Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205191
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115205191.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: T. G. E., L..

XX.XX.XXXX, P. J. G., D. XX, v konaní právne zastúpená I.. K.S. O., S. D. D. E. G., C. X, proti
žalovanému: I. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. - O., S. C. X/XXXX, v konaní právne zastúpený S. T. P., D..
O.. M.., Y. XX, G., v konaní o zaplatenie X XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
presne špecifikovaná v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal
platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX Eur spolu s X,XX %-ným
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX požičala
žalovanému sumu X XXX Eur. Žalovaný sa zaviazal predmetnú sumu zaplatiť do XX.XX.XXXX a keďže

tak neurobil, žalovaná podala žalobu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že podpísal prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, avšak
malo to byť pod veľkým psychickým nátlakom. Poprel, že by si od žalobkyne požičal uvedenú sumu,
pretože ju podľa neho žalobkyňa ani nemala k dispozícii. Vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom
na to, že nebola dohodnutá doba plnenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho
zákonníka. Premlčacia lehota začína plynúť nasledujúci deň po tom, kedy dlh vznikol. Keďže dlh vznikol

XX.XX.XXXX, premlčacia lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX. Teda
čestné prehlásenie, pokiaľ bolo spísané dňa XX.XX.XXXX, je po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný
spochybnil splatnosť dlhu dňa XX.XX.XXXX, ktorú uvádzala žalobkyňa. Žalovaný uviedol, že dohoda
o splatnosti pôžičky dňa XX.XX.XXXX vôbec neexistovala a tento dátum bol dohodnutý až u notára.
Taktiež spochybnil platnosť prehlásenia s poukazom na to, že v roku XXXX sa v Slovenskej republike
neplatilo menou Euro.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením s
čestným prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, výpismi z účtu účastníkov, výpismi zo stavebného sporenia,
písomnými vyjadreniami účastníkov, obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX, ako aj ďalším
spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiťžalobkyni sumu X XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný bol zároveň povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov vo výške XX,XX Eur a z trov

právnehozastúpeniavovýškeXXXX,XXEur,do15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vprevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu
prvej inštancie č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu X
XXX,XX Eur s príslušenstvom, výroku o trovách konania a trovách štátu zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX je
možné, tak ako to posúdil prvoinštančný súd, vyhodnotiť ako uznávací prejav podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého žalovaný týmto uznávacím prejavom uznal písomne, že svoj dlh zaplatí
žalobkyni. V tomto uznávacom prejave je jednoznačne konštatovaný dlh čo do dôvodu (pôžička pred
uzavretím manželstva) aj čo do výšky (X XXX Eur). Samotná splatnosť pôžičky, resp. dlhu, ktorý mal

mať žalovaný voči žalobkyni, nebol prvoinštančným súdom ustálený správne, keď prvoinštančný súd
bez ďalšieho konštatoval, že splatnosť celej pôžičky nastala XX.XX.XXXX, do ktorej doby sa žalovaný
tento dlh zaviazal zaplatiť v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX. Uznávacím prejavom však nie je
možné meniť pôvodný záväzok (zmluvu o pôžičke).

8. Úlohou prvoinštančného súdu má byť náležitým spôsobom zistiť a vyhodnotiť, ako bola uzatvorená
dohoda medzi stranami sporu o vrátení požičanej finančnej čiastky žalovaným. Až potom bude
možné pristúpiť k posúdeniu prejavu žalovaného ako uznávacieho prejavu (čestné prehlásenie zo dňa
XX.XX.XXXX) a vyhodnotiť, ktorá zo sporových strán má v akom rozsahu dôkazné bremeno v závislosti
od tohto prejavu.

9. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie dopočutím strán konania, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

10. Účastníci konania boli manželia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť

rozsudok o rozvode ich manželstva v konaní XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

11. Dňa XX.XX.XXXX, pred rozvodom manželstva, žalovaný na Notárskom úrade JA.. C. G. podpísal
čestné prehlásenie, v ktorom mimo iného uvádza, že ešte pred vstupom do manželstva, dňa
XX.XX.XXXX, mu jeho manželka T. E. požičala sumu X XXX Eur, s tým, že uvedenú sumu vráti do konca

roku XXXX. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že žalovanému požičala sumu XXX XXX Sk, avšak pri
spisovaní čestného prehlásenia už prepočítala slovenské koruny na Eurá, ktorými sa v čase spísania
prehlásenia platilo, a to v prepočte 1:30, keďže vedela, že vrátenie pôžičky v slovenských korunách už
nie je možné.

12. Žalobkyňa uvádzala, že dôvodom pre požičanie finančných prostriedkov vo výške XXX XXX Sk boli
dlhy žalovaného, o ktorých sa dozvedela krátko pred svadbou, pričom v tom čase už bola tehotná. Keďže
nechcela zrušiť svadbu, požiadala o finančnú hotovosť svoju matku a babku. Tieto jej spolu poskytli
sumu XXX XXX Sk, pričom mama jej poskytla sumu XXX XXX Sk a babka jej poskytla sumu XXX
XXX Sk. Dohodu o tom, ako žalobkyňa svojej matke a babke peniaze splatí, nemali. Tieto vyjadrenia

žalobkyne potvrdili vo výpovedi obe svedkyne. Finančné prostriedky mali svedkyne v hotovosti doma.
Žalobkyňa poprela, že by žalovaný pri podpisovaní čestného prehlásenia konal pod jej nátlakom, alebo
že by nevedel pochopiť obsah tohto čestného prehlásenia. Žalobkyňa tiež uvádzala, že žalovaný v čase
trvania manželstva použil jej finančné prostriedky, ktoré mala z bolestného za dopravnú nehodu, na
leasing svojho motorového vozidla, ako aj na úhradu ďalších dlhov. Žalobkyňa okrem leasingu nevedela

preukázať ďalšie dlhy žalovaného. Uviedla, že malo ísť o dlhy od kamarátov žalovaného v J..

13. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že účastníci túto zmluvu uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX a na základe tejto zmluvy im bol poskytnutý úver vo výške XXX XXX Sk. Úver zo začiatkusplácal žalovaný. V súčasnosti ho spláca žalobkyňa. Podľa žalobkyne išla časť finančných prostriedkov
na úhradu leasingu za motorové vozidlo žalovaného a zvyšná časť finančných prostriedkov išla na
úhradu jeho dlhov.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že by si peniaze požičal. Potvrdil, že podpísal
čestné prehlásenie, avšak uviedol, že s ním nesúhlasil. Na otázku prečo takéto prehlásenie podpísal,
žalovanýodpovedaťnevedel.Zároveňuviedol,ženevieklamať.Žalovanýuviedol,žečestnéprehlásenie
ani veľmi nečítal a podpísal ho aj z dôvodu, že naňho tlačila mama a bývalá svokra. Žalovaný poprel, že

by mal pred svadbou väčšie dlhy. Splácal leasing na motorové vozidlo a používal 2 kreditné karty, ktoré
taktiež splácal. Mal úver v G. J. a potom v P. J.. Úverom z P. J. prefinancoval splácanie úveru z G. J. a
splácanie leasingu. Poprel, že by mal aj iné záväzky. Z výpisu z účtu žalovaného v D. D. súd zistil, že z
tohto účtu žalovaný uhrádzal aj svoj záväzok z úveru v M. J.. Žalovaný taktiež určitý čas neplatil za byt,
v ktorom býval, pričom išlo o byt matky žalobkyne a hrozila dobrovoľná dražba tohto bytu. Pohľadávka
bola následne uhradená matkou žalobkyne. Podľa žalovaného to bolo v čase, keď nemal zamestnanie.

Žalobkyňa tvrdila, že dlh v takej výške, aký mali, nemohol vzniknúť za 3 mesiace. Je teda zrejmé, že
hoci žalovanému peniaze na byt dávala, tento platby za byt neuhrádzal.

15. Žalovaný sa výpisom zo svojich účtov snažil preukázať to, že od žalobkyne nepotreboval finančné
prostriedky. Z týchto výpisov súd zistil, že na účet mu chodili finančné prostriedky z jeho zamestnania.

16. Čo sa týka samotného prehlásenia, bolo spísané na notárskom úrade tak, že žalobkyňa hovorila v
posunkovej reči na žalovaného a ten to potom hovoril úradníčke na notárskom úrade, ktorá spísala text
samotného prehlásenia. Žalovaný taktiež tvrdil, že nemal veľmi vedomosť o tom, čo je podpis u notára.
Odvolával sa na svoje sluchové postihnutie.

17. V priebehu konania samotná žalobkyňa uviedla dátum vrátenia pôžičky tak, že jej mala byť vrátená
pod podmienkou, že keď si nájde žalovaný stabilné zamestnanie, tak jej ju vráti. V ďalšej výpovedi bolo
uvedené, že túto pôžičku bude postupne splácať.

18. Žalobkyňa vo svojej prvej písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX (č. l.
XX) v bode 2 uviedla, že sumu, ktorú mu požičala a mala ju k dispozícii od svojej mamky a babky,
mu požičala s podmienkou, že keď si žalovaný nájde stabilné zamestnanie, tak jej ju v celom rozsahu
vráti. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo svojom účastníckom výsluchu uviedla, že žalovaný jej pri
dohode povedal, kedy jej budú predmetné peniaze vrátené, že má dobré zamestnanie, že postupne

bude túto pôžičku splácať. Vedel, že ju má splatiť, avšak doposiaľ dlh nezaplatil. Na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, po vrátení veci krajským súdom, žalobkyňa uviedla, že žalovaný pôžičku splatí, keď bude
mať lepšiu prácu. Počas manželstva však pôžičku nesplácal.

19. Z výpovede svedkyne Ľ. E. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyplýva (strana X zápisnice z

predmetného pojednávania), že čo sa týka splatenia peňazí, bolo to dohodnuté tak, že pokiaľ začne
žalovaný pracovať, peniaze im splatí.

20. Matka žalobkyne potvrdila odovzdanie finančných prostriedkov vo svojom dome vo výške XXX XXX
Sk s tým, že o tieto peniaze ju požiadala dcéra (žalobkyňa) pre žalovaného. Svedkyňa uviedla, že po pár

dňoch prišiel sám žalovaný a poďakoval jej za peniaze. Podobne sa vyjadrila aj stará matka žalobkyne,
ktorá jej dala XXX XXX Sk.

21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

22. Podľa § 559 ods. l OZ, splnením dlh zanikne.

23. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

24. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.25. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 564 OZ, Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

27.PovrátenívecizKrajskéhosúdubolsúdprvejinštancieviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu.

28. Krajský súd konštatoval, že z obsahu spisového materiálu a dokazovania vyplýva, že strany sporu
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému sumu XXX
XXX Sk. Čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX je možné, tak ako to posúdil prvoinštančný súd,
vyhodnotiť ako uznávací prejav podľa § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaný týmto
uznávacím prejavom uznal písomne, že svoj dlh zaplatí žalobkyni. V tomto uznávacom prejave je

jednoznačne konštatovaný dlh čo do dôvodu (pôžička pred uzavretím manželstva) aj čo do výšky (X
XXX Eur). Tieto skutočnosti teda súd považoval za preukázané.

29. Spornou ostala otázka splatnosti pôžičky.

30. Krajský súd konštatoval, že uznávacím prejavom (čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX) nie
je možné meniť pôvodný záväzok (zmluvu o pôžičke). Ide totiž o jednostranný adresovaný právny
úkon dlžníka voči svojmu veriteľovi s prísľubom, že dlh určený čo do dôvodu aj výšky zaplatí. Lehota
splatnosti, prípadne určenie novej lehoty na zaplatenie dlhu oproti predchádzajúcemu dojednaniu v
hlavnom záväzku je nadbytočné a veriteľa žiadnym spôsobom nezaväzuje. Nemožno teda bez ďalšieho

skonštatovať, že k splatnosti zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, malo dôjsť
najneskôr do XX.XX.XXXX. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a takéto konštatovanie
nie je ani v súlade s týmto jednostranným uznávacím prejavom žalovaného podľa § 558 Občianskeho
zákonníka.

31. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dvoch vyjadrení žalobkyne, ktoré urobila po podaní žaloby a z jej
poslednej výpovede dňa XX.XX.XXXX. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX) žalobkyňa
v bode 2 uviedla, že sumu, ktorú požičala žalovanému a mala ju k dispozícii od svojej mamky a babky,
mu požičala s podmienkou, že keď si žalovaný nájde stabilné zamestnanie, tak jej ju v celom rozsahu
vráti. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo svojom účastníckom výsluchu uviedla, že žalovaný jej pri

dohodepovedal,kedyjejbudúpredmetnépeniazevrátené,žemádobrézamestnanie,žepostupnebude
túto pôžičku splácať. Vedel, že ju má splatiť, avšak doposiaľ dlh nezaplatil. Tieto vyjadrenia žalobkyne
súd považoval za relevantné, keďže v ďalších svojich vyjadreniach už bola ovplyvnená priebehom
dokazovania a svoje vyjadrenia prispôsobovala okolnostiam. Vo svojej poslednej výpovedi sa žalobkyňa
k týmto prvým vyjadreniam vrátila a potvrdila ich. To, akým spôsobom sa mali peniaze vrátiť, potvrdila

aj svedkyňa Ľ. E. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, keď uviedla, že čo sa týka splatenia peňazí, bolo
to dohodnuté tak, že pokiaľ začne žalovaný pracovať, peniaze splatí.

32. Žalobkyňa teda uviedla, že splatnosť pôžičky bola daná na vôli žalovaného ako dlžníka,
predovšetkým s prihliadnutím na jeho finančné možnosti. Dohoda bola v podstate taká, že jej poskytnutú

pôžičku vráti po tom, ako si nájde stabilné zamestnanie a začne zarábať.

33. Z uvedeného je zrejmé, že čas plnenia pôžičky bol daný na vôli žalovaného ako dlžníka, a
preto žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha jej vrátenia, je predčasná. V súlade s ustanovením § 564
Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa najprv musí domôcť určenia splatnosti pôžičky žalovaného voči

nej a až následne sa môže domáhať jej vrátenia.

34. V danom prípade nie je na mieste ani tvrdenie žalovaného o premlčaní prípadného nároku žalobkyne
na vrátenie pôžičky voči nemu. Ak bol čas plnenia dlhu ponechaný na vôľu dlžníka, premlčacia doba
nezačne plynúť. Ak by veriteľ navrhol, aby čas plnenia určil súd a rozhodnutím súdu by bola určená

lehota splatnosti, dňom nasledujúcim po jej uplynutí začne plynúť premlčacia doba. Samotné právo
veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas plnenia dlhu, premlčaniu nepodlieha (O., O.).35. Keďže žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vrátenia pôžičky poskytnutej žalovanému ešte
pred určením lehoty splatnosti, súd žalobu ako predčasnú zamietol.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo

na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.