Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220811
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112220811.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: MIKULTEX TRADE, s.r.o.,

so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. Mája 111, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ &
RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťová 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
Stavebné bytové družstvo I Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, právne
zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 5.072,51 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a zmenu žaloby, pokiaľ ide o skutkový stav týkajúci sa nároku v časti o zaplatenie 2.000

EUR (tzv. položka č. 1) vyjadrený v podaní z 23.7.2014.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.942,05 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa (B. sa žalobou došlou súdu dňa 10.8.2012 domáhala voči žalovanému (pôvodne
voči žalovaným v 1. a v 2. rade; nárok voči žalovanému v 2. rade po pripustení zmeny petitu žaloby
bol vylúčený na samostatné konanie - pozri bod 35. odôvodnenia tohto rozsudku) zaplatenia sumy
6.295,19 EUR a trov konania titulom náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku vytopení z
13.8.2010, 23.11.2011, 1.5.2012, 2.6.2012 a 3.7.2012. Pred vydaním platobného rozkazu podaním
zo dňa 11.12.2012 ponížila sumu na konečnú uplatnenú náhradu škody vo výške 5.072,51 EUR, na
základe čoho v súlade s ust. § 172 ods. 6 O.s.p. súd čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§

96) vybavil tak, že platobný rozkaz vydal v rozsahu, vyplývajúcom z tohto podania, o ktorom osobitne
nerozhodoval; po vydaní platobného rozkazu tak predmetom konania zostal takto upravený posledný
návrh (požadovaná suma 5.072,51 EUR).

2. Žalobný návrh skutkovo a právne zdôvodnila v žalobe tak, že je vlastníčkou bytu č. 19 na 4.
poschodí na ulici O.torý je zapísaný na Y. a vedený pre kat. územie K. okres Košice I, nad ktorým
sa nachádza byt, ktorý obýva pôvodne žalovaný v 2. rade, pričom predmetný byt je vo vlastníctve

žalovaného (pôvodne žalovaného v 1. rade). Dňa 13.8.2010 v noci z piatka na sobotu došlo v byte
žalovanéhoktakzávažnémuvytopeniu,žesanazemibytužalobkynenachádzalaniekoľkocentimetrová
vrstva vody, pričom došlo aj k vytopeniu bytu pod jej bytom. Z dôvodu závažného poškodenia nielen
stavebných častí jej bytu, ale aj samotného zariadenia, bola nútená svojpomocne vykonať opravy,pričom náklady na takúto opravu boli určené rozpočtom vrátane výmeny poškodeného zariadenia
bytu a doteraz neodstránených škôd, na ktorých odstránenie do dnešného dňa nemala prostriedky,
ako sú napr. výmena zdutých parkiet v celkovej výške 2.000 EUR. K vyššie spomenutému vytopeniu

predchádzalo viacero vytopení, ani toto vytopenie nebolo posledným. V priebehu 2 rokov bola vytopená
ešte niekoľko krát, na čo viac krát upozornila aj žalovaného ako vlastníka bytu. Napriek tomu nedošlo k
akejkoľvek náprave, vytápania pokračovali a pokračujú aj v súčasnosti. K ďalším vytopeniam došlo dňa
23.11.2011, 1.5.2012, 2.6.2012 a 3.7.2012. Vzhľadom na tieto ďalšie vytopenia, najzávažnejšie zo dňa
23.11.2011, už bolo nevyhnutné, aby si zabezpečila opravu poškodených častí bytu prostredníctvom

firiemšpecializujúcichsavjednotlivýchoboroch,ktoréjejvyúčtovalijednotlivéplatbyvsúladesfaktúrami
a dokladmi špecifikovanými v bode II tejto žaloby. Napriek tomu, že si žalobkyňa na vlastné náklady
opravila poškodené časti bytu a dúfala v nápravu, ktorú urgovala aj u žalovaného v 2. rade ako užívateľa
bytu, tiež zástupcov žalovaného ako vlastníka bytu, došlo v priebehu tohto roka k ďalším vytopeniam,
ktoré opäť spôsobili škodu na maľbe a obklade predbežne vyčíslenej na 350 EUR. Z dôvodu vyššie
opísaných skutkových udalostí bola na zariadení jej bytu spôsobená škoda v celkovej výške 6.295,19

EUR, ktorú tvoria cena za vykonané stavebné práce a materiál nevyhnutné na uvedenie bytu žalobkyne
do pôvodného stavu, pričom ide o vystavené viaceré faktúry a pokladničné bloky:
- faktúra za prevedené stavebné práce č. 1/5/2012 na sumu 2.385 EUR dodávateľom Slavomír
Andruščák - A JE TO,
- faktúra za prevedené podlahárske práce, opravu a montáž č. 2012/11 dodávateľom

Ľudmila Koreňová - KORLINO vo výške 398,64 EUR,
- faktúra za materiál č. 018/2012 na sumu vo výške 549,89 EUR dodávateľom 3linea, spol. s r.o.,
- pokladničný blok za materiál na sumu 8,02 EUR dodávateľa BAKERA, s.r.o.,
- pokladničný blok za materiál na sumu 6,20 EUR dodávateľa Milan Koyš - Vodár,
- pokladničný blok za materiál na sumu 197 EUR dodávateľa EDEN s.r.o.,

-pokladničnýblokzamateriálnasumuvovýške28,83EURdodávateľaČeskákeramika,BAKERAs.r.o.,
- pokladničný blok za materiál na sumu vo výške 683,67 EUR dodávateľa Česká keramika, BAKERA
s.r.o. a
- pokladničný blok za materiál na sumu vo výške 86,58 EUR dodávateľa Česká keramika, BAKERA s.r.o.

3. Pred vydaním platobného rozkazu písomným podaním z 11.12.2012 upravila žalovanú čiastku na
istinu vo výške 5.072,51 EUR s odôvodnením, že z dôvodu spresnenia žalovaného návrhu žalobkyňou
a dodatočným poskytnutím dôkazných prostriedkov bola ponížená predmetná suma istiny z pôvodných
6.295,19 EUR na 5.072,51 EUR po odpočítaní sumy 1.621,32 EUR pripadajúcej na materiál, ktorý
nebol priamo poškodený v dôsledku vytopenia a pripočítaní sumy 398,64 EUR (faktúra za prevedené

podlahárske práce, opravu a montáž č. 2012/11), ktorá nebola v dôsledku chýb v písaní a počítaní
prirátaná k celkovej sume istiny.

4. Po vydaní platobného rozkazu v predmetnom konaní žalovaný v podanom odpore žiadal žalobu
zamietnuť. Poukázal na neexistenciu porušenia právnej povinnosti na jeho strane ako základného

predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, na základe čoho mal za to, že nemôže zodpovedať ani
za žalobkyňou uplatnenú údajnú škodu vzniknutú na jej byte. Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa
v žalobe uvádza, že žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415, ktorá
má údajne spočívať v tom, že opomenul vykonať ako vlastník bytu nevyhnutné opravy zásadného
charakteru napriek vedomosti o existencii potreby týchto opráv, tieto tvrdenia sú nepravdivé a účelovo

skreslené. Uviedol, že žalovaný do dnešného dňa nemá vedomosť o tom, že by v byte užívanom
žalovaným v 2. rade bola potrebná nejaká oprava alebo údržba z dôvodu zabránenia zatekania vody
do bytu žalobkyne. Je síce pravdou, že žalobkyňa niekoľko krát telefonovala na SBD I Košice, že
dochádza k zatápaniu jej bytu z bytu žalovaného v 2. rade, avšak uvedené tvrdenia sa nikdy nepotvrdili,
nakoľko pri návšteve pracovníka údržby žalovaného žiadna závada na byte žalovaného v 2. rade

zistená nebola a žalobkyňa svoj byt nesprístupnila. Naposledy žalobkyňa kontaktovala žalovaného s
uvedeným problémom 4.7.2012, kedy žalovaný poslal pracovníka údržby pána Norberta Kopása do bytu
žalovaného v 2. rade, ktorý v predmetnom byte nezistil, tak ako v minulosti, žiadnu závadu a žiadne
vytápaniebytužalobkynezpriestorovtohtobytu.Oduvedenejdobyinéupozorneniezostranyžalobkyne
vo vzťahu k žalovanému ohľadne zatápania jej bytu uskutočnené do dnešného dňa nebolo. K vytopeniu

bytu žalobkyne došlo podľa vedomostí žalovaného iba jediná krát. To, či to bolo skutočne dňa 13.8.2010,
ako uvádza žalobkyňa, potvrdiť ani vyvrátiť nevedel, pretože vedomosť o tomto zatopení získal žalovaný
až po doručení žalobného návrhu a po stanovisku žalovaného v 2. rade k žalobe. Naviac o tvrdených
zatápaniach bytu žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz. Tiež uviedol, že žalovaný je síce formálno-právne vlastníkom bytu č. 19 na N., jedná sa však o družstevný byt, ktorého nájomcom je žalovaný v 2.
rade. V zmysle § 692 OZ a tiež v zmysle platných Stanov SBD I Košice je nájomca povinný oznámiť bez
zbytočného dokladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré znáša prenajímateľ a umožniť ich

vykonanie, inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. Žalovaný v 2. rade nikdy
neoznámil žalovanému nejakú potrebu opráv v jeho družstevnom byte a popiera, že by dochádzalo z
jeho bytu k opakovanému zatápaniu bytu žalobkyne, s čím sa stotožňuje, nakoľko v byte žiadna závada
neexistuje a k zatopeniu došlo len raz náhodilým prasknutím prípojky k WC. Okrem toho vyjadril názor,
že žalobkyňa nepreukázala ani vznik škody. Doložené faktúry nepreukazujú, že ide o práce, ktoré by boli

vyvolané zatopením bytu v roku 2010 - uvedené práce mohla žalobkyňa vykonávať aj z dôvodu, ktorý
vôbec nemá súvis s únikom vody v roku 2010. Naviac časť uvedených faktúr sa týka vecí, ktoré nemôžu
mať súvis s prejednávaným prípadom, napr. ide o faktúru 018/2012, kde je fakturovaná umývadlová a
vaňová batéria, sprchovacia sada a podobne. Okrem toho je potrebné podotknúť, že podľa § 443 OZ sa
pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase jej poškodenia. Vzhľadom na uvedené je preto
potrebné zdôrazniť, že pre ustálenie výšky škody nie je možné vychádzať z ceny nových vecí, nakoľko

je potrebné zohľadňovať prípadné opotrebenie vecí, ktoré údajne mali byť poškodené zatopením. V
závere z dôvodu, že nie je im zo zaslanej žaloby zrejmé, kedy bola žaloba podaná na súd a ani to, či k
vzniku zatopenia v roku 2010 došlo v uvedený deň 13.8.2010 alebo skôr, z opatrnosti vzniesol námietku
premlčania.

5. Žalovaný v 2. rade v podanom odpore voči platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť, pričom
vyjadril názor, že žalobkyňa nepreukázala dostatočným spôsobom, že jej vznikla škoda, pričom navyše
sú určité pochybnosti o vierohodnosti tvrdení žalobkyne, keďže pri poslednom údajnom vytopení, ktoré
sa malo stať dňa 3.7.2012, bol dňa 4.7.2012 v byte skontrolovať pracovník žalovaného p. Kopasz závady
na sociálnom zariadení a skonštatoval, že z jeho bytu k vytopeniu nemohlo dôjsť; súčasne žalobkyňa

nesprístupnila svoj byt za účelom zistenia rozsahu vytopenia a z tých fotografií, ktoré pripojila k žalobe,
sa rozsah a miesto vytopenia nedá zistiť. Okrem toho mal za to, že nie je preukázaná príčinná súvislosť
medzi jeho konaním a škodou tak, ako ju popisuje žalobkyňa. Taktiež mal za to, že žalobkyňa značne
nadhodnotila celkovú sumu nákladov na opravu bytu.

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi (č. l. 107 a nasl. spisu) uviedla, že v noci 13.8.2010 sa zobudila okolo
druhej hodine a uvedomila si, že stojí v mokrom, pričom po zasvietení, kedy ju kopol elektrický prúd,
zistila,ževpredsienisalejeprúdomvodazostropu,pretekaladoobývačky,nagaučovúsúpravu,parkety
a koberec. O pomoc požiadala pána B. s ktorým sa im podarilo odstaviť vodu a zastaviť predmetné
vytápanie. Došlo k veľkému rozsahu škody, bola to veľmi veľká potopa. Konkrétne bola poškodená celá

predsieň, t. z. strop, bočné steny, s tým súvisiaca maľovka, ďalej obývačka, parkety, koberec, sedačka
s matracmi, steny, čiže maľovka vrátane stropu, ďalej v detskej izbe gauč s vankúšmi a dekou, ktorý
má úložný priestor, takže z toho úložného priestoru boli poškodené náhradné periny, posteľné prádlo,
okrem toho parkety, koberec, maľovky na bočných stenách a tiež na strope. Ďalej v kúpeľni sa zničil
nábytok, časom sa vydul, darmo ho sušila a takisto sa vyduli aj kachličky a kachličky aj na záchode.

Okrem toho boli zamočené tiež stropy na záchode a tiež strop bol zamočený aj v kúpeľni a zničili
sa aj všetky svietidlá v predsieni, v kúpeľni a záchode. Predmetnú poistnú udalosť hlásila poisťovni
Allianz, cez ktorú poisťovňu sa to riešilo a poisťovňa jej uhradila približne 584 EUR. V súvislosti s
vytopením z 13.8.2010 bol zatopený aj byt, ktorý je dokonca na 1. poschodí. Po predmetnej škodovej
udalosti nedala byt hneď do poriadku, pokiaľ ide o nejaké konštrukčné práce, premaľovanie a podobne,

pretože nemala na to dostatok financií, jednak ani čas a ani silu, keďže v tom čase bola v rozvodovom
konaní. Až v roku 2011, keď si brala hypotéku na zariaďovanie ambulancie, tak túto navýšila aj o
čiastku potrebnú na rekonštrukciu bytu v súvislosti s predmetným vytopením a až niekedy vo februári
2012 si zabezpečila stavebnú firmu na určité práce, pokiaľ ide o zrekoštruovanie, resp. úpravu daného
poškodenia a stavebné práce prebiehali v mesiacoch apríl - máj 2012. Nasledujúce vytopenia, ktoré sa

opakovali, boli z 23.11.2011, z 1.5.2012, z 2.6.2012 a z 3.7.2012. Pokiaľ ide o vytopenie z novembra
20111, rozsah tohto vytopenia predstavoval fľak na stene v predsieni a na rozsah poškodenia z 1.5.2012
sinespomínala.Vytopeniez2.6.2012vzniklovčase,kedyužboloporekonštrukciibytu,t.z.kedyužbola
dané aj nová maľovka, aj nové omietky a podobne a rozsah tohto poškodenia pri vytopení z 2.6.2012
tvoril fľak na strope v predsieni o rozmery cca 40 x 30 cm; tento fľak nedala premaľovať a dodnes je v jej

byte. 3.7.2012 po vytopení sa predmetný fľak na strope v predsieni len zvýraznil a do dnešného dňa ho
premaľovať nedala. Pred uvádzanými vytopeniami konštatovala veľké vytopenie v roku 2005, ktoré bolo
odstránené. Tvrdila, že vytopenie z 13.8.2010 mal na príčine zlý technický stav bytu žalovaného v 2.
rade, čomu nasvedčujú aj ďalšie vytopenia a taktiež sprostredkovane od pána B. mala vedomosť o tom,že v byte je smrad, špina, chlpy od psa a byt má namontované ešte staré socialistické okná, žalúzie,
špinavé okná, čo vie uviesť sama. Sama však v byte žalovaného v 2. rade nebola.

7. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi (č. l. 176 a nasl. spisu) uviedol, že je nájomcom bytu č. 22 na 5.
poschodí bytového domu N. a žalobkyňa je jeho suseda, konkrétne býva na 4. poschodí, čiže pod jeho
bytom. K vytopeniu z 13.8.2010 uviedol, že v tej dobe boli na dovolenke, neboli prítomní v byte a keď sa
vrátili asi po piatich dňoch späť domov, od pána Pilára ako ďalšieho suseda, o ktorom sa domnieval, že
je niečo ako domový dôverník, sa dozvedeli, že spôsobili vytopenie celej stúpačky, ktorú musel odstaviť,

konkrétne od piateho poschodia až dole na prízemie. Potvrdil, že aj v ich byte boli zrejme následky tejto
udalosti, keď u nich bola voda v dôsledku toho, že hadička privádzača do WC splachovača praskla.
Domnieval sa, že sa to mohlo udiať únavou materiálu. Nepamätal sa, či v byte žalobkyne v súvislosti s
predmetným vytopením sa bol pozrieť. Pamätal si však, že niekedy po tejto udalosti ho osobne navštívila
žalobkyňa, avšak na tvrdené poškodenie v jej byte reagoval spôsobom, že jeho sa to netýka, pretože za
to, že praskla u neho v záchode hadička nemohol. O tom, či v súvislosti s týmto vytopením poškodenie

bolo riešené cez škodovú udalosť, vedomosť nemal. V jeho byte bola voda v predsieni, v záchode a v
kúpeľni. Sprostredkovane mal vedomosť o tom, že do jeho bytu sa dostali cez balkón požiarnici. Tiež
uviedol, že pred týmto dátumom nežiadal družstvo o vykonanie akejkoľvek opravy v byte a takisto,
podľa jeho názoru, nevznikla potreba akejkoľvek opravy v byte, ktorú by malo realizovať družstvo. V
ďalšom uviedol, že nepopiera, že dochádzalo k ďalším vytopeniam, avšak nevedel si spomenúť presne,

o ktoré presné dátumy malo ísť. Súčasne nevylúčil, že mohlo ísť o vytopenia z 23.11.2011, z 1.5.2012,
z 2.6.2012 a z 3.7.2012. O týchto ďalších vytopeniach sa nedozvedel nikdy priamo od žalobkyne, ale
vždy iba od pána B. ktorému sa zrejme pani žalobkyňa bola priamo sťažovať. V súvislosti s týmito
ďalšími vytopeniami sa bol do jeho bytu pozrieť pán Pilár, snažili sa nájsť príčinu vytopení a raz napr.
zistil, že netesnil záchod, raz zistil, že v kúpeľni zo sifónu kvapkalo pod vaňou, ale boli aj prípady, kedy

jednoducho nevedeli zistiť príčinu. V každom prípade, pokiaľ on sa dozvedel o tom, že k vytopeniam
došlo a príčinu zistil, tak volal na odstránenie tejto poruchy vodára, resp. priamo zamestnanca družstva.
Bližším spôsobom to upresniť nevedel, pretože už nemal k dispozícii o tom ani žiadne doklady. Mal
vedomosť o tom, že do jeho bytu v súvislosti s vytopeniami prišli zamestnanci družstva možno jeden
alebo dva krát, pričom on nájomcom predmetného bytu je asi od roku 1970 a v súvislosti s predmetným

bytom sa menili ventily na meračoch, menil batériu v kúpeľni, v kuchyni menil pôvodné staré batérie za
pákové, tiež v kúpeľni menil sifón a v kuchyni a iné úpravy alebo nejakú rekonštrukciu v byte nerobil a byt
je v podstate v pôvodnom stave. Nevylúčil, že v súvislosti s vytopením z 23.11.2011 príčinou vytopenia
mala byť poškodená odpadová rúra vo WC. Záverom podotkol, že žalobkyňa od neho nežiadala, s
výnimkou tejto žaloby, žiadnu náhradu škody.

8. Žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu W. ako člena predstavenstva vo svojej
výpovedi (č. l. 202 a nasl. spisu) uviedol, že z pozície údržby v roku 2012 v siedmom mesiaci bola,
pokiaľ ide o byty pána Lissauera a pani M. hlásená závada, bol urobený na základe toho výjazd so
záverom, že žiadna závada zistená nebola. Iné závady pred týmto období alebo po tomto období na

družstve hlásené neboli. Potvrdil, že pán Lissauer užíva predmetný byt na N. na základe nájomnej
zmluvy, ktorého vlastníkom je stále družstvo, ktoré postupuje vo vzťahu k predmetným bytom na N.h s
povinnosťami správcu. Pokiaľ ide o akékoľvek vady v byte, tieto si je povinný odstraňovať pán Y. sám
alebo môže požiadať o ich odstránenie družstvo. Vo vzťahu k bežnej údržbe uviedol, že ide o skupinu
vecí, ktoré sa robia na základe revízií a v tomto prípade sa to vzťahuje výlučne na plyn, nevzťahuje

sa povinná revízia na rozvody vody. Preto napríklad, pokiaľ ide o stupačky v bytovom dome, tieto boli
menené v roku 2008 v súvislosti s novými materiálmi a viac družstvo v tejto veci nemalo dôvod robiť
akékoľvek údržby, revízie a podobne. Okrem predmetného výjazdu a hláseného vytopenia pani Spurnou
v roku 2012 družstvo nerealizovalo žiadnu opravu alebo výmenu v byte pána Y. Všeobecne uviedol, že
potrebuopravyalebovýmenyvbytejepovinnýhlásiťnájomca,nazákladečohopotomdružstvorealizuje

príslušnú opravu a povinnosť hradiť za ňu má nájomca, prípadne nájomca si môže realizovať opravu
sám alebo prostredníctvom tretej osoby ako odborne znalej. K technickému stavu bytu nájomcu pána
Lissauera sa vyjadriť nevedel a nemal vedomosť o tom, že by družstvu boli hlásené nejaké sťažnosti,
resp. pripomienky v súvislosti s prípadným zlým technickým stavom bytu pána Y.

9. Zo svedeckej výpovede V. (č. l. 204 a nasl. spisu) súd zistil, že svedok býva na Kuznámyho ulici v
Košiciach v byte na 1. poschodí (byt č. 5), je teda susedom strán sporu a žalovaný je tiež správcom
bytového domu. Aktuálne je predsedom vlastníkov a nájomcov bytov predmetného bytového domu.
Vedel, čo je predmetom konania s vedomosťou, že v roku 2010 sa dozvedel, že preteká voda, na čosa išiel pozrieť a zistil, že už aj v kočikárni tiekla voda so zistením, že príčina sa nachádza v byte
pána Y. do ktorého sa však nedalo dostať, keďže bol na dovolenke, preto volal najprv policajtov, títo
volali požiarnikov, ktorí sprístupnili otvorenie predmetného bytu cez balkón. On osobne v byte pána

Y. nebol, pričom niekto z požiarnikov mu povedal, že príčinou vytopenia je prasknutá hadička do WC.
V tejto súvislosti nebol ani v byte pani M. a preto nepoznal rozsah poškodenia jej bytu a ani pani M.
ho o tom neinformovala. V súvislosti s akýmikoľvek inými vytopeniami v byte pani Spurnej uviedol, že
pár krát za ním pani Spurná bola, že opäť to preteká a v jednom prípade v byte pána Lissauera zistil,
že preteká pod vaňou, na čo upozornil aj pána Lissauera. Ešte pri jednom prípade zistil na WC, že

je poškodený spoj pri toaletnej mise. Nejakým bližším spôsobom do týchto záležitostí nezasahoval a
takisto nevedel presne špecifikovať, o aké dátumy topení by malo ísť. Potvrdil, že v súvislosti s týmto
konaním sa podpísal pod čestné vyhlásenie, v súvislosti s ktorým ho oslovila pani Spurná, a v súvislosti
s ktorým navštívil advokátsku kanceláriu s tým, že mu dali prečítať už vypracované čestné prehlásenie,
pod ktoré sa podpísal. K obsahu čestného vyhlásenia z 24.6.2013 uviedol, že napriek tomu, že sa pod
neho podpísal, v byte pani M. nebol a teda rozsah poškodenia vytopenia z 13.8.2010 nepozná a takisto

on osobne príčinu závady nezistil. K vytopeniu z 23.11.2011 uviedol, že nevylučuje, že mohlo ísť o
vytopenie z tohto dátumu, pričom v tomto prípade v byte pani Spurnej bol a videl fľaky a zistil tiež príčinu,
tak ako je vyšpecifikovaná v predmetnom vyhlásení. Tiež uviedol, že napriek tomu, že sa podpísal po
predmetné čestné vyhlásenie, nemôže potvrdiť, že by pracovníci družstva nejakú závadu v byte pána Y.
mali odstrániť. V ostatnom súhlasil s uvedenými údajmi predmetného čestného vyhlásenia. Byt užívaný

pánom Lissauerom zhodnotil tak, že nebol v ňom udržiavaný poriadok, čo je však vecou majiteľa bytu;
k technickému stavu pána Y. sa vyjadriť nevedel.

10. Svedok I. vo svojej svedeckej výpovedi (č. l. 205 a nasl. spisu) uviedol, že je zamestnancom
žalovaného od roku 2012 ako kúrenár, plynár, inštalatér a vodár. Mal vedomosť o tom, že sa v súvislosti

s vytopením u pani M. zúčastnil výjazdu v roku 2012, keď na havarijnú službu žalovaného bolo hlásené
u pani M. vytopenie. V tejto súvislosti vypracoval tiež zápis, avšak k nemu upresnil, že aj keď je tam
uvedené, že do bytu pána Y. sa nedostal, neskôr po tom, čo tento zápis bol spísaný, sa do tohto bytu
dostal a údaj uvedený v zápise už neskôr z tohto dôvodu nekorigoval. U pána Y. nezistil žiadnu závadu
a v byte u pani M. v strede chodby sa nachádzal fľak; nepamätal si, či suchý alebo mokrý.

11. Svedkyňa R. vo svojej svedeckej výpovedi (č. l. 216 a nasl. spisu) uviedla, že žalobkyňa a tiež
pán Lissauer sú jej susedia a žalovaný je správcom ich bytového domu. O predmetnom vytápaní mala
poznatkysodôvodnením,žesrodinoubývavbytovomdomena1.poschodíavrámcilíniejejbytubývajú
na 4. poschodí žalobkyňa a pán Lissauer na 5. poschodí. Mala vedomosť o tom, že v lete roku 2010

ich pán Y. vytopil a bolo to v čase, keď sa vracali z dovolenky a vo vlastnom byte našli svojich rodičov
s vedrami po členky vo vode. Okrem spálne mali vytopené všetko, a keďže s pani M. sa navštevujú,
poznajúsaakosusedia,malavedomosťotom,ževytopenábolaajpaniSpurná,ktorámalavbytetakisto
veľa vody. Mala vedomosť o tom, že pani Spurná bola viac krát vytopená. V tejto súvislosti bola niekoľko
krát aj v jej byte, videla na jej stenách fľaky, ktoré neskôr zažltli, pričom aj v deň tejto svedeckej výpovede

jej pani M. volala, že je opäť vytopená. Potvrdila tiež, že sa podpísala pod čestné vyhlásenie a k spísaniu
tohto vyhlásenia došlo tak, že si ju právny zástupca žalobkyne predvolal do advokátskej kancelárie,
spýtal sa jej na vytopenia, k čomu ona uviedla svoje poznatky, tieto následne boli spracované a boli
jej dané na podpis. Súčasne potvrdila, že údaje uvedené v čestnom vyhlásení sú pravdivé. Konkrétne
údaje vytopení si nepamätala. Taktiež sa nevedela vyjadriť ku konkrétnemu rozsahu vytopení, pokiaľ ide

o ďalšie vytopenia v byte pani Spurnej. Mala tiež vedomosť o tom, že pani Spurná si robila z jednotlivých
vytopení fotky. K príčinám vytopení sa vyjadriť nevedela. Od pani M. mala poznatok o tom, že pán
Lissauer sa nedostatočne stará o svoj byt.

12. Z listinného dokladu - Čestné vyhlásenie zo 4.7.2013 (č. l. 95 spisu) vyplýva, že predmetné

čestné vyhlásenie vystavila pani R. dňa 4.7.2013, ktorým čestne vyhlásila, že bola osobne prítomná pri
udalostiach nižšie uvedených a že tieto udalosti sú pravdivo opísané; čestné vyhlásenie obsahuje popis
vytopenia zo dňa 13.8.2010 a ďalej uvádza vytopenia z 23.11.2011, z 1.5.2012, z 2.6.2012, z 3.7.2012
a z 26.4.2013.

13. Z listinného dokladu - Čestné vyhlásenie z 24.6.2013 (č. l. 96 spisu) vyplýva, že predmetné čestné
vyhlásenie vystavil pán V. dňa 24.6.2013, ktorým čestne vyhlásil, že bol osobne prítomný pri udalostiach
nižšie uvedených a že tieto udalosti sú pravdivo opísané; čestné vyhlásenie obsahuje popis vytopenia
zo dňa 13.8.2010, 23.11.2011 a z 1.5.2012, z 2.6.2012, z 3.7.2012.14. Svedok R. vo svojej svedeckej výpovedi (č. l. 268 a nasl. spisu) uviedol, že bol likvidátorom poistných
udalostí žalovaného ako poistenca v poisťovni Allianz, a.s., u ktorej je zamestnaný od roku 2010, a

ohľadne ktorých ako poškodená vystupovala žalobkyňa. K poistnej udalosti z 13.8.2010 potvrdil, že
bol likvidátorom tejto poistnej udalosti, pričom ušlo o štandardne nahlásenú škodovú udalosť zo strany
pracovníka Stavebného bytového družstva, čiže žalovaného, na základe čoho jeho iný kolega realizoval
ohliadku v byte u žalobkyne, na základe čoho neskôr vypracoval rozpočet, o ktorý žalobkyňa žiadala;
určitá peňažná čiastka poškodenej bola vyplatená z poistky žalovaného. Podkladom pre rozpočet,

ktorý vypracoval osobne ako likvidátor poistnej udalosti, bola výlučne ohliadka a fotodokumentácia,
ktorú vypracoval v rámci ohliadky jeho kolega. Pri stanovení náhrady škody vychádzal pri zostavovaní
rozpočtu z rozsahu poškodenia, z cenníka, ktorý má poisťovňa pre vlastnú potrebu, čiže išlo o cenník
jednotlivých prác a materiálu, pričom poisťovňa hradí skutočnú škodu, pričom sa prihliada aj na
amortizáciu. Podotkol, že v prípade rozpočtu sa nevychádza zo žiadnych dokladov, ktoré by v iných
prípadoch poškodený mal predkladať.

15. Svedkyňa R. vo svojej svedeckej výpovedi (č. l. 269 a nasl. spisu) uviedla, že je zamestnaná v
poisťovni Allianz, a.s. ako likvidátor poistných udalostí od roku 2005 a bola likvidátorkou poistnej udalosti
z 23.11.2011 poškodenej žalobkyne. Predmetná poistná udalosť bola nahlásená žalovaným, pričom ako
dôvod bolo uvedené prasknutie prípojky k studenej vode v stúpačke na 5. poschodí. Iný zamestnanec

poisťovne na základe hlásenej poistnej udalosti realizoval ohliadku; poškodená žalobkyňa súhlasila so
stanovením výšky škody rozpočtom, na základe čoho vypracovala rozpočet, ktorého podkladom bola
ohliadka, tiež cenník a v zmysle vypracovaného rozpočtu poisťovňa nahradila žalobkyni ako poškodenej
určité peňažné plnenie. Podotkla, že v rámci ohliadky k predmetnej poistnej udalosti bolo zahrnuté
aj poškodenie sadrokartónového stropu a dvierka na toalete do stupačky u poškodenej a v zmysle

štandardného postupu si vyhľadala v systéme, či ten istý rozsah poškodenia nebol hlásený už pri
predchádzajúcich poistných udalostiach, pričom súčasne zistila, že tento rozsah poškodenia bol už
hlásený pri poistnej udalosti z roku 2010, na základe čoho náhradu na peňažné plnenie poisťovňa znížila
o škodu za poškodenie za sadrokartónový strop a dvierka na toalete do stúpačky.

16. Z listinných dokladov na č. l. 13, 14, 19 vyplýva, že ide o Súpis prác vystavený spoločnosťou M.
s rozpisom: osekanie obkladu 20 m2 x 7 EUR = 140 EUR, odstránenie maľby 189 m2 x 1,10 EUR =
207,90 EUR, osadenie rohovej lišty 38 bm x 3 EUR = 114 EUR, štukovanie 189 m2 x 4,90 EUR = 926,80
EUR, maľovanie 189 m2 x 1,20 EUR = 226,80 EUR, obklad, dlažba 17,5 m2 x 15,20 EUR = 226 EUR,
elektroinštalácia vypínač 3 ks x 5 EUR = 15 EUR, zásuvka 1 ks x 7 EUR = 7 EUR, rámček 1 ks x 11

EUR = 11 EUR, ventilátor 2 ks x 22 EUR = 44 EUR, kábel 16,50 EUR a 11,20 EUR, montáž 30 h x 5
EUR = 150 EUR, vodoinštalácia demontáž 4 h x 5 EUR = 20 EUR, montáž 16 h x 5 EUR = 80 EUR,
doprava 110 EUR; spolu 2.385 EUR; ďalej ide o Príjmový pokladničný doklad zo 7.5.2012 vystavený
identickým dodávateľom na sumu 2.385 EUR prijatú od p. E. Spurnej za prevedené stavebné práce
a ide o Faktúru 1/5/2012 zo dňa 4.5.2012 vystavenú identickým dodávateľom na sumu 2.385 EUR za

prevedené stavebné práce.

17. Z listinného dokladu na č. l. 14 vyplýva, že ide o Príjmový pokladničný doklad vystavený Ľudmilou
Koreňovou z 25.5.2012 na sumu 398,64 eur prijatú od W. vystavený G. ako úhradu fa 2012/11.

18. Z listinného dokladu na č. l. 18 vyplýva, že ide Faktúru č. 2012/11 vystavenú dodávateľom Ľudmilou
Koreňovou dňa 25.5.2012 na sumu 398,64 EUR na meno W. ktorá bola vystavená za prevedené
podlahárske práce oprava a montáž vlysov po zatečení podľa popisu vykonaných prác: demontáž
okopnej lišty, demontáž vlysov po zatečení, očistenie vlysov, znovu nalepenie vlysov, celoplošné
tmelenie a prebrúsenie, lakovanie 2 x a dodávka materiálu, dodávka a montáž okopnej lišty.

19. Z listinného dokladu na č. l. 16 vyplýva, že ide o pokladničný ústrižok preukazujúci úhradu sumy 197
EUR dňa 19.5.2012 spoločnosťou S. (svietidlá) bez bližšej špecifikácie tovaru.

20. Z listinného dokladu na č. l. 16 vyplýva, že ide o pokladničný ústrižok preukazujúci úhradu sumy

6,20 EUR dňa 2.4.2012 fy W. za tovar: Ventil plavákový.

21. Z listinného dokladu na č. l. 16 vyplýva, že ide o pokladničný ústrižok preukazujúci úhradu sumy 8,02
EUR spoločnosťou Bakera s.r.o. za tovar: Fresh Blanco obkl. 25x38 I. A, 16,7000 .... 0,480 m2.22. Z listinného dokladu na č. l. 15 vyplýva, že ide o nečitateľnú písomnosť.

23. Z listinného dokladu na č. l. 17 vyplýva, že ide o Faktúru 018/2012 zo dňa 17.5.2012, splatnú dňa
31.5.2012 vystavenú dodávateľom 3linea, spol. s r.o. pre odberateľa W. na sumu 549,89 eur za tovar:
HG vaň. bat. na omietku Focus E2 chrom, HG umýv. bat. Focus E2 chrom, HG sprch. sada Croma 100
so sprchovou hadicou a IDEAL STANDARD Connect CUBE skrinka po umývadlo 55 x 42 x 52 biela (v
cene 248,80 EUR + 20 % DPH, t.j. s DPH cena 298,56 EUR, pozn. súdu).

24. Z listinného dokladu - poistná zmluva (č. l. 280 a nasl. spisu) vyplýva, že Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzatvorili v písomnej podobe dňa 30.12.2009
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami s
dojednaným druhom poistnej činnosti: bežná údržba bytového fondu, opravy veľkého rozsahu bytového
fondu, oprava a údržba výťahov, prevádzka bytových a nebytových priestorov a služby spojené s

bývaním, investičná výstavba, vlastníctvo bytu a nebytového priestoru v bytovom dome vrátane krížovej
zodpovednosti za škodu, PS na jeden bytový dom. Súčasťou predmetnej zmluvy je tiež jej príloha so
zoznamom bytových domov, v ktorých okrem iného figuruje tiež bytový dom Kuznámyho č. 31, Košice
(položka 88 prílohy).

25. Z listinného dokladu (č. l. 189 spisu) - Hlásenie škodovej udalosti - majetok, zodpovednosť za
škodu vyplýva, že predmetné hlásenie podal žalovaný ako poistený vo vzťahu k Poistnej zmluvy
511033344 s vyplnením údajov o škodovej udalosti s dátumom vzniku 13.8.2010, miesto vzniku: N.
príčina vzniku škody a popis jej priebehu: V byte na 5. poschodí praskla prípojka k WC/č.b. 22, s
vyznačením škody zo zodpovednosti za škodu, s vyznačením zodpovedáte za škodu: áno, s údajom

poškodeného p. Eva Spurná, a to zo dňa 18.8.2010, ktoré je súčasne podpísané žalovaným, pričom
súčasťou predmetného hlásenia sú tiež údaje vyplnené poškodenou toho istého dátumu, pričom v
kolónke „zoznam poškodených alebo zničených vecí“ je uvedené: predsieň - poškodená maľba - steny,
WC - poškodená maľba, poškodené kazety na strope, poškodený obklad, kúpeľňa - poškodené kazety
na strope, poškodený nábytok, kuchyňa - poškodená maľba - steny, detská izba - poškodená maľba,

poškodené parkety, koberec a obývacia izba - poškodená maľba, poškodené parkety. Z predmetného
hlásenia ďalej vyplýva, že ohliadku uskutočnil Eugen Kováč a k predmetnej škodovej udalosti bolo
priradené číslo 1070108148. Predmetné hlásenie prijala poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa
12.11.2010.

26. Z listinného dokladu (č. l. 191 spisu) - Zápis z obhliadky a prejednania škody vyplýva, že v rámci
predmetného zápisu boli vyplnené údaje o škode so zápisom poisteného SBD I Košice, dátum vzniku
škody: 13.8.2010, miesto vzniku škody: byt, N. príčina škody: v bytovom dome v byte na 5. poschodí
praskla prípojka vody (flexi hadica) do splachovača WC, pričom škoda bola preukázaná pri obhliadke,
vlastníkom poškodených vecí je Eva Spurná. V časti poškodené veci vyplýva zápis:

1. kuchyňa 4,75 x 1,6 m s popisom poškodenia: maľba: strop + stena, ktorá si vyžaduje kompletnú maľbu
2. kuchyňa - stena 0,5 m2 s popisom poškodenia oškrabanie maľovky s nutnosťou oškrabovanie +
vyspravovanie
3. chodba (2,5 x 1,7) + (3,5 x 1,0) m2 s popisom poškodenia zatečené stropy s nutnosťou maľby stropov
4. chodba 13,95 x 2,6 m s popisom poškodenia zatečené steny s potrebou maľby stien

5. chodba - strop 1,5 m2 s popisom poškodenia oškrabanie maľovky a s potrebou oškrabovanie +
vyspravenie
6. chodba - steny 1,5 m2 s popisom poškodenia oškrabovanie maľovky s potrebou oškrabovanie +
vyspravovanie
7. detská 3,8 x 3,6 m s popisom poškodenia zatečený strop a steny s potrebou kompletnej maľby

8. detská - strop 1,0 m2 s popisom poškodenia oškrabovanie maľovky s potrebou oškrabovanie +
vyspravovanie
9. detská - steny 3,0 m2 s popisom poškodenia oškrabovanie maľovky s potrebou oškrabovania a
vyspravenia
10.detská-rozmery3,8x3,6mspopisompoškodeniazatečenéparketyspotreboubrúseniaalakovania

11. koberec - kovral 3,8 x 3,6 m s popisom poškodenia zamočený
12. WC stropné kazety s potrebou výmeny (minerál 0,6 x 0,6m; 3 ks) s popisom poškodenia zničené
a s potrebou výmeny14. WC - zadná stena - bukas s povrchovou úpravou hrúbka 2 cm (1,65 x 0,8) + (0,39 x 0,75) 2 ks,
dvierka 0,38 x 0,75 m 1 ks s popisom poškodenia: zničené - napučané s potrebou výmeny, dem., mont.
17. WC - steny 3,1 x 2,6; 1 ks s popisom poškodenia: poškodená maľba a s potrebou maľby stien

kúpeľňa - stropné podhľady s popisom poškodenia zničené s potrebou výmeny, dem., mont. (rozmery
0,6 x 0,6 m 3 ks)
kúpeľňová skrinka s umývadlom 0,3 x 0,3 x 2,05 m 1 ks pri obstarávacej cene 398 EUR s popisom
poškodenia zničená skrinková časť okrem umývadla s potrebou výmeny, zvyšok: umývadlo
Obývačka rozmery 5,6 x 3,6 m s popisom poškodenia maľba strop a steny s potrebou kompletnej maľby

Obývačka rozmery 5,6 x 3,6 m s popisom poškodenia zatečené parkety s potrebou brúsenia a lakovania
Zbieranie vody, čistenie, sušenie, upratovanie po maľovaní 16 hodín
Sťahovanie nábytku 6 hodín
Elektroinštalácia - kuchyňa s popisom poškodenia zatečená s potrebou kontroly - 2 hodiny.
Pod predmetný zápis je podpísaný likvidátor poisťovne, tiež poškodená. Z predmetného zápisu súčasne
vyplýva, že plnenie bude realizované na základe rozpočtu, pričom poškodená bola prítomná pri ohliadke

škody.

27. Z listinného dokladu (č. l. 193 spisu) - Výpočet skutočnej škody regresný nárok k 30.4.2015
(vygenerované z počítača, pozn. súdu) vyplýva, že vo vzťahu k poistnej udalosti č. 1070108148 bola
vyčíslená skutočná škoda na stavebných súčastiach spolu vo výške 370,12 EUR, na hnuteľných veciach

spolu 179,60 EUR a regresný nárok spolu vo výške 549,73 EUR. Z tabuľky označenej I: maľovky v
cenách je práca plus materiál a sú uvažované upratovacie práce s maľovaním, čistenie vrátane čistiacich
prostriedkov je zaznamenané:
1. kuchyňa, druh maľby tekuté zmesi, výška 2,6, dĺžka 4,8, šírka 1,6, plocha 40,6 so škodou 31,86 EUR
2. chodba, druh maľby tekuté zmesi, dĺžka 1,0, šírka 7,8, plocha 7,8 s vyčíslenou skutočnou škodou

6,08 EUR
3. chodba, druh maľby tekuté zmesi, plocha 36,3, pri vyčíslenej skutočnej škody 28,45 EUR
4. izba 1, druh maľby tekuté zmesi, výška 2,6, dĺžka 3,8, šírka 3,6, plocha 52,2, pri výpočte skutočnej
škody 40,91 EUR
5. WC, druh maľby tekuté zmesi, dĺžka 3,1, šírka 2,6, plocha 8,1, pri výpočte skutočnej škody 6,32 EUR

6. izba 2, druh maľby tekuté zmesi, výška 2,6, dĺžka 5,6, šírka 3,6, plocha 68, pri výpočte skutočnej
škody 53,34 EUR.
V tabuľke označenej II - ostatné práce sa uvádza:
11. premiestnenie nábytku po škode v množstve 6 hodín pri sadzbe 1,7 EUR a skutočnej škode 10,20
EUR,

12. svojpomocné opravné práce - hnuteľné veci v množstve 10 hodín pri sadzbe 3 EUR a pri vyčíslenej
skutočnej škode 30 EUR
13. čistenie kobercov pri množstve 13,7 m2, sadzbe 0,850 a určenej skutočnej škode 11,63 EUR
14. čistenie, sušenie, dezinfekcia, zbieranie vody pri množstve 16 hodín a sadzbe 1,7 s vyčíslenou
skutočnou škodou 27,20 EUR

16. prebrúsenie parkiet v množstve 33,9 m2 pri sadzbe 6 EUR s určenou skutočnou škodou 203,16 EUR.
Ďalej v tabuľke označenej III - hnuteľné veci sú uvedené údaje:
25. oškrabanie maľovky s určenou skutočnou škodou 5,70 EUR,
26. sadro. kazety kúpeľňa so stanovenou skutočnou škodou 8,07 EUR,
27. zástena WC so stanovenou skutočnou škodou 16,33 EUR,

28. dvierka WC so stanovenou skutočnou škodou 3,78 EUR,
29. sadro. kazety WC so stanovenou skutočnou škodou 2,69 EUR a
30. kúpeľňová skrinka 1 ks so stanovenou skutočnou škodou 64 EUR.

28. Z listinného dokladu (č. l. 195 spisu) - Hlásenie škodovej udalosti- ZODPOVEDNOSŤ vyplýva, že

predmetné hlásenie podal žalovaný ako poistený vo vzťahu k Poistnej zmluve č. 511033344 s vyplnením
údajov o škodovej udalosti s dátumom vzniku 23.11.2011, miesto vzniku: N. príčina vzniku škody a
popis jej priebehu: Praskla prípojka SV-WC v byte na 5.p., s vyznačením zodpovedáte za škodu: áno,
ktoré je súčasne podpísané žalovaným, pričom súčasťou predmetného hlásenia sú tiež údaje vyplnené
poškodenou toho istého dátumu (14.12.2011). Z predmetného hlásenia ďalej vyplýva, že predmetnej

škodovej udalosti bolo priradené číslo 1170107719. Predmetné hlásenie prijala poisťovňa Allianz -
Slovenská poisťovňa 16.12.2011.29. Z listinného dokladu (č. l. 197 spisu) - Zápis z obhliadky a prejednania škody 1 vyplýva, že v rámci
predmetného zápisu boli vyplnené údaje o škode - č. PU 1170107719 so zápisom dátumu vzniku škody:
23.11.2011, miesto vzniku škody: N. poškodená: S. príčina škody: v dvanásťposchodovom bytovom

byte na piatom poschodí praskla vodovodná prípojka v mieste pred vodomerom od stupačky k WC.
Unikajúca voda pretiekla do bytu na štvrtom poschodí, kde poškodila maľbu WC a chodby, vo WC sa
poškodili stropné kazety. Voda stiekla aj na keramickú podlahu vo WC, kde dvere v spodnej časti nasiakli
vodou. Nasiakli vodou aj dvierka zadnej steny WC k stupačkám. Dátum obhliadky: 23.11.2011, obhliadku
vykonal Július Sklenka. Kto zodpovedá za škodu: Stavebné bytové družstvo I., Vojenská 14. Spôsob

opravy: svojpomocne. Výpočet škody: rozpočtom. V časti Popis a rozsah škody vyplýva zápis:
Maľby a omietky: 1. chodba - strop, plocha poškodenia 1,7 m2, druh povrchovej úpravy: maľba, spôsob
opravy: zatečená maľba - maľovanie, 2. chodba - strop, plocha poškodenia 5,95 m2, druh povrchovej
úpravy: maľba, spôsob opravy: zatečená maľba - maľovanie, 3. chodba - steny komplet, plocha
poškodenia 36,4 m2, druh povrchovej úpravy: maľba, spôsob opravy: zatečená maľba - maľovanie, 4.
WC - steny jednotlivo, plocha poškodenia 36,4 m2, druh povrchovej úpravy: maľba, spôsob opravy:

zatečená maľba - maľovanie.
Stavebné súčasti: 1. dvere - plné biele hladké vnútorné, rozmer: 60/197 cm, materiál: drevo, sololit,
miestnosť: WC, 1 ks, spôsob poškodenia: v spodnej časti nasiaknuté vodou, spôsob opravy: sušenie,
obrúsenie spodnej hrany, 2. podhľad - sadrokartónové kazety, rozmer: 60/60 cm, 20/60 cm, materiál:
sadrokartón, miestnosť: WC, 1 ks, spôsob poškodenia: 2 ks 60/60 cm, 2 ks 60/20 cm - zatečené,

spôsob opravy: výmena, 3. dvierka k stupačke - bukas laminovaný, rozmer: 40x75 cm, materiál:
bukas, miestnosť: WC, 1 ks, spôsob poškodenia: zatečené, rozmočené na hranách napučané,spôsob
opravy: výmena, s tým, že pod predmetný zápis je podpísaný likvidátor poisťovne, tiež poškodená.
Z predmetného zápisu súčasne vyplýva, že plnenie bude realizované na základe rozpočtu, pričom
poškodená bola prítomná pri ohliadke škody.

30. Z listinného dokladu (č. l. 200 spisu) - Výpočet skutočnej škody regresný nárok k 30.4.2015
(vygenerované z počítača, pozn. súdu) vyplýva, že vo vzťahu k poistnej udalosti č. 1170107719 bola
vyčíslená skutočná škoda na stavebných súčastiach spolu vo výške 38,26 EUR, na hnuteľných veciach
spolu 24,51 EUR a regresný nárok spolu vo výške 62,78 EUR. Z tabuľky označenej I: maľovky v

cenách je práca plus materiál a sú uvažované upratovacie práce s maľovaním, čistenie vrátane čistiacich
prostriedkov je zaznamenané:
1. chodba, druh maľby tekuté zmesy, plocha 1,7 so škodou 1,40 EUR
2. chodba, druh maľby tekuté zmesy, plocha 6,0 s vyčíslenou skutočnou škodou 4,90 EUR
3. chodba, druh maľby tekuté zmesy, plocha 36,40, pri vyčíslenej skutočnej škody 29,98 EUR

4. WC, druh maľby tekuté zmesy, plocha 2,4, pri výpočte skutočnej škody 1,98 EUR
V tabuľke označenej II - ostatné práce sa uvádza:
12. svojpomocné opravné práce - neodborné v množstve 5 hodín pri sadzbe 1,7 EUR a pri vyčíslenej
skutočnej škode 8,50 EUR
14. čistenie, sušenie, dezinfekcia, zbieranie vody pri množstve 4 hodín a sadzbe 1,7 s vyčíslenou

skutočnou škodou 6,80 EUR
Ďalej v tabuľke označenej III - hnuteľné veci sú uvedené údaje:
25. podhľad so stanovenou skutočnou škodou 6,97 EUR,
26. dvierka k stupačke so stanovenou skutočnou škodou 2,24 EUR.

31. Z listinného dokladu - list vo veci ukončenia likvidácie z 13.8.2010 (č. l. 166 spisu) vyplýva, že
poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobkyni dňa 11.1.2011, že vo veci poistnej
udalosti 1070108148 z 13.8.2010 bola ukončená likvidácia, v rámci ktorej jej priznávajú ako poškodenej
náhradu škody vo výške 549,73 EUR spôsobenú vytopením jej bytu z prasknutej flexi hadice na 5.
poschodí.

32. Z listinného dokladu - list vo veci ukončenia likvidácie z 23.11.2011 (č. l. 167 spisu) vyplýva že
poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobkyni dňa 16.1.2012, že vo veci poistnej
udalosti 1170107719 z 23.11.2011 jej zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu poukazujú
náhradu škody vo výške 56,31 EUR spôsobenú vytopením jej bytu; náhrada bola stanovená rozpočtom

nákladov pri výpočte: výška skutočnej škody 62,78 EUR mínus 6,47 EUR ako náhrada za poškodené
SDK kazety a dvierka do stupačky vo WC (poukázané 12.1.2011).33. Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach argumentovala tým, že nemala možnosť zistiť príčinu,
prektorújejbytbolkonštantnevytápaný,pričomnikdynetvrdila,ževytopeniez3.7.2012bolospôsobené
výlučnežalovanýmv2.rade.Pokiaľžalovanýv1.radetvrdí,žedôvodvytopeniaz3.7.2012nepochádzal

zo strany žalovaného v 2. rade, muselo mu byť viac než zrejmé, že toto vytopenie má príčinu niekde inde,
a preto mal podniknúť náležité šetrenie a zistiť, z akého dôvodu bol byt žalobkyne vytopený. Navyše
žalovaný v 1. rade bol niekoľko krát upozorňovaný na to, že byt, resp. stavebné súčasti bytového domu
v jeho správe sú v zlom technickom stave. Z množstva poistných udalostí, ku ktorým došlo, musel
tiež vedieť, že dochádza k vytopeniam bytu žalobkyne a napriek tomu žalovaný v 1. rade nepodnikol

akékoľvek kroky k tomu, aby opakujúcej sa škode na majetku žalobkyne zamedzil. Skutkový stav, kedy
je byt vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a súčasne je užívaný žalovaným v 2. rade nemôže byť
na ťarchu žalobkyne iba z dôvodu, že nedokáže určiť príčinu vytopenia. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie NS SR zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č.
R9/1992, v zmysle ktorého: „Ak bol vlastník pozemku v konkrétnom prípade upozornený na to, že
stav porastov na pozemku hrozí spôsobením škody, je jeho povinnosťou (aj keď pozemok odovzdal do

užívania inému) užívateľa pozemku aspoň upozorniť na závadný stav a na potrebu vykonať potrebné
opatrenia. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok aj zodpovednosť vlastníka pozemku za
škodu vzniknutú zo zlého stavu porastov na jeho pozemku.“ Uvedený právny názor NS SR je možné
analogicky aplikovať na prejednávanú vec. K tvrdeniam žalovaného v 1. rade o tom, že v prípade výjazdu
pracovníka žalovaného, pokiaľ sa tento nedostal do bytu žalobkyne zdôvodnila, že v čase výjazdu sa

žalobkyňa v byte nezdržiavala, a preto svoj byt nemohla ani sprístupniť. Preto výklad žalovaného v 1.
radeotom,žežalobkyňapracovníkažalovanéhov1.radenevpustiladobytujenesprávnyazavádzajúci.
K obrane žalovaných spočívajúcej v tvrdení, že fotky údajne nepreukazujú, že ide o vytopenie v byte
žalobkyne uviedla, že pokiaľ existuje metóda, ktorou sa dá fotiť mokrý fľak na stene kúpeľne a zároveň
odfotiť samotný byt žalobkyne, určite by bola použitá. K vytopeniu z 13.8.2010 uviedla, že predmetné

vytopenie bolo jednoznačne preukázané, pričom rozsah vytopenia preukazuje nielen zápis vykonaný
poisťovňou, ale aj čestné vyhlásenia R. Príčina vytopenia je zdokumentovaná v zápise poisťovne: „V
bytovom dome v byte na 5. posch. praskla prípoja vody (flexi hadica) do splachovača WC.“ Zároveň pri
objasňovaní príčiny vytopenia bol osobne prítomný pán B. ktorý k veci uviedol: „. bol v čase vytopenia na
dovolenke a pred odchodom nevypol hlavný uzáver vody pre svoj byt ... Po sprístupnení bytu sme zistili,

že hlavný uzáver vody nebol uzatvorený a praskla prítoková hadička do nádržky WC. Cez prasknutú
hadičku pretekala voda a stupačka neustále tlačila vodu do prasknutej hadičky WC, cez ktorú unikla
voda do bytu p. Lissauera a do ostatných bytov pod ním.“ Zodpovednosť žalovaných na danom vytopení
je daná porušením ustanovení § 415 a 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o zodpovednosť
žalovaného v 1. rade s následnou citáciou ustanovenia § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.

Vzhľadom na dlhotrvajúci dezolátny stav bytu žalovaných bolo len otázkou času, kedy dôjde k tak
závažnému vzniku škody, aká nastala dňa 13.8.2010. Žalovaný v 1. rade ako vlastník daného bytu
zodpovedá za jeho stav a za škodu spôsobenú osobami užívajúcimi daný byt. Napriek tomu žalovaný
v 1. rade nevykonal žiadne opatrenia na udržiavanie bytu v takom stave, aby nehrozila porucha na
vybavení bytu, ktorá následne spôsobila škodu žalobkyni. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade je daná

porušením ust. § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Reťazením konania žalovaných došlo k
vzniku škody. Je zrejmé, že ak by si žalovaný v 1. rade riadne plnil svoje zákonné povinnosti a udržiaval
by nehnuteľnosť v dobrom stave, tak by (zastaralá a opotrebovaná) flexi hadica na WC nepraskla a
teda by nikdy nedošlo k vytopeniu. K vytopeniu z 23.11.2011 uviedla, že je jednoznačne preukázané, že
byt žalobkyne bol v daný dátum vytopený, pričom rozsah vytopenia preukazuje nielen zápis vykonaný

poisťovňou, ale aj čestné vyhlásenia Ing. Rity Kobularčíkovej a p. Jozefa Pilára. Aj v tomto prípade
žalovaný v 1. rade porušil svoje povinnosti vykonávať údržbu a opravy spoločných zariadení bytového
domu s poukazom na ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a tiež ust. § 8 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. a podporne ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zápisu z obhliadky
a prejednania škody z 23.12.2011 je ako popis vzniknutej škody uvedené: „V dvanásť poschodovom

bytovom dome v byte na piatom poschodí praskla vodovodná prípojka v mieste pred vodomerom od
stúpačky a WC. Unikajúca voda pretiekla do bytu na 4. poschodí, kde poškodila maľbu WC a chodby, vo
WC sa poškodili stropné kazety. Voda stiekla aj na keramickú podlahu vo WC, kde dvere v spodnej časti
nasiakli vodou. Nasiakli vodou aj dvierka zadnej steny WC k stúpačkám.“ Vodovodná prípojka (v časti
po meracie zariadenie) je spoločným zariadením slúžiacim všetkým užívateľom bytu v danom bytovom

dome, a to v zmysle definície ust. § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. K vytopeniam bytu žalobkyne v
dňoch 1.5.2012, 2.6.2012 a 3.7.2012 uviedla, že dôkazy o vytopení z týchto dní boli predložené spolu
so žalobou, a to fotodokumentáciou z uvedených dní. Okrem toho boli predložené vyjadrenia svedkov -
R.torí vo svojich čestných vyhláseniach potvrdili, že žalobkyňa bola v danom období opätovne vytápaná(mesiace máj, jún a júl), a že v jej byte (v čase už po rozsiahlej rekonštrukcii) dochádzalo opätovne
k vzniku škôd na maľbe a omietke. Teda boli viditeľné fľaky na strope a stenách v predsieni a WC.
Príčina vytápania je zrejmá z výpovede pána B. (viď. Čestné vyhlásenie zo dňa 24.6.2013), kde v časti

týkajúcej sa vytopení v dňoch 1.5.2012, 2.6.2012 a 3.7.2013 pán B. uvádza: „... v byte B. nenašiel
závadu ani privolaný technik z SBD I. Ja som pri jednej z obhliadok bytu B. zistil, že po spláchnutí toalety
p. Lissauera z odpadovej rúry od WC pretekala voda do šachty, a tak sa dostávala voda až do bytu
B.. Závadu odstránili pracovníci SBD.“ Vyššie uvedené len preukazuje laxný prístup žalovaného v 1.
rade k riešeniu celej situácie. Zároveň je to dôkaz o neodbornosti pracovníkov žalovaného v 1. rade,

ktorí mali údajne tieto vytápania riešiť. Aj v tomto prípade je zodpovednosť žalovaného v 1. rade daná
porušením ust. § 415 a 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade ako vlastník bytu, napriek
dvom vytopeniam z rokov 2010 a 2011, neudržiaval vybavenie bytu v požadovanom stave a v dôsledku
opotrebovania (poruchy) na odpadovej rúre od WC bola žalobkyňa opätovne vytápaná. Reťazením
konania žalovaného v 1. a v 2. rade došlo k vzniku škody. Je zrejmé, že ak by si žalovaný v 1. rade riadne
plnil svoje zákonné povinnosti a udržiaval by byt a jeho vybavenie v dobrom stave, tak by (zastaralá a

opotrebovaná) odpadová rúra od WC nepretekala, a teda by nikdy nedošlo k vytopeniu. Z uvedeného
vyplýva, že pri všetkých vytopeniach došlo k vzniku škody a je tiež zrejmé kto za ňu zodpovedá. Súčasne
boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti, vznik
škody, príčinná súvislosť, zavinenie poškodeného. Preto je žiaduce ďalej zaoberať sa výškou škody.
Žalobkyňa k výške škody uviedla, že upravila pôvodne požadovanú náhradu z pôvodnej sumy 6.295,19

EUR na sumu 5.072,51 EUR.

34. Zástupkyňa žalobkyne v písomnom podaní z 23.7.2014 (č. l. 163 a nasledujúce) upresnila, že
v návrhu na vydanie platobného rozkazu z 10.8.2012 sa uvádzajú sumy 2.000 EUR ako náklady
na svojpomocné odstránenie následkov nákladov za škody spôsobené vytopením z 13.8.2010 na

poškodenom zariadení bytu a doteraz neodstránených škôd ako napr. výmeny zdutých parkiet, nové
maľby,pričomdokladyktejtosumežalobkyňaposkytlaažpopodanížaloby,apretobolipredloženésúdu
neskôr. Predmetná suma zahŕňala sumu 980 EUR v zmysle predloženej kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej bolo zariadenie bytu pozostávajúce z kobercov, matracov, povlečenia a perín. Ďalšie sumy, ktoré
tvorili túto sumu boli jednak položky, ku ktorým žalovaná buď nedisponovala pokladničnými blokmi alebo

boli poskytnuté rodinou bez osobitného zazmluvnenia, a preto z dôvodu obavy neunesenia dôkazného
bremenabolaškodavcelkovejsumy207,27EURvzatáspäť.Druhúsumupredstavujúcupoistnéplnenia
uhradené poisťovňou z 11.1.2011 vo výške 549,73 EUR. Aj tieto sumy boli z týchto dôvodov zobraté
späť a zvyšná suma 263 EUR žalobkyňou bola vynaložená na výmenu zdutých parkiet v obývačke,
čo však žalobkyňa nevie doložiť relevantným spôsobom, a preto táto suma bola vzatá späť. Čiastku

350 EUR tvorí vyčíslená cena farby na maľovku spolu s prácou a dezinfekčnými nátermi potrebnými na
odstránenie následkov vytopení z 23.11.2011 a z 1.5.2012 a po rekonštrukcii bytu (najmä z 2.6.2012 a
3.7.2012). Keďže opäť došlo k opätovným vytopeniam, steny sú opäť zamokrené ako je možné vidieť
z fotografií, ktoré boli predložené súdu na CD nosiči. Následky vytopenia z 23.11.2011 bola žalobkyňa
nútená až do rekonštrukcie z hygienických dôvodov odstrániť svojpomocne, pričom náklady takého

odstránenia predstavovali sumu 119,32 EUR. Táto suma bola čiastočne uhradená poistným plnením zo
16.1.2012 vo výške 56,31 EUR, a preto bola v tejto výške vzatá späť. Náklady na odstránenie následkov
vytopení po vykonanej rekonštrukcii, najmä 2.6.2012 a 3.7.2012, ktoré odstránené do dnešného dňa
neboli, boli predbežne vyčíslené na 230,68 EUR. Táto suma bola určená rozpočtom, kedy v prípade
svojpomoci je cena obvyklá za penetračný náter a maľovku plus hygienický protiplesňový náter a

dezinfekciu, keďže ide o vytopenia v časti WC. Z dôvodu náročnosti unesenia dôkazného bremena po
zvážení aj v tejto časti vzala žalobu späť. Suma 4.343,83 EUR pozostáva z faktúr a pokladničných
blokov, ktorých kópie boli súdu spolu so žalobou predložené. Chybou pri písaní a počítaní do nej nebola
zahrnutásuma398,64EUR,ktorábolavzmyslečiastočnéhospäťvzatiaodpočítaná.Spolutieto3čiastky
dávajú výslednú sumu 6.693,83 EUR zahrňujúcu aj faktúru vo výške 398,64 EUR. V zmysle čiastočného

späťvzatia z 11.12.2012 bola odpočítaná suma 1.621,32 EUR, a to pokiaľ ide o nasledujúce položky:
- prvé tri položky z faktúry č. 018/2012 zo 17.5.2012 vo výške 251,33 EUR
- umývadlo z pokladničného bloku spol. Bakera s.r.o. vo výške 63 EUR
- položky, ku ktorým doklady boli žalovanou poskytnuté po podaní žaloby, a ktoré sa týkali zariadenia
nepoškodeného vytopeniami v celkovej výške 470,27 EUR (263 EUR + 207,27 EUR)

- poistné plnenie uhradené poisťovňou v celkovej výške 606,04 EUR (549,83 EUR + 56,31 EUR)
- suma za predbežne vyčíslené náklady natieračských prác na odstránenie súčasného stavu vytopení
vo výške 230,68 EUR.Suma 398,64 EUR, ktorá bola späťvzatím pripočítaná, tvorí súčasť z celkovej sumy bodu I. tohto
vyjadrenia. Spolu teda žalovaná čiastka 5.072,51 EUR predstavuje rozdiel medzi čiastkami 6.693,83
EUR a čiastkou 1.621,32 EUR. Suma 606,04 EUR zaplatená poisťovňami tvorila súčasť späťvzatia z

11.12.2012, a preto nemala byť odpočítavaná v zmysle vyjadrenia z 19.9.2013, resp. 21.5.2014.

35. Žalobkyňa ďalej vo svojom písomnom podaní z 23.2.2016 uviedla, že žalovanému v 1. rade je
dobre známa od začiatku podania žaloby skutočnosť, že zodpovednosť za škody z vytopení uznal a
sám požiadal svoju poisťovňu o plnenie a sám vyplnil žiadosť/hlásenie a rozsah škody. Žalovaný v

1. rade počas celého súdneho konania napriek písomným dôkazom popiera zodpovednosť a znalosť
jednotlivých vytopení, namieta rozsah škôd. A to aj napriek tomu, že prípade, ak v tomto konaní bude
žalovaný v 1. rade zaviazaný na náhradu škody, poisťovňa je povinná túto škodu za neho nahradiť
zo zodpovednostnej poistnej zmluvy. Predmetné plnenie Allianz bolo hradené zo zodpovednostného
poistenia žalovaného v 1. rade, keď samotný žalovaný v 1. rade poistnú udalosť nahlásil svojej poisťovni
Allianz dňa 12.11.2010, pričom uviedol tiež príčinu poruchy - v byte na 5. poschodí praskla prípojka k WC

č. 22. Žalovaný v 1. rade výslovne uznal svoju zodpovednosť za škodu, označil poškodenú/žalobkyňu a
jasne sa vyjadril, či dochádza k spoluzavineniu s odpoveďou nie. Okrem toho žalovaný v 1. rade presne
popísal rozsah škody v byte žalobkyne, čím škodu uznal a následne dňa 18.11.2010 Allianz vykonalo
osobne obhliadku poškodenia bytu žalobkyne, čoho je dôkazom zápis z obhliadky. Prvé vytopenie bolo
najrozsiahlejšie. Žalobkyňa si v žalobnom návrhu uplatnila škodu vo výške 6.295,19 EUR a ako sama

uvádza vo svojich podaniach, škody za prvé vytopenie si bola nútená vykonať nápravou svojpomocne.
Za účelom, aby uniesla bremeno dôkazu, že škody za vytopenia - ich výška je cenou obvyklou na
trhu v danom čase a mieste a zodpovedá za práce a materiál, ktorý pri danom poškodení musí
byť vynaložený, objednala si posúdenie autorizovaného stavebného inžiniera. Autorizovaný stavebný
inžinier Ing. Lengyelová spracovala rozpočet škôd po jednotlivých zatopeniach, kalkuláciu rozsahu škôd.

To, že ide o objektívny dôkaz, svedčí aj skutočnosť, že odborník vychádzal pri svojom spracovaní len
z čísel, výpočtov (výmery zasiahnutých plôch v danom byte - dôkaz 5 pôdorys bytu) a dokumentov,
ktoré žalobkyňa získala od poisťovne a cien za stavebný tovar a prácu uvedené v oficiálnom cenníku -
rozpočet za daný rok. Ide o vyčíslenie škody podľa aktuálnych cien na trhu v čase vytopenia, t.j. rok 2010
a podľa prác (stavebných a iných), ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu nápravy, t.j. stavu bytu ako pred

poškodením. Danú kalkuláciu predkladajú ako dôkaz, ktorý iným spôsobom preukazuje, že vyčíslená
suma škody žalobkyňou pri jednotlivých vytopeniach je sumou adekvátnou a reálne odzrkadľuje hodnotu
škody. Žalobkyňa uvádza, že v dôsledku prvého vytopenia si uplatňuje škodu na sumu 2.000 EUR. Podľa
vyčíslenia odborníka/rozpočtára škôd na byte pri prvom vytopení - na odstránení škôd v danom čase
(rok 2010) je nevyhnutný zásah/náklady v sume 2.866,07 EUR s DPH, suma bez DPH 2.388,39 EUR.

Pri spracovaní kalkulácie odborník pritom počítal s bežným štandardným materiálom, prácami, ktoré
sú nevyhnutné náklady pri sanácií pri každom vytopení bytu. Keďže žalobkyňa, ako sama uvádza, si
urobila svojpomocne nápravu, t.j. rozdiel oproti cenám rozpočtára sú to sumy bez DPH (takýto spôsob
úhrady plnení za práce a materiál používajú aj poisťovne aj poškodený žiada plnenie rozpočtom, t.j.
svojpomocne). Daný rozpočet predkladajú súdu na porovnanie ako by vyšla oprava, ak by opravovali

škody na byte špecializované spoločnosti na faktúru, ktoré by postupovali podľa daného cenníka. Pokiaľ
by bol prizvaný znalec z odboru stavebníctva, vychádzal by tiež z rozpočtových cien v danom roku za
stavebné práce a materiál. Dané porovnanie slúži k lepšiemu obrazu o škode na byte žalobkyne, a že
to čo žiada je adekvátne. K druhému vytopeniu z 23.11.2011 uviedla, že poisťovňa Allianz realizovala
plnenie zo zodpovednostného poistenia žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade poistnú

udalosť nahlásil poisťovni dňa 16.12.2011, pričom uviedol príčinu poruchy - v byte na 5. poschodí
praskla prípojka k WC, výslovne uznal svoju zodpovednosť za škodu, označil poškodenú/žalobkyňu
a tiež sa jasne vyjadril, čo dochádza k spoluzavineniu s odpoveďou nie a súčasne výslovne uviedol,
že považuje požiadavku za oprávnenú. Následne dňa 23.12.2011 Allianz vykonala osobne obhliadku
poškodenia bytu žalobkyne a dôkazom je zápis z obhliadky. Pri druhom vytopení bol byt žalobkyne

zasiahnutý tak, ako vyplýva z obhliadky bytu vykonaného zamestnancom poisťovne dňa 23.12.2011,
kedy došlo ku škode v predsieni a WC. Ide o objektívne nezávislé zachytenie stavu poškodenia bytu
nezainteresovanými osobami, t.j. nielen samotnou žalobkyňou. Žalobkyňa si uplatnila škodu vo výške
350 EUR za druhé vytopenie, náprava spojpomocne. Opäť aj v tomto prípade, obdobne ako pri prvom
vytopení, oslovila pre objektívne preukázanú reálnu výšku škody autorizovaného stavebného inžiniera

Ing. Lengyelovú, ktorá presne spracovala rozpočet škôd po jednotlivých zatopeniach. Odborník pri
výpočtevychádzalzpresnýchúdajovobyte(presnévýmeryjednotlivýchpostihnutýchmiestností,podláh
alebo stien, viď. pôdorys bytu žalobkyne). Ide o vyčíslenie škody podľa aktuálnych cien na trhu v čase
vytopenia, t.j. rok 2011 a podľa prác (stavebných a iných), ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu nápravy,t.j. stavu bytu - WC, predsieň ako pred poškodením. Danú kalkuláciu predkladajú ako dôkaz, ktorý iným
spôsobom preukazuje, že vyčíslená suma škody žalobkyňou pri vytopení je sumou adekvátnou a reálne
odzrkadľuje hodnotu škody. Žalobkyňa uvádza, že v dôsledku druhého vytopenia si uplatňuje sumu 350

EUR ako škodu. Podľa vyčíslenia rozpočtára škôd na byte pri tomto vytopení - na odstránenie škôd
v danom čase (rok 2011) je nevyhnutný minimálne zásah/náklady v sume 638,80 EUR s DPH, suma
bez DPH 531,80 EUR. V ďalšom si uplatnila ako ďalší nárok náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to na sumu 175 EUR titulom spracovania podkladov a rozpočtu
ku škodám spôsobeným vytopením, tak ako vyplýva z faktúry č. 21/2016 z 23.2.2016 - súd zmenu

žaloby (rozšírenie žaloby) v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 175
EUR nepripustil uznesením zo dňa 5.12.2016 (č. l. 345 spisu). Súčasne pripustil zmenu žaloby v znení:
„Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.072,51 EUR a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.072,51 EUR a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade vylučuje na samostatné konanie.“ (č. l. 345 spisu); predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2017.

36. Z listinného dokladu (č. l. 261) - Kúpna zmluva z 25.8.2010 vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatvorili
B. ako predávajúci a W. ako kupujúca, pričom jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam: 2ks kobercov, matrac na manželskú posteľ, matrac na jednolôžkové posteľ, povlečenie a periny
za dojednanú kúpnu cenu spolu 980 EUR.

37. Z listinného dokladu (č. l. 246 - 250) - Krycí list rozpočtu vypracovaný Ing. Jolanou Lengyelovou
z 19.2.2016 a Prehľad rozpočtových nákladov v EUR vyplýva, že v roku 2010 rozpočtové náklady v
časti Podlahy (vlysové a parketové) predstavovali spolu sumu 775,350 EUR s popisom prác: demontáž
soklíkov alebo líšt, okrajová lišta, celkové lakovanie, celkové brúsenie a presun hmôt a v časti

Dokončovacie práce - nátery predstavovali spolu sumu 143,830 EUR s popisom prác: penetrácia a -
maľby predstavovali spolu sumu 366,060 EUR s popisom prác: oškrabanie malieb, maľba.
Z listinného dokladu (č. l. 257 - 260) - Krycí list rozpočtu vypracovaný Ing. Jolanou Lengyelovou z
19.2.2016 a Prehľad rozpočtových nákladov v EUR vyplýva, že v roku 2011 rozpočtové náklady v
časti Dokončovacie práce (nátery) predstavovali spolu sumu 71,190 EUR s popisom prác: opr. náterov,

penetrácia a maľby predstavovali spolu sumu 116,650 EUR s popisom prác: oškrabanie malieb, maľba.

38. Z listinného dokladu (č. l. 412) - Odborné stanovisko č. 38/2017 vyplýva, že predmetné stanovisko
vypracoval znalec Ing. Dušan Šoltýs pre zadávateľa: V. na základe objednávky z 18.9.2017, ktorého
podkladom bola o.i. Faktúra a Súpis vykonaných stavebných prác č. 1/5/2012 vystavených Slavomír

Andruščák - A JE TO, Faktúra so súpisom vykonaných prác č. 2012/11 vystavenej G. KORLINO a
Rozpočet stavebných prác k PU z roku 2010 vypracovaný Ing. J. Lengyelovou z 19.2.2016.
Predmetom odborného stanoviska bolo zodpovedanie otázok: 1. Podľa vykonaných prác uvedených vo
faktúre a v popise uveďte, či sa jedná o rekonštrukciu bytu, 2. Zvyšujú uvedené práce hodnotu bytu?, 3.
Došlo k zhodnoteniu bytu, ktoré by sa prejavilo na všeobecnej hodnote bytu?

39. Žalobca v podaní z 23.5.2017 zhrnul doterajšie konanie - právnu úpravu a právne vzťahy, hmotno-
právne podmienky priznania nároku na náhradu škody, dôkaznú povinnosť a koncentráciu konania tak,
že poukázal na to, že voči žalovanému má nárok na náhradu škody na základe porušenia ustanovení
§ 415 a 420 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 11 ods. 1 a 2, § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., keď

na strane žalovaného je daná zodpovednosť ako vlastníka bytu a zároveň správcu bytového domu. Z
doteraz vykonaných dôkazov, výsluchov účastníkov a svedkov je evidentné, že žalovaný porušil svoje
povinnosti jednak ako vlastník bytu, ako aj správca bytového domu a teda je zodpovednosť u žalovaného
zdvojnásobená. Úlohou žalobcu ako poškodeného nie je hľadať, preukazovať príčinu škody, pretože
danú povinnosť má žalovaný. Žalovaný bol niekoľko krát upozorňovaný na zlý technických stav bytu,

domu. O tejto skutočnosti mal vedomosti, pozná stav a vek domu a jeho základná úloha ako správcu
a vlastníka je dbať o dobrý stav nehnuteľnosti, vykonávať opravy, údržby a tým predchádzať škodám.
Okremtohožalovanýdisponujedostatočnýmtechnickýmaparátomľudíprávenadanéčinnosti,ktorému
zákon o správe bytov a NP nariaďuje. Žalovaný pozná stav domu, životnosť jeho súčastí, príslušenstva
a zariadení. Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nevykonal v byte žiadne udržiavacie stavebné

práce, aby predišiel škodám spôsobeným zariadeniami a príslušenstvom po svojej dobe životnosti.
Pokiaľ by si žalovaný riadne plnil svoje zákonné povinnosti a udržiaval by bytový dom v dobrom stave,
nedochádzalo by k vytopeniam. Žalovaný, ako zodpovedný subjekt, je povinný uhradiť skutočnú škodu,
ktorá vznikla v dôsledku pretekania vody z bytu nad bytom poškodenej a nie je podstatné o akú poruchušlo, pretože je to povinnosť správcu a vlastníka uhradiť škodu a hľadať a riešiť príčinu škody. Skutočná
škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vrátenie veci do pôvodného
stavu. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009: „Skutočnou

škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ K
úspešnému priznaniu náhrady škody voči žalovanému nie je potrebné preukazovať bločky, či faktúry za
práce za opravy, materiál, ale je potrebné preukázať výšku škody napr. kalkuláciou opráv potrebných k
náprave stavu bytu. Na podporu vyššie uvedeného poukázal na judikatúru (R5/1988, R25/1990): „Výška

náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechá vec opraviť, či si ju opravil sám,
alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s
vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia
s príčinou vzniku škody.“ Mal teda za to, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu
v zmysle § 420 ods. 1 OZ, a to:
a) protiprávne konanie vyplývajúce najmä z porušenia zákona o vlastníctve bytov na NP a OZ,

b) škoda - majetková ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Ujma, ktorá vznikla, možno
vyčísliť na sumu, ktorá predstavuje finančné prostriedky, ktoré je potrebné vynaložiť na vrátenie veci
do pôvodného stavu. Žalobca preukázal vykonanie nápravy jednak bločkami, faktúrami za práce a
materiál. Ako dôkaz preukazujúci výšku škody, t.j. nákladov potrebných na nápravu stavu bytu bol
súdu predložený vyčíslený rozpočet, ktorý vznikol na základe zamerania poškodených plôch a podľa

oficiálnych cenníkov stavebných prác autorizovaným stavebným inžinierom R.
c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou; k tomu poukázal na RO NS ČR z 26.3.2008
sp. zn. 32Cdo/192/2007: „Príčinnú súvislosť ako vzťah k príčine a následku je nutné v prípade pôsobenia
viacerých príčin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápať ako reťazenie príčin a následkov nielen v
postupnosti vecnej, ale aj v postupnosti časovej.“

d) zavinenie, pre vznik zodpovednosti za škodu postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti. Podľa ustálenej
súdnej praxe na preukázanie výšky škody nie sú potrebné vynaložené náklady, lebo škoda vznikla
už samotným poškodením bytu a nie až po úhrade nákladov za opravy. Preto predložil súdu ako
dôkaz kalkuláciu rozpočet opráv, ktoré sú pri takom poškodení bytu potrebné. Ide o škodu na byte
spôsobenú vodou ako aj škodu (náklady za práce a materiál), ktorá vznikla odstraňovaním následkov

prvotnej škody a náklady súvisiace s preukázaním škody (odmena za kalkuláciu rozpočtu). Poškodená
medzi jednotlivými vytopeniami nevykonala komplet nápravu z finančných dôvodov, ale vykonala len
nevyhnutné úkony, aby minimalizovala následky vytopenia, zmierňovala dôsledky (šírenia plesní), a
to prácami napr. dezinfekcia, penetračné nátery, sušenie, čistenie, hygienický náter, základná maľba.
Komplet nápravu bytu vykonala až keď získala finančné prostriedky, a preto sú doklady z neskorších

dátumov. K dôkaznej povinnosti poukázala na to, že spravidla každý preukazuje iba svoje vlastné
skutkové tvrdenia, pričom existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno
spravodlivo požadovať, aby preukazoval tie skutočnosti, ktoré objektívne a nemožné preukázať.
Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru súdov ako aj právnej úpravy žalovaná strana, ktorá
dané namieta, musí namietané preukázať (rozsudok NS ČR sp. zn. 1As/2/2010-80 z 10.2.2010). Do

dnešnéhodňanedošlokpreukázaniuskutočnostízostranyžalovaného,t.j.neuniesoldôkaznébremeno.
Nestačia vágne, ničím nepodložené argumenty. Zodpovednosť žalovaného je priamo a výslovne uznaná
samotným žalovaným a potvrdená aj samotným poistným plnením z poistenia zodpovednosti za škodu
priamo intervenientom ako aj jeho plnením. Záverom apeloval na zásadu koncentrácie konania s
poukazom na ust. § 149, § 153 ods. 1 a 2 a § 470 ods. 2 CSP, tiež § 150 CSP, pričom skutkovo k

tejto časti svojho písomného vyjadrenia koncentráciu konania žiadnym spôsobom neupresnila. Záverom
poukázala na to, že Civilný sporový poriadok v súvislosti s princípom právnej istoty súdom ukladá, že
musia rozhodovať spravodlivo v medziach všeobecnej a rozumnej spravodlivosti, či dobrých mravov,
keďžeprincípspravodlivostiapožiadavkamateriálnejochranyprávsúpodstatnýmianeopomenuteľnými
atribútmi právnej ochrany v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

40.Súdkonštatuje,žežalobcovnároknanáhraduškodypozostávazurčitýchpoložiek,takakovyplývajú
zo žaloby s tým, že žalobca v žalobnom návrhu skutkovo vymedzuje 11 položiek, avšak napriek tomu
nesprávne započítal z týchto položiek do konečnej uplatnenej sumy iba 10, keďže nezarátal do výslednej
sumytiežčiastku398,64EUR.Tátoskutočnosť(nesprávnymatematickývýpočetvýslednejpožadovanej

sumy) však nemá relevanciu, vzhľadom na uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku.

41. Z pojednávania konaného dňa 24.11.2017 a dňa 23.1.2018 vyplýva, že pre sprehľadnenie
predmetného nároku súd vo vzťahu ku každej jednotlivej položke spolu tvoriacej žalobný nárokskonštatoval, v akej výške a s ktorým listinným dokladom si žalobca uplatnil jednotlivé nároky (položky),
súčasne k jednotlivým položkám sa vyjadrili zástupcovia a vedľajší intervenient nasledovne.

42. K položke č. 1 súd skonštatoval, že v žalobe bola pôvodne uplatnená vo výške 2.000 EUR. V zmysle
podania z 23.7.2014 je zrejmé, že žalobca ponížil túto položku na čiastku 980 EUR, pretože urobil
späťvzatie (ešte podaním zo dňa 11.12.2012, t.j. pred vydaním platobného rozkazu, na základe čoho sa
uplatnil postup podľa ust. § 172 ods. 6 OSP, pozn. súdu) ohľadne sumy 207,27 EUR, sumy 549,73 EUR
a sumy 263 EUR. Na základe toho z tejto pôvodne uplatnenej čiastky 2.000 EUR si uplatňuje iba 980

EUR. K predmetnej položke, pokiaľ teda ide o sumu 980 EUR sa vzťahuje listinný doklad - kúpna zmluva,
týkajúca sa nákupu tovaru, a to za kúpnu cenu spolu 980 EUR. Podľa žalobcu predmetná položka súvisí
s prvým vytopením, čiže z 13.8.2010. Ďalšie doklady k predmetnej položke sa v spise nenachádzajú.
Zástupca žalovaného podotkol, že položka, ktorá bola uplatnená vo výške 2.000 EUR a súd ju označil
ako položka č. 1,z jeho pohľadu mala predstavovať výmenuzdutých parkiet, tak ako to je jasne napísané
v žalobe na strane 2 čl. I. v 4. odseku, a pokiaľ žalobca ponechal túto sumu na čiastku 980 EUR, predsa

táto skutkovo žalobcom bola vymedzená na poškodenie úplne niečoho iného, konkrétne zariadenia bytu
pozostávajúce z kobercov, matracov, povlečenia a perín. Z jeho pohľadu preto ide o zmenu skutkového
stavu, ohľadne ktorého súd do dnešného dňa teda nerozhodol, či ho pripúšťa alebo nie. Z opatrnosti
voči sume 980 EUR vzniesol námietku premlčania. Intervenient dodal, že ak si vezmeme príslušné
doklady, ktoré poisťovňa obdržala v súvislosti s poistnou udalosťou v súvislosti s vytopením z 13.8.2010,

tak zistíme, že nebolo konštatované v rámci rozsahu poškodenia, poškodenie zariadenia bytu, ktoré je
uplatnené zo stany žalobcu v celkovej sume 980 EUR, konkrétne teda nejaké poškodenie matracov,
kobercov, povlečení a podobne. Preto aj oni namietajú vôbec odôvodnenosť takejto položky, pokiaľ by
sa súd mienil touto položkou zaoberať.

43. K položke č. 2 súd skonštatoval, že v žalobe bola pôvodne uplatnená vo výške 350 EUR, pričom z
písomného podania z 23.7.2014 vyplýva, že bola ponížená (ešte podaním zo dňa 11.12.2012, t.j. pred
vydaním platobného rozkazu, na základe čoho sa uplatnil postup podľa ust. § 172 ods. 6 OSP, pozn.
súdu ) jednak o sumu 56,31 EUR v súvislosti s čiastočným hradeným poistným plnením zo 16.1.2012
a ďalej bola ponížená o sumu 230,68 EUR z dôvodu, že by žalobkyňa nevedela preukázať vynaložené

náklady na túto položku. V konečnom dôsledku pôvodná suma 350 EUR teda bola ponížená na čiastku
63,01 EUR. Predmetná položka predstavuje cenu farby na maľovku, prácu k tomu a dezinfekčné nátery.
Predmetná položka č. 2 sa vzťahuje na vytopenia z 23.11.2011, z 1.5.2012 a po rekonštrukcii bytu
na vytopenia z 2.6.2012 a 3.7.2012. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že keďže takto ponížená položka
bola realizovaná zo strany žalobkyne svojpomocne, nemá k tomu žalobkyňa žiadne doklady, t. z.

že ani žiadne doklady k žalobe a následne pripojené neboli, avšak v priebehu tohto konania k tejto
položke a na preukázanie tejto položky žalobca doložil do spisu listinný doklad - krycí list rozpočtu
v EUR vypracovaný Ing. Jolanou Lengyelovou z 19.2.2016, pričom z ďalšieho listinného dokladu -
odborné stanovisko č. 38/2017 vyplýva, že znalec Krycí list Ing. Lengyelovej potvrdil. Zo samotného
kontextu tohto odborného stanoviska vyplýva, že znalec sa zaoberal aj rozpočtom stavebných prác,

ktorý vypracovala Ing. Lengyelová a práve pri odpovedi na otázku č. 1 uviedol, že stavebné práce,
ktoré sú predmetom súpisu vykonaných prác a faktúry za vykonané práce nemožno považovať za
rekonštrukciu bytu a uvedenými prácami bolo realizované odstránenie poškodenia prvkov krátkodobej
životnosti bytu a ich uvedenie do predchádzajúceho stavu pred poškodením. Súčasne z celého kontextu
podľa predmetného odborného stanoviska, podľa jej názoru vyplýva, že znalec týmto posudkom potvrdil,

že aj tie práce, ktoré pôvodná žalobkyňa realizovala svojpomocne v súvislosti s položkou č. 2, ktorá
je ponížená na sumu 63,01 EUR, predstavujú odstraňovanie tvrdených následkov vytopení. Zástupca
žalovaného nesúhlasil s takto vyjadrenými závermi a mal za to, že predmetné odborné stanovisko Ing.
Šoltýsa nehovorí nič o nákladoch, ktoré mali byť vynaložené alebo ktoré bolo potrebné vynaložiť v
súvislosti s jednotlivými vytopeniami, čím podľa neho tento listinný doklad nepreukazuje ani výšku tejto

škody a ani príčinnú súvislosť s daným vytopením, alebo vytopeniami.

44. K položke č. 3 súd skonštatoval, že v žalobe bola uplatnená na sumu 2.385 EUR a k nej patrí
faktúra za prevedené stavebné práce č. 1/5/2012 dodávateľom Slavomír Andruščák - A JE TO, tiež
doklady na č. l. 13, 14. Zástupkyňa žalobcu upresnila, že položka sa týka všetkých vytopení s tým, že

už po prvom vytopení žalobkyňa musela urobiť hygienické prvotné zákroky, aby byt bol vôbec užívania
schopný. Nemala dostatok finančných prostriedkov, aby komplexne riešila tento rozsah poškodenia
stavebnými prácami, ktoré následne boli prevedené a to až po tom, čo jej bol schválený úver, tak sa
obrátila na odbornú stavebnú firmu a v súvislosti s jednotlivými vytopeniami si dala odstrániť alebozrealizovať tieto stavebné práce, ktoré boli následne takýmto spôsobom vyúčtované. Ďalej podotkla,
že predovšetkým tieto stavebné práce sa týkajú prác na toalete, kúpeľni a chodbe, ktoré boli po
každom vytopení zasiahnuté a poškodené. Na otázku súdu uviedla, že predmetné stavebné práce,

ktoré boli vyčíslené na sumu 2.385 EUR, sa týkajú výlučne odstraňovania poškodenia v súvislosti
s jednotlivými vytopeniami. Zástupca žalovaného uviedol, že v zásade túto položku nenamietajú,
s výnimkou fakturácie elektroinštalácie. Podľa ich názoru fakturovaná elektroinštalácia je sporná.
Intervenient uviedol, že v súvislosti s nahlásenými poistnými udalosťami bol zaznamenaný pri ohliadke
problém ohľadne elektroinštalácie v kuchyni a zo strany poisťovne v tejto súvislosti bola navrhnutá

kontrola elektroinštalácie v tejto miestnosti. K ostatným vytopeniam, alebo rozsahu poškodenia sa
vyjadriť nevedel.

45. K položke č. 4 súd skonštatoval, že v žalobe bola pôvodne uplatnená vo výške 549,89 EUR ako
faktúra za materiál dodávateľa 3linea, spol. s r.o. č. 018/2012. Z podania z 23.7.2014 vyplýva, že táto
čiastka bola ponížená ešte podaním z 11.12.2012 (t.j. ide o úpravu realizovanú ešte pred vydaním

platobného rozkazu, preto platí § 172 ods. 6 O.s.p.) o sumu 251,33 EUR, čiže o prvé 3 položky faktúry
a zostáva z tejto položky preto uplatnená suma 298,56 EUR, predstavujúca štvrtú položku faktúry, ktorá
ako doklad je založená v spise na č. l. 17, a ktorá predstavuje IDEAL STANDARD Connect CUBE skrinku
pod umývadlo. Uviedla, že predmetná skrinka sa nachádzala v kúpeľni, postupne sa poškodzovala pri
každom jednotlivom uvádzanom vytopení, čiže už bola čiastočne poškodená aj po prvom vytopení a

viac sa poškodzovala po každom vytopení. Bola vymenená však až 17.5.2012. Išlo o skrinku vyrobená z
drevotriesky a bola umiestnená -zakomponovaná pod umývadlom umiestneným v kúpeľni. Kúpeľňa bola
zasiahnutá jednotlivými vytopeniami zakaždým, čiže postupne a keďže vytopenie predstavuje zatečenie
vody, tak voda spôsobila to, že skrinka postupne pučila v dôsledku zamakania alebo zatopenia touto
vodou, až v konečnom dôsledku nebola použitia schopná. V súvislosti s uplatnenou výškou dôvodila

tiež tým, že ohľadne tejto položky ide o nárok zo strany žalobcu na nápravu, čiže nemožno rozporovať,
že žalobca si uplatňuje túto položku v hodnote ceny novej skrinky, ktorú vymenil za poškodenú skrinku
a súčasne má za to, že cena novej skrinky bola v tom danom čase primeraná.

46. K položke č. 5 súd konštatoval, že v žalobe bola uplatnená vo výške 8,02 EUR. Patrí k nej ako

listinnýdokladpokladničnýblokzamateriáldodávateľaBAKERAs.r.o.,ktorýjezaloženýnač.l.16spisu.
Zástupkyňa žalobcu uviedla, že v konkrétnom prípade bol zakúpený ako materiál obklad a nutnosť jeho
zakúpenia bola v dôsledku všetkých spomínaných vytopení. Upresnila, že obkladačky boli zakúpené
v mesiacoch apríl až máj 2012. Boli použité do miestnosti kúpeľňa a WC. Ide o miestnosti, ktoré boli
týmito vytopeniami najviac postihnuté a vlastne to zatečenie vody a tá vlhkosť spôsobila, že niektoré

z obkladačiek v týchto miestnostiach sa zduli a odpadli. Hoci sa uvedené netýkalo celého obkladu, z
dôvodu, že už nebolo možné dokúpiť také isté obkladačky, bolo potrebné urobiť obklad nanovo. Súčasne
bolo potrebné penetračnými nátermi odstrániť poškodenie z vlhkosti na stenách. V rámci dodržania
technológie sa sanovala stena a až potom sa obkladačky nasadili. Nerobilo sa to hneď po prvom
vytopení, pretože pôvodná žalobkyňa tieto obklady robila v rámci rekonštrukcie po tom, čo získala

úver. Intervenient uviedol, že ohľadne tejto položky, pokiaľ ide o výmenu obkladačiek, resp. poškodenie
obkladačiek v týchto dvoch miestnostiach, pokiaľ ide o hlásenú poistnú udalosť z roku 2010, takýto druh
poškodenia konštatovaný, resp. zistený nebol.

47. K položke č. 6 súd konštatoval, že ide o uplatnenú čiastku 6,20 EUR, k čomu prináleží ako listinný

doklad pokladničný blok za materiál od dodávateľa Milan Koyš - Vodár na č. l. 16 spisu a tento
pokladničnýdokladpochádzaz2.4.2012. Zástupkyňažalobcuktejtopoložkeuviedla,ževtomtoprípade
bol zakúpený plavákový ventil, konkrétne do kúpeľne a e súvisí s úpravou kúpeľne po vytopeniach,
najmä teda súvisí s prvým vytopením, pričom podotýka, že skrinka bola súčasťou umývadla a bola
napučaná, čo konštatuje aj poisťovňa pri prešetrovaní, resp. likvidácii poistnej udalosti z roku 2010. V

tomto prípade zo strany poisťovne je uvedené výmena, pričom pôvodná žalobkyňa nevymieňala toto
zariadenie hneď po prvom vytopení, pretože nemala dostatok finančných prostriedkov. Súčasne musela
to vymieňať v celosti, teda táto výmena toho ventilu plavákového súvisela vôbec s úpravou kúpeľne
a táto bola realizovaná potom firmou A je to v máji 2012. Zástupca žalovaného namietal, že predsa
ventil plavákový po vytopeniach nemohol byť poškodený, preto namietal nedostatok príčinnej súvislosti

ohľadne tejto položky. Zástupkyňa žalobcu ohľadne tejto položky v súvislosti s namietaným požiadala o
poskytnutie primeranej lehoty za účelom doargumentácie dôvodnosti tejto položky.48. K položke č. 7 súd konštatoval, že ide o uplatnenú čiastka 197 EUR v súvislosti s listinným dokladom,
ktorý je založený na č. l. 16 dodávateľa EDEN s.r.o.; ide o doklad z 19.5.2012. K položke zástupkyňa
žalobcu upresnila, že ide o nakúpenie svietidiel do miestností WC a predsieň, resp. to upresnenie doplní

vprimeranejlehotepísomne.Takistovtomtosmereupresní,čisanákupmateriálutýkalvýlučnesvietidiel
alebo tiež žiaroviek a podobne. K tomu uvádza, že zatopením boli zničené svietidlá takmer v každej
miestnosti. Bola poškodená tiež elektroinštalácia a práve v súvislosti s tým poškodením elektroinštalácie
a takisto aj čo do mechanizmu poškodenia, alebo rozsahu poškodenia ešte aj v tomto smere žiada o
poskytnutie primeranej lehoty za účelom doargumentácie tejto otázky a výmena týchto svietidiel súvisí

najmä s prvým vytopením, ale týkalo sa aj ostatných vytopení. Zástupca žalovaného uviedol, že sa
mu zdá nelogické, pokiaľ sa tu tvrdí, že už najmä po prvom vytopení v roku 2010 mali byť takýmto
spôsobom svietidlá poškodené a poškodenie si vyžadovalo ich výmenu, že aby 2 roky poškodená čakala
na ich výmenu, preto nerozumie, o aké poškodenie naozaj v danom prípade malo ísť, a či vôbec je v
príčinnej súvislosti táto položka, a tiež či je dôvodne uplatnená táto položka čo do škody. Intervenient
k tejto položke navyše poukázal na zápis z ohliadky v súvislosti s hlásenou prvou poistnou udalosťou,

pokiaľ ide o vytopenie z 13.8.2010, keď zo zápisu je konštatované zatečenie v kuchyni a akceptovaná v
tejto súvislosti bola kontrola elektroinštalácie, pričom zo zápisu nevyplýva, že by v iných miestnostiach
malo byť konštatované zatečenie alebo zistené zatečenie a ani poškodenie nejakých lámp, svietidiel a
podobne.

49. K položke č. 8 súd konštatoval, že ide o uplatnenú čiastku vo výške 28,83 EUR. K tomu by bol
prináležať ako listinný doklad pokladničný blok za materiál dodávateľa Česká keramika, ktorý by sa mal
nachádzať na č. l. 15, súčasne súd konštatoval, že tento listinný doklad nie je čitateľný. Zástupkyňa
žalobcu uviedla, že to, čo ona vie z dokladu prečítať, tak v tomto konkrétnom prípade by malo ísť o
zakúpenie materiálu obklad a lišty a zrejme táto položka súvisí s položkou č. 5, teda týka sa úpravy

kúpeľne a WC. Aj k tejto položke si vyhradzuje ešte právo v primeranej lehote dovyargumentovať túto
položku.Zástupcažalovanéhouviedol,žekpoložkesavyjadríažpopredloženírelevantnéhočitateľného
dokladu.

50. K položke č. 9 súd konštatoval, že ide o uplatnenú čiastku vo výške 683,67 EUR. K tomu je

predloženýakolistinnýdokladpokladničnýblokzamateriáloddodávateľaČeskákeramikanachádzajúci
sa na č. l. 15, súčasne súd konštatoval, že tento listinný doklad nie je čitateľný. Zástupkyňa žalobcu
uvidelažeajtátopoložka,takakopredchádzajúcapoložka,súsúvisiacepoložky.Malobyísťozakúpenie
materiálu obkladov, teda súvisí s úpravou kúpeľne a toaliet a vo vzťahu k tejto položke už bolo urobené
čiastočné späťvzatie (§ 172 ods. 6 O.s.p.), pokiaľ ide o zakúpený materiál umývadlo vo výške 63 EUR.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že táto položka v poníženej výške predstavuje sumu 620,67
EUR.
Zástupca žalovaného uviedol, že k položke sa vyjadrí až po predložení relevantného čitateľného
dokladu.

51. K položke č. 10 súd konštatoval, že ide o uplatnenú čiastku vo výške 683,67 EUR. K tomu patrí
listinný doklad na č. l. 15, čiže nečitateľný. Podľa žaloby ide o zakúpenie materiálu dodávateľa Česká
keramika, BAKERA s.r.o., avšak podľa písomného podania z 23.7.2014 pri tejto položke je uvádzaný
dodávateľ Dom farieb s.r.o. a zakúpený materiál je špecifikovaný ako farby PRIMALEX a PROCOLOR,
na čo zástupkyňa žalobcu uviedla, že že v tomto prípade došlo pri spísaní žaloby ku chybe v písaní, keď

namiesto dodávateľa Dom farieb s.r.o. bol uvedený dodávateľ Česká keramika s.r.o. a teda upresnila, že
položka sa týka nákupu farieb. Poukázala na to, že po každom vytopení boli predovšetkým postihnuté a
poškodenésteny,pričompoškodenárobilaneustálehygienickénáterytýchtopoškodenýchstien.Presný
dátum zakúpenia týchto farieb uviesť nevedela. Zástupca žalovaného uviedol, vzhľadom na nečitateľný
listinný doklad jeho námietka je identická ako pri predchádzajúcich položkách.

52. K položke č. 11 súd konštatoval, že sa týka sumy vo výške 398,64 EUR a súvisí s faktúrou č. 2012/11
dodávateľa Ľudmila Koreňová - KORLINO označená ako faktúra za prevedené podlahárske práce -
opravu a montáž. Pri tejto položke súd podotkol, že napriek tomu, že skutkovo bola vyšpecifikovaná
predmetná faktúra a predmetná čiastka v žalobe, v konečnom dôsledku nebola poňatá zrejme

nesprávnym matematickým výpočtom do konečnej požadovanej istiny 6.295,19 EUR. Konkrétny doklad
sa nachádza na č. l. 18 spisu. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že išlo o poškodenie parkiet v súvislosti s
prvým vytopením s poukazom na to, že po prvom vytopení bolo zdokumentované poškodenie takmer
celého bytu, kedy boli zatopené aj parkety nachádzajúce sa v detskej izbe a v obývačke. Poškodená sinajprv robila sanáciu bytu, snažila sa vysušiť parkety a ich prelakovať, čo aj urobila, avšak nebola na to
odborne znalá, preto sa to celé zdulo a v konečnom dôsledku bola nútená obrátiť sa na odborníka v tejto
veci a zrealizovala tú výmenu parkiet prostredníctvom príslušnej firmy až v roku 2012, o čom svedčí aj

predložená faktúra. Intervenient uviedol, že z obhliadky poisťovne z 18.11.2010, teda po prvom vytopení
bolo konštatované zatečenie parkiet v obývačke s nutnosťou ich prebrúsenia a lakovania. V tejto
súvislosti namietala, že by parkety mali byť poškodené aj v detskej izbe, a že bola nutnosť ich výmeny
a vo vzťahu k obývacej izbe namietala spôsobom rozsah opravy, keďže vzhľadom na konštatovanú
obhliadku a jej závery je zrejmé, že išlo o poškodenie z vizuálneho pohľadu a takéto poškodenie bolo

možné odstrániť nie celou výmenou, ale ich prebrúsením a nanovo lakovaním. Súčasne uviedla, že v
súvislosti s poškodením parkiet poisťovňa jej uznala rozsah 33,9 m2, čo zodpovedá vyplatenej sume
203,16EUR.Zástupkyňažalobcunesúhlasilasobranouapodotkla,žezozápisuoohliadkez18.11.2010
je uvedené poškodenie detskej izby s upresnením - zatečené parkety - brúsenie lakovanie. K plneniu
vo výške 203,16 EUR upresnila, že táto čiastka vyplatená poisťovňou bola zohľadnená v položke č. 1
(t.j. v sume 2.000 EUR).

53. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne vyjadril záverečnú reč nasledovne: „Predmetom konanie
je nárok na náhradu škody a škoda bola uplatnená voči žalovanému, ktorý je zároveň správca
predmetného domu a zároveň aj vlastníkom bytu, kde vznikla škoda niekoľkými zatopeniami. Žalobkyňa
uplatnila náhradu škody z titulu poškodenia bytu jednotlivými zatopeniami. Čo sa týka pasívnej

legitimáciemámezapreukázanú,keďževlastníkombytu,ktorýspôsobilzatopeniežalobkyneježalovaný
a zároveň je aj správcom bytu. Keďže je správcom a existuje aj zmluva o výkone správy, prichádza do
úvahy niekoľko zákonných odôvodnení a vlastne porušení povinnosti, jednak všeobecnej prevenčnej
povinnosti ako aj povinnosti správcu z tejto zmluvy, ale aj zákonných ustanovení. Presné paragrafy som
uviedla v jednotlivých konaniach, a aby som upresnila, ide o zodpovednosť žalovaného za škodu podľa §

420a OZ. Máme za to, že ide o objektívnu zodpovednosť správcu, ale ide aj o všeobecnú zodpovednosť
vlastníka - porušenie prevenčnej povinnosti. Áno, čiže toto je splnená, máme za to, že nastala aj
splnená protiprávnosť konania. Druhým bodom je vznik škody. Škoda, aj prvým zatopením aj druhým
zatopením, je priamo zachytená nielen žalobkyňou ale aj intervenientom a samotným žalovaným, ktorí
podpísali, uznali a dokonca čiastočne plnili škody. Rozsah škody je popísaný v hláseniach, podpísaný

žalovaným, intervenientom. Všetky dôkazy ohľadne škody je jednak v likvidačnom spise a jednak
boli preukazované aj odborníkmi, a to je rozpočtár, ktorý je autorizovaný stavbár a vypočítal výšku
škody pri jednom vytopení, pri druhom vytopení. Táto výška škody slúži na porovnanie, ale vlastne
aj základ, keďže nie je potrebné z hľadiska žalobcu preukazovať uhradené náklady za opravy, ale
stačí preukázať výšku škody po jednotlivých vytopeniach na byte. Máme za to, že tieto dôkazy boli

preukázané odborníkom vyčísleniami podľa oficiálnych cenníkov a založené do súdneho spisu. Okrem
toho žalobkyňa predložila aj faktúry, ktorými vykonávala opravy. Aj keď niektoré faktúry neboli čitateľné,
stačí, aby bola čitateľná len cena za obklad, alebo materiál, keďže sa vychádza z ceny obvyklej v
čase a v mieste a nie je potrebné preukázať samotnú úhradu alebo samotnú faktúru za opravu. To,
že poškodenia boli a koľko stojí celková oprava, náprava stavu, bolo preukázané oficiálne stavbárom

a na to slúži ten rozpočet. Tieto bločky sú len podporné, aby mal súd predstavu, že boli predložené v
danom čase a ukazujú o nejakej obvyklej cene za stavebný materiál. To je k škode - jej vzniku. Máme
za to, že bola preukázaná svedeckými výpoveďami, aj žalovaný konatelia, zamestnanci, aj intervenient
písomne, ústne v zápisniciach niekoľko krát uznali aj samotný rozsah, jednotlivé škody a rozsah na
preukázanie máme tie odborné vyjadrenia. Čo sa týka príčinnej súvislosti, už som to uvádzala niekoľko

krát. Ak intervenient plnil a žalovaný výslovne vo svojich hláseniach sám podčiarkol, že je zodpovedný,
je tam kolónka výslovne na to, uznal zodpovednosť ako správca aj ako vlastník a intervenient tiež uznal,
a na základe toho plnil. Považujem za dôležité, že táto poistná zmluva o zodpovednosti za škodu je
dôležitým dôkazom a vypovedá o tom, že k plneniu môže nastať naozaj, keď nastane zodpovednosť
a uznanie. Ináč by nedošlo k plneniu zo strany zodpovednosti. Samotné ustanovenia v OZ-ku hovorí,

v Občianskom zákonníku hovorí a predpokladá túto zodpovednosť poisteného. Takže máme za to, že
aj táto podmienka, a to príčinná súvislosť bola preukázaná. Naopak chcem preukázať, že žalovaný
vykonal množstvo dôkazov a vlastne sa snažil preukázať výšku škody a máme za to, že aj preukázal,
keďže ide o pôvodná žalobkyňa laik, nie technik, nevedel a nemohla odhadnúť výšku škody, nemôže
sa na to prihliadať, že na začiatku nevedela upresniť jednotlivé práce, materiál, koľko čo stálo, keďže

mnohé veci si robila svojpomocne, alebo platila robotníkov bez akéhokoľvek dokladu. To, že boli práce
vykonané, alebo nevykonané, nie je v tomto súdnom spore a pri takejto škode relevantné, pretože
posudzujesasamotnépoškodeniabytu,čojezachytenézápisničnežalovanýmajintervenientom.Máme
za to, že sme uniesli dôkazné bremeno čo sa týka rozsahu poškodenia bytu ako aj výšky, keďžeoficiálne nacenenie prác, ktoré sú nevyhnutné k normálnemu odstráneniu následkov, čiže technológia
postupu ako stavbári aj poisťovne uznávajú, bola vyčíslená autorizovaným inžinierom. Tu sú komplet
jednotlivé položky vyčíslené a aj priebeh, alebo postup prác, zdokumentovaný. Žalobkyňa sa vždy

pohybuje pod touto výškou a nežiada vyššiu výšku škody ako bola oficiálnymi cenníkmi preukázaná
alebo vyčíslená. Na druhej strane chcem poukázať v záverečnej reči, že žalovaný v priebehu celého
konania popieral absolútne všetko. Popieral vytopenia, popieral zodpovednosť, rozsah škody, miesto
poškodenia. Dokonca napádal aj tú zodpovednosť za škodu, že to neznamená, že je to uznané a
samotný zamestnanci žalovaného preukázali opak. Je to evidentné z výsluchov a zo zápisnice. Na

základe uvedeného máme za to, že boli splnené všetky predpoklady k priznaniu nároku preukázané, že
pôvodná žalobkyňa, terajší žalobca, urobili maximálne, aby uniesli dôkazné bremeno. Na druhej strane
žalovaný aj intervenient doteraz nepreukázali hodnoverne relevantne žiadnymi technickými správami,
ani odbornými vyjadreniami a nepopreli ani vyčíslenia vyčíslené technikom - stavbárom. Intervenient je
ustanovizeň, ktorá disponuje odborníkmi - stavbármi, dokonca každý likvidátor je aj, časť likvidátorov
sú stavbári, spolupracujú zo znalcami a priebehu tohto konania sa nenamietla výšku škody vyčíslenú

autorizovaným stavbárom Ing. Lengyelovou. Čiže máme za to, že keďže nebolo namietané, je tento
oficiálny cenník a výpočet, je možné ho akceptovať. Na základe toho žiadame súd, aby priznal žalobcovi
nárok vo výške 5.072,51 euro z titulu náhrady škody a priznal žalobcovi náhradu trov v plnom rozsahu.
Ďakujem.“

54. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupca vyjadril záverečnú reč nasledovne: „Vážená pani
predsedníčka, žalovaný počas celého konania spochybňoval existenciu vytopení v roku 2012. Tieto
podľa nás neboli preukázané hodnoverným spôsobom. Tieto vytopenia naďalej popierame a v tejto časti,
za tieto vytopenia, považujeme žalobu za nedôvodnú. Čo sa týka vytopenia v roku 2011 - 23.11., tam
zastávame taký názor, že k vytopeniu došlo z titulu poruchy na spoločnom zariadení bytového domu, kde

spoluvlastníkom tohto zariadenia sú všetci vlastníci v danom bytovom dome, teda aj samotná žalobkyňa,
a preto aj s poukazom na odbornú literatúru Komentár k zákonu o vlastníctve bytov CHB 2013 sme
toho názoru, že aj za toto vytopenie nenesie zodpovednosť žalovaný, či už ako vlastník alebo ako
správca bytového domu. V prípade vytopenia 13.8.2010 tu pripúšťame možnosť aplikácie všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Podotýkame však, že za toto vytopenie žalobkyňa dostala plnenie zo strany

poisťovne. Podľa nášho názoru v rozsahu, v akom jej reálne škoda vznikla. Súčasne chcem naďalej
poukázať na vznesenú námietku premlčania k sume 980 eur, a to vo vzťahu k uplatnenej náhrade za
matrace, periny a oblečenie, nakoľko v pôvodnej žalobe sa tieto položky nespomínali a boli uplatnené
až neskôr po uplynutí premlčacej lehoty. Takisto upriamujem pozornosť na ďalšiu námietku premlčania,
ktorá spočíva v tom, že v pôvodnej žalovanej sume 5.072,50 EUR si žalobkyňa pôvodne uplatňovala

aj náhradu nemajetkovej umy vo výške 718,19 EUR. V tejto časti súd na pojednávaní dňa 21.5.2014
posúdil takéto podanie ako zmenu návrhu a túto zmenu nepripustil. Napriek tomu stále žalobkyňa žiada
tú istú sumu, čiže 5.072 euro a 50 centov. Z toho je zrejmé, že oproti pôvodnej žalobe uplatňuje o 718
euro a 19 centov viac ako pôvodne, čiže aj vo vzťahu k tejto sume naďalej trvám na vznesenej námietke
premlčania. Súčasne chcem poukázať, vzhľadom na špecifiká tohto prípadu pri tom prvom vytopení, ak

sú splnené všetky ostatné okolnosti prípadu, by mala byť daná delená zodpovednosť medzi žalovaného
ako vlastníka a medzi pána Lissauera ako nájomníka vzhľadom na to, že k poruche došlo na flexi hadici,
kde takéto vnútorné vybavenie bytu, aj v zmysle vykonávacieho vládneho nariadenia 87 z roku 1995
má zabezpečovať samotná nájomca, a to na vlastný náklad. Z toho titulu, že zo strany poisťovne bolo
plnené za toto prvé vytopenie, pričom výška, ktorá bola plnená zo strany poisťovne, podľa nás, pokryla

celú existujúcu škodu, som toho názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť. Ak by bol súd iného názoru,
tak vo vzťahu k trovám konania chcem len poukázať, že bolo tu kvantum pojednávaní a podaní, ktoré
vyplývali z neodborného alebo neprecízneho podania žalobkyne, ktoré by sa vôbec uskutočniť nemali,
a teda aj z tohto pohľadu v prípadných trovách konania by som navrhoval tieto okolnosti zohľadniť, ale
principiálne navrhujeme celú žalobu z dôvodov, ktoré som uviedol, zamietnuť.“

55. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného vyjadril záverečnú reč nasledovne:
„Stanovisko intervenienta v tomto konaní je plne súladné so stanoviskom žalovaného. Plne sa k tomuto
pripájam, aj ku teda všetkým vzneseným námietkam. Len pre úplnosť chcem poukázať na tú skutočnosť,
že intervenient posudzoval 2 vytopenia, a teda vytopenie z roku 2010 a 2011. Videl rozsah škody,

stanoviltakistovýškunáhrady,ktorázodpovedátomutorozsahupoškodenia.Vpriebehukonaniapotom,
čo teda vstúpil Allianz - Slovenská poisťovňa do konania ako intervenient, pri špecifikácií jednotlivých
nárokov, ktoré protistranou boli realizované, sa k jednotlivým položkám vyjadroval, vyjadroval tak svoje
súhlasné ako aj nesúhlasné stanovisko a uvedené zdôrazňujem len z toho dôvodu, že protistrana tvrdí,že intervenient nenamietal voči odbornému stanovisku a voči teda vyčísleniu výšky škody. Opak je
pravdou. K rozsahu škody, ktorý je teda uplatňovaný v tomto konaní, sme sa vyjadrovali, tento sme
rozporovali a aj v súčasnosti v celom rozsahu na tomto zotrvávame. Dovolila by som si požiadať opis

zápisnice z dnešného pojednávania zaslať na e-mailovú adresu. Ďakujem.“

56. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

57. Podľa ust. §420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

58. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 z.z v znení neskorších zmien a predpisov, vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať
v stave spôsobilom na riadneužívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak,
aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne

jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

59. Podľa ust. § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

60. Podľa ust. § 438 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu
podľa svojej účasti na spôsobení škody.

61. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

62. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

63. Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

64. Predmetom sporu je nárok uplatnený titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť pôvodnej žalobkyni

ako poškodenej v súvislosti s tvrdenými vytopeniami zo dňa 13.8.2010, z 23.11.2011, z 1.5.2012, z
2.6.2012 a z 3.7.2012 v jej vlastnícky patriacom byte č. 18, ktorých pôvodcom mal byť byt č. 22, za
nesporného skutkového stavu, podľa ktorého byt č. 22 sa nachádza nad bytom č. 18, ktorý je užívaný p.
Lissauerom ako dlhodobým nájomcom (pôvodný žalovaný v 1. rade, voči ktorému bolo konanie vylúčené
na samostatné konanie) a ktorý vlastnícky patrí žalovanému, ktorý je súčasne správcom bytového domu,

v ktorých sa predmetné byty nachádzajú. Aktuálny žalobca je aktívne legitimovaný v spore na základe
toho, že pôvodná žalobkyňa postúpila na jeho právneho predchodcu Antares finance s.r.o. predmetnú
pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2016, pričom súd uznesením zo
dňa 6.9.2016 pripustil zmenu tejto právnej skutočnosti; od 11.11.2017 sa MIKULTEX TRADE s.r.o.
stal právnym nástupcom Antares finance s.r.o., pričom súd uznesením zo dňa 18.12.2017 rozhodol o

pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu (č. l. 440).

65. Pretože žalovaný z opatrnosti vzniesol voči predmetnému nároku námietku premlčania, súd sa v
prvom rade zaoberal touto námietkou so záverom, že nárok skutkovo vymedzený v žalobnom návrhuz 10.8.2012 nie je premlčaný. V konaní bolo nepochybne preukázané tvrdenie žalobcu (pôvodnej
žalobkyne) o tom, že k prvému vytopeniu, a teda súčasne ku škode došlo najskôr dňa 13.8.2010, a preto
pokiaľ žalobca (pôvodná žalobkyňa) podal predmetnú žalobu na tunajšom súde osobne dňa 10.8.2010,

nárok nie je premlčaný tak v dvojročnej premlčacej lehote, ako v trojročnej premlčacej lehote.

66. K ďalšej vznesenej námietke premlčania, pokiaľ ide o zmenu žaloby v súvislosti s uplatnenou
položkou č. 1./ (t.j. pôvodne vo výške 2.000 EUR) a k jej posúdeniu, sa súd vyjadril v bode 77.
odôvodnenia tohto rozsudku.

67. K vznesenej námietke premlčania zástupcu žalovaného, ktorú vyjadril v záverečnej reči súd uvádza,
že žalovaný sa nesprávne domnieva, že v požadovanej sume 5.072,51 EUR je zahrnutá tiež náhrada
nemajetkovej ujmy; jednak to matematicky nevyplýva pri spočítaní jednotlivých položiek tvoriacich sumu
5.072,51 EUR, jednak s týmto nárokom sa súd vysporiadal ešte uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 11.4.2014 (č. l. 107). Pre vysvetlenie súd uvádza, že žalobca sa prvý krát zmienil o nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy v písomnom podaní zo dňa 19.9.2013, avšak bez uvedenia konkrétnej
požadovanej sumy. Až na pojednávaní konanom dňa 11.4.2014 upresnil, že tento nárok si uplatňuje
konkrétne vo výške 718,19 EUR, pričom súd posúdil predmetné podanie podľa jeho obsahu ako zmenu
žaloby - jej rozšírenie o náhradu nemajetkovej ujmy (hoci v tomto podaní ešte nevyčíslenú) a následne
o tejto zmene aj rozhodol (t.j. zamietavým spôsobom).

68. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/
existencia škody 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4/ zavinenie s tým,
že v prípade objektívnej zodpovednosti (ust. § 420 ods. 1 OZ) sa zavinenie predpokladá. Platí pritom, že
všetkytietopredpokladymusiabyťsplnené;nesplneniečoilenjednéhoztýchtopredpokladovznamená,

že poškodenému nevzniká nárok zo zodpovednosti za škodu.

69. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, pričom môže ísť buď o protiprávne konanie alebo opomenutie toho, čo malo byť v súlade s
právom vykonané. Porušenie povinnosti môže vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov,

zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, z iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (napr. interné
predpisy). Za protiprávne konanie je potrebné považovať tiež porušenie právnej povinnosti zakotvenej
v ust. 415 OZ, ktoré predstavuje všeobecnú prevenčnú povinnosť s tým, že v prípade splnenia ďalších
podmienok má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa ust. § 420 OZ. Každý
je totiž povinný počínať si v občianskoprávnych vzťahoch podľa podmienok konkrétnej situácie tak

starostlivo, aby pritom nespôsobil o.i. škodu na majetku iného. Súdna prax využíva ust. § 415 OZ na
objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť,
akú konkrétnu povinnosť škodca porušil. Podľa názoru súdu ust. § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov
je vo vzťahu k ust. § 415 OZ špeciálnou úpravou, pretože sa viaže výlučne na vlastníkov bytov, resp.
nebytových priestorov, a tak ako ust. § 415 OZ ako všeobecná prevenčná povinnosť za splnenia ďalších

podmienok zakladá vznik všeobecnej zodpovednosti podľa ust. § 420 OZ, niet dôvodu na to, aby to
neplatilo aj vo vzťahu k porušeniu ust. § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov.

70. Otázka porušenia právnej povinnosti súvisí s posúdením zodpovedného subjektu a teda
rieši posúdenie pasívnej legitimácie označeného žalovaného ako škodcu. Podľa názoru súdu v

prejednávanom prípade splnenie predpokladu protiprávneho konania žalovaného si vyžaduje zo strany
žalobcu jednak preukázanie existencie jednotlivých vytopení a jednak preukázanie, že ich pôvodcom
bol práve byt č. 22. Žalovaný sa od začiatku konania bránil tým (v podanom odpore), že hoci pripustil,
že žalobkyňa niekoľkokrát telefonovala na SBD I Košice z dôvodu, že dochádza u nej v byte k zatápaniu
z bytu p. Lissauera, uvedené tvrdenia sa nikdy nepotvrdili, nakoľko pri návšteve pracovníka údržby

žalovaného žiadna závada v byte č. 22 zistená nebola a žalobkyňa svoj byt nesprístupnila a že súčasne
nemá vedomosť o tom, žeby v byte užívanom p. Lissauerom bola potrebná nejaká oprava alebo údržba
z dôvodu zabránenia zatekania vody do bytu žalobkyne. Naposledy ho mala kontaktovať s uvedeným
problémom 4.7.2012, na základe čoho žalovaný poslal svojho pracovníka p. Kopasa do bytu č. 22, ktorý
v predmetnom byte nezistil, tak ako v minulosti žiadnu závadu a žiadne zatápanie bytu žalobkyne z

priestorov tohto bytu. Taktiež od uvedenej doby iné upozornenie z jej strany vo vzťahu k žalovanému
nebolo uskutočnené do dnešného dňa. Podľa jeho vedomostí k vytopeniu došlo jediný krát a či to bolo
skutočne 13.8.2010, tak ako uvádza žalobkyňa, nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, pretože vedomosť o tomto
vytopení získal až po doručení žaloby. Tvrdenia žalobkyne ohľadom ďalších zatápaní jej bytu popieralpodporne poukázaním na to, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tvrdených skutočnostiach.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že z prehľadu výjazdov havarijnej služby od roku 2010, ktorou
disponuje, okrem výjazdu realizovaného v dôsledku hlásenia vytápania žalobkyňou v siedmom mesiaci

roku 2012, družstvo nerealizovalo žiadnu opravu alebo výmenu v byte p. Lissauera a súčasne potvrdil,
že ani pri spomínanom výjazde nebola v byte u B. realizovaná žiadna oprava.

71. Súd musí konštatovať, že predmetná obrana žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z
výpovede B. ako pôvodne žalovaného v 2. rade vyplýva, že v čase vytopenia z 13.8.2010 sa nachádzal

s rodinou na dovolenke, po návrate ktorej sa sprostredkovane od B. ako suseda dozvedel, že z jeho
bytu vzniklo vytopenie, pričom sám konštatoval následky vytopenia vo svojom byte tak, že bola voda v
predsieni, v záchode a v kúpeľni. Súčasne nepoprel, že dochádzalo aj k ďalším vytopeniam, na presné
dátumy si nepamätal, avšak nevylúčil, že to bolo 23.11.2011, 1.5.2012, 2.6.2012 a 3.7.2012. O týchto
ďalších vytopeniach sa tiež dozvedel od p. Pilára na základe toho, že zrejme žalobkyňa sa bola vždy
sťažovať priamo jemu, B. sa bol pozrieť do jeho bytu a snažili sa nájsť príčinu týchto vytopení, keď raz

B. napríklad zistil, že netesnil záchod a raz zistil, že v kúpeľni zo sifónu kvapkalo pod vaňou, príp. išlo
o prípady, kedy nevedeli zistiť príčinu. Zo svedeckej výpovede pána B. vyplýva, že tento jednoznačne
potvrdil existenciu vytopenia z roku 2010, pričom vzhľadom na jeho skutkový popis tohto vytopenia je
nepochybné, že svedok mal na mysli vytopenie z 13.8.2010, pričom svedok k vytopeniu z tohto dátumu
potvrdil, že príčina vytopenia pochádza z bytu pána Lissauera. Svedok súčasne potvrdil, že údaje, pod

ktoré sa podpísal v Čestnom vyhlásení z 24.6.2013 sa zhodujú so skutočnosťou s tým rozdielom, že
on v byte žalobkyne nebol, takže rozsah jej poškodenia nepozná; k vytopeniu z 23.11.2011 uviedol,
že nevylučuje, že malo ísť o vytopenie z tohto dátumu, pričom v tomto prípade bol v byte žalobkyne a
zistil tiež príčinu vytopenia a tiež fľaky v jej byte. K dátumom vytopení uvedeným v Čestnom vyhlásení
z 24.6.2013 upresnil, že síce nevie vyšpecifikovať, či takto uvedené dátumy sa zhodujú s konkrétnymi

dátumami vytopenia, avšak podotkol, že nepochybne pani žalobkyňa ho viac krát oslovila v súvislosti s
vytopeniami, pri ktorej príležitosti mu povedala, že všetko si fotí aj s novinami s konkrétnym dátumom,
aby o tom mala doklad. Zo svedeckej výpovede svedkyne Ing. Kobularčíkovej vyplýva, že svedkyňa
potvrdila vytopenia zo strany pána Lissauera s vysvetlením, že aj ju niekoľko krát vytopil, pričom ona
konkrétne v predmetnom bytovom dome býva na 1. poschodí a v rámci danej línie bytov žalobkyňa

býva na poschodí štvrtom a nad ňou býva pán Y. Okrem toho, že potvrdila vytopenie z roku 2010,
pričom nie je pochybné, že vzhľadom na ňou vymedzený skutkový stav tohto vytopenia, svedkyňa
sa zmieňovala o vytopení z 13.8.2010, ohľadne ďalších vytopení potvrdila, že to, čo je uvedené v jej
Čestnom vyhlásení zo 4.7.2013, sa zakladá na pravde a údaje z tohto jej čestného prehlásenia, hoci
vypracovaného advokátskou kanceláriou žalobkyne, sa zhodujú so skutkovým stavom. Tiež upresnila,

že s poškodenou sa často krát stretáva, pravidelne sa navštevujú, keďže aj ich deti sú v neustálom
kontakte, tiež si telefonujú a okrem toho ju pani M. vždy informuje, keď je vytopená, pretože pre takýto
prípad aj ona so svojou rodine je v strehu, pretože nikdy nevie, či avizované vytopenie sa bude dotýkať
aj jej bytu. Ku konkrétnemu rozsahu vytopení, pokiaľ ide o byt pani M. sa vyjadriť nevedela. Predmetné
svedeckévýpovedesanielenžezhodujúsvýpoveďoužalobkyneohľadnezákladnýchskutkovýchtvrdení

tvrdených vytopení, ale súčasne v priebehu konania súd zistil, že žalovaný riešil cestou svojej poisťovne
(intervenienta) poistné udalosti, pokiaľ ide o dátumy vytopenia z 13.8.2010 a z 23.11.2011. K tomu
súd zdôrazňuje, že žalovaný sám nahlásil predmetné škodové udalosti v poisťovni, súčasne vyplnil
tiež základné údaje týkajúce sa týchto oznámení o škodových udalostiach, napr. označením pani M.
ako poškodenej, označením príčiny vytopení, kde jednoznačne uviedol, že príčina vytopenia pochádza

z bytu, ktorého je vlastníkom (súčasne je v užívaní pána Lissauera) a navyše uznal svoju výlučnú
zodpovednosť vo vzťahu k obom škodovým udalostiam. Je preto zarážajúce, že žalovaný sa na začiatku
v konaní a takisto vo svojej vtedy účastníckej výpovedi nielenže nezmienil o týchto hlásených škodových
udalostiach, ale sa rozporným spôsobom vyjadroval k ich existencii. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal
svedkyňu Ing. Kobularčíkovú s poukazom na to, že možno mať pochybnosti o použiteľnosti jej svedeckej

výpovede s poukazom na to, že bola v kontakte nielen s advokátskou kanceláriou, ktorá ju už vyťažila
v súvislosti s týmto predmetným konaním, ale navyše je priateľkou žalobkyne, súd uvádza, že v danom
prípade, pokiaľ k poškodeniu poškodeného dochádza v byte nachádzajúcom sa v bytovom dome,
pričom príčinou majú byť vytopenia pochádzajúce z bytu iného suseda, je iba logické, že v prvom rade
týmito svedkami budú, či už príbuzní, ktorí spoluužívajú predmetný byt, alebo susedia nachádzajúci

sa v predmetnom bytovom dome, pretože práve títo majú najväčší prehľad o tom, čo sa v bytovom
dome deje a teda nemožno vytýkať žalobkyni, že ako svedkov navrhla práve svojich susedov, s ktorými
je povedzme aj v priateľskom vzťahu. Súd pri hodnotení svedeckej výpovede, najmä pokiaľ ide o
R.účasne uvádza, že svedeckú výpoveď v rámci vykonávaného dokazovania súd nehodnotí izolovane,ale najmä v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, takže použiteľnosť jednotlivých dôkazov z hľadiska
ich hodnovernosti treba predovšetkým vnímať v tomto kontexte. Svedkyňa Ing. Kobularčíková totižto
nebola jediná svedkyňa ako dôkazný prostriedok (výsluch svedkom), ktorá potvrdila tvrdenia žalobkyne

o vytopeniach a o tom, že príčiny vytopenia pochádzali z bytu B.
72. Súd preto právne uzavrel, že žalobkyňa preukázala existenciu nielen jednotlivých vytopení, ale
súčasne, že ich pôvodcom bol práve byt č. 22.

73. Pri posúdení predpokladu zodpovednosti žalovaného za protiprávne konanie súd vychádzal z

postaveniažalovaného,pokiaľideobytč.22,keďjenepochybné,žežalovanýpocelúrozhodnúdobubol
jeho vlastníkom. Žalovaný ako vlastník bytu má popri základných vlastníckych oprávneniach upravených
v ust. § 123 OZ (najmä právo predmet vlastníctva držať, užívať, nakladať s ním) a ďalších právach
upravených v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov),
tiež celý rad povinností upravených v zákone o vlastníctve bytov. Okrem toho má vlastník každého bytu
v bytovom dome tiež povinnosti, ktoré vyplývajú z prijatej Hedemanovej koncepcie vlastníckeho práva

vyjadrenejvčlánku11ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd,premietnutejajdočlánku20ods.1Ústavy
SR, podľa ktorého vlastníctvo zaväzuje. Tento postulát znamená predovšetkým nutnosť rešpektovania
zákazu zneužitia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru na ujmu práv druhých, alebo
zákaz jeho rozporu so zákonom chránenými záujmami (pozri str. 775 Komentára k zákonu o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov autorov Valachovič/Grausová/Cirák, Bekova edícia, I. vydanie, 2012). Ako

vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na
riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní,
udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri
inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone

ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Predmetné zákonné ustanovenie teda určuje
povinnosť každého vlastníka bytu v dome predmet svojho vlastníctva udržiavať v stave spôsobilom
na riadne užívanie, ktoré spočíva najmä v včasnom zabezpečovaní údržby a opravy bytu a v tejto
súvislosti s danou povinnosťou, ktorá je upravená vo vete prvej ust. § 11 ods. 1, nadväzuje veta druhá
ust. § 11 ods. 1, ktorá je vyjadrením preventívnej povinnosti každého vlastníka správať sa tak, aby pri

výkone svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k bytu, ktorého je vlastníkom, konkrétne pri jeho užívaní,
udržiavaní, zmenách alebo jeho prenajatí a tiež inom nakladaní s ním, nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich spoluvlastníckych, vlastníckych, resp. spoluužívacích práv. Predmetná zákonná úprava
nepochybne vychádza zo všeobecnej právnej úpravy susedských vzťahov obsiahnutej v Občianskom
zákonníku len veľmi všeobecne a napriek takto široko definovanej povinnosti táto by mala pokrývať

všetky možné prípady, pri ktorých sa vlastníci pri výkone svojho vlastníckeho práva k bytom v dome
pri vzájomnej interakcií majú vyvarovať. Dôvodnosť takejto úpravy je daná tým, že vlastníctvo bytu v
bytovom dome má napr. od vlastníctva rodinného domu špecifický charakter, ktorý vyplýva z existencie
akcesorických práv k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a pozemku.
Ohrozenie výkonu vlastníckeho práva je nutné chápať tak, že ešte nedochádza k samotnému zásahu do

výkonu vlastníckeho práva, ale nebezpečenstvo takéhoto zásahu tu reálne hrozí. Toto ustanovenie má
tak výslovne prevenčný charakter (pozri str. 778 Komentára k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov autorov Valachovič/Grausová/Cirák, Bekova edícia, I. vydanie, 2012). Uvedené zákonné
ustanovenie teda možno považovať za zákonné ustanovenie, ktoré nám dáva základ pre preventívnu
povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu č. 22, ktorá je generálne upravená v ust. § 415 a nasl.

Občianskeho zákonníka, a ktorej porušenie zakladá prípad všeobecnej zodpovednosti podľa ust. § 420
Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie tejto zodpovednosti, podľa názoru súdu, teda nie je podstatné
zistenie pravej príčiny vytopenia, pokiaľ súd urobil právny záver o tom, že žalobca v konaní preukázal,
že predmetné vytopenia žalobcu (pôvodnej žalobkyne) majú príčinu, resp. pochádzajú z bytu č. 22 (a
súvisia s jeho údržbou a pod.).

74. Na tomto mieste možno v súvislosti s daným právnym názorom posúdenia zodpovednosti
žalovaného ako vlastníka predmetného bytu poukázať na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8Co/285/2005 z 11.10.2005, v ktorom poisťovňa ako žalobca uplatnila nárok voči správcovi, ktorý na
ňu zákonnou cesiou prešiel v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ od poisteného vlastníka bytu, ktorému bola

spôsobená škoda prasknutím odpadového potrubia v byte iného vlastníka. Žalobca v žalobe odvodzoval
zodpovednosť žalovaného za škodu z toho, že došlo k vytopeniu priestorov patriacich poistenému tým,
že závadu v byte odstránili pracovníci žalovaného, teda žalovaný uznal svoju zodpovednosť za škodu.
Preskúmavaním veci aj odvolací súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorávznikla prasknutím odpadového potrubia v byte, ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby, nie je daná.
Odpadové potrubie v byte, ktorého vlastníkom je fyzická osoba, predstavuje spoločné zariadenie domu,
ktorého žalovaný vykonáva len správu. Výkon správy znamená zabezpečiť údržbu a opravy spoločných

častíaspoločnýchzariadenídomuazabezpečiťslužbyspojenésužívanímbytuanebytovýchpriestorov.
Zodpovednosť za udržiavanie bytu v stave spôsobilom na riadne užívanie, vrátanie zabezpečovania
jeho údržby a opráv, je v zmysle zákona na vlastníkovi bytu. Prvostupňový a odvolací súd aj s poukazom
na ust. § 11 ods. 1 a 2 Zákona o vlastníctve bytov tak v prejednávanej veci dospeli k záveru, že
správca v danej veci nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z uvedeného vyplýva nielen správnosť

takéhoto záveru, t.j. odvodzovanie zodpovednosti vlastníka bytu s poukazom na ust. § 11 ods. 1, príp.
2 Zákona o vlastníctve bytov, ale spomínaný prípad osobitne rieši zodpovednosť vlastníka bytu navyše
v prípade, pokiaľ príčina poškodenia mala spočívať v spoločnom zariadení domu, pre ktorý prípad je
zodpovednosť daná opäť na vlastníkovi bytu v dome, v ktorom sa toto spoločné zariadenie nachádza.
Z tohto dôvodu súd neposudzoval zodpovednosť žalovaného ako zodpovednosť správcu, ale výlučne
ako jeho zodpovednosť vlastníka (hoci nepochybne žalobkyňa videla v protiprávnom konaní žalovaného

tiež porušenie jeho povinnosti súčasne ako správcu). Z uvedeného súčasne teda možno urobiť ďalší
právny záver a to, že nie je rozhodujúcim pre posúdenie zodpovednosti žalovaného ako vlastníka bytu,
či v jeho byte došlo k poškodeniu priamo na zariadení bytu, alebo či došlo k poškodeniu spoločného
zariadeniadomuvbyte,resp.naspoločnejčastidomunachádzajúcehosavjehobyte,ktorouskutočnosť
sa bránil žalovaný (konkrétne sa táto obrana týkala vytopenia z 23.11.2011). Je tomu tak preto, aby sa

poškodený pri preukazovaní dôvodnosti svojho nároku nedostal do ”patovej” dôkaznej núdze, pretože
v prípade, že príčina vytopenia nebola zistená (nie je zistiteľná), protistrane by stačilo brániť sa tým, že
nie je vylúčené, že príčina vytopenia spočíva v poškodení práve spoločného zariadenia domu v byte,
príp. spoločnej časti domu nachádzajúcej sa v byte. Záverom súd podotýka, že v konaní nevyšli najavo
žiadne také okolnosti, pre ktoré by sa žalovaný mohol zo svojej zodpovednosti vyviniť (tzv. liberovať),

naopak, z prevedeného dokazovania (najmä pokiaľ ide o samotnú výpoveď B. ale v neposlednom rade
tiež uznanú výlučnú zodpovednosť žalovaného pri nahlasovaní poistných udalostí z roku 2010 a z roku
2011) vyplýva, že vytopenia mali vždy príčinu v nejakej závade na byte č. 22 (na zariadení samotného
bytu alebo na spoločnej časti, resp. spoločnom zariadení domu zasahujúceho do predmetného bytu). V
tejto súvislosti možno nanajvýš uvažovať o spoluzavinení inej osoby (napr. v súvislosti s povinnosťou p.

Lissauera ako nájomcu včas oznamovať žalovanému ako prenajímateľovi bytu potrebu opráv v byte),
čo však nevylučuje zodpovednosť žalovaného. Pritom je vždy na poškodenom, od koho z prípadne
viacerých zodpovedných subjektov si náhradu škody bude uplatňovať, pretože pre takýto prípade nejde
o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných ako škodcov, navyše, ak škodu spôsobí viac škodcov,
platí solidárna zodpovednosť, ktorá má všeobecnú platnosť. Prípad delenej zodpovednosti právne

rozobral vo svojom uznesení v inej právnej veci NS SR, sp. zn. 5Cdo/110/2011 z 12.9.2011 tak, že delená
zodpovednosť môže byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak iba v odôvodnených prípadoch, a to v
závislosti od účasti na spôsobenej škode. Delená zodpovednosť predstavuje situácie, kedy vzhľadom
k osobitným okolnostiam prípadu, súd rozhodne o zodpovednosti každého zo škodcov podľa miery ich
účasti na spôsobenej škode a v príslušnom rozsahu uloží tomu ktorému škodcovi povinnosť škodu

nahradiť. Či ide o takýto osobitný prípad, treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a je
potrebné ich náležite odôvodniť. Súd musí preto skúmať, v akom pomere sa ten ktorý škodca podieľal
na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na to, že aj keď sa na vzniku škody podieľalo viac škodcov, z ktorých je len proti jednému podaná
žaloba, jeho povinnosť na náhradu škody na neznižuje o podiely pripadajúce na ostatných škodcov

za situácie, že sa nejedná o odôvodnený prípad delenej zodpovednosti. Pri uplatnení náhrady škody
spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na
niektorých, alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých
škodcov ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 OZ,
ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo

škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia
o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 OZ, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitosti každého
prípadu majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej,
ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená
rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej

škode. Účasť na spôsobenej škode neznamená len samotnú participáciu škodcu na škodlivom následku,
ide tu o širší pojem vyžadujúci zváženie aj iných osobitostí prípadu (uznesenie NS SR 5Cdo/110/2011 z
12.9.2011). Súd teda neuznal žalovaným namietané, že v danom prípade ide o delenú zodpovednosť.75. V ďalšom sa súd zaoberal naplnením predpokladu vzniku škody a jej konkrétnej výšky. Pojem
škody zákon nevymedzuje; teória práva pod škodou rozumie - zjednodušene povedané - nedobrovoľnú
ujmu na majetku alebo zdraví poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi materiálnou škodou

(objektívne zistiteľné zníženie majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou (ujma spočívajúca napr. v
bolestiach,vduševnejujme,apod.).Napriektomu,ževobčianskompráveplatízásadaúplnejreparácie,
nemožno majetok poškodeného takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu a preto sa poškodenému má
vykompenzovať majetková strata takej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené
pred vznikom škody. V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia

aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie
následkov škody). V tomto prípade hovoríme o skutočnej škode. Žalobca si v prejednávanej veci
uplatnil náhradu škody ako skutočnej škody spočívajúcej jednak vo vynaložených nákladoch na opravu
poškodenej veci ( napr. maľovanie zatečených stien, ich stierkovanie ) a jednak vo vynaložených
nákladoch na obstaranie novej veci (napr. zakúpením nového koberca namiesto poškodeného).

76. Pretože nárok uplatnený predmetnou žalobou pozostáva z jednotlivých dielčich nárokov ( tzv. súdom
označenépoložky),preposúdeniedôvodnostinárokučodojehovýškybolopotrebnéposúdiťdôvodnosť
týchto jednotlivých položiek samostatne.

77. Položka č. 1. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 2.000 EUR titulom výmeny

vzdutých parkiet; v priebehu konania bola ponížená na sumu 980 EUR (§ 172 ods. 6 OSP), avšak už
ako škoda spočívajúca v nákladoch potrebných na zakúpenie kobercov, matracov, povlečenia a perín
(prvýkrát takto skutkovo vymedzená v podaní z 23.7.2014). Súd sa stotožňuje s obranou žalovaného a
má za to, že v tejto súvislosti zo strany žalobcu ide o zmenu skutkového stavu; v žalobe táto položka
bola totiž jednoznačne špecifikovaná v súvislosti s tvrdeným poškodením - vyduté parkety, avšak v

podaní z 23.7.2014 už táto položka podľa žalobcu, hoci v poníženej sume, má predstavovať tvrdené
poškodeniezariadeniabytu:koberce,matrace,povlečenieaperiny.Pokiaľjepredmetomžalobynáhrada
škody na majetku poškodeného v dôsledku vytopenia, skutkový stav je tvorený nielen skutočnosťami
týkajúcimi sa tvrdeného vytopenia, ale tiež skutočnosťami rozsahu poškodenia, vrátane konkretizácie
majetku, ktorý mal byť poškodený (t.j. v prípade vytopenia bytu môže ísť o steny, strop, podlahu, ale

tiež konkrétne bytové zariadenie a pod.) pretože bez takto špecifikovaného skutkového stavu nemožno
posúdiť odôvodnenosť nároku z hľadiska naplnenia jeho všetkých základných predpokladov. Žalobca
pritom disponuje so žalobou od začiatku konania vrátane jej obsahom, a teda je výlučne na ňom, akým
spôsobom povedzme vyšpecifikuje tiež skutkový stav, súčasne musí niesť právne následky v prípade,
keď je povedzme tento skutkový stav nepresný, čo je nepochybne prípad položky č. 1.. Súd pripustil

konštatovanú zmenu žaloby - zmenu jej skutkového stavu položky č. 1. v časti uplatnenej sumy 980
eur, a to v súlade s ust. § 143 ods. 1 a contrario CSP, a následne sa zaoberal posúdením námietky
premlčania vznesenej zo strany žalovaného. Predmetný nárok si žalobca prvý krát uplatnil až v podaní
zo dňa 23.7.2014 došlom súdu dňa 6.8.2014, pričom podľa žalobcu súvisel výlučne s vytopením zo dňa
13.8.2010, o čom má svedčiť tiež ako listinný doklad kúpna zmluva zo dňa 25.8.2010 preukazujúca, že

poškodená vynaložila titulom zaplatenej kúpnej ceny vo výške 980 eur náklady na zabezpečenie nových
vecí - bytového zariadenia (koberce, matrace, povlečenie a periny) za poškodené veci. V danom prípade
preto možno konštatovať, že uplynula minimálne trojročná objektívna lehota (počítaná od 25.8.2010),
a preto nárok uplatnený v tejto časti nie je možné priznať a bolo potrebné ho zamietnuť (t.j. sumu 980
EUR; zahrnuté v III. časti výroku).

78. Položka č. 2. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 350 EUR titulom škody na
maľbe a obklade; v priebehu konania bola ponížená na sumu 63,01 EUR (§ 172 ods. 6 OSP) ako cena
farby na maľovku, práca k tomu a dezinfekčné nátery a týka sa vytopenia z 23.11.2011, 1.5.2012, z
2.6.2012a3.7.2012.Keďžeprácepoškodenárobilasvojpomocne,predložilaktejtopoložkenaunesenie

dôkazného bremena ako listinný doklad krycí list rozpočtu vypracovaný Ing. Jolanou Lengyelovou z
19.2.2016 a podporne odborné stanovisko č. 38/2017. Nie je sporným, že minimálne v súvislosti s
vytopením z 13.8.2010 a z 23.11.2011 boli poškodené - zamočené steny v byte poškodenej a že
poisťovňakonštatovalapotrebukompletnejmaľbyvjednotlivýchmiestnostiachpoškodenýchvytopením,
na základe čoho poškodenej tiež priznala a súčasne vyplatila určité peňažné plnenie; konkrétne v

súvislosti s PU z 13.8.2010 jej bola priznaná v súvislosti s konštatovaným poškodením stien a stropov
v obývačke, v kuchyni, v chodbe, v detskej izbe, vo WC náhrada škody- maľovky (práca + materiál)
spolu vo výške 166,96 EUR a konkrétne v súvislosti s PU z 23.11.2011 jej bola priznaná v súvislostis konštatovaným poškodením stien a stropov v chodbe a vo WC náhrada škody - maľovky (práca +
materiál) spolu vo výške 36,86 EUR.

79. Žalobca uplatnený nárok vyargumentoval tým, že (vyplýva najmä v podaní z 23.2.2016) autorizovaný
stavebný inžinier Ing. Lengyelová spracovala rozpočet škôd po jednotlivých zatopeniach, kalkuláciu
rozsahu škôd. Mal za to, že o tom, že ide o objektívny dôkaz, svedčí aj skutočnosť, že odborník
vychádzal pri svojom spracovaní len z čísel, výpočtov (výmery zasiahnutých plôch v danom byte - dôkaz
5 pôdorys bytu) a dokumentov, ktoré získal od poisťovne a cien za stavebný tovar a prácu uvedené v

oficiálnom cenníku - rozpočet za daný rok. Ide o vyčíslenie škody podľa aktuálnych cien na trhu v čase
vytopenia, t.j. roky 2010 a 2011 a podľa prác (stavebných a iných), ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu
nápravy, t.j. stavu bytu ako pred poškodením. Daná kalkulácia slúži ako dôkaz, ktorý iným spôsobom
preukazuje, že vyčíslená suma škody žalobkyňou pri jednotlivých vytopeniach je sumou adekvátnou a
reálne odzrkadľuje hodnotu škody.

80. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval správnosť
údajov vyplývajúcich z Krycieho listu rozpočtu a z Prehľadu rozpočtových nákladov, pokiaľ ide o
uvažovaný rok 2010 a z Krycieho listu rozpočtu a z Prehľadu rozpočtových nákladov, pokiaľ ide o
uvažovaný rok 2011, ktoré spracovala R. ani žalobcom vyjadrené závery vyplývajúce z týchto dokladov.
Nesúhlasné stanovisko žalovaného sa týka výlučne Odborného stanoviska vypracovaného R.

81. Súd sa zhoduje so stanoviskom žalobcu, že pokiaľ v tejto položke vyúčtované náklady súvisia s
odstraňovaním poškodených stien v byte poškodenej (súd podotýka, že rozsah poškodenia v tomto
prípadenebolsporný),ktorérealizovalasvojpomocne,tedaideoprípad,kedyodstraňovaniepoškodenia
- ich výšku nevie inak zdokladovať, žalobca za účelom unesenia dôkazného bremena musí preukázať,

že uplatnená náhrada škody zodpovedá cene obvyklej na trhu v danom čase a mieste. Za takýto
listinný doklad je aj s poukazom na predchádzajúci odsek potrebné považovať Krycie listy rozpočtu a
k nim patriaci Prehľad rozpočtových nákladov. Z týchto dokladov vyplýva, že v súvislosti s vytopením
z roku 2010 rozpočtové náklady dokončovacích prác: nátery omietok stien, odstránenie malieb a
maľba činia spolu sumu 509,89 EUR a že v súvislosti s vytopením z roku 2011 rozpočtové náklady

dokončovacích prác: nátery a maľby činia spolu sumu 187,84 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom
požadovaná náhrada škody v súvislosti s touto položkou je primeraná a opodstatnená (súd podotýka,
že aj s prihliadnutím na už priznané plnenie zo strany poisťovne za roky 2010 a 2011 spolu vo výške
203,82 EUR), preto súd posúdil predmetný nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu (suma 63,01
EUR), na základe čoho zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 63,01 EUR (zahrnuté v II. časti výroku).

82. Položka č. 3. Uvedená položka je uplatnená ako suma 2.385 EUR a súvisí s vystavenou
faktúrou za prevedené stavebné práce č. 1/5/2012 dodávateľom Slavomír Andruščák - A JE TO .
Ohľadne tejto položky žalovaný namietal výlučne fakturáciu elektroinštalácie bez bližšieho zdôvodnenia,
pričom intervenient potvrdil, že pri oboch nahlásených vytopeniach bol pri obhliadke zaznamenaný

problém ohľadne elektroinštalácie v kuchyni a súčasne bola navrhnutá kontrola elektroinštalácie
v tejto miestnosti. Za daného stavu možno uzavrieť, že žalobca v konaní preukázal poškodenie
elektroinštalácie v príčinnej súvislosti s tvrdeným vytopením (príp. vytopeniami), súčasne zdokladoval
vynaloženienákladovnaodstránenie jehopoškodeniaďalšímilistinnýmidokladmi:Súpisprácvystavený
spoločnosťou Slavomír Andruščák - A JE TO, Príjmový pokladničný doklad zo 7.5.2012, preto súd

posúdil predmetný nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu (suma 2.385 EUR), na základe čoho
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 63,01 EUR (zahrnuté v II. časti výroku).

83. Položka č. 4. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 549,89 EUR a v priebehu konania
bola ponížená na sumu 298,56 EUR (postupom podľa ust. § 172 ods. 6 OSP) a predstavuje kúpnu

cenu za skrinku pod umývadlo, o čom svedčí ako listinný doklad faktúra č. 018/2012 zo dňa 17.5.2012.
Žalobca zdôvodnil potrebu zakúpenia tejto veci tým, že
išlo o skrinku vyrobenú z drevotriesky a bola umiestnená - zakomponovaná pod umývadlom
umiestneným v kúpeľni. Kúpeľňa bola zasiahnutá jednotlivými vytopeniami zakaždým, čiže postupne
a keďže vytopenie predstavuje zatečenie vody, tak voda spôsobila to, že skrinka postupne pučila v

dôsledku zamákania alebo zatopenia touto vodou, až v konečnom dôsledku nebola použitia schopná;
vymenená bola až 17.5.2012. V súvislosti s uplatnenou výškou dôvodila tiež tým, že ohľadne tejto
položkyideonároknanápravu,čiženemožnorozporovať,žežalobcasiuplatňujetútopoložkuvhodnote
ceny novej skrinky, ktorú vymenil za poškodenú skrinku a súčasne má za to, že cena novej skrinky bolav tom danom čase primeraná. Podľa názoru súdu ide o oprávnenú položku; poškodenie tejto skrinky
je konštatované v Zápise z obhliadky PU z 13.8.2010 s konštatovanou potrebou výmeny. Pokiaľ ide
o odôvodnenosť rozsahu jej výšky, je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o náhradu nákladov

vynaložených v súvislosti so zničením veci, teda ide o nárok náhrady škody spadajúci pod vecnú škodu,
ktorá sa v zmysle ust. § 442 OZ nahrádza ako skutočná škoda. Súdna prax a doktrína považuje za
skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov,
ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov, pričom
jedným z takýchto prípadov sú tiež náklady vynaložené na obstaranie novej veci a ide o náklady, ktoré

poškodený musí vynaložiť na získanie novej veci za vec poškodenú, zničenú alebo odcudzenú, a to i
vtedy, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody (pozri tiež Občiansky zákonník, Veľký komentár
1. diel, autor Imrich Fekete, str. 1155, pozn. súdu). Žalobca si tento nárok uplatnil vo výške 298,56 eur
za tvrdeného skutkového stavu, že ide v danom čase o primeranú cenu, čoho dôkazom je Faktúra č.
018/2012 zo dňa 17.5.2012, pokiaľ ide o jeho štvrtú položku. Žalobca ako poškodený musel vynaložiť
na získanie novej veci za vec zničenú a nepoužiteľnú náklady, ktoré v tomto prípade predstavujú cenu

zakúpenej novej skrinky. Žalobca v konaní tvrdil, súčasne preukázal, že za novú skrinku zaplatil sumu
298,56 eur ako primeranú cenu, ktorá zodpovedá uplatnenej výške tohto nároku. Protistrana neuviedla
žiadne skutkové tvrdenie, prípadne neoznačila žiaden dôkaz, ktorým by spochybnila sumu 298,56 eur
ako primeranú cenu tejto poškodenej veci, na základe uvedeného súd žalobný návrh v tejto časti, t.j. v
časti o zaplatenie sumy 298,56 EUR považuje za dôvodný. Na základe toho súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 298,56 EUR (zahrnuté v II. časti výroku).

84. Položka č. 5. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 8,02 EUR a súvisí s nákupom
materiálu - obklad, k čomu žalobca predložil ako listinný doklad pokladničný blok za materiál dodávateľa
BAKERA s.r.o., ktorý je založený na č. l. 16 spisu. Podľa žalobcu potreba jeho nákupu súvisela so

všetkými vytopeniami s odôvodnením, že vytopenia spôsobili, že niektoré obkladačky v kúpeľni a vo WC
sa v dôsledku vlhkosti zduli a odpadli, pričom keďže nebolo možné dokúpiť takto chýbajúce obkladačky,
bolo potrebné kúpiť celý obklad. Intervenient k tomu uviedol, že pokiaľ ide o prvú hlásenú PO, oni
toto poškodenie nezistili. Z prevedeného dokazovania má súd za to, že žalobca ohľadne tejto položky
neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ už ide o vznik tejto škody, pretože iba tvrdil, že v súvislosti so

všetkými vytopeniami došlo k poškodeniu obkladu v kúpeľni a vo WC bez toho, aby tvrdený rozsah
poškodenia (súd má na mysli druh poškodenia) súčasne preukázal. Tento druh poškodenia (poškodenie
obkladu, resp. niektorých obkladačiek) konkrétne v kúpeľni a vo WC nebol konštatovaný poisťovňou
ani v súvislosti s PU z 13.8.2010, ani v súvislosti s PU z 23.11.2011 a v konaní vypočutí svedkovia
sa ku konkrétnemu rozsahu poškodenia bytu žalovanej (okrem fľakatých stien a stropov) nevedeli

vyjadriť. Súd iba pripomína, že poškodená sa v oboch prípadoch podpísala pod poisťovňou vypracovaný
Zápis z obhliadky, ktorého súčasťou je tiež vyšpecifikovaný rozsah poškodenia, teda súd dôvodne
predpokladá, že svojim podpisom odsúhlasila rozsah poškodenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom, súd tento nárok zamietol ako nedôvodný (zahrnuté v III. časti výroku).

85. Položka č. 6. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 6,20 EUR a súvisí s poškodením
skrinky pod umývadlom v kúpeľni najmä po prvom vytopení; spočíva konkrétne v zakúpení plavákového
ventilu, o čom poškodená predložila ako listinný doklad príslušný pokladničný bloček. Žalovaný hoci
nerozporoval poškodenie skrinky pod umývadlom, namietal príčinnú súvislosť tohto poškodenia s
potrebou nákupu tohto tovaru a namietal samotné poškodenie plavákového ventilu. Podľa názoru

súdu žalobca ohľadne tohto nároku neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vznik tejto škody a jeho
príčinnú súvislosť s nesporným rozsahom poškodenia po vytopení z 13.8.2010, pretože iba tvrdil, že
v súvislosti s prvým vytopením, kedy došlo k poškodeniu skrinky pod umývadlom, bolo potrebné meniť
(zakúpiť nový) plavákový ventil. Zo Zápisu z obhliadky vypracovanej poisťovňou vo vzťahu k PU z
13.8.2010 a z 23.11.2011 nevyplýva poškodený ventil plavákový; pri PU z 13.8.2010 bola zaznamenaná

v kúpeľni poškodená vec: kúpeľňová skrinka s umývadlom s popisom poškodenia: zničená skrinková
časť okrem umývadla. V konaní vypočutí svedkovia sa ku konkrétnemu rozsahu poškodenia bytu
poškodenej (okrem fľakatých stien a stropov) nevedeli vyjadriť. Súd iba pripomína, že poškodená sa
v oboch prípadoch podpísala pod poisťovňou vypracovaný Zápis z obhliadky, ktorého súčasťou je tiež
vyšpecifikovaný rozsah poškodenia, teda súd dôvodne predpokladá, že svojim podpisom odsúhlasila

rozsah poškodenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, súd tento nárok zamietol ako
nedôvodný (zahrnuté v III. časti výroku).86. Položka č. 7. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 197 EUR a súvisí s nákupom
svietidiel do miestností WC a predsieň, resp. žalobca nevedel vyšpecifikovať, či nákup materiálu sa týkal
výlučne svietidiel, alebo žiaroviek a pod., za súčasného tvrdenia, že už po prvom vytopení pri poškodení

elektroinštalácie boli poškodené svietidiel takmer v každej miestnosti. K nákupu predložila ako listinný
doklad pokladničný bloček z roku 2012. Žalovaný vyjadril pochybnosť nad tvrdeným poškodením, keď
sa mu zdalo nelogické, pokiaľ už v roku 2010 mali byť poškodené svietidlá a vyžadovala sa ich výmena,
aby poškodená čakala na výmenu až dva roky; namietal preto vznik tejto škody a príčinnú súvislosť.
Intervenient k obrane žalovaného doplnil, že z obhliadky v súvislosti s vytopením z 13.8.2010

nevyplýva konštatovanie poškodenia svietidiel, lámp a pod. Podľa názoru súdu žalobca ohľadne tohto
nároku neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ už ide o samotný vznik tejto škody, pretože iba tvrdil, že
už po prvom vytopení v súvislosti s poškodením elektroinštalácie došlo k poškodeniu svietidiel alebo
žiaroviek, ktoré bolo potrebné vymeniť na nové (zakúpiť nové). Zo Zápisu z obhliadky vypracovanej
poisťovňou vo vzťahu k PU z 13.8.2010 nevyplýva poškodenie žiadnych svietidiel alebo žiaroviek. V
konaní vypočutí svedkovia sa ku konkrétnemu rozsahu poškodenia bytu poškodenej (okrem fľakatých

stien a stropov) nevedeli vyjadriť. Súd iba pripomína, že poškodená sa podpísala pod poisťovňou
vypracovaný Zápis z obhliadky, ktorého súčasťou je tiež vyšpecifikovaný rozsah poškodenia, teda
súd dôvodne predpokladá, že svojim podpisom odsúhlasila rozsah poškodenia. Z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobcom, súd tento nárok zamietol ako nedôvodný (zahrnuté v III. časti výroku).

87. Položka č. 8. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 28,83 EUR a podľa žalobcu
mala súvisieť so zakúpením materiálu: obklad a lišty a zrejme mala súvisieť s položkou č. 5., pokiaľ
ide o úpravu kúpeľne a WC. K tomu predložil ako listinný doklad nečitateľnú listinu, ktorú skutočnosť
žalovaný namietal. Súd má za to, že žalobca ohľadne tejto položky neuniesol dôkazné bremeno vôbec.
Žalobca nielenže nedokázal uviesť konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne vzniku tejto škody, ale súčasne

nedokázal tvrdenú škodu ani preukázať (tvrdené zakúpenie materiálu dokladoval nečitateľným listinným
dokladom). Zo zápisov z obhliadky poistných udalostí nevyplýva žiadne poškodenie obkladu alebo lišty,
resp.potrebaichvýmenyvrámcispôsobuopravy(odstránenianásledkov)avkonanívypočutísvedkovia
sa ku konkrétnemu rozsahu poškodenia bytu poškodenej (okrem fľakatých stien a stropov) nevedeli
vyjadriť. Súd iba pripomína, že poškodená sa v oboch prípadoch podpísala pod poisťovňou vypracovaný

Zápis z obhliadky, ktorého súčasťou je tiež vyšpecifikovaný rozsah poškodenia, teda súd dôvodne
predpokladá, že svojim podpisom odsúhlasila rozsah poškodenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom, súd tento nárok zamietol ako nedôvodný (zahrnuté v III. časti výroku).

88. Položka č. 9. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 683,67 EUR a v priebehu konania

bola ponížená na sumu 620,67 EUR (postupom podľa ust. § 172 ods. 6 OSP). Podľa žalobcu súvisí
so zakúpením materiálu - obkladu, pokiaľ ide o úpravu kúpeľne a toalety. K tomu predložil ako listinný
doklad nečitateľnú listinu, ktorú skutočnosť žalovaný namietal. Súd má za to, že žalobca ohľadne tejto
položky neuniesol dôkazné bremeno vôbec. Žalobca nielenže nedokázal uviesť konkrétne skutkové
tvrdenia ohľadne vzniku tejto škody, ale súčasne nedokázal tvrdenú škodu ani preukázať (tvrdené

zakúpenie materiálu dokladoval nečitateľným listinným dokladom). Zo zápisov z obhliadky poistných
udalostí nevyplýva žiadne poškodenie obkladu, resp. potreba ich výmeny v rámci spôsobu opravy
(odstránenia následkov) a v konaní vypočutí svedkovia sa ku konkrétnemu rozsahu poškodenia bytu
poškodenej (okrem fľakatých stien a stropov) nevedeli vyjadriť. Súd iba pripomína, že poškodená sa
v oboch prípadoch podpísala pod poisťovňou vypracovaný Zápis z obhliadky, ktorého súčasťou je tiež

vyšpecifikovaný rozsah poškodenia, teda súd dôvodne predpokladá, že svojim podpisom odsúhlasila
rozsah poškodenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, súd tento nárok zamietol ako
nedôvodný (zahrnuté v III. časti výroku).

89. Položka č. 10. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 86,58 EUR a podľa žalobcu

súvisí so zakúpením farieb Primalex a Procolor s poukazom na to, že po každom vytopení boli
poškodené steny, ktoré si vyžadovali predovšetkým hygienické nátery. K tomu predložil ako listinný
doklad nečitateľnú listinu, ktorú skutočnosť žalovaný a intervenient namietal. Nie je síce sporným, že
minimálne v súvislosti s vytopením z 13.8.2010 a z 23.11.2011 boli poškodené- zamočené steny v
byte poškodenej a že poisťovňa konštatovala potrebu kompletnej maľby v jednotlivých miestnostiach

poškodených vytopením, na základe čoho poškodenej tiež priznala a súčasne vyplatila určité peňažné
plnenie. Nemožno tiež prehliadnuť tú skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou v položke č. 2
uplatňuje nárok ako cenu farby na maľovku, prácu k tomu a dezinfekčné prostriedky, pokiaľ ide o
vytopenia z 23.11.2011, 1.5.2012, z 2.6.2012 a 3.7.2012. Z uvedeného možno mať preto pochybnostio tom, či nejde o duplicitný nárok. Pokiaľ by aj súd pripustil, že rozsah poškodenia stien zistený tiež
poisťovňou si nepochybne vyžadoval vynaloženie nákladov nielen na kompletnú maľbu, ale v rámci
nej tiež na hygienické ošetrenie poškodených stien, vzhľadom na absentujúci skutkový stav žalobcu, z

ktorého by vyplývalo, že tento nárok nespadá či už pod spomínané plnenie poisťovne alebo pod nárok
uplatnený v položke č. 2, nie je možné priznať opodstatnenosť tejto uplatnenej sumy a súd tento nárok
zamietol ako nedôvodný (zahrnuté v III. časti výroku).

90. Položka č. 11. Uvedená položka bola v žalobe uplatnená ako suma 398, 64 EUR a súvisí s

prevedenými podlahárskymi prácami - oprava a montáž, a to v súvislosti s poškodenými parketami v
detskej izbe a v obývačke po prvom vytopení. Z vykonaného dokazovania - Zo zápisu z obhliadky PU
z 13.8.2010 vyplýva, že poisťovňa konštatovala predmetné poškodenie, t.j. zatečené parkety v detskej
izbe a zatečené parkety v obývačke s potrebou ich prebrúsenia a lakovania, teda žalobca v konaní
preukázaltvrdenépoškodenie(tiežjehopríčinnúsúvislosť).Pokiaľideovýškutejtoškody,súdvychádzal
v prvom rade z listinného dokladu Faktúra č. 2012/11 dodávateľa Ľudmila Koreňová - KORLINO, ktorým

boli vyúčtované v súvislosti s týmto poškodením práce na sumu 398,64 EUR. Pretože predmetná faktúra
preukazuje, že vyfakturovaná suma zahŕňa aj výmenu podlahy, nielen lakovanie a prebrúsenie, čo
protistrana namietala, na ustálenie primeranosti tejto ceny možno vychádzať z Krycieho listu rozpočtu
a z Prehľadu rozpočtových nákladov, pokiaľ ide o uvažovaný rok 2010, ktorého správnosť údajov v
ňom obsiahnutých žiadnym spôsobom žalovaný nerozporoval, rovnako ako nerozporoval žalobcom

vyjadrené závery vyplývajúce z tohto dokladu. Z Prehľadu rozpočtových nákladov pre rok 2010 pritom
vyplývajú uvažované rozpočtové náklady na poškodenie podláh spolu vo výške 775,350 EUR. Žalobca
tak dôvodne vynaložil v súvislosti s poškodením podláh sumu 398,64 EUR. Za oprávnenú obranu
však súd považuje namietanú skutočnosť intervenienta o tom, že v súvislosti s poškodením podláh po
vytopení z 13.8.2010 poisťovňa uznala a plnila poškodenej sumu vo výške 203,16 EUR, na základe čoho

súd považuje z tejto položky ako odôvodnenú výšku náhrady škody v konečnej sume 195,48 EUR, na
zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného (zahrnuté v II. výroku). Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
nebolo možné prihliadať na tvrdenie žalobcu o tom, že plnenú sumu ponížil z čiastky 2.000 EUR (položka
č. 1), pretože predmetné späťvzatie bolo zahrnuté do späťvzatia obsiahnutého v podaní z 11.12.2012,
ktoré predchádzalo vydaniu platobného rozkazu, preto postupom podľa ust. § 172 ods. 6 OSP treba

uzavrieť, že táto suma netvorí predmet konania (súd o tomto späťvzatí ani nerozhoduje a súd z tejto
sumy nebude vychádzať ani pri posudzovaní neúspechu žalobcu v rámci náhrady trov konania).

91. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní čiastočný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania

pomerne,t.j.vovýške16%(žalobcamalúspechvovýške58%aneúspechvovýške42%,t.j.pomerjeho
úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel týchto súm). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Iba pre
upresnenie súd uvádza, že podľa názoru súdu v danom prípade nejde o prípad, kedy by bolo potrebné
vychádzať z toho, že žalobca mal plný úspech, pretože súd nepriznal plnenie podľa vlastnej úvahy, ani

podľa znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.