Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216590
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8112216590.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľov: X. M. E., J..:

X.X.XXXX, G. J. Z. XX, G. M. X. Z. K., J.M..: XX.X.XXXX, G. E. J. I. XXX, obaja zastúpený JUDr. Jánom
Klimekom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti odporcom: X. I. K., J..: XX.X.XXXX, G. Z.
X, XXX XX K., X. Z. K., J..: XX.X.XXXX, G. Z. X, XXX XX K., M. X. F. S., J..: XX.X.XXXX, G. S. X, 080 01
Prešov, všetci traja zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Námestie Slobody 2, 050 01 Revúca,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade m a j ú voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, ktoré sú im žalobcovia povinní nahradiť spoločne a nerozdielne, a o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 4.6.2012 sa žalobcovia domáhali, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým by určil,
že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade „sú podielovými spoluvlastníkmi, každý po jednej polovice k
nehnuteľnostivkat.úz.X.zapísanejnaLVč.XXX,atokparcelaregistra„C“KN,parc.č.XXX-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 308 m2“, a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že uvedená nehnuteľnosť - parcela, je súčasťou pôvodnej

parcely mpč. XXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX. kat. úz. X., na ich právnom
predchodcovi O. K.. Na základe rozhodnutia Pozemkového úradu zo dňa 5.10.1993, č.j. XXXX/XX-
G../. a rozhodnutia zo dňa 21.6.1994 č.j. XXXX/XX-G../. boli žalobcom, ako aj ich vtedy ešte žijúcej
matke S. K., pôvodne konfiškované nehnuteľnosti v tejto zápisnici vydané. S. K. medzičasom zomrela
a na základe dedičského rozhodnutia 13 D 60/2003 žalobcovia jej podiely zdedili. Napriek uvedenému
sú žalovaní vedení ako podieloví spoluvlastníci uvedenej nehnuteľnosti, na ktorej majú postavenú
rekreačnú chatu súpisné číslo XXX. Stavbu spolu s pozemkom nadobudli žalovaní zmluvou v roku 2003

od SAD, a.s. Prešov. Pokiaľ sa týka pozemku parcely CKN č. XXX, túto nemohli žalovaní právoplatne
nadobudnúť z dôvodu, že prevodca SAD Prešov a.s. nemohol byť právoplatným vlastníkom tejto parcely
ale iba stavby, nakoľko po konfiškácii majetku právneho predchodcu žalobcov O. K. tento prešiel na
štát a bol v správe Štátnych lesov, š.p.. Až následne v roku 1990 od Východoslovenských lesov,
š.p. Košice Československá štátna automobilová doprava, š.p. Košice nadobudol právo hospodárenia.
Československá štátna automobilová doprava, š.p. Košice sa tak nestala vlastníkom nehnuteľnosti, ale
iba subjektom, ktorý hospodáril na majetku štátu. V rámci reštitúcie štát vydal konfiškovaný majetok

reštituentom, a takto sa vlastníkmi pozemku, na ktorom stojí chata, stali žalobcovia. Ďalej uviedli, že
obdobný prípad už bol prejednávaný na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní 12C 306/1995
právoplatným rozsudkom zo dňa 19.12.2007, kde súd určil žalobcom vlastníctvo k parcele CKN č.
XXX o výmere 375 m2. V stanovisku doručenom súdu 7.8.2012 žalobcovia doplnili, že žalovaní, ktorínadobúdali vlastnícke právo k stavbe - rekreačnej chate, zrejme neboli informovaný predávajúcim SAD
Prešov, a.s. o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa pozemku, na ktorom je stavba postavená. SAD, š.p.
Prešov po tom, čo im boli vydané pozemky v tejto časti, kde je postavená chata, uzavrel s nimi nájomnú

zmluvudňa16.7.1997.Právnypredchodcažalovanýchpretonemoholbyťskutočnýmvlastníkomparcely
č. XXX (pozn. súdu: zrejme mali na mysli parc. č. XXX). Preto aj námietka vydržania nie je dôvodná,
pretože ich právny predchodca nebol ohľadom vlastníctva k spornej parcele dobromyseľný.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov,

neexistenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (v stanovených podieloch), z opatrnosti
aj nadobudnutie dotknutej nehnuteľnosti vydržaním (započítajúc do vydržacej doby i dobromyseľnú
držbu ich právneho predchodcu - Slovenská autobusová doprava Prešov, a.s.), a nepravdivosť
skutkových tvrdení žalobcov o tom, že vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti bolo žalobcom a
právnemu predchodcovi žalobcov vydané rozhodnutím bývalého pozemkového úradu v Prešove, a že
spoluvlastnícky podiel k nej následne zdedili. Poukázali na to, že dotknutá nehnuteľnosť - pozemok parc.

č. C KN XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2 nebol v týchto reštitučných
rozhodnutiach uvedený. V čase vydania oboch reštitučných rozhodnutí nebola dotknutá nehnuteľnosť
v správe Východoslovenských lesov, š.p. Košice, ani Poľnohospodárskeho družstva Lemešany, ktorí
boli v týchto rozhodnutiach označení ako povinné osoby. Podľa tvrdenia samotných žalobcov nadobudol
správu dotknutej nehnuteľnosti štátny podnik Československá štátna automobilová doprava, a to ešte v

roku 1990. Preto ani v prípade, že by dotknutá nehnuteľnosť bola v reštitučných rozhodnutiach uvedená,
takéto rozhodnutia nemohli nikdy nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko neboli doručené povinnej osobe, s
ktorou sa vôbec nekonalo. Obe rozhodnutia neobsahujú špecifikáciu nehnuteľností podľa stavu platnom
v katastri nehnuteľností v čase ich vydania, ale len uvedenie mpč parciel z bývalých pozemnoknižných
vložiek. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na nájomnú zmluvu medzi nimi a SAD, a.s. Prešov, predmetom

nájmu bol pozemok odlišný od dotknutej nehnuteľnosti - pozemok parc. č. D. H. XXX.

3. Písomným podaním doručeným súdu 1.10.2012 žalobcovia korigovali svoje pôvodné tvrdenie
ohľadom toho z ktorej pôvodnej pozemnoknižnej parcely bola vytvorená žalovaná parcela č. XXX
tak, že sporná parcela tvorí súčasť pôvodnej mpč. XXX. K námietkam žalovaných ďalej uviedli, že

predmetná parcela nebola v reštitučných rozhodnutiach konkrétne uvedená, keďže táto parcela, ako aj
rad ostatných parciel v tejto lokalite, kde sú postavené chaty, tvoria súčasť pôvodej parcely „E“ KN a boli
zakreslené iba pre evidenčné účely s tým, že táto parcela, ako aj ostatné, neboli vyhotovené na základe
geometrických plánov, ktorými by sa vyriešilo právne odčlenenie týchto parciel z pôvodnej mpč. parcely
(pozn. súdu: toto tvrdenie sa neskôr v konaní ukázalo ako nesprávne, viď žiadosť o zápis vlastníckeho

práva a geometrický plán na č.l. 103 a 106, a bod 23. tohto odôvodnenia).

4. V nadväznosti na túto úpravu skutkových tvrdení žalobcov žalovaní na pojednávaní 21.11.2012
poukázali na to, že žalobcovia svoje vlastnícke právo opierajú o rozhodnutie pozemkového úradu z
21.6.1994, ktoré sa viaže na stav vedený v bývalej pozemkovej knihe, a uviedli, že parcela XXX, o

ktorú sa v tomto spore jedná, bola už predtým z parcely číslo XXX, ktorá bola rozhodnutím vydávaná,
odčlenená, a vlastnícke právo žalobcov preto nemohlo byť založené týmto rozhodnutím. Neskôr k
tomu tiež doplnili, že z tohto rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove zo dňa 21.6.1994 vyplýva, že
oprávneným osobám (navrhovateľom) sa vydávajú pozemky z pozemnoknižnej vložky č. XXX, okrem
iného i pozemok mpč. XXX, pričom z PKV č. XXX K. H..W.. X. vyplýva, že tento pozemok bol odpísaný

dňa 6.9.1960 pod č.d. XXXX do novej vložky č. XXX, a predmetné rozhodnutie je preto podľa žalovaných
minimálne vo vzťahu k pozemku mpč. XXX nevykonateľným paaktom.

5. Súd vo veci rozhodol predchádzajúcim zákonným sudcom rozsudkom č.k. 13C/115/2012 - 157
zo dňa 27.3.2013 tak, že žalobu zamietol s poukazom na to, že titulom nadobudnutia vlastníckeho

práva žalobcov podľa žaloby malo byť rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994.
Medzi stranami nebolo sporné, že parcela č. XXX, pôvodne ako súčasť väčšej parcely, bola
právnemu predchodcovi žalobcov skonfiškovaná. Navrátenie vlastníckeho práva bolo možné na základe
prijatého zákonodarstva po roku 1989 rozhodnutiami príslušných pozemkových úradov. Z vykonaného
dokazovania však vyplýva, že už v roku 1992 bola z pôvodnej MPČ parcely XXX odčlenená parcela

číslo XXX o výmere 308 m2 a o túto výmeru bola výmera pôvodnej S. XXX znížená. Až následne, teda
v roku 1994, bolo vydávané rozhodnutie, o ktoré žalobcovia opierajú svoje vlastnícke právo. V tomto
rozhodnutí je uvedená parcela MPČ XXX ako parcela, ku ktorej vlastnícke právo patrí žalobcom. Z
uvedeného je však zrejmé, že súčasťou tejto parcely v čase vydávania rozhodnutia už nebola žalovanáparcela číslo XXX. Preto mal súd za preukázané, že k vydaniu tejto parcely žalobcom nedošlo. Súd
ďalej doplnil, že rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov z 21.6.1994 trpí aj tou chybou, že ako s
povinnou osobou sa konalo s Poľnohospodárskym družstvom Lemešany, ktoré však nebolo užívateľom

uvedenej nehnuteľnosti, a teda nebolo povinnou osobou. Túto parcelu totiž užívala Československá
štátna automobilová doprava, š.p. Rozhodnutie Pozemkového úradu z 21.6.1994 nemohlo spôsobiť
zánik vlastníckeho práva zapísaných vlastníkov (ČSAD, š.p.). Správne rozhodnutie môže mať účinky
len pre účastníkov konania s tým, že pri opačnom výklade by nastala situácia, že by vlastnícke právo
bolo odňaté niekomu, kto nebol účastníkom konania a nemohol sa brániť. Súd tiež uviedol, že v tejto

veci nemôže akceptovať právny názor vyslovený v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod s. zn. 12C 306/95, pretože nie je možné posúdiť, že v uvedenej veci boli totožné skutkové okolnosti
ako v prejednávanej veci.

6. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 11Co/57/2013 zo dňa 6.2.2014
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že tento nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že ak žalobcovia poukazovali
na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/306/95 z toho dôvodu, že išlo o totožné
skutkové okolnosti a tiež právne posúdenie, potom bolo úlohou súdu prvého stupňa tento spis zadovážiť
a s jeho obsahom sa oboznámiť. Je to dôležité preto, lebo z pripojeného rozhodnutia Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/95/2008, ktorým bolo uvedené rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica preskúmavané a ktorý rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, v dôvodoch konštatuje,
že podľa názoru dovolacieho súdu je výrok právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým
bolo žalobcom priznané vlastnícke právo k pozemku v k.ú. X. zapísanému v pozemkovej knihe vo
vložke č. XXX ako parcely č. XXX K. vo výmere 4.517 m2 dostatočne určitý a spôsobilý byť predmetom

zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti v prospech žalobcov. Označením pozemku údajmi
z evidencie v pozemkovej knihe bol totiž pozemok dostatočne identifikovaný takým spôsobom, že
je možné jeho reálne vymedzenie ako časti zemského povrchu, ku ktorej bolo žalobcom priznané
vlastnícke právo. Nemôžu preto vzniknúť pochybnosti o tom, že žalobcom bolo priznané vlastnícke
právo k celému pozemku označenému ako pozemok knižná parcela č. XXX. Na tento dôsledok

právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu nemá vplyv okolnosť, že parcela č. XXX bola z vložky
č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k.u. X.M. odpísaná do vložky č. XXX, a že časť pozemku bola v
roku 1990 ako samostatný pozemok zapísaná do evidencie nehnuteľností pre k.ú. X.Č. J. X. Č.. XXX
ako parcela č. XXX zastavaná plocha vo výmere 375 m2. V súvislosti so spochybňovaním správnosti
právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu dovolací súd považoval za opodstatnenú námietku

dovolateľov poukazujúcu na právny názor, podľa ktorého mimo rámec správneho súdnictva všeobecný
súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Nadobudnutie vlastníctva právoplatným
rozhodnutím štátneho orgánu patrí medzi tzv. originárne spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Tak tomu
je i v prípadoch nadobudnutia vlastníctva oprávnenými osobami podľa reštitučných zákonov, teda aj v
prípade rozhodnutia pozemkového úradu o určení vlastníctva podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č.

229/1991 Zb., ktoré má konštitutívny charakter. Takéto právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré
konštituuje vlastníctvo, má nutne ako každý originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva za následok
absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho, pokiaľ však takéto rozhodnutie
štátneho orgánu nebolo zákonným spôsobom zrušené. S poukazom na ust. § 135 ods. 1,2 O.s.p.
okresný súd bol viazaný vo veci právoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu v Prešove zo dňa

21.6.2004 č.j. 2356/92-Buj./150, ktorým bolo priznané žalobcom vlastnícke právo aj k predmetnému
pozemku s tým, že nebolo možné prihliadnuť na námietku odvolateľov, že rozhodnutie pozemkového
úradu bolo vydané voči osobe, ktorá nebola povinnou osobou. Zákon umožňuje fyzickej alebo právnickej
osobe, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako účastníkom
malo konať, podať žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a postupu. Pokiaľ zákon takejto

dotknutej osobe priznáva právo podať žalobu na okresnom súde, výkladom opaku tohto ustanovenia
vyplýva, že rozhodnutie, ktoré bolo vydané voči osobe, ktorá povinnou osobou nebola a nebolo vydané
voči osobe, ktorá bola povinnou osobou, nie je nulitný správny akt.

7. Po zmene zákonného sudcu (v dôsledku zmeny v obsadení súdu sudcami) súd prvej inštancie

vec znovu prejednal a v poradí druhým rozsudkom č.k. 13C/115/2012 - 273 zo dňa 31.3.2015 žalobu
opätovne zamietol. Vychádzal z toho, že žalobcovia svoje vlastnícke právo k spornému pozemku
odvodzujú od originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov
zo dňa 21.6.1994, ktorým im bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území X.: I. Č..XXX, medzi inými aj mpč. XXX výmera 8434 m2 kultúra lúka, ktorej súčasťou mal byť aj sporný pozemok.
Žalobcovia vychádzali z toho, že na základe uvedeného rozhodnutia im bolo priznané vlastnícke
právo k celému pôvodnému skonfiškovanému pozemku určenému parc. č. XXX v pozemnoknižnej

vložke XXX o výmere 8434 m2. Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že toto rozhodnutie bolo
neskôr dotknuté obnovou konania, a následným rozhodnutím zo dňa 17.3.1998 sa časť pôvodných
nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k. ú. X., medzi ktorými bola uvedená aj
parc. č. (mpč) XXX o výmere 2242 m2 v pôvodnej kultúre lúka, hrubý les (bez ďalšej špecifikácie)
žalobcom nevydala. V nadväznosti na tieto zistenia súd vychádzal z toho, že po povolení obnovy

konania novým rozhodnutím správneho orgánu vo veci sa pôvodné rozhodnutie správneho orgánu
zrušilo (§ 64 ods. 3 správneho poriadku) a nové rozhodnutie Pozemkového úradu o celom pôvodnom
predmete správneho konania (resp. o jeho zostávajúcej časti) po obnove konania a rozhodnutí o
nevydaní časti parciel vydané (žalobcami tvrdené a ani inak v konaní zistené) nebolo, ako i z toho,
že podľa tohto dodatočného rozhodnutia o nevydaní časti parciel (z pôvodného predmetu správneho
konania) sa žalobcom časť pôvodnej parcely mpč. XXX o výmere 2242 m2 nevydala, pričom táto časť

vo výroku tohto rozhodnutia správneho orgánu nie je nijako vymedzená (napr. odkazom na konkrétny
geometrický plán tak, ako tomu bolo v rozhodnutiach Okresného úradu Prešov o nevydaní nehnuteľností
vo vzťahu k navrhovateľom zo dňa 14.1.1997 a 6.3.1997), a je tak možné, že zahŕňa aj sporný pozemok.
Súd poukázal na to, že konkrétne vymedzenie nevydanej a teda ani ostatnej časti parc. mpč. XXX z
tohto rozhodnutia zrejmé nie je, a vzhľadom na uvedené teda vlastnícke právo žalobcov ku konkrétne

vymedzenejčastitejtoparcelyzrozhodnutiaPozemkovéhoúraduPrešovzodňa21.6.1994bezďalšieho
konkrétne nevyplýva, a teda že z výroku tohto rozhodnutia tak nevyplýva ani záver o vlastníckom práve
žalobcov k spornému pozemku, keďže pozemok z výroku rozhodnutia pozemkového úradu po obnove
konania nemožno nijako individualizovať, a teda ani posúdiť či zahŕňa aj sporný pozemok. V dôvodoch
svojho rozhodnutia súd tiež uviedol, že po povolení obnovy konania a novom rozhodnutí bolo pôvodné

rozhodnutie o vydaní nehnuteľností zrušené, a ak by sme aj pri krajne extenzívnom výklade pripustili,
že pôvodné rozhodnutie v nedotknutej časti platí a v správnom konaní vo veci vydania nehnuteľnosti
je tak rozhodnuté o celej veci, toto rozhodnutie je po jeho zmene novým rozhodnutím o nevydaní
neidentifikovanej časti nehnuteľnosti neurčité a neumožňuje posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok.
Súd uzavrel, že identita a určitosť vlastníckeho práva žalobcov vo vzťahu k spornému pozemku tak

z predloženého rozhodnutia štátneho orgánu nie je zrejmá. V súvislosti s týmto záverom a jediným
návrhom žalobcov na doplnenie dokazovania (a to vyžiadaním správy z katastra nehnuteľností - žiadny
ďalší konkrétny návrh na doplnenie dokazovania predložený nebol) súd zdôraznil, že nič by na tom
nezmeniloanižalobcamipožadovanédoplneniedokazovaniadopytomnasprávukatastranehnuteľností
o tom, ktorých konkrétnych plôch sa rozhodnutie pozemkového úradu o nevydaní časti nehnuteľnosti

týka, nakoľko jej záznamy majú len evidenčný charakter, k uvedenému rozhodnutiu nebol predložený
geometrickýplánasprávakatastraniejeoprávnenázáväznevykladaťrozhodnutiapozemkovéhoúradu,
teda od ani nej nemožno očakávať bližšie objasnenie veci. Okrem toho k tomu súd poukázal tiež na
to, že správa katastra nehnuteľností sa pritom už v predchádzajúcej správe vyjadrila, že duplicitný
záznam pozemku W. D. H. XXX (tak ako ho vedú v evidencii nehnuteľností, pozn. súdu) so sporným

pozemkom neevidujú. Z týchto dôvodov preto súd žalobu pre nepreukázanie vlastníckeho práva
žalobcov k spornému pozemku zamietol.

8. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného aj to, aké
dôkazy žalobca označil a aké prostriedky procesného útoku použil. Keďže prostriedky procesného útoku

žalobcov sa aj po tomto rozsudku v konaní ďalej menili a vyvíjali, súd v odôvodnení ďalej poukazuje aj
na ich ďalšiu genézu

9. Proti vyššie uvedenému druhému rozsudku podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali, že súd
prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a napriek návrhu na

doplneniedokazovanianavrhnutédôkazynevykonala„neupresnil“takskutkovýstav,pričomtentodeficit
nahradil vlastnou úvahou. Za rozhodujúce skutkové ako aj právne skutočnosti považujú rozhodnutie
Pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994 č.j. 2356/92-Buj./150, ktorým im medziiným bola vydaná
aj parcela m.p.č. XXX, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX H.. Ú.. X.. Žalobcovia uviedli, že
toto rozhodnutie bolo „korigované“ (pozn. súdu: k záveru o zrušení tohto rozhodnutia podľa § 64 ods.

3 správneho poriadku sa žalobcovia nijako inak nevyjadrili) ďalším rozhodnutím Pozemkového úradu
Prešov, zo dňa 17.3.1998, ktorým bolo rozhodnuté, že sa výmera 2242 m2 z parcely m.p.č. XXX
nevydáva. V tomto odvolaní samotní žalobcovia ďalej uviedli, že v tomto rozhodnutí ani ako príloha
a ani v celom spise Pozemkového úradu nie je konštatované, ktoré konkrétne plochy sú zahrnutédo výmery 2242 m2, a teda či aj plocha 308 m2, zodpovedajúca parcele C-KN č. XXX. Uviedli,
že túto skutočnosť aj samotný súd v dôvodoch konštatoval, že toto rozhodnutie je neurčité, ale že
bez bližšieho odôvodnenia súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, aby sa skúmala otázka,

ktoré konkrétne plochy z pôvodnej parcely m.p.č. boli zahrnuté do výmery 2242 m2 (pozn. súdu:
žalobcovia pritom vo vzťahu k tomu pred ukončením dokazovania toto navrhovali doplniť iba správou z
katastra nehnuteľností „ktorých konkrétnych plôch sa týka rozhodnutie pozemkovéhu úradu“, ktorým sa
nevydáva časť nehnuteľnosti pôvodnej MPČ o výmere 2242 m2). Ďalej uviedli, že súd prvého stupňa
podľa nich ignoroval ostatné listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise Pozemkového

úradu Prešov, kde v samotnom rozhodnutí zo dňa 17.3.1998 sa konštatuje, že návrh na povolenie
obnovy žalobkyňa v 1. rade podávala z toho dôvodu, že na reštituovaných pozemkoch sa nachádza
vodný tok, a takto tie pozemky im nie je možné vydať. Uviedli, že samotné rozhodnutie konštatuje,
že sa zabezpečoval kartografický podklad pre určenie rozlohy, ktorá sa im nevydáva, a že tento
kartografický podklad nie je súčasťou spisu Pozemkového úradu Prešov, a preto bol dôvodný ich návrh
na doplnenie dokazovania, aby sa táto okolnosť zistila, a to prostredníctvom Správy katastra Prešov

(teraz už Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor). Ostatné vyjadrenia žalobcov uvedené v odvolaní,
nesúvisiace so žalobcami tvrdeným titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva k spornému pozemku
(rozhodnutím Pozemkového úradu) - týkajúce sa nakladania, nadobúdania a evidencie vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti žalovanými alebo ich právnymi predchodcami (o tom, že sa údajne nemali
robiť žiadne dispozičné kroky s nehnuteľnosťami, že žalovaní nemohli platne nadobudnúť vlastníctvo

k parcele, a že sa súd nevysporiadal s dôkazmi ohľadne nájomnej zmluvy medzi nimi a právnym
predchodcom žalovaných) podľa názoru súdu neboli a nie sú podstatné, nakoľko predmetom konania
(o určenie vlastníckeho práva žalobcov) nebolo preskúmavanie postupu a správnosti zápisov sporných
nehnuteľností v prospech žalovaných (obnovenie pôvodnej evidencie by neznamenalo vlastníctvo
žalobcov), ale vlastnícke právo žalobcov odvodzované od rozhodnutia Pozemkového úradu (iný právny

dôvod, resp. titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v konaní tvrdený a zistený
nebol). Žalobcovia napokon v odvolaní ešte uviedli, že súd mal vykonať dokazovanie tak, ako mu bolo
uložené odvolacím súdom v tejto právnej veci, a to oboznámiť celý súdny spis OS v Banskej Bystrici a
vykonať aj ďalšie navrhnuté dôkazy (pozn. súdu: ktoré, to žalobcovia neuviedli), pretože tieto smerovali
práve k zisteniu rozhodujúcich skutočností ohľadne uplatňovaného nároku.

10. Na základe takéhoto odvolania žalobcov odvolací súd následne uznesením sp. zn. 11Co/151/2015
zo dňa 10.11.2016 s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil aj v poradí druhý rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že „prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia
domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné“. Poukázal na to, že súd

prvého stupňa správne konštatoval, že v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Uviedol, že z neskoršieho rozhodnutia
Okresného úradu Prešov vyplýva, že rozhodnutie, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke
právo, bolo neskôr dotknuté obnovou konania a následným rozhodnutím zo dňa 17.3.1998 sa časť
pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX I. H..Ú.. X., medzi ktorými bola

uvedená aj pacela č. mpč XXX vo výmere 2.242 m2 v pôvodnej kultúre lúka, hrubý les, bez ďalšej
špecifikácie žalobcom nevydala. Pozemnoknižná parcela, ktorá bola pôvodne predmetom reštitučného
konania mpč XXX mala výmeru 8.434 m2 a novým rozhodnutím sa žalobcom nevydala táto parcela
v rozsahu 2.242 m2, a tak nie je zrejmé, ako o vydaní tejto parcely Okresný úrad Prešov rozhodol.
Ak totiž podľa § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. sa novým rozhodnutím vo veci pôvodné rozhodnutie

zrušuje, tak potom nie je zrejmé, ako sa rozhodlo o tej časti reštitučného nároku týkajúcej sa pôvodnej
mpč parcely XXX, ktorú žiadali žalobcovia vydať a ktorá im pôvodným rozhodnutím aj vydaná bola.
„Teda Okresný úrad v Prešove musí v súvislosti s rozhodnutím čj. OPPLH98/240-12TÚ vysvetliť, ako
bolo rozhodnuté v súvislosti s parcelou mpč XXX vo zvyšnej časti.“ Odvolací súd ďalej uviedol, že „je
v tomto smere dôvodná odvolacia námietka žalobcov, keď uvádzajú, že návrh podala žalobkyňa v 1.

rade z dôvodu, že na reštituovaných pozemkoch sa nachádza vodný tok, a tak tieto pozemky nie je
možnévydaťstým,ževrámcirozhodovaniaoobnovekonaniasprávnyorgánsizabezpečilkartografický
podklad pre určenie rozlohy, ktorá sa žalobcom nevydáva a že tento je treba zabezpečiť, aby tak bolo
možné zistiť, ktorá časť pôvodnej parcely bola zahrnutá do výmery 2.242 m2, a to prípadným znaleckým
dokazovaním, znalcom z odboru zememeračstva“. Odvolací súd pritom znova zdôraznil, že ak podľa §

64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie
zrušilo, potom musí správny orgán vysvetliť, ako sa naložilo so zvyšnou výmerou parcely mpč. XXX,
ktorá bola predmetom reštitučného konania. Úlohou súdu prvej inštancie bolo urobiť dotaz na Okresný
úrad v Prešove v súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, ako sa rozhodlo o celej mpč XXX v rámcireštitučného konania, a to so zreteľom na ustanovenie § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, ďalej „zabezpečiť“ kartografický podklad pre určenie rozlohy, ktorá sa žalobcom v rámci obnovy
konania a nového rozhodnutia nevydala a prípadne aj znaleckým dokazovaním zistiť, či do tejto časti

nevydanej nehnuteľnosti žalobcom patrí plocha 308 m2 zodpovedajúca parcele CKN č. XXX.

11. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie vecou zaoberal opätovne, pričom rozhodnutie
odvolacieho súdu vnímal (v prípade, že ak v rámci ďalšieho konania nedôjde k posunu v skutkových
tvrdeniach a zisteniach o doterajšom skutkovom stave) aj ako šancu žalobcov a pozemkového úradu

dodatočne upraviť či vyjasniť pomery strán sporu novým či doplňujúcim (upresňujúcim) rozhodnutím
správneho orgánu o (ne)vydaní pozemkov oprávneným osobám („ako bolo rozhodnuté vo zvyšku“) -
teda ako šancu na zmenu doterajšieho skutkového stavu /ohľadom rozhodnutí správneho orgánu, z
ktorých by vyplývalo určitým a zrozumiteľným spôsobom záväzne (výrokom) ku ktorej časti pôvodnej
parcely sa im vlastnícke právo priznáva, a ktorá sa im eventuálne nevydala/. K ničomu takému však
nedošlo. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor - na základe výzvy súdu, aby v súvislosti s

rozhodnutím o nevydaní časti pôvodných nehnuteľností (vzhľadom na to, že táto časť nie je vo výroku
ich rozhodnutia nijako bližšie vymedzená) oznámili ktorej časti pôvodnej mpč. XXX sa toto rozhodnutie
týka, a vzhľadom na zrušenie pôvodného rozhodnutia zo dňa 21.6.1996 obnovou konania, ako bolo
rozhodnuté o zvyšku (o zostávajúcej výmere) - listom zo dňa 27.10.2017 oznámil (č.l. 331) iba to,
že rozhodnutím č.j. OPPLH 98/240-12-T4 zo dňa 17.3.1998 nebolo oprávneným osobám priznané

vlastnícke právo „v časti pôvodných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v koryte vodného toku N.“ (pozn.
súdu: bez toho aby ich akokoľvek vymedzil dostatočne určitým výrokom spôsobilým byť predmetom
zápisu v katastri nehnuteľnosti, teda aby ich dostatočne identifikoval takým spôsobom, aby bolo možné
ich reálne vymedzenie ako častí zemského povrchu, ktoré sa žalobcom nevydali - viď výklad NS SR
o spôsobe špecifikácie pozemkov uvedený v bode 6. tohto odôvodnenia). Uviedol, že pri vydávaní

pôvodného reštitučného rozhodnutia v roku 1996 neboli k dispozícii mapové podklady v digitálnej
forme vo vektorovom tvare, ktoré umožňujú komfortne prekryť pôvodné mapové podklady s aktuálnym
stavom v katastri nehnuteľnosti. V rámci spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)
podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom boli
vyhotovené digitálne - vektorové mapové podklady (pozn. súdu: z uvedeného vyplýva, že podklady tohto

úradu vyplývali z údajov po spracovaní ROEP, čo podporuje aj vyjadrenie Správy katastra Prešov zo
dňa 23.10.2012 na č.l. 100 o tom, že parcela č. XXX má inú výmeru na základe spracovania ROEP
Ličartovce a spresnenia výmery pri tomto konaní s tým, že z parcely mpč. XXX bola odpočítaná výmera
privytváraníparcielCKNpodstojacímichataminapr.ajU.XXX-kčomuSprávakatastraPrešovzároveň
priložila GP o jej vytvorení - a časť parcely je zabratá vodným tokom parc. U. XXX vlastník K. X. XXX.

Uvedené napokon podporuje aj vyjadrenie samotnej žalobkyne v 1. rade na pojednávaní 31.3.2015 vo
vzťahu k zmenám vo výmere uvedenej parcely, podľa ktorej k uvedeným zmenám dochádzalo tým, že
subjekty, ktoré mali právo hospodárenia na týchto pozemkoch, si neskôr poodpisovali rôzne časti parciel
a tak vznikol uvedený rozdiel, a uvedené bolo dotknuté tiež napríklad posunom rieky, ktorá meandrovala,
z toho dôvodu nebola vydaná parcela v pôvodnej výmere). Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný

odbor ďalej uviedol, že po spracovaní prienikov medzi pozemkovoknižným stavom a stavom v súbore
C KN (pozn. súdu: aj z uvedeného odkazu na stav v súbore C KN vyplýva, že vychádzal zo súboru
geodetických informácií katastrálneho operátu Správy katastra nehnuteľností, ktorý pritom vychádzal
z ROEP) sa zistilo, že v pôvodnom rozhodnutí z roku 1996 oprávneným osobám bola vydaná celá
pozemkovoknižná parcela mpč. XXX vrátane plochy pod vodným tokom. Na základe nových údajov z

registra obnovenej evidencie pozemkov oprávnené osoby požiadali o obnovu konania z dôvodu, že na
časti pôvodných parciel sa nachádza vodný tok. Existencia vodného toku bola prekážkou na vydanie
pôvodných pozemkov. Za plochy vo vodnom toku oprávnené osoby majú nárok na náhradu. Výmera
pozemkov nachádzajúca sa vo vodnom toku bola určená kartografickou digitalizáciou tak, ako je to
uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Geometrický plán na vyčlenenie plochy pod vodným tokom nebol

vypracovaný.

12. Písomným podaním zo dňa 21.11.2017 žalobcovia doplnili, že náhradu za nevydané plochy im
poskytoval Slovenský pozemkový fond, a tento môže súdu doložiť, za ktoré plochy dostávali peňažnú
náhradu (pozn. súdu: podstatné však je ku ktorým nehnuteľnostiam im rozhodnutím správneho orgánu

vlastnícke právo priznané bolo, a nie ktoré im vydané neboli, teda ktoré nehnuteľnosti, prípadne či, boli
záväzne (vo výroku) dostatočne určitým spôsobom vymedzené v nejakom existujúcom a nezrušenom
rozhodnutípozemkovéhoúradu,nazákladektoréhoimvlastníckeprávoknimmalovzniknúť).Uviedli,že
žalobkyňa v 1. rade si neoficiálne od Slovenského pozemkové fondu vyžiadala kópiu z katastrálnej mapy(pozn. súdu: z uvedeného znova vyplýva, že správne orgány vychádzali z údajov evidencie katastra
nehnuteľností), a na tejto jej vyznačili plochy, za ktoré bola im, žalobcom, poskytnutá peňažná náhrada
za nevydané pozemky. Žalobcovia zároveň túto kópiu v prílohe tohto podania predložili.

13. Na pojednávaní potom žalobcovia ešte predložili kópiu „mapových podkladov“, ktoré mali byť
podkladom pri rozhodnutí o obnove konania, ktorú si žalobkyňa v 1. rade vyžiadala z Okresného úradu
Prešov, odboru pozemkového a lesného, a kde je podľa nich fixkou vyznačená tá časť pôvodnej parcely,
ktorá sa žalobcom nevydala a za ktorú im bola vyplatená náhrada. Uviedli, že uvedené je totožné s

mapovými podkladmi, ktoré boli prílohou ich podania zo dňa 21.11.2017 (pozn. súdu: viď predchádzajúci
bod 11. tohto odôvodnenia), a že z uvedeného je podľa ich názoru zrejmé, že sa to netýka tej parcely,
na ktorej stojí chata žalovaných. Uviedli, že v zmysle tých mapových podkladov, ktoré predložili, bola
vyčlenená časť plochy, ktorá sa žalobcom nevydala, a následne bolo vydané nové rozhodnutie o tom,
že parcela sa žalobcom vydáva vo zvyšnej časti (pozn. súdu: žiadne takéto rozhodnutie počas konania
stranami označené a predložené, a ani súdom inak zistené nebolo, teda najavo nevyšlo). Na výzvu súdu

aby špecifikovali, ktorá konkrétna časť pôvodnej parcely S.. XXX bola žalobcom vydaná, žalobcovia
prostredníctvom ich právneho zástupcu uviedli, že nezodpovedajú za administratívne postupy, ktoré už
boli uskutočnené. Poukázali však na to, že následne Slovenský pozemkový fond rozhodoval o finančnej
náhrade za tie časti, ktoré žalobcom vydané neboli, pričom to všetko je podkladom ich spisov, na základe
čoho vypočítali práve tú náhradu za nevydané časti, ktorá žalobcom vydaná resp. vyplatená bola. Práve

pretopožiadalisúd,abyzabezpečilvyjadrenieobvodnéhopozemkovéhoúraduomapovýchpodkladoch,
pričom mali na mysli práve tie mapové podklady, ktoré predložili na tomto pojednávaní. Žiadne iné
podklady nemali na mysli. Uvedená mapová listina má podľa nich povahu informácie. Na otázku súdu
či táto listina je formálnou súčasťou rozhodnutia pozemkového úradu uviedli, že nemôžu doplniť to
rozhodnutie tak, čo tam uvedené nie je. Rozhodnutie je podľa nich určitým spôsobom neurčité, a ani

tá odpoveď pozemkového úradu doručená súdu nedávala ďalšie odpovede, preto zabezpečili čo sa
dalo. Tieto listiny boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu, to znamená správny orgán vychádzal
z týchto podkladov.

14. Žalovaní na pojednávaní poukázali na to, že žalobca vo svojej žalobe odvodzuje vlastnícke právo

z rozhodnutia v reštitučnom konaní, o ktorom mal vedomosť, že bolo neskôr zrušené. Mali za to, že z
katastrálneho operátu, tak ako to vyplýva aj z predchádzajúceho dokazovania a dotazu na katastrálny
úrad, vyplýva, že hranica parcely XXX sa neprekrýva so spornou parcelou XXX. Namietali teda to,
že žalobcovia nepreukázali právny titul, na základe ktorého si uplatňujú vlastnícke právo k parcele,
ktorá je predmetom tohto konania s tým, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené, pričom žalobca nemá

rozhodnutie, kde by bolo uvedené to, že presne sporná parcela sa žalobcom vydáva, a v tejto súvislosti
tiež poukázali na ust. § 42 katastrálneho zákona s tým, že ak verejná listina nevychádza z údajov v
katastri, nemá sa zapísať a má sa vrátiť, pretože je nezapísateľná.

14. Ďalej žalobcovia už len poukázali na stanovisko Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného

odboruzodňa27.10.2017(viďbod11.tohtoodôvodnenia),vktoromjepodľanichpopísanácelásituácia,
a „je zrejmé, čoho sa uvedené rozhodnutie týka“. Všeobecne navrhli prípadne doplniť dokazovanie
o znalecké dokazovanie, kde by mohlo byť predmetom znaleckého dokazovania čo bolo predmetom
vydania žalobcom. Znalec by mal podľa nich odpovedať na otázku, ktorá plocha bola predmetom
rozhodnutia o vydaní nehnuteľností v rámci obnovy konania a či do tohto rozhodnutia spadá aj

parcela XXX. Už na tomto mieste však súd poukazuje na to, že znalec nemôže vykladať rozhodnutie
pozemkového úradu, resp. čo správny orgán svojim rozhodnutím zamýšľal, alebo čo ním mal na mysli,
a to aj keby mal dispozícii celý jeho spis (aj s prípadnými poznámkami o úvahách správneho orgánu),
keďže z pohľadu autoritatívneho rozhodnutia štátneho orgánu je rozhodujúci vždy iba jeho výrok.
Znalec sa nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci (§ 207 ods 2 CSP). Znalec hodnotí len faktické

objektívne skutočnosti na ktoré sú potrebné odborné znalosti (resp. podľa § 207 ods. 1 CSP vedecké
poznatky) z jeho odboru, teda napríklad, ak je vo výroku dostatočne určito geodeticky vymedzená
nehnuteľnosť - či nejaká iná nehnuteľnosť je jej súčasťou (tohto jej geodetického vymedzenia), nemôže
však vykladať, resp. dopĺňať či spresňovať takéto rozhodnutie. Situácia je obdobná tomu, ako by súd
rozhodol neurčito a všeobecne (pre opomenutie či nedôslednosť), že žalobca je vlastníkom nejakej

vo výroku nešpecifikovanej nehnuteľnosti lebo jej časti, a znalec by mal dodatočne na základe listín
a skutkových tvrdení založených v spise, prípadne aj s prihliadnutím na odôvodnenie súdu (ktoré nie
je záväzné), vykladať a záväzne určovať ktorých nehnuteľností by sa to toto rozhodnutie malo týkať,
resp. ktoré mal súd na mysli, čo je zjavný nezmysel. Preto súd takto všeobecne navrhované znaleckédokazovanie (o tom „čo malo byť predmetom rozhodnutia správneho orgánu“) nevykonal. Vzhľadom na
viaceré nedorozumenia spojené s dokazovaním v tejto veci pritom súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na to, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži na preukazovanie tvrdených skutočností, ktoré

sú medzi stranami sporné, a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré
strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a až potom (a len) v prípade že sú tieto
skutočnosti medzi stranami sporné a zároveň sú v konaní aj významné, súd nariadi na ich preukázanie
dokazovanie navrhovanými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú spôsobilé tieto tvrdenia preukázať.

„Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany
netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou)
existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 571). „Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené
skutkové tvrdenia a dôkazy, ako aj informácie zistené súdom. Predmetom dokazovania je to, čo má byť

preukázané. ... Súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať. Tiež musí mať jasno v určení
toho, na preukázane akej skutočnosti sa vykonáva ten-ktorý dôkaz“ (tamtiež, s. 694). „Pokiaľ účastník
navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak
sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania
navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy“ (uznesenie NS SR, sp. Zn. 4 Cdo 262/2009). „Vecná
správnosť znaleckého posudku závisí nielen na odbornosti, znalostiach a skúsenostiach znalca a na
tom, s akou zodpovednosťou pristupuje k podaniu posudku, ale aj na tom, ako súd zodpovedne zadáva
znalcovi úlohu. Je predovšetkým nutné, aby súd pred zadaním úlohy znalcovi dostatočne objasnil
skutočnosti potrebné k znaleckému posudku a aby v zadaní úloh jasne a určite formuloval, k čomu sa má

znalec vyjadriť a čo má byť jeho posudkom objasnené“ (stanovisko NS ČR, sp. Zn. Pls 3/1980). „Znalec
môže odpovedať a vyjadrovať sa len ku skutkovým otázkam, nie k otázkam právnym. Je potrebné dbať
na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky“ (in: Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 767).

15. V rámci záverečného prednesu žalobcovia ešte navrhli vyžiadať správu od Slovenského
pozemkového fondu, aby tento oznámil, za ktorú plochu nebola vydávaná peňažná náhrada, a aby
zároveň predložil podklady z ktorých vychádzal. Keďže však žalobcovia vo vzťahu k tomu neuviedli
žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by sa týmto dôkazom mali preukázať, vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam v tomto konaní odvodzujú z údajného rozhodnutia o priznaní vlastníctva rozhodnutím
Pozemkového úradu, resp. Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru, ktoré je tak
rozhodujúce (a ktorého nové vydanie po obnove konania ani netvrdili), a nie z toho, za ktoré nevydané
(a teda nimi nevlastnené) pozemky (vyjadrené v jeho rozhodnutí iba plochou) im eventuálne Slovenský
pozemkovýfondpriznalnáhradu,apretoanitentodôkazsúdnevykonal.Žiadneďalšieskutkovétvrdenia

a ani iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, strany sporu v konaní neuplatnili (§ 220
ods. 2 CSP).

16. Súd sa opätovne oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany,
ktoré strany sporu počas konania uplatnili, a s prihliadnutím na obsah spisu v nadväznosti na už

vykonané dokazovanie oboznámením listín rozhodnutia Pozemkového úradu Prešov z 21.6.1994 (č.l.
14, 15), kúpnej zmluvy (č.l. 38, 39), nájomnej zmluvy (č.l. 69), správy Správy katastra Prešov (č.l. 100
a 116) a ďalších listín uvedených v zápisniciach z pojednávaní, a dokazovanie oboznámením správy
Okresného úradu Prešov, odbor katastrálny doručenej súdu 25.3.2015 (č.l. 236), listu vlastníctva č.
XXX H.. Ú.. X. (č.l. 239), predchádzajúceho listu vlastníctva č. XXX H.. Ú.. X. týkajúceho sa parcely

č. XXX (č.l. 243), a z pripojeného spisu Pozemkového úradu Prešov č. 2356/92 (ďalej len „spis PÚ“)
oboznámením jeho rozhodnutia o priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. 2356/92-Buj./150
zo dňa 21.6.1994 (položka č. 54 spisu PÚ), rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru pozemkového
zo dňa 12.11.1996 o povolení obnovy konania (položka č. 102 spisu PÚ), rozhodnutia Okresného
úradu Prešov, odboru pozemkového zo dňa 14.1.1997, podľa ktorého sa oprávneným osobám (teraz

navrhovateľom v tomto konaní, pozn. súdu) nevydáva časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej
vložkeč.XXXparc.č.(mpč)XXX-Č.K.H..XXXovýmere4744m2vpôv.kultúreles,vskutočnostivodný
tok N. I. H.. Ú. X. podľa GP č. 49/95 zo dňa 17.1.1995 (položka č. 109 spisu PÚ), rozhodnutia Okresného
úradu Prešov, odboru pozemkového zo dňa 17.3.1998, podľa ktorého oprávneným osobám sa nevydávačasť pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX I. H.. Ú.. X. K.. Č.. (S.) XXX o
výmere2242m2(položkač.180spisuPÚ),rozhodnutiaOkresnéhoúraduPrešov,odborupozemkového
zo dňa 17.3.1997, podľa ktorého sa oprávneným osobám nevydávajú nehnuteľnosti parc. č. KN XXX/X

M. XXX spolu o výmere 618,44 m2 v kat. území X. podľa GP 254/97 zo dňa 6.3.1997 (položka č. 121
spisu PÚ), oboznámením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/952008 (č.l. 179), a
písomným stanoviskom Okresného úradu Prešov zo dňa 27.10.2017, ktorého odpis bol stranám sporu
v priebehu konania doručený (a preto ho na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), a na základe
zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2

CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

17. Medzi stranami nebolo sporné, že v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX k pozemnoknižnej zápisnici
kat.úz.X.bolavminulostizapísaná,okreminého,parcelampč.XXXkultúralúkahrubílesovýmere8434
m2. Jej vlastníkom bol O. K., pričom táto nehnuteľnosť mu bola neskôr skonfiškovaná. Nehnuteľnosť v
kat. úz. X. zapísaná v súčasnosti na LV č. XXX, K.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

308 m2, ktorá je predmetom tohto konania (ďalej len „sporný pozemok“), bola v tom čase jej súčasťou.

18.PodľasprávySprávykatastraPrešov(č.l.116)parcelač.877kat.úz.X.bolavytvorenágeometrickým
plánom č. 243-311-62-90 v r. 1990 na základe právneho titulu - žiadosti o zápis vlastníctva zo dňa
14.2.1992 žiadateľa ČSAD š.p. Košice a zapísaná do LV XXX. Podľa obsahu tohto listu vlastníctva bol

uvedený zápis na ňom vyznačený pod položkou výkazu zmien 8/92.

19. Rozhodnutím pozemkového úradu Prešov zo dňa 21.6.1994 bolo žalobcom ako oprávneným
osobám podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 229/1991 Zb. priznané vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam v kat. území X.: I. Č.. XXX, S.. XXX, XXX-XXX, XXX, XXX, medzi nimi aj „mpč. XXX

výmera 8434 m2 kultúra lúka“, každému v podiele 1.

20. Podľa LV XXX H.. Ú.. X. sú v súčasnosti vedení ako podieloví spoluvlastníci sporného pozemku
žalovaní s titulom nadobudnutia kúpna zmluva V 2685/2003. Podľa predloženej kúpnej zmluvy zo dňa
12.5.2003 sporný pozemok nadobudli ako kupujúci kúpou od Slovenskej autobusovej dopravy Prešov,

a.s. ako predávajúceho, vklad povolený dňa 5.6.2003 pod č. I. XXXX/XX. V zmysle zápisov zmien na
tomto liste vlastníctva bola právnym predchodcom predávajúceho predtým SR - Slovenská autobusová
doprava š.p. Táto v minulosti podľa nájomnej zmluvy dňa 16.7.1997 (č.l. 69) ako nájomca uzavrela so
žalobcami a S. K. ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu, podľa ktorej žalobcovia prenechávali nájomcovi
(Slovenská autobusová doprava š.p.) na dočasné užívanie nehnuteľnosť - pozemok kat. územie X.M.,

J. K. Č.. XXX, zast. plocha 51 m2 manip. priestor 279 m2 za účelom dočasne užívať predmetnú
plochu na rekreačné účely v oblasti V. N. (predmetom konania je pritom parcela registra „U. H., K.. Č..
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2“). Podľa listov z roku 2002 oboznámených na
pojednávaní 21.11.2011 žalobcovia v nadväznosti na to nájomné žiadali aj od právneho predchodcu
odporcov Slovenskej autobusovej dopravy Prešov, a.s.

21. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 12.11.1996 a právoplatným 12.12.1996 bola povolená obnova konania
ukončeného právoplatným rozhodnutím býv. Pozemkového úradu v Prešove č.j. 2356/92-Buj./150 zo
dňa 21.6.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.7.1994. Následne Okresný úrad v Prešove vydal

rozhodnutie zo dňa 14.1.1997 a rozhodnutie zo dňa 6.3.1997, podľa ktorých žalobcovia ako oprávnené
osoby spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 z.č. 229/1991 Zb., a oprávneným osobám sa nevydáva časť
nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX K.. Č.. (S.) XXX - časť parcely H.. XXX o
výmere 4744 m2 v kat. území X. podľa GP č. 49/95 zo dňa 17.1.1995 a parc. č. H. XXX/X a 902 spolu
o výmere 618,44 m2 v kat. území X. podľa GP 254/97 zo dňa 6.3.1997, a následne aj rozhodnutie

zo dňa 17.3.1998, podľa ktorého žalobcom ako oprávneným osobám sa nevydáva časť pôvodných
nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 120 v k. ú. X., medzi ktorými bola uvedená aj
parc. č. (mpč) XXX o výmere 2242 m2 v pôvodnej kultúre lúka, hrubý les (bez ďalšej špecifikácie), v
podiele každého z nich 1.

22. Podľa LV XXX H.. Ú.. X. sú žalobcovia v súčasnosti vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely č.
XXX o výmere 6192 m2.23. Podľa vyjadrenia Správy katastra Prešov zo dňa 23.10.2012 (č.l. 100) parcela č. XXX má inú výmeru
na základe spracovania ROEP X. a spresnenia výmery pri tomto konaní. Z parcely mpč. XXX bola
odpočítaná výmera pri vytváraní parciel CKN pod stojacími chatami napr. aj CKN XXX (k čomu Správa

katastra Prešov zároveň priložila GP o jej vytvorení) a časť parcely je zabratá vodným tokom parc.
CKN XXX vlastník podľa LV XXX. Uvedené podporuje aj vyjadrenie samotnej žalobkyne v 1. rade na
pojednávaní 31.3.2015 vo vzťahu k zmenám vo výmere uvedenej parcely, podľa ktorej k uvedeným
zmenám dochádzalo tým, že subjekty, ktoré mali právo hospodárenia na týchto pozemkoch, si neskôr
poodpisovali rôzne časti parciel a tak vznikol uvedený rozdiel, a uvedené bolo dotknuté tiež napríklad

posunom rieky, ktorá meandrovala, z toho dôvodu nebola vydaná parcela v pôvodnej výmere. Aj podľa
ďalšieho oznámenia Okresného úradu Prešov (č.l. 236) duplicitný záznam pozemku W. D. H. XXX N. K.
K.. U. H. XXX neevidujú. Vlastníctvo k parcele C KN XXX bolo zaevidované v X. XXX už v r. 1992 na
základe žiadosti ČASD n.p. Košice a predloženej Hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia
k predmetnej parcele. Vlastníctvo k parcele UO E KN XXX Z. I. X. XXX evidované po spracovaní ROEP
mimo hraníc pozemkov, ktoré sú už vpísané v LV registra C KN a teda aj mimo hraníc parcely C KN XXX.

Polohové a geometrické určenie parcely C KN bolo zadefinované pri mapovaní a je podľa katastrálneho
zákona záväzným údajom katastra nehnuteľností. Nakoľko je to záväzný údaj, spracovateľ registra
hranice parcely C KN musel rešpektovať a do operátu sa teda zapísala E KN XXX mimo plochu, ktorá
je vysporiadaná v registri C KN.

24. Z informatívnej grafickej identifikácie parciel Správy katastra Prešov (č.l 107) i fotokópie mapy
určeného operátu Okresného úradu Prešov (č.l. 245) vyplýva, že parcela C KN XXX je v nich evidovaná
na okraji - hranici (nie vo vnútri) parcely mpč. XXX, a lomové body a hranice parcely XXX sú v nich
evidované iba po obvode parcely XXX spoločne s jej hranicami, a teda že parcela XXX podľa mapy
určeného operátu parcelu XXX nezahŕňa.

25. Napokon aj zo stanoviska Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru (na základe
výzvy súdu, aby v súvislosti s rozhodnutím o nevydaní časti pôvodných nehnuteľností oznámili ktorej
časti pôvodnej mpč. XXX sa toto rozhodnutie týka, a zároveň, vzhľadom na zrušenie pôvodného
rozhodnutia zo dňa 21.6.1994 obnovou konania, ako bolo rozhodnuté o zvyšku - o zostávajúcej

výmere) - jeho listu zo dňa 27.10.2017 (č.l. 331) vyplýva (tak ako súd uviedol už v bode 11. tohto
odôvodnenia), že pri vydávaní pôvodného reštitučného rozhodnutia nemal k dispozícii mapové podklady
v digitálnej forme vo vektorovom tvare, ktoré umožňujú komfortne prekryť pôvodné mapové podklady s
aktuálnym stavom v katastri nehnuteľnosti, a že (až) v rámci spracovania registra obnovenej evidencie
pozemkov (ROEP) podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom boli vyhotovené digitálne - vektorové mapové podklady, a že po spracovaní prienikov
medzi pozemkovoknižným stavom a stavom v súbore C KN sa zistilo, že v pôvodnom rozhodnutí z roku
1996 oprávneným osobám bola vydaná celá pozemkovoknižná parcela mpč. XXX (vrátane plochy pod
vodným tokom). Z uvedeného stanoviska Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru
(a to jeho poukazu na dodatočné spracovanie prienikov, teda porovnanie pozemnoknižného stavu so

stavom v súbore C KN) sa teda javí, že tento úrad pri svojom dodatočnom rozhodovaní vychádzal zo
súboru geodetických informácií katastrálneho operátu Správy katastra nehnuteľností v súbore C KN
(ktorý zase podľa vyjadrenia Správy katastra Prešov zo dňa 23.10.2012 - viď bod 23. tohto odôvodnenia
- vychádza zo spracovania ROEP X. a spresnenia výmery pri tomto konaní s tým, že z parcely mpč.
XXX bola odpočítaná výmera pri vytváraní parciel CKN pod stojacími chatami napr. aj CKN XXX), ktorý

vlastníctvo k parcele UO E KN XXX J. X. XXX eviduje po spracovaní ROEP mimo hraníc pozemkov,
ktoré sú už vpísané v LV registra C KN a teda aj mimo hraníc parcely C KN XXX). Z uvedeného sa
potom javí, že aj keď Okresný úrad Prešov vo svojom stanovisku v súvislosti s otázkou vymedzenia časti
parcely mpč. XXX, ktorá žalobcom nebola vydaná, hovoril o výmere „pozemkov vo vodnom toku“, ktoré
nijako nevymedzil, pri určovaní výmery časti, ktorá sa žalobcom nevydala, sa spoľahol na kartografickú

digitalizáciu - teda na digitálne vektorové mapy registra C KN, ktoré však uvedenú parcelu evidujú nielen
mimo plochy zabratej vodným tokom parc. CKN XXX vlastník podľa LV XXX (viď vyjadrenie Správy
katastra Prešov zo dňa 23.10.2012 na č.l. 100), ale aj mimo ďalších parciel registra C KN a ich výmery,
ktorá od nich už bolo odpočítaná - „parciel CKN pod stojacími chatami napr. aj CKN XXX“.

26. Už len pre úplnosť možno uviesť, že tomu, že nevydaná časť parc. č. (mpč) XXX o výmere 2242 m2
nezodpovedá len ploche pod vodným tokom, napokon nasvedčujú aj informatívne údaje či poznámky
o výmerách uvedené pri fixkou označených častiach „v mapových podkladoch“ od Slovenského
pozemkového fondu (predložených žalobcami v prílohe ich písomného podania zo dňa 21.11.2017 - nač.l. 335) alebo totožne „v mapových podkladoch“ od Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného
odboru (predložených žalobcami súdu krátkou cestou na začiatku posledného pojednávania - na č.l.
342), kde pri parcele č. XXX je iba poznámka o výmere (zrejme označenej časti) 1426,52 m2, prípadne

nižšie 715,00 m2, alebo pozdĺž toku aj iné, avšak ich žiadna kombinácia spolu nedáva výmeru 2242 m2.

27. Navyše výmera 6192 m2 parcely E KN XXX na LV XXX je pritom, tak ako to vyplýva z vyjadrenia
Správy katastra Prešov, v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovaná mimo parcely C KN XXX o
výmere 308 m2, a ak by teda žalobcovia mali byť vlastníkmi aj tejto ďalšej časti pôvodnej parcely mpč.

XXX (o výmere 308 m2), celková evidovaná výmera týchto ich častí tvoriacich pôvodnú mpč. by bola
6500 m2 (6192 m2 + 308 m2), pričom ak im z tejto parcely nebola vydaná ešte ďalšia iná časť vo výmere
2242m2(zaktorúimbolpriznanýnároknanáhradu)ktorábymalabyťpodľažalobcoviná(nezahŕňajúca
parcelu č. XXX), išlo by spolu o 8742 m2, čo by už ale prevyšovalo celú pôvodnú výmeru tejto parcely
(8434 m2).

28. Akokoľvek, odhliadnúc aj od týchto pochybností, podstatné však je (keďže žalobcovia svoje
vlastnícke právo všeobecne odvodzujú od rozhodnutia pozemkového úradu, a za situácie, keď
pôvodné rozhodnutie po obnove konania bolo zrušené či dotknuté podstatnou zmenou jeho obsahu),
že žalobcovia počas konania netvrdili a nepreukázali, ani súd inak nezistil, žiadne také konkrétne
a dostatočne určité rozhodnutie Pozemkového úradu resp. Okresného úradu Prešov, lesného a

pozemkového odboru, z ktorého by vyplývalo, že žalobcom (po zmene resp. zrušení pôvodného
rozhodnutia po obnove konania) bolo priznané vlastnícke právo práve k spornej nehnuteľnosti.

29.Podľa§132ods.1,2OZvlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak

sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30. Podľa § 9 ods. 1, 4 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve

povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve
oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.

31. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,
e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo pozemok slúži
výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín,

32. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak
bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia.

33. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní obnovu konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

34. Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné

rozhodnutie zrušuje.

35. Podľa § 47 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo
veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania.

36. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva je vlastník
veci. V prejednávanom prípade žalobcovia svoje vlastnícke právo k spornému pozemku odvodzujú
od originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov zo dňa21.6.1994 s poukazom na to, že na základe tohto rozhodnutia im boli vydané nehnuteľnosti uvedené
v tejto zápisnici, teda priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území X.: I. Č.. XXX, medzi
inými aj mpč. XXX výmera 8434 m2 kultúra lúka, ktorej súčasťou je aj sporný pozemok. Vychádzali z

toho, že na základe uvedeného rozhodnutia im bolo priznané vlastnícke právo k celému pôvodnému
skonfiškovanému pozemku určenému parc. č. XXX v pozemnoknižnej vložke XXX o výmere 8434 m2.
Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že tento bol po konfiškácii neskôr ešte pred rozhodnutím
Pozemkového úradu Prešov o priznaní vlastníckeho práva k nemu odpísaný do vložky XXX a poznačený
aj ďalšími právnymi zmenami, a navyše sporný pozemok nebol podľa v tom čase platných údajov

katastra (§ 58 ods. 2 vyhl. č. 594/1992 Zb.) v tomto rozhodnutí výslovne uvedený. Okrem týchto
nedostatkov je zrejmé, že sporný pozemok bol v tom čase v držbe inej než v rozhodnutí uvedenej
povinnej osoby, s ktorou sa nekonalo, a preto by sa naňho toto rozhodnutie nemalo vzťahovať, resp. vo
vzťahu k nemu nemohlo nadobudnú právoplatnosť.

37. V súvislosti s uvedenými nedostatkami rozhodnutia správneho orgánu možno súhlasiť s názorom,

že súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov a je nimi viazaný,
a pokiaľ sú tieto vydané v medziach ich právomoci a sú dostatočne určité, upravujú a preukazujú práva
a povinnosti z nich vyplývajúce a nemožno ich žiadnym spôsobom modifikovať. V danom prípade však
tomu tak nie je. Z neskoršieho rozhodnutia Okresného úradu Prešov vyplýva, že rozhodnutie, z ktorého
navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo, bolo neskôr dotknuté obnovou konania, a následným

rozhodnutím zo dňa 17.3.1998 sa časť pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke
č. XXX I. H.. Ú.. X.M., medzi ktorými bola uvedená aj parc. č. (mpč) XXX o výmere 2242 m2 v pôvodnej
kultúre lúka, hrubý les (bez ďalšej špecifikácie) žalobcom nevydala. Z uvedeného je zrejmé, okrem
toho, že po povolení obnovy konania novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie správneho
orgánu zrušilo (§ 64 ods. 3 správneho poriadku), že vzhľadom na obnovu a iba čiastkové dodatočné

rozhodnutie o nevydaní časti pôvodnej parcely nie je explicitne zrejmé obsahové vyčerpanie celého
predmetu správneho konania, teda ako, resp. že či vôbec, sa rozhodlo o zostávajúcej časti (t.j. podľa
vymedzeniaodvolaciehosúduuvedenéhovbode10.tohtoodôvodnenia-„otejčastireštitučnéhonároku
týkajúcejsapôvodnejmpčparcelyXXX,ktorúžiadaližalobcoviavydaťaktoráimpôvodnýmrozhodnutím
aj vydaná bola“), teda žeby vôbec bolo rozhodnuté v súvislosti s parcelou mpč XXX vo zvyšnej časti).

Z vykonaného dokazovanie je v tejto súvislosti zrejmé iba to, že žalobcom sa minimálne časť pôvodnej
parcely mpč. XXX o výmere 2242 m2 nevydala, pričom však napokon ani táto časť nie je vo výroku
tohto rozhodnutia správneho orgánu nijako vymedzená (napr. odkazom na konkrétny geometrický plán
tak ako tomu bolo v rozhodnutiach Okresného úradu Prešov o nevydaní nehnuteľností vo vzťahu k
navrhovateľom zo dňa 14.1.1997 a 6.3.1997), a je tak možné, tak ako to vyplýva aj z evidencie katastra

nehnuteľností o dôvodoch zmenšenia pôvodnej výmery parcely mpč. XXX (odpočítaním parciel CKN
pod stojacími chatami), že táto časť, ktorá sa žalobcom nevydala, zahŕňa aj sporný pozemok, čo by
napokon zrejme zodpovedalo aj riadnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. d) a e) zák. č. 229/1991 Zb.
V každom prípade však konkrétne vymedzenie nevydanej a teda ani ostatnej časti parc. mpč. XXX z
tohto rozhodnutia zrejmé nie je, a z uvedeného teda vlastnícke právo žalobcov ku nejakej konkrétne

vymedzenej časti tejto parcely (zemského povrchu), zahŕňajúcej aj sporný pozemok, zo žiadneho v
konaní predloženého alebo inak zisteného platného rozhodnutia Pozemkového úradu Prešov konkrétne
nevyplýva.

38. Výrok rozhodnutia štátneho orgánu je z hľadiska ustálenej judikatúry súdov najdôležitejšou časťou

rozhodnutia a preto musí byť jasný, presný a určitý tak, aby z jeho formulácie bolo bez pochýb zrejmé
rozhodnutieštátnehoorgánu.Nemáposkytovaťmožnosťrôznehovýkladu.Vzmysleust.§47ods.2zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní pritom iba výrok obsahuje rozhodnutie vo veci. „Výrok rozhodnutia
je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho
konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je

predmetom rozhodnutia“ (R 108/1999). Právoplatnosť a záväznosť sa týka iba výroku rozhodnutia, teda
záväzný a následne aj vykonateľný je len jeho výrok. V odôvodnení rozhodnutia je totiž v zmysle ust.
§ 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uvedené už len prečo príslušný orgán rozhodol tak
ako je uvedené v jeho výroku, teda ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia, odôvodnenie teda toto rozhodnutie nemôže ďalej záväzne špecifikovať alebo
dopĺňať.39.„Kvýrokurozhodnutíjenavíctřebadoplnit,žejeobecněvyžadováno,abybylorozhodnutídostatečně
jasné, přesné, srozumitelné a určité. Například ÚS II. ÚS 583/2003 (USn, sv. 34, s. 91) k výroku
rozhodnutí (byť podle zákona o správě daní a poplatků) uvádí: „Výrok rozhodnutí přitom obsahuje

autoritativní řešení otázky, která je předmětem řízení, kdy v této části rozhodnutí ukládá správce daně
povinnosti a zakládá práva, mění právní vztahy nebo je autoritativně deklaruje. Výrok proto musí být po
obsahové stránce jasný, srozumitelný, přesný a určitý, aby mohl být závazný a vykonatelný.“ Podobně
stanovil v případě rozhodnutí stavebního úřadu KS v Plzni 30 Ca 394/99 (SJ 2001, sv. 6, s. 550), který
uvádí: „Výrok je tedy náležitostí rozhodnutí, ve kterém správní orgán (zde stavební úřad) vyjadřuje,

jakým způsobem v projednávané věci, jež byla předmětem řízení, rozhodl. Z uvedeného důvodu musí
být výrok jasný, srozumitelný, přesný a určitý, neboť pouze tato část rozhodnutí je závazná, schopná
právní moci a vykonatelná.“ (in: Jemelka, L., Pondělíčková, K., Bohadlo, D.: Správní řád. Komentář.
5. vydání. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 369, dostupné aj na www.beck-online.cz). Vlastné autoritatívne
rozhodnutie teda nemôže byť špecifikované v odôvodnení, a nemožno ho tak ani záväzne dopĺňať či
vykladať podľa odôvodnenia rozhodnutia, podobne ako ho nemožno záväzne vykladať ani z podkladov,

resp. zo skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu, keďže záväzný je len výrok,
iba voči ktorému možno eventuálne podať aj opravný prostriedok. Preto ho napokon nemôže (bez
doplnenia výroku, proti ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok) záväzne vykladať dokonca
ani správny orgán, ktorý ho vydal. Záväzný je teda len jeho výrok rozhodnutia správneho orgánu,
ktorý by mal žalobcom, vzhľadom na ich žalobné tvrdenia (tvrdené dôvody vlastníckeho práva) v

tejto veci jasne, presne, určite a zrozumiteľne určovať, resp. priznávať vlastnícke právo k spornému
pozemku. V danom prípade však žiadne konkrétne rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o priznaní
vlastníckehožalobcompoobnoveichreštitučnéhokonaniaazrušenípôvodnéhorozhodnutiakpozemku
vymedzenému parcelou C KN č. XXX I. H.. Ú.. X. zákonom stanoveným procesným postupom súdu
zistené nebolo.

40. Zo žiadneho (výroku) rozhodnutia pozemkového úradu Prešov záver o vlastníckom práve žalobcov
k spornému pozemku nijako nevyplýva. Tento záver je pritom kompatibilný aj s názorom Najvyššieho
súdu SR citovaným v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/95/2008 v obdobnej
veci. V danom prípade totiž vlastnícke právo po obnove konania nebolo priznané k celému pozemku

označenému ako pozemok knižná parcela č. XXX. Pôvodne vydaný pozemok zmenšený o nevydanú
neidentifikovanú časť (ak rozhodnutie o vydaní nehnuteľností po povolení obnovy konania a novom
rozhodnutí o nevydaní časti vo zvyšku vôbec platí) nie je dostatočne identifikovaný takým spôsobom,
aby bolo možné jeho reálne vymedzenie ako časti zemského povrchu, ku ktorej bolo žalobcom
priznané vlastnícke právo. Tento pozemok z výroku rozhodnutia pozemkového úradu po obnove konania

nemožno nijako individualizovať, a teda ani posúdiť či zahŕňa aj sporný pozemok. Inými slovami,
po povolení obnovy konania a novom rozhodnutí je pôvodné rozhodnutie o vydaní nehnuteľností
(priznaní vlastníckeho práva) zrušené, a ak by sme aj pri krajne extenzívnom výklade pripustili, že
pôvodné rozhodnutie v nedotknutej časti platí a v správnom konaní vo veci vydania nehnuteľnosti je
tak rozhodnuté o celej veci (čo s poukazom na obnovu konania a následné nevyčerpanie explicitne

celého predmetu konania pri posudzovaní určitosti rozhodnutí štátnych orgánov môže vyvolávať
pochybnosti), toto rozhodnutie je po jeho zmene novým rozhodnutím o nevydaní neidentifikovanej
časti nehnuteľnosti neurčité a neumožňuje posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok. Identita a určitosť
vlastníckeho práva žalobcov vo vzťahu k spornému pozemku tak zo žiadneho v konaní predloženého
aleboinakzistenéhorozhodnutiapríslušnéhoštátnehoorgánuniejezrejmá.Ničbynatomnezmeniloani

žalobcami požadované doplnenie dokazovania dopytom na vyžiadanie podkladov správnych orgánov
(ktoré napokon aj samy predložili), nakoľko tieto nie sú súčasťou žiadneho výroku rozhodnutia týchto
správnych orgánov, a žiadne rozhodnutie resp. výrok týchto orgánov na tieto podklady ani neodkazuje
(tak ako tomu bolo napríklad v prípade odkazu na konkrétne geometrické plány uvedené vo výrokoch
iných rozhodnutí), a teda (tak ako je to vysvetlené v bodoch 38. a 38. tohto odôvodnenia), tieto podklady

rozhodnutiasprávnychorgánovnijakonedoplňujú,atedaanizáväznenevysvetľujú(ktorýchkonkrétnych
plôch sa týkajú).

41. Z týchto dôvodov preto súd žalobu pre nepreukázanie vlastníckeho práva žalobcov - žiadnym
konkrétne tvrdeným alebo inak procesným postupom súdu zisteným platným rozhodnutím príslušného

správneho orgánu (nakoľko podkladom rozhodnutia môže byť len konkrétne tvrdený a preukázaný, ale
aj inak v čase rozhodovania procesne zistený skutkový stav), ktoré by im dostatočne jasne a určite
priznávalo vlastnícke právo k spornému pozemku - zamietol.42. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní

boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd voči žalobcom v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú im žalobcovia, tvoriaci spolu procesné
spoločenstvo, povinní nahradiť spoločne a nerozdielne. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.