Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117202822
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117202822.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO:

35910739, Mlynské Nivy 44/B, 825 11 Bratislava, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010
01 Žilina, proti žalovaným v 1.rade: N. G., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/X, XXX XX B. a v 2. rade: G. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX B., v konaní o zaplatenie sumy 961,93 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému v 1 rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 961,93 eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne, počnúc od 10.2.2017 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
na účet žalobcu.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v
1. rade.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
IV. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
V. Žalovanému v 2 rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca.
VI. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal

žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 961,93 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne a to počnúc od 10.2.2017 až do zaplatenia.
Žalobca svoj žalobný návrh odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade Ivo G. odoberal plyn na odbernom
mieste U. XXXX/X v B. a to bez zmluvy o dodávke plynu a to od 23.4.2015, pričom uvedené skutočnosti
zistili pri kontrole odberného miesta dňa 28.07.2015.
Zároveňuviedol,ženeoprávnenýmodberomplynujeodberplynubezuzavretejzmluvyododávkeplynu,
alebo združenej dodávke plynu.

Žalovaný v 2. rade G. U. zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako výlučný vlastník rodinného
domu, v ktorom bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu - odberné miesto: U.
XXXX, B., pričom odber plynu prebiehal v období od 23.4.2015 do 28.7.2015.
Dňa 6.8.2015 žalovanému v 1. rade vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu určenú
podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 961,93 eur vyúčtovaním škody za odber zemného plynu č.
XXXXXXXXXX splatným dňa 20.08.2015.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zápis zo dňa 28.7.2015, list
vlastníctva číslo XXX kat územie Z. vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.08.2015, výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 05.08.2015.3./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4./ V predmetnej veci súd vydal dňa 09.05.2017 platobný rozkaz číslo 17Csp/43/2017-22 v, ktorom
zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s tým, že
žalovaný v 2. rade voči predmetnému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že namietal
spôsob preukazovania výšky škody a množstva plynu, zároveň uviedol, že žalobca mal uzavretú zmluvu
o odbere plynu s jeho nájomníkom t. j. žalovaným v 1 rade, ktorý využíval uvedenú nehnuteľnosť aj v

čase neoprávneného odberu plynu v zmysle nájomnej zmluvy. Namieta, že keď došlo k situácii, mali
ju riešiť skôr. Ďalej uviedol, že vedeli, že žalovaný v 1 rade, teda žalovaný v 1 rade nie je vlastníkom
nehnuteľnosti a mohli ho informovať preventívne, aby nedošlo ku takejto škode.
Žalovanému v 1. rade sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Vzhľadom na skutočnosti, súd uznesením číslo konania 17Csp/43/2017-32 zo dňa 1.8.2017 platobný
rozkaz zrušil a v predmetnej veci vytýčil a nariadil termín pojednávania.

5./ Žalovaný v 1 rade sa k žalobe nevyjadril a neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu.

6./ Súd podľa § 180 CSP predmetnú vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1 rade,
ktorý mal doručenie predvolania vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP.

7./ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe, nakoľko má za to, že žalovaný
v 1. a v 2 rade v období od 23.4.2015 do 28.07.2015 neoprávnene odoberali plyn podľa § 82 ods. 1
písm. a) bod 2, teda neoprávnene odoberali plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo o združenej
dodávke plynu.

S tvrdeniami žalovaného v 2. rade uvedenými v odpore sa nestotožňuje, nakoľko to považuje za účelové
a zavádzajúce, žalovaný v 2 rade sa snaží zbaviť zodpovednosti a tvrdí, že vypočítaná výška škody nie
je preukázaná, s čím sa oni nestotožňujú.
Nakoľko sa jedná o neoprávnený odber bez uzatvorenej zmluvy, teda je reálna možnosť zistiť výšku
odobratého plynu a škodu vypočítanom na základe údajov uvedených na meradle.

Žalovaný v 2. rade nesplnil svoju povinnosť súvisiacu s jeho vlastníctvom, ako vlastník nehnuteľnosti
využijúc dispozičné právo vlastníka umožnil užívanie svojej nehnuteľnosti inému subjektu, čo je jeho
právom, avšak zároveň je povinný starať sa o svoje vlastníctvo preto mu podľa § 65 ods. 1
Občianskeho zákonníka druhá veta umožňuje vykonávať kontrolu, či subjekt, ktorému umožnil užívať
celú nehnuteľnosť, túto užíva riadne.

Ako vlastník mohol žiadať od užívateľa svojej nehnuteľnosti predloženie zmluvy o dodávke plynu, ako
aj predloženie dokladov o platbách za plyn a ak by toto právo využil, zistil by, že plyn je odoberaný
bez zmluvy. Vlastník je povinný starať sa o svoje vlastníctvo a počínať si tak, aby jeho konaním alebo
nekonaním nevznikla nikomu škoda.
Na danú nehnuteľnosť bola uzavretá zmluva o odbere plynu, avšak zo strany nájomníka došlo k

prerušeniu úhrady platieb, v dôsledku čoho sa zamestnanci žalobcu snažili dostať do nehnuteľnosti za
účelom demontáže plynomeru, čo však nebolo umožnené, čo vidieť aj zo zápisu, ktorý je podpísaný
nájomníkom.
Zmluva bola uzavretá s nájomníkom, ktorý býva v danej nehnuteľnosti, avšak ten si neplnil svoje
povinnosti, odber plynu nájomník odoberal od 23.4.2015 do 28.7.2015 a za toto obdobie plyn nebol

ani uhrádzaný.
Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené od dodávateľa
plynu a teda dlh, ktorý je v tomto uvedený je dlhom medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu a
vyčíslenie škody je až po období, keď mu bola zmluva odstúpená. Tým, že dodávateľ plynu odstúpil od
zmluvy s odberateľom, začala vznikať škoda na strane žalobcu teda SPP distribúcia.

8./ Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu a samotný spôsob
preukazovania výšky škody.
V čase, kedy k neoprávnenému odberu prišlo, mal nájomníka na základe nájomnej zmluvy, nájomník
tam býval zhruba rok a pol a v zmysle nájomnej zmluvy po jej podpise zašli do kancelárie SPP , kde sa

on k odberu plynu odhlásil a nájomníka, teda žalovaného v 1 rade k odberu plynu na danú nehnuteľnosť
prihlásil. Jeho prítomnosť bola nevyhnutná preto, lebo ako vlastník nehnuteľnosti musí dať na to súhlas,
aby sa mohla prihlásiť na odber plynu nejaká osoba, ktorá nehnuteľnosť nevlastní.Ďalej uviedol, že nevie na základe čoho je zodpovedný za neoprávnený odber, nakoľko v tomto smere
neexistuje objektívna zodpovednosť, že vlastník nehnuteľnosti je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
nájomcom, za škodu je zodpovedný ten, kto škodu spôsobil a či už opomenutím alebo porušením

nejakého právneho predpisu, čiže musel by sa dopustiť nejakého protiprávneho konania a musel by
byť medzi jeho konaním a škodou nejaký súvis, pričom on nie je si vedomý, žeby sa dopustil nejakého
protiprávneho konania takého, s čím náš právny poriadok spája zodpovednosť za škodu.
Ďalej uviedol, že žalovaný v 1.rade predmetnú nehnuteľnosť obýval do ukončenia nájomnej zmluvy,
pričom k dohode o ukončení nájomnej zmluvy došlo 02.07.2016, dňa 04.03.2016 mu distribúcia poslala

vyúčtovanie, skoro rok po tom, ako si nárokuje na náhradu škody za neoprávnený odber, žalovaný v 2.
rade žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú voči nemu zamietol.

9./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne ako aj žalovaného a vykonal
dokazovanie listinami, ktoré predložili, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

10./ Zo zápisu spísaného distribúciou SPP Bratislava zo dňa 28.7.2015 bolo zistené, že bola vykonaná
kontrola odberného miesta na základe príkazu o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa.
Podľa zápisu odberateľom plynu bol G. N., odberné miesto bolo B., U. č. 3, pričom odberateľ N. G.
sprístupnil nedostupné meradlo a predmetný zápis je aj ním potvrdený.
Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností LV čX.rade bolo zistené, že výlučným vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti je G. U., nar. XX.XX.XXXX.
Z predloženého vyúčtovania škody za odber zemného plynu zo strany žalobcu bolo zistené, že zo
strany žalovaného v 1.rade došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu v hodnote 961,63 eur,
pričom predmetná suma je podrobne rozpísaná žalobcom vo výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu nachádzajúce sa na č.l. 13.

Z predmetného výpočtu bolo zistené, že k neoprávnenému odberu malo dôjsť v čase od 23.4.2015 do
28.7.2015.
Z dôvodu neplnenia si povinností a to úhrady preddavkov za opakované dodávky zemného plynu,
Slovenský plynárenský priemysel zaslal žalovanému v 1.rade dňa 9.4.2015 oznámenie o odstúpenie od
zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto číslo XXXXXXXXXX.

Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade, žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť obýval na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2014, pričom nájom predmetnej nehnuteľnosti bol uzavretý na dobu určitú
s tým, že nájom vzniká od 18.8.2014 a končí dňom 17.8.2024.
Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade sa so žalovaným v 1. rade dohodli na ukončení nájomnej zmluvy
ku dňu 31.8.2016 .

11./ Podľa § 3 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v
plynárenstve, bod 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu
plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10.
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby,

14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

12./ Podľa § 64 ods. 2 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez
nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej
siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v

prípade písm. e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu, g) neoprávneného odberu
plynu,i)zabráneniaprístupukmeraciemuzariadeniuodberateľomplynuaj)opakovanéhoneumožnenia
prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej
nehnuteľnosti.

13./ Podľa § 73 ods. 1 zákona o energetike, žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového
zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti. Ak žiada o pripojenie osoba,
ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu
nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia;
odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť.

14./ Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.15./ Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

16./ Podľa § 2 ods. 6 písm. d) č. 265/1999, vyhlášky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu odberateľ predloží dodávateľovi najneskôr 30 dní pred

požadovaným termínom odberu tieto doklady:
a) špecifikáciu odberného plynového zariadenia,
b) doklad, že montáž odberného plynového zariadenia vykonala oprávnená osoba,
c) doklad o vykonaní skúšky odberného plynového zariadenia,
d) súhlas vlastníka nehnuteľnosti s pripojením, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
17./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

18./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

19./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná len
voči žalovanému v 1. rade a voči žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
nebola podaná dôvodne.

22./ Predmetom sporu je zaplatenie žalovanej sumy vo výške 961,93 eur, pričom žalobca si predmetný

nárok uplatňoval v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona číslo 251/2012 Z.z. a to, že na odbernom
miesteZ.aXXXX/X, B.došlokodoberaniuplynubezuzavretejzmluvyododávkeplynu, alebozdruženej
dodávke plynu.
Žalobca svoj nárok voči žalovanému v 1. rade si uplatňoval z titulu, že pri kontrole odberného miesta
sa odoberal plyn bez zmluvy a to počnúc od 23.04.2015 a voči žalovanému v 2. rade si predmetnú

sumu uplatňoval z titulu, že zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu a to z dôvodu, že je výlučným
vlastníkom rodinného domu nachádzajúcom sa U. XXXX/X, XXX XX B., v ktorom bol zistený odber
plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu a to v období od 23.4.2015 do 28.7.2015.
Žalovaný v 2. rade v rámci svojej obrany poukazoval na skutočnosť, že v predmetnom spore nie
je pasívne legitimovaný a to vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase vzniku neoprávneného odberu

predmetnú nehnuteľnosť užíval na základe zmluvy o nájme žalovaný v 1. rade, ktorý so žalobcom
uzavrel zmluvu o dodávke a odberu plynu a o tom, že došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy z titulu
neplatenia nevedel.
Súd vzhľadom na procesnú obranu žalovaného v 2. rade sa zaoberal tým, či je žalovaný v 2. rade v
predmetnom spore v danej veci pasívne legitimovaný.

Z vykonaného dokazovania ako aj s oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktoré
nebolimedzistranamispornésúdzistil,žežalovanýv1.radepredmetnúnehnuteľnosť,nachádzajúcusa
v XX.X.XXXXU. XXXX/X, B. užíval na základe nájomnej zmluvy so žalovaným v 2. rade, pričom nájomný
pomer medzi žalovanými v 1. rade a v 2. rade vznikol dňom 18.8.2014 a mal končiť dňa 17.8.2024.
V predmetnom spore nebolo sporné a ani stranami sporu a to žalobcom a žalovaným v 2.rade

rozporované, že s nájomníkom t.j. so žalovaným v 1. rade, ktorý býval v nehnuteľnosti bola uzavretá
zmluva o odbere plynu a k ukončeniu predmetnej zmluvy o odbere plynu došlo práve z dôvodu, že
žalovaný v 1. rade neuhrádzal preddavkové platby a takto zo strany žalovaného v 1. rade došlo k
neoprávnenému odberu v čase od 23.4.2015 do 28.7.2015, čiže v tomto období odber plynu zo strany
žalovaného v 1. rade nebol uhrádzaný.

Ako bolo zároveň konštatované a opätovne medzi stranami sporu a to žalobcom a žalovaným v 2. rade
nebolo sporné, z dôvodu neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o odbere zemného plynu
došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy zo strany SPP a to odstúpením listom zo dňa 09.04.2015, pričomodstúpenie od dodávky plynu bolo riadne doručené žalovanému v 1. rade a to v tom čase nájomcovi
predmetnej nehnuteľnosti, ktorý odoberal neoprávnený odber.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nájomca si svoje povinnosti platiť za

dodaný a odobratý plyn riadne neplnil a dodávateľ z uvedeného dôvodu od zmluvy o dodávke plynu
odstúpil listom z 09.04.2015, ktorý doručil odberateľovi žalovanému v 1. rade .
Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi stranami sporu. Rovnako tak z nájomnej zmluvy a dohody
u ukončení nájomnej zmluvy a vyjadrenia žalobcu mal súd za preukázané, že plyn bol počas celého
rozhodného obdobia dodávateľom dodávaný do nehnuteľností, ktoré boli predmetnom nájmu a ktoré

užíval nájomca - žalovaný v 1. rade G. N., ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval a plyn od 23.04.2015
do 28.07.2015 odoberal.

23./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané to, že žalobca o tom, že žalovaný v 2. rade v
rozhodnom období nehnuteľnosť neužíva, ale ju užíva jeho nájomca t.j. žalovaný v 1.rade vedel, pretože
s ním dodávateľ plynu uzavrel zmluvy o dodávke plynu, ktorá povinnosť nájomcovXX./Podľa N. vznikla

na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným.

24./Podľa § 2 ods. 6 písm. d) č. 265/1999, vyhlášky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach
pripojenia dodávok a merania plynu sa na uzavretie zmluvy o dodávke v prípade inej osoby ako vlastníka
vyžaduje súhlas vlastníka, ktorý bol súčasťou nájomnej zmluvy a preto dodávateľ plynu a aj žalobca

museli vedieť o obsahu tohto nájomného pomeru a aj tom, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu
určitú a to do 17.08.2024 a teda, že nájomca nehnuteľnosť užíva a plyn odoberá.

25./ Pretože súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že plyn v nehnuteľnosti, ktorá patrí
žalovanému v 2. rade v rozhodnom období neodoberal, ale odberal jeho nájomca v tomto prípade

žalovaný v 1. rade, čo ani jedna zo strán nerozporovala súd mal za to že žalovaný v 2. rade v
predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný a teda zodpovedný za vzniknutú škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu, ktorá žalobcovi vznikla podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike
neoprávneným odberom, o ktorom žalobca tvrdil, že k nemu prišlo bez uzavretej zmluvy podľa § 82
ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, a preto žalobu ako nedôvodnú voči žalovanému v 2. rade

v celom rozsahu zamietol.

26./ Ako bolo vyššie konštatované, predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnej dobe ako nájomca na základe
nájomnej užíval žalovaný v 1. rade, ktorý práve aj na základe tejto skutočnosti uzavrel so žalobcom
zmluvu o dodávke odberu plynu, čo nebolo medzi stranami sporné, preddavkové platby za odber plynu

riadne neuhrádzal, v dôsledku čoho zo strany žalobcu došlo k ukončeniu zmluvy o odbere plynu na
odbernom mieste B., U. XXXX/X a to odstúpením od zmluvy, čiže došlo k prerušeniu dodávky plynu a od
tohto obdobia sa odber plynu považoval za neoprávnený, pričom aj napriek tejto skutočnosti žalovaný
v 1. rade v období od 23.04.2015 - 28.07.2015 odoberal plyn.
Z dôvodu, že zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo k úhrade platieb za neoprávnený odber plynu

v čase, kedy bola dodávka plynu prerušená súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj
citované zákonné ustanovenia mal za preukázané, že žaloba žalobcu voči žalovanému v 1. rade je
dôvodná a zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 961,93 eur.

27./ Neuhradením ceny za poskytnuté služby sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku voči žalobcovi a preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania,
a to vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy tak, ako to požadoval žalobca, počnúc od 10.02.2017

28./Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcabolvkonaníúspešnývočižalovanémuv1.radesúdmupriznalplnú

náhradu trov konania voči žalovanému v 1. Rade a nakoľko žalobu v celom rozsahu voči žalovanému v
2. rade zamietol, priznal žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.29./Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.