Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120201838
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120201838.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci manželky, ktorá podala návrh

- matky: F. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., t.č G. XX, A., proti manželovi - otcovi: U. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bez trvalého pobytu, štátny občan K. republiky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu mužského pohlavia, meno neurčené, priezvisko
T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo manželov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M. v K. republike, zapísané v knihe
manželstiev MV SR - osobitnej matrike B., vo zväzku H. ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým

číslom XXX r o z v á d z a .

II. Maloleté dieťa F. pohlavia, meno neurčené, priezvisko T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX sa
zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

V. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka - matka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2020 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým súd manželstvo manželov rozvedie, maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá

ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Manželka - matka svoj návrh odôvodnila tým, že od
októbra 2018 žije v A., o manželovom pobyte nemá vedomosť od konca roku 2016, vie len to, že sa
zdržiava niekde v zahraničí a od decembra 2018 nemá ani registrovaný akýkoľvek pobyt na Slovensku.
Cudzinecká polícia v L. Q. jeho žiadosť o udelenie pobytu zamietla. S manželom sa zoznámila počas jej
dovolenky v K., manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX v K. republike po predchádzajúcej krátkej známosti.
Po udelení víz sa manžel presťahoval na Slovensko. Manžel sa venoval hudbe, učil sa slovenský
jazyk, vystriedal viacero zamestnaní, väčšinou na krátky čas a čoraz viac sa venoval zábave mimo

domu. Následne manželka zistila, že manžel jej bol opakovane neverný. Koncom roka 2016 sa manžela
odsťahoval do V. ku kamarátovi, čím ukončili ich spolužitie. Manželka následne vycestovala do U., kde
žila do novembra 2017, následne žila v K.. V lete 2017 si manžel prišiel zobrať na Slovensko posledné
veci,pričomsavyjadril,žeodchádzadoK.anechcesavrátiť.ManželkabolavtomčasevU.,smanželomsanestretla,vecimuodovzdaljejotec.Manželavidelanaposledynajar2018,kedyjumanželkontaktoval
kvôli predĺženiu jeho pobytu. Manželia spolu nežijú a už viac ako dva roky nie sú v žiadnom kontakte,
manželka nevie, kde manžel žije a čo robí. Stali sa z nich dvaja úplne cudzí ľudia s vlastnými životmi.

Ich manželstvo neplní žiadne funkcie a je rýdzo formálny zväzkom. Od októbra 2018 žije manželka v
A. spolu s druhom T. C. v L. byte. Z tohto pomeru sa im 28.11.2019 narodil syn E.. Nakoľko je však
manželka stále vydatá, ako otec maloletého musel byť na základe domnienky otcovstva bez ohľadu na
biologickú realitu v matrike uvedený manžel. Keďže pobyt manžela nie je známy, matrika odmietla synovi
zapísať meno len na základe jej prehlásenia a iniciovala konanie na Okresnom súde Trnava o určenie

mena pod sp. zn. 31P/2/2020. Manželka je momentálne na materskej dovolenke, inak je zamestnaná
ako referentka vo firme V., Q. Jej druh pracuje ako manažér v spoločnosti Q. Keďže je nepochybné,
že otcom jej dieťaťa nie je a ani nemôže byť manžel, je nútená iniciovať konanie o zapretie otcovstva,
aby následne mohlo byť určené súhlasným vyhlásením otcovstvo T. C., skutočného biologického otca
maloletého. Návrh podala dňa 20.02.2020 a konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
16Pc/15/2020. Od manžela výživné manželka nepožaduje žiadne, pokiaľ je to nevyhnutné, nech súd určí

zákonom stanovené minimálne výživné. Styk manžela s maloletým rovnako nie ej potrebné upravovať.
Manželka ako dôkazy označila a predložila sobášny list, rodný list.

2. Manželovi - otcovi bol návrh s prílohami doručený v zmysle § 116 ods. 2 CSP dňa 24.03.2020, manžel
sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky - matky, vyjadrením procesnej opatrovníčky
maloletého, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to sobášnym listom zo dňa 22.11.2012,
rodným listom maloletého dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice zo dňa 10.03.2020, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov, odpoveďou na

lustráciu v Sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu v ZVJS, potvrdením Q. o príjme, rozpisom
príjmov manželky, rozpisom výdavkov na maloleté dieťa, rozpisom výdavkov matky, zmluvou o nájme
nehnuteľnosti, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti manžela - otca
v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku, ktorému bolo predvolania na pojednávanie riadne
doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania,

pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.

4. Manželka - matka na pojednávaní uviedla, že na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá.
Manželstvo bolo uzavreté po ročnej známosti z lásky. Zo začiatku manželstvo fungovalo, istý čas žili aj
v zahraničí. Po príchode na Slovensko sa manželovi nedarilo zohnať si prácu, v roku 2016 manželka

ukončila pracovný pomer a odišli pracovať do U.. Už vtedy boli medzi nimi nezhody týkajúce sa trávenia
spoločného času. Manžel chodil na zábavy s kamarátmi, požíval alkohol a iné omamné látky. Manželstvo
prestalo fungovať. Od konca roka 2016 sa manžel rozhodol ísť pracovať do V. bez manželky, raz tam
už bol, vtedy si prácu nezohnal. Odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne a ani
intímne spolu nežijú. Manželka nevie, kde sa manžel zdržiava, nemá na neho žiadny kontakt, manžel

si zablokoval manželku aj na Fb. Manželka aktuálne žije s partnerom od júna 2017, z tohto vzťahu
sa narodil maloletý syn. O obnovenie manželského spolužitia nemá manželka záujem, toto vylučuje.
Manželka podala prvýkrát návrh na rozvod, konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Manželka žiada, aby bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Konanie o určenie mena
maloletému dieťaťu nie je skončené, maloletého volajú E., v rodnom liste má meno neurčené. Maloletý

E. sa narodil XX.XX.XXXX, otcom je manželkin partner T. C., s ktorým žije v spoločnej domácnosti.
Manželka podala návrh na zapretie otcovstva voči manželovi. Terajší partner otcovstvo uznáva a chce
byť zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého. Manželka žije v prenajatom v byte s partnerom a
maloletým, nájomné uhrádzajú vo výške 450 eur mesačne. Úvery nemá manželka žiadne. Teraz je
manželka na materskej dovolenke s maloletým, poberá materské cca 520 eur mesačne a prídavok na

maloletého 24,95 eur. Matka pracuje na dohodu v spoločnosti D. príjem má okolo 490-500 eur mesačne
v čistom. Iný príjem nemá. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá ani inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Maloletý má teraz pol roka, matka je s ním doma na materskej dovolenke. Výdavky má maloletý bežné,
je zdravý. Najväčší výdavok je na plienky, kozmetiku a oblečenie. Maloletý je dojčený.

5. Procesná opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla, že v prípade rozvodu manželstva súhlasí
so zverením maloletého do starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Vzhľadom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Košice o zapretie otcovstva navrhuje určiť
výživné v minimálnej výške a styk neupravovať.6. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7.Podľaustanovenia§19ods.1Zákonaorodineouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

9.Podľaustanovenia§23Zákonaorodine,ods.1súdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia,ods.2súdprváveta
zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na
ne prihliada, ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v M. v K.
republike, ktoré je zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitnej matrike B., vo zväzku H./XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. V konaní mal súd preukázané z výsluchu manželky,
že manželka sa s manželom zoznámila na dovolenke. Manželstvo bolo uzavreté po ročnej známosti

z lásky, istý čas žili manželia v zahraničí. Po príchode na Slovensko sa manželovi nedarilo zohnať si
prácu, manžel chodil na zábavy s kamarátmi, požíval alkohol a iné omamné látky. Manželstvo prestalo
fungovať. Koncom roka 2016 manžel odišiel bez manželky pracovať do V.. Odvtedy manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne a ani intímne spolu nežijú. Manželka nevie, kde manžel
býva, nemá na neho žiadny kontakt, manžel si manželku zablokoval aj na Facebooku. Manželka má od

júna 2017 mimomanželskú známosť, z tohto vzťahu sa narodil maloletý syn. O obnovenie manželského
spolužitia nemá manželka záujem, toto vylučuje.

11. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva napriek výzve súdu písomne nevyjadril, na pojednávanie
sa bez ospravedlnenia nedostavil, preto súd skutkové tvrdenia uvedené manželkou považoval za

nesporné a vychádzal z nich. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je
v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa pochádzajúceho
z manželstva, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

12. Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po
rozvode.

13. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1).

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).14. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťomnačasporozvode.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žepočastrvaniamanželstva
sa manželke narodilo dňa 28.11.2019 maloleté dieťa mužského pohlavia, ktoré v rodnom liste nemá

zapísané meno. Podľa vyjadrenia manželky otcom maloletého dieťaťa nie je jej manžel, ale partner
T. C., s ktorým manželka žije v spoločnej domácnosti. Domnienka otcovstva však svedčí manželovi
matky, preto bol ako otec do rodného listu maloletého zapísaný manžel matky, ktorý však je na
neznámom mieste a nedal súhlas na zapísanie mena maloletého do rodného listu. Konanie o určenie
mena vedené na Okresnom súde Košice I nie je doposiaľ právoplatne skončené. Matka v návrhu na

rozvod manželstva žiadala, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka
bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Z výsluchu matky mal súd
preukázané, že maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, je útleho veku, je dojčené,
podľa správy ÚPSVaR Košice o prešetrení pomerov v domácnosti matky má maloletý vytvorené vhodné
podmienky, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, otec maloletého s týmto nevyjadrili
nesúhlas a opatrovníčka maloletého dieťaťa súhlasila so zverením maloletého do osobne starostlivosti

matky, preto súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zároveň zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, keď otec je na neznámom mieste.

15. Podľa § 62 ods. 1, 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3).

16. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd

upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Matka uviedla, že od otca maloletého výživné nepožaduje žiadne a pokiaľ je to nevyhnutné, tak nech
súd určí zákonom stanovené minimálne výživné.

19. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že matka býva spolu s maloletým dieťaťom a svojím
partnerom T. C. v L. byte, za ktorý uhrádzajú nájomné vo výške 450 eur mesačne. Úvery nemá žiadne.
Matka je na materskej dovolenke s maloletým, poberá materské vo výške 520 eur mesačne a prídavok
na maloletého vo výške 24,95 eur. Matka pracuje na dohodu v spoločnosti D.., príjem má okolo 490-500

eur mesačne v čistom. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá ani inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Maloleté dieťa má X. roka, matka je s ním doma na materskej dovolenke. Výdavky má maloletý bežné,
je zdravý, je dojčený. Najväčší výdavok je na plienky, kozmetiku a oblečenie.

20. Súd vyzval otca, aby predložil súdu potvrdenie o svojom príjme za posledných 12 mesiacov spolu

s rozpisom svojich výdavkov, ktorá výzva bola otcovi doručená spolu s návrhom, otec však potvrdenie
o svojom príjme ani rozpis výdavkov súdu nepredložil.

21. Z výsluchu manželky - matky mal súd preukázané, že manžel matky, ktorý je ako otec zapísaný v
rodnom liste maloletého dieťaťa, je na neznámom mieste v zahraničí a nie je otcom maloletého dieťaťa.

22.Súdpriurčenívýživnéhovychádzalzoskutočnosti,žemanželmatkyniejeotcommaloletéhodieťaťa,
avšak vzhľadom na to, že v rodnom liste maloletého dieťaťa je stále uvedený ako jeho otec, musel súd
určiť otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku.23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Styk otca s maloletým dieťaťom matka nežiadala upraviť a nakoľko otec je na neznámom mieste v
zahraničí a nie je otcom maloletého dieťaťa, styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil.

25. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu
ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného

mimosporového poriadku nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.