Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 31Cb/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201412
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118201412.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: JUDr. Štefan Dedák, Mostová

2, 811 02 Bratislava, správca úpadcu: ALLFINE s. r. o., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 45 401
136, proti žalovanému v 1. rade: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO:
36599361,práv.zast.:KVASŇOVSKÝ&PARTNERS|ADVOKÁTIs.r.o.,Dunajská32,81108Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, žalovanému v 2. rade: Východoslovenská energetika,
a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o zaplatenie 246.640,22 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 2.2.2018 žalobca žiadal, aby súd rozhodol takto:
Žalovaný v I. rade je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 153 282,39 EUR spolu s
-úrokomzomeškaniazosumy37836,69EURvovýške8,05%ročneododňa19.03.2015dozaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 46 248,25 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 18.04.2015 do
zaplatenia;
-úrokomzomeškaniazosumy49874,84EURvovýške8,05%ročneododňa20.05.2015dozaplatenia;
-úrokomzomeškaniazosumy13321,21EURvovýške8,05%ročneododňa18.06.2015dozaplatenia;
- úrokom z omeškania zo sumy 6 001,40 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 21.07.2015 do zaplatenia.
Žalovaný v II. rade je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 93 357,83 EUR spolu s

- úrokom z omeškania zo sumy 5 651,63 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 20.02.2015 do
zaplatenia;
-úrokomzomeškaniazosumy21648,25EURvovýške8,05%ročneododňa19.03.2015dozaplatenia;
-úrokomzomeškaniazosumy26460,92EURvovýške8,05%ročneododňa18.04.2015dozaplatenia;
-úrokomzomeškaniazosumy28535,88EURvovýške8,05%ročneododňa21.05.2015dozaplatenia;
- úrokom z omeškania zo sumy 7 627,45 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 18.06.2015 do zaplatenia;
- úrokom z omeškania zo sumy 3 433,70 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 21.07.2015 do

zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
V žalobe okrem iného uviedol tieto skutočnosti.
Zariadenie Úpadcu na výrobu elektriny (bioplynová stanica) bolo uvedené do prevádzky 15.11.2012.
Úpadca v tejto súvislosti uzatvoril so Žalovanými sériu zmlúv, na základe ktorých došlo k pripojeniuzariadenie na výrobu elektriny a odborného miesta do distribučnej sústavy a k dodávke elektriny.
Úpadcovi bolo zároveň vydané Cenové rozhodnutie pre roky 2014 - 2016. Z uvedeného rozhodnutia
je zrejmé, že Úpadca má právo na podporu podľa Zákona o podpore OZE na obdobie do roku 2027.

V súlade s vyššie uvedeným si Úpadca faktúrami uplatňoval právo na podporu v zmysle § 3 Zákona
o podpore OZE až do polovice roka 2015. Úpadca dodával vyrobenú elektrinu Žalovanému v 2. rade
za cenu elektriny na straty na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku
a doplatku, zo dňa 09.12.2014. Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku nahradila pôvodnú zmluvu. Na základe uvedenej zmluvy si Žalobca uplatňuje aj podporu

formou doplatku a to u Žalovaného v 1. rade daňovým dokladom, v súlade so Zákonom o podpore OZE.
Úpadcovi bol doručený list Žalovaného v I. rade zo dňa 15.12.2014, v ktorom oznámil, že „ Pri príprave
takýchto podkladov v relevancii pre rok 2015
bolo zistené, že vo vzťahu k Vami prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých
zákonných záležitosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný zdroj
požívať podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené

podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona vylúčená
možnosť zaradiť Vami prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory." V tejto súvislosti Žalobca
podotýka, že Úpadca si riadne a včas splnil všetky zákonné povinnosti ustanovené v § 4 Zákona o
podpore OZE, a to voči Žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, tak aj voči
Úradu. Žalobca zásadne namieta postup Žalovaného v 1. rade, ktorý považuje za protiprávny, nakoľko

odporuje Zákonu o podpore OZE. V právnom štáte považuje Žalobca za neprípustné, aby Žalovaný
v I. rade odňal Úpadcovi zákonom garantovanú podporu iba obyčajným listom a bez rozhodnutia
príslušného orgánu, voči ktorému by sa mohol Úpadca odvolať.
Odňatie práva na uplatnenie podpory Žalovaný v 1. rade opiera o porušenie oznamovacej povinnosti
podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE. Vyššie uvedená oznamovacia povinnosť bola zo

Zákona o podpore OZE zavedená s účinnosťou 1.1.2010. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
až do 1.1.2014 Zákon o podpore OZE neobsahoval žiadnu sankciu za porušenie uvedenej povinnosti.
Porušenie vyššie uvedenej povinnosti nebolo správnym deliktom; správnym deliktom bolo porušenie
povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b). Žalobca zdôrazňuje, že zákon oznámenie, jeho obsah a
formu bližšie nešpecifikuje. Žalobca má za to, že zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) splní

každý, kto akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme vykoná prejav vôle, ktorým prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy a Úradu poskytne informácie požadované zákonom. Podotýkame, že takýto prejav
vôle je potrebné posudzoval' podľa všeobecných princípov stanovených v § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Osobitne Žalobca poukazuje na § 35 ods. 1 podľa ktorého prejav vôle sa môže vykonať aj
„iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť". Žalobca sa domnieva,

že samotná oznamovacia povinnosť zavedená § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE je zbytočná,
šikanózna a nelegitímna. Pri zariadeniach na výrobu elektriny z OZE je totiž nemožné presne určiť
predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, keďže výroba výrazným
spôsobom závisí od skutočnosti, ktoré nie je možné predvídať, a ktoré vôbec nezávisia od výrobcu
elektriny (počasie, počet slnečných dní a pod.). Údaje o predpokladanej výrobe sú tak absolútne

nepresné a môžu sa výrazne odlišovať od skutočného stavu. Rovnako nelegitímna je aj požiadavka
na zaslanie oznámenia o uplatnení podpory. Zákon garantuje výrobcom elektriny právo na podporu
na obdobie 15 rokov. Podobne aj cenové rozhodnutia a potvrdenia o pôvode elektriny z OZE sú pre
dotknutých výrobcov vydávané na celé obdobie podpory. Samotní výrobcovia elektriny si na výstavbu
svojich zariadení požičali značnú časť finančných prostriedkov od bánk a pri realizácií investície

vychádzali z predpokladu, že Zákon o podpore OZE im garantuje podporu na 15 rokov. Je preto zrejmé,
že výrobca elektriny. ktorému právny poriadok priznáva právo na podporu v presne stanovenej výške na
15 rokov, má úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať. Právna úprava, ktorá vychádza z opačného
predpokladu (teda, že výrobca si podporu uplatniť nechce a preto je povinný každoročne uplatnenie
podpory oznámiť), znižuje právnu istotu a odporuje

samotnej podstate podpory výroby elektriny z OZE, a legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny.
Žalobca v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na absurdnosť, nepotrebnosť a šikanóznosť
oznamovacej povinnosti. Na základe novely Zákona o podpore OZE č. 382/2013 Z. z., bola s účinnosťou
od 1.1.2014 zavedená sankcia za porušenie vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Na základe
novely bolo do Zákona o podpore OZE vložené nové ustanovenie § 4 ods. 3. 34. Podľa § 4 ods. 3

Zákona o podpore OZE „ výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku
2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku
1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok." Uvedená sankcia bola zavedená až po štyroch rokoch
existencie oznamovacej povinnosti. Do 01.01.2014 nebolo porušenie oznamovacej povinnosti žiadnymspôsobom sankcionované; porušenie tejto povinnosti nebolo označené ani za správny delikt. Aplikáciu
sankcie na Úpadcu v podobe straty nároku na uplatnenie podpory na kalendárny rok 2015 jednoznačne
vylučujú prechodné ustanovenia k novele Zákona o podpore OZE, ktorou bola predmetná sankcia

zavedená. 37. Podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k
predmetnej novele, „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory
výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo "
uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 zostávajú zachované podľa doterajších predpisov . Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že na zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 sa vzťahujú

podmienky podpory tak, ako bolo v zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Uvedené vyplýva
aj z dôvodovej správy k § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE podľa ktorej „prechodné ustanovenie
upravuje podmienky podpory pre zariadenia 6, uvedené do prevádzky pred účinnosťou návrhu .Nakoľko
zariadenie Úpadcu bolo uvedené do prevádzky dávno pred 01.01.2014 je zjavné, že v jeho prípade
nemožno aplikovať sankciu zavedenú novelizáciou podmienok podpory výroby elektriny podľa § 4 ods.
3 Zákona o podpore OZE.

Žalobca pre úplnosť konštatuje, že prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 sa vzťahuje na všetky
ustanovenia Zákona o podpore OZE, ktoré obsahujú podmienky podpory. Žalobca si dovoľuje upriamiť
pozornosť na to, že prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 sa vzťahuje na všetky ustanovenia Zákona
o podpore OZE, ktoré obsahujú podmienky podpory. Ak by zákonodarca chcel obmedziť platnosť
ustanovenia § 18e ods. 1 len na podmienky podpory uvedené v § 3, uviedol by to priamo v texte

prechodného ustanovenia („podmienky podpory výroby elektriny podľa § 3"), podobne ako tak urobil
v iných prípadoch (napr. § 18b ods. 2, §18c ods. 2 a 3, § 18e ods. 5). Podmienky podpory sa v
Zákone o podpore OZE nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných zákonných ustanoveniach. Jednu z
takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné ustanovenie § 4 ods. 3, nakoľko reálne podmieňuje
podporusplnenímoznamovacejpovinnosti.Akbychcelzákonodarcaobmedzilalebošpecifikovaťdosah

prechodného ustanovenia § 18e ods. 1, urobil by tak rovnako ako v prípade ostatných prechodných
ustanovení uvedených v odsekoch 2 až 5 ust. § 18e Zákona o podpore OZE. Pojem „podmienky
podpory" nie ej explicitne definovaný v Zákone o podpore OZE. Fakticky
sú však podmienky obsiahnuté v celom Zákone o podpore OZE. Ako to vyplýva z ust. 1 písm.
a) Zákona o podpore OZE „Tento zákon ustanovuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby (...)

„ Podmienky podpory sa v Zákone o podpore OZE nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných zákonných
ustanoveniach. Jednu z takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné ustanovenie § 4 ods. 3,
nakoľko reálne podmieňuje podporu splnením oznamovacej povinnosti. Splnenie podmienok podpory
je neviazané na splnenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o podpore OZE ako celku. Žalobca
považuje odňatie práva na uplatnenie podpory Úpadcu obyčajným listom za nezákonné z dôvodu, že

Ústava neumožňuje obmedziť resp. odňať právo Žalobcu na podporu priamo zákonom, bez vydania
administratívneho rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní, v ktorom dôjde k
posúdeniu splnenia podmienok na odňatie práva na podporu. Podľa Ústavy je možné obmedziť resp.
odňať právo Úpadcu na podporu výlučne na základe zákona, teda prostredníctvom administratívneho
rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní. Žalobca zároveň uviedol, že nárok

výrobcu elektriny na podporu vo výške stanovenej a garantovanej na základe Zákona o podpore OZE
na obdobie 15 rokov je potrebné považovať za majetok resp. vlastníctvo chránené čl. 20 Ústavy a čl.
1 Dodatkového protokolu. Odňatie práva a uplatnenie podpory je preto potrebné považovať, za zásah
do vlastníckeho práva.
Žalobca ďalej konštatuje, že Žalovaní nie sú subjektmi oprávnenými rozhodovať o tom, či Úpadcovi

zaniklo právo na podporu. Žalovaní nie sú oprávnení posudzovať splnenie podmienok pre vznik, alebo
zánik podpory. Takéto oprávnenie Zákon o podpore OZE Žalovaným nezveruje a nie je možné, aby si
toto oprávnenie samovoľne atrahovali a na základe neho odopreli zákonné práva Úpadcu.
Žalobca uvádza, že nie je možné v jeho prípade aplikovať zákonnú sankciu aj z dôvodu, že si Úpadca
voči Úradu ako aj Žalovanému v 1. rade všetky svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore

OZE riadne a včas splnil. Dňa 1 3.12.2012 Úrad vydal Úpadcovi Potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie č. 1815/2012/PoP-OZE pre obdobie 2012 až 2027, v ktorom sa uvádza,
že predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je 7950 MWh. Dňa 20.11.2013 Úpadca predložil
Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025. Návrh
ceny obsahuje predpoklad ročnej výroby elektriny ako aj údaj o ročnom množstve elektriny, na ktorú

si výrobca uplatní doplatok a ktoré dodá do distribučnej sústavy. Na základe uvedeného Úrad vydal
Úpadcovi cenové rozhodnutie č. 1691/2014/E-OZ zo dňa 27.01.2014, v ktorom schválil pevnú cenu
elektriny pre stanovenie doplatku pre roky 2014 až 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná
ročná výroba elektriny pre roky 2014 až 2016 je 8 000 MWh, technologická vlastná spotreba 448 MWha že výrobca si uplatní doplatok na 7 552 MWh elektriny. Úpadca dňa 28.5.2014 emailom odoslal Úradu
vyplnený „Formulár - Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.05.2014", ktorý bol zverejnený
na internetovej stránke Úradu. Z vyplneného formulára je zrejmé, že v roku 2015 Úpadca plánuje vyrobiť

7 900,00 MWh elektriny, že doplatok sa vzťahuje na 7347 MWh, a že rovnaké množstvo dodá do
distribučnej sústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že Úpadca si splnil svoju oznamovaciu
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Túto skutočnosť konštatuje aj sám Úrad, a to v
Zozname výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť, ktorý je zverejnený na stránke úradu a v ktorom
Úrad pre zariadenia na výrobu elektriny. Žalobca z tohto dôvodu konštatuje, že oznamovacia povinnosť

Úpadcu voči Úradu bola splnená.
Rovnako poukazuje na skutočnosť, že Úpadca má so Žalovaným v 1. rade a Žalovaným v 2. rade
uzavretú ,.Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie
avysokoúčinnoukombinovanouvýrobouaprevzatízodpovednostizaodchýlku"zodňa13.11.2012.Táto
zmluva bola následne nahradená „Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku" zo dňa 9.12.2014. Z uvedenej zmluvy je úmysel a vôľa Úpadcu uplatniť si podporu formou

doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty na jasne špecifikovaný objem elektriny počas
celého obdobia trvania nároku (a teda aj počas roku 2015) zrejmá. V zmysle vyššie uvedeného
prejav vôle Žalobcu obsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré požaduje § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
o podpore OZE, pričom tento prejav je v súlade s § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobený
spôsobomnevzbudzujúcimpochybnostiotom,čochcelúčastníkprejaviť. Nazákladevyššieuvedeného

má Žalobca za to, že Úpadca Žalovaným poskytol informáciu o predpokladanom množstve dodanej
elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že na rovnaké množstvo elektriny si plánuje
uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané množstvo elektriny plánuje dodávať na straty
Žalovaného v I. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé,
žeÚpadcaŽalovanémuvI.radepredložilinformácievzmysle§4ods.2písm.c)ZákonaopodporeOZE,

žetietoinformácieboliŽalobcovipredloženépred15.8.2014,ažetietoinformáciesatýkalikalendárneho
roka 2015. Vzhľadom na preukázanie splnenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore
OZE, ako voči Úradu, tak aj voči Žalovanému v I. rade máme za to, že predmetná zákonná povinnosť
bola splnená. Na Úpadcu sa rovnako nevzťahuje povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o podpore
OZE nakoľko Úpadcovi nebol vyplatený doplatok v rozpore s podmienkami podpory podľa Zákona o

podpore OZE. V zmysle vyššie uvedeného má Žalobca za to, že neexistuje žiaden zákonný dôvod pre
konštatovanie porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE, a teda neexistuje ani
žiaden základ pre odopretie podpory v zmysle § 3 Zákona o podpore OZE.
Žalovaný v 1. rade pri odňatí podpory argumentuje tým, že Úpadca si oznamovaciu povinnosť splnil
neurčito a nezrozumiteľne. Žalobca s právnym názorom Žalovaný v 1. rade v žiadnom prípade nesúhlasí

a dodáva, že je to práve Žalovaný v 1. rade, ktorého konanie má za následok neprehľadnosť súčasného
stavu. Úpadca si plnil všetky svoje povinnosti najlepšie ako vedel a v súlade so Zákonom o podpore,
ako aj v súlade s prevádzkovým poriadkom Žalovaného v 1.rade, ktorý schválil Úrad rozhodnutím č.
0002/2013/E-PP, zo dňa 24.1.2013 (ďalej len „Prevádzkový poriadok") a ktorý bol platný a účinný v čase,
keď si Úpadca plnil oznamovaciu povinnosť' na rok 2015. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že Úpadca si

oznamovaciu povinnosť splnil aj pri uzatváraní Zmluvy o dodávke a doplatku v roku 2012, čo potvrdzuje
aj samotný Prevádzkový poriadok Žalovaného v 1. rade. V súlade s vyššie uvedeným si Úpadca uplatnil
právonaobeformypodporyzaslanímniekoľkýchosobitnýchdokumentov.Úpadcasitaktýmtopostupom
uplatnil právo na podporu už v roku 2012, pričom je zrejmé, že toto právo si neuplatnil len na jeden rok,
ale na celé obdobie trvania podpory. Uvedené potvrdzuje aj uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny a

doplatku, ktorá bola v roku 2012 uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca podotýka, že podľa tejto zmluvy
sa plnilo až do konca roku 2014.
Žalobca ako správca pri výkone svojej funkcie zistil, že Žalovaný v 1. rade neuhradil Úpadcovi
nasledovné faktúry na doplatok, a to ani len čiastočne:
a) faktúra č. 20153004, vystavená dňa 04.03.2015, splatná dňa 18.03.2015, dodávka

elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 02/2015, na sumu 37 836,69 EUR;
b) faktúra č. 20153006, vystavená dňa 03.04.2015, splatná dňa 17.04.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 03/2015, na sumu 46 248,25 EUR;
c) faktúra č. 20153008, vystavená dňa 06.05.2015, splatná dňa 20.05.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 04/2015, na sumu 49 874,84 EUR;

d) faktúra č. 20153012, vystavená dňa 03.06.2015, splatná dňa 17.06.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 05/2015, na sumu 13 321,21 EUR;
e) faktúra č. 20153014, vystavená dňa 06.07.2015, splatná dňa 20.07.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 06/2015, na sumu 6 001,40 EUR.Žalobca rovnako poukazuje na nezákonnosť postupu Žalovaného v 2. rade spočívajúceho v odmietnutí
poskytnúť Úpadcovi podporu podľa Zákona o podpore. Toto konanie Žalovaného v 2. rade zahŕňa
predovšetkým neuhradenie faktúr za odber elektriny na straty.

Žalobca pri výkone svojej funkcie zistil, Žalovaný v 2. rade neuhradil Úpadcovi nasledovné faktúry na
odber elektriny za cenu elektriny na straty, a to ani len čiastočne:
a) Faktúra č. 20153001, vystavená dňa 05.02.2015, splatná dňa 19.02.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy na straty 01/2015, na sumu 5 651,63 EUR;
b) Faktúra č. 20153003, vystavená dňa 04.03.2015, splatná dňa 1 8.03.2015, dodávka

elektriny do distribučnej sústavy na straty 02/2015, na sumu 21 648,25 EUR;
c) Faktúra č. 20153005, vystavená dňa 03.04.2015, splatná dňa 17.04.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy na straty 03/2015, na sumu 26 460,92 EUR;
d) Faktúra č. 20153007, vystavená dňa 06,05.2015, splatná dňa 20.05.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy na straty 04/2015, na sumu 28 535,88 EUR;
e) Faktúra č. 20153011, vystavená dňa 03.06,2015, splatná dňa 17.06.2015, dodávka

elektriny do distribučnej sústavy na straty 05/2015, na sumu 7 627,45 EUR;
f) Faktúra č. 20153013, vystavená dňa 06.07.2015, splatná dňa 20.07.2015, dodávka
elektriny do distribučnej sústavy na straty 06/2015, na sumu 3 433,70 EUR.
Žalobca sa týmto domáha, aby Žalovaný v 1. rade bezodkladne uhradil faktúry za doplatok za mesiace
február - jún 2015 a aby Žalovaný v 2. rade bezodkladne uhradil faktúru za odber elektriny za cenu

elektriny na straty za mesiace január 2015 až jún 2015.

2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení
k žalobe okrem iného uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný a nemá oporu v platných
právnych predpisoch, a to z dôvodu, že si žalobca riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu

ukladá § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, teda povinnosť v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014
oznámiť žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie
podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zák. o OZE vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny na rok 2015, čím žalobca vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku
2015 uplatniť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zák. o OZE. Žalovaný v 1.

rade uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o energetike) na území Košického,
Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na základe a v súlade s povolením vydaným
Úradom pre reguláciu sieťových Odvetví č. 2007E 0257. Podľa zákona o OZE je žalovanému ako
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom

elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny
na straty. Jednotlivé formy podpory výroby elektriny ako aj podmienky podpory výroby elektriny
sú uvedené v ustanovení § 3 zákona o OZE. Predmetom úpravy zákona o OZE je teda úprava
podmienok poskytovania podpory pre výrobcov elektriny, a to najmä tým spôsobom, že výrobcovia
majú, ,,garantované výkupné ceny“ za vyrobenú a dodanú elektrinu počas doby 15 rokov. Výška týchto

cien je určená na základe rozhodnutia ÚRSO. Finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného prideľované každoročne zo strany ÚRSO, a to na základe
predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na jednotlivé kalendárne roky. Práve z tohto dôvodu je
na strane výrobcov elektriny okrem iného, daná povinnosť oznamovať zákonom stanovené informácie,
pričom následkom nesplnenia si uvedených povinností môže byť v určitých prípadoch aj strata nároku

výrobcu na podporu v nasledujúcom roku. Hlavný rozpor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade spočíva
v nesplnení si notifikačných povinností žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Podľa
predmetného ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a tiež
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a
c ), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny

rok. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči žalobcovi k
predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Žalovaný v 1. rade má za to, že predmetná
skutočnosť nebola preukázaná ani v samotnej žalobe. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany
žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie
dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného v 1. rade a vyvolanie obavy o vzniku škody na

strane žalobcu zapríčineného neoprávneným postupom žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zák. o OZE, nakoľko
pri výklade zákonov, teda aj prechodných ustanovení zák. o OZE je potrebné vychádzať z ich účelu.
Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu, žalovaný v 1. rade je toho právneho názoru, žepre ust. § 18e sa má aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory“, t.j., že dané ust. §
18ezák.oOZEsavzťahujenapodmienkypodporyuvedenév§3zák.oOZE,anienaprávaapovinnosti
výrobcov vrátane právnych následkov ich nesplnenia upravené v § 4 zák. o OZE.V prospech tohto

užšieho výkladu svedčí aj skutočnosť, že žalobca ako výrobca, ktorému zák. o OZE poskytuje konkrétne
práva a ukladá povinnosti, splnil podmienky podľa § 3 a teda má právo na podporu. Z gramatickej
formulácie § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu, ale ide iba o dočasnú
nemožnosť uplatniť si nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom.
V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade uvádza, že legislatívno-administratívne povinnosti výrobcov

zakotvené v § 4 odseku 2 zákona o OZE sú nevyhnutným predpokladom pre správne nastavenie
a následné fungovanie systému podpory a výpočet regulovaných položiek, povinnosti nie sú nové a
výrobcovia elektriny s právom na podporu mali povinnosť ich dodržiavať aj v minulosti. Novela zákona o
OZE č. 382/2013 Z.z., ktorou sa zaviedol následok za nesplnenie si notifikačných povinností v podobe
straty nároku na uplatnenie si podpory na jeden kalendárny rok nadobudla platnosť dňa 20.11.2013
a účinnosť dňa 01.01.2014. Lehota na splnenie zákonom stanovených povinností výrobcov elektriny

s právom na doplatok obsiahnutý v § 4 odseku 2 zákona o OZE pritom uplynula až dňa 15.08.2014,
z čoho je zrejmé, že výrobcovia elektriny s právom na doplatok mali pred samotným nadobudnutím
účinnosti predmetnej novely zákona o OZE a obzvlášť pred uplynutím lehoty na splnenie svojich
zákonom stanovených povinností, dostatok času na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými
povinnosťami a rovnako tak s následkom ich nesplnenia predpokladaným v § 4 odseku zákona o OZE

a taktiež dostatok času na ich splnenie. V nadväznosti na uvedené si tiež žalovaný v 1. rade zdôraznil
všeobecne platnú a rokmi aplikovanú zásadu, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, ktorej podstata
je obsiahnutá v zákone č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení
§ 2 zakotvuje, že „o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov zverejnené, platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne

záväznýchprávnychpredpisovjenevyvrátiteľná“.Vsúladescitovanouzákonnouzásadousaodžalobcu
očakáva, že bude poznať svoje zákonom stanovené práva a povinnosti vrátane prípadných následkov
ich nesplnenia a že zlučiteľnosť svojho správania s právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti
subjektov na úseku energetiky, posúdi na vlastnú zodpovednosť. Žalobca, ako výrobca elektriny, tým
v zásade sám nesie riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu a neplnenia niektorej

zo svojich zákonom stanovených povinností. Aplikáciu uvedeného zákonného princípu potvrdzuje aj
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 21/07, v ktorom konštatuje, že
„navrhovateľka tvrdila, že ústavný zákon neporušila, pretože nevedela, že aj na ňu sa vzťahuje uvedená
povinnosť, pričom hneď, ako sa o nej dozvedela, ju splnila, aj keď po zákonom stanovenej lehote. V tejto
súvislostiústavnýsúdpoukazujenajednuzozákladnýchzásadpráva,ktorúsiajsamotnánavrhovateľka

uvedomuje, a síce „ignorantia legis non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje),“ a taktiež vo
svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 52/2011, kde opakovane dodáva, že ,,v súlade so zásadou neznalosť
zákona neospravedlňuje, nevedomosťou navrhovateľa o jeho povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7
ods. 1 ústavného zákona nemožno ospravedlniť zmeškanie lehoty na jeho podanie.“ Žalovaný v 1. rade
má za to, že nesplnenie si zákonných povinností žalobcu je jednoznačné, pričom v dôsledku nesplnenia

si týchto povinností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaniklo žalobcovi právo
uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušných zariadeniach na výrobu elektriny, nárok
na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE. Toto právo žalobcu zaniklo
automaticky priamo zo zákona (§ 4 ods. 3 zákona o OZE). Odňatie podpory tak nenastalo v dôsledku
rozhodnutia žalovaného v 1. rade, ale vyplynulo z rozhodujúcej skutočnosti, že v danom prípade nedošlo

k splneniu zákonných povinností žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný v
1. rade za to, že v predmetnom prípade nároky uplatňované žalobcom nie sú skutkovo ani právne
odôvodnené a vychádzajú z nesprávne interpretovaných ustanovení právnych predpisov.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal rovnako žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň uviedol, že sa

stotožňuje s argumentáciou žalovaného v 1. rade.

4. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení okrem iného uviedol, že si úpadca splnil oznamovaciu
povinnosť voči Žalovanému v 1. rade, ako i voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO)
Žalobca si voči ako aj Žalovanému v 1. rade všetky svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore

OZE riadne splnil. ÚRSO bolo zo strany Úpadcu zaslaných viacero dokumentov, v ktorých uviedol údaj
ohľadom predpokladanej ročnej výroby elektriny na rok 2015. Ako už Žalobca uviedol vo svojej žalobe,
dňa 13.12.2012 Úrad vydal Úpadcovi Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č.
1815/2012/PoP-OZE pre obdobie 2012 až 2027, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné množstvovyrobenej elektriny je 7950 MWh. Dňa 20.11.2013 Úpadca predložil Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025. Návrh ceny obsahuje predpoklad ročnej výroby
elektriny ako aj údaj o ročnom množstve elektriny, na ktorú si výrobca uplatní doplatok a ktoré dodá do

distribučnej sústavy. Na základe uvedeného ÚRSO vydal Úpadcovi cenové rozhodnutie č. 1691/2014/
E-OZ, zo dňa 27.01.2014, v ktorom schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre roky
2014 až 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny pre roky 2014 až
2016 je 8 000 MWh, technologická vlastná spotreba 448 MWh a že výrobca si uplatní doplatok na 7
552 MWh elektriny. Úpadca dňa 28.5.2014 emailom odoslal ÚRSO vyplnený „Formulár - Povinnosť

výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.05.2014, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu.
Z vyplneného formulára je zrejmé, že v roku 2015 Úpadca plánuje vyrobiť 7 900,00 MWh elektriny, že
doplatok sa vzťahuje na 7 347 MWh. a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej sústavy. Vzhľadom
na vyššie uvedené má Žalobca za to, že Úpadca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods.
2 písm. c) Zákona o OZE. Žalobca z tohto dôvodu konštatuje, že oznamovacia povinnosť Úpadcu voči
Úradu bola splnená. Úpadca si svoju informačnú povinnosť riadne a včas splnil aj voči Žalovanému

v 1. rade. Úpadca emailom zo dňa 07.02.2014 a následne opakovane emailom zo dňa 26.02.2014
odoslal Žalovanému v 1. rade platné Cenové rozhodnutie na rok 2014 - 2016, v ktorom uviedol, že
predpokladaná ročná výroba elektrina pre roky 2014 až 2016 je 8000 MWh a že výrobca si uplatní
doplatok na 7 552 MWh elektriny. Žalobou dodáva. že doručenie emailu bolo potvrdené emailom
Žalovaným v 1. rade zo dňa 27.02.2014. Žalovaný v 1. rade v rámci svojho Vyjadrenia predložil list

Úpadcu, v ktorom sa mal podľa slov Žalovaného v 1. rade Úpadca priznať opomenutie povinnosti v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE. Žalobca takéto tvrdenie zásadne rozporuje.
Úpadca si túto povinnosť, riadne splnil vo februári roka 2014 a z tohto dôvodu bol Žalovanému v
1. rade v horeuvedenom liste opätovne zaslaný rovnaký údaj, ako tomu bolo v pôvodnom emaily.
Z tohto dôvodu list nepreukazuje nesplnenie si povinnosti Žalobcom. Na základe vyššie uvedeného

má Žalobca za to, že Úpadca ÚRSO a Žalovanému v 1. rade poskytol informáciu o predpokladanom
množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015 riadne a včas, ako aj informáciu o tom, že
na rovnaké množstvo elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané
množstvo elektriny plánuje dodávať na straty Žalovaného v 1. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že Úpadca Žalovanému v 1. rade predložil informácie v

zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE a že tieto informácie sa týkali kalendárneho roka 2015.
Zákon o podpore OZE neuvádza presnú formu, v akej musí i výrobca elektriny, t.j. Úpadca oznámenie
ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej siete uskutočniť. Vzhľadom na preukázanie splnenia
povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, ako voči ÚRSO, tak aj voči Žalovanému v
1. rade má Žalobca za to, že predmetná zákonná povinnosť bola zo strany Úpadcu splnená.

I v prípade, žeby súd vyhovel argumentácii Žalovaného v 1. rade ohľadom nesplnenia si povinnosti
voči Žalovanému v 1. rade podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, má Žalobca za to,
že na Úpadcu sa nemôže vzťahovať sankcia za porušenie tejto povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 3
Zákon o podpore OZE. Aplikáciu sankcie na Úpadcu v podobe straty nároku na uplatnenie podpory na
kalendárny rok 2015 jednoznačne vylučujú prechodné ustanovenia k novele Zákona o podpore OZE,

ktorou bola predmetná sankcia zavedená. Podľa § 180 ods. 1 Zákona o podpore OZE, ktorý obsahuje
prechodné ustanovenia k predmetnej novele. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na zariadenie,
ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 sa vzťahujú podmienky podpory tak, ako bolo v
zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k § 18e
ods. 1 Zákona o podpore OZE podľa ktorej .prechodné ustanovenie upravuje podmienky podpory pre

zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou návrhu". Nakoľko zariadenie Úpadcu bolo uvedené
do prevádzky dávno pred 01.01.2014 je zjavné, že v jeho prípade nemožno aplikovať sankciu zavedenú
novelizáciou podmienok podpory výroby elektriny Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE. Žalovaný
v 1. rade nesprávne namieta zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j., že sa Úpadca nezaujímal o
ochranusvojichprávapovinností.nakoľkomužiadnasankciazaprípadnéporušeniepovinnostivzmysle

ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE zo zákona hroziť nemôže. Žalobca si súdu rovnako
dovoľuje dať do pozornosti Článok 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto obmedzením by bolo
i odňatie práva Úpadcu - výrobcu elektriny na doplatky a za odber elektriny za cenu elektriny na straty od
Žalovaných v prípade uloženia sankcie v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE, ktoré sa naňho v
zmysle horeuvedenej argumentácie nemá vzťahovať. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva

tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotná, resp.
plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetkyorgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie
ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.
5. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich ďalších vyjadreniach okrem iného

uviedol, že s argumentáciou žalobcu o riadnom splnení si oznamovacích povinností podľa ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE nemôže za žiadnych okolností súhlasiť k čomu uvádzame nasledovné.
Žalobca sa snaží preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)
zákona o OZE poukazom na cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ako
„ÚRSO"), ktorým bola úpadcovi schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až

2016. Cenové rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach (ďalej len ako „zákon o regulácii") sa výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energií
vydáva na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom podľa zákona o OZE, pričom podpora elektriny
doplatkom sa v zmysle § 3 ods. 6 zákona o OZE vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu
15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie
technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Poukázal na rozdiel a vzájomný vzťah medzi právom

na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie podpory v každom
kalendárnom roku počas ktorého je dotknutému výrobcovi právo na podporu priznané, ku ktorého
úspešnosti musí byť zo strany výrobcu elektriny preukázané dodržiavanie a riadne plnenie všetkých
zákonom zakotvených povinností. Z gramatickej formulácie § 4 ods. 3 zákona o OZE je zrejmé, že
sa nejedná o zánik práva na podporu, ale naopak, o dočasnú nemožnosť uplatniť si nárok na reálne

nadobudnutie podpory ako dôsledok nesplnenia niektorej zo zákonom uložených povinností. Ústavný
súd SR v súvislosti s rozdielom medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom
na reálne nadobudnutie podpory vo svojom náleze sp.zn. PL. ÚS 50/2015 podotýka, že: „ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona o podpore OZE nemajú bezprostrednú väzbu na § 3 ods. 6 zákona o podpore OZE
(...). Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v§4 ods. 3 zákona o podpore

OZE z dôvodu nesplnenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona sa vzťahuje totiž len
na príslušný kalendárny rok, pričom nárok ustanovený v § 3 ods. 6 prvej vete zákona o podpore OZE
(v ďalších kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý." Vzhľadom k vyššie ozrejmenému vzťahu medzi
právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie podpory, nie
je možné priznať relevanciu žalobcovej argumentácii o splnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 4

ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia ÚRSO žalovanému 1. Ako zdôrazňuje
aj Ústavný súd SR vo svojom vyššie citovanom náleze, ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
stanovuje nie jednorazovú ale opakovanú oznamovaciu povinnosť výrobcu „vždy k termínu 15. august
na nasledujúci kalendárny rok", z čoho je zrejmá povinnosť výrobcu plniť si oznamovaciu povinnosť
každoročne vždy k 15. augustu príslušného kalendárneho roka, tzn., že predmetné ustanovenie si

vyžaduje určitú pravidelnosť a každoročné opakované plnenie si oznamovacích povinností zo strany
výrobcu. Nie je preto možné považovať cenové rozhodnutie ÚRSO vydané na obdobie rokov 2014 až
2016 za splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE vyžadujúceho
každoročné opakujúce sa plnenie. Ani prípadná skutočnosť že úpadca v minulosti zaslal žalovanému
v 1. rade viaceré dokumenty obsahujúce niektoré informácie vyžadované v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)

zákona o OZE alebo dokumenty, z ktorých takéto informácie vyplývajú, vrátane cenového rozhodnutia,
nezbavuje úpadcu povinnosti plniť si oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o
OZE. Zároveň zdôraznil, že cenové rozhodnutie žiadnym spôsobom nesúvisí s množstvom vyrábanej
alebo dodávanej elektriny v zariadení výrobcu. V rámci cenového konania ÚRSO konkrétnym výrobcom
vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie určil resp. schválil v súlade s§ 7 a 8 v tom

čase platnej vyhlášky vyhlášky č. 221/2013 Z. z. cenu elektriny pre stanovenie doplatku na jednotku
množstva elektriny za elektrinu vyrobenú v konkrétnom zariadení výrobcu elektriny. Podstatou cenových
rozhodnutí vydávaných výrobcom zo strany ÚRSO, ktoré sú výsledkom predmetného cenového konania
teda je, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal za preukázané, že jednotková cena uplatňovaná
konkrétnym výrobcom v rámci fakturácie elektriny nie je cenou svojvoľne určenou výrobcom, ale táto

vychádza z cenového konania a jemu zodpovedajúceho cenového rozhodnutia, a teda zodpovedá cene,
ktorú v rámci svojej právomoci zákonom stanoveným spôsobom určilo resp. schválilo ÚRSO. Vzhľadom
k uvedenému považujeme argumentáciu žalobcu o splnení si oznamovacej povinnosti úpadcu v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia žalovanému v 1. rade za účelovú
a nedôvodnú.

Ako už bolo vyššie uvedené úpadca mal možnosť a zo strany zákonodarcu poskytnutý dostatočný
časový priestor vzniknutému stavu, a teda dočasnej strate možnosti na uplatnenie si podpory v zmysle §
3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE pre kalendárny rok 2015, svojim konaním predísť. Úpadca rovnako
ako všetky ostatné subjekty podlieha tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 zákonač. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorej je povinný pri akomkoľvek svojom konaní počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Na uvedenú prevenčnú povinnosť nadväzuje aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorým sa

riadi zmluva o dodávke elektriny a v ustanovení obsiahnutom v § 384 stanovuje zakročovaciu povinnosť
žalobcu ako podnikateľského subjektu urobiť všetky opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie
hroziacej škody.
Zo situácie, ktorá je predmetom sporu je zrejmé, že k strate nároku úpadcu na uplatnenie si podpory v
zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE ako aj prípadnej škode s tým súvisiacej došlo výlučne z

dôvodu nesplnenia si povinnosti zakotvenej zákonom o OZE úpadcom, úpadca nevynaložil žiadne úsilie
na predídenie dočasnej strate nároku na uplatnenie si podpory, v dôsledku čoho je zjavné, že úpadca si
vzniknutý stav spôsobil sám svojou vlastnou nečinnosťou a nedbanlivosťou. Úpadca a rovnako aj ostatní
dotknutí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sú povinní plniť svoje zákonom stanovené
povinnosti riadne a včas a aktívne využívať práva priznané právnymi predpismi, pričom v prípade ak
takto aktívne nepostupujú, nemôžu dôsledky vlastnej pasivity alebo nezodpovedného prístupu k týmto

právam využiť ako argument pre údajnú nezákonnosť postupu žalovaného v 1. rade.
V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výkladu prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona
o OZE, má jednoznačne za to, že cieľom prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE bolo
zakotviť nemennosť podmienok vzniku práva na podporu (bližšie definovaných v§3 zákona o OZE)
pre subjekty, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 z dôvodu zachovania

právnej istoty, stability, ochrany už nadobudnutých práv a dodržania zásady zákazu pravej retroaktivity.
Je potrebné však zohľadniť, že zásada právnej istoty a právnej stability neznamená nemennosť zákona
a nemennosť práv a povinností vyplývajúcich oprávneným subjektom alebo ich právnych následkov.
Zákonom č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014 došlo len k zmene, resp. rozšíreniu právnych
následkov nesplnenia niektorých zákonom o OZE stanovených povinností zo strany tých výrobcov,

ktorí majú priznané právo na podporu, pričom povinnosti, ktorých sa novela týka, nie sú pre žalobcu a
úpadcunové,atietoboližalobcoviaúpadcoviriadneznámeužprednadobudnutímúčinnostipredmetnej
novely. Pre zachovanie zásady rovnosti všetkých oprávnených subjektov a zásady nediskriminácie
je nevyhnutné, aby práva a povinnosti pre všetky subjekty, ktorým prislúcha právo na podporu boli
rovnaké, a to vrátane zákonom predpokladaných následkov v prípade ich splnenia ako aj v prípade

ich nesplnenia zo strany oprávneného subjektu, a teda aj podmienky na uplatnenie nadobudnutého
práva na podporu musia byť pre všetky subjekty rovnaké, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo
k nedôvodnej diskriminácii subjektov, ktorých zariadenia sú uvedené do prevádzky po 01.01.2014
v porovnaní so subjektmi, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014. Otázkou
účinkov predmetnej novely vrátane ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE sa zaoberal aj Ústavný súd

SR vo svojom už vyššie viackrát citovanom vyhlásení nálezu vo veci sp.zn.: PL. ÚS 50/2015, pričom
dospel k záveru, že sa jedná o nepravú retroaktivitu. Z názoru prezentovaného Ústavným súdom SR
je zrejmé, že v prípade prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE nie je možné aplikovať
výklad prezentovaný žalobcom, nakoľko ak by Ústavný súd SR mal za to, že § 18e ods. 1 zákona o
OZE sa vzťahuje nie len na podmienky podpory výroby elektriny upravené zo systematického hľadiska

v §3 zákona o OZE nazvaného „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny", ale aj na práva
a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu obsiahnuté v§4 zákona o OZE, nemohol by v
súvislosti s účinnosťou §4 ods. 3 zákona o OZE konštatovať záver, že sa jedná o nepravú retroaktivitu.
V prípade aplikácie žalobcom použitého výkladu by sa nielen podmienky podpory výroby elektriny
obsiahnuté v § 3 zákona o OZE, ale aj všetky práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu

obsiahnuté v § 4 zákona o OZE, ktoré boli dotknuté predmetnou novelou č. 382/2013 Z.z. aplikovali
len na zariadenia uvedené do prevádzky odo dňa účinnosti predmetnej novely, t.j. len do budúcna a
teda žiadnym spôsobom by nedošlo k zmenám akýchkoľvek práv ani povinností vzniknutých za platnosti
predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. nemohlo by sa jednať o nepravú retroaktivitu. Z vyššie uvedeného
názoru Ústavného súdu SR však je jednoznačne zrejmé, že právny následok nesplnenia niektorej zo

zákonom explicitne stanovených povinností obsiahnutý v § 4 ods. 3 zákona o OZE sa má vzťahovať
nie len na zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky od účinnosti predmetnej novely, t.j.
01.01.2014, ale na všetky zariadenia výrobcov elektriny, teda aj na tie, ktoré boli uvedené do prevádzky
pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely.
6. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 13.12.2018 bolo stranám sporu riadne a včas doručené.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie dostavili. Žalobca elektronickým podaním
doručeným súdu 13.12.2018 odoslaným súdu o 10:39 a doručeným súdu o 10:45 hod ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodov jeho neodkladných povinností ako správcu podstaty úpadcu
a žiadal pojednávanie odročiť. Oznámením tunajšieho súdu zo dňa 13.12.2018 zaslaným žalobcovielektronicky o 11:45, tunajší súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania. Dôvod
uvádzaný žalobcom súd nepovažoval za tak dôležitý, aby bolo pojednávanie opätovne odročené.
Situáciu popísanú žalobcom žalobca mal a mohol riešiť tak, aby si splnil svoju povinnosť dostaviť

sa na pojednávanie nariadené súdom a to i s poukazom na ust. § 7 zák. č. 8/2005 Z. z. Súd pri
rozhodovaní o návrhu na odročenie pojednávania prihliadol na odročenie pojednávania, ktoré sa malo
konať 22.10.2018 a bolo odročené z dôvodu podania žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a
s prihliadnutím na právo strán sporu vec prejednať bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov
v zmysle ust. § 181 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd na

pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 od 13:00 hod. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento stav veci:
8. Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov číslo 1815/2012/PoP-OZE, ktoré vydal
dňa 13.12.2012 ÚRSO pre žalobcu, nepochybne vyplýva potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny

z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalačným výkonom 0,999 MW, s uvedením do prevádzky
15.11.2012, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 7950 MWh (ďalej len
zariadenie).

9. ÚRSO vydalo pre zariadenie dňa 27.1.2014 rozhodnutie č. 1691/2014/E-OZ na rok 2014, pevnú cenu

elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 Eur/MWh.

10. S poukazom na vyjadrenia strán sporu súd považuje za nepochybnú skutočnosť to, že žalovaný v
1.rade je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, žalovaný v 2. rade je dodávateľom elektriny a osoba
poverená žalovaným v 1. rade k výkupu elektriny na krytie strát, v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák.

o OZE.

11. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku , číslo zmluvy PDS:
OZE-499-2012-15, číslo zmluvy VSE: OZE-499-2012-15-VSE s prílohou č. 1 (ďalej len Zmluva) je
nepochybne preukázané, že dňa 11.11.2014 bola podpísaná zo strany žalobcu, dňa 18.11.2014 zo

strany žalovaného v 1. rade a dňa 9.12.2014 zo strany žalovaného v 2. rade. Predmetom Zmluvy bol
- okrem iného - aj záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému v 2. rade, záväzok žalovaného v 2.
rade odobrať elektrinu od žalobcu za cenu za dodávku elektriny podľa Zmluvy, záväzok žalovaného v
2. rade zaplatiť žalobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu, záväzok žalovaného v 1. rade v súlade
so všeobecnými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v Zmluve zaplatiť žalobcovi doplatok podľa

cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi.

12. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku , číslo zmluvy PDS:
OZE-499-2012 (ďalej len Zmluva Z1 2012) nepochybne vyplýva, že bola podpísaná dňa 8.11.2012 zo
strany žalobcu, dňa 13.11.2012 zo strany žalovaného v 1. Predmetom Zmluvy Z1 2012 bol - okrem

iného - aj záväzok žalobcu dodať elektrinu na straty v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zák. o OZE, záväzok
žalovaného v 1. rade odobrať elektrinu od žalobcu s právom podpory za ceny elektriny na straty od
žalobcu, záväzok žalovaného v 1. rade prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle § 3 ods.
1 písm. c) zák. o OZE, záväzok žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového
rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi.

13. Z Rozhodnutí ÚRSO zo dňa 4.6.2007, zo dňa 11.5.2009, 6.6.2011 vyplýva povolenie žalovanému v
1. rade na predmet podnikania: elektroenergetika.

14. Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 označeného ako „Oznámenie o nemožnosti

uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ nepochybne vyplýva, že v nich žalovaný v 1. rade
upozornil žalobcu o skutočnosti, že si pre kalendárny rok 2015 nemôže uplatniť podporu a to z dôvodu,
že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom
nato,abyZariadenie požívalopodporuvyrobenejadodanejelektrinyvkalendárnomroku2015,nakoľko
neboli splnené podmienky upravené v § 4 zákona o OZE. Žalovaný v 1. rade z uvedeného dôvodu

oznámil žalobcovi vylúčenie možnosti zaradiť v roku 2015 žalobcom prevádzkované Zariadenie do
systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zariadení sa bude považovať za vyrobenú elektrinu,
na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE.15. Z mailovej komunikácie predloženej žalobcom (čl. 33 spisu) vyplýva, že adresovaná ÚRSO. Z
mailovej komunikácie žalobcu so žalovaným v 1. rade (čl. 37, 38 spisu) vyplýva doručenie cenového
rozhodnutia na roky 2014 - 2027.

16. Z listu žalobcu zo dňa 18.12.2014 adresovaného a doručeného dňa 22.12.2014 žalovanému v 1.
rade nepochybne vyplýva, že žalobca v prílohe preposiela doklad o plánovanej výrobe za rok 2015.
Súčasne sa ospravedlnil za opomenutie odoslania údajov aj do VSD. Zároveň žalobca konštatoval, že
týmto podaním boli jeho povinnosti hlásenia k plánovaným údajom v roku 20158 splnené. Prílohou tohto

listu bola listina obsahujúca plánované údaje za rok 2015 daného Zariadenia.

17.Zjednotlivýchfaktúrč.20153004,č.20153006,č.20153008,č.20153012,č.20153014,vystavených
žalobcom pre žalovaného v 1. rade nepochybne vyplýva, že ich žalobca za mesiac február až jún
2015 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z
obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO.

18. Z faktúr č. 20153001, č. 20153003, č. 20153005, č. 20153007, v č. 20153011, č. 20153013,
vystavených žalobcom žalovanému v 2. rade nepochybne vyplýva, že žalobca nimi za mesiace január
až jún 2015 vystavil žalovanému v 2. rade za Zariadenie uvedené faktúry, ktorými fakturoval dodávku
elektriny do distribučnej sústavy na straty.

19. Žalobca predložil aj Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až
2025 s predpokladanými údajmi o výrobe a dodávke elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

20. Uznesením Okresného súdu Bratislava I uverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2017dňa

21.8.2017 vyplýva vyhlásenie konkurzu na dlžníka ALLFINE s.r.o. a ustanovenie žalobcu za správcu
podstaty úpadcu.

21. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd
preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl.

13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. o OZE (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným

1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) 2. prístupom do
sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b) odberom elektriny
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené
za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na zariadenia

výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vzťahuje
na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým
inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou
a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický podiel
plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%.

(4) Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b)
všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu
s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu
celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5

MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu
elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným
výkonom do 15 MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej
elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným
výkonom nad 15 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu,

f) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla,
g) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako20% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku
elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým
inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako

30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku
elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako
30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, j) všetku
elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad

5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom
procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d) sa vzťahuje na zariadenia
výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri zariadení výrobcu elektriny
využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. d) vzťahuje len na zariadenie
s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na
zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku

rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa
odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom
do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7) Rekonštrukcia, alebo modernizácia
technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia
spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej

spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým
posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny preukazuje
výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa
uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia ukončená, ak kolaudácia stavby nebola
potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom biomasu alebo produkt jej spracovania sa

podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového zariadenia len na množstvo vyrobenej
elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh vrátane. Na účely výpočtu sa podľa
odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou určené podľa §
19ods.1písm.a)adovýpočtusanezapočítaelektrina,ktorájevyrobenáa)zbiomasy,ktoráakovstupná
surovina pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky

na kvalitu a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej
udržateľnosti podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený
anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje
lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn
z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky

rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj
slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom
do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so
zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu

vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej
50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku
biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods.
1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného
odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne

využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50%
dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie
doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie

v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm.
b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW.

23.Podľaust.§4zák.oOZEvzneníplatnomaúčinnomdo31.12.2013:(1)Výrobcaelektriny,ktorýspĺňa

podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo
na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu
elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky
prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosťprevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,
11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja

11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok
podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade
malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko

účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa
§ 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom
roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo

odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci
kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú

zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon
zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;

pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami
podpory podľa tohto zákona. (3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na

podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou
výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa
odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej

distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na
základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou
preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú
elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny
kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a

dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne
ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci
kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet
množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu

veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25.
januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie
spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie
vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z

obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a
neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu
biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou
bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do

125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny
zobnoviteľnýchzdrojovenergie,máprávonadoplatokvrovnakejsumeakojedoplatokvýrobcuelektriny
vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu
kombinovanouvýrobou,určenépodľa§19ods.1písm.a),akzariadenienavýrobubioplynuniejestaršieako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4.
(9)Výrobcaelektrinypodľaodseku8siprávonadoplatokzazvyšnúčasťelektriny,ktoránebolavyrobená
z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4,

môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo
od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca
elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo
elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej

elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia
regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný
označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

24. Podľa ust. § 4 zák. o OZE v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca elektriny,
ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na

podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť
a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov

energiealebovysokoúčinnoukombinovanouvýrobou,ktorúdodalzakalendárnymesiacalebovprípade
malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom
povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo

v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do

prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom
roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo
odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie

o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci
kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú
zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon
zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;
pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami
podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa
odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou,
ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou

za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku
1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej
distribučnejsústavydo15.apríla.Aksineuplatnilprávonadoplatokpodľaodseku1písm.c)anazáklade
vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže,

že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu
uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky
tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročnéúdaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému
energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára
za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a

výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú
výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny
rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo
c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov

energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s
právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým

inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z

biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo
na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje

podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je
povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny
využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o

jeho jednotkovom výkone.

25. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. o OZE na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa

osobitnéhopredpisu20)pred1.augustom2015,sanaúčelyvýpočtupodľa§3ods.4započítamnožstvo
elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi
uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa
§ 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra

2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z
prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

27. Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto

časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa
podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci
môžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd mal
za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedených jednotlivých
zmlúv a ich dodatkov . Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľnýchzdrojov. Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov číslo 1815/2012/PoP-OZE, ktoré
vydal dňa 13.12.2012 ÚRSO pre žalobcu , nepochybne vyplýva potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny
z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalačným výkonom 0,999 MW, s uvedením do prevádzky

15.11.2012, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 7950 MWh (ďalej len
zariadenie). ÚRSO vydalo pre zariadenie dňa 27.1.2014 rozhodnutie č. 1691/2014/E-OZ na rok 2014,
pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 Eur/MWh.
Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 označeného ako „Oznámenie o nemožnosti uplatnenia
si podpory pre kalendárny rok 2015“ nepochybne vyplýva, že v nich žalovaný v 1. rade upozornil žalobcu

o skutočnosti, že si pre kalendárny rok 2015 nemôže uplatniť podporu a to z dôvodu, že v roku 2014
nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby
Zariadenie požívalo podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, nakoľko neboli
splnené podmienky upravené v § 4 zákona o OZE. Žalovaný v 1. rade z uvedeného dôvodu oznámil
žalobcovi vylúčenie možnosti zaradiť v roku 2015 žalobcom prevádzkované Zariadenie do systému
podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zariadení sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú

nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE.
Z jednotlivých faktúr č. 20153004, č. 20153006, č. 20153008, č. 20153012, č. 20153014, vystavených
žalobcom pre žalovaného v 1. rade nepochybne vyplýva, že ich žalobca za mesiac február až jún
2015 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z
obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO.

Z faktúr č. 20153001, č. 20153003, č. 20153005, č. 20153007, v č. 20153011, č. 20153013, vystavených
žalobcom žalovanému v 2. rade nepochybne vyplýva, že žalobca nimi za mesiace január až jún 2015
vystavil žalovanému v 2. rade za Zariadenie uvedené faktúry, ktorými fakturoval dodávku elektriny do
distribučnej sústavy na straty.
V konaní nebolo stranami sporu namietané tvrdenie žalobcu, že žalovaní žiadnu z uvedených faktúr

žalobcovi nezaplatili. Uvedená skutočnosť sa preto javí súdu ako nepochybná.

29. Súd má za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k
zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako
takéostaliajpo01.01.2014nezmenené.Došlolenkzmenenásledkovnesplneniasipovinnostívýrobcov

uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu,
ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu
elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

30. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017

táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie
je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. jedná sa o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny
charakter.

31. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v 1. rade - ako prevádzkovateľ regionálnej

distribučnej sústavy - neevidoval voči žalobcovi k predmetnému dátumu 15. augusta príslušného roka
(2014) včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE.
Žalobca v konaní nepreukázal, že si terajší úpadca zákonom požadovanú povinnosť splnil riadne a včas.
Nepreukázal to ani mailovou komunikáciou špecifikovanou v odseku 15 tohto rozsudku.
Naopak. Z listu žalobcu zo dňa 18.12.2014 adresovaného a doručeného dňa 22.12.2014 žalovanému v

1. rade nepochybne vyplýva, že žalobca v prílohe preposiela doklad o plánovanej výrobe za rok 2015.
Súčasne sa ospravedlnil za opomenutie odoslania údajov aj do VSD. Zároveň žalobca konštatoval, že
týmto podaním boli jeho povinnosti hlásenia k plánovaným údajom v roku 20158 splnené. Prílohou tohto
listu bola listina obsahujúca plánované údaje za rok 2015 daného Zariadenia. Súd zároveň konštatuje,
žeaniuvedenúlistinunemožnopovažovaťzalistinu,ktorousižalobcamalsplniťsvojupovinnosťžalobcu

ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c ) zák. o OZE.
Rovnako ani žalobcom predložený Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre
roky 2014 až 2025 s predpokladanými údajmi o výrobe a dodávke elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie nemožno považovať za dôkaz preukazujúci splnenie si vyššie uvedenej povinnosti úpadcom.

32.Nakoľkožalobcasvojupovinnosťpodľaust.§4ods.2písm.c)zákonaopodporenesplnilvočiÚRSO,
anižalovanémuv1.radevzákonomstanovenejlehote(do15.08.2014),nemôžesinaelektrinuvyrobenú
vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci
kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Keďže oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok,nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil predložením cenového rozhodnutia,
uzavretím zmluvy, Návrhom ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až
2025, resp. iným dokladom obsahujúcim aj údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia. Aj keď zákon

neustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle,
z jednostranného právneho úkonu, ktorým sa oznamovacia povinnosť plní musí byť zrejmé, kto ho robí,
komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho majú vzniknúť.

33. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 zdôraznil,

že neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu.
Naopak, v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu
zabezpečovania efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností
bolo sankcionovateľné, resp. mohlo (potenciálne) vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva,
ktorý si zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil.

34. Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015 v intenciách ustanovenia § 18e zák.
č. 309/2009 Z.z. v platnom znení a nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že ust. § 18e zák. o podpore
sa vzťahuje len na podmienky podpory uvedené v ust. § 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení.

35. V zmysle vyššie cit. zmlúv sa žalovaní zaviazali žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. čo OZE podmienky podpory výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou
pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú
zachované podľa doterajších predpisov. Ako už súd uvádzal vyššie, novelou ust. § 4 ods. 3 zákona o
OZE účinnou od 01.01.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene
následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak,
že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c)
na nasledujúci kalendárny rok.

36. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017
táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014
nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia
ústavného súdu, v ktorom je uvedené: „...ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa §

4 ods. 2 zákona o podpore OZE majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že
povinnosť oznámiť skutočnosti, resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore OZE majú
výrobcovia elektriny z OZE nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj
vo vzťahu k úradu“ (ÚRSO). Súd taktiež upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia daného nálezu, v

ktorom je uvedené „sankčný mechanizmus ustanovený v § 4 ods. 3 zák. o podpore OZE spočívajúci v
nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na
podporu, ktorý je špecificky upravený v § 3b ods. 2, 3 a 5 zákona o podpore OZE; tento mechanizmus
sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v
ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných ustanovení zákona o podpore OZE.“ K nejednoznačnosti

ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE bolo v náleze okrem iného uvedené ...... „Z normatívneho textu § 4 ods. 3
zákona o podpore OZE (aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu práva na podporu podľa § 3b ods. 2, 3 a
5 zák. o podpore OZE) možno totiž podľa názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť
si právo na podporu sa vzťahuje len „... na nasledujúci kalendárny rok““.

37. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, resp. spoločnosti ALLFINE s.r.o., že boli porušené jeho práva vlastniť
majetok, že bolo obmedzené jeho vlastnícke právo a právo podnikať, a že absentuje rozhodnutie vo
veci súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, podľa ktorého ani tieto práva
dotknutých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov neboli porušené. Ústavný súd v tejto súvislosti
uviedol, že zákonodarca neustanovuje subjektom práva právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so

zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Je pritom nespochybniteľné, že záujem
na dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za
dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem, ktorý môže za určitých okolností ospravedlňovať
aj neštandardné postupy pri koncipovaní právnych noriem. Za situácie, keď výrobcovia elektriny zobnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom ustanovené formy podpory, ktorých hodnota je
aj podľa tvrdenia skupiny poslancov mimoriadne vysoká („... predstavujú ročné náklady na prevádzku
a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory.

V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %.“), je celkom prirodzené a legitímne,
ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených
zákonom o podpore výrobcami elektriny. Povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore majú výrobcovia
elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom
súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp. informácie

uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore majú výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k
ÚRSO. Z koncepcie posudzovanej právnej úpravy ale zjavne vyplýva, že z hľadiska aplikácie § 4 ods.
3 zákona o podpore je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi regionálnych
distribučných sústav. Tento záver potvrdzuje predovšetkým skutočnosť, že práva podľa § 4 ods. 1
písm. b) a c) zákona o podpore si výrobcovia elektriny môžu uplatňovať vo vzťahu k prevádzkovateľom

regionálnej distribučnej sústavy, a nie ÚRSO, príp. inému orgánu verejnej správy. Za okolností, keď
sa uplatnenie inštitútu ustanoveného v napadnutom ustanovení zákona o podpore týka vzťahu dvoch
subjektov súkromného práva, t. j. ide o súkromnoprávny vzťah, sa podľa názoru ústavného súdu nejaví
žiaduce a ani vhodné, aby zákon ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol oprávnený rozhodovať
o nesplnení zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného práva voči druhému

subjektu súkromného práva, a to aj s ohľadom na charakter týchto povinností (ak by to tak bolo, nešlo
by už o súkromnoprávny vzťah, ale verejnoprávny vzťah).

38. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom nepochybne preukázané, že úpadca svoju povinnosť podľa ust.
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore splnil voči žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote

(do 15.08.2014), jeho právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku - vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade a žalovanému v 2. rade - na daný nasledujúci kalendárny rok zaniklo - nemôže si teda na
elektrinuvyrobenúvosvojomzariadenínavýrobuelektrinyuplatniťprávopodľaodseku1písm.b)ac)na
nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Sankcia za nesplnenie povinnosti vyplýva priamo zo zákona
a aj v zmysle predmetného nálezu Ústavného súdu SR nie je potrebné o nej rozhodnúť v správnom

konaní, keďže sa jedná o vzťah medzi subjektmi súkromného práva. Žalobcovi teda ani nevznikol nárok
na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade, ani voči žalovanému v 2.
rade.

39. Na základe vyššie uvedeného súd má nepochybne za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho

nároku,čododôvoduavýšky,pretosúdupustilodvykonaniaďalšiehodokazovaniaahodnoteniaďalších
dôkazov predložených stranami sporu, pretože tieto nemajú žiaden vplyv na toto rozhodnutie a žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

41. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Keďže súd žalobu zamietol, úspech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade je v rozsahu 100%.
Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania uplatnil. Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil.

44. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokoch II. a III. tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Tento právoplatný rozsudok je zároveň exekučným titulom.