Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204249
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715204249.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu Credit
Solution, s.r.o. Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 645 346, zast. Kubinec &
partners, advokátska kancelária, s.r.o. IČO: 36 851 574 so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská
Bystrica,protižalovanémuSlovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33 197,96 Eur, spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 33 197,96 Eur od 24. 2. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 1. 4. 2015 domáhal náhrady škody, spôsobenej pri výkone verejnej
moci v sume 33 197,96 Eur s prísl. na tom základe, že Uznesením Okresného súdu v Galante zo dňa 1.

4. 2008, 8Er 2748/2000-145 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, zapísaných v katastri
nehnuteľností, vedenom vtedajšou správou katastra Galanta, Y. úradom v U. na LV č. XXX pre kat. úz.
C. ako pozemok s parc. č. XXXX/XXX- záhrady o výmere X XXX m2, pozemok s parc. č. XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku
s parc. č. XXXX/XXX, vykonanej súdnym exekútorom N.. S. I., so sídlom exekútorského úradu: G. 9,
F., podľa zápisnice o rozvrhu výťažku nehnuteľností zo dňa 22. 10. 2007, sp. zn. EX 313/2000 (ďalej

len „Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností“). Uznesenie o schválení rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľností bolo v plnom rozsahu potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave
24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013 (ďalej len „Uznesenie krajského súdu“). Uznesenie o schválení
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v spojení s Uznesením Krajského súdu sa stali právoplatnými
a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013.
VzmysleUzneseniaoschválení rozvrhuvýťažkuzdražbynehnuteľnostímalsúdnyexekútorvprospech
navrhovateľa ako oprávneného poukázať sumu v celkovej výške 1 000 121,70 Sk, čo po prepočte

konverzným kurzom 1 Eur = 30,1260 SKK predstavuje sumu vo výške 33 197,96 Eur, k čomu však zo
strany súdneho exekútora nedošlo. Z odôvodnenia Uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby
nehnuteľností v spojení s Uznesením krajského súdu, ktoré sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa
3. 12. 2013 vyplýva, že celkovo rozdeľovanú podstatu tvorila suma 1 099 264,80 Sk (36 488,91 Eur),
pričom z tohto výťažku mali byť uspokojené:
v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
v exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. EX 313/2000 náhrada hotových výdavkov súdneho
exekútora vrátane jeho odmeny v celkovej výške 99 143,10 Sk (3 290,95 Eur),v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z rozdeľovanej podstaty mal súdny
exekútor pomerne uspokojiť jednak v exekučnom konaní vedenom pod sp. značkou EX 313/2000 istinu
oprávneného v celkovej výške 260 990,60 Sk (8 663,30 Eur) a v exekučnom konaní vedenom pod sp.

značkou EX 314/2000 mala byť uspokojená pohľadávka oprávneného spolu s príslušenstvom a
trovami exekúcie v celkovej výške 739 131,10 Sk (24 534,66 Eur) spolu teda v celkovej výške 1 000
121,70 Sk (33 197,96 Eur).
Uznesením Okresného súdu v Galante sp. zn. 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil,
aby na miesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania žalobca.

Dňa 30. 6. 2009 malo dôjsť k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, podľa ust.
§ 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a dňa 23. 9. 2009 bol vystavený Dekrét pre náhradného
súdneho exekútora v Martine, Mgr. Milana Somíka, so sídlom exekútorského úradu: Jilemnického 12,
036 01 Martin.
Mgr.MilanSomík,sosídlomexekútorskéhoúradu:Jilemnického12,03601Martin,ktorýjeustanoveným
náhradníkom za súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, prípisom zo dňa 4. 7. 2013 oznámil

právnemu zástupcovi navrhovateľa, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. značkou EX
313/2000 a EX 314/2000 nie je možné zaslať navrhovateľovi finančné prostriedky, ktoré v zmysle
schváleného rozvrhu výťažku majú slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného, „nakoľko po
prevzatí exekútorského úradu od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, sa na účtoch
nenachádzali žiadne finančné prostriedky a nebola vydaná žiadna finančná hotovosť“.

Následne exekútor Mgr. Milan Somík prípisom zo dňa 6. 6. 2014 žiadateľovi oznámil, že „v predmetnom
spise súdny exekútor Mgr. Milan Somík nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Pri preberaní
exekučnej agendy od JUDr. Mrenicu neboli prevzaté žiadne finančné prostriedky“.
Vzhľadom na to, že sa žalobca domnieva, že súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica pri výkone verejnej
moci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a v dôsledku nesprávneho úradného postupu tak

spôsobil žalobcovi škodu v rozsahu, ktorý je v tejto žalobe popísaný ďalej, podal žalobca dňa 6. 8.
2014 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu (ďalej len Ministerstvo
spravodlivosti SR) žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone
verejnejmoci podľaustanovenia§15zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškodu,spôsobenúpri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len

„zákonozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci“).Predmetnážiadosťopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 27. 8. 2014.
Ministerstvo spravodlivosti SR vyjadrením zo dňa 11. 2. 2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.
2. 2015 žiadosti žalobcu o náhradu škody nevyhovelo.
Všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom:
nesprávny úradný postup verejnej moci ,
vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody.
V zmysle vyššie popísaného skutkového stavu považujeme konanie súdneho exekútora JUDr. Dušana

Mrenicu a ustanoveného náhradného exekútora Mgr. Milana Somíka za nesprávny úradný postup.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku platí, že exekútor po schválení
rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže a to do siedmych dní, oprávneným
osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej
pohľadávky.

Ako vyplýva z vyjadrenia ustanoveného náhradného exekútora Mgr. Milana Somíka zo strany
pôvodnéhoexekútora muneboliodovzdanéžiadnepeňažnéprostriedky,ktoré bolizískané akovýťažok
z dražby nehnuteľností v rámci exekučných konaní EX 313/2000 a EX 314/2000 a preto ich nemôže
poukázať navrhovateľovi ako oprávnenému v exekučnom konaní v zmysle právoplatného uznesenia o
schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. V dôsledku toho došlo zo strany súdneho exekútora

konajúcehovpostaveníorgánuverejnejmocikporušeniupovinnostiurobiťúkonvzákonomustanovenej
lehote, t.j. k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
V exekučnom konaní boli splnené predpoklady pre poukázanie sumy v zmysle rozvrhu výťažku
navrhovateľovi vzhľadomnato,žedošlokvyplateniu najvyššiehopodaniazostranyvydražiteľaarozvrh

výťažku bol schválený uznesením Okresného súdu v Galante 8Er 2748/2000 zo dňa 1. 4. 2008 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave 24CoE 15/2012 zo dňa 20. 2. 2013, ktoré sa stali právoplatnými
a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013.V lehote 7 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, t.j. do 10.
12. 2013 bol súdny exekútor povinný poukázať žiadateľovi prikázanú sumu, pričom táto povinnosť bola
zo strany súdneho exekútora porušené a v zmysle jeho vyjadrenia jej splnenie je vylúčené.

Žalobca, vzhľadom na vyššie uvedené, uplatňuje voči Ministerstvu spravodlivosti SR, ako príslušnému
orgánu štátu, nárok na náhradu škody v nasledovnom rozsahu:
Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody, spôsobenej v dôsledku nesprávneho úradného
postupu vo výške 33 197,96 Eur, t.j. vo výške sumy, ktorá mu mala byť poukázaná v zmysle
právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností.

Žiadateľ,resp.žalobcasispoločne snárokomnanáhraduskutočnejškodyuplatňujenároknazaplatenie
úrokov z omeškania určených zákonným spôsobom zo sumy uplatnenej skutočnej škody odo dňa
nasledujúceho po doručení oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
navrhovateľovi, t.j. odo dňa 24. 2. 2015. Zákonný úrok v súlade s ust. § 517 ods. 2 občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje výšku 5,05 % ročne.

Nevyplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v zmysle
právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v lehote ustanovenej
v ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, v nadväznosti na postup súdneho exekútora JUDr.
Dušana Mrenicu, ktorý náhradnému exekútorovi nepoukázal peňažné prostriedky tomuto výťažku
zodpovedajúce, je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľovi tak, ako táto bola

vyčíslená v predchádzajúcej časti tohto návrhu.
Majetok povinného podliehajúci exekúcii nepostačuje na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, v
dôsledku čoho tak škoda so zreteľom na vyjadrenia súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka nie je
ďalším postupom v rámci exekučného konania odstrániteľná.
Podľaprávnehonázoru žalobcujezrejmé,žežalobcamalsúdompriznanúvýškupohľadávky,ktorú bolo

v rámci prebiehajúceho exekučného konania možné aj reálne uspokojiť, avšak v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, práve v dôsledku príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradný postupom a je zároveň vylúčené, aby bolo možné pohľadávku žalobcu
uspokojiť inak.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnený nárok na
náhraduškodynespĺňapodmienkyvymedzenévzákoneč.514/2003Z.z.Zodpovednosťštátuzaškodu,
upravená v zákone č. 514/2003 Z. z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát
zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými
sú:

- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu.
Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len

pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na
poškodenom.
K existencii nesprávneho úradného postupu
Pri výkone exekúcie vzniká medzi súdnym exekútorom a oprávneným osobitný záväzkový vzťah, v
rámci ktorého je exekútor povinný vymožené peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte exekútora

vydať oprávnenému. Pokiaľ po splnení predpokladov ustanovených Exekučným poriadkom nedôjde
k poukázaniu takto prijatých prostriedkov oprávnenému, sú tieto na účte exekútora zadržiavané bez
právneho dôvodu.
Pokiaľ tieto prostriedky neboli spotrebované, nie je možné hovoriť o vzniku škody, keďže majetková
podstata sa na príslušnom účte nachádza a môže byť vydaná oprávnenému. Na druhej strane, ak

sa preukáže, že sa finančné prostriedky na exekútorskom účte nenachádzajú, hoci boli vymožené od
povinného, znamená to len skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Mrenica (ďalej len „pôvodný súdny
exekútor“) s týmito prostriedkami neoprávnene nakladal, tieto použil na iný účel ako uspokojenie nárokov
oprávneného, pričom ich nadobudol do svojho výlučného majetku bez právneho dôvodu, a je povinný
ich žalobcovi v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.

Ako žalovaná uviedla na predchádzajúcich stranách, Mgr. Somík ako náhradný súdny exekútor (ďalej
len „náhradný súdny exekútor“) prípismi zo dňa 04.07.2013 a dňa 06.06.2014 oznámil žalobcovi, že mu
nie je možné zaslať finančné prostriedky v zmysle schváleného rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie C., nakoľko po prevzatí exekútorského úradu sa naúčtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a náhradnému súdnemu exekútorovi nebola vydaná
ani žiadna finančná hotovosť v súvislosti s exekučnými spismi vedenými pod sp. zn. EX 313/2000 a
EX 314/2000.

Vzhľadom na skutkový stav v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 313/2000 a EX 314/2000
má žalovaná za to, že náhradný súdny exekútor sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného
postupu, keď nedošlo z jeho strany k porušeniu ustanovení Exekučného poriadku, keď navyše žalobcovi
bezodkladne poskytol požadovanú súčinnosť.
Náhradný súdny exekútor teda neporušil ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 233/1995 Z. z.“).
Žalovaná má za to, že ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. nemohol porušiť ani pôvodný
súdny exekútor, keďže ku dňu schválenia rozvrhu výťažku (03.12.2013) už súdnym exekútorom nebol
(odvolaný bol dňa 30.06.2009). Povinnosť poukázať prikázané sumy po schválení rozvrhu výťažku teda
nemohol splniť.

Žalovaná teda má za to, že ani zo strany pôvodného súdneho exekútora, ani zo strany náhradného
súdneho exekútora nemohlo dôjsť a ani nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu.
Napokon je nevyhnutné poukázať i na skutočnosť, že žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu dotýka
druhej podmienky pre povinnosť postupu podľa § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. spočívajúceho v
poukázaní prikázanej sumy oprávneným osobám do 7 dní len okrajovo, čím si splnil výlučne povinnosť

tvrdenia, avšak opomenul dôkaznú povinnosť a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Ide o
podmienku úplného zaplatenia najvyššieho podania, ktorej splnenie žalovaná vzhľadom na vyššie
uvedené, ako aj skutočnosť, že žalobca na jej preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy, spochybňuje.
V priebehu ďalšieho konania bude preto primárnou povinnosťou žalobcu spoľahlivo a bez dôvodných
pochybností preukázať, že v jeho prípade boli splnené obe kumulatívne podmienky zakotvené v

ustanovení § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
K existencii majetkovej škody
Zo žaloby nie je zrejmé, či si žalobca svoj nárok uplatnil voči pôvodnému súdnemu exekútorovi žalobou
o vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle ustálenej judikatúry je žalobca povinný si uplatniť voči
osobe pôvodného súdneho exekútora svoju pohľadávku ešte pred jej uplatnením v konaní o náhradu

škody. V opačnom prípade nie je možné konštatovať vznik škody na strane žalobcu, nakoľko tento
nevyužil všetky prostriedky pre vymoženie svojho práva. Pokiaľ totiž žalobca spoľahlivo nepreukáže, že
jeho pohľadávka voči pôvodnému súdnemu exekútorovi sa stala nevymáhateľnou, nemožno hovoriť o
škode, za ktorú by niesla zodpovednosť žalovaná.
„Ak svedčí poškodenému ako veriteľovi právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp.

uspokojiť, nevzniká mu dovtedy voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom úradnej
moci. Len v prípade, ak pohľadávku oprávneného (v tomto prípade navrhovateľa) nie je možné ako
priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková škoda spočívajúca v strate majetku. Ak teda
neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený
predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby, bez toho, aby bolo nutné sa zaoberať splnením

ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu.“
(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. novembra 2012, sp. zn. 16Co/141/2012)
V zmysle ustálenej judikatúry, „škodou sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Poškodený je povinný vznik škody na
svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na žalobcovi leží dôkazné bremeno

o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v
dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje“ (viď rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2601/2010).
V prípade žalobcu je pritom možné aplikovať argumentáciu zaužívanú v prípadoch, kedy poškodený
nevyužil možnosť domáhať sa svojej pohľadávky v rámci konania o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Judikatúra je v týchto prípadoch ustálená v tom zmysle, že v prípade, ak žalobca má pohľadávku

na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné
domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia
samotnej škody (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cz 110/84 publikovaný pod č. 4/87 vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1

M Cdo 8/2007, sp.zn. 4Cdo 199/2005 či Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 361/2009:
„Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej
náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnejmoci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až
okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným“.
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26.11.2009)

Žalovaná poukazuje taktiež na ďalšiu konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR v tejto oblasti, podľa
ktorej sa náhrady škody voči štátu možno domáhať až potom, čo sa nepodarilo vymôcť bezdôvodné
obohatenie od toho, kto sa v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu
obohatil, viď rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 361/2009, sp. zn. II. ÚS 165/2012, sp. zn. IV. ÚS 159/2012,
sp. zn. III. ÚS 225/2012 („všeobecný súd musí skúmať všetky podmienky nároku na náhradu škody,

ktorý vzniká až po splnení všetkých jeho predpokladov, teda až po tom, ako sa ukázali byť neúčinné
iné prostriedky ochrany, resp. kompenzácie majetkovej ujmy na základe iných právnych nárokov“ ), sp.
zn. II. ÚS 17/2013 („Ústavný súd nevidí dôvod odchýliť sa od zásadných záverov, ku ktorým dospel vo
svojom uznesení č. k. III. ÚS 361/09“), II. ÚS 570/2013 („Ústavný súd preto nepovažuje v prerokúvanej
veci za potrebné skúmať, či by za takej situácie bolo z ústavného hľadiska potrebné dospieť k inému
záveru než je vyjadrený v uznesení sp. zn. III. ÚS 361/09“).

Vyššie uvedenými rozhodnutiami troch rôznych senátov Ústavného súdu SR je nepochybne preukázaná
ústavnú udržateľnosť právneho záveru o prednosti nároku z titulu bezdôvodného obohatenia pred
nárokom z titulu náhrady škody.
Závery prezentované žalovanou potvrdzuje aj ďalšia rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, inter
alia uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. júla 2009, sp. zn. III. ÚS 176/09:

„Správne poukazuje žalovaný na nutnosť aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR, spisová značka 4
Cz 110/84, v predmetnej veci, z ktorého vyplýva, že v občianskom súdnom konaní môže byť voči štátu
úspešne uplatnený nárok až vtedy, ak žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho
vydať. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako to vyplýva z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu je

naďalej aktuálne pre aplikačnú prax.“
(rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. januára 2009, sp. zn. 1 Co 142/08, citované podľa uznesenia
Ústavného súdu SR zo 7. júla 2009, sp. zn. III. ÚS 176/09)
Žalovanou uvedená možnosť domáhať sa vydania výťažku z dražby priamo od pôvodného súdneho
exekútora je zvýraznená ustanovením § 36 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom

od 01.11.2013, podľa ktorého ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať
oprávnenémubezodkladne,najneskôrdo14dníodichprijatia,akodsek9aleboštvrtáčasťtohtozákona
neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie
peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť
90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní

sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo
náhradník ujal exekútorského úradu.
Podľa § 36 ods. 13 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 11. 2013 ak exekútor oprávnenému
peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po
predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky

oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Citované ustanovenie § 36 ods. 13 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2013 ustanovuje
osobitný titul pre oprávneného, ktorému súdny exekútor nepoukáže prostriedky v lehote ustanovenej
podľa ods. 8 alebo 9, alebo v lehote ustanovenej vo štvrtej časti zák. č. 233/1995 Z. z., teda napríklad
i v lehote podľa § 165 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.

Predmetné ustanovenie len zjednodušuje postup, ktorý oprávnený (žalobca) mal k dispozícii i pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, teda možnosť uplatniť si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priamo od

pôvodného súdneho exekútora, ktorý vymožené prostriedky t. j. prislúchajúcu sumu výťažku z dražby
nepoukázal oprávnenému (žalobcovi).
Za súčasného stavu teda nie je možné konštatovať vznik škody ako jedného zo základných
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Je pritom potrebné
zdôrazniť, že štát nie je univerzálny sukcesor za akúkoľvek vzniknutú škodu a nemôže vstupovať do

práv a povinností tretích osôb. Pokiaľ existuje možnosť vymoženia pohľadávky mimo konania o náhradu
škody, nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky, a teda ani vznik škody ako takej.
K existencii príčinnej súvislostiPre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem
existencie niektorého zo zásahov podľa §3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a vzniku škody, preukázať aj
príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
V žalobe na strane 7 žalobca výslovne uvádza, že „nevyplatenie peňažných prostriedkov
zodpovedajúcich výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v zmysle právoplatného Uznesenia o schválení
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v lehote ustanovenej v ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku,
v nadväznosti na postup súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, ktorý náhradnému exekútorovi

nepoukázal peňažné prostriedky tomuto výťažku zodpovedajúce, je v priamej príčinnej súvislosti so
vznikom škody Navrhovateľovi tak, ako táto bola vyčíslená v predchádzajúcej časti tohto návrhu.“
Žalovaná spochybňuje citovanú argumentáciu žalobcu, považuje ju za nesprávnu a má za to, že žalobca
založilzodpovednosťžalovanejzaškodunaneobmedzenejkauzalite,čojevmateriálnomprávnomštáte
neprípustné. Naopak samotná argumentáciu žalobcu dáva odpoveď, či možno v prípade žalobcu hovoriť

o existencii príčinnej súvislosti, nakoľko, ak pôvodný súdny exekútor nepoukázal náhradnému súdnemu
exekútorovi zodpovedajúcu čiastku výťažku z dražby a to bez právneho dôvodu, nepochybne tak došlo
k bezdôvodnému obohateniu pôvodného súdneho exekútora podľa § 451 Občianskeho zákonníka,
ktorý je povinný obohatenie vydať. Konaním resp. opomenutím konania zo strany pôvodného súdneho
exekútora, tak došlo výlučne k vzniku práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého

imanentnou súčasťou je existencia príčinnej súvislosti medzi bezdôvodným obohatením pôvodného
súdneho exekútora a vznikom práva žalobcu na jeho vydanie tohto obohatenia.
Pri rešpektovaní vyššie uvedeného, žalovaná nemá priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným
nesprávnym úradným postupom a škodou za preukázanú.

3. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 130/2015 - 136 zo dňa 10. 5. 2016 žalovaného zaviazal
žalobcovi zaplatiť sumu 33 197,96 Eur s prísl. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.

4. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 13Co 479/2016-170 zo dňa 28. 11. 2017 rozsudok
Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd mimo

iné uviedol, že pokiaľ Okresný súd posudzoval vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa
§ 33 ods. 1 EP a zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nedáva odpoveď na argumenty
žalovaného, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pokiaľ má nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
proti exekútorovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovanej
vôbec nezaoberal. K námietke žalovaného tiež uviedol, že k súbehu vyššie uvedených nárokov

judikatúra zaznamenala viacero názorov, medzi inými tiež ten, že právna náhrada škody vôbec
nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia a to až do
uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie. Pre vyriešenie tejto otázky je dôležité, či ten, ktorý právny
vzťah je súkromno-právny, alebo verejno-právny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho
vzťahu sa vyvodzuje žaloba o uplatnení nároku. Tento vzťah treba následne analyzovať a správne

právne posúdiť. Je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy v súdnom konaní
sa za rozhodujúcu skutočnosť považovalo to, že v exekučnom konaní žalobcovi ako oprávnenému v
exekučnom konaní neboli exekútorom poukázané finančné prostriedky, získané predajom nehnuteľností
na základe rozhodnutia o schválení rozvrhu výťažku z dražby. Exekútor je v zmysle § 2 EP štátom
určenousplnomocnenouosobou,navykonávanienútenéhovýkonusúdmiainýchrozhodnutí.Zdefinície

právneho postavenia súdneho exekútora podaného priamo exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor
v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené
tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. na súdneho exekútora, vykonávajúceho exekučnú
činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v

rozsahu, ustanovenom zákonom a to exekučným poriadkom a subscitutérne CSP. Ustanovenie § 5 ods.
2 EP výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade
žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje zo skutkových okolností, kedy nesprávnym úradným
postupom exekútora v exekučnom konaní malo dôjsť ku skutočnosti, že mu ako oprávnenému nebolivyplatené finančné prostriedky, ktoré boli získané v exekučnom konaní na základe dražby. Dražba bola
vedenázaúčelomuspokojeniajehopohľadávky.Uvedenésatedanetýkaniektorejztypickysúkromných
oblastí života fyzickej osoby, alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva,

ide tu o verejno-právny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcie štátu, v rámci ktorého účastníci nemali
autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy, založené na súkromnom
práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že sa jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval
voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľovi verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený
druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora -

účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah.
Vzhľadom na povahu vzťahu, vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a
súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Tým, že exekútor si nesplnil svoje
povinnosti a oprávnenému v exekúcii nevyplatil prostriedky, získané od povinnej v exekučnom konaní.
Dôvodnosti námietke žalovaného v odvolaní, že súd I. inštancie sa zaoberá len vzájomnou konkurenciou

zodpovednosti za škodu podľa § 33 ods. 1 EP a zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie
aj konkurencie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba prisvedčiť. Pokiaľ súd I. inštancie k
okolnostiam prejednávaného prípadu neponúkol k relevantným námietkam účastníka žiadne vysvetlenie
v odôvodnení svojho rozhodnutia, konanie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.

5. Na pojednávaní dňa 13. 2. 2018 zástupca žalovanej strany uviedol, že bola vydaná novela
Exekučného poriadku , ktorá istým spôsobom potvrdila správnosť žalovaného o tom, že zodpovednosť
štátu za škodu, spôsobenú súdnym exekútorom v zmysle zákona č. 514/2003 je daná vtedy, ak
poškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa

alebo exekútora. Preto poukázal na ustanovenie § 31 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na to, že
v zmysle zásady tzv. nepravej spätnej retroaktivity ohľadom uvedenej novely súd by mal vychádzať zo
znenia § 31.

6. Právny zástupca žalobcu na túto vznesenú námietku protistrany uviedol, a to ohľadom novely č.

2/2017 Z.z., že na základe princípu retroaktivity nesmie dôjsť k zhoršeniu alebo zrušeniu nadobudnutých
práv a môže dôjsť iba k ich zlepšeniu profituro, pričom subjektívne práva a povinnosti, ktoré vznikajú z
právnych vzťahov musia byť posudzované podľa práva, účinného v čase ich vzniku. Zároveň dodávajú,
že keďže nebolo prijaté a záverečné ustanovenie majú za to, že ide o hmotno-právnu podmienku
domáhania sa nároku na náhradu škody voči štátu v čase, kedy bola podaná žaloba, táto neexistovala

a práve preto musí súd vychádzať z ustanovenia zákona, platného a účinného v čase podania žaloby.
Ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu 36/1995, že ten, kto konal v dôvere v platný a účinný zákon,
nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. V čase podania žaloby žalobca splnil všetky zákonom
stanovené podmienky pre úspešné domáhanie sa nároku na náhradu škody voči štátu, pričom prijatá
novela predpokladá ďalšiu podmienku, ktorú aktuálne žalobca už ani nemôže splniť.

7. Súd zo spisu Okresného súdu Galanta č.k. 8Er 2748/2000 zistil, že v rámci tohto exekučného konania
sa viedla exekúcia vo veci oprávneného JUDr. Peter Gruber proti povinnému Jozef C. s tým, že bolo
vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu. Uznesením OS Galanta zo dňa 1. 4.
2008, sp. značka 8Er 2748/2000-145 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, zapísaných v

katastri nehnuteľností, vedeného vtedajšou Správou katastra Galanta, katastrálny úrad Trnava na LV č.
XXX pre kat. úz. C. ako pozemok s parc č. XXXX/XXX-záhrady o výmere XXXX mX, pozemok s parc. č.
XXXX/XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na
pozemku s parc. č. XXXX/XXX, vykonaný súdnym exekútorom N.. Dušanom Mrenicom podľa zápisnice
orozvrhuvýťažkunehnuteľnostízodňa22.10.2007sp.zn.EX313/2000.Uznesenieoschválenírozvrhu

výťažku z dražby nehnuteľností bolo v plnom rozsahu potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa
3. 12. 2013. Uznesením OS Galanta sp. značka 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil,
aby namiesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania navrhovateľ. V zmysle uznesenia o schválení
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v prospech navrhovateľa ako oprávneného

poukázať sumu v celkovej výške 1 121 070,- Sk čo je pri prepočte 33 197,96 Eur, k čomu však zo strany
súdneho exekútora nedošlo. Dňa 30. 6. 2009 došlo k zániku funkcie súdneho exekútora Dušana Mrenicu
a dňa 23. 9. 2009 bol vystavený dekrét pre náhradného súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Mgr.
Milan Somík, ktorý bol ustanovený ako náhradník za súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu oznámilnavrhovateľovi, že v exekučnom konaní, vedenom pod sp. zn. Ex 313/2000 a Ex 314/2000 nie je možné
zaslať navrhovateľovi finančné prostriedky, ktoré v zmysle schváleného rozvrhu výťažku majú slúžiť
na uspokojenie pohľadávky oprávneného, „nakoľko po prevzatí exekútorského úradu od pôvodného

súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu sa na účtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a
nebola vydaná žiadna finančná hotovosť.“

8. Svedok N. Y. uviedol, že bol dražiteľom v rámci exekúcie, ktorú viedol bývalý súdny exekútor JUDr.
Dušan Mrenica, jednalo sa o dom, ktorý sa nachádza v obci Pata. On dal asistentke pána Mrenicu najprv

hotovosť 6 000, Sk, bolo to nejak v roku 2002 a potom znova odovzdal sumu 600 000, Sk, spolu teda
zaplatil sumu 1 200 000,- Sk. Aj tú druhú sumu dal asistentke súdneho exekútora. Následne na to bol
vedený ako vlastník tento nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť následne predal. Súd lustráciou v registri
obyvateľov zistil, že JUDr. Dušan Mrenica zomrel dňa 7. 2. 2016.

9. Súd zo spisu OS Zvolen 8D 18/2016 zistil, že Uznesením OS Zvolen v dedičskej veci po poručiteľovi

JUDr. Dušanovi Mrenicovi, ktorý zomrel dňa 7. 2. 2016 bolo konanie zastavené, pretože v konaní
bolo preukázané, že poručiteľ nezanechal majetok a do dedičstva boli zahlásené len pasíva a
prejednanie výlučne len pasív v dedičskom konaní nie je možné. Toto uznesenie sa stalo právoplatným
a vykonateľným dňa 25. 8. 2016.

10. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len exekučná činnosť).

11. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť
(ods. 2).

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

14. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zozdpovednosť exekútora za škodu, ktorú
spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.

Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná
akoobjektívnazodpovednosť,t.j.zodpovednosť,ktorá vznikábezohľadunazavinenie,tedabezohľadu
na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

15. Podľa ustanovenie § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu, spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody je
spôsobené nesprávnym úradným postupom a ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 31 ods. 1, 4 Zákona č. 2/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.

Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá
aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec;
zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá. Štát zodpovedá za škoduspôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to
platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12.

17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v exekučnom konaní Okresného súdu Galanta
Okresného súdu Galanta 8Er 274/2000 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Dušana
Mrenicu na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného JUDr. Peter Grúber proti povinnému N. C..
Následne na to uznesením OS Galanta sp. značka 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil,
aby namiesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania žalobca. V priebehu exekučného konania
uznesením OS Galanta 8Er 2748/2000-145 zo dňa 1. 4. 2008 súd schválil rozvrh výťažku z dražby

nehnuteľností s tým, že toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením KS Trnava, spisová značka 24CoE
15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v
spojení s uznesením Krajského súdu sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013. Ďalej bolo
preukázané, že ku dňu 30. 6. 2009 došlo k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu.
Dňa 23. 9. 2009 bol vystavený dekrét náhradného súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Mgr. Milan

Somík ako náhradný súdny exekútor za JUDr. Dušana Mrenicu žalobcovi oznámil, že nie je možné
zaslať navrhovateľovi finančné prostriedky z tejto exekúcie, nakoľko po prevzatí Exekútorského úradu
od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu sa na účte nenachádzali žiadne finančné
prostriedky a nebola vydaná žiadna finančná hotovosť. Bolo takisto preukázané, že žalobca podal u
odporcu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej

moci. Na túto žiadosť žalovaný žalobcovi oznámil svojím listom zo dňa 11. 2. 2015, že predmetnú
žiadosť považuje za nedôvodnú a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je tým ukončené.
Bolo preukázané, že toto oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 23. 2. 2015, čo vyplýva z fotokópie
zásielky. Ďalej bolo preukázané, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica zomrel dňa 7. 2. 2016
s tým, že dedičské konanie po menovanom bolo rozhodnutím OS Zvolen 8D 18/2016 zastavené pre

nemajetnosť, nakoľko bolo zistené, že poručiteľ nezanechal majetok a prejednanie výlučne len pasív v
dedičskom konaní nie je možné.

19. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť

exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj
napr. II.ÚS 165/2012, IV. ÚS 165/2012 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z.
priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe
zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené

v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom
regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
(podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného,
či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude
uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd je teda toho názoru, že

žalovaný v spore je pasívne legitimovaný.

20. Pokiaľ žalovaná strana namietala, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pokiaľ má nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia voči exekútorovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka, súd udáva, že k
súbehu vyššie uvedených nárokov judikatúra zaznamenala viacero názorov. Pre vyriešenie tejto otázky

jevšakdôležité,čitenktorýprávnyvzťahjesúkromno-právnyaleboverejno-právny.Exekútorjevzmysle
§ 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť
nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne
záväznými predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydaným v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora, vykonávajúcehoexekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej
(štátnej) moci v rozsahu, ustanovenom zákonom a to exekučným poriadkom a subsidiárne civilným
sporovým poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne uvádza, že vykonanie

exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade žalobca svoj nárok na náhradu škody
vyvodzoval zo skutkových okolností, kedy nesprávnym úradným postupom exekútora v exekučnom
konaní malo dôjsť k skutočnosti, že jemu ako oprávnenému neboli vyplatené finančné prostriedky, ktoré
boli získané v exekučnom konaní na základe dražby. Uvedené sa teda netýka niektorých z typických
súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva.

Ide tu o verejno-právny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcie štátu v rámci ktorého účastníci nemali
autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy, založené na súkromnom
práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval
voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený
druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora
účastníka v exekučnom konaní s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu, vznikajúceho medzi oprávneným, ako účastníkom exekučného konania
a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor si nesplnil
svoje povinnosti a oprávnenému z exekúcie nevyplatil prostriedky, získané od povinného v exekučnom
konaní. Súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan

Mrenica zomrel 7. 2. 2016. Žalobca si teda v žiadnom prípade nemôže uplatniť svoje práva z titulu
bezdôvodného obohatenia voči pôvodnému súdnemu exekútorovi. Žalobca tak nemôže urobiť ani voči
právnym nástupcom, pretože z uznesenia Okresného súdu Zvolen po poručiteľovi JUDr. Dušanovi
Mrenicovi 8D 18/2016-286 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.

21. Ďalej súd zisťoval existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Za prvé je to
nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom
práv moci určitého štátneho orgánu (teda exekútora) ak pri tomto výkone alebo v súvislosti dôjde k
porušeniu pravidiel, ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla

nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu
posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. V tejto veci
je zrejmé, že pôvodné exekučné konanie bolo vedené za účelom, aby žalobcovi, ako oprávnenému
boli vyplatené finančné prostriedky od povinného. Súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica tieto finančné
prostriedky získal avšak oprávnenému, teda žalobcovi ich nevyplatil. V tomto prípade došlo k porušeniu

zákona a to exekučného poriadku, konkrétne § 165 ods. 1 v ktorom je uvedené, že po schválení rozvrhu
výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do 7 dní oprávneným osobám
prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. V
tomto prípade je zrejmé, že finančné prostriedky oprávneného v zákonom stanovenej lehote vyplatené
neboli a teda je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o nesprávny úradný postup. Z § 9 ods. 1, 2 Zákona

č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V tomto prípade je zrejmé, že bývalý
súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica svoje povinnosti porušil, keďže v zákonom stanovenej lehote z

dôvodu nečinnosti nevyplatil finančné prostriedky, získavané v dražbe žalobcovi ako oprávnenému.

22. Za druhé je to vznik škody. V tomto prípade je preukázané, že v rámci exekučného konania pred
Okresným súdom K. 8Er 2748/2000 došlo k vydaniu uznesenia 8Er 2748/2000-145, ktorým súd schválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenou vtedajšou správou

Y. Galanta, Y. úradom U., vykonaný súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Mrenicom podľa zápisnice
o rozvrhu výťažku nehnuteľnosti zo dňa 22. 10. 2007. Toto uznesenie o schválení rozvrhu výťažku
z dražby nehnuteľnosti bolo v plnom rozsahu potom potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave
24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností,
spojenýmsuznesenímKrajskéhosúdusastaliprávoplatnýmiavykonateľnýmidňa3.12.2013.Vzmysle

tohto uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v prospech
oprávneného poukázať sumu v celkovej výške 1 000 121,74 Sk , čo je v prepočte 33 197,96 Eur. To ,
že tieto finančné prostriedky v skutočnosti boli vyplatené vydražiteľom a to svedkom Jozefom Y. vyplýva
jednak priamo z vyjadrenia tohto svedka na pojednávaní, ktorý uviedol, že odovzdal asistentke pánaMrenicu najprv hotovosť 600 000,- Sk a potom opätovne hotovosť 600 000, - Sk, spolu teda zaplatil 1
200 000, Sk. Následne bol potom vedený ako vlastník. Tieto skutočnosti vyplývajú z toho, že Okresný
súd v Galante svojím uznesením 8Er 2748/2000-145 schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností a

následne toto rozhodnutie Okresného súdu Galanta potvrdil uznesením aj Krajský súd Trnava 24CoE
15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Pokiaľ by tieto finančné prostriedky neboli zložené na účet súdneho
exekútora tak by Okresný súd Galanta ako aj Krajský súd Trnava takýto rozsudok výťažku nebol schválil.
Existencia škody v tomto konaní teda preukázaná je a je vyčíslená v sume 33 197,96 Eur, t.j. suma, ktorá
mala byť v rámci exekúcie vyplatená žalobcovi ako oprávnenému. Keďže táto suma žalobcovi vyplatená

nebola, ide o zmenšenie jeho majetku v dôsledku neprikázania tejto sumy podľa schváleného rozvrhu
v zákonom stanovenej lehote.

23. Za tretie príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, resp. právne relevantnou udalosťou,
spôsobujúcou škodu a nepriaznivých následkov, teda ujmou, (škodou). Tak, ako súd už vyššie uviedol
podľa jeho názoru súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica porušil svoju povinnosť, keď v zákonom

stanovenej lehote nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému v rámci exekúcie získané finančné prostriedky
s tým, že podľa právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny
exekútor vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému sumu 33 197,96 Eur. Práve v príčinnej súvislosti s takýmto
konaním (nekonaním) súdneho exekútora došlo k nepriaznivým následkom, teda k ujme (škode) na
strane žalobcu, keďže sa zmenšil jeho majetok tým, že uvedené finančné prostriedky v sume 33 197,96

Eur nezískal. Je zrejmé, že v tomto prípade JUDr. Dušan Mrenica vystupoval ako súdny exekútor, na
ktorého je treba hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom
zákonom a to exekučným poriadkom. Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. možno vyvodiť, že za škodu,
spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu (činnosti, uvedené v ustanoveniach § 29-194 Exekučného poriadku) zodpovedá

vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor a to za podmienok, uvedených v §
33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd je teda toho názoru, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný
a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú žalovanú istinu 33 197,96 Eur ako náhradu
skutočnej škody.

24. Pokiaľ nakoniec právny zástupca žalovanej strany namietal tú skutočnosť, že v priebehu konania
bola prijatá novela č. 2/2017 Zb. zákonov, ktorou sa novelizoval exekučný poriadok a tu poukázal na
ustanovenie § 31 Exekučného poriadku, kde sa uvádza vzájomný vzťah konkurencie náhrady škody
a zodpovednosti samotného exekútora, resp. poisťovateľa a v zmysle zásad tzv. nepravej spätnej
retroaktivity je na posúdenie tejto veci prípustné, aby súd prvej inštancie vychádzal zo znenia § 31 tejto

novely. Súd pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch je prípustná aj tzv. nepravá spätná retroaktivita,
čo nakoniec pripustil vo svojom uznesení už aj Najvyšší súd SR. Súd má však za to, že na základe
princípu retroaktivity nesmie dôjsť k zhoršeniu alebo k zrušeniu nadobudnutých práv. Môže dôjsť iba k
ich zlepšeniu. V čase, keď bola podávaná táto žaloba a to dňa 7. 4. 2015, uvedené ustanovenie novely
2/2017 Zb. zákonov ešte neexistovalo. Súd preto vychádza z ustanovení zákona, platného a účinného

v čase podania žaloby. Súd tu poukazuje na nález Ústavného súdu 36/1995, že ten, kto konal v dôvere
v platný a účinný zákon nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. V čase podania žaloby žalobca
splnil všetky zákonom stanovené podmienky, pre úspešné domáhanie sa nároku na náhradu škody, voči
štátu, pričom prijatá novela 2/2017 Z.z. predpokladá ďalšiu podmienku, ktorú už žalobca aktuálne ani
nemôže splniť. Podľa názoru súdu prijaté znenie novely v ustanovení § 31 môže platiť len na prípady

žalôb, podaných po účinnosti uvedenej novely.

25. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením žalovanej sumy 33 197,96 Eur a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcoviz uvedenej istiny aj úroky z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne. V rozhodnom čase bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,05 %.
Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 24. 2. 2015 do zaplatenia, nakoľko

oznámenie žalovaného pre žalobcu o výsledku predbežné prerokovania nároku na náhradu škody, ktoré
žalovaný posúdil ako nedôvodné bolo žalobcovi doručené dňa 23. 2. 2015. Odo dňa nasledujúceho je
teda žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej istiny.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Nakoľko

v konaní mal plný úspech žalobca, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360

ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).