Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/435/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7203899198.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu Ľ. U., D..

X.X.XXXX, N. Ž. X, XXX XX G., zastúpený JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou, so sídlom advokátskej
kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému M. V., Z. Z. A. X, XXX XX, G., L.: XX XXX XXX,
právne zastúpený advokátom, JUDr. Rastislavom Lenártom, so sídlom advokátskej kancelárie Pollova
32, 040 18 Košice v konaní o zaplatenie 10.490,74 eura s príslušenstvom takto:

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.800,11 € spolu s 13% úrokom z omeškania
počítaným od 15.10.20003 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie 2.888,45 € z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie sumy 642,85 eur z a s t a v u j e.

Konanie v časti o zaplatenie 159,33 € v y l u č u j ena samostatné konanie.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Vstup V. U. do vedeného konania na strane navrhovateľky a odporcu n e p r i p ú š ť a.

Z r u š u j e platobný rozkaz 22C 435/2003 - 10 zo dňa 7.1.2004.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia škody, ktorá mu vznikla nekvalitnými prácami
vykonanými žalovaným a to v súlade s ust. § 420 a nasl. OZ. Škodu vyčíslil vo výške 10.490,74
eura (316.043,90 Sk) s príslušenstvom, ktorá pozostávala zo sumy 90.000,- Sk ako poskytnutá záloha
žalovanému, 25.000,- Sk ako škoda na oknách, 18.000,- Sk ako nájomné za náhradné bývanie a zo

sumy 183.043,90 Sk za nový materiál a prácu.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaný mu chcel odovzdať zrekonštruovaný byt, ktorý on odmietol prevziať,
pretože celá rekonštrukcia bola urobená chybne. Chyby spočívali v tom, že celá podlaha bola krivá,
uprostred izby bola polmetrová vyvýšenina, mala veľké špáry, bola nelištovaná, steny neboli vyhladené
a duté, nová vaňa bola zapasovaná do steny. Pri práci žalovaný poškodil nové plastové okná.
Žalovaný mu za vykonané práce vystavil faktúru na sumu 124.282,80 Sk a žiadal zaplatiť doplatok
34.282,50 Sk. Túto sumu on odmietol zaplatiť a poštou mu zaslal reklamáciu dňa 11.8.2003 a 25.8.2003.

Žiadal o vrátenie zálohy, pretože žalovaný mu nekvalitnými prácami spôsobil škodu.
Byt po vykonanej rekonštrukcii sa nedal užívať.
Počas rekonštrukcie žalobca býval v byte svojej dcéry, ktorej platil mesačné nájomné vo výške 3.000,-
Sk od marca do konca augusta.Do bytu musel znovu investovať, aby opravil to, čo žalovaný pokazil.
Škodu mu spôsobil aj tým, že nový materiál znehodnotil a všetko musel kupovať znovu, aby dal opraviť
vadnú rekonštrukciu. Konaním žalovaného mu vznikla škoda, ktorú sa podanou žalobou domáha.

Žalobca žalobný návrh upravil podaním doručeným súdu 9.12.2010, v ktorom škodu špecifikoval:
vo výške 3.080,41 eur podľa znaleckého posudku č. 67/2010
vo výške 2.413,21 eur a 308,06 eur podľa dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 67/2010
vo výške 1.220,73 eur ako rozdiel medzi poskytnutou zálohou 90.000,- Sk/2.987,45 eur a cenou práce

určenej znalcom 53.224,26 Sk/1.766,72 €,
práce na plávajúcej podlahe 6.153,- Sk/204,24 eur,
demontáž radiátorov 4.800,- Sk/159,33 eur,
zárubne - práca a materiál 11.700,- Sk/388,37 eur,
nevyplatené plávajúce podlahy 44.465,- Sk/1.475,97 eur,
škoda na oknách 7.643,- Sk/253,70 eur,

nový materiál primalex 989,20 Sk/32,83 eur,
omietka 411,26 Sk/13,65 eur,
vápenný hydrát na omietku 182,- Sk/6,04 eur,
nájomné 6 mesiacov po 3.000,- Sk spolu 18.000,- Sk/597,49 eur.
Celkovo si uplatnil škodu vo výške 296.677,48 Sk/9.847,89 eur.

Súd v prejednávanej veci vydal platobný rozkaz 22C 435/2003 - 10 zo dňa 7.1.2004, ktorý zrušil z
dôvodu, že ho nebolo možné doručiť odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk a to v súlade s ust. §
173 ods. 2 O. s. p.

Žalovaný sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov: G. B. V. P. C., S. O., V. U., I. L., O. T. a listinnými dôkazmi: výpisom zo živnostenského
registra žalovaného, reklamáciou fakturácie zo dňa 10.8.2003 a podacím lístkom, výzvou na odstránenie

kolaudačných závad a na finančnú úhradu a podacím lístkom, pokladničnými dokladmi zo dňa 10.4.2003
a faktúrami, cenovou ponukou na bytové jadro, cenovou ponukou na rekonštrukciu bytu, faktúrou č.
50803, čestnými prehláseniami I. L., A. G., Ľ. U., L. Z., príkazom na odstránenie odpadu, cenovou
ponukou Okenného centra s. r. o., Znaleckým posudkom č. 67/2009 a Doplnkom č. k znaleckému
posudku č. 67/2009 č. 1 - 6, Znaleckým posudkom č. 12/12, Doplnkom č. 1 k znaleckému posudku 12/12

a zistil skutkový stav prejednávanej veci.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe ústnej dohody, podľa ktorej žalovaný
mal vykonať stavebné úpravy v byte žalobcu. Práce na rekonštrukcii bytu mali začať od 1.4.2003
a trvať mali približne jeden mesiac. Predmetom rekonštrukcie boli vyšpecifikované práce (č. l. 132)

Oškrabanie omietok - steny, Oškrabanie omietok - stropy, Penetrovanie stien, Penetrovanie stropy,
Natiahnutie jemnej omietky - steny, Natiahnutie jemnej omietky - stropy, Pačokovanie stien a stropov,
Maľby stien, Maľby stropov, Nátery zárubní, Podložka pod plávajúcu podlahu, Parozábrana, Soklové
lišty, Prechodové lišty, Plávajúce podlahy (č. l. 135) Demontáž parkiet, Pokládka polystyrénu, Betónový
poter, Špalety a vysprávky, Penetrovanie podlahy, Samonivelizácia podlahy.

Žalobca zaplatil zálohu 60.000,- Sk dňa 10.4.2003 (príjmový doklad č. l. 46) a následne 30.000,- Sk.
Práce na byte žalobcu boli ukončené 5.8.2003, keď žalovaný vystavil žalobcovi cenovú ponuku č.
030326/2 (č. l. 22) zo dňa 5.8.2003 na sumu 114.130,20 Sk, ktorá pozostávala z položky za materiál
spolu s DPH 40.453,- Sk a prácu spolu s DPH 73.677,20 Sk a cenovú ponuku 030326/1 (č. l. 23) na
materiál spolu s DPH 34.200,- Sk a za prácu spolu s DPH (č. l. 24) 102.094,50 Sk. K cenovej ponuke bola

vystavená faktúra č. 50803 dňa 5.8.2003 (č. l. 83), ktorej splatnosť nastala 12.8.2003 na celkovú sumu
124.282,80Sk.Súčasťoufaktúryboliprácevykonanénavyšedemontážamontážnovejelektroinštalácie
5.000,- Sk, demontáž radiátor a vypustenie stupačky 2.400,- Sk a demontáž a montáž radiátorových
ventilov 1.520,- Sk. Spolu za vykonané práce navyše bola fakturovaná suma 8.920,- Sk.
Žalobca vykonané práce reklamoval výzvou na odstránenie kolaudačných závad a na finančnú úhradu

listom zo dňa 25.8.2003 a vystavenú fakturáciu reklamoval listom zo dňa 10.8.2003.
Na rekonštrukcii bytu pre žalovaného pracovali I. L. (Č.. U.. XX), A. G. (Č.. U.. XX), Ľ. U. (Č.. U.. XX),
L. Z. (Č.. U.. XX)Žalovaný uznal reklamáciu omietok, ktorú odstránil I. L. (Č.. U.. XX) V. L. Z. (Č.. U.. XX). Za odstránenie
reklamovaných závad žalobca podľa čestného vyhlásenia p. Eduarda Ivanova vyplatil mu sumu 4.000,-
Sk a zaplatil za materiál použitý pri odstránení závad. L. Z. potvrdil, že boli nekvalitne spravené omietky,

ktoré opravovali, dutiny na stenách, ktoré vypĺňali stavbárskym lepidlom DUVILAX a na strope boli
praskliny, ktoré už neopravovali.
Žalovaný rovnako uznal reklamáciu nekvalitne položenej podlahy, ktorú dal dole a odviezol preč.
Jadro zameriaval p. V., čím vznikla situácia, že sa vaňa nevmestila medzi steny. Rámy na nových
plastových oknách boli dorezané a našli sa vrypy aj na skle, nekvalitne bola položená plávajúca podlaha,

v byte bola navyše vyliata nivelizačná hmota, ktorá bola nerovná, nezahladená. Navyše boli kúpené
tvárnice 4,5 m2 a lepidlo namiesto 0,5 kg bolo kúpené 5 kg vrece.
Žalobca zaplatil za vykonané práce na byte p. A. G. sumu 5.000,- Sk, ktorú mu mal vyplatiť žalovaný
(č. l. 30).

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným ho zoznámil jeho sused. Ústne sa dohodli

na rekonštrukcii bytu, ktorá mala spočívať v tom, že zo stien dá dole staré stierky a vykoná nové
stierky, vyrovná podlahu a položí parkety, vykoná výmenu kúpeľňového jadra. Ústne sa dohodli na
sume 100.000,- Sk, v ktorej mali byť zarátané všetky práce, ktoré boli zadané. Vykonané práce boli
nekvalitné, preto ich reklamoval. Reklamácia sa týkala nekvalitnej stierky, vsadenia vypínačov, vloženia
vane, poškodenia dverí a okien, nájomného za 6 mesiacov a za zakúpenie nového materiálu. Žalovaný

uznal reklamáciu ohľadne pokládky parkiet, ktoré dal dole odviezol preč.
Žalovanému vyplatil zálohu raz 60.000,- Sk a raz 30.000,- Sk. Práce na rekonštrukcii mali trvať do
jedného mesiaca, skončené boli po 6 mesiacoch. Práce začali l. alebo 2. apríla 2003. Bolo to určite v
pondelok a neskončil vôbec. V tom čase, keď žalovaný začal vykonávať rekonštrukciu, byt bol uvoľnený
a vyprataný. Kľúče od bytu mu žalovaný neodovzdal. Žalovaný tam mal nejakého starého pána, ktorého

on v septembri poslal preč.
Na stavbe robili jeho ľudia, on zadal, čo potrebuje spraviť, omietky, podlahy a kúpeľňové jadro. Ako to
robili a koho žalovaný zabezpečil, to on nevedel. Rovnako je to aj s vaňou.

Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že s p. U. sa zoznámil prostredníctvom suseda. P. U. ho požiadal o

rekonštrukciu svojho bytu, povedal mu rozsah prác, ktoré si predstavuje vykonať a on mu urobil cenovú
ponuku. Keďže p. U. sa cena zdala privysoká, tak po vzájomnej dohode niektoré ceny znížil.
Rekonštrukciuvtomtobytezačalvykonávať5.8.2003,atopodľadátumu,uvedenomnacenovejponuke,
pretože cenová ponuka sa dáva vopred. Keď rekonštrukciu ukončil v novembri 2003, kľúče neodovzdal,
pretože on ich ani nemal, p. U. chodieval odomkýnať a uzatvárať predmetný byt.

Dohodli, že materiál na rekonštrukciu zabezpečí žalobca a práce zabezpečí on. V byte robili výmenu
kúpeľňového jadra. Staré jadro celé zbúrali a vymurovali nové jadro a dávali elektroinštaláciu, dávali
dolu starú omietku a dávali novú, a to na stenách i stropoch v byte, robili sa podlahy, dávali dlažbu a v
izbách plávajúcu podlahu. Na podlahu sa dávali betónový poter a nivelizačnú hmotu a potom sa ukladala
podlaha alebo dlažba. Keď sa dala plávajúca podlaha, tak p. U. prišiel a povedal, že podlaha sa mu zdá

svetlá, či sa nedá vymeniť. Na druhý deň prišiel a začal reklamovať aj ostatné veci. P. U. práce sám
kontroloval a do pokládky podlahy bolo všetko dobré, akurát omietky sa ťahali dvakrát. Čo sa týka okien
to nevedel uviesť, či jeho chlapci rámy na oknách poškrabali alebo nie, avšak tieto dal opraviť, takže
túto závadu odstránili. O tom, že mali byť poškrabané aj sklá sa dozvedel až zo žaloby. Čo sa týka vane,
tak v byte pri vykonávaní prác bol stále niekto, buď p. U., jeho manželka alebo dcéra. Keď sa pokladala

vaňa, na to ho upozornili vodári, že je potrebné zasekať ju do steny a túto skutočnosť s p. U. osobne
prešiel. Nepokladali by obklad, keby on s takým niečím nesúhlasil.
Uviedol, že zo zaplatenej zálohy boli uhrádzaní jeho ľudia, ktorí pracovali na rekonštrukcii bytu, žalobca
ako dokončili robotu, tak ich vyplácal. Mal vedomosť, že žalobca platil nejaké práce navyše priamo
robotníkom, boli to elektrikári, kúrenári a murár pri prácach, vykonávaných na loggií. Toto bolo mimo

rozpočtu a mimo dohody o vykonaní prác. Práce, ktoré pre žalobcu vykonal, tak tieto vykonal ako
sprostredkovateľ, on zabezpečil ľudí na tieto práce.
Uviedol, že čo sa týka utopených vypínačov tak tieto, akýkoľvek elektrikár keď videl, že sú zapustené
do omietky, mal ich vybrať von a dali sa použiť dlhšie skrutky. Vaňa bola osadená zasekaním do priečky,
túto prácu vykonali vodári. Omietky, ktoré boli druhýkrát vykonané boli vykonané dobre. Praskliny na

múroch tam boli už predtým z dôvodu, že bol prasknutý panel, tak tieto praskliny sa po určitom čase
objavia znova, toto sa odstrániť nedá, pretože materiál pracuje. Nevie posúdiť, či znalec posudzoval
omietky, ktoré bolinaťahané v r. 2003. Priečku v kúpeľnivytiahli tam, kde bola pôvodná priečka. Nemohla
sa posunúť smerom do chodbičky, pretože by nebolo možné nainštalovať kuchynskú linku. Z búracíchprác bola suť odprataná tak, že bol pristavený kontajner a tieto materiály boli do kontajnera odnesené.
Odpratanie sute vôbec nebolo v rozpočte.
Podlahy, ktoré znalec v posudku vyhodnotil, neboli tie, ktoré pokladal on, lebo tie, ktoré pokladal,

vlastnoručne dával dole z obývačky. Za podlahu, ktorú p. U. z obývačky demontoval, zaplatil sumu
10.000,- Sk. Žalovaný nevedel sa vyjadriť k poteru, či znalec ohodnocoval jeho poter alebo nový.
Poukázal na to, že mu nebola predložená projektová dokumentácia ale všetky práce, ktoré vykonával,
boli vykonávané na základe odsúhlasenia so žalobcom a jeho dcérou.
Potvrdil, že pri murárskych prácach murárov vyplácal on ale pri opravných prácach sčasti vyplácal

on a sčasti žalobca. Materiál na druhé práce platil žalobca. Vodárov zabezpečoval žalovaný, a kto
zabezpečoval elektrikárov, k tomu sa vyjadriť nevedel, pretože keď tam prišli, tí už tam boli. P. U. sa s
elektrikármi dohodol, že chce urobiť elektriku do celého bytu a v podstate on ich aj vyplácal.
Uviedol, že ľudia, ktorí u žalovaného pracovali na diele neboli jeho zamestnancami. V byte boli veľké
výškové problémy, čo sa týka jednotlivých izieb. Aj v súčasnej dobe nie je to ideálne, pretože, ak by
chceli dosiahnuť jednu výšku vo všetkých izbách, bolo by potrebné použiť ďaleko viac hmoty. Chodbu

nevylievali,pretožetamišladlažbaanachodbebolapodlahanajvyššie.Tam lenkopírovalizemdlažbou.
Čo sa týka spotreby materiálu tak k tomu sa vyjadriť nevedel, pretože z dôvodu, že tam bola krivá
podlaha, niekde bolo použité viac materiálu niekde menej. Nevie ani ako sa to dá spočítať.
Potvrdil, že na rámoch okien boli ryhy, lebo robotníci ktorí ťahali omietky zakrývali okná a jeden z nich
rezal pásku priamo na rámoch. Tieto ryhy on odstránil. Čo sa týka dverí, zrejme na balkón, kde boli

plastové o ryhe na sklách, nič nevie.
Uviedol, že zvyšný materiál (hebelieky), mal žalobca predať a nie vyložiť na chodbu.
Potom, keď p. U. tieto práce reklamoval, omietky sa opravovali, avšak oni sa už s p. U. pochytili a nevie,
ako to oni ďalej dokončili. Za tieto práce, ktoré oni potom dokončovali, zodpovedal p. Z., ktorý tam zavolal
p. L. a dávali to dokopy. Priečku muroval p. Z.Á..

Právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka označenia žalovaného v tomto spore ten nemá
pasívnu legitimáciu. Táto skutočnosť vyplýva zo samotného žalobného návrhu, z ktorého nie je zrejmé,
ktoré práce mal vykonať žalovaný, ktoré práce na predmetnom byte vykonal niekto iný ako žalovaný.
Namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže ten bol vlastníkom len polovice bytu.

Namietol, že žalobca si uplatňuje škodu, ktorú presne nešpecifikoval, neurčil, ktoré práce boli vykonané
zle a aká škoda týmito prácami žalovanému vznikla.
Uviedol, že žalobca si účtuje sumu 183.043,90 Sk za nový materiál a práce, pričom nie je uvedené o
aké práce a aký nový materiál išlo. Žalovaný pri vykonávaní prác postupoval podľa pokynov žalobcu,
ktoré mu dával.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v súlade s ust. § 420 OZ a na základe uvedených
skutočností nie je jednoznačné, že žalovaný žalobcovi škodu spôsobil a v akom rozsahu, preto navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z výsluchu svedkyne, G. B. vyplynulo, že pozná len p. U., cez jeho manželku a to tak, že bývajú v

jednom bloku. Párkrát u nich bola. V čase, keď bola pozerať byt na H. ulici, v tomto byte bývala dcéra
manželov U.Ý.. V byte bolo už po rekonštrukcii bola tam len krátko a žiadne nedostatky nevidela. Počas
rekonštrukcie nebola ani raz.

Z výsluchu svedka, P. C. vyplynulo, že p. U. pozná, pretože býval nad ním, boli susedmi. Pred

rekonštrukciou bol u žalobcu častejšie. Domnieval sa, že v čase, keď prebiehala rekonštrukcia, v byte
nikto nebýval. Rekonštrukcia prebiehala veľmi dlho, možno 9-10 mesiacov.
Keď bol po rekonštrukcii v tomto byte raz, tak videl len vstupnú chodbu a kuchyňu, ostatné izby som
nevidel. Podľa neho prevedenie podláh nie je dobré, pretože pred rekonštrukciou problémy s hlučnosťou
neboli, avšak po rekonštrukcii sa zvýšila hlučnosť. Počuje, keď susedia rozprávajú v hornom byte, takže

rovnako musí byť aj jeho počuť, keď on rozpráva s manželkou. Ohľadne toho sa bol sťažovať, bol za
správcom domu, bol na úrade a namietal vykonanú rekonštrukciu. V rohovej izbe aj on má popraskané
steny, a to najmä v rohu, za radiátorom a nad oknom. Rovnako pred Vianocami opravoval praskliny na
strope. Praskliny sú podľa neho nielen v jeho byte, ale takéto praskliny môže mať aj žalobca vo svojom
byte, aj ostatní susedia.

Z výsluchu svedka S. O. (č. l. 263) vyplynulo, že obidvoch účastníkov konania pozná. P. U. pozná,
pretože u neho robil nejaké veci, vyrábal nábytok. Rovnako pozná aj žalovaného, pretože tiež chodí do
firmy vyrábať nejaké veci. On v predmetnom byte vyrábal kuchynskú linku a vstavané skrine. V bytemusela byť položená dlažba a obkladačky, aby on mohol kuchynskú linku vyrobiť. V tom čase, keď on
tam pracoval, zdá sa mu, že tam pracoval jeden starší pán, meno nevie, nevie ani presne čo robil, robil
niečo v kuchyni alebo na chodbe.

On kvalite vykonaných prác nejakú osobitnú pozornosť nevenoval, ani nevie to posúdiť, či je to dobré
alebo nie. Na kuchynskej linke si žalobca uplatnil nejakú reklamáciu. Keď bol vady odstrániť, tak vtedy
mi ukazoval, že je poškriabané okno. Spomínal, že je zlá podlaha, domnieval sa, že v spálni.
Keď vyrábal vstavanú skriňu, kde túto vyrábal do spálne, v tom čase bola plávajúca podlaha položená
na zemi. To, či bola krivá alebo mala nejaké vady, si už nespomínal. Potom, ako skriňu namontoval,

žalobca mu za určitý čas zavolal, či ju môže opäť rozmontovať. Následne ju potom dal aj naspäť. Skriňu
zmontoval preto, že bola reklamácia na podlahe.

Z výsluchu svedkyne V. U. (č. l. 265) vyplynulo, že žalobca je jej bývalý manžel a žalovaný je majster,
resp. osoba, ktorá bola prítomná pri vykonávaní prestavby. Jej bývalý manžel jej povedal, že táto
prestavba je vykonaná zle a rovnako sa z vykonaných prác smiali susedia a pýtali sa, kto to vlastne

robil. V byte pred prestavbou ona bývala a v tomto byte býva, má v tomto byte doživotné právo bývania
a užívania tohto bytu. Keď sa robila prestavba, tak sa odsťahovala do dcérinho bytu. Rovnako z tohto
bytu sa odsťahoval aj žalobca a byt ostal prázdny. K rozvodu manželstva došlo pred prestavbou a v
tomto byte bývali ako rozvedení manželia. Byt, ktorý sa rekonštruoval, bol vo vlastníctve jej a p. žalobcu.
Spoločné hospodárenie so žalobcom, nemalo ona si varila sama, aj žalobca si varil sám. Za bývanie

platil žalobca, ona nemala z čoho platiť, keďže bola na sociálke. Zdôraznila, že do rekonštrukcie bytu
neprispela, pretože nemala z čoho. V súvislosti s vykonanou rekonštrukciou žabca od nej nepýtal žiadne
peniaze.
Za žalovaného práce vykonávali robotníci, teda ľudia z jeho firmy. Rekonštrukcia bola vykonaná v celom
byte. Po rekonštrukcii bol byt v katastrofálnom stave, boli tam chyby, týkajúce sa plávajúcej podlahy,

stien a pod. Podľa vedomostí svedkyne, celú rekonštrukciu financoval bývalý manžel.
Ona bola spokojná jedine s prácou robotníka, ktorý pokladal dlažbu a dával kachličky. Ten bol šikovný a
táto práca bola vykonaná kvalitne. Toho jedného chválila ale ostatných nie. Do bytu počas vykonávanie
rekonštrukcie nechodila každý deň, mohlo to byť každý druhý, tretí deň.

Z výsluchu svedka I. L. (č. l. 484) vyplynulo, že si nepamätá na práce vykonané v roku 2003. Po
nahliadnutí do čestného prehlásenia uviedol, že podpis na tomto prehlásení je jeho.

Z výsluchu svedka O. T. (č. l. 501 ) vyplynulo, že má oprávnenie na viaceré činnosti, parkety, voda,
kúrenie, podlahy. Potvrdil, že vykonáva aj živnostenskú činnosť na kúrenie.

Svedok si na túto montáž nespomínal, pretože do roka vymení množstvo radiátorov. Uviedol, že je
možné, aby kúpil len materiál na jeho zľavu a žiadne ďalšie práce na byte nevykoná avšak je možné,
že práce v byte žalobcu vykonal, ak je radiátor napojený so železom.

Z listu označeného ako Reklamácia fakturácie za vykonané práce (č. l. 5 a 28) zo dňa 10.8.2003 súd

zistil, že žalobca reklamoval u žalovaného faktúru č. 50803 zo dňa 5.8.2003 z dôvodu, že podľa dohody
práce mali byť vykonané do jedného mesiaca a po 102 dňoch nie sú ukončené, záloha bola zaplatená
na konečnú sumu 100.000,- Sk s DPH, práce boli vykonané nekvalitne, reklamáciu plávajúcej podlahy
uznal,pričomzamateriálzaplatil10.000,-Skamalzaplatiť30.618,-SkNamietalpoložku5.460,-Sk,lebo
túto prácu nevykonal a neúmernú sumu za demontáž a montáž ventilov, neodstránil škody na platových

oknách. Žalobca vyplatil robotníkov pri oprave omietok vo výške 4.400,- Sk a ďalšie náklady s opravou
omietok. Žalovanému doručené doporučene, zásielka podaná na pošte 11.8.2005.

Z listu vo veci Výzvy na odstránenie kolaudačných závad zo dňa 25.8.2003 (č. l. 7 a 27), žalobca vyzval
žalovaného na odstránenie kolaudačných závad a vrátenie finančných prostriedkov vo výške 4.400,- Sk

za práce pri opravovaní nekvalitných omietok, 1.852,- Sk za materiál použitý pri prácach za nekvalitné
omietky a 20.618,- Sk za materiál pri pokládke podlahy. Žalovaný bol vyzvaný na odstránenie závad a
vrátenie dlhovaných súm do 31.8.2003. Zásielka bola podaná pošte 25.8.2003 pod č. 84985767.

Z cenovej ponuky - bytové jadro č. 030326/1 (č. l. 46/21) súd zistil, že tá bola vypracovaná na sumu

95.560,- Sk. Cena za materiál bola cca 65.560,- Sk a cena za prácu 30.000,- Sk. Táto cenová ponuka
nie je žiadnou zo strán prijatá a podpísaná a rovnako nie je datovaná.Z cenovej ponuky - rekonštrukcia bytu č. 030326/2 (č. l. 46/22) súd zistil, že tá bola vypracovaná na
sumu 114.130,20 Sk. Cena za materiál bola cca 40.453,- Sk a cena za prácu 73.677,20 Sk. Ponuka je
podpísaná žalovaným a nie je datovaná.

Z cenovej ponuky - bytové jadro č. 030326/1 (č. l. 46/23) súd zistil, že tá je zo dňa 5.8.2003 vystavená
na sumu 34.200,- Sk, pričom cena práce bola 30.000,- Sk a 14% DPH, čo predstavuje sumu 4.200,- Sk.

Z cenovej ponuky - bytové jadro č. 030326/2 (č. l. 46/24) súd zistil, že tá bola vystavená dňa 5.8.2003 na

sumu 102.094,50 Sk, pričom cena práce bola 92.812,70 Sk a 14% DPH, čo predstavuje 9.281,80 Sk.

Z faktúry č. 50803 (č. l. 83 a 320) súd zistil, že žalovaný ju vystavil 5.8.2003 na sumu 109.020,-
Sk, 15.262,80 DPH a celkom 124.282,80 Sk, ktorá bola splatná 12.8.2003. Z vyfaktúrovanej sumy
bola zarátaná úhrada zálohy 90.000,- Sk a doplatok faktúry bol vo výške 34.282,20 Sk. Faktúra bola
vystavená za práce naviac (demontáž a montáž elektroinštalácie, demontáž radiátorov a vypustenie

radiátorovej stupačky, demontáž a montáž radiátorových ventilov).

Z pokladničného bloku zo dňa 3.4.2003 žalobca zaplatil za vaňu, nôžky ku vani a sifón vaňový sumu
6.500,- Sk (č. l. 46/2).

Z faktúry č. 2/7 2003 zo dňa 15.7.2003, splatnej dňa 16.7.2003 a príjmového dokladu k faktúre je zrejmé,
že žalobca za predaj a montáž laminátovej podlahy zaplatil sumu 37.003 Sk (č. l. 46/3).

Z faktúry č. 3/012 zo dňa 8.7.2003, splatnej dňa 8.7.2003 a príjmového dokladu k faktúre je zrejmé, že
žalobca za dvere a zárubňu zaplatil sumu 37.003 Sk (č. l. 46/4) pre spoločnosť A. O.-Z..

Zpokladničnéhoblokuzodňa13.6.2003jezrejmé,žežalobcazaplatilzamateriál,primalexsumu989,20
Sk (č. l. 46/5).

Z pokladničných blokov zo dňa 12.6.2013 a 13.6.2003 je zrejmé, že žalobca zaplatil za materiál, vápenný

hydrát sumu 182 Sk (č. l. 46/6).

Z faktúry č. 01/7/2003 a príjmového dokladu je zrejmé, že žalobca zaplatil dňa 14.5.2003 sumu 27.600,-
Sk (č. l. 46/7, 8).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 1.759,70 Sk a sumu
1.448,70 Sk (č. l. 46/9).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 1.631,20 Sk a sumu
724,40 Sk (č. l. 46/10).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 21.740.- Sk a sumu
1.448,70 Sk (č. l. 46/11).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 358.- Sk a sumu 866,-

Sk (č. l. 46/12).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 2.132,- Sk a sumu
2.573,60 Sk (č. l. 46/13).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 594 Sk a sumu 1.3333
Sk (č. l. 46/14).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 3.917,10 Sk a sumu
2.145,- Sk (č. l. 46/15).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 1381,- Sk a sumu
904,60 Sk (č. l. 46/16).Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 13.194,- Sk a sumu
1.953,- Sk mu bola vrátená suma za omietku (č. l. 46/17, 18), spolu 11.241,- Sk.

Z faktúry č. 230295 je zrejmé, že žalobca zakúpil stavebný materiál v sume 706,- Sk (č. l. 46/19).

Z pokladničných blokov je zrejmé, že žalobca zaplatil za stavebný materiál sumu 26.790,50 Sk (č. l.
46/20).

Z Čestného prehlásenia I. L. zo dňa 15.8.2003 (č. l. 46/29), je zrejmé, že žalobca mu vyplatil sumu
4.000,- Sk za práce na rekonštrukcii bytu. Na prácach sa dohodol s p. V., ktorý mu mal za omietky vyplatiť
sumu 800.- Sk na deň a zaplatil mu len za jeden deň.

Z Čestného prehlásenia A. G. zo dňa 22.9.2003 (č. l. 46/30), je zrejmé, že žalobca mu vyplatil sumu
5.000,- Sk za práce na rekonštrukcii bytu. Na prácach sa dohodol s p. V.. Bol svedkom, keď pri

osadzovaní vane došlo k nedôslednému vymeraniu a vaňa sa musela zapustiť do protiľahlej steny.

Z Čestného prehlásenia Ľ. U. zo dňa 14.8.2003 (č. l. 46/31), je zrejmé, že u žalobcu pracoval ako
pomocný robotník. Na prácach sa dohodol s p. V..

Z Čestného prehlásenia L. Z. zo dňa 28.7.2005 (č. l. 32), je zrejmé, pracoval na rekonštrukcii na byte
žalobcu, kde boli vykonané nekvalitné omietky, poškodené rámy okien a vrypy sa našli aj na skle.
Nekvalitná bola pokládka podlahy, podlahové potery. Pri vykonávaní prác pre p. V. neboli pracovníci
zabezpečení, chýbalo lešenie, hliníková lišta na robenie stierok ostatné náradie. P. V. sa nezaujímal o
postup prác, práce nekontroloval. P. V. nakupoval materiál bez prepočtov v nadmerných množstvách.

Z príkazu na odstránenie odpadu (č. l. 196) - potvrdenie je zrejmé, že Z. C. nariadilo žalobcovi odstrániť
odpad sústreďovaný pred bytom, v ktorom prebiehala rekonštrukcia, lebo špina a prach ostaným
vlastníkom prekážala viac ako 3 mesiace.

Z cenovej ponuky Okenného centra (č. l. 202) je zrejmé, že dodávka okien by bola v hodnote 7.643,-
Sk. Cena platila v čase od 29.5.2006 do 30 dní.

Z potvrdenia SVB Hornád (č. l. 216) je zrejmé, že žalobca a p. V. U. boli vlastníkmi bytu od 13.6.1996
do 31.7.2010.

Z vyjadrenia spoločnosti Slovaktuál zo dňa 19.3.2010 (č. l. 159) je zrejmé, že viditeľné poškriabanie skiel
je len z malej vzdialenosti a nemá vplyv na funkčnosť okien. Je možné ich odstrániť len výmenou skiel.

Z vyhlásenia Z. U. zo dňa 25.11.2003 (č. l. 236) je zrejmé, že jej otec Ľ. U. v čase rekonštrukcie bytu na

Ž. X S. G. býval u nej v jej byte na H. X S. G. od začiatku apríla 2003 do konca septembra 2003 a platil
pomernú časť nákladov v sume 3.000,- Sk mesačne spolu 18.000,- Sk.

Z rozsudku 23C 38/96 - 34 zo dňa 8.1.1998 (č. l. 237) je zrejmé, že manželstvo Ľ. U. V. V. U. bolo
rozvedené.

Z výpisu z LV č. 2419 (č. l. 217) je zrejmé, že od 9.6.2010 je vlastníčkou predmetného bytu v podiele 1/1
Z. U. F.. U. na základe rozhodnutia o povolení vkladu darovacej zmluvy.

Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného (č. l. 224) je zrejmé, že ten podnikal pod obchodným

menom M. V., L.: XX XXXXXX a vykonávanie stavebných prác nemal oprávnenie.

Znaleckým posudkom č. 67/2009 (č. l. 102 - 136) znalec L.. O. U. v čl. 4 bode 4.2 určil výšku škody, ktorá
žalobcovi vznikla nekvalitne vykonanou rekonštrukciou za materiálové náklady 39.578,48 Sk a náklady
na prácu 53.224,26 spolu 92.802,74 Sk/3.080,49 eur.

Vykonaný znalecký posudok napadol žalobca, ktorý uviedol, že znalec sa nezaoberal materiálom, ktorý
on kúpil navyše.
Žalovaný namietal, že znalec nerozlišuje, ktoré práce boli vykonané žalovaným a ktoré boli vykonané
niekým iným, keďže žalobca si potom, ako žalovaný práce ukončil, dal vykonať ďalšie práce.Súd za účelom odstránenia vznesených námietok vypočul znalca, L.. O. U. ktorý uviedol, že plávajúca
podlaha, ktorá bola pôvodne spravená žalovaným, tak tá bola odňatá a bola vykonaná práca na druhej

podlaheapritejtodruhejpodlahezohľadnilrozdielmedzicenoupôvodnejpodlahy.Nastrane15posudku
uvádza, že podlahy boli zakúpené v hodnote 24.210,- Sk bez DPH a je tam odpočet úhrady, ktorú
zhotoviteľ zaplatil, pričom túto čiastku si nerozporujú, takže škoda je 14.210,18 Sk,
Na strane 15 predmetného posudku zohľadnil rozdiel, ktorý bol navyše použitý oproti bežnému
štandardu oproti normovanej spotrebe a tento rozdiel stanovuje ako škodu. Rozdiel medzi údajom

7.956,- Sk a 6.817,45 Sk bez DPH je škoda, ktorá žalobcovi vznikla použitím väčšieho množstva
materiálu.)
Žalobca namieta, že bol nekvalitne vykonaný poter aj keď je pravdou, že plávajúce podlahy, teda
nášlapná vrstva bola už vymenená. Tento poter je však nekvalitný a je celý zlý.
V prípade, ak sa zistí ich nerovnosť a bude sa zaoberať aj spôsobom odstránenia vád, čo v podstate
predstavuje škodu pre žalobcu, tieto náklady budú neúmerne vysoké dosiahnutému cieľu z dôvodu, že

byt je užívaniaschopný.
Na pojednávaní konanom dňa 6.12.2011 znalec Ing. U. uviedol, že hodnota diela bez vád je 112.287,83
Sk/3.727,27 eur a vyčíslená výška škody sú náklady na opravu, ak by k tejto oprave došlo.

Znalec L.. O. U. k znaleckému posudku č. 67/2009 vykonal doplnok č. 1 (č. l. 167 - 187) a v III. záver

určil náklady na odstránenie nerovnosti podláh vo výške 2.413,21 eur a náklady na odstránenie vád v
kúpeľni 308,06 eur a celkovú škodu spolu vo výške 5.801,75 eur.

Žalobca k tomuto doplnku namietal cenu, ktorú znalec vyčíslil na opravu nekvalitne vykonanej práce v
kúpeľni.

Znalec Ing. Miroslav Lissý k znaleckému posudku č. 67/2009 vykonal doplnok č. 2 (č. l. 243 - 256)
za účelom zistenia časového rozsahu potrebného na realizáciu rekonštrukcie. V III. záver určil, že čas
potrebný na realizáciu rekonštrukcie bol 609 hodín, čo v závislosti od počtu pracovníkov predstavuje
24 až 36 dní.

Znalec Ing. Miroslav Lissý k znaleckému posudku č. 67/2009 vykonal doplnok č. 4 (č. l. 333 - 350) v
závere uviedol, že
V znaleckom posudku na str. 3, ods. 2 posledná veta je uvedená cena celého diela, ak by nemalo vady
112.287,83 Sk (3.727,27 € ),

hodnota prác bez vád 109.364,- Sk/3.630 eur,
hodnota prác na oprave vád 25.246,- Sk/838 eur,
hodnota materiálu s predpokladanými stratami 101.557,- Sk/3.371 eur
hodnota materiálu potrebného na opravu 7.410,- Sk/246 eur
náklady na opravu vypínačov a zásuviek 3.401 Sk/113 eur

Znalec Ing. Miroslav Lissý k znaleckému posudku č. 67/2009 vykonal doplnok č. 5 (č. l. 368 - 374) v
závere na 5. otázku uviedol, že odborná firma pri zriadení nových podlách má ich realizovať tak, aby bola
splnená norma ČSN 74 45 05, ktorá stanovuje povolenú odchýlku nerovnosti 2 mm /2m, pre kladenie
vlysov 4mm/2m. V zásade sa potery realizujú tak, aby uvedená požiadavka rovinatosti bola splnená, a

ak iba v minimálnom množstve pre vyrovnanie lokálnych, malých nerovností.. Pri montáži plávajúcich
podlách sa vždy pod ne dáva podložka hrubá 1,5 - 5 mm podľa lokálnych nerovností poteru.

Vo svojej výpovedi k znaleckému posudku a jeho doplnkom uviedol, že praxi je bežné a prirodzené, že
ak sa dávajú nové betónové potery, tak tieto sa dávajú v rovine a pomerne presne. Toto však závisí

od odbornosti pracovníkov, ktorí tieto podlahy dávajú. Prípadné nerovnosti sa vyrovnávajú nivelačnou
hmotou. Ide o poter, pričom sa predpokladá, že sa použijú 3 - 4 kg na m2, závisí to na hrúbke poteru.
Použitých 28 vriec nivelačnej hmoty je podľa jeho názoru predimenzované, avšak presne sa k tomu
vyjadriť nevie. Potvrdil, že na 3 mm hrúbky poteru sa použije min. 4 - 4,7 kg avšak pri rozdiele l cm
betónovýpoterpovažujezaneodbornerealizovaný.Bežnáodchýlkaje2-3mm prípade,aksabetónový

poter spraví odborne. Táto odchýlka sa potom nivelizačnou hmotou vyrovnáva. Nivelizačná hmota sa v
tom čase bežne dávala do hrúbky 5 mm, viac sa nivelizačná hmota v tom čase nedávala. Znalec uviedol,
že nie zvykom dopredu kupovať také veľké množstvo nivelačnej hmoty.Rovnosťou podlahy má na mysli vodorovnosť. Nivelačný poter sa dáva tam, kde sú nejaké preliačiny,
aby sa táto vodorovnosť dosiahla. Pri niektorých druhoch podláh sa rovnosť dosiahne aj podložkou pod
plávajúcou podlahou, resp. pri keramickej dlažbe sa vyrovnávajú malé rozdiely lepidlom.

Znalec Ing. Jozef Slimák vypracoval znalecký posudok č. 12/12, ktorý v závere znaleckého posudku určil
výšku škody na sklených výplniach spolu 138,00 eur a doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 12/12, v
ktorom v celom rozsahu zotrval na závere znaleckého posudku.

Vo svojej znaleckej výpovedi uviedol, že odborná technická terminológia nedefinuje pojem ryha alebo
škrabanec, vždy ide o poškodenie materiálu. On premeral poškodenie na základe zväčšovacieho skla.
Premeral jeho dĺžku a hrúbku. Predpokladaný mechanizmus tohto poškodenia, označil na základe
skutočností zistených v spise, keď žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že orezával z rámov okien fólie
a tomuto úkonu zodpovedá poškodenie.

Súd právne posudzoval prejednávanú vec podľa príslušných ustanovení z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení zmien a doplnkov (ďalej len OZ).

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Občiansky zákonník upravuje viac prípadov, v ktorých niekto zodpovedá za iného. Typickým prípadom
je zodpovednosť upravená v § 420 ods. 2, podľa ktorého je škoda spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 421 OZ, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá
za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ustálenej právnej praxe sa pojem škody vykladá zhodne so stanoviskom uverejnením pod č.
55/1971 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,

je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu vecí do pôvodného stavu.
Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových
právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma,
ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady, ktoré by bez škodovej udalosti mu

nevznikli. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.
j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého
zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného

práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty,
odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred

tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo.
Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody resp. v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti
dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je
protiprávny úkon,
spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou

Podľa ust. § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ust. § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme.

Podľa ust. § 633 ods. 2 OZ, od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať
ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Podľa ust. § 637 ods. 1 OZ, ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu

vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť.
Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa
pokynov, ktoré sú nevhodné.
Podľa ods. 2 cit. ust., ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ
môže od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. § 645 ods. 2 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je
vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa
na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.

Podľa ust. § 648 ods. 1 OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

Podľa ust. § 648 ods. 2 OZ, k ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté

právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre
väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu
užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa ust. § 774 OZ, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi

za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ust. § 733 OZ, zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať
určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný

obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

Súd vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s odôvodnením, že zo samotného žalobného
návrhu, nie je zrejmé, ktoré práce mal vykonať žalovaný, ktoré práce na predmetnom byte vykonal niekto
iný ako žalovaný.
Žalovaný namietal, že on bol len sprostredkovateľom prác, ktoré vykonali pre žalobcu iné subjekty. Súd

teda zisťoval, či medzi účastníkmi nevznikol vzťah založený na základe zmluve o sprostredkovaní podľa
ust. § 774 a nasl. OZ resp. zmluve o obstaraní veci podľa ust. § 733 a nasl. OZ.Žalobca mal od počiatku úmysel uzatvoriť zmluvu o dielo, čo vyplynulo z jeho výpovede, keď uviedol,
že so žalovaným sa dohodli na rekonštrukcii bytu, na tom, v čom mala spočívať a cene. Žalovaný túto
skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil.

Žalovaný sa počas celej doby platnosti zmluvy správal ako zhotoviteľ diela, o čom svedčí aj listinný
dôkaz Cenová ponuka, rekonštrukcia bytu (č. l. 22,23,24) a vystavená faktúra č. 50803 dňa 5.8.2003 (č.
l. 83), z ktorých je jednoznačné, že žalovaný fakturuje cenu za vykonané dielo (práce a materiál) a nie
odmenu sprostredkovateľa resp. obstarávateľa.
Z vykonaného dokazovania a uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi konania vznikol

právny vzťah podľa ust. § 631 a nasl. OZ, keď účastníci uzatvorili ústnu zmluvu o dielo.
Dielom bola rekonštrukcia bytu Č.. XX D. X A.., Ž. X S. G.. Ustanovenie § 633 ods. 2 OZ umožňuje, aby
zhotoviteľ diela na svoju zodpovednosť poveril jeho vykonaním tretiu osobu, pokiaľ to nevylučuje dohoda
strán alebo povaha diela. Z uvedeného je jednoznačné, že zodpovednosť žalovaného je objektívnou
zodpovednosťou a za škodu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie a bez ohľadu koho poveril žalovaný
vykonaním diela. Rozsah diela, ktoré vykonal žalovaný ako zhotoviteľ je vyšpecifikovaný v cenovej

ponuke (č. l. 23, 24).
Žalovaný vykonal pre žalobcu rekonštrukciu bytu v rozpore so živnostenským oprávneným, z ktorého
je zrejmé, že na stavebné práce nemal oprávnenie, neboli predmetom jeho podnikania. Tieto práce
nielenže vykonal ale aj vyfaktúroval spolu so 14% DPH. Táto skutočnosť však nemôže byť použitá v
neprospech žalobcu.

Na základe uvedených skutočností vady diela a škodu, ktorá pri zhotovovaní diela vznikla zodpovedá
nepochybne žalovaný a je pasívne legitimovaný v spore.

Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že ten bol vlastníkom len polovice bytu.

Z listinného dôkazu založeného na č. l. 216, Potvrdenia SVB „Hornád“ zo dňa 9.11.2010 vyplynulo, že
žalobca spolu s manželkou V. U. boli bezpodielovými vlastníkmi bytu č. XX/V A.. D. X. Ž. Č.. XXXX/X
S. G. P. XX.X.XXXX W. XX.X.XXXX v podiele 1/1.
Z rozsudku 23C 38/96 - 34 zo dňa 8.1.1998 (č. l. 237) je zrejmé, že manželstvo Ľ. U. V. V. U. bolo
rozvedené avšak z výpovede svedkyne V. U. vyplynulo, že BSM vyporiadané nebolo. Z uvedeného

je zrejmé, že najneskôr od roku 2001 byt sa stal podielovým spoluvlastníctvom žalobcu a V. U.. Táto
skutočnosť nič nemení na tom, že žalobca vykonal rekonštrukciu bytu sám a na jeho právny vzťah so
žalovaným je existencia podielového spoluvlastníctva irelevantná.
Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že darovacou zmluvou bol predmetný byt prevedený na
dcéru žalobcu, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu na základe rozhodnutia o povolení

vkladu zo dňa 9.6.2010.
Okruh účastníkov v tomto konaní sa určuje od existujúceho hmotnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi
žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom diela. Žalobca je nositeľom tvrdeného
hmotného práva, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, aby žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo s
niekým iným ako so žalobcom. Účastníkom konania nemôže byť bývala manželka žalobcu, keďže

tá zmluvu o dielo neuzatvorila a ak s touto nesúhlasila mohla ju napadnúť, čo však by vo vzťahu k
žalovanému nemalo žiaden dopad. (viď R 12/1989).
V prejednávanej veci je žalobca aktívne legitimovaný a vznesená námietka bola nedôvodná.

Žalovaný navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania V. U. na strane žalobcov. Vzhľadom na

skutočnosť, že vstup je podmienený súhlasom osoby, ktorá má vystupovať na strane navrhovateľa
(podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p., na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší
účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane
navrhovateľa). Označená žalobkyňa nesúhlasila so vstupom do konania, pričom súdu svoje vyjadrenie
doručila písomne podaním zo dňa 7.8.2014, súd návrh na vstup V. U. do konania zamietol. Súd

nepripustil vstup do konania V. U. ani na strane žalovaného, keďže tento návrh podal žalovaný a žalobca
k tomuto návrhu nepristúpil a rovnako prihliadal aj na vzniknutý hmotnoprávny vzťah, ktorý vznikol len
medzi žalobcom a žalovaným. Súd pri rozhodovaní o pripustení resp. nepripustení vstupu ďalšieho
účastníka do konania sa riadi hospodárnosťou konania a bolo by nehospodárne v štádiu konania pred
ukončením dokazovania pripustiť takýto vstup.

Okrem uvedeného za okruh účastníkov je zodpovedný na základe dispozičného princípu žalobca a ak
ten neúplne určí okruh účastníkov prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej.

Predmetom vedeného konania jeI. zodpovednosť žalovaného za vady diela, ktorú súd posudzoval podľa ust. § 648 ods. 1, 2 OZ a ust.
§ 649 OZ a to v časti reklamácie vykonaného diela
omietok,

kúpeľňového jadra, resp. osadenia vane,
podlahy a uloženia plávajúcej podlahy
II. zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú spôsobil pri vykonávaní diela poškodením okenných tabúľ
vo výške 25.000,- Sk, ktoré súd posudzoval podľa ust. § 420 ods. 2 OZ,
III. náhrada škody vo výške 18.000,- Sk spočívajúcej v platbe nájomného podľa ust. § 633 ods. 1 OZ,

IV. vrátenie sumy 90.000,- Sk ako zálohy poskytnutej žalovanému, ktorú posudzoval podľa ust. § 633
a nasl. OZ,
V. náhrada škody za nový materiál a práce vo výške 183.043,90 Sk, ktorú posudzoval podľa ust. § 633
a nasl. OZ
VI. nevyplatené plávajúce podlahy podľa ust. 491 OZ.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd považoval za ustálenú

cenu diela bez vád (rekonštrukcie bytu) určenú v znaleckom posudku č. 67/2009 znalca Ing. Lissého
vo výške 112.287,83 Sk (3.727,27 € ),
- hodnota prác bez vád 109.364,- Sk/3.630 eur;
- hodnota prác na oprave vád 25.246,- Sk/838 eur;
- hodnota materiálu s predpokladanými stratami 101.557,- Sk/3.371 eur;

- hodnota materiálu potrebného na opravu 7.410,- Sk/246 eur.

Žalovaný reklamáciu v časti omietok uznal, keď dal chybné časti opraviť, avšak za odstránenie
vytýkaných vád zaplatil žalobca p. I. L. sumu 4.000,- Sk/132,77 eur a za materiál primalex, omietka a
vápennýhydrátspolu52,52eur.Tátoskutočnosťvyplynulazvýpovedíúčastníkovkonania,keďžalovaný

sám potvrdil, že „...Za tieto práce, ktoré oni potom dokončovali, zodpovedal p. Z.Á., ktorý tam zavolal p.
L. a dávali to dokopy...“ Keďže išlo o odstrániteľné vady, žalobca mal nárok na ich bezplatné odstránenie.
Súd v tejto časti považoval za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného
odstrániť reklamované vady diela, keď žalobca zaplatil sumu 185,30 eur.
V časti reklamácie kúpeľňového jadra súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 67/2009 a jeho doplnku

č. 1, v ktorom znalec určil v bode náklady na odstránenie vád v kúpeľní vo výške 308,06 eur. Súd v tejto
časti použil ust. § 648 ods. 2 OZ a o túto sumu znížil cenu diela a to s poukazom, že ide o neodstrániteľnú
vadu, ale dielo je možné s touto vadou užívať ako aj tú skutočnosť, že žalobca do bytu chodil pravidelne
a túto vadu mohol namietať ešte pred nalepením obkladu. Z uvedeného dôvodu neprihliadal na tvrdenie
žalobcu, že z dôvodu existujúcej vady je potrebné dať dole celý obklad vaňu vstavanú do steny vymeniť

a dať nový obklad.
V časti reklamácie podláh podľa znaleckého posudku č. 67/2009 a jeho doplnku č. 1 znalec konštatoval,
že tie vykazujú vady spočívajúce v ich nerovnosti, ktoré prekračujú povolenú odchýlku od rovinatosti.
Vady sú odstrániteľné vyrovnaním, prebrúsením poteru pružnou podložkou a novou laminátovou
podlahou. Súd v tejto časti znížil cenu, ktorú je potrebné vynaložiť na ich opravu spolu s materiálom

vrátane novej laminátovej podlahy 72.700,36 Sk/2.413,21 eur (č. l. 169, str. 3 ZP).

I. Žalobca mal nárok na bezplatné odstránenie vád, pričom zaplatil sumu 4.000,- Sk/132,77 eur, za
materiál 52,52 eur sumu 185,30 eur (omietky). Cenu diela znížil o sumu 308,06 eur (opravu kúpeľne) a
náklady na opravu podláh (podlahy a pokládka lamelových podláh) 2.413,21 eur.

Žalobca za bezvadné dielo
- mal zaplatiť sumu 109.364 Sk/3.630 eur,
- náklady na opravy 2.906,57 eur (2.413,21 + 185,30 + 308,06)
rozdiel 723,43 €
- zaplatil sumu 90.000,- Sk/2.987,45 eur,

Žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť rozdiel vo výške 2.264,02 eur ((2.906,57 - 723,43) z dôvodu
vykonaného diela s vadami.II. zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú spôsobil pri vykonávaní diela poškodením okenných tabúľ
vo výške 25.000,- Sk, ktoré súd posudzoval podľa ust. § 420 ods. 2 OZ. Škoda na oknách podľa ZP č.
12/12 (č. l. 390) určená vo výške 138 eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že túto škodu spôsobil

on. Súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný uznal škodu na okenných rámoch, ktorú na vlastné
náklady odstránil. Na základe toho je možné vyvodiť, že žalovaný resp. tí ktorí dielo za neho zhotovovali,
vykonávali činnosti, pri ktorých došlo k poškodeniu okenných rámov, takže je dôvodné predpokladať, že
pri tom boli poškodené aj okenné tabule, ktorých poškodenie nevedeli odstrániť. Na základe uvedeného
súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu na oknách vo výške 138 €.

III. Náhradu za nájomné 6 mesiacov po 3.000,- Sk spolu 18.000,- Sk/597,49 eur súd priznal žalobcovi
za 384 hodín. Podľa doplnku č. 3 znalec v závere čas rekonštrukcie určil na 36 až 48 dní. Súd
ako dôvodný čas rekonštrukcie považoval mesiace apríl a máj 2003, teda nájomné za tieto mesiace
žalobcovineprináleží.Žalovanýukončilrekonštrukciuvauguste2003.Zadôvodnúškodunazaplatenom
nájomnom považoval mesiace 6,7 a 5 dní z augusta 2003.

Súd nájomné 3.000 Sk mesačne považoval za neúmerne vysoké s prihliadnutím na skutočnosť, že
žalobca býval v byte s dcérou jej rodinou a bývalou manželkou. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede
svedkyne V. U., ktorá uviedla „..že v tomto byte okrem navrhovateľa som bývala ja a dcéra s rodinou...“
a „ ...vie, že žalobca platil dcére nájomné, ale koľko, k tomu sa vyjadriť neviem...“
Dcéražalobcuplatilanájomnévovýške2.403Ska2.181,-Sk(č.l.281)podľapotvrdeniaSprávcovského

bytového družstva IV Košice. Súd počítal nájomné vo výške 1.500,- Sk mesačne (50 Sk/deň). Spolu
taktoškodu,ktoráspočívalavtom,žežalobcamuselzaplatiťnájomnézanedôvodnenedodržanýtermín,
určil vo výške (1500x2 + 50x5) 3.250,- Sk/107,88 eur.

IV.Žalobcažiadalodžalovanéhovráteniesumy90.000,-Sk/2.987,45€,ktorábolazaplatenáakozáloha.

Súd v tejto časti zistil, že žalobca nemá nárok na vrátenie zaplatenej zálohy z dôvodu, že od zmluvy o
dielo neodstúpil a dielo bolo vykonané aj keď z vadami. Z uvedeného dôvodu žalovaný má nárok na
zaplatenie diela v súlade s ust. § 631 OZ po odrátaní nákladov na odstránenie vád diela, ak tieto vady
neodstránil žalovaný sám. Z uvedeného dôvodu tento nárok žalobcu je neopodstatnený a nedôvodný,
preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

V. Súd v časti stanovení hodnoty materiálu potrebného na opravu vád diela vychádzal zo znaleckého
posudku znalca Ing. Lisého, Doplnku č. 4 k Znaleckému posudku č. 67/2009, v ktorom znalec určil jeho
hodnotu na sumu 7.410,- Sk/246 eur (č. l. 347). K tejto sume zarátal aj náklady na opravu vypínačov
podľa Záveru III bodu 3 v hodnote 3.401,- Sk/113 €. Spolu táto položka predstavuje sumu 359 €. Náklady

na práce potrebné na opravu 25.246 Sk/838 €.

VI. hodnota materiálu s predpokladanými stratami je v znaleckom posudku č. 67/2009 doplnku č. 4 (č.
l. 333 - 350) určená na sumu 101.557,- Sk/3.371 eur (č. l. 346). Žalobca za zakúpený materiál zaplatil
sumu

6500,- Sk č. l. 46/2
30.850,- č.l. 46/3
35.200,- Sk č. l. 46/4
989,20 Sk č. l. 46/5
411,30 Sk č. l. 46/5

91 Sk + 91,- Sk - č. l. 46/6
27.600,- Sk č. l. 46/7
1.759,70 Sk + 1.448,70 č. l. 46/9
1.631,20 +724,40 Sk č. l. 46/10
21.740,- Sk č. l. 46/11

358,- Sk + 866,- Sk č. l. 46/12
2.132 ,- Sk + 2573,60 Sk č. l. 46/13
594,- Sk + 1.333,- Sk č. l. 46/14
3917,10 Sk + 2.145 Sk č. l. 46/15
1381 + 904 č. l. 46/16

13.194,- Sk č. l. 46/17 vrátené 3 vrecia 1.545,- Sk
1.953,- Sk č. l. 46/18
706,- č. l. 46/19
26.790,50 ,- Sk č. l. 46/20spolu 186.338,70 Sk
rozdiel predstavuje sumu 84.781,70 Sk/2.814,24 €, čo predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla
zaplatením za naviac zakúpený materiál.

VII. Žalobca žiadal za nevyplatené plávajúce podlahy od žalovaného sumu 44.465,- Sk/1.475,97 eur.
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že prvé podlahy, ktoré položil žalovaný boli položené zle, mali špáry.
Tieto podlahy dal žalovaný dole a dohodli sa, že ich zoberie a zaplatí mu za ne sumu 20.618,- Sk podľa
faktúry. Z tejto sumy mu dal len časť 10.000,- Sk a zvyšnú časť mu doteraz nedal. V súčasnej dobe

je položená druhá plávajúca podlaha na nerovnej podlahe. Túto žalobca musí vyrovnávať a musí dať
dole plávajúcu podlahu, preto žiada zaplatiť hodnotu tejto podlahy. Súd v tejto časti súd priznal žalobcovi
náhradu vo výške dohodnutej ceny za podlahu odkúpenú žalovaným t. j. 352,45 € (20.618 - 10.000).
Zvyšnú požadovanú sumu súd žalobcovi v položke I. náklady na odstránenie vád.

Žalovaný sa v konaní nijako nepreukázal, že by postupoval v súlade s Občianskym zákonníkom a že

by žalobcu upozornil na nevhodnosť postupu, prác alebo materiálu, preto za nekvalitne vykonané dielo
a vady na ňom zodpovedá v uvedenom rozsahu.

Spolu žalobcovi priznal sumu (2.264,02 + 107,88 eur + 138 € + 1.475,97+2.814,24) 6800,11 eur a žalobu
v časti o zaplatenie sumy (9.847,89 - 6.800,11) 2.888,45 eur ako nedôvodnú zamietol po odčítaní sumy

159,33 eur, ktorá predstavovala reklamáciu faktúry za montáž a demontáž radiátorov a v tejto časti
súd vylúčil nárok na samostatné konanie, s prihliadnutím na potrebu doplniť dokazovanie o výsluch
navrhnutých svedkov.

O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v nadväznosti na ust. § 3

nar. vl. 87/1995 Z. z.
Súd považoval za preukázané, že žalovaný bol vyzvaný na odstránenie reklamovaných vád listom
zo dňa 10.8.2003 a vrátenie finančných čiastok listom zo dňa 25.82003 a to najneskôr do 31.8.2003.
Žalovaný tak nekonal a do omeškania sa dostal od 1.9.2003 kedy základná úroková sadzba bola vo
výške 6,50%. Súd preto v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol.

Súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom svedka G. z dôvodu, že ani pri vynaložení
všetkého úsilia nezistil pobyt svedka. Okrem uvedeného je možné predpokladať, že tak ako pri výsluchu
ostatných svedkov, ktorí vo veci vypovedali, si na rekonštrukciu bytu nepamätali rovnako by z dôvodu
značného časového odstupu vypovedal aj tento svedok.

Konanie v časti o zaplatenie sumy (316.043 Sk/10.490,74 eur - 296.677,48 Sk/9.847,89 eur) 642,85 eur
zastavil v dôsledku dipozičného úkonu žalobcu.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods.1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm.

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa
písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).