Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215814
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215215814.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore BRATISLAVSKÁ

INVESTIČNÁ, a.s., IČO: 35725818, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, zastúpeného: GHS Legal, s.r.o.,
Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: M.V.K. - SECURITY s.r.o., IČO: 35948353,
Sklenárova 20, 821 09 Bratislava, zastúpeného: Mgr. Mária Čechová, advokát, Lipová 18/C, 900 23
Viničné, o zaplatenie 216,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
216,- eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej prestojmi.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom sporových strán, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako vlastník nebytových priestorov vo vchode Hriňovská 5 v Bratislave si u tretej osoby (F.

Z. - ADO) objednal vykonanie spevnenia oplotenia na opornom múre v rámci areálu Mestských víl v
Bratislave. Dňa 24.03.2015 pracovník žalovaného zabránil vstupu zhotoviteľovi do garáže bytového
domuVilyA2,čímmuznemožnilprístupkmateriálu,náradiuakzdrojuelektrickejenergie.Ztohodôvodu
nebol zhotoviteľ schopný štyri hodiny vykonávať svoju prácu, na ktorú si žalobca zhotoviteľa objednal.
Dňa 27.03.2015 vystavil zhotoviteľ žalobcovi faktúru č. 1 na sumu 216,- eur, z dôvodu predmetných
prestojov. Listom zo dňa 02.04.2015 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, do dnešného dňa
ju však nezaplatil.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v predmetnej veci postupoval na základe pokynu vlastníka
bytu Mestských víl, p. F. N., ktorý žalovaného výslovne žiadal, aby sa bez jeho prítomnosti nerobili žiadne
stavebné úpravy. V zmysle uvedeného žalovaný robotníkov do areálu pustil, ale na pokyn vlastníka
garáže túto nemohol otvoriť.

4. Žalobca v podaní zo dňa 13.04.2017 uviedol, že garáž prislúchajúca k Vile A2 nebola v danom čase vo

výlučnomvlastníctvep.N.,aleväčšinovýmvlastníkomnebytovýchpriestorovvrátanepredmetnejgaráže
bolžalobca.P.N.pretonedisponovalpotrebnýmikompetenciaminato,abyvydalžalovanémuoprávnený
pokyn na zamedzenie prístupu zhotoviteľa do garáže. Pokiaľ žalovaný konal na pokyn p. N. ako
menšinového vlastníka nebytových priestorov, nezbavuje ho to zodpovednosti za škodu, keď zamedzilvstupu väčšinovému spoluvlastníkovi, resp. ním poverenej osobe. Žalovaný je oprávnený prijímať
pokyny výlučne od správcu (HomePro Správcovská, s.r.o.) podľa zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej
služby zo dňa 30.12.2013 alebo od väčšinového spoluvlastníka v súlade s 139 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Svojím konaním preto prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle uzavretej zmluvy.

5. Na pojednávaní dňa 10.01.2018 svedok O. N., ktorý pracuje pre p. Z., uviedol, že im bolo znemožnené
pripojiť sa na elektrický zdroj, preto si zabezpečili po 5 hodinách vlastnú centrálu, na ktorej im p. N.
prerezal kábel. Následne odišli domov. Incident bol rozložený do dvoch dní. Tento incident začal deň

predtým, keď p. N. vytiahol šnúru zo zdroja a zavrel garáž, ktorá patrila celej bytovke. Po prvom incidente
už nepokračovali v práci a o druhom dni sa už svedok zmienil. V čase, keď p. N. v prvý deň vytiahol šnúru
zo zdroja, bol tam prítomný aj p. Z.. Napriek neúspechu po prvom dni bolo potrebné zákazku dokončiť
a prísť aj druhý deň. Z konania esbéeskára si pamätal len toľko, že ak sa napoja zase na elektrickú
energiu, zavolá políciu. Zásuvka bola na kraji garáže.

6. Na pojednávaní dňa 21.03.2018 svedok S. C., ktorý pracoval pre p. Z., uviedol, že robili plot a on tam
pracoval asi týždeň. Počas tohto obdobia sa stalo, že esbéeskár im nechcel umožniť prístup k elektrickej
prípojke. Následne si doniesli svoju centrálu, kde im nejaký p. N. prerezal kábel. Potom prišli policajti
a nerobilo sa. Asi jeden deň sa nerobilo, avšak práca sa nakoniec dokončila, lebo elektrika už bola z
garáže. Esbéeskár im zamedzil prístup do garáže preto, lebo mu to zamedzil p. N.. Odkedy im p. N.

zamedzil prístup do garáže a kým si zabezpečili centrálu ubehli asi 3-4 hodiny. Nevedel o nikom, kto
by mal výhrady voči plotu okrem p. N..

7. Na pojednávaní dňa 21.05.2018 svedok F. N. F. uviedol, že v čase keď vznikol spor ohľadne oporného
múru, mal žalobca väčšinový podiel v predmetnej garáži, avšak na prístupovej komunikácii väčšinový

podiel nemal. Neboli proti plotu, ktorý tam mal žalobca stavať, avšak namietali formu ako k tomu došlo,
keďže žalobca mal jednak osloviť správcu a ich ako spoluvlastníkov. Nebola zvolaná schôdza vlastníkov
nehnuteľnosti a betónové zábrany, ktoré mali nahradiť oplotenie, skrátili parkovacie miesta asi o pol
metra, s čím nemohli súhlasiť. Preto dal pokyn žalovanému, aby neumožnil žalobcovi vstup do garáže
a pripojiť sa na elektrickú prípojku. Ten plot je tam potrebný, nie však v takom prevedení ako bol

zrealizovaný. Svojou aktivitou a neumožnením vstupu do garáže dosiahol to, že v iných podobných
prípadoch už žalobca takto nepostupoval. Keď sa ide stavať, alebo idú vykonávať akékoľvek úpravy v
rámci areálu stretnú sa spoluvlastníci za účasti správcu na domovej schôdzi a rozhodnú, čo sa bude
robiť. K tomu v tomto prípade nedošlo. Pokiaľ dôjde k schváleniu projektu, s členmi SBS komunikuje sám
správca. Nemám vedomosť o tom, že by v tomto prípade prišlo ku komunikácii medzi správcom a SBS.

8. Na pojednávaní dňa 08.10.2018 svedok A. O. O., ktorý uviedol, že žalobca nemal právo v areáli
vykonávať práce, pretože nemal súhlas správcu a teda p. N. im oprávnene bránil vo vykonávaní práce.
Žalovaný mal za úlohu chrániť areál a teda mal sa postaviť na stranu p. N. ako niekoho, kto v tom areáli
býval a nie na stranu ľudí, cudzích ľudí, ktorí sa snažili bez oprávnenia vykonávať práce v areáli.

9. Žalovaný na uvedenom pojednávaní dodal, že dňa 24.03.2015 sa stala zásadná udalosť, keď sa
podľa listu vlastníctva žalobca stal vlastníkom a k bráneniu malo dôjsť až po tomto dátume s tým, že
žalovaný nebol o tejto udalosti informovaný a teda nemohol ani zaujať fundované stanovisko na koho
stranu sa postaviť. Žalovaný prijíma pokyny od správcu bytového objektu a pokyn, že SBS má vpustiť

do areálu žalobcu, nedostal. Žalovaný proti žalobcovi v prvý deň nezasiahol preto, lebo si otvoril bránu
diaľkovým ovládaním a preto ho žalovaný považoval za osobu, ktorá má oprávnenie, súhlas byť v areáli.
Na druhý deň žalovaný začal obmedzovať prácu žalobcu preto, lebo dostal taký pokyn od p. N., ktorý
sám povedal, že zastupoval vlastníkov objektu.

10. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,
ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledokporušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda

vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané
okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za
predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť,
je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik

škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmi,ajetedanapraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej
povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu

a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením
zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je

rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

12. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Predmetom žaloby je náhrada škody,
ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že pracovník žalovaného zabránil vstupu zhotoviteľovi do garáže

bytového domu Vily A2, čím mu znemožnil prístup k materiálu, náradiu a k zdroju elektrickej energie, a
to po tom, čo žalobca ako vlastník nebytových priestorov v predmetnom objekte objednal u zhotoviteľa
vykonanie spevnenia oplotenia na opornom múre tohto objektu. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že
žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu v zmluvných záväzkoch: porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. V prvom rade žalobca nepreukázal,
že správaním žalovaného dňa 24.03.2015 došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti - vyplývajúcej
zo zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby uzavretej dňa 30.12.2013. Predmetom tejto zmluvy je
záväzok dodávateľa (žalovaného) poskytovať odberateľovi (vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na Hriňovskej ulici v Bratislave v zastúpení správcovskou spoločnosťou HomePro

Správcovská,s.r.o.)bezpečnostnúslužbuzapodmienokuvedenýchvtejtozmluveazáväzokodberateľa
zaplatiť za jej poskytovanie cenu. V zmysle bodu 3.1 sa žalovaný zaviazal poskytovať odberateľovi
bezpečnostnú službu podľa pokynov odberateľa. V predmetnom konaní žalobca nepreukázal, že mal
povolenie/súhlas vykonať prostredníctvom zhotoviteľa spevnenie oplotenia na opornom múre. Žalobca
síce do spisu doložil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto (č. 6473/33692/2010/URS/

Zub z 31.08.2010), ktorým došlo k povoleniu užívania predmetnej stavby, avšak z neho nevyplýva, že
žalobca bol oprávnený vykonať akékoľvek zmeny oplotenia na opornom múre tohto objektu, rovnako
ako to nevyplýva ani z dohody medzi žalobcom a skupinou subjektov (A-DEVELOPMENT, a.s., O.I. O.,
L.. C. V. L.. G.) zo dňa 10.10.2014. Zmyslom tejto dohody bolo mimosúdne vyriešenie sporov medzi
zmluvnými stranami, pričom v bode 1.7 je uvedené, že žalobca zabezpečí osadenie oplotenia pri vile

A-2 na zabránenie pádu osôb do susediaceho terénneho zlomu. Z uvedenej dohody nevyplýva, že
na realizáciu oplotenia dali súhlas všetci vlastníci objektu, na ktorý sa toto oplotenie vzťahuje a ani
v nej nie je určený spôsob, akým sa má toto oplotenie vykonať. Žalobca do spisu nezaložil žiaden
dôkaz, že správca areálu (HomePro Správcovská, s.r.o.), alebo samotní vlastníci (prostredníctvom
rozhodnutia na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov) vyslovili súhlas s touto stavebnou

úpravou, respektíve s formou, akou sa osadenie oplotenia má realizovať. V spise absentuje dôkaz, že
žalobca bol oprávnený uzavrieť zmluvu so zhotoviteľom oplotenia F. Z. v mene všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov (i konkrétnej prístupovej komunikácie), ktorých sa takáto stavebná úprava týka.
Vzhľadom na uvedené súd nemal za preukázané, že žalovaný porušil akékoľvek zmluvné či zákonnéustanovenie, keď nevpustil do objektu cudzie osoby, najmä keď jeden z vlastníkov bytov a nebytových
priestorov žalovaného výslovne upozornil, že tieto osoby do objektu nemá púšťať. Súd zdôrazňuje, že
žalobca ani prostredníctvom vypočutých svedkov nepreukázal, že by žalovaný dostal od odberateľa v

zmysle zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby (t.j. správcu, prípadne väčšiny spoluvlastníkov bytov
a nebytových priestorov i prístupovej komunikácie vzťahujúcej sa na opravovaný objekt) výslovný pokyn
na vpustenie zhotoviteľa do objektu za účelom vykonania oplotenia. Rovnako žalobca nepreukázal, že
žalovaný mal vedomosť o aktuálnych vlastníckych vzťahoch vzťahujúcich sa na predmetný objekt, v
rámci ktorého sa mala rekonštrukcia vykonať, vzhľadom na tvrdenú skutočnosť, že k formálnej zmene

vlastníkov došlo až v deň, keď žalovaný zabránil vstupu zhotoviteľa do garáže bytového domu Vily A2.
Aj dvaja svedkovia - vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom objekte (p. N. a p. O.) na
pojednávaní zhodne uviedli, že žalobca nemal súhlas správcu objektu na vykonanie stavebných prác,
čo svedči v prospech správnosti konania žalovaného. V zmysle všetkých uvedených skutočností dospel
súd k presvedčeniu, že nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu, keďže v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej či zákonnej povinnosti žalovaného a

ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom tvrdenej škody na strane žalobcu, preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v

tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.