Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci

žalobkyne: N. F., nar. XX. U. XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX W., občan Slovenskej republiky, právne
zastúpenáadvokátomJUDr.MichalomVlkolinským,sosídlomNámestieSNP17/29,96001Zvolen,proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2018,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. N. F., bytom X. XXX/X, W. (ďalej len „žalobkyňa“) žiadosťou z 23.07.2018 požiadala o invalidný
dôchodok. O jej žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX
z 28.08.2018 tak, že žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok bola zamietnutá (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). V odôvodnení Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že podľa posudku posudkového

lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici z 23.08.2018 žalobkyňa
nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej v odôvodnení uviedla, že posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 23.08.2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú

súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná.

2. V odbornom posudku o invalidite z 23.07.2018, ktorý je súčasťou administratívneho spisu je uvedené,
že žalobkyňa je XX ročná žena s ukončenou špeciálnou základnou školou, ktorá bola vyšetrená
psychológom počas základnej školy pre neprospievanie a na základe hodnotenia intelektu v pásme V.
T. a ľahkej duševnej zaostalosti bola preradená do špeciálnej základnej školy. Opätovne bola vyšetrená

pred ukončením povinnej školskej dochádzky, kde je intelekt orientačne hodnotený v hornom pásme
ľahkej duševnej zaostalosti a doporučené jej bolo ďalšie vzdelávanie, ktoré už neabsolvovala. V roku
2017 bola vyšetrená psychológom pre afektívnu poruchu a absolvovala aj psychoterapeutické sedenia.
Udávaná je stredne ťažká úzkostne - represívna symptomatika, labilná afektivita. Stav je ovplyvnenýaj matrimoniálnymi ťažkosťami, nechcená L.. Následne bolo požiadané o psychologické vyšetrenie so
stanovením IQ. Psychologička po vyšetrení IQ nestanovila. Výkon kognitívnych funkcií je nízky, ale má
naň vplyv aj nízka motivácia k výkonu, tendencia k agravácii, osobnostný štýl a sociálna depravácia. Na

výkon môže mať vplyv aj afektívna porucha. Keďže psychologička účastníčku konania videla opakovane
a predtým jej spolupráca bola lepšia, pozná jej komunikačné schopnosti, spôsob riešenia problému
na vyššej úrovni, nestanovila IQ, pretože výkon bol nehodnotiteľný. Psychiater pri vyšetrení popisuje
neochotu spolupracovať, agraváciu, otázne je dodržiavanie liečby - svojvoľné vynechávanie. V priebehu
roka v subjektívnych ťažkostiach deklaruje účastníčka konania depresívnu náladu, ale objektívne

psychiater popisuje náladu euthýmnu, nanajvýš hypothýmnu. Vzhľadom k tomu, že posudkový lekár
nevedel dosiahnuť jednoznačnú spoluprácu žalobkyne pri vyšetrení, bola opakovane vyšetrovaná ako
dieťa v pedagogicko-psychologickej poradni s určením intelektu v pásme ľahkej duševnej zaostalosti,
ukončila špeciálnu základnú školu a stanovená bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45%, Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. V
závere posudku je uvedené, že sa zváži nutnosť kontrolného psychologického vyšetrenia s presným

stanovením IQ pre možné zlepšenie spolupráce po uznaní invalidity, prípadne po preliečení afektívnej
poruchy. Výrok posudku bol taký, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), pre jej
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako diagnóza bola určená C., Kapitola Q., Položka X

písm. Y./ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.

3. V spise sa nachádza ďalší posudok o invalidite z 23.08.2018, kde bola žalobkyňa podrobená
opätovnému posúdeniu jej zdravotného stavu, a lekársku správu z 23.07.2018 bolo potrebné
opraviť, nakoľko posudkový záver v nej uvedený je v rozpore s psychologickým vyšetrením, ktoré

menovaná predložila dňa 08.08.2018. V posudku je uvedené, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa po
predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu predložila psychologické vyšetrenie z 03.08.2018, kde
je doplnené IQ orientačne pod XX, hodnotený ako mentálna subnorma až ľahká duševná zaostalosť,
bolo potrebné pôvodný posudok z 23.07.2018 opraviť týmto posudkom. Z uvedeného vyplýva, že
predchádzajúce posúdenie nezodpovedá objektívnemu stavu žalobkyne, preto bola predvolaná a na

základe predloženého vyšetrenia jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
stanovená vo výške najviac 40%. Ďalej sa v posudku uvádza, že afektívna porucha na monoterapii
nie je posudkovo závažná. Matka žalobkyne apeluje, že dcéra bola vyšetrená neurológom pre
poruchy vedomia. Nebolo indikované EEG vyšetrenie, záchvaty nie sú objektivizované, napriek tomu je
nastavená na liečbu B.. Stav nie je doriešený, nemôže byť rozhodujúcim ochorením, ani neodôvodňuje

percentuálne zvýšenie. Doteraz zdravá žena, Xx rodiaca má odrazu poruchy vedomia, G. a psychické
poruchy bez objektivizovania. Je zjavná tendencia matky a žalobkyne k rentovému správaniu. Pôvodnú
LS zo dňa 23.07.2018 posudkový lekár považoval za nesprávnu, nakoľko zdravotný stav žalobkyne
na základe predložených nálezov neodôvodňoval invaliditu. Výrok posudku bol, že žalobkyňa nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Kód ochorenia bolo uvedený C., Kapitola Q., Položka X písm. Y./ Prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z.z.

4. Žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, na základe čoho posudkový

lekár Sociálnej poisťovne, ústredie opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 25.10.2018.
Okrem vlastného vyšetrenia vzal do úvahy vyšetrenie v Pedagogicko-psychologickom centre v W.
z 20.11.1998 a zo 17.01.2007, psychologické vyšetrenie - NsP W. z 11.04.2017, z 19.06.2018, z
03.08.2018, psychiatrické vyšetrenie z 08.03.2018, z 12.10.2018, neurologické vyšetrenie z 03.10.2018,
z 10.10.2018, kardiologické vyšetrenie z 04.06.2018 a chirurgické vyšetrenie z 10.10.2018. Ako

zdravotné postihnutia, ktoré boli u žalobkyne zistené boli v posudku uvedené: ľahká duševná zaostalosť,
Q. choroba N. v anamnéze, defekt P. F. hemodynamicky nevýznamný, C.-R. porucha. Ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo určené: Duševné poruchy a poruchy správania, P. H. - S. P. H., horné
pásmo, IQ menej ako XX, Kapitola V., položka 6 písm. a/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. V
posudkovej časti je uvedené, že žalobkyňa je XX ročná žena s ukončenou špeciálnou základnou

školou - 9 tried a ako X ročná bola prvýkrát vyšetrená psychológom pre neprospievanie v základnej
škole. Na základe hodnotenia intelektu v pásme V. T. u ľahkej duševnej zaostalosti bola zaradená do
špeciálnej základnej školy, kde pomerne dobre prospievala a pri kontrolnom vyšetrení psychológom
v T. ročníku špeciálnej základnej školy bol jej intelekt hodnotený v pásme S. P. H. z odporučenímpokračovania v štúdiu na špeciálnej učňovskej škole, odbor I., ktoré však neabsolvovala. Prvýkrát
vyšetrená psychiatrom v novembri 2014 pre odpadávanie. Psychiater stav hodnotil ako Y. s panickými
atakmi. V roku 2015 liečená psychiatrom pre úzkostne-depresívnu symptomatológiu, ktorú potvrdil

aj psychológ pri psychologickom vyšetrení v roku 2017, kedy popísal aj ľahkú poruchu afektivity. K
uvedenej situácii došlo v dôsledku matrimoniálnych ťažkostí, nechcenej L.. V marci 2018 pri vyšetrení
psychiater popisuje neochotu k spolupráci, agraváciu ťažkostí, nedodržiavanie liečby, jej svojvoľné
vynechávanie. Posledné psychologické vyšetrenie urobené v auguste 2018, pri ktorom bolo zhodnotené
aktuálne celkové IQ. Psychológ IQ hodnotil pod XX, čo zodpovedá mentálnej subnorme až hraničnej

ľahkej P. H.. Psychologička psychický stav žalobkyne skôr hodnotí ako dekompenzáciu patologicky
štrukturovanej osobnosti s agraváciou problémov, ako aj istú mieru sociálnej retardácie v nevyhovujúcej
životnej situácii. Pri mentálnej subnorme až hraničnej ľahkej mentálnej retardácii je miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%. V roku 2015 bola liečená gastroenterológom pre Q.
chorobu N., ktorá je v remisii bez potreby liečby. Pre defekt O. X., ktorý bol diagnostikovaný ihneď
po narodení bola v starostlivosti detského kardiológa, toho času kardiológa pre dospelých. Naposledy

vyšetrená kardiológom v januári 2018, kedy bolo urobené aj ultrazvukové vyšetrenie srdca so
záverom, že defekt O. X. je hemodynamicky nevýznamný, vyžaduje si len dispenzárnu starostlivosť.
V auguste 2018 vyšetrená neurológom pre udávané poruchy vedomia. Neurológ vyslovil podozrenie
na B., zahájil Y. liečbu napriek tomu, že stav nie je diagnosticky doriešený. Súčasne popísal G. P.
druhého stupňa, hoci G. P. nebola doriešená urogynekológom a ani objektívne vyšetrená. Opakovane

vyšetrená rôznymi neurológmi v rozpätí 7 dní pre bolesti chrbtice a udávané odpadnutie. Pri vyšetrení
neurológom 03.10.2018 je normálny neurologický nález so záverom poúrazových bolestí krčnej chrbtice
bez akejkoľvek poruchy krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice. 10.10.2018 neurológ popisuje T. P.
E. s ľavostrannou lateralizáciou, pre ktorú od narodenia nikdy nebola liečená. Uvedené vyšetrenia
neurológom sa javia ako účelové s rentovými tendenciami. Q. choroba N., defekt O. F. sú posudkovo

nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Výrokom posudku bol
záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách bola určená na 40%.

5. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len
„žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z 23.11.2018 tak, že odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu zamietol v celom rozsahu a potvrdil ho (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaná popísala priebeh prvostupňového konania, ako aj podkladov, na

základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a citovala jednotlivé ustanovenia zákona č.
461/2003 Z.z., ktoré sa na danú vec vzťahujú. Uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
pobočky Banská Bystrica dňa 28.09.2018, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom
posudku a nevyhovel odvolaniu žalobkyne a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému

lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil
zdravotný stav účastníčky konania dňa 25.10.2018. Žalovaná v odôvodnení odkázala na závery tohto
odbornéhoposudkuoinvaliditez25.10.2018,kdeposudkovýlekárzarozhodujúcezdravotnépostihnutie
určil Duševné choroby a poruchy správania, P. H., ľahkú, horné pásmo, IQ menej ako XX, Kapitola
V., Položka 6 písm. a/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobkyne bola určená na 40%. Žalovaná ďalej odkázala aj na lekárske správy, rovnaké,
z ktorých vychádzal odborný posudok o invalidite. Uviedla, že v odvolacom konaní po opätovnom
posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa preukázaných lekárskych správ a vlastného vyšetrenia

posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovo jej mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určil ju na 40%, preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe
uvedenéhožalovanázhodnotilakaždýdôkazosobitneavšetkydôkazyvovzájomnejsúvislostiadospela

k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu6. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, kde požadovala preskúmať
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, prílohou ktorej boli lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia
P.. P. G. z 27.07.2018, lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 10.10.2018 a potvrdenie Sociálnej

poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 31.10.2018. V doplnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že
posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil dňa 23.07.2018 jej zdravotný stav a uznal ju invalidnou s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. V rozhodnutí z 28.08.2018 je uvedené,
že žiadosť o invalidný dôchodok sa zamieta z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to aj napriek tomu, že miera poklesu

uvedená posudkovým lekárom je 45%. V prílohe okrem fotokópií napadnutých rozhodnutí predložila
oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 23.07.2018 ošetrujúcemu lekárovi, v ktorom
je uvedené, že žalobkyňa bola pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka
uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45%. Predložené bolo aj Stanovisko ošetrujúceho lekára k trvaniu nepriaznivého
zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku z 19.02.2019, kde ošetrujúci

lekár P.. U. F. uviedol, že žalobkyňa je v dlhodobej neurologickej liečbe a v starostlivosti matky a
teraz preliečená pre infekt M.. Stav je trvalý pre neurologické ochorenie s potrebou trvalej liečby a
dispenzarizácie.

Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia
bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 25.10.2018, podľa ktorého
žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na
40%. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z
lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia
žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli
k záveru, že nie je invalidná. Žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery

posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť vo vyššej miere aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových
lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajú kritériám upraveným
v zákone č. 461/2003 Z.z. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené
rozpory. Ďalej žalovaná uviedla, že je pravdivá námietka žalobkyne, že na základe správy posudkového

lekára z 23.07.2018 bolo uvedené, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45%. Žalobkyňa následne po posúdení zdravotného stavu predložila správu z
psychologického vyšetrenia z 03.08.2018 v ktorej bolo uvedené a doplnené IQ orientačne pod XX,
hodnotené ako mentálna subnorma až ľahká duševná zaostalosť. Vzhľadom na uvedené posudkový
lekár sociálneho poistenia dospel k záveru, že predchádzajúce posúdenie zdravotného stavu žalobkyne

nezodpovedá jej objektívnemu zdravotnému stavu, preto bola predvolaná za účelom opakovaného
posúdenia zdravotného stavu na 23.08.2019. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne bola prítomná
aj matka, ktorá uviedla, že žalobkyňa bola vyšetrená aj neurológom pre poruchy vedomia. Nebolo
indikované EEG vyšetrenie, záchvaty nie sú objektivizované, napriek tomu je nastavená na liečbu
B.. V konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok posudkový lekár zistil, že ide o zjavnú

tendenciu žalobkyne a jej matky k rentovému správaniu. Z uvedeného dôvodu posudkový lekár pobočky
žalovanej uviedol, že pôvodný odborný posudok o invalidite z 23.07.2018 považuje za nesprávny,
nakoľko zdravotný stav žalobkyne na základe predložených lekárskych nálezov neodôvodňuje invaliditu.
Zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne na úroveň invalidity nebolo preukázané ani počas konania o
jej odvolaní. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté

rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobkyňou také
dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia a
uplatneného nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
žalovanej na základe riadneho zistenia skutočného stavu a zodpovedalo zákonu. Pre uznanie invalidity
sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký stav, ktorý

podľa poznatkov lekárskej vedy dlhodobo spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v miere nad 40%. Žalobkyňa v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu má možnosť znovu
požiadať o invalidný dôchodok. Záverom žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.8. Právny zástupca žalobkyne U.. P. Q., advokát, ktorý bol určený rozhodnutím centra právnej pomoci zo
dňa 18.04.2019 na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni vo svojom vyjadrení z 10.05.2019 zotrval na
žalobnom petite žalobkyne. Rovnako aj na ústnom pojednávaní na ňom zotrval a doplnil, že hodnotenie

zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia žalobkyne sa nejaví ako zrozumiteľné vzhľadom na
vývoj jej zdravotného stavu. V roku 1998 bol jej stav hodnotený v pásme V. T., pričom momentálne
len ako ľahké mentálne postihnutie. Vyhodnotenie tejto skutočnosti absentuje v záveroch žalovaného.
Poukázal tiež na to, že nárok žalobkyni vznikol ako nezaopatrenej osobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na nariadenom pojednávaní nezistil
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto žalobu žalobkyne zamietol pre nedôvodnosť.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

13. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

14. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4.

15. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

16. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

17. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

18. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

19.Podľa§71ods.10zákonač.461/2003Z.z.dlhodobonepriaznivýzdravotnýstavnaúčelyinvaliditysa
posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.20. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné

podklady na rozhodnutie.

21. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

22. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

23. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania,

Položky 6. Mentálna retardácia:
a/ ľahká mentálna retardácia (horné, stredné - (MPSZČ) 40 - 60 %
a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69,
s prihliadnutím na sociálnu
prispôsobivosť)

b/ stredná mentálna retardácia (IQ v pásme - (MPSZČ) 80 %
35 - 49)
c/ ťažká mentálna retardácia (IQ v pásme - (MPSZČ) 90 %
20-34)
d/ hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20) - (MPSZČ) 100 %

24. Žalobkyňa podanou správnou žalobou vyjadrila všeobecný nesúhlas s napadnutým rozhodnutím
žalovaného a požadovala, aby ho správny súd preskúmal. Prílohu žaloby tvorila lekárska správa z
psychiatrického vyšetrenia P.. P. G. z 27.07.2018 a lekárska správa z neurologického vyšetrenia P..
Q. O. z 10.10.2018. V doplnení žaloby poukázala žalobkyňa na to, že dňa 23.07.2018 posudkový

lekár sociálneho poistenia posúdil jej zdravotný stav a uznal ju invalidnou s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že žiadosť sa
zamieta, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou a to aj napriek tomu, že miera poklesu uvedená posudkovým lekárom je
45 %. V prílohe žalobkyňa predložila oznámenie Sociálnej poisťovne z 23.07.2018, Stanovisko k trvaniu

nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku, ktoré bolo
vydané dňa 19.02.2019 P.. U. F., všeobecným lekárom pre dospelých a Potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti fyzickej osoby v hmotnej núdzi/uchádzača o zamestnanie z 11.02.2019.

25. Podľa § 70 ods. 1 v nadväznosti na § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok

na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z.z. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho postenia, na základe vlastných
vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa §

71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., bolo u žalobkyne opakovane stanovené ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie: Duševné choroby a poruchy správania, P. H. - ľahká P. H. (IQ menej ako XX).
Podľa Kapitoly V, Položky 6, písmena a/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je v takomto prípade
miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 40 - 60 %, pričom u žalobkyne bola stanovená na
40 %. Stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobkyňou spochybnené. Podľa žalovanej

sú ostatné ochorenia žalobkyne posudkovo nezávažné (Q. choroba N., defekt O. F.), diagnosticky
nedoriešené (podozrenie na B., G.), resp. účelové (T. P. E., na ktorú žalobkyňa od narodenia nebola
liečená), preto neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.

26. Pri zachovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia: Duševné choroby a poruchy správania, P.
H. - S. P. H. podľa Kapitoly V, Položky 6 písmena a/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je pre
uznanie invalidity stanovené IQ v pásme 50 - 69 (s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), pričom
v takomto prípade je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 40 - 60 %, Žalobkyni bybolo možné priznať invalidný dôchodok iba v prípade, ak by u nej bolo zistené IQ v pásme nižšom ako
XX, čo zjavne zistené nebolo, nakoľko na základe Psychologického nálezu z 03.08.2018 bolo zistené v
pásme menej ako XX. Ľahká mentálna retardácia žalobkyne pritom vyplýva aj z ďalších zohľadnených

lekárskych (psychiatrických a psychologických) posudkov, ktoré boli pre vydanie odborných lekárskych
posudkov a rozhodnutí orgánov sociálneho poistenia zohľadnené. Žalobkyňa na osvedčenie iného,
resp. závažnejšieho stupňa zdravotného postihnutia nepredložila žiadny dôkaz. Doklady predložené
v prílohe žaloby a jej doplnenia buď boli pri spracovaní odborných lekárskych posudkov zohľadnené
(správa z neurologického vyšetrenia z 10.10.2018), alebo sú s nimi v súlade (správa z psychiatrického

vyšetrenia P.. P. G. z 27.07.2018), resp. nemajú žiadnu použiteľnú výpovednú hodnotu (Stanovisko k
trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku, ktoré
bolo vydané dňa 19.02.2019 P.. U. F., všeobecným lekárom pre dospelých a Potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti fyzickej osoby v hmotnej núdzi/uchádzača o zamestnanie z 11.02.2019).

27. Z obsahu podanej správnej žaloby nie je zrejmé, či sporné bolo už stanovenie rozhodujúceho

zdravotného postihnutia podľa Kapitoly V, Prílohy č. 4: „Duševné choroby a poruchy správania.“,
alebo názorový nesúlad (spornosť) medzi žalobkyňou a žalovanou spočíval až v určení rozhodujúceho
zdravotného postihnutia podľa príslušných položiek Kapitoly V, Prílohy č. 4 a v posúdení miery poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť podľa ďalších ustanovení, na ktoré sa jednotlivé
položky členia (písmen), resp. v samotnom určení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti

žalobkyne v rámci daného písma (40 - 60%). Žalovaná stanovila rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne podľa Kapitoly V, Položky 6, písmena a/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s poklesom
schopnosti zárobkovej činnosti 40 %, ktoré zodpovedá obsahu administratívneho (dávkového) spisu,
pričom je potrebné poukázať na to, že IQ žalobkyne psychológom stanovené na - nižšie ako XX, sa
len približuje pásmu IQ stanovenému podľa Kapitoly V, Položky 6, písmena a/ Prílohy č. 4 k zákonu

č. 461/2003 Z.z. v intervale 50 - 69. Žalobkyňa neuviedla konkrétne rozhodujúce zdravotné postihnutie
(vrátane položky a písmena), ktorého určenia sa domáhala, z obsahu žaloby vyplýva len jej všeobecný
nesúhlas s nepriznaním invalidného dôchodku.

28. Žalobkyňa namietala, že posudkom z 23.07.2018 bola určená jej miera poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti vo výške 45%. Potrebné je uviesť, že tento odborný lekársky posudok o invalidite,
ktorý bol posudkom z 23.08.2018 opravený tak, že na základe aktualizovaného psychologického nálezu
z 03.08.2018 bola stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na 40%, nemal
povahu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia - § 209 zákona č. 461/2003 Z.z.), iba ktoré je
spôsobilé s konečnou platnosťou autoritatívne stanoviť mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a

rozhodnúť o nároku poistenca na invalidný dôchodok. Lekárskym posudkom z 23.07.2018 teda nebolo
a nemohlo byť rozhodnuté o invalidite žalobkyne. Lekárska posudková činnosť v zmysle § 153
zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom
poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak len jedným z podkladov rozhodnutia organizačnej
zložky sociálnej poisťovne. Posudkový lekár teda nie je oprávnený samostatne rozhodovať, pretože

toto oprávnenie prináleží výhradne organizačným zložkám Sociálnej poisťovne (pobočka Sociálnej
poisťovne, ústredie Sociálnej poisťovne - § 177 až § 179 zákona o sociálnom postení), ktoré vedú
konanie a vydajú rozhodnutie. Hoci sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje
v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (na základe lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického

záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie), táto
skutočnosť nezbavuje miestne a vecné príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinnosti
vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie posudkový lekári) vec na základe všetkých podkladov

skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného
rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo správne vydané na podklade lekárskeho posudku z
23.08.2018, ktorý vychádzal z aktuálnych podkladov osvedčujúcich zdravotné postihnutie žalobkyne,
pretože rovnako ako pre súd (§ 135 ods. 1 SSP), aj pre organizačné zložky Sociálnej poisťovne je
rozhodujúci skutkový stav platný alebo daný v čase vydania rozhodnutia.

29. Pre priznanie invalidného dôchodku žalobkyne bolo v konaní pred žalovanou rozhodujúce preukázať
jej zdravotné postihnutie zodpovedajúce kritériám podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., Kapitoly
V, Položky 6. písm. a/ alebo podľa iných častí tejto alebo inej Kapitoly Prílohy č. 4 k zákonu č.461/2003 Z.z., pre ktoré postihnutie je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na viac
ako 40%. Preukázanie takého zdravotného postihnutia žalobkyňa v prvostupňovom ani v odvolacom
konaní, kde rozhodovala žalovaná, nedosiahla, dokonca to v správnej žalobe ani priamo netvrdila.

Neurčenie niektorého zo zdravotných postihnutí zakladajúcich invaliditu žalobkyne, ako rozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobkyne, nemožno žalovanej vyčítať, nakoľko im zodpovedajúci záver
z obsahu lekárskych správ a posudkov zhromaždených v administratívnom (posudkovom) spise
nevyplýva. Žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (prevzatím dôvodov odborného
posudku) náležite vysporiadala aj s ostatnými ochoreniami žalobkyne, ktoré vyhodnotila ako posudkovo

nezávažné (Q. choroba N., defekt O. F.), diagnosticky nedoriešené (podozrenie na B., G.), resp. účelové
(T. P. E., na ktorú žalobkyňa od narodenia nebola liečená), na základe čoho tieto neodôvodňovali
percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z.z. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia na
základe včas podanej správnej žaloby nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

30. Podľa § 184 ods. 1, 5 a § 196 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. je fyzická osoba, ktorá si
uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok
na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného
vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predložiť
konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy,

vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobkyne posúdiť komplexne a
vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na posúdenie či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí
žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie

je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo
odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu
nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Potvrdenie všeobecného lekára o
práceneschopnosti žalobkyne ani stanovisko ošetrujúceho lekára k trvaniu nepriaznivého zdravotného
stavu občana v hmotnej núdzi na účely ochranného príspevku so všeobecným obsahom takýmito

podkladmi nie sú, pretože z nich nie je zrejmé na základe akých ochorení bola žalobkyňa práce
neschopná, aký bol priebeh ochorení, aké boli diagnostické závery, terapia a pod., iba ktoré údaje, pokiaľ
by boli súdu zrozumiteľné, by mohli zvrátiť posúdenie zdravotných postihnutí žalobkyne. Súčasne by
všakmuseloísťopodklady(lekárskesprávyapod.),ktoréboliposudkovýmilekármisociálnehopoistenia
opomenuté pri vypracovaní odborných lekárskych posudkov, napriek tomu, že im boli známe, resp. boli

zjavne nesprávne vyhodnotené (napríklad v rozpore s ich obsahom), pretože do úvahy nie je možné
vziať námietky žalobkyne a podklady, ktoré žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemal k
dispozícii.

31. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach,
z ktorého dôvodu nebola dôvodná námietka žalobkyne na ústnom pojednávaní, že nebol zrozumiteľne
vzatý v úvahu vývoj ochorenia žalobkyne, ktorej stav bol v roku 1998 hodnotený v pásme V. T.,
pričom momentálne len ako ľahké mentálne postihnutie. Žalovaná v súlade s citovaným ustanovením
vychádzala zo zdravotného stavu žalobkyne zisteného bezprostredne pred vydaním napadnutého

rozhodnutia, práve čím zohľadnila vývoj zdravotného postihnutia žalovanej od roku 1998 do vydania
napadnutého rozhodnutia. Uvedené ustanovenie však žalobkyni nebráni v súlade s § 71 ods. 10 zákona
č. 461/2003 Z.z. domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na
účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov predpokladať zmenu
vo vývoji zdravotného stavu a zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (pri
žalobách v sociálnych veciach aj širšie) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného

správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonompovolenejsprávnejúvahy,správnysúdpreskúmavaiba,čitakérozhodnutienevybočilozmedzíahľadísk
ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená
zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Keďže pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), v správnom súdnictve
sa dokazovanie zásadne nevykonáva. Vykonáva sa len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,

ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

33. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky
vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové
a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený

prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie,
od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny
skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné,
či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní
prieskumu v uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.

Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok,
o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania
pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné
rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu
konajúcich orgánov sociálneho poistenia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom
na § 190 SSP zamietol.

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v
konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podaniapred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.