Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221226
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113221226.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: X.. S. Ď., R..

XX.XX.XXXX, D. N., N. X, v konaní právne zastúpený S.. D. J., O. I. I. C. N., C. XX, proti žalovaným: 1.
N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. W. R. C. XXX, 2. K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. W. R. C. XXX, obaja v konaní
právne zastúpení S.. O. R., O. I. I. C. N., I. X, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá
bude presne vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia,

III. žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu jeho nákladov v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne
vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol, že
žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať časť parcely zapísanej na LV č. XXX,
katastrálne územie W. R. C., ako parcela registra C KN XXXX o výmere X XXX m2, zastavané plochy a

nádvoria,atoplochupodľavytyčovaciehonáčrtuč.XX/XXXXvyhotoviteľaZ.N.,I..W..V..,označenúako
diel D. o výmere XXX m2 a odstrániť z nej na vlastné náklady oplotenie prechádzajúce medzi lomovými
bodmi X, X, X, X, XX, XX, XX, XX a X podľa vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX vyhotoviteľa Z. N., I..
W.. V.., ktorý je súčasťou tohto rozsudku, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, a to

konkrétne parcely registra C KN XXXX o výmere X XXX m2, zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní
sú podieloví spoluvlastníci susediacej parcely, a to parcely registra C KN XXXX/X o výmere XXX m2,
záhrady, toho času zapísanej na LV č. XXX.

3.Žalobcamázato,žežalovanínapriekvedomostiopriebehuhranicemedziichparcelamibezprávneho
dôvodu užívajú časť parcely v jeho výlučnom vlastníctve o výmere XXX m2, pričom na tejto parcele sa
nachádza aj oplotenie vo vlastníctve žalovaných a zároveň si žalovaní v tejto časti umiestnili elektrickú

rozvodnú skrinku. Žalobca uvádzal, že viackrát žalovaných ústne, ale aj písomne vyzýval na vypratanie
nehnuteľnosti, avšak bezúspešne. Žalovaní nemali záujem usporiadať si vzájomné vzťahy mimosúdne
a z tohto dôvodu bol žalobca nútený podať tento návrh.4. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX nadobudli v roku XXXX darovaním od svojich rodičov. Otec žalovaného v 1. rade nadobudol túto
nehnuteľnosť v roku XXXX na základe kúpnej zmluvy a od tejto doby rodičia žalovaného vstúpili aj do

držby tejto nehnuteľnosti. Žalovaní uvádzali, že ich právni predchodcovia užívali túto nehnuteľnosť bez
najmenšieho problému. Žalovaní navrhli pribrať do konania znalca z odboru geodézia a kartografia, aby
bol zistený skutočný stav a výmera jednotlivých parciel.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listom vlastníctva č. XXX a XXX v kat. úz. W. R. C.,

oznámením o vytýčení vlastníckej hranice, protokolom o vytýčení hranice, vytyčovacím náčrtom č. XX/
XXXX, zmluvou z roku XXXX, notárskou zápisnicou N XXX/XX, Nz XXX/XX, rozhodnutím Miestneho
národnéhovýboruvW.R.C.č.XXX/XX, fotodokumentácioupredloženouúčastníkmikonania,ohliadkou
na mieste samom, výsluchom účastníkov konania a svedkov, oboznámením so snímkou z katastrálnej
mapy z XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov, geometrickým plánom č. XX/XXXX, kúpnou
zmluvou č. X/XXXX, podkladmi týkajúcimi sa stavebného a územného konania v súvislosti s výstavbou

rodinného domu žalovaných na parcele XXXX/X, zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k
pozemkom zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XX, rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. XXC/XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom číslo XXX-XXX-XXXX-XX,
vyjadrením Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu N., mapou pozemkového katastra z
roku XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX X.. O. T., vyjadrením znalca, ako aj ďalším spisovým

materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne povinnosť vypratať časť parcely zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. W. R. C., ako parcela
registra C-KN XXXX o výmere X XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, a to plochu podľa vytyčovacieho
náčrtu č. XX/XXXX vyhotoviteľa Z. N., I.. W.. V.., označenú ako diel D. o výmere XXX m2 a odstrániť z
nej na vlastné náklady oplotenie prechádzajúce medzi lomovými bodmi X, X, X, X, XX, XX, XX, XX a X

podľa vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX vyhotoviteľa Z. N., I.. W.. V.., ktorý je súčasťou tohto rozsudku,
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Krajskýsúdvodôvodnenímimoinéhouviedol,žesúdprvejinštanciesaprivyhodnocovanískutkového
stavu vôbec nezaoberal výsluchom množstva svedkov a vôbec nevyhodnotil ani výsledky dôkazného

prostriedku-ohliadkynamiestesamomanaviac,tietodôkazyanikomparatívnenevyhodnotilslistinnými
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Základnú otázku, ktorú treba objasniť, je v akých vlastníckych
hraniciach, vytýčených v prírode, nadobudli právni predchodcovia žalovaných v zmluve z roku XXXX,
prípadne notárskou zápisnicou z roku XXXX, alebo aj vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu o určenie
vlastníckeho práva nehnuteľnosti a v akých hraniciach tieto nehnuteľnosti, a to konkrétne žalovaní

parcelu č. XXXX/X užívali a doposiaľ užívajú. Tu množstvo svedkov, ktorí boli vypočutí prvoinštančným
súdom, vo svojej svedeckej výpovedi tvrdí stav v reálnej prírode nezmenený. Je potrebné zistiť, v akých
hraniciach tieto nehnuteľnosti žalovaní užívali. Ďalej je potrebné sa vysporiadať s otázkou, v akých
hraniciach nadobudol žalobca svoju nehnuteľnosť, ktorý ju získal od reštituentky, ktorá ju získala od
Slovenského pozemkového fondu. Je tu otázne, v akom rozsahu Slovenský pozemkový fond reálne túto

nehnuteľnosť užíval, resp. vlastníci, ktorí boli na neznámom mieste, reálne túto nehnuteľnosť užívali.
Ďalej je potrebné zistiť, či pri odovzdaní pozemku reštituentke, resp. žalobcovi tieto nehnuteľnosti, ktoré
sa nachádzajú v okolí, najmä nehnuteľnosť žalovaných, už mala postavený plot a vytýčené hranice a
bola užívaná v určitom v prírode reálnom stave a či žalobcovi bola reálne odovzdaná nehnuteľnosť.

9. Výsledky znaleckého dokazovania, v ktorom znalec potvrdil administratívne existujúcu hranicu v
súčasnej dobe totožnú s hranicou z roku XXXX, je potrebné vyhodnotiť v kontexte s výsluchmi svedkov,
zisteniami prvoinštančného súdu a nakoniec aj informáciami, ktoré nadobudol prvoinštančný súd priamo
pri ohliadke na mieste samom. Až po tom, čo prvoinštančný súd bude mať všetky tieto okolnosti, dôležité
pre ustálenie skutkového stavu, jasné a vyhodnotené svojou činnosťou, bude môcť vec správne právne

posúdiť a rozhodnúť, či žalobca má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva tak, ako to žiada v
žalobe.10. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie podľa pokynov Krajského súdu a
zistil tento stav:

11. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, a to parcely registra C KN XXXX o
výmere X XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobca k tejto nehnuteľnosti nadobudol vlastníctvo
na základe kúpnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX od D. N.. Právna predchodkyňa žalobcu
nadobudla tieto nehnuteľnosti od Slovenského pozemkového fondu na základe zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa XX.XX.XXXX. V tom čase bola výlučným vlastníkom tejto

nehnuteľnosti Slovenská republika. Nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXX v katastrálnom území W.
R. C.. Dôvodom bezplatného prevodu, mimo iného aj tohto pozemku ako náhradnej nehnuteľnosti, bola
skutočnosť, že na základe právoplatného rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. XXXX/XX-F. zo dňa XX.XX.XXXX, pre zákonné
prekážky nebolo možné vydať oprávnenej osobe D. N. pozemky v katastrálnom území Š.. Oprávnená
osoba si teda uplatnila nárok na poskytnutie náhrady.

12. Svedkyňa D. N.Á., právna predchodkyňa žalobcu, uviedla, že čo sa týka predmetného pozemku,
podobne ako ďalšie, ho získala v reštitúcii po otcovi. Nepamätala si o aký pozemok presne išlo. Mala
geometrický plán, ktorý jej dali zo Slovenského pozemkového fondu. Bola tam raz autom, s tým, že to
bol nejaký pozemok do kopca pod lesom a nebol predmetom jej záujmu. Nevedela povedať, či to bolo

v zástavbe, alebo kde bol ten pozemok. Mala pocit, že bol mimo zástavby. Keď ju potom oslovil pán Ď.,
ktorého dovtedy nepoznala a mal záujem odkúpiť tento pozemok, bola rada a dohodli sa na odpredaji.
Oslovil ju on, s tým, že mu pozemok ani nebola ukázať. Dohodli sa len písomne a ona už na danom
pozemku ani nebola.

13. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci susediacej parcely, a to parcely registra C KN XXXX/X o výmere
XXX m2 - záhrady, toho času zapísanej na LV č. XXX. Žalovaní sú zároveň podieloví spoluvlastníci
ďalších parciel zapísaných na tomto LV, a to parciel registra C KN XXXX/X o výmere XX m2 a XXXX/
X o výmere XXX m2. Obe tieto parcely sú zastavané plochy a nádvoria. Celková výmera nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX je XXX m2. Žalovaní nadobudli uvedené nehnuteľnosti na základe darovacej

zmluvy, pričom vklad bol povolený pod číslom C.-XXXX/XXXX.

14. Žalovaní svoje vlastnícke právo odvádzajú od neperfektnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú
uzatvoril otec žalovaného O. C. spolu s S. K., K. P. a Š. I.. Predmetom zmluvy bol predaj pozemku číslo
XXXX smerom na A. C. (H.) za X XXX Kčs. Pozemok bol kupovaný za podmienok, že cesta, ktorá vedie

okolo pozemku na A. C., nie je širšia než X metre, resp. X metrov.

15. Podľa žalovaného v 1. rade, v I. rokoch jeho rodičia zistili, že kúpna zmluva z roku XXXX sa nedá
zapísať na list vlastníctva, preto pred Štátnym notárstvom v Prešove spísali notársku zápisnicu č. N
XXX/XX, Nz XXX/XX, na základe ktorej mali K. N., O. P., S. K.-D. a S. K. ako predávajúci odpredať O.

C. spolu s manželkou O. C.V. časť parcely zapísanej v PKV vložke XX, celkom v podiele XX/XX-in, o
výmere 1X árov a X m2.

16. Ani na základe tejto notárskej zápisnice nedošlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na právnych predchodcov žalovaných. Z tohto dôvodu podali na tunajšom súde žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXXX - záhrady o výmere XXX m2. Konanie sa viedlo pod
spisovou značkou XXC/XXX/XXXX. Rozsudok v tejto veci bol vyhlásený dňa XX.XX.XXXX a súd určil, že
žalobcovia sú výluční bezpodieloví spoluvlastníci parcely EN XXXX - záhrady o výmere XXX m2, podľa
geometrického plánu I. Z. C. N. č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto geometrickom
pláne je uvedené, že nové hranice sú označené plotom. Súd v konaní zistil, že účastníci konania

sú vedení ako podieloví spoluvlastníci pozemnoknižnej parcely č. XXX zapísanej v pozemnoknižnej
zápisnici č. XX, kat. úz. W. R. C.. Tejto parcele zodpovedala parcela registra EN XXXX - záhrada o
výmere XXX m2 a parcela XXXX. V rozsudku sa mimo iného uvádza, že sporná nehnuteľnosť bola
od ostatnej časti oddelená a užívaná bývalými spoluvlastníkmi pokojne a nerušene. Po dohode z roku
XXXX parcelu EN XXXX o výmere XXX m2 užívali právni predchodcovia žalovaného, ktorí ju v roku

XXXX aj odkúpili.

17. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že cesta, ktorá je na pozemku žalobcu rovnako široká,
asi X metrov, má tak po jednej ako aj po druhej strane priekopu, ktorá bola vybudovaná obcou v XX-tychrokoch. Taktiež je tam plynová prípojka pre ich susedu, ktorá je oproti, ktorá bola vybudovaná niekedy v
XX-tychrokoch.Poukázalajnaexistujúciplot,ktorýžiadalžalobcaodstrániť.Ideopôvodnýplot,možnos
menšími opravami, ktorý vybudoval otec žalovaného. Keď v roku XXXX uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu

jeho otec s pôvodnými vlastníkmi, oplotenie už vtedy existovalo. Ak robil otec žalovaného v 1. rade nové
oplotenie, tak len na mieste pôvodného oplotenia. Aj keď jeho rodičia odkupovali podiel z nehnuteľnosti,
ktorá bola vo väčšej výmere, odkupovali nehnuteľnosť, ktorá bola už reálne vyčlenená.

18. Vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. Znalec X.. T. v znaleckom posudku č. XX/XXXX,

uviedol, že v katastrálnom území W. R. C. je pôvodná pozemnoknižná mapa vyhotovená po roku
XXXX, ktorú vyhotovil pozemkový aktuár ako svoj náčrt voľnou rukou - je to mapa bez matematického
zobrazenia, bez mierky. Mapa vykazuje aj značné disproporcie v predmetoch zobrazenia. Slúži len ako
polohový náčrt bez záväzného geometrického určenia a identifikácia na nej je možná iba pohľadovou
a porovnávacou metódou okolitých parciel, honov, ciest, potokov a iných predmetov zobrazenia. Nedá
sa z nej merať a získavať číselné informácie - súradnice, dĺžky, šírky, plochy a iné miery. Nedá sa ani

natransformovať na mapu s číselným podkladom - katastrálnu mapu.

19. V danej lokalite bolo potrebné vykonať nápravu, a teda bolo potrebné vykonať nové katastrálne
mapovanie. V W. R. C. boli použité všetky geodetické metódy na zameranie nových hraníc pozemkov.
Komisia, ktorá uskutočňovala nové mapovanie, vyhotovila z prešetrovania a stabilizácie zápis a náčrt,

ktoré znalec k znaleckému posudku pripojil ako prílohy 3a a 3b. Lokalita, v ktorej sa nachádzajú sporné
pozemky, bola zameraná polárnou metódou - meraním uhlov a dĺžok. Parcele číslo XXXX zodpovedal
index V., teda držiteľom bola obec W. R. C. v celosti. Sporná hranica bola zadefinovaná bodmi XXX
a XXX. Po ukončení mapovania bola z mapovania vyhotovená mapa pozemkového katastra a operát
pozemkového katastra - pozemnostné hárky, zoznamy držiteľov, parcelný protokol. Mapovanie malo byť

podkladom aj pre vložkarske konanie a zápis vlastníckych práv do pozemkovej knihy. K zápisu nového
operátu do pozemkovej knihy však nedošlo.

20. Znalec uviedol, že súčasná katastrálna mapa je spravovaná na podklade mapy vyhotovenej práve z
mapovania z roku XXXX. Hranice pozemkov predmetu sporu p. č. XXXX - teraz CK N XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X a p. č. XXXX - teraz C KN XXXX sa k dnešnému dňu nezmenili a sú identické s hranicami
zakreslenými v mape pozemkového katastra po roku XXXX. Sporná hranica daná bodmi XXX a XXX v
meračskom náčrte je tá istá, ako v mape pozemkového katastra po roku XXXX a v súčasnej katastrálnej
mape. Znalec ďalej konštatoval, že hranice pozemku parcela XXXX sa od roku XXXX nezmenili a
podobne je to aj s pôvodnou parcelou XXXX teraz rozdelenú na XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X.

21. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku XXXX odkúpil pozemok, ktorého vlastníkom je aj v
súčasnosti a na ktorom bola prístupová komunikácia. Oplotenie bolo tak z jednej, ako aj z druhej strany.
V roku XXXX sa mu niečo nezdalo na výmere pozemkov, preto dal premerať pozemok a hranice boli
zamerané inak, než bolo existujúce oplotenie. Opätovne vyzýval žalovaných, aby uzatvorili dohodu o

zmene hraníc, avšak s týmto nesúhlasili. Z tohto dôvodu následne podal žalobu na súd. Keď kupoval
v roku XXXX nehnuteľnosť, bol v tom, že kupuje prístupovú komunikáciu tak, ako bolo oplotená. Javilo
sa to tak, že nehnuteľnosť má X XXX m2. Vtedy bola nehnuteľnosť vedená v E stave. Neskôr, v roku
XXXX, dal na radu geodetov vyhotoviť geometrický plán, s tým, aby parcela už bola evidovaná v registri
C, ktorý má vyššiu silu, alebo informačnú hodnotu ako parcela v E stave.

22. Podľa zápisnice N XXX/XX O. P.Á. W.. Ň., nar. XX.XX.XXXX predávala svoje spoluvlastnícke podiely
zapísané pod D. XX a D. XX. Zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pod D. XX svedčí v prospech
maloletejO.P.,ktoránadobudlavlastníckeprávodedenímzroku19X1.PredávajúcaO.P.jevšakrodená
Ň., teda táto nemohla previesť vlastnícke právo svedčiace v prospech inej osoby.

23. Žalobca tiež poukázal na to, že u S. K. nie je v pozemnoknižnej zápisnici „dovetok“ D., ktorý je
uvedený v notárskej zápisnici. Rovnako predávajúci S. K., narodený v roku XXXX, nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy z roku XXXX. Zrejme z týchto dôvodov predmetná
notárska zápisnica nikdy nebola podkladom k nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech právnych

predchodcov žalovaných.

24. Žalobca uvádzal, že z konania právnych predchodcov žalovaných bolo zrejmé, že vedeli o rozsahu
svojho vlastníckeho práva a mali vedomosť aj o priebehu hranice medzi pozemkami, a to tak zo súdnehokonania XXC/XXX/XXXX, ako aj z geometrických plánov, ktoré si vyhotovovali v súvislosti s výstavbou
chatky,alebovsúvislostisopravouchybyvkatastrálnomoperáte.Priebehhranicepodľazápisuvkatastri
nehnuteľností potvrdili samotní žalovaní pri žiadosti o stavebné konanie, pričom ako prílohu predložili

geometrický plán č. XX/XXXX. Rozsah vlastníckeho práva žalovaných bol určený aj v rozhodnutí o
umiestnení stavby v následnom konaní, ako aj v stavebnom povolení. Podľa žalobcu u žalovaných,
ktorí mali vedomosť o rozsahu svojho vlastníckeho práva, chýba podstatná vydržacia podmienka, a to
dobromyseľná držba.

25. Svedok X.. C. C., brat žalovaného v 1. rade, uviedol, že niekedy v polovici XX-tych rokov má prvé
spomienky k tomuto pozemku, kedy tam spolu s rodičmi chodili takpovediac dobrovoľne nasilu relaxovať
a tráviť čas. Pozemok bol svahovitejší, keďže až teraz, v posledných rokoch, ho brat vyrovnal. Pozemok
bol v tých hraniciach ako v súčasnosti. Stále tam bola cesta, ktorá aj v súčasnosti vedie okolo pozemku.
Z okolitých lúk tam stekal potôčik do priekopy okolo cesty a bol tam plot, matne si spomína, že možno
latovitý, drevený a niekedy koncom XX-tych rokov otec, spolu so strýkom a jedným kamarátom, vymenili

tento starý plot za plot so železnými stĺpikmi a pletivom. Robili ho na mieste pôvodného plota. Čo sa
týka ukončenia pozemku, brána tam vtedy nebola. Bola tam akási mokraď a kríky. Nepamätal si, že by
niekto spochybňoval to, kde je aj súčasný plot postavený.

26. Svedok K. C., brat žalovaného v 1. rade, vo svojej výpovedi uviedol, že z rozprávania rodičov vie,

že predmetný pozemok kúpili niekedy v XX-tych rokoch. Pozemok oplotený nebol. Na hranici tam boli
zabité kolíky, medzi ktorými bol natiahnutý ostnatý drôt. Otec potom neskôr na mieste tohto pôvodného
ostatného drôtu urobil drevený plot z neotesaných dosák. Neskôr, v roku XXXX, spolu so svojim bratom,
urobili oceľové stĺpiky, medzi ktoré bol natiahnutý pletivový plot. Čo sa týka ukončenia pozemku, nebol
do špica, ale tak ako je teraz. Na rohu bol orech a okolo toho išla hranica smerom k ceste. Okolo cesty

bol jarček, kde tiekla voda z polí. Predmetný pozemok sa mierne zvažoval, nie tak ako teraz, keďže brat
ho postupne vyrovnal. Na pozemku boli v dvoch radoch stromy, medzi ktorými boli plochy na obrábanie.
Rodičia tam orali a sadili zemiaky a zeleninu. Otec nikdy s nikým problém s užívaním nemal. Nevedel
komu patrila cesta, ale nikto otcovi nevyčítal, ako má postavený plot. Otec postavil plot na mieste, ktoré
mal vytýčené pri kúpe pozemku. Nevedel, kto v čase kúpy tento pozemok vytyčoval. Čo si pamätá, cesta

bola vždy v tých rozmeroch ako je teraz, vzhľadom k tomu, že po jednej aj druhej strane je „rigol“, kade
tiekla voda.

27. Svedok S. Ň., ktorý robil tajomníka MNV v rokoch XXXX až XXXX a predsedu MNV v rokoch XXXX
až XXXX, si pamätal, že otec žalovaného O. C. kupoval predmetný pozemok od K. N., od pána P. a od

pána K. niekedy v roku XXXX. Pokiaľ si pamätal, pozemok bol oplotený zhruba tak ako je aj v súčasnosti.
Cesta, ktorá je vedľa pozemku, tam už bola a slúžila na prechod do lesa a na pozemky, ktoré sa nazývali
I.. Pani X. z druhej strany nemala pozemok ohradený plotom, bol tam len živý plot a lúka. Neskôr urobili
vedľa cesty priekopu, keďže zhora od lesa a od polí išiel prameň, ktorý bol výdatný a nikdy nevysychal.
Šírka cesty ostala taká aká bola a je na pôvodnom mieste. V obci nikdy nebol spor ohľadom pozemku C..

28. Svedkyňa O. C., matka žalovaného v 1. rade, uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť predtým, ako ju
do vlastníctva darovacou zmluvou dostal žalovaný, vlastnila s manželom. S manželom sa stali vlastníkmi
pozemku na základe kúpnej zmluvy z roku XXXX. Nehnuteľnosť bola ohradená nízkym plôtikom s
ostatným drôtom, v hraniciach tak ako je aj v súčasnosti. Na konci pozemku boli kríky a tiež plôtik s

ostnatým drôtom. Následne kríky vyklčovali a na mieste pôvodného plotu postavili bránu. Cesta, ktorá
je vedľa pozemku žalovaných, na pozemku žalobcu, bola aj v čase, keď nehnuteľnosť v XX-tych rokoch
kupovali. Vedľa cesty bola priekopa, kde bola voda. Priekopa je tam aj v súčasnosti.

29. Svedkyňa K. Ň., suseda žalovaných, uviedla, že do obce W. R. C. prišla v roku XXXX. Pokiaľ si

pamätá, plot v nižšej časti pozemku bol tak ako v súčasnosti. Nepamätala si, ako bol plot ku koncu
pozemku, kde je v súčasnosti kovová brána. Uviedla, že vie, že na pozemku boli ovocné stromy a
medzi nimi orali a pestovali plodiny. Plot od cesty, ako aj medzi pozemkami jej a žalovaných je na
mieste pôvodného plota, stĺpiky od cesty sú pôvodné. Dali dole len pôvodné kovové platne a nahradili
ich pletivom a pôvodný starý plot medzi pozemkami svedkyne a žalovaných bol nahradený súčasným

pletivovým plotom s betónovými stĺpikmi. Cesta je pôvodná, tak ako aj bola, je aj v súčasnosti.

30. Svedok S. H., vzdialený príbuzný žalovaného v 1. rade, uviedol, že v W. R. C. je od roku XXXX. Asi
X až X rokov predmetný pozemok užíval, keď žalovaný v 1. rade a jeho rodičia ešte bývali v meste. Takpozemok, ako aj cesta boli na pôvodných miestach, tak ako sú v súčasnosti. Pozemok bol ohradený
starým dubovým plotom, látkovým, ktorý plot neskôr bol vymenený za terajší pletivový, s tým, že stĺpiky
sa dali na rovnaké miesto a natiahlo sa pletivo. Čo sa týka priekopy vedľa cesty, táto tam bola taktiež.

Bola hĺbená. Z druhej strany sa neskôr urobila taktiež priekopa a táto priekopa zberala vodu. Užívala
sa riadne až do roku XXXX. Potom, niekedy v tých rokoch, sa vytvorila záhradkárska oblasť a urobil sa
nový zber vody. Priekopa už teda neplnila úplne funkciu zberu prebytočnej vody z pozemkov. Záhradkári
si na svoju oblasť dali aj plot, resp. bránu, ktorá bola ďalej od cesty. Predtým ako bola na súčasný plot
žalovaných osadená zadná brána, tam bol plot latkový, alebo tam bolo natiahnuté pletivo. Pri stavbe

plota,ktorýjeokolopozemkuajvsúčasnosti,bolajsvedok.Cestabolapredtýmlenpoľnáavčasedažďa
tam bolo blato. Začala sa preto zavážať rôznym stavebným odpadom a obec potom dala asi dve autá
hrubšieho makadamu, aby sa po ňom dalo chodiť. Bolo to niekedy v XX-tych rokov. Pri výstavbe plota bol
prítomný aj predseda MNV. O žiadnych sporoch ohľadom tohto pozemku a jeho hraníc vedomosť nemal.

31. Svedok S. S. býva v obci W. R. C. od narodenia. Asi od 10-tich rokov svojho veku, teda asi od

roku XXXX, si približne pamätá pomery v obci. Pokiaľ si pamätá, cesta, ktorá vedie okolo pozemku
žalovaných, bola vždy užívaná ako cesta, tak ako aj teraz. Neskôr bola od pani X. vydláždená priekopa.
Čo sa týka pozemku žalovaných, tento bol ohradený. Po ceste chodieval na huby, ďalej do brezového
hája. Čo sa týka plota, tento je na mieste pôvodného plota. Brána v zadnej časti je nová, predtým tam
bol drevený plot.

32. Miestny národný výbor v W. R. C. dňa XX.XX.XXXX vydal Rozhodnutie č. k. XXX/XXXX, ktorým
vyhovel žiadosti otca žalovaného v 1. rade a dal súhlas na prevod nehnuteľnosti par. č. XXX o výmere
XX árov a X mX.

33. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

34. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

35. Podľa § 115 Stredného Občianskeho zákonníka č. 141/50 Sb. (ďalej len SOZ), vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

36. Podľa § 116 ods. 1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§
145 ) a nepretržite tri roky; ak ide
o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

37.Podľa§116ods.2SOZ,ktonadobudneoprávnenúdržbuodoprávnenéhodržiteľa,môžesizapočítať

vydržaciu dobu predchodcu.

38. Podľa § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

39. Podľa § 145 ods. 2 SOZ v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

40. V predmetom konaní bol súd prvej inštancie, po zrušení pôvodného rozsudku, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

41.Súdmalzanepochybnepreukázané,akénehnuteľnostivsúčasnostivlastniaúčastníci.Vzhľadomna
existujúci stav v katastri nehnuteľností je zrejmé, že časť parcely vo vlastníctve žalobcu užívajú žalovaní
v 1. a 2. rade.

42. Súd v kontexte pokynov Krajského súdu zistil, že stav cesty sa od nepamäti nemenil, čo preukázali

svedkovia, dlhoroční obyvatelia obce. Tak cesta, ako aj nehnuteľnosť žalovaných sa užívali v rovnakých
hraniciach ako teraz. Okolo cesty bola pôvodne z jednej strany a neskôr z oboch vybudovaná, resp.
vyhĺbená priekopa, ktorá slúžila na odtok prebytočnej dažďovej vody. Priekopa po oboch stranách cesty
je viditeľná aj v súčasnosti, o čom sa presvedčil súd na ohliadke, aj keď svojmu účelu slúži už lenminimálne. Pozemok žalovaných bol reálne vyčlenený z pôvodne väčšieho pozemku a jeho hranice boli
určené drevenými kolíkmi a ostnatým drôtom a neskôr dreveným plotom už v roku XXXX. Hoci právny
predchodcovia žalovaných uzatvárali neperfektné právne úkony (zmluva z roku XXXX, alebo notárska

zápisnica z roku XXXX), stále boli v presvedčení, že sú legálnymi vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá po
celú dobu výraznejšie nemenila svoje hranice. V tom presvedčení ich utvrdzovala aj vôľa pôvodných
vlastníkov previesť na nich daný pozemok (zmluva z roku XXXX), prípadne snaha dať nezrovnalosti do
poriadku (notárska zápisnica z roku XXXX) a nakoniec súhlas v konaní XXC/XXX/XXXX a nepodanie
odvolania. Právni predchodcovia žalovaných po uzatvorení kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice

bezpochyby dobromyseľne vstúpili do držby pozemku o výmere XX árov a X m2, o čom svedčí aj
rozhodnutie Miestneho národného výboru v Ruskej Novej Vsi zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXX/XXXX,
ktorým MNV v Ruskej novej vsi vyhovel žiadosti otca žalovaného v 1. rade a dal súhlas na prevod
nehnuteľnostipar.č.XXXovýmereXXárov aXm2.Vdanomčaseužexistovalajterajšíplotvrovnakých
hraniciach.

43. Čo sa týka konania z roku XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX, rozsudok o určenie vlastníckeho práva
právnych predchodcov žalovaných vo vzťahu k parcele č. XXXX/X je pre súd záväzný. V tomto štádiu
konania nemôže súd skúmať, či žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť od
vlastníka alebo nevlastníka, pokiaľ ich vlastnícke právo bolo určené súdom.

44. V tomto konaní sa súd síce nevysporiadal s rozdielnou výmerou pozemku žalovaných (XX árov a X
m2 alebo XXX m2), avšak vychádzal z toho, že právni predchodcovia žalovaných nadobudli vlastnícke
právo vydržaním a určil vlastnícke právo len podľa geometrického plánu k výmere XXX m2. Rozdielu vo
výmere súd nevenoval pozornosť, pričom ale na geometrickom pláne je uvedené, že hranice pozemku
sú vyznačené plotom. Ako už bolo uvedené vyššie, svedkovia vypočutí v konaní potvrdili, že terajší plot

je na mieste pôvodného a pozemok sa užíva v rovnakých hraniciach. Je teda zrejmé, že aj od tohto
rozhodnutia súdu boli právni predchodcovia žalovaných v tom, že nehnuteľnosť, ktorú užívajú a ktorá je
oplotená, užívajú celú oprávnene a sú jej vlastníkmi.

45. Z výpovedí svedkov je zrejmé, kade viedla cesta a je preto nepochopiteľné, prečo by pozemok, na

ktorom je cesta, mal byť doslova zarezaný do polovice pozemkov žalovaných, keď táto skutočnosť z
výpovedi svedkov nijako nevyplýva.

46. Žalobca svoju nehnuteľnosť, ktorú získal od reštituentky a ktorá ju získala od Slovenského
pozemkového fondu, nadobudol v hraniciach vyčlenených plotmi, tak ako sa užívajú v súčasnosti.

Slovenský pozemkový fond túto nehnuteľnosť reálne neužíval a neužívali ju ani iný vlastníci, ktorí boli na
neznámom mieste. Nehnuteľnosť vždy slúžila ako poľná cesta pre všetkých obyvateľov obce na prístup
k poliam, ktoré užívali. Už pri odovzdaní pozemku reštituentke nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v
okolí, aj nehnuteľnosť žalovaných, už mala postavený plot a bola užívaná v určitom v prírode reálnom
stave, aj keď reštituentka si na túto konkrétnu parcelu nespomínala. Žalobca vedel, že kupuje prístupovú

cestu a o tom, že hranice nehnuteľnosti majú byť inde, sa dozvedel až po zameraní pozemku.

47. Výsledky znaleckého dokazovania, kde znalec síce potvrdil administratívne existujúcu hranicu v
súčasnej dobe totožnú s hranicou z roku XXXX, súd vyhodnotil v kontexte s výsluchmi svedkov a aj s
informáciami, ktoré nadobudol súd pri ohliadke na mieste samom, avšak vychádzal z terajšieho tvaru

pozemku, tak ako je oplotený.

48. Súd teda vychádzal z toho, že žalovaní spornú časť pozemku nadobudli do svojho vlastníctva
vydržaním. Vydržacia lehota uplynula už tak žalovaným, ako aj ich právnym predchodcom a žaloba je
preto vo vzťahu k nim nedôvodná.

49. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 Civilného sporového poriadku
a úspešným žalovaným bol voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, rovnako aj vo vzťahu k trovám konania štátu. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.