Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209219
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717209219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ Y.. arch. M. S., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom O. XXXX/XX, S. S. a 2/ B.. O. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXXX/
XX, S. Bystrica, obaja právne zastúpení JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom Krivánska 4,
BanskáBystrica,protižalovanémuXX.I.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomR.právnezastúpenému
JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom Nám. SNP 80/22, Zvolen, o zaplatenie 4.011,60 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/27/2017-198
z 12. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II.Žalobcovia 1/a2/súpovinnízaplatiťspoločneanerozdielnežalovanému náhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o
ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 12. 07. 2018 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vúvodeodôvodneniasvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúduviedol,žežalobcovia1/a2/sadomáhali
voči žalovanému uloženia mu povinnosti zaplatiť im sumu 4.011,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 16. 11. 2016 do zaplatenia a to titulom zľavy z dojednanej kúpnej ceny pre zistené vady
nehnuteľnosti - rekreačnej chaty nachádzajúcej sa v katastrálnom území Sielnica, so súp. č. XXX na
parc. č. XXX/XX.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 118 ods. 1, § 119 ods. 2, § 132 ods. 1,
2, § 133 ods. 2, § 596, § 597 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, § 6
ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“, resp. „zák. č. 162/1995
Z. z.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcov. Medzi stranami sporu došlo dňa 18. 04.
2016 k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností (ďalej aj ,,Zmluva“) zapísaných na LV č. XX,

v kat. území Sielnica, a to rekreačnej chaty so súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX, ako aj predmetnej
parcely s tým, že rekreačná chata ako nehnuteľnosť bola riadne zapísaná ako stavba spojená so
zemou pevným základom a označená súpisným číslom v katastri nehnuteľností. Po uzavretí Zmluvy
a odovzdaní rekreačnej chaty do užívania začali žalobcovia s jej rekonštrukciou a v súvislosti s tým užalovaného reklamovali vady, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe (§ 620 ods. 1 OZ). Vadu špecifikovali ako
chýbajúci pevný základ drevenej časti stavby, pretože táto časť bola postavená na drevených trámoch
uložených na zemi a zasypaných štrkom. Tiež vytkli nesplnenie požiadaviek vodotesnosti izolácie, a

pre zistené vady uplatnili zľavu z kúpnej ceny v žalovanej sume titulom nevyhnutných nákladov na ich
odstránenie. Ohľadne vady chýbajúcich pevných základov pod drevenou časťou rekreačnej chaty mal
prvoinštančný súd zo svedeckých výpovedí preukázanú vedomosť žalobcov o tejto vade pred uzavretím
Zmluvy. Napriek spochybňovaniu výpovedí svedkov žalobcami ich nepovažoval za účelové a nepravdivé
vzhľadom na poučenie svedkov o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Konštatoval, že ak sa

žalobcovia rozhodli kúpiť rekreačnú chatu aj bez časti pevných základov drevenej časti, nemohli sa
v príčinnej súvislosti s touto skutočnosťou úspešne domáhať primeranej zľavy z kúpnej ceny za túto
vadu. Predmetnú vadu izolácie drevenej časti rekreačnej chaty vyhodnotil za skrytú s poukazom na
znalecký posudok č. 8/2016 Ing. Y. R., na ktorú žalovaný nemohol žalobcov upozorniť, a preto nárok
týkajúci sa tejto vady považoval za uplatnený dôvodne. Tvrdenie žalovaného o poskytnutí zľavy z kúpnej
ceny vo výške 2.000,- Eur za uvedenú vadu z dokazovania nevyplynulo, pretože zľava bola poskytnutá

za vadu vydutej podlahy v prednej časti obytnej miestnosti rekreačnej chaty, čo potvrdila svedkyňa B..
B. I. (manželka žalovaného). Kúpna cena vo výške 50.000,- Eur bola stranami sporu dojednaná za
celý predmet prevodu, pretože žalobcovia kupovali nielen rekreačnú chatu, ale aj priľahlé pozemky a
spoluvlastnícky podiel na ďalšom pozemku, preto bolo na vadu konania, že z kúpnej ceny nevyplývalo
aká čiastka pripadala na kúpnu cenu rekreačnej chaty. Vada, za ktorú žalobcovia dôvodne uplatnili

nárok, bola nimi opravená, pričom nebolo možné vyjsť iba z ceny opravy, pretože ňou mohlo dôjsť
aj k zhodnoteniu veci, ak získala vyššiu úžitkovú hodnotu, než by zodpovedala bežnému opotrebeniu
vzhľadom na vek stavby a jej technický stav. Na posúdenie uvedenej skutočnosti bola potrebná odborná
expertíza, a to vo forme znaleckého posudku, alebo odborného vyjadrenia, pričom žalobcovia na
preukázanie primeranej zľavy z kúpnej ceny za túto vadu predložili iba faktúru č. 152016 zo dňa 25. 10.

2016 na sumu 8.565,- Eur a rozpis vyúčtovaných rekonštrukčných predmetnou faktúrou. Z výpovede
svedka A. I., ktorý realizoval rekonštrukčné práce vyplynulo, že práce sa týkali nielen vady v zadnej
časti rekreačnej chaty, ale aj vydutej podlahy v prednej časti, za ktorú mali žalobcovia poskytnutú zľavu
z kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur, pričom išlo aj o cenu opravy podlahy v prednej časti chaty v
prednej časti výklenku. Bolo preto povinnosťou žalobcov na preukázanie výšky zľavy z kúpnej ceny

predložiť hodnoverný dôkaz v podobe odborného vyjadrenia, alebo znaleckého posudku, ktorý ale
nepredložili. Pre unesenie dôkazného bremena boli žalobcovia povinní produkovať dôkazy, čo neurobili,
preto okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) a aplikáciou zásady úspechu priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v
plnom rozsahu, t. j. 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, eventuálne ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná im náhradu
trov konania vo výške 100 %.

6. Odvolacie dôvody vymedzili podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vyčítali prvoinštančnému súdu,
že nesprávnym skutkovým zistením dospel k záveru, že zľava z kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur

bola poskytnutá za zjavnú vadu vydutej podlahy v prednej časti obytnej miestnosti rekreačnej chaty a
k tomu, že boli pred uzavretím Zmluvy upozornení na chýbajúce základy pod drevenou časťou stavby.
Tieto závery okresný súd vyvodil z výpovedí žalovaného, ale aj svedkov, ktorých vierohodnosť výpovedí
spochybnili a označili ich za účelové. Nepopierali, že vada vydutej podlahy bola zistená pri ohliadke
nehnuteľnosti, avšak nesúhlasili s tvrdením o poskytnutí zľavy vo výške 2.000,- Eur za uvedenú vadu.

Poukázali na príbuzenský vzťah troch svedkov k žalovanému. Zároveň popreli prítomnosť svedka B. O.
na prvej ohliadke nehnuteľností, pretože prvý krát ho videli až na súde. Poukázali na to, že žalovaný
začal produkovať nepravdivé skutkové tvrdenia o dôvode zľavy a upozornení na chýbajúce základy
až po doručení predžalobnej výzvy. Preto nebol dôvod, prečo by vada vydutej podlahy vo vzťahu k
chýbajúcim základom bola nepatrnou a žalovaný im poskytol veľkorysú zľavu vo výške 2.000,- Eur,

pričom pri vedomosti o chýbajúcich základoch by nepožadovali zľavu za oveľa nákladnejšiu vadu. Podľa
nich zľava vo výške 2.000,- Eur predstavovala obvyklú zľavu poskytovanú pri predaji nehnuteľností. Na
chýbajúce základy neboli pred uzatvorením Zmluvy upozornení.Tiež poukázali na výpoveď svedkyne B..
O., ktorá neodpovedala jednoznačne na otázku, kým a kedy boli informovaní o chýbajúcich základochrekreačnej chaty, pričom jej syn B. O. prekvapujúco uviedol, že ho na uvedenú skutočnosť upozornila
mama. Preto bolo nevysvetliteľné, že uvedenú skutočnosť nevedela potvrdiť aj samotná svedkyňa.
Poukázali tiež na zásadné rozdiely vo výpovediach svedkov, čo potvrdzuje ich nepravdivosť. Tvrdili,

že žalobca 1/ sa na základy chaty nepýtal, pretože bola po rekonštrukcii a základy sú vlastnosťou
stavieb. V súvislosti s vadou izolácie drevenej časti chaty súd prvej inštancie vyvodil nesprávny záver o
nevedomosti žalovaného o tejto vade, pretože to zo žiadneho dôkazu nevyplynulo. Zároveň poukázali na
obsah listu zo dňa 15. 06. 2016, kde uvádzali chýbajúci pevný základ a konštatovali následky vzniknuté
pre všetky zistené vady. Taktiež svedkyňa I. - manželka žalovaného potvrdila, že po vybratí dosiek

žalovaný zistil chýbajúce základy časti stavby, a preto musel vidieť aj dôsledky, ktoré táto vada vyvolala.
Akbyochýbajúcichzákladochzadnejčastistavbyvedeli,objednalibynajskôrodstránenietejtozávažnej
vady, čomu by zodpovedala aj výška zálohy za práce, ktorá by nebola len vo výške 500,- Eur. Voči
rozpisu prác vykonaných svedkom M. nemal žalovaný, ktorému bol súpis doručený ešte pred začatím
sporu, námietky a preto do spisu doložili len faktúru, ktorou boli práce vyúčtované. Pretože žalovaný
vyslovil námietky voči súpisu až na druhom pojednávaní a v záverečnej reči jeho právny zástupca,

mal prvoinštančný súd považovať fakturáciu za nespornú a na neskôr vznesené námietky neprihliadnuť
podľa § 151 ods. 1, § 153 ods. 1 CSP. Poukázali na nevznesené námietky žalovaným voči záverom
obsiahnutým v znaleckom posudku o zistených vadách stavby, čím potvrdil ich správnosť a vady stavby
popísané v posudku boli predmetom prác vykonaných svedkom I., ktoré už žalovaný namietal. Nakoľko
žalovaný nenamietal, že opravou vady by mohlo dôjsť ku zhodnoteniu veci, a tým k vyššej úžitkovej

hodnote nehnuteľnosti, prvoinštančný súd svojimi závermi prekročil rámec procesnej obrany žalovaného
a nahradil tak vôľu žalovaného, čo mu zákon neumožňuje. Poukázali na predložený znalecký posudok,
voči ktorému žalovaný nemal námietky a preto zistenia v ňom obsiahnuté je potrebné považovať za
nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Skrytá vada chýbajúcich základov a nedostatočnej podlahovej
a tepelnej izolácie viedli k znehodnoteniu nielen zadnej časti chaty, ale mala vplyv aj na vlhnutie

predmetnej časti stavby, pretože všetky drevené konštrukcie museli byť odstránené a následne bolo
potrebné položiť aj pôvodné podlahy v prednej časti stavby. Neexistoval rozumný dôvod, že ak chceli
upraviť Zmluvu v bode 4/ čl. III., že by netrvali na tom, aby tam boli zakomponované skutočne známe
vady, či dokonca zľava poskytnutá pre konkrétnu vadu za predpokladu, že by ich žalovaný bol na vadu
upozornil. Z profesionálneho hľadiska bolo povinnosťou realitnej kancelárie zakomponovať do Zmluvy

upozornenienachýbajúcezákladybezohľadunapožiadavkuniektorejzostránZmluvy.Zmluvezásadne
odporujú svedecké výpovede, ako jediný dôkaz o ich údajnej informovanosti o chýbajúcich základoch
a poskytnutí zľavy za vydutú podlahu v prednej časti chaty, ktoré sú nepresvedčivé a nejednotné.
Navyše svedok B. O. nepriamo potvrdil, že neboli upozornení na chýbajúce základy. Namietali tiež
nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, pretože predložili znalecký posudok, ktorý žalovaný

nerozporoval, zistené vady svedok I. odstránil a práce vyčíslil v rozpise doručeného žalovanému pred
začatím sporu spolu s faktúrou, ktoré taktiež nenamietal až do druhého pojednávania, pričom faktúru,
ktorú nenamietal, bolo potrebné považovať za nespornú.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Nešpecifikovaný nárok žalobcov neuznával a mal za to, že žalobcovia úmyselne uvádzali
nepravdivé skutočnosti v odvolaní. Poukázal na ich povinnosť špecifikovať aký nárok - zľavu vo výške
4.011,60 Eur uplatňovali a navrhnúť dôkazy v priamej súvislosti s uplatňovaným nárokom, čo úmyselne
neurobili. Už v predchádzajúcich vyjadreniach navrhol vypočuť svedka A. I. a spochybňoval nárok
žalobcov. Opakovane požadoval predloženie všetkých dokladov týkajúcich sa uplatneného nároku, ktorý

v žalobe ani vo vyjadrení žalobcov nebol špecifikovaný. Prvoinštančný súd na jeho obranu reagoval tým,
že až po ustálení nároku rozhodne o vypočutí svedka I., ktorý následne vo výpovedi potvrdil vykonanie
podláh v celej chate, teda nielen v zadnej časti. Originál rozpisu vykonaných prác - rekonštrukcie podlahy
na chate bol predložený žalobcami až po ním predloženej fotodokumentácie, pričom tento dôkaz nebol
v rámci procesného útoku žalobcami v žalobe navrhnutý ani predložený s faktúrou, napriek tomu, že

od počiatku spochybňoval nárok. Poukázal na výpoveď svedka I., ktorý menil svoju výpoveď ohľadne
rozpisu prác, keď spočiatku uvádzal, že sa týkal len zadnej časti chaty a následne po otázkach svoju
výpoveď zmenil tak, že vyúčtoval rekonštrukciu podlahy chaty ako celku. Nerozporoval len určité položky
rozpisu, ale všetky práce a materiál, ktoré boli zahrnuté vo faktúre neboli a nemohli byť predmetom
reklamácie, ako potvrdili všetci svedkovia i žalobcovia, pretože podlahy vo všetkých miestnostiach

neboli robené, nachádzali sa v nich len OSB dosky. Preto žalobcami uplatnený nárok nepredstavuje
zľavu za reklamované vady. Bolo povinnosťou žalobcov špecifikovať sumu, pričom od neho požadujú
zaplatenie prác, ako aj materiálu nesúvisiaceho s údajnou reklamáciou a nákladmi na betónové základy
drevenej časti chaty. Poukázal tiež na rozpory vo výpovedi svedka I., ako aj znalca a aj na rozpor vovýpovedi žalobkyne 2/ ohľadne toho, kedy volali znalca, či pred stretnutím s ním alebo nie. Znalecký
posudok nie je skutkovým tvrdením, ktoré by bolo možné považovať za nesporné a nemá nič spoločné s
chýbajúcou špecifikáciou, ako aj chýbajúcimi skutkovými tvrdeniami ohľadom vymáhanej sumy, pretože

výškou nákladov na vybudovanie základov sa znalec vôbec nezaoberal. Nestotožnil sa so záverom
prvoinštančného súdu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny za zjavnú vadu vydutej podlahy v obývacej
miestnosti, pretože zľavu poskytol predovšetkým na dobudovanie chýbajúcich základov zadnej drevenej
časti chaty, i keď žalobca 1/ pri zjednávaní zľavy argumentoval aj výmenou podlahy v obývacej časti. To,
že išlo o vydutú podlahu v uvedenej časti potvrdil aj svedok B. O. i vypočuté svedkyne. Práve žalobcovia

s ním vyvolali viaceré stretnutia, pretože chceli informácie o chýbajúcich základoch, a zároveň chceli
dohodnúť zľavu z kúpnej ceny. Jeho vzťah k svedkom je rovnaký ako zo strany žalobcov, pretože sa
so svedkami stretol v živote len vo veci predaja jeho chaty a kúpy domu. Ďalej poukázal na to, že
žalobcovia boli upozornení pred kúpou aj na ďalšie vady a to prasknutú WC misu, videli vydutú podlahu,
nevyhovujúcu žumpu, krivý otvor dverí a ani tieto nepožadovali uviesť do Zmluvy, tak ako nežiadali
uviesť ani chýbajúce betónové základy. Popieral, že sa so žalobcami pred kúpou stretol len jedenkrát,

pretože žalobcovia priznali dve stretnutia a ďalšie dve stretnutia boli za účasti realitnej kancelárie. Trval
na vedomosti žalobcov o chýbajúcich betónových základoch pod drevenou časťou chaty, čo potvrdili
vypočutí svedkovia, pričom vzhľadom na túto vedomosť nie je podstatné, či ide o vadu alebo nie.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázali na doručenie rozpisu prác a teda

špecifikácie nároku žalovanému ešte pred doručením žaloby, k čomu nemal námietky a tieto uplatnil
až počas sporu. Predvolaním navrhnutého svedka M. mal súd ustálený základ nároku popieraný
žalovaným, pričom svedok vyúčtoval aj odstraňovanie vád, ktoré boli dôsledkom chýbajúcich základov
pod drevenou časťou stavby. Poukázali na to, že žiadny zo svedkov jednoznačne nepotvrdil, kto
a kedy konkrétne ich oboznámil o chýbajúcich základoch, uviedol to iba syn svedkyne Mgr. O., B.

O., pričom uvedená svedkyňa tak jednoznačne nevypovedala. Tiež poukázali na nelogické tvrdenia
svedkyne O., ktorá svojou výpoveďou potvrdila, že na vadu musel prísť sám žalobca 1/, a že ho na
základy neupozornila. Žalovaný neoprávnene tvrdil, že žalobca 1/ ako odborník mal predpokladať a aj
predpokladal chýbajúce základy, ktoré za vadu nepovažoval a ak to tak žalobca 1/ bral, mal to uviesť
do Zmluvy. Za predpokladu vedomosti chýbajúcich základov by nehnuteľnosť neboli kupovali. Všetky

svedecké výpovede naďalej považovali za účelové. Tiež poukázali na to, že žalovaný učinil námietky k
znaleckému posudku až v záverečnej reči. Zľavu vo výške 2.000,- Eur naďalej považovali za obvyklú
zľavu, ktorá sa v realitných kanceláriách bežne poskytuje.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov mal za to, že opakovane zavádzajú súd. Opätovne

poukázal na jeho list zo dňa 15. 11. 2016, ktorým ich pohľadávku neuznával, pričom žalobcovia chcú od
neho zaplatiť za práce, či materiál, ktoré nemajú nič spoločné s dobudovaním základov. ďalej uvádzal
rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k odvolaniu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami

§ 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím §
219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec

skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. §
387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalobcov uvedené v odvolaní.14. Odvolacími dôvodmi žalobcov bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365
ods. 1 písm. h) CSP], ako aj nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov [§ 365 ods.
1 písm. f) CSP].

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009, zo dňa 26. 02. 2010).

16.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd nepochybil ani pri právnom posúdení veci, ak na
zistený skutkový stav použil ustanovenia § 597 ods. 1, 2, § 598 OZ a predmetné ustanovenia vyložil
spôsobom uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia. Výklad predmetných ustanovení a ich aplikácia
na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie nevykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, práve naopak,

je dôkladný, náležitý a v súlade s právnou teóriu a rozhodovacou praxou súdov.
18. Žalobcovia v odvolaní namietali i to, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f ) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne,
že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom,ktorýnezodpovedápostupuvyplývajúcemuzust.§191ods.1,2CSP,podľaktoréhosúdhodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom vieryhodnosť každého vykonaného dôkazu
môže byť spochybnená. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo. Prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo vieryhodnosti je logický rozpor. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP, ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď okresný súd chybne vyhodnotí návrh strán na vykonanie dôkazov, hoci ich vykonanie bolo

relevantné na správne zistenie skutkového stavu a tiež vtedy, keď okresný súd pri hodnotení dôkazov
nepostupuje podľa § 191 ods. 1 CSP. Ak nie je teda možné okresnému súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi

20. Odvolací súd uvádza, že takého pochybenie prvoinštančného súdu nezistil, pretože súd prvej

inštancie v danom prípade náležitým spôsobom zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich základe
dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nevzal pritom do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo.

21. V súvislosti so splnením si dôkaznej povinnosti žalobcov, odvolací súd dodáva, že medzi povinnosti

strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov
(tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné
pre rozhodnutie. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím
princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu.
Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov

dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Výsledkom
celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je
podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožnopotvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu sporu, ktorej
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (rozsudok NS SR, sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene
povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191

CSP z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť
z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Teda dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného

práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní 12. 07. 2017 konajúci sudca poučil prítomné
strany sporu na ich procesnú povinnosť produkovať dôkazy na svoje tvrdenia najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 182 CSP. Z obsahu prednesu žalobcov vyplynulo, že
nenavrhovali vykonať nejaký dôkaz na preukázanie výšky zľavy z kúpnej ceny. Pokiaľ ide o predloženie
faktúry a rozpisu prác, ktorými boli fakturované viaceré práce na predmetnej nehnuteľnosti, správne

súd prvej inštancie konštatoval, že rozpis predmetných rekonštrukčných prác sa týkal nielen vady
v zadnej časti rekreačnej chaty, ale aj vady vydutej podlahy v obytnej miestnosti v prednej časti,
za ktorú mali poskytnutú zľavu. Preto pokiaľ žalobcovia uplatnili zľavu vo výške 4.011,60 Eur podľa
nimi predloženého rozpisu prác (č. l. 102 až 104 spisu) namietaného žalovaným, neuniesli dôkazné
bremeno na preukázanie výšky zľavy z kúpnej ceny. Keďže žalobcovia na preukázanie dôvodnosti výšky

uplatneného nároku proti žalovanému neprodukovali žiadne iné dôkazy a ani nenavrhli ich vykonanie,
nimi uplatnený nárok nebol dôvodný ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.

23. K ďalším argumentom žalobcov sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
vyjadril, poskytol dostatočnú odpoveď k stanoviskám strán sporu a odvolací súd sa s jeho záverom plne

stotožňuje. K znaleckému posudku č. 8/2016 predloženým žalobcami, treba uviesť, že tento dôkaz síce
preukazuje skryté vady, avšak nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k výške zľavy z kúpnej ceny
uplatnenej žalobcami.

24.Kspochybňovaniuvýpovedísvedkovžalobcami,odvolacísúduvádza,žeprihodnotenívierohodnosti

výpovede svedka je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru jeho výpovede, či si neodporuje
v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých
vypovedá a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých
okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

25. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v podrobnostiach
svedkovia síce vypovedali rôzne, čo bolo logické vzhľadom na uplynutie času od uzavretia Zmluvy a tiež
stretnutí pred jej uzavretím, pričom nešlo o zásadné rozdiely, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o
nepravdivosti a účelovosti ich výpovedí.

26. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a preto rozsudok prvoinštančného súdu
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane závislého výroku o trovách konania (II.
výrok).

27. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).