Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mário Šulej

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010184
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. júna 2020,
v trestnej veci obžalovaného P. O. za prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák.
účinného od 01.08.2019 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 27. 11. 2019, sp. zn. 4T/25/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného P. O., nar. XX.X.XXXX v W. Q., trvale bytom W. Q., R. XXX/X,

o d s u d z u j e

podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h),
m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Okresného
súdu Žiar na Hronom zo dňa 11.9.2019, sp.zn. 2T/77/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, sp.zn. 5To/126/2019, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň zrušuje všetky ďalšie
rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. O. uznaný za vinnéhoz prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019,

z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019,

pretože

1) dňa 07.10.2018 v presne nezistenom čase nadránom v W. Q., okres W. Q., pred barom Y. na T. ulici
našiel spoločne s P. W., nar. XX.XX.XXXX, voľne pohodenú C. koženú peňaženku v tvare obdĺžnika,
patriacu D. X., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej sa nachádzali občiansky preukaz, vodičský preukaz, karta
poistenca,služobnýpreukaz,potvrdenieodpsychológanazbrojnýpreukazaplatobnákartanezisteného
čísla k bankovému účtu č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v X. a.s. W., pričom po
vzájomnej dohode následne pomocou tejto platobnej karty v čase od 03.00 h dňa 07.10.2018 do presne

nezisteného času dňa 10.10.2018 vykonali v W. Q. a v N. A. M. viacero neoprávnených bezkontaktných
platieb v celkovej výške 269,43 €, čím týmto svojím konaním spôsobili D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., P. XXX/X, škodu vo výške 269,43 €,

2) 17.10.2018 v presne nezistenom čase nadránom v W. Q., okres W. Q., našiel a zmocnil sa platobnej

karty nezisteného čísla k bankovému účtu č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v X. a.s.
W., ktorého majiteľom je N. T., nar. XX.XX.XXXX, kde touto platobnou kartou uskutočnil následné
výbery z jednotlivých bankomatov a platby za tovar, pričom následne pomocou tejto platobnej karty
v čase od 04.55 h do 05,01 h dňa 17.10.2018 vykonal v W. Q., A. O. X, v predajni F. F. M., X
neoprávnené bezkontaktné platby v celkovej výške 44,04 €, čím týmto svojím konaním spôsobil N. T.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Q., X. XXXX/XXY., škodu vo výške 44,04 €.

Za to bol obžalovanému podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019 v spojitosti s § 41 ods.
1 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h), m) Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák.
účinného od 01.08.2019 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 48

ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného
súdu Žiar na Hronom zo dňa 11.9.2019, sp.zn. 2T/77/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu

Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, sp.zn. 5To/126/2019, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019, spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., účinného od 01.08.2019, za čo bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie,
ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
23. 12. 2019, a to proti výroku o treste.
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však, pokiaľ ide o uložený trest,

nestotožnil. Trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov považoval totiž za neprimerane prísny.
Zdôraznil, že sa k spáchaniu prečinov priznal, oľutoval ich, čím výrazným a podstatným spôsobom
napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Naviac na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu, ktoré okresný súd prijal, preto malo byť aplikované ust.
§ 39 ods. 4 Tr.zák. s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR.

Okrem toho, súd prvého stupňa pochybil, keď mu nepriznal pri ukladaní trestu aj poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., t.j., že napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným
orgánom a z tohto dôvodu mu bola v rozpore so zákonom zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr.zák. o 1/3-inu, čo viedlo k uloženiu nesprávneho a
neprimeraného trestu. V danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 44 Tr.zák., a preto

malo byť u neho upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie.
Napokonúčeltrestusadaldosiahnuťajuloženímtrestuodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomjeho
výkonu, resp. uložením niektorého z alternatívnych druhov trestov, na uloženie ktorého spĺňal zákonné
podmienky, napr. trestu povinnej práce alebo trestu domáceho väzenia.Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1
písm. e), ods. 2 Tr.por. zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol sám tak, že u
neho podľa § 44 Tr.zák. upustí od uloženia súhrnného trestu.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za správny a zákonný.
Naprotitomuobhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutízotrvalnadôvodochuvedenýchvpísomnom
vyhotovení odvolania s výnimkou, že nežiadal uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, prípadne uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov. Zotrval však na

tom, aby bolo pri ukladaní trestu aplikované ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. a ust. § 36 písm. n) Tr.zák., naviac
žiadal priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný nahradil, resp. prispel k náhrade
škody poškodeným. Vzhľadom k tomu, keďže nedošlo k zvýšeniu dolnej hranici trestnej sadzby, navrhol
uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v najnižšej možnej výmere, maximálne 15
mesiacov.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu, zdôraznil, že spáchanie skutkov ľutuje, pričom škoda

bola poškodeným nahradená.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o
treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku
v bodoch 1) a 2), taktiež jeho právna kvalifikácia ako prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
elektronického platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219

ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného
od 01.08.2019, a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode
1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, bola v súlade so zákonom,
keďžeobžalovanývyhlásil,žejevinnýzo spáchaniaskutkuvbodoch1)a2),pričomnásledneodpovedal
navšetkyTrestnýmporiadkomstanovenéotázkykladne„áno",pretookresnýsúdpoprocesnompostupe

podľa § 257 ods. 7 Tr.por. jeho vyhlásenie uznesením prijal. Nakoľko výrok o vine už nebol napadnuteľný
odvolaním, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd čiastočne k inému
záveru ako okresný súd, nakoľko bolo pri ukladaní trestu porušené ustanovenie Trestného zákona,

odvolanie obžalovaného považoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
d), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zrušil a následne rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd pochybil, keď neaplikoval

ust. § 36 písm. n) Tr.zák. a neprihliadol na ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. per analogiam.

Obžalovanému poľahčovalo nielen to, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval
(ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným
orgánom (ust. § 36 písm. n/ Tr.zák.), pretože už v prípravnom konaní presne popísal priebeh skutku,

vrátane jednotlivých konkrétnych okolností, a to platilo čiastočne aj pre trestnú vec vedenú na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 2T/77/2019. Prvostupňový súd správne ustálil dve priťažujúce
okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov (tri) a už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm.
h/, m/ Tr.zák.). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností teda nebol 1 : 2, ale v rovnováhe 2 : 2,
preto nedošlo k zvýšeniu dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. § 38 ods. 4,

8 Tr.zák. Z tohto dôvodu bolo obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby
za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to vo výmere 1 rok až 5 rokov. Zároveň odvolací
súd zobral do úvahy, okrem pomeru, aj na mieru závažnosti ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr.zák.

Pri určení výmery trestu odňatia slobody bolo potrebné prihliadnuť tiež na vyhlásenie viny obžalovaného
na hlavnom pojednávaní, ktoré urobil aj v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp.zn. 2T/77/2019. Vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR by bolo
z tohto dôvodu možné, uplatnením analógie, mimoriadne znížiť trest podľa ust. § 39 ods. 4 Tr.zák., a too 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavovalo
hranicu 8 mesiacov. Až také zmiernenie trestu uloženého obžalovanému by však nebolo v súlade so
zákonom, zohľadňujúc počet trestných činov (spáchanie troch úmyselných prečinov), ale predovšetkým

berúc do úvahy bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý bol až 11-krát súdom trestaný pre rôznu
úmyselnú trestnú činnosť.

Keďže obžalovaného odsudzoval za dva prečiny, ktoré spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Žiar na Hronom

zo dňa 11.9.2019, sp.zn. 2T/77/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
12.11.2019, sp.zn. 5To/126/2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák., účinného od 01.08.2019), ukladal mu súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr.zák. podľa zásad
na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr.zák.

Vzhľadom na tieto skutočnosti obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou
trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody

podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste z vyššie uvedených rozhodnutí, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej
prevencie, taktiež postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.
a zodpovedá aj všetkým ďalším ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie
trestov.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poznamenáva, že priznanie ďalšej
poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. k) Tr.zák., t.j., že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,
by nebolo namieste, pretože obžalovaný nenahradil škodu v celej výške všetkým poškodeným. Taktiež
nebolisplnenépodmienky,abybolounehoupustenéodpotrestaniapodľaust. §44Tr.zák.,pretožetrest
uložený vyššie zmienenými rozhodnutiami, konkrétne trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so

zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, by nebol dostatočný
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Tento mu bol totiž ukladaný len za jeden prečin a nie
za tri prečiny ako v tomto konaní, najviac mu bol trest ukladaný za prečin menej prísny, kde mu bolo
možné uložiť trest odňatia slobody len na dva roky, teda trest podľa pre neho podstatne priaznivejšej
trestnej sadzby ako v tomto konaní.

Okrem toho, povolenie podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú
dobu, eventuálne uloženie niektorého z miernejších, alternatívnych druhov trestov neprichádzalo do
úvahy, nakoľko súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (ust. § 42 ods.
2, druhá veta Tr.zák.).
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste z vyššie

uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.