Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2515206075.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: S., právny zástupca:

JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., IČO: 42291593, so sídlom Krajinská 3, 921 01 Piešťany, proti
žalovaným: 1) E. 2) L., adresa pre doručovanie: XXX XX Veľké Orvište č. XXX, právny zástupca: RS
legal s.r.o., JUDr. Daniela Suchánková, M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 07.09.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti: pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 96 m2 (ďalej aj ako „Sporná parcela“), zapísanom na liste vlastníctva (ďalej aj ako „LV“) č. XXX.,
kat. úz.: E. tak, že pozemok prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyni oproti výplate vyporiadavacieho
podielu pôvodne žalovanej v 1. rade - W. vo výške 120,- eur, pôvodne žalovanému v 2. rade - W. vo
výške 120,- eur a pôvodne žalovanej v 3. rade - Mgr. MW. vo výške 240,- eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že podľa LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi Spornej parcely žalobkyňa
v podiele 4/8-iny, pôvodne žalovaná v 1. rade v podiele 1/8-ina, pôvodne žalovaný v 2. rade v podiele

1/8-ina a pôvodne žalovaná v 3. rade v podiele 2/8-iny. Sporná parcela bola vytvorená geometrickým
plánom č. 762-227-76 na podnet matky žalobkyne v prospech S. - brata žalobkyne za účelom prístupu
osobným a motorovým vozidlom na jeho pozemok parc. č. XXXX/X. Cez Spornú parcelu je jediný a
priamy vstup do domu žalobkyne. Susediace pozemky vedené na LV č. XXX pôvodne žalovaní predali
tretím osobám a preto ich spoluvlastníctvo k Spornej parcele stratilo význam. Predložila nasledovné
listiny, ktoré žiadala vykonať ako dôkaz: LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, list zo dňa 07.07.2015 -
Ponuka na odpredaj parc. č. XXXX/X.

3. Pôvodný žalovaní v 1. až 3. rade sa vyjadrili každý samostatne, avšak zhodne, podaniami zo dňa
17.05.2016 a 19.05.2016 k žalobe tak, že mali záujem na tom, aby novému majiteľovi bol umožnený
prechod počas opravy domu a na odčerpávanie žumpy, nakoľko iný prechod nie je a žalobkyni bude
neskôr pozemok odpredaný, teda s odpredajom súhlasili.
4. Podaním doručeným súdu dňa 11.08.2016 pôvodní žalovaní v 1. až 3. rade oznámili súdu, že svoje
spoluvlastnícke podiely na Spornej parcele previedli na E. a L. a namietli, že by boli v spore pasívne
vecne legitimovaní. Predložili Kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2016.

5. Žalobkyňa reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa
14.10.2016 a uviedla, že ona sama navrhla odkúpenie spoluvlastníckych podielov za cenu 10,- eur / 1
m2 a je zarážajúce, že pôvodní žalovaní najskôr súhlasili s odpredajom podielov žalobkyni a namiesto
toho ich odpredali tretím osobám. Celú ťarchu starostlivosti a údržby Spornej parcely však znáša onasama. Požiadala o posúdenie predbežnej otázky, či je predložená Kúpna zmluvy zo dňa 01.07.2016
platná s prihliadnutím na to, že mohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva.
6. Pôvodní žalovaní v 1. až 3. rade sa vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 12.01.2017 a

uviedli, že Sporná parcela je spoločný dvor, ktorá tvorí prístup nielen k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobkyne, ale ja žalovaných. Súd predložili situačný plán zo dňa 31.05.1979 vyhotovený Ing. N., z
ktorého je zrejmé, že parcela bola vytvorená ako spoločný dvor a túto funkciu plní už 37 rokov. Z tohto
dôvodu previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sa už pred tým stali
vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým Sporná parcela slúži ako prístup.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z LV č. XXX (stav ku dňu
07.09.2015) súd zistil, že Spornú parcelu vlastnili toho času: žalobkyňa v podiele 4/8-iny, pôvodne
žalovaná v 1. rade v podiele 1/8-ina, pôvodne žalovaný v 2. rade v podiele 1/8-ina a pôvodne žalovaná v
3. rade v podiele 2/8-iny. Z LV č. XXXX (aktuálny stav) je zrejmé, že Sporná parcela bola prevedená na
uvedený LV a je zapísaná vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1-ica a žalovaných v 1. a 2. rade každého
v podiele 1-ina.

8. Z LV č. XXX súd zistil, že na ňom vedenú parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
278 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X vlastní žalobkyňa v podiele 1/1-ina.
9. Z LV č. XXX súd zistil, že na ňom vedené nehnuteľnosti: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 123 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere

53 m2, parc. č. XXXX/XX. zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a stavby: rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X, garáž postavená na parc. č. XXXX/X, hospodárska budova
postavená na parc. č. XXXX/XX a dielňa postavená na parc. č. XXXX/XX. sú vedené vo vlastníctve E.
a L. (žalovaní v 1. a 2. rade) každý v podiele 1-ina.
10. Z listu zo dňa 07.07.2015 - Ponuka na odpredaj parc. č. XXXX/X vyplynulo, že je zo strany právneho

zástupcu žalobkyne adresovaný pôvodným žalovaným s tým, že žalobkyňa má záujem na vyporiadaní
Spornej parcely odpredajom spoluvlastníckych podielov žalobkyni.
11. Zo Situačného plánu zastavaného stavebného pozemku parc. č. XXXX/X vyhotoveného Ing. N.m
dňa 31.05.1979 (opatreného pečiatkou Geodézia, n.p.) pre stavebníkov rodinného domu súp. č. XXX
(S. vyplynulo, že Sporná parcela je pláne zakreslená a označená ako: spoločný dvor.

12. Na pojednávaní dňa 06.09.2017 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby na miesto pôvodných
žalovaných v 1. až 3. rade vstúpili terajší žalovaní v 1. a 2. rade, nakoľko k prevodu spoluvlastníckych
podielov došlo po podaní žaloby. Uznesením zo dňa 07.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
30.03.2018 súd pripustil zmenu na strane žalovaných.
13. Po pripustení zmeny na strane žalovaných sa títo vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 06.12.2017

a uviedli, že sa pripájajú k vyjadreniu pôvodne žalovaných. Žalobkyňa sama uviedla, že Sporná parcela
bola vytvorená ako spoločný dvor, aby S. mohol prechádzať na svoj pozemok XXXX/X nákladným
a osobným vozidlom. Situácia je obdobná aj v súčasti a bez prístupu cez Spornú parcelu by sa
žalovaní nedostali na ich pozemok parc. č. XXXX/X a do garáže postavenej na parc. č. XXXX/X, ako
aj hospodárskej budovy parc. č. XXXX/XX. Považujú za nevyhnutné, aby Sporná parcela ostala v

podielovom spoluvlastníctve a žiadali žalobu zamietnuť.
14. Dňa 21.03.2018 súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom, pričom zistil nasledovné:
nehnuteľnosti žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade sú umiestnené vedľa seba. Z pohľadu obednej
komunikácie (parc. č. XXXX/X) je vľavo parc. č. XXXX/X (na nej postavený RD vo vlastníctve žalobkyne)
a za ňou parc. č. XXXX/X - všetko vo vlastníctve žalobkyne. Sporná parcela (v nákrese ako bod 17)

vyúsťuje na obecnú cestu a prilieha k parc. XXXX/X (žalobkyňa) zľava a k parc. č. XXXX/X (na ktorej je
postavený RD vo vlastníctva žalovaných) a XXXX/X (taktiež vo vlastníctve žalovaných) prilieha sprava,
nachádza sa teda medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovaných. V zadnej časti Spornej parcely
vpravo sa nachádza šikmo postavená brána vyúsťujúca na pozemok parc. č. XXXX/X (žalovaní). Zadná
časť Spornej parcely vľavo je voľne prestupná na pozemok parc. č. XXXX/X. a XXXX/X (žalobkyňa).

RD žalovaných je postavený na parc. č. XXXX/X tak, že zľava priamo susedí so Spornou parcelou a
sprava je prechod po parc. č. XXXX/X (v nákrese ako bod 15) v šírke 2,13 m až po susednú parc. č.
XXXX/X (tretie osoby). Na parc. č. XXXX/X sa nachádzajú umiestnením vzadu dve hospodárske budovy
a garáž (pod nimi parc. č. XXXX/X, XX a XX). Medzi garážou a za ňou nachádzajúcou sa hospodárskou
budovou a parc č. XXXX/X (žalobkyňa) je prechod o šírke 2,55 m (v nákrese bod 16).

15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2018 žalobkyňa namietla, že cez parcelu XXXX/
X (za hnedou bránou žalovaných - bod E obhliadky) je možný prístup, pretože táto parcela je podľa
územného plánu „cesta“. Ďalej uviedla, že na fotografii označenej „J“ je vidieť možnosť prechodu aprejazdu vozidlom z obecnej cesty na pozemky žalovaných (pozn. ide o úsečku 15). Poukázala na to,
že náklady na opravu rozdrveného betónu spevnenej plochy Spornej parcely sú cca 5.000,- eur.
16. Na pojednávaní dňa 01.10.2018 žalovaní uviedli, že aj v súčasnosti realizujú zateplenie domu a

pre zabezpečenie príjazdu nákladným vozidlom k zadnej časti domu nemali inú možnosť, ako využiť
prejazd po Spornej parcele. Žalobkyňa predložila vytyčovací náčrt z roku 1999 a poukázala, že je na
ňom červenou farbou zakreslená bránka na Spornej parcele slúžiaca na vstup na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaných, ktorá zjavne zasahuje do parcely a následkom toho ona stratila prístup k parc. č.
XXXX/X. Na parcele č. XXXX/X starosta obce prisľúbil, že zriadi cez ňu prístup k parcelám žalovaných

ako aj okolitých vlastníkov. Predložila farebnú kópiu grafickej časti územného plánu, na ktorej modrou
vyšrafovanou farbou vidieť plánovanú komunikáciu na parcele č. XXXX/X. Ďalej predložila darovaciu
zmluvu zo dňa 18.02.1977, z ktorej vyplynulo, že matka žalobkyne darovala nehnuteľnosti žalobkyni
a jej bratovi, touto zmluvou si zároveň jej brat vytvoril prístup cez Spornú parcelu. Brat žalobkyne bol
právnym predchodcom pôvodných žalovaných, ktorí boli jeho deťmi.
17. Z listu vlastníctva č. XXX . súd zistil, že parc. č. XXXX/X zastavaná plochy a nádvorie o výmere

454 m2 je vo vlastníctve obce E.. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018 žalobkyňa
uviedla, že cez obecnú parcelu XXXX/X je možný prístup k parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných.
Šírka úsečky 16 z mapy obhliadky predstavuje 2,65 m (priestor medzi parc. č. XXXX/X (žalovaní) a parc.
č. XXXX/X (žalobkyňa)), čo je dostatočné na prejazd vozidlom. Žalobkyňa nežiada, aby bol vypracovaný
geometrický plán na rozdelenie pozemkov, alebo zriadenie vecného bremena na Spornej parcele, lebo

taký stav by predstavoval nehospodárny zásah do jej vlastníckych práv.
18. Spolu s písomným podaním doručeným súdu dňa 15.01.2019 žalobkyňa predložila Výkaz plôch ku
geometrickému plánu č. 762-227-76 a geometrický plán na rozdelenie parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý
vypracoval Ing. N. dňa 27.11.1976. Z predmetného geometrického plánu vyplynulo, že parc. č. XXXX/X
bola vytvorená ako spoločný dvor pre vlastníkov S. a C. (1/2) a S. (1/2). Predložila aj fotografiu, ktorá

zachytáva stav v čase, keď rodinný dom brata žalobkyne (t.č. vo vlastníctve žalovaných) ešte nebol
postavený, pričom rodinný dom t.č. vo vlastníctve žalobkyne už stál.
19. Spolu s elektronickým podaním doručeným súdu dňa 24.01.2019 žalobkyňa predložila
Územnoplánovaciu informáciu zo dňa 23.11.2018 vyhotovenú Obecným úradom E., z ktorej vyplynulo,
že parc. č. XXXX/X (LV č. XXX) je určená v zmysle platného územného plánu na výstavu miestnej

komunikácie.
20. Na pojednávaní dňa 30.01.2019 žalobkyňa uviedla, že sú to práve žalovaní, ktorí musia požiadať
obec o prístup cez parc. č. XXXX/X, čo neurobili. Ďalej vypovedala, že keď bola dievča, jej brat chcel
stavať v záhrade, čo boli pozemky vpravo od domu. V zadnej časti sa pozemky zužujú a sú cca o 10
m užšie ako vpredu - od obecnej cesty. Rodinný dom brata bol postavený v roku 1964 a približne 12 -

13 rokov bývali v ňom tak, že využívali svoj vchod, auto nemali. V roku 1976 robil brat na družstve a
chodil s áviou, tak chcel mať zabezpečený prístup. S autom parkoval na parc. č. XXXX/X a 7 a chodil
aj cez Spornú parcelu, čo bol v tom čase pozemok rodičov. Vo februári 1977 na žiadosť brata prišla
matrikárka aj geodet, priniesli darovaciu zmluvu. Žalobkyňa nesúhlasila, lebo rodičia tak stratili prístup
na zadné pozemky. Povedala však, že ona sama nič nechce a už o spoločnom dvore nehovorila. Napriek

tomu, že brat povedal, že je to dočasné riešenie, neskôr podpísala petíciu proti výstavbe cesty cez
obecný pozemok. Zobral však polovicu spoločného dvora a nezaujímalo ho, do akého stavu sa tak
dostali pozemky žalobkyne. Má za to, že je nepredstaviteľné, aby žalovaní chodili cez Spornú parcelu
nákladným autom, zatiaľ čo ona má chodiť zozadu, úplne tak stratila svoje súkromie.
21. Elektronickým podaním zo dňa 21.02.2019 sa vyjadrili žalovaní a uviedli, že v dohľadnej dobe

je nemožné vybudovanie prístupovej cesty cez parc. č. XXXX/X (obecná parcela) a iný spôsob ako
sa dostať na pozemky v ich vlastníctve je len cez Spornú parcelu. Poukázali na písomné Stanovisko
obce zo dňa 08.02.2019, ktoré predložili ako prílohu a z ktorého vyplynulo, že parc. č. XXXX/X je
v súčasnosti prenajatá p. IE., ktorý je vlastníkom susedného pozemku na dobu neurčitú s ročnou
výpovednou lehotou (pretože tam pestuje poľnohospodárske plodiny). Pokiaľ žalovaná v 2. rade chce

prístup na svoj pozemok, musí požiadať o prístup cez parc. č. XXXX/X spolu so súhlasom vlastníka
parc. č. XXXX/X a po tom, ako sa vypovie zmluva s p. C. a tento zámer schváli obecné zastupiteľstvo
na vlastné náklady vybudovať prístupovú cestu.
22. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 27.04.2019 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
oslovila ostatných vlastníkov zadných pozemkov, či súhlasia s vybudovaním prístupovej cesty a títo

súhlasili, lebo sa ich to nijako nedotýka. Sú to práve žalovaní, ktorí sú pasívni a žiadosť o prístupovú
cestu cez XXXX/X si nepodali. Vzniknutý stav spoločného dvora dostal žalobkyňu do nerovnoprávneho
postavenia, keď žalovaní nerušenie užívajú svoj majetok bez obmedzení a majú aj prístup cez
Spornú parcelu, avšak ona sama stratila súkromie, je obmedzovaná, stratila prístup na svoje zadnépozemky. Žalobkyňa nesúhlasí s vytvorením vecného bremena na Spornej parcele. Súčasne navrhla
pripustiť zmeny žaloby z dôvodu prečíslovania pôvodného listu vlastníctva č. XXX na 1XXX a doplnila
výšku vyporiadavacieho podielu 480,- eur. Predložili Zmluvu - dohodu Súhlas vstupu na pozemok

(nedatovaná), ktorá je uzavretá medzi: vlastníkmi parciel: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X., XXXX/
X., XXXX/X a jej predmetom je: súhlas prechodu cez parcelu vo vlastníctve účastníkov zmluvy pre
vlastníkov uvedených pozemkov, za účelom obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v celej šírke
parc. č. XXXX/X, vstup cez parc. č. XXXX/X,. ktorú sa zaväzujú zmluvné strany udržiavať a prispôsobiť
na vjazd na uvedené pozemky. Vlastníci parc. č. XXXX/X zmluvu nepodpísali. Na pojednávaní dňa

29.05.2019 žalobkyňa uviedla, že medzičasom Zmluvu - dohodu Súhlas vstupu na pozemok podpísali
aj vlastníci parc. č. XXXX/X.
23. Z LV č. XXX. súd zistil, že parcelu č. XXXX/X vlastnia W. v podiele 1/8, IE. v podiele 1/8 a C.. v
podiele 6/8.
24. Na pojednávaní dňa 29.05.2019 súd uznesením pripustil zmenu žaloby nasledovne: Súd ruší
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného na liste

vlastníctva č. XXXX v k. ú. E. s parc. č. XXXX/X., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
96 m2 sa stáva žalobkyňa - S. rod. M., trvale bytom XXX XX Veľké Orvište. č. XXX. Žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovaným sumu vo výške 480 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
25. Na pojednávaní dňa 29.05.2019 žalovaní a ich právna zástupkyňa uviedli, že čo sa týka dohody
o súhlase vstupu na pozemok ide o nevymožiteľný záväzok, pričom súhlas vstupu na pozemok môže

byť kedykoľvek odvolaný. Nie je doriešená ani otázka technického riešenia a finančných nákladov
na vybudovanie cesty, pričom poukázali na to, že žalovaní nadobudli tento sporný pozemok v 1
dobromyseľne s tým, že budú mať zabezpečený prístup na svoje pozemky. Pre rozhodnutie je podstatný
skutkový stav v čase rozhodovania súdu a za daných okolností nie je možné konštatovať, že by bol
vytvorený prístup z inej strany než cez Spornú parcelu. Do spisu založili kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva,

že žalovaní kúpili svoj podiel na spornej parcele za 3.000,- eur a teda, ak by aj súd považoval za
dôvodný spôsob vyporiadania prikázaním veci žalobkyni, suma 480,- eur je neprimerane nízka. Riešenie
prístupu cez parc. XXXX/X ostalo v štádiu prísľubov. Sporná parcela bola desiatky rokov využívaná ako
prístupová parcela a spoločný dvor a na tento účel bola vytvorená. Je nevyvážené aj to, že žalobkyňa
dôvodí stratou súkromia, čo sa nedá porovnávať so stratou prístupu k pozemkom. Strata súkromia by sa

dala ľahko vyriešiť výstavbou plota, čo by pri rôznosti materiálov v dnešných časoch bolo možné vyriešiť
aj s nízkym nákladom. Obec sa vyjadrila, že výstavbu cesty na parc. č. XXXX/X financovať nebude a na
pozemku chová nájomca hospodárske zvieratá a pestuje plodiny. V prípade, že by horelo, z inej strany
ako cez Spornú parcelu, by sa hasičské vozidlá k domu žalovaných nedostali, teda vyporiadaním by bola
ohrozená ich bezpečnosť. Čo sa týka spôsobu vyporiadania stále trvajú na tom, že dôvody osobitného

zreteľa na zamietnutie žaloby tam sú. Ale ak by sa súd priklonil k variante k prikázania nehnuteľnosti
do vlastníctva jednej zo strán, tak navrhujú, aby bol pozemok prikázaný do vlastníctva žalovaným a je
to vecou žalobkyne, či si bude uplatňovať možnosť prechodu a prejazdu titulom vecného bremena. Ak
by mala prichádzať do úvahy možnosť, že pre žalovaných bude zriadené vecné bremeno, nebránili by
sa vykonaniu dôkazov aj za týmto účelom. Ak by mal súd vykonať dokazovanie za účelom stanovenia

hodnoty vecného bremena, toto nenavrhujú, ale súhlasili by len vtedy, ak to navrhne aj žalobkyňa a ak by
strany boli rovnako zaviazané na preddavky, lebo uvedené by bolo v záujme oboch strán konania. Keď
žalovaní chceli kupovať nehnuteľnosť, tak mali viaceré ponuky a túto si vybrali preto, lebo tam bol dom,
garáž a prístup k tejto garáži cez predmetný pozemok. Keby to tak nebolo, o nehnuteľnosť by nemali
záujem. O vzťahoch predchádzajúcich vlastníkov nemali vedomosť.

26. Na pojednávaní dňa 29.05.2019 sa vyjadrila aj žalobkyňa a jej právny zástupca, pričom uviedli, že
pôvodní vlastníci parcely súhlasili s prikázaním parcely do vlastníctva žalobkyne a toto svoje stanovisko
oznámili priamo súdu, čo by malo byť rešpektované. Predkupné právo bolo nesporne porušené a
žalobkyňa by sa nebola dostala do tejto situácie, keby boli ustanovenia Občianskeho zákonníka
dodržané. Prístup k pozemkom majú žalovaní aj cez parc. X.XXX/X pomedzi garáž (XXXX/XX) a

pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/X, kde je šírka prejazdu 2,65 a v minulosti slúžila na prejazd
motorového vozidla. Celú situáciu zapríčinila švagriná žalobkyne. Celá nehnuteľnosť stratila na hodnote
vytvorením prístupovej parcely, žalobkyňa nevidí dôvod prečo by sa mala nechať terorizovať a nútiť
do stavby plota. Žalobkyňa by náhradu 3.000,- eur aj akceptovala, aj keď si myslí, že je značne
nadhodnotená. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby tam bolo zriadené vecné bremeno, lebo ak obecná

cesta v budúcnosti vznikne, bude nútená opäť sa domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva.
Žalobkyňa sa cíti byť poškodená, žalovaní majú oplotenú celú parcelu a čudujú sa ako sa cíti ona, keď
jej niekto chodí okolo schodov.27. Podľa § 136 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
28. Podľa § 137 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
29. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
30. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
31. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
32. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

33. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska
zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník, s tým
rozdielom, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža mieru
účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, avšak
nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva.

34. Súd pri rozhodovaní o žalobe na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí vziať do úvahy
predovšetkým to, či je rozdelenie veci reálne možné, pričom prihliada na veľkosť spoluvlastníckych
podielov a možnosť vec účelne využívať. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, súd nie je
viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané iným
spôsobom, než je navrhované. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia

a vyporiadania, ale ja záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto spôsoby vyporiadania. Prvým
z týchto spôsobov je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov.
35. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné. Sporná parcela
je úzka a bola vytvorená za účelom prechodu a prejazdu, na ktoré je aj využívaná. Priečne rozdelenie
parcely neprichádza do úvahy a v prípade pozdĺžneho rozdelenia podľa spoluvlastníckych podielov, t.j.

na polovicu by sa vytvorili dve úzke parcely, ktoré by vo svojej šírke nemohli slúžiť účelu, na ktorý ho
obe strany v konaní využívali - prejazd a prechod. Takýmto rozdelením by došlo k zmareniu využitia
pozemku.
36. Pre posúdenie, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ďalším zo spôsobov - prikázaním
veci do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, súd posúdil aj hľadisko veľkosti podielov a účelné využitie

veci. Tu je nutné konštatovať, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade (dokopy spolu) majú podiel
o veľkosti 1-ica. Čo sa týka účelného využitia pozemku, nebolo sporné, že žalobkyňa Spornú parcelu
využívala viac a častejšie. Vyporiadavaná parcela sa nachádzala hneď pri rodinnom dome žalobkyne
(do domu sa dá dostať aj po parc. č. XXXX/X), chodila po nej každý deň a predmetná parcela slúžila aj na
prístup k jej „zadným“ pozemkom, a to parc. č. XXXX/X atď. Z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že Spornú

parcelu využívala prevažne ako dvor. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa vlastnila motorové
vozidlo, ale inak využívala parcelu na prejazd. Je však racionálne a logické predpokladať, že v prípade
realizácie väčších záhradných úprav, prípadne stavebnej činnosti, je pre žalobkyňu Sporná parcela
využiteľná aj týmto spôsobom. Je nutné podotknúť, že z obhliadky vyplynulo, že rodinný dom je stavebne
orientovaný tak, že vchod do domu vyúsťuje na Spornú parcelu, tu musí súd dať za pravdu žalobkyni, že

jej súkromie je užívaním Spornej parcely zo strany žalovaných, narušené. Čo sa týka žalovaných, súd
však musí skonštatovať, že využitie Spornej parcely má aj pre nich podstatný význam. Prechod k svojmu
rodinnému domu majú žalovaní zabezpečený cez parc. č. XXXX/X a z dokazovania ako aj ich vlastných
výpovedí vyplynulo, že ho tak aj využívajú. Čo sa však týka prejazdu, z katastrálnej mapy a zistení súdu
pri obhliadke súd zistil, že prejazd k pozemkom parc. č. XXXX/X (časť za domom), XXXX/X, XX a XX,

ako aj k stavbám na týchto pozemkoch možný nie je. Osobitne bolo potrebné zohľadniť aj charakter
stavieb na parc. č. XXXX/X, XX a XX: a to garáž, hospodárska budova a dielňa. Je potrebné prihliadnuť
na pomerne úzky priestor medzi rodinným domom žalovaných a hranicou pozemku suseda žalovaných
sprava (t.j. parc. č. XXXX/X)., ktorý predstavuje šírku 2,13 m. Nakoľko šírka pozemku určená na prejazdmotorovým vozidlom je podľa zaužívaných štandardov, ako aj stavebných predpisov je 3 m, je nutné
skonštatovať, že prejazd nie je možný inak, ako cez Spornú parcelu. Bolo by teda vylúčené, aby žalovaní
využívali svoje „zadné“ pozemky, vrátane garáže a ostatných úžitkových stavieb, pokiaľ by im mal byť

zamedzený prístup cez Spornú parcelu. Čo sa týka frekvencie využívania pozemku, podľa vyjadrení
sporových strán, žalovaní nevyužívajú Spornú parcelu na prejazd každý deň, hoci by mohli (zaparkujú
vozidlo pred bránou na obecnej komunikácii), avšak tak isto nie je vylúčené, že sa do budúcna tento
stav (prípadne potreba žalovaných) zmení. Súd pri obhliadke skúmal aj umiestnenie rodinného domu
žalovaných, ktorý takisto z pravej strany prilieha k Spornej parcele a zistil, že tento je otočený k Spornej

parcele bočnou časťou (vchod majú žalovaní umiestnený z parc. č. XXXX/X, teda z opačnej strany).
37. Sporná bola aj tá skutočnosť, či je zabezpečený (alebo aspoň možný) prístup cez obecnú parcelu
č. XXXX/X. Zo Zmluvy - dohody Súhlas vstupu na pozemok, ktorá je uzavretá medzi: vlastníkmi
parciel: XXXX/X, XXXX/X., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a jej predmetom je: súhlas
prechodu cez parcelu vo vlastníctve účastníkov zmluvy pre vlastníkov uvedených pozemkov, za účelom
obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v celej šírke parc. č. XXXX/X, vstup cez parc. č. XXXX/X,

ktorú sa zaväzujú zmluvné strany udržiavať a prispôsobiť na vjazd na uvedené pozemky síce vyplynulo,
že vlastníci uvedených parciel, ktoré sa nachádzajú za pozemkami vo vlastníctve strán konania uzavreli
dohodu medzi sebou, že si umožnia prístup. Obec, ako vlastník parc. č. XXXX/X však účastníkom
dohody nebola. Z pohľadu súdu by to ani nebolo možné, nakoľko obec potvrdila, že parc. č. XXXX/X
je v nájme p. C., s ročnou výpovednou dobou, pričom o tom, že by bola daná výpoveď z nájmu, súd

žiadnu informáciu nemal. Osobitne súd zdôrazňuje, že parc. č. XXXX/X vo vlastníctve obce je síce v
budúcnosti určená územným plánom na výstavbu komunikácie, avšak keby sa tak aj stalo, táto parcela
nevyúsťuje (a to ani len sčasti) na pozemok parc. č. XXXX/X. Naopak, vyúsťuje na parc. č. XXXX/
X vo vlastníctve tretích osôb (W.á v podiele 1/8, W. v podiele 1/8 a C. v podiele 6/8) a pokiaľ by aj
žalovaným bol umožnený prejazd cez parc. č. XXXX/X, potrebovali by mať zriadený aj prejazd cez parc.

č. XXXX/X, čo sa nestalo. Na podklade uvedeného, zohľadňujúc to, že pre súd je rozhodujúci stav v
čase rozhodnutia, súd uzatvára, že iný prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, ako cez
Spornú parcelu, nie je možný.
38. Napriek tomu, že spoluvlastnícke podiely strán konania sú rovnaké a účelné využitie veci je
dané u oboch strán konania, súd vyhodnotil, že s prihliadnutím na obmedzenie súkromia žalobkyne,

frekventovanejšie využitie Spornej parcely z jej strany a špecifické umiestnenie Spornej parcely medzi
rodinnými domami strán konania, najvhodnejším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
by sa javilo prikázanie Spornej parcely do vlastníctva žalobkyni za primeranú náhradu. Tu však vyvstali
závažné skutkové okolnosti, ktoré súd nemohol opomenúť. Jednak ide o absenciu prístupu k „zadným“
parcelám žalovaných, garáži a ostatných hospodárskych budov (vrátane dvora za domom). Jednak na

Spornej parcele je šikmo vzadu vpravo vybudovaná bránka, ktorú tam umiestnil ešte právny predchodca
žalovaných a táto je využívaná na prejazd vozidlom žalovanými (bránka vyúsťuje na parc. č. XXXX/X
v mieste za domom pred garážou a teda určitá časť pozemku je využívaná výlučne žalovanými (časť
pozemku v tvare trojuholníka za bránkou). Žalobkyňa požadovala odstránenie bránky a prebudovanie
plota tak, aby zodpovedal hranici pozemkov, čo sú náklady, ktoré by súd musel v konaní zohľadniť.

39. Podľa čl. 6 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu majú
v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
40. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez

návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak.
41. V danom prípade nejde o spor s ochranou slabšej strany, súd teda mohol pristúpiť k vykonaniu
len tých dôkazov, ktoré navrhli strany. Čo sa týka zabezpečenia prístupu pre žalovaných, súd by v

prípade prikázania veci do vlastníctva žalobkyni považoval za nevyhnutné zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prejazdu v prospech žalovaných. Žalobkyňa však so zriadením vecného
bremena zásadne nesúhlasila. Nesúhlasili ani žalovaní a vykonanie dôkazu by navrhli len vtedy, ak
by súhlasila aj žalobkyňa a podieľala sa na nákladoch spojených s jeho vykonaním (geometrický plán,
ocenenie hodnoty vecného bremena), čo sa nestalo. Uvedený spôsob vyporiadania sa tak stal pre

súd neaplikovateľným. Pokiaľ by súd prikázal Spornú parcelu do vlastníctva žalobkyne a žalovaní by
ostali bez prístupu k nehnuteľnostiam, došlo by k porušeniu ústavnoprávnych princípov na ochranu
vlastníctva a v značnej miere by došlo k znevýhodneniu žalovaných, opomenúť nemožno ani to, že
nehnuteľnosti žalovaných by tým výrazne stratili na hodnote. Tu súd zdôrazňuje, že nemal pochybnosťo tom, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od právnych predchodcov v stave, v
akom sa nachádza a v dobrej viere, že prístup majú cez Spornú parcelu zabezpečený a bezproblémový.
K vytvoreniu Spornej parcely nedošlo z ich iniciatívy a nijako sa nepričinili o stav, ktorý žalobkyňa vníma

ako nespravodlivý a obmedzujúci voči nej. Naopak, k vytvoreniu Spornej parcely došlo ešte v čase,
keď nehnuteľnosti patriace žalobkyni vlastnili jej právni predchodcovia - rodičia, ktorí neskôr previedli
rodinný dom aj s pozemkami na žalobkyňu (dcéru) a na pozemkoch vpravo umožnili synovi (právnemu
predchodcovi pôvodných žalovaných), aby si tam postavil dom a vytvorili prístupovú parcelu slúžiacu
potrebám oboch.

42. Ďalšou spornou otázkou bola aj výška náhrady za vyporiadavaný podiel. Žalobkyňa navrhovala
sumu 480,- eur, ktorú odvodzovala od kúpnej ceny za pozemky, ku predaju ktorých došlo v obdobnej
lokalite. Žalovaní nesúhlasili a poukazovali na to, že svoj spoluvlastnícky podiel na Spornej parcele
odkúpili riadne za 3.000,- eur. Až na pojednávaní dňa 29.05.2019 žalobkyňa pripustila, že by s
vyporiadavacím podielom vo výške 3.000,- eur aj súhlasila, ale len v prípade, ak by parcela bola celá
jej, bez zriadenia vecného bremena a iných obmedzení. Ako súd uviedol vyššie zamedzením prístupu k

nehnuteľnostiamžalovanýchbytítobolirozhodnutímsúduznačnepoškodení.Súdnemôžeuprednostniť
jedného zo spoluvlastníkov len preto, že jeho súkromie je obmedzené viac, alebo preto že spoločnú
nehnuteľnosť užíva vo väčšej miere, a to takým spôsobom, že by celú vec prikázal do vlastníctva
tomuto spoluvlastníkovi a ustupujúcim spoluvlastníkom by ako kompenzáciu poskytol len hodnotu ich
spoluvlastníckeho podielu. Došlo by tak k zneváženiu a popretiu práv a oprávnení vyplývajúcich z ich

vlastníckeho práva. Na strane druhej, prikázanie veci do vlastníctva žalovaných by takisto predstavovalo
obmedzenie žalobkyne v neakceptovateľnej miere.
43. Súd preto zvážil aj tretí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to predaj veci a rozdelenie výťažku
z predaja spoluvlastníkom. Tento spôsob však súd neposúdil ako prichádzajúci do úvahy, lebo k predaju
veci je možné pristúpiť len vtedy, ak nikto zo spoluvlastníkov vec nechce, čo nie je tento prípad a navyše

žiaden zo spoluvlastníkov nemal záujem na vyporiadaní predajom veci.
44. Po dôkladnom zvážení všetkých okolností napokon súd vyhodnotil, že najvhodnejšou a
najspravodlivejšou alternatívou je zamietnutie žaloby, resp. ponechanie Spornej parcely v podielovom
spoluvlastníctve strán konania. Jednak z dokazovania vyplynula potreba ponechania prístupu k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných a pokiaľ by aj súd rozhodol tak, že vec prikáže žalobkyni

do vlastníctva a zriadi pre žalovaných vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu, spôsob užívania
Spornej parcely by sa pre obe strany v podstate nezmenil a rozhodnutie súdu by sa tak minulo
účelu podanej žaloby. Jednak strany v konaní nenavrhli súdu také dôkazy, na podklade ktorých by
súd mohol postupovať uvedeným spôsobom. Úlohou súdu nie je nahrádzať povinnosť dôkazného
tvrdenia a bremena strán konania. Navyše obe strany v konaní napriek uvedenému predbežnému

právnemu posúdeniu veci zo strany súdu zotrvali na tom, že spoluvlastníctvo má byť vyporiadané nimi
navrhovaným spôsobom (u žalobkyne prikázanie veci do jej vlastníctva bez ďalších obmedzení a u
žalovaných ponechaním veci v podielovom spoluvlastníctve podľa pôvodných podielov).
45. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných
osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Dôvody hodné

osobitného zreteľa sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru buď na strane jedného zo
spoluvlastníkov, alebo všetkých. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného
zreteľa boli dané na oboch stranách. Pokiaľ by mala byť vec prikázaná do vlastníctva žalovaných,
u žalobkyne z dôvodu jej vysokého veku, špecifického umiestnenia parcely, obmedzenia súkromia a
nepochybne aj vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla po svojich rodičoch je nepochybné, že strata

vlastníckeho práva k Spornej parcele (hoci za náhradu) by presiahla akceptovateľnú mieru. V opačnom
prípade, pokiaľ by parcela mala byť prikázaná do vlastníctva žalobkyne, u žalovaných z dôvodu straty
prístupu k trom stavbám a parc. č..XXX/X a straty hodnoty nehnuteľností v značnej miere, by takisto
stratavlastníckehoprávakSpornejparcelepresiahlaakceptovateľnúmieru.Navyše,obestranyvkonaní
potvrdili, že osobne medzi sebou nemajú žiadne konflikty ani problémy, spoločné užívanie Spornej

parcely preto súd nevidí ako problémové. Čo sa týka možnosti zvýšenia ochrany súkromia žalobkyne,
tu je potrebné zdôrazniť, že hoci by pre žalobkyňu táto alternatíva predstavovala zvýšené náklady, nie
je vylúčené, aby si plotom, alebo zástenou oddelila Spornú parcelu od časti, kadiaľ chodí do rodinného
domu, schodov k domu a vchodu do domu, nakoľko z obhliadky vyplynulo, že priestor na uvedené tam
je. Nemožno opomenúť aj to, že predmetný spoločný dvor bol vytvorený v r. 1979 a nepretržite užívaný

oboma vlastníkmi rodinných domov, diskomfort pre žalobkyňu nastal až vtedy, keď vlastníkmi rodinného
domu a priľahlých pozemkov, ktoré predtým vlastnil jej brat a neskôr jeho deti (pozn. pôvodne žalovaní)
nadobudli do vlastníctva žalovaní, teda cudzie osoby. Túto skutočnosť však nemožno vyhodnotiť akonáhlu stratu súkromia, keď predtým žalobkyňa voči existencii spoločného dvora a jeho užívaniu nemala
žiadne výhrady po dobu takmer 35 rokov.
46. K námietke žalobkyne, že vytvorením Spornej parcely stratila prístup k parc.č . XXXX/X súd uvádza,

že je nedôvodná. Od rohu rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne (na parc. č. XXXX/X). po bránku
vyúsťujúcu na pozemok č. XXXX/X nachádzajúcu sa na Spornej parcele je priestor podľa vyjadrenia
samotnej žalobkyne vyše 8 m, o zamedzení prístupu k parc. č. XXXX/X teda nemožno hovoriť.
47.Nazákladevyššieuvedenéhosúdžalobuzamietolazdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaponechal
nehnuteľnosť vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov tak, ako doteraz. (výrok I).

48. Čo sa týka predbežnej otázky, ktorej riešenia sa domáhala žalobkyňa - posúdenie či je kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu k Spornej parcele z pôvodných žalovaných
na žalovaných neplatná z dôvodu porušenia predkupného práva, tu súd uzatvára že nejde o otázku,
ktorá by v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mala povahu otázky predbežnej a bolo
potrebné ju právne posúdiť. V prípade porušenia predkupného práva Občiansky zákonník zakotvuje
možnosti postupu toho podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené. Žalobkyňa

však podľa jej slov nevyužila túto možnosť. Pre súd by daná otázka mala význam až vtedy, keby sa
žalobkyňa domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo však neurobila.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, žalovaní v 1. a
2. rade mali vo veci plný úspech a súd im preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok II).
52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).