 165 ods. 1 EP došlo, ide o nesprávny úradný postup

a vzniku nároku na náhradu škody oprávnenému.

26. Žalobca pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že nevznikla škoda, poukázal na to, že pokiaľ ide o
súbeh, resp. konkurencie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ a práva na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaný poukazoval na rozhodnutia, ktoré nie je možné

aplikovať na tento prípad, keďže vychádzajú z úplne iných skutkových okolností. Vzhľadom na povahu
vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom
vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle § 451 OZ tým, že exekútor si nesplnil svoje povinnosti a oprávnenému v exekúcii
nevyplatil prostriedky získané od povinného v exekučnom konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo

58/2009, KS v BB 16Co 141/2012). Súd prvej inštancie teda rozhodol v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu, tak ako to uviedol v bode 20 odôvodnenia a nad rámec súd prvej inštancie uviedol,
že ak by aj vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v súčasnosti si už žalobca ani takýto
nárok uplatňovať nemôže vzhľadom na zistené skutkové okolnosti. Pokiaľ žalovaný poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2012, práve tento rieši problematiku vzniku bezdôvodného

obohatenia na strane súdneho exekútora, kedy tento nárok môže vzniknúť výlučne len k trovám
exekučného konania, kedy súdny exekútor vystupuje ako účastník konania a prevažuje aspekt jeho
postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu
exekučného konania. Pokiaľ ide o ostatné rozhodnutia, v nich sa riešil nárok na bezdôvodné obohatenie
vo vzťahu k tretím osobám, ktoré sa bezdôvodne obohatili, pričom nejde o osobu súdneho exekútora

pri výkone verejnej moci. Žalobca uviedol, že nemohlo dôjsť na strane súdneho exekútora JUDr.
Dušana Mrenicu pri výkone exekučnej činnosti k vzniku bezdôvodného obohatenia tak, ako to prezentuje
žalovaný, keďže nie je v tomto prípade naplnená ani jedna z predpokladaných skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. Práve z tohto dôvodu, že sa nejedná o žalovanýmdeklarované bezdôvodné obohatenie sa súd prvej inštancie zaoberal možnosťou uplatnenia náhrady
škody v zmysle § 33 EP priamo voči exekútorovi a možnosťou požadovať náhradu škody priamo od
štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

27. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

28. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

29. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
30. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
31. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.
32. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
33. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a
h) CSP. Mal za to, že postupom exekútorov nedošlo k porušeniu ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku,
súd dospel k zmätočnému záveru, súd sa vôbec nevysporiadal s existenciou žalobcom tvrdeného

nesprávneho úradného postupu, hoci žalovaná v konaní v rámci procesnej obrany zdôvodnila, prečo
podľa jej názoru nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čo napĺňa prvky arbitrárnosti. Pokiaľ
ide o škodu odvolateľ namietal záver súdu, že škoda vznikla, uviedol, že nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom od štátu by mohol žalobca úspešne uplatniť iba vtedy,
ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal v súdnom konaní vydania bezdôvodného obohatenia, čo

žalobca nepreukázal, a teda nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu. Úmrtie
JUDr. Mrenicu dňa 07.02.2016 a následné dedičské konanie je irelevantné. Súd vôbec neposudzoval
argumentáciu žalovanej, pričom sa odklonil od existujúcej judikatúry, čo neodôvodnil. Odvolateľ tiež
namietal, že súd prvej inštancie mal na vec aplikovať zákon č. 2/2017 Z.z., nepravá spätná retroaktivita
je podľa neho v danom prípade prípustná, pokiaľ ide o právnu úpravu zodpovednosti exekútora za

škodu vzniknutú pred jeho účinnosťou, t.j. 01.04.2017.
34. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie udáva, že žalobca uplatnil
proti žalovanému nárok na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora
na súde dňa 07.04.2015, pričom k nesprávnemu úradnému postupu došlo 10.12.2013. Námietka
žalovaného, že súd mal nárok posudzovať podľa § 31 zákon č. 2/2017 Z.z., účinného od 01.04.2017,

pokiaľ ide o podmienky uplatnenia nároku voči žalovanému nie je dôvodná. K uvedenej námietke
odvolateľa, že súd prvej inštancie mal na danú vec aplikovať ustanovenie § 31 zák. č. 233/1995
Z.z. účinného od 1.4.2017, nakoľko nepravá spätná retroaktivita je v danom prípade prípustná
odvolací súd udáva, že ustanovenie § 31 účinné od 1.4.2017 upravilo podmienky pre uplatnenie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom, zo znenia ustanovenia vyplýva, že

zodpovednosť štátu je danná až vtedy, keď poškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok
nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Novou právnou úpravou ako to
vyplýva z dôvodovej správy boli stanovené pravidlá pre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu
škody. Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť
poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ (tzn. poisťovňa, s ktorou má súdny exekútor uzatvorenú poistnú zmluvu

o poistení zodpovednosti za škodu podľa § 12 ods. 2 Exekučného poriadku) priamo poškodenému,
pričom poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo od tohto poisťovateľa, pričom štát
zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len vtedy, ak túto nebolo možné uspokojiť. V prechodných
ustanovenia zákonodarca neupravil účinky zmeny zákona. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal
žalobu na súd dňa 07.04.2015 t.j. v čase predchádzajúcej právnej úpravy. Retroaktivita je v práve

spätná pôsobnosť právnych predpisov do minulosti. Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych
princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Napriek tomu, že neskoršia norma má
vplyv na právne vzťahy založené v minulosti skoršou právnou normou, tento vplyv sa uskutočňuje až
od vzniku účinnosti neskoršej normy. Všeobecne je prijatý názor, že plnenie právnej povinnosti sa musíuskutočňovať na základe práva platného v čase, kedy dochádza k plneniu danej právnej povinnosti.
Obdobne to platí aj pre spôsob uplatňovania nárokov, ku ktorému musí dôjsť na základe práva platného
v čase, kedy sa uskutočňuje realizácia nároku. Pri nepravej retroaktivite daný zákon, resp. právny

predpis nezasahuje do minulosti. Príslušné práva a povinnosti, ktoré subjekty nadobudli na základne
konkrétnych právnych skutočností, zostávajú týmto subjektom priznané, avšak môže dôjsť k ich zmene
novou právnou úpravou. Na základe princípu aretroaktivity nesmie dôjsť k zrušeniu alebo zhoršeniu
ochrany nadobudnutých práv. Môže dôjsť iba k ich zlepšeniu pro futuro, ktoré sa môže uskutočniť
priznaním účinnejších garancií. Ku strate právnej ochrany by mohlo dôjsť vtedy, ak by sa preukázateľne

potvrdilo, že dané práva boli nadobudnuté v rozpore s dobrými mravmi a medzinárodnými zmluvami o
ľudských právach a základných slobodách. Ochrana nadobudnutých práv, ako aj zásahy do týchto práv
sú úzko späté s nepravou retroaktivitou. Pri nepravej retroaktivite nemožno hovoriť o spätnej účinnosti v
pravom zmysle slova. Pokiaľ došlo k zmene v právnej úprave, musia byť subjektívne práva a povinnosti,
vznikajúce z právnych vzťahov, posudzované podľa práva účinného v čase ich vzniku.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené správne súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok žalobcom,
podľa toho, či v čase uplatnenia nároku žalobcom na súd uplatnil žalobca tento nárok dôvodne. Otázka
zodpovednosti exekútora v exekučnom konaní bola riešená v súdnej praxi do účinnosti zák. č. 2/2017
Z.z. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť
(ods. 2). Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Zároveň podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku (účinného
v čase uplatnenia nároku na súde), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu
tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Pokiaľ
ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a

zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za
škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II. ÚS
165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanoval prioritu
alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stáli vedľa seba.
Z dikcie ustanovení možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti

vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedal vedľa štátu (s následným právom
regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
(tj. EP účinného v čase podania žaloby) (podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplývalo, že
záviselo výlučne na rozhodnutí poškodeného, či uplatnil náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. alebo či predmetný nárok uplatňoval priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku

(NS SR 3 Cdo 75/2015). Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené posúdenie vzájomného vzťahu
medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. bolo pre rozhodnutie nevyhnutné, nakoľko bolo potrebné aj z hľadiska
uvedeného vyriešiť otázku pasívnej legitimácie. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca mohol
v čase podania žaloby uplatniť nárok na náhradu škody (za splnenia ostatných predpokladov) voči

žalovanému.

36. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal jednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
- nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou.
37. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Za

nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané
právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp.
s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti
porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Nesprávnym úradným postupomje každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci
a základnými právnymi princípmi.

38. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní, tým, že mu v lehote 7 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, t.j. do 10.12.2013 súdny exekútor
nepoukázal túto sumu, pričom z vyjadrení exekútora je jej poukázanie vylúčené. Okresný súd zistil, že
súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica finančné prostriedky získal, avšak oprávnenému, teda žalobcovi

v exekučnom konaní neboli vyplatené, zistil, že došlo k porušeniu zákona a to exekučného poriadku,
konkrétne § 165 ods. 1, podľa ktorého po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho
podania poukáže exekútor do 7 dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých
prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. V tomto prípade je zrejmé, že finančné prostriedky
oprávnenému v zákonom stanovenej lehote vyplatené neboli a teda sa jedná o nesprávny úradný
postup v exekučnom konaní. Pokiaľ odvolateľ namietal, že ani jeden z exekútorov JUDr. Mrenica a

ani Mgr. Somík sa nedopustili žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu (pôvodný súdny
exekútor JUDr. Mrenica nemohol porušiť ust. § 165 ods. 1 EP, keďže ku dňu schválenia rozvrhu
výťažku už súdnym exekútorom nebol a exekútor Mgr. Somík, ako náhradný súdny exekútor nemohol
porušiť ust. § 165 ods. 1 EP, keďže po prevzatí exekútorského úradu sa na účtoch nenachádzali
žiadne finančné prostriedky) a poukazoval na to, že nesprávny úradný postup pôvodného súdneho

exekútora JUDr. Mrenicu by mohol byť spojený výlučne s jeho postupom pri odovzdávaní exekučnej
agendy náhradnému súdnemu exekútorovi Mgr. Somíkovi v intenciách § 16a a § 16b EP, odvolací súd
uvádza, že v konaní bolo nesporne preukázané, že oprávnenému v exekučnom konaní exekútor po
schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania nepoukázal do 7 dní prikázanú
sumu, tj. 33.197,96 Eur a bolo mu uvedené, že uvedenú sumu mu nemožno poukázať a ani mu

nebola poukázaná, takýto postup v exekučnom konaní je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zák.
č. 233/1995 Z.z., ide jednoznačne o nesprávny úradný postup. Námietky odvolateľa, nespôsobujú
vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučné konanie je uceleným jedným
konaním upraveným zák. č. 233/1995 Z.z., kde exekútor podľa § 2 ods. l Exekučného poriadku je
štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Aj po

zmene exekútora treba zachovať postup upravený v § 165 ods. 1 EP. Ak sa v exekučnom konaní
nepostupovalo v súlade s citovaným ustanovením, nemožno dospieť k inému záveru ako, že došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom
verejnej moci je výsledok tohto konania (NS SR 3 MCdo 194/2010). Účelom exekučného konania je
vymôcť peňažné prostriedky v prospech oprávneného od povinného a účel zákona by bol naplnený

vtedy, ak by došlo k správnemu úradnému postupu vyjadrenému v § 165 ods. 1 EP, a teda poukázaním
výťažku v stanovenej lehote oprávnenému. K dosiahnutiu účelu sledovaného § 165 ods. 1 EP teda
nedošlo. Ak v priebehu exekučného konania dôjde k zmene exekútora alebo k zániku funkcie exekútora,
nemožno touto skutočnosťou dôjsť k zmareniu účelu tohto exekučného konania. Pre rozhodnutie vo
vzťahu k nároku uplatneného žalobcom je rozhodujúci nesprávny postup v exekučnom konaní upravený

§ 165 ods. 1 EP, keďže išlo o úpravu postupu vo vzťahu k oprávnenému, tj. žalobcovi. To, že
súdny exekútor JUDr. Mrenica porušil viacero ustanovení Exekučného poriadku (§ 16a a § 16b EP, tak
ako tvrdí žalovaný, t.j. ustanovenia o postupe pri odovzdávaní agendy exekútora) nemá vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia, postup v exekučnom konaní vo vzťahu k žalobcovi bol nesprávny práve
porušením§ 165ods.1EP. Podľaodvolaciehosúduvzhľadomnavyššieuvedenédošloknesprávnemu

úradnému postupu v exekučnom konaní, tak ako to vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu.

39. Odvolateľa v odvolaní namietal, že žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol, keďže žalobca
nepreukázal, že sa bezúspešne domáhal v súdnom konaní vydania bezdôvodného obohatenia,
nepreukázal, že nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia

voči tomu, kto tento prospech získal, zároveň zdôraznil, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca vzhľadom na úmrtie bývalého súdneho exekútora si nemôže uplatniť svoje
právo z titulu bezdôvodného obohatenia voči pôvodnému súdnemu exekútorovi, ani voči jeho právnym
nástupcom, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Podľa odvolateľa je
zrejmé, že súd prvej inštancie vôbec neposudzoval dôvodnosť argumentácie žalovaného a nezohľadnil

judikatúru, na ktorú odkazoval.

40. K týmto námietkam odvolateľa odvolací súd udáva, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia v
súvislosti s existenciou škody u žalobcu, uviedol, že žalovaná strana namietala, že žalobcovi nemohlavzniknúť škoda, pokiaľ má žalobca nárok z titulu bezdôvodného obohatenia voči exekútorovi podľa § 451
Občianskehozákonníka,stýmtosaokresnýsúdvysporiadaltak,že považovalzadôležitéprevyriešenie
tejto otázky posúdenie, či ide o právny vzťah súkromno-právny alebo verejno-právny. V danom prípade

žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval zo skutkových okolností, kedy nesprávnym úradným
postupom exekútora v exekučnom konaní malo dôjsť k skutočnosti, že jemu ako oprávnenému neboli
vyplatené finančné prostriedky, ktoré boli získané v exekučnom konaní na základe dražby. Uvedené sa
teda netýka niektorých z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo právnickej osoby a
nevyplýva zo súkromného práva. Ide tu o verejno-právny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcie štátu

v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne
vzťahy založené na súkromnom práve. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným,
ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť okresný
súd uzavrel, že nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor si nesplnil svoje povinnosti a oprávnenému z exekúcie
nevyplatil prostriedky, získané od povinného v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedený záver súdu

prvej inštancie nebol potom dôvod sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať otázkou konkurencie nároku
na bezdôvodné obohatenie a nároku na náhradu škody. To že ide o verejnoprávny vzťah nie je súdnou
praxou spochybnené, a nespochybnil to ani odvolateľ ( napr. NS SR 6 M Cdo 4/2011). Okresný súd
naviac v súvislosti s existenciou škody na strane žalobcu posudzoval konkrétne skutkové okolnosti,
poukázal aj na to, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica zomrel 7. 2. 2016, žalobca si teda

v žiadnom prípade nemôže uplatniť svoje práva z titulu bezdôvodného obohatenia voči pôvodnému
súdnemu exekútorovi, a to ani voči jeho právnym nástupcom, pretože z uznesenia Okresného súdu
Zvolen po poručiteľovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi 8D 18/2016-286 vyplýva, že dedičské konanie bolo
zastavené pre nemajetnosť. Žalobca by bol v konaní neúspešný vzhľadom na to, že pôvodný exekútor
zomrel a nezanechal majetok. Námietka žalovaného, že žalobcovi nevznikla škoda, keďže mal možnosť

domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia sa javí ako príliš formalistický výklad práva. Možnosť
domáhať savydaniabezdôvodnéhoobohatenia,avšakzjavnebezreálnejmožnostiuspokojenianároku,
nemôže vylúčiť objektívnu zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., s odôvodnením, že škoda
zatiaľ nevznikla, keď je zrejmé, že nárok žalobcu aj keby ho uplatnil by nebol uspokojený ( III. ÚS
497/2011). Za situácie, kedy je z okolností prípadu zrejmé, že žalobca by nemohol uspieť, môže súd

rozhodujúci v spore o náhradu škody sám ako otázku predbežnú riešiť úspešnosť žaloby a uspokojenie
nároku, bez toho aby musel poškodený viesť samostatný súdny spor (NS ČR 25 Cdo 2091/2008).
Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti je zrejmé, že žalobcovi škoda vznikla. Uvedený záver nie
je v rozpore s judikatúrou súdov, na ktorú poukazoval žalovaný v konaní.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj aj v
závislomvýrokuonáhradetrovkonania.Súdprvejinštancierozhodolotrováchkonaniapodľasprávneho
ustanovenia zákona a toto vzhľadom na plný úspech žalobcu aj správne aplikoval. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného uvedenú v odvolaní, ktorou namietal, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o trovách

konania predchádzajúceho odvolania, pričom v danom odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný
(došlo k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu), odvolací súd udáva, že v súlade s § 255 ods. 1 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania proti protistrane podľa pomeru úspechu vo veci, vzhľadom na
rozhodnutie súdu prvej inštancie výsledkom, ktorého bol plný úspech žalobcu mohol súd rozhodnúť
len tak, že priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, žalovaná strana nebola úspešná v konečnom

rozhodnutí, a preto jej nemohol byť priznaný nárok na náhradu trov konania.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanej strane

právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

43. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).