Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225651
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3115225651.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. M.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, B. C. O., štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom R. XXX/X, X., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so

sídlom Piaristická 46, Trenčín a otca, J. M. S., štátneho občana X., bytom F. Út. X-X/XX, XXXX L., H.,
zastúpeného splnomocneným zástupcom Ing. Mgr. Jánom Baranom, bytom A. Hlinku 25/2, Prievidza,
o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a na úpravu jeho
styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na neurčenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu a na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom , o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 23. októbra 2018, č. k. 31P/240/2015-290 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach , vo výroku II., III., IV., V. a VI. a súvisiacom
výroku VIII. o trovách konania z r u š u j e a vec v napadnutých častiach v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého H. M. S. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. uložil otcovi

povinnosť prispievať na výživné pre maloletého H. M. S. sumou 75,- Eur mesačne k rukám matky,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. upravil
styk otca s maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým H. M. druhý víkend v každom
mesiaci vždy v sobotu od 13.00 hod do 16.00 hod po dobu troch mesiacov a naďalej vždy druhý víkend v
každom mesiaci v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod. Výrokom IV. a V. upravil miesto stretávania sa otca
s maloletým tak, že za účelom realizácie styku s a rodičia s maloletým dieťaťom stretnú v Trenčíne

v Obchodnom centre Laugaricio pri vchode do obchodného centra s tým, že styk bude realizovaný za
prítomnosti matky. Výrokom VI. návrh matky na neurčenie výživného a na zákaz styku otca s maloletým
H. M. zamietol. Výrokom VII. štátu právo na náhradu trov konania nepriznal . Výrokom VIII. žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 24 ods.
1,2 a 3, § 25 ods. 1-4, § 28 ods. 1,2 a 3, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

2. V odôvodnení uviedol, že otec dieťaťa svojím návrhom žiadal o zverenie maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky, určenie výživného sa úpravu styku. Maloletý pochádza z priateľského
vzťahu svojich rodičov a hoci mali v pláne sa zosobášiť, matka dieťaťa na poslednú chvíľu svoje
rozhodnutie zmenila. Približne tri mesiace pred narodením syna sa spoločne presťahovali z Bratislavy
do Budapešti a po troch týždňoch po narodení syna sa matka odsťahovala späť na Slovensko. Keďže
otec dieťaťa je cudzí štátny občan, jedná sa v danej veci o vec s cudzím, medzinárodným prvkom.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku je daná v
zmysle článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2202/2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkonerozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého súdy
členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Rozhodným právom v časti zverenia maloletého

dieťaťa a úpravy styku je slovenské právo, a to podľa § 24 odsek 1, veta prvá zákona číslo 97/1963
Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, podľa ktorého vzťahy medzi rodičmi a deťmi
vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území
má dieťa obvyklý pobyt. Právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti vyživovacej povinnosti je daná
v zmysle článku 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve,

uznaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého v členských
štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu
oprávneného. Teda maloletého dieťaťa. Rozhodným právom v časti vyživovacej povinnosti je slovenské
právo, a to podľa článku 3 odsek 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (Haagsky
protokol z 23.11.2007), podľa ktorého pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia
povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Teda maloletého

dieťaťa. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Rodičia dieťaťa nežijú od
júna 2014 v spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa je rozvedený a má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti:
M., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, tieto deti
sa nachádzajú v Nigérii. Otec žije v Maďarsku. Podnikal v oblasti vývozu automobilov do Afriky a s
náhradnými dielmi. Toto podnikanie skončil. V súčasnosti otec pracuje v kuchyni, v Hardrock caffé v

Budapešti. Dostáva kreditnú kartu, na základe ktorej môže stroviť 100,- Eur mesačne . Dosahuje príjem
vo výške 400,- eur a dostáva sprepitné dvakrát 50,- Eur za mesiac, takže jeho celkový mesačný príjem
je vo výške 600,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Otec maloletého videl naposledy vo februári 2015.
V Budapešti otec býva v prenajatom jednoizbovom byte, kde za prenájom platí 370,- Eur mesačne.
Otec k obvineniu z násilia páchaného na matke uviedol, že je to podvod, podľa pozadia na fotkách,

toto nie je fotené v ich byte v Maďarsku. Boh vie, že matke nikdy nepovedal, že syna unesie do Nigérie.
K incidentu, kedy domovník privolal do ich bytu v Maďarsku políciu, uviedol, že matke sa sníval sen,
že maloletý je s ním v Nigérii, to ju vystrašilo, uvedené bolo asi pod vplyvom zážitkov, ktoré matka
zažila s predošlým partnerom, ktorý sa ju údajne pokúšal upáliť v aute. Otec poprel užívanie drog s tým,
že sa nebráni vykonaniu krvných testov na preukázanie tejto skutočnosti. Poukázal na to, že on nikdy

matku nenapadol, to ona mu raz dala pri hádke facku. Matkou prezentované fakty o tom, že je závislý
na drogách, že je násilník, že sa nestará o svojich blízkych, nepodporuje svoju rodinu, sú založené
na jednostranných tvrdeniach matky. Fotky založené do spisu, údajne preukazujúce fyzické násilie,
nepreukazujúnič,niejeznichmožnéodvodiť,miesto,čas,pôvodaniútočníka.Naopak,fotky,ktorésúdu
predložil on, preukazujú láskyplný vzťah medzi otcom a maloletým v čase, keď mal k nemu prístup. Otec

ďalej poukázal na to, že nebol obvinený, obžalovaný ani odsúdený. Čo sa týka komunikácie na sociálnej
sieti, ide o dvojstrannú komunikáciu medzi matkou a otcom, ktorých vzťahy sú narušené a obsah
konverzáciepretovyplývaztejtoskutočnosti.Otecuviedol,žebysúhlasilajsúpravoustykudruhývíkend
v mesiaci, v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky. Poukázal na to, že počas konzultácii
na úrade práce mu bol zamedzovaný jeho prístup k synovi, matka maloletému neumožnila sa ani len

pozrieť na otca, zabraňovala akémukoľvek kontaktu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zistiť citové
väzby otca a dieťaťa. Preto sa prikláňajú k vykonaniu znaleckého dokazovania. Žiadne z tvrdení matky
ohľadne užívania drog otcom dieťaťa a jeho hľadania políciou, sa nepotvrdilo. Dôkazom toho je jeho
prítomnosť na súdnom pojednávaní a preto ide iba o očierňovanie jeho osoby zo strany matky. Matka
dieťaťa dňa 30.08.2017 uzatvorila manželstvo s A. C. C.. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému

X. C., nar. XX.XX.XXXX. O maloletého X. sa stará jej manžel, ktorý nepracuje. Matka pracuje ako
inžinierka kvality v obchodnej spoločnosti Neways Slovakia Nová Dubnica, kde dosahuje priemerný čistý
zárobok vo výške 1.410,- Eur mesačne. Poberá rodinný prídavok na každé z maloletých detí vo výške
23,68 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne. S manželom a deťmi žijú v
dvojizbovom byte, ktorý patrí jej matke a jej matka býva v byte matky detí, na ktorý si zobrala hypotéku.

Náklady na bývanie má vo výške 220,- Eur mesačne. Za TV a internet platí 31,51 Eur mesačne. Stravné
hradí vo výške 600,- Eur pre celú rodinu mesačne, ošatenie 200,- Eur, hygiena 60,- Eur, lieky a lekárske
ošetrenia 60,- Eur. Matka vlastní auto Fiat Punto Grande, rok výroby 2009, na pohonné hmoty platí
40,- Eur mesačne. Spláca hypotekárny úver 125,- Eur mesačne. Otec maloletého H. sa jej viackrát
vyhrážal a preto sa bojí o svoju rodinu. Jej manžel sa vzorne stará aj o maloletého H. a maloletý ho

nazýva otec. Matka súhlasila so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti, neželela si, aby jej
otec platil výživné, s úpravou styku nesúhlasila, trvala na zákaze styku otca s maloletým. Dôvodom jej
nesúhlasu je skutočnosť, že bola fyzicky aj psychicky týraná otcom dieťaťa, a to aj počas jej tehotenstva.
Naposledy sa otec so synom videl v auguste 2015. Matka ďalej poukázala na to, že dňa 30.04.2015 otecna ňu a na maloletého zaútočil v Maďarsku, a to preto, že chránila syna. Otec mal návštevu, maloletý bol
nepokojný a nemohol zaspať. Otec uviedol, že sa nebude prispôsobovať decku, a on je muž a teda ona
a syn sa musia prispôsobovať jemu. Vtedy dostala tupé nárazy do hlavy, na kolenách musela priznávať,

že je hlúpa a že je žena. Otec vyzeral vtedy ako zdrogovaný. Užívanie drog otcom môže dosvedčiť
jeho manželka. Matka uviedla, že pri fyzickom napadnutí nebola žiadna iná osoba, ale fyzické útoky
potvrdzuje jej komunikácia s otcom na sociálnej sieti. Z uvedeného dôvodu privolala, prostredníctvom
domovníka, políciu raz dňa 05.06.2014, kedy sa otec aj vyhrážal, že jej syna unesie. Písomný záznam
od polície o tomto incidente matka nemá. Matka tiež poukázala na jej komunikáciu s otcom na sociálnej

sieti, v ktorej otec uvádza, že maloletý je len zviera, pretože nemá obriezku, že mu nezáleží na vzťahu
so synom, potrebuje ho iba na získanie rezidencie na pobyt v Európe, že maloletého zavlečie do svojej
krajiny a matka ho nikdy viac neuvidí, maloletý ho nezaujíma, pretože otec má svoju rodinu. V súčasnosti
maloletý vyrastá v kruhu milujúcej rodiny. Z uvedených dôvodov má matka za to, že je v záujme
maloletého, aby bol zakázaný styk s jeho otcom. Navyše otec vo svojom návrhu uvádza nepravdu, že
je nezamestnaný, pretože matke zasielal fotky, z ktorých bolo zrejmé, aký luxusný život vedie, stavia

hotel, má luxusné vozidlo. Tiež podľa jej názoru otec obchoduje s drogami. Trestné oznámenie na otca
dieťaťa z dôvodu brachiálnych a verbálnych útokov nepodala. Lekára pri prvom napadnutí v Maďarsku
navštívila a vtedy privolala aj políciu. Matka opätovne poukazovala na to, že z otca dieťaťa má strach.
Otec sa jej opakovane vyhrážal. Matka odmietla súdu predložiť svoj sobášny list z dôvodu ochrany
osobných údajov, pretože má obavu, že keby sa otec dozvedel údaje o jej manželovi, mohol by ho

ohrozovať. Ďalej matka žiadala, aby súd vykonal dôkaz dopytom na políciu v Budapešti za účelom
zistenia, či je vedené trestné stíhanie otca, resp. či je vydaný trestný rozkaz na otca. Ku konzultáciám
na úrade práce matka uviedla, že k prieťahom v tomto smere došlo najmä z dôvodov na strane otca,
ktorý sa niekoľkokrát bez udania dôvodu a ospravedlnenia nedostavil. Ohradila sa voči tvrdeniu otca, že
maloletému zakazovala pozrieť sa na otca. Strach v maloletom vyvolal otcov dominantný a agresívny

prístup. Skutočnosť, že otec je hľadaný políciou dokazuje webová stránka maďarskej polície, kde je
zverejnená fotka otca dieťaťa spolu s dôvodom, pre ktorý je políciou hľadaný. V súčasnosti už jeho
fotka na tejto webovej stránke zverejnená nie je. Otec mal byť stíhaný za pranie špinavých peňazí,
pričom bol hľadaný odo dňa 24.03.2017. Navyše matka s vlastnej iniciatívy sa rozhodla otca informovať
o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, ale jej pokus o komunikáciu skončil zasa vyhrážaním zo

strany otca dieťaťa. Citovala konkrétne vyjadrenie otca: "Ani súd ma nezastaví. Mám veľa spôsobov, ako
sa s ním stretnúť. Budem ťa sledovať, pokiaľ budeš na tejto zemi". Obavy matky sú tak opodstatnené.
Maloletý H. má 4 roky a navštevuje materskú školu za poplatok 50,- Eur mesačne. Za voľnočasové
aktivity mu matka hradí 120,- Eur. Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby sa maloletý stretával s otcom
raz mesačne za prítomnosti matky na verejnom priestranstve na začiatok v trvaní troch hodín, a to

minimálne na tri mesiace. Následne by časové rozpätie styku bolo od 11.00 hod do 18.00 hod. Stretávať
by sa mohli v obchodnom centre Laugaricio, kde sú detské ihriská. Pričom matka z dôvodu obáv môže
na tieto stretnutia chodiť aj s manželom a druhým synom.

3. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/240/2015-111 zo dňa 09.05.2017 uložil rodičom, aby sa

spolu s maloletým dieťaťom zúčastnili odborných konzultácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, referáte poradensko-psychologických služieb, za účelom zistenia citových väzieb maloletého
dieťaťa na otca s poukazom na návrh na úpravu styku. Zo správy z poradensko-psychologického
procesu mal súd za preukázané, že vzhľadom na vek dieťaťa konzultácie prebiehali za prítomnosti
matky dieťaťa. Spolupráca s rodinou bola náročná. Termíny konzultácií boli niekoľkokrát presúvané z

viacerých dôvodov na stranách účastníkov konania. Dohodnúť termín vyhovujúci všetkým účastníkom
bolo zložité. Podarilo sa zrealizovať iba tri konzultácie (dňa 02.10.2017, 09.07.2018 a 24.04.2018/ ,
z toho dve bez prítomnosti otca, aj napriek tomu, že tento vopred svoju účasť potvrdil a jednu za
prítomnosti všetkých dotknutých. Maloletý počas konzultácie na otca nijako špecificky nereagoval,
pohľadom mu skôr uhýbal a túlil sa k matke tak, aby bol k otcovi chrbtom. Z celkového hľadiska pôsobil

pokojne, počas konzultácie sa väčšinou usmieval. Pri realizácii konzultácií v tak veľkých časových
odstupoch nie je možné zachovať kontinuitu poradensko-psychologického procesu a majú za to, že
dochádza iba k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania. S ohľadnom na uvedené rodičom navrhli
súdnoznalecké dokazovanie. Postoj otca neuvádzajú, pretože poslednej konzultácie sa nezúčastnil a
nezbavil ich povinnosti mlčať v zmysle zákona. Záverom správy sa uvádza, že vzhľadom k veľkým

časovým odstupom medzi jednotlivými konzultáciami nie je možné za takýchto podmienok v dostatočnej
miere preskúmať všetky relevantné skutočnosti a tak dospieť k jednoznačným záverom z poradensko-
psychologického procesu. Odporúčajú preto súdnoznalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie,ponechávajú však na rozhodnutí súdu ako v danej veci rozhodne. Matka so znaleckým dokazovaním
súhlasila.

4. Z výpovede svedkyne O. H. O. uviedla, že je bývala manželka otca dieťaťa. Jej bývalý manžel jej
veľakrát povedal, že matku dieťaťa bil. Svedkyňa mu povedala, že či je pyšný na to, že bije ženu, on sa
len smial. Nestalo sa to len raz. O synovi sa vyjadril, že ho nepotrebuje. A potom, že ho chce zobrať,
pretože má zlú matku. Svedkyňa uviedla, že je tiež matka, tak nemôže pomáhať niekomu, kto chce
zobrať dieťa od matky. Ďalej svedkyňa uviedla, že rodina otca dieťaťa jej raz napísala, že otec obchoduje

s drogami so ženou, ktorá žije vo Viedni a uviedla jej meno. Pokiaľ ide o účet, ten otvorila pre otca dieťaťa
vo viere, že je to pre jeho podnikanie. Potom na účet prišli veľké peniaze, polícia účet zablokovala a otec
povedal, že o ničom nevie, že to sú jej peniaze. Otca hľadala budapeštianska polícia. Aj v súčasnosti
je otec dieťaťa hľadaný políciou. Svedkyňa bola asi pred dvoma týždňami vo veci bankového účtu
vypovedať na polícii. Ďalej uviedla, že nikdy so svojím manželom (otcom dieťaťa) nebola šťastná a nikdy
spolu nežili. Hneď ako sa zobrali, na druhý deň odišiel do Viedne a potom ho nevidela mesiac alebo dva.

Súprávoplatnerozvedení.Sesternicaotcadieťaťajejnapísala,žeotecchcemaloletéhozobraťdoAfriky.
Svedkyňa C. J. uviedla, že je priateľkou matky dieťaťa a svedkyňa pozná oboch účastníkov konania.
Svedkyňa potvrdila, že po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti v roku 2014 išla s matkou
dieťaťa do Budapešti po jej osobné veci. Nemohli sa do ich bytu dozvoniť, keď neskôr otec otvoril, byt
bol zatemnený, zatiahnuté závesy, otec nevedel súvisle rozprávať. Otec vtedy odmietol návrh matky

na jeho stretávanie sa so synom, pourážal matku aj jej rodinu, že nebude žiť na Slovensku. Svedkyňa
potvrdila, že po návrate matky z Maďarska, videla na jej tele modriny, podliatiny, bola vo veľmi zlom
psychickom stave. Bola to úplne iná osoba. Nevedela sa však vyjadriť, kde matka k týmto podliatinám
prišla. Poukázala aj na to, že otec dieťaťa sa venuje okultným vedám, pretože v ich byte boli divným
spôsobom rituálne uložené obrúčky, sviečky a kríž. Podľa jej názoru otec sledoval matku, pretože vždy

keď opustila byt, vzápätí jej telefonoval kam ide, čo robí. Matka dieťaťa jej čítala rôzne správy, v ktorých
sa jej otec vyhrážal, urážal ju, vulgárne ju ponižoval. Ďalej uviedla, že nie je odborníčka na etnológiu.
Svedkyňa F. O. uviedla, že matka dieťaťa je jej dcéra a otec dieťaťa je otcom jej vnuka. Svedkyňa bola
zúčastnená pri stretnutiach otca s maloletým dieťaťom. Podľa jej vyjadrenia otec násilnícky, chytil kočiar,
hneď fotil. On je ako herec, lásku prejavoval silou. Maloletý plakal, zľakol sa, bol maličký. Pri ďalšej

návšteve otec hneď skočil na maloletého, prsty mu zabáral do tela, mačkal ho, malý bol fialový, on s ním
triasol, maloletý plakal a pomočil sa. Ako keby dostával kŕče. Na tele svojej dcéry pred jej pôrodom videla
hematóm, ktorý dcéra skrývala púdrom. Poslala ju umyť a jasne bolo vidieť, že bola dobitá. Kryla otca a
tvrdila, že sa udrela o roh poličky. K týraniu sa priznala až po jej odsťahovaní sa z Budapešti. Po príchode
z pôrodnice jej otec nepomáhal, nestaral sa. Dcéra jej povedala, ako ju otec dieťaťa stĺkol a čo robil s

maloletým. Zbil ju aj po pôrode, keď boli u nich jeho návštevy a malý plakal, čo jeho návštevy rušilo,
robil cirkus, triasol s malým, že nech je ticho. Keď chcela v noci kojiť, ju zbil, napádal ju. Navyše otec
sa pri stretnutiach so synom venoval mobilnému telefónu a nie synovi. Otec sa bez príčiny začal smiať,
hádzať sa na kolená. Svedkyňa má tiež vedomosť, že otec užíval drogy, pretože, keď bol čistý, písal
pekné SMS-ky, keď prišla polnoc, bolo to hrozné, písal veľmi vulgárne SMS-ky. Otec mal pri stretnutiach

vždy okuliare, matke pri stretnutí stlačil ruku. Otec nikdy nemal skutočný záujem o maloletého, išlo mu
iba o to odfotiť sa a ísť preč. Svedkyňa uviedla, že nebola svedkom toho ako otec bil matku, ale bola
svedkom toho, ako sa správal povýšene, že on je pánom, pri podaní tašky s jedlom pre maloletého jej
stláčal ruku. Na políciu týranie matky dieťaťa svedkyňa neoznámila s odôvodnením, že žili v Maďarsku
a nechcela sa do nich miešať.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že výchovné prostredie medzi
rodičmi u maloletého dieťaťa sporné nebolo. Otec ako aj sám kolízny opatrovník súhlasili so zverením
dieťaťa matke, tak ako to navrhoval otec. Preukázané bolo, že matka sa veľmi dobre stará o dieťa.
Na túto starostlivosť má vytvorené všetky podmienky. Súd preto za použitia § 36 Zákona o rodine

zveril maloletého za súhlasu otca, na návrh otca ako aj kolízneho opatrovníka matke. Pokiaľ ide o
výšku vyživovacej povinnosti, súd osobitným spôsobom nepreukazoval osobné a majetkové pomery
otca, nakoľko matka svojím návrhom žiadala výživné neurčiť, čo je podľa platného Zákona o rodine, s
poukazom na § 62 ods. 3, právne neprípustné. Matka teda nechcela určiť žiadne výživné, súd je však
toho názoru, že v záujme dieťaťa bude, keď bude otec platiť výživné v ním navrhovanej výške, pretože

dieťa má právo na to, aby dostávalo od svojho otca tieto peniaze a týmto spôsobom sa otec podieľal
na jeho starostlivosti, pretože platiť výživné je prvoradá povinnosť každého rodiča. Pokiaľ ide o návrh
matky na neurčenie výživného, neexistuje podľa nášho platného právneho poriadku a Zákona o rodine,aby výživné rodič neplatil, a preto aj z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky v časti neurčenia
vyživovacej povinnosti zamietol.

6. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, v konaní bolo preukázané, že otec nevidel maloletého
od roku 2015, videl ho až na konzultáciách na referáte. Je teda nesporné, že dieťa si od otca odvyklo,
nemá k nemu vytvorený citový vzťah a tento treba postupne budovať. V konaní bolo vykonané
dokazovanie aj svedeckými výpoveďami, pričom nebola preukázaná žiadna trestná činnosť otca a to, že
by žil otec nemorálnym spôsobom a že by reálne mohol ublížiť dieťaťu. Obaja rodičia žiadali nariadenie

súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí. Súd
tento dôkaz nepovažoval za účelný a hospodárny a to vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletým synom
nevidel dlhšiu dobu, a nebolo by tak reálne možné za tejto situácie zistiť, aký vzťah majú otec a maloletý
syn. Súd preto upravil styk jedenkrát do mesiaca, najskôr na tri hodiny, neskôr od 11.00 hod do 18.00
hod. S poukazom na to, že dieťa nemá citové väzby na otca, súd upravil styk za prítomnosti matky, aby
táto mohla verifikovať starostlivosť otca o syna a byť dieťaťu na blízku, keby malo zo stretnutia stres

a aby sa ubezpečila a odbúrala stres z obáv, že otec jej dieťa zoberie. Styk súd upravil na verejnom
priestranstve,kdebudúostatníľudiaanevylúčilstretávanieďalšíchpríbuznýchzostranymatkypristyku.
Súd samozrejme neberie na ľahkú váhu obavy matky zo správania sa otca dieťaťa, ale za použitia
§ 25 Zákona o rodine nemal súd inú možnosť, ako zamietnuť návrh matky na zákaz styku, nakoľko
nenašiel tak vážny dôvod, aby takýmto spôsobom zasiahol do rodičovských práv otca tým spôsobom, že

mu zakáže styk s vlastným dieťaťom. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ak počas realizácie takto
určeného styku sa preukáže, že je týmto stykom ohrozovaný záujem maloletého dieťaťa, nič nebude
brániť matke, aby sa na súd obrátila s návrhom na obmedzenie alebo zákaz takéhoto styku. Ale za
súčasnej situácie, kedy sa styk otca so synom vôbec nerealizuje, nie je možné posúdiť, aby vplyv tieto
stretnutia budú mať na maloletého a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. O náhrade trov konania štátu rozhodoval súd s poukazom na § 155 Civilného sporového
poriadku s tým, že trovy, ktoré sú spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát. O trovách účastníkov konania rozhodoval súd v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podala matka, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností , dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP/ a súd zistil nesprávne a
neúplne skutočný stav veci /§ 62 ods. 1 CMP/. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že otec nevidel

maloletého od roku 2015, tohto videl až na konzultáciách na referáte. Je nesporné, že dieťa si od otca
odvyklo a nemá k nemu vytvorený citový vzťah. V konaní nebola preukázaná žiadna trestná činnosť
otca ani spôsob jeho života. Obaja rodičia žiadali nariadenie súdnoznaleckého dokazovania znalcom
z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí. Súd tento dôkaz nevykonal s odôvodnením,
že otec dieťa nevidel dlhšiu dobu a nebolo by reálne možné za tejto situácie zistiť, aký vzťah majú

otec a maloleté dieťa. Namietala nesprávne odôvodnenie rozhodnutia a trvala na zákaze styku otca s
maloletým. Matka má negatívne zážitky spojené so vzájomným spolužitím s otcom maloletého , ktorý
sa dopúšťal na matke aj maloletom fyzického i psychického násilia , čoho dôsledkom bolo opustenie
spoločnej domácnosti. Otec vedie nevhodný spôsob života, predáva drogy, ktoré aj užíva, má strach zo
správania otca, obáva sa, že otec dieťa unesie a potrebuje ho len za účelom zabezpečenia si rezidencie

na pobyt v Európe. Spôsobom života je ohrozený ďalší vývoj maloletého H., keď otec maloletého
vyznáva mnohoženstvo a jeho mentalita je diametrálne odlišná od matky. Matka na preukázanie
svojich tvrdení predložila listinné dôkazy, podporené svedeckými výpoveďami, fotografiami, lekárskou
správou o predčasnom pôrode, vyhrážky otca obsiahnuté v elektronickej komunikácii, ktoré však súd
odignoroval. Z vykonaného dokazovania vyvstala potreba vykonania znaleckého dokazovania. Matka

v konaní predložila výpis z webovej stránky Maďarskej polície , na ktorej otec figuruje ako hľadaná
osoba- vo veci trestného činu prania špinavých peňazí. Poukázala i na výpoveď bývalej manželky
otca. Otec v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy, menil svoje tvrdenia, uvádzal nepravdivé
skutočnosti, nebol schopný deklarovať svoje majetkové a osobné pomery, preto je dôvodné pochybovať
o spôsobe života, aký vedie otec. Matka v konaní svoje tvrdenia podložila dôkazmi, ktorými sa však súd

nezaoberal. V súvislosti s unesením dôkazného bremena ako i s ohľadom na to, že nie je v možnostiach
matky / bez zavinenia/ uniesť dôkazné bremeno tvrdenia v súvislosti s nevhodným spôsobom života
otca, nakoľko žije v zahraničí. V konaní matka navrhla vykonanie dôkazu- dopyt na príslušné orgány
Maďarska , čo však súd nevykonal, čím porušil v zmysle čl. 6 CMP vyšetrovací princíp, z dôvodu ochranymaloletého dieťaťa, ktorého záujem v tomto konaní je prvoradý. I keď otec v konaní nič nepreukazoval,
súd na jeho tvrdenia prihliadol. Možnosť zákazu styku otca s maloletým dieťaťom je viazaná na
dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného, duševného zdravia maloletého dieťaťa alebo

preukázanieinýchskutočností,napr.nevhodnýživotnýpríklad,ohrozovaniemravnostidieťaťa,majúcich
zásadný negatívny vplyv na záujem dieťaťa. Hmotnoprávnymi podmienkami vyslovenia obmedzenia
rodičovských práv a povinností je kumulatívne splnenie dvoch skutočností a to ak si to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa a ak sa rodičia zavinene správajú spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že riadna
výchova dieťaťa je ohrozená /rodičia trvalo vedú neusporiadaný spôsob života alebo svoje rodičovské

povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu svojho dieťaťa/. Súd v konaní o návrhu
na zákaz styku rodiča s dieťaťom vykonáva rozsiahle dokazovanie a to na základe znaleckých posudkov
psychológov, pediatrov, pedopsychológov, príp. psychiatrov. Posudzuje psychický stav dieťaťa, jeho
ujmu v inej než zdravotnej oblasti, v morálnej, osobnostnej a podobne. Rovnako zisťuje, či rodič dieťaťa
žije trvalo neusporiadaným životom. Súd prvej inštancie sa mal náležite venovať skutkovým okolnostiam
daného prípadu, keď tvrdenia otca produkované na jednotlivých pojednávaniach boli odlišné alebo

si úplne odporovali. Na základe dôkazov produkovaných matkou je v záujme maloletého dieťaťa
zakázať otcovi stretávanie sa s maloletým H. poukazom na závažné okolnosti spočívajúce v správaní
sa otca, ako aj v neusporiadanom spôsobe jeho života. Styk otca s maloletým vytvára priestor na
konfrontácie medzi účastníkmi konania za prítomnosti maloletého, čo je v priamom rozpore s atmosférou
porozumenia a harmónie ako i možnosti narušenia jeho duševného zdravia. Postoj otca vo vzťahu k

maloletému je preukázaný skutočnosťou, že otec za účelom stretávania sa na úrade menil termíny
stretnutí a z 3 stretnutí sa dostavil len na jedno. Na ďalšie stretnutie sa otec nedostavil , svoju neúčasť
neospravedlnil. Záverom matka poukázala na ust. § 38 ods. 2 Zákona o rodine ako i rozhodnutie I.ÚS
52/03,komentárvýboruOSNoprávachdieťaťa.Navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je
zákonný a správny. Súd vykonal náležite dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolanie
matky je účelové z dôvodu obmedzenia styku otca s maloletým. Otec súdu predložil všetky požadované
dôkazy, lekárske potvrdenie preukazujúce, že otec nie je užívateľom drog, potvrdenie o pracovnom

pomere, doklady preukazujúce osobné pomery otca. Matka očierňuje otca za účelom vytvárania
pochybností o osobe otca ako i zabránenie výkonu rodičovských práv. Namietal účelovosť výpovede
svedkyne, bývalej manželky, H. O., ktorá uviedla nepravdivé, negatívne skutočnosti. Poukázal na
spôsob života matky, ktorá opakovane nadväzuje vzťahy s mužmi čiernej pleti ako aj na súčasného
partnera matky, vhodnosť výchovného prostredia pre dieťa. Na pojednávaní uviedol, že syna nevidel od

roku 2015, keďže matka zamedzila akýmkoľvek spôsobom kontakt so synom. Znalecké dokazovanie
nepovažuje za účelné, keďže syna nevidel dlhšiu dobu , preto ponechal na zvážení súdu účelnosť
tohto dôkazu. Návrh matky na obmedzenie styku nemá oporu v skutkových okolnostiach . Otec vedie
usporiadaný život, svoje rodičovské práva vykonáva riadne a je v záujme maloletého, aby sa stretával
so svojim otcom. Navrhol stretávanie za prítomnosti matky v určitom rozsahu. Ku konzultáciám na

ÚPSVaR uviedol, že prvá konzultácia prebehla bez prítomnosti maloletého, druhá za prítomnosti syna.
Pri stretnutí sa otec nemohol syna ani dotknúť, pohladkať ho, syn sa na otca nemohol pozrieť. Tretia
konzultácia sa uskutočnila len z dôvodu oboznámenia sa so správou. Každý rodič má právo na styk
so svojím dieťaťom. Otec má záujem o syna, chce, aby ho syn poznal a vybudoval si s otcom vzťah.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Matka v písomne podanom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že citový záujem otca o dieťa
nie je skutočný a tento je zo strany otca účelový, nakoľko otec syna cez skype nazval zvieraťom z
dôvodu, že nemá vykonanú rituálnu obriezku a matku vyzval, aby dala maloletého na adopciu. Súčasne
poukázala na postoj otca v konaní, ktorý nedeklaroval svoje príjmy. Až po doručení rozhodnutia súdom

prvej inštancie otec predložil pracovnú zmluvu, z ktorej nie je možné zistiť bydlisko otca, preto uvedené
skutočnosti neodrážajú jeho skutočné príjmy. Otec sa pred matkou vyjadril, že on špinavú prácu rukami
robiť nebude, preto zamestnanie otca ako umývač je zavádzajúce. Deklarované príjmy otca sú nereálne,
nakoľko otec má vysoký životný štandard, kvalitné, značkové oblečenie a obuv, platí nájom vo Viedni,
výživné na maloletého ako i ďalšie 4 vyživovacie povinnosti. Záujem otca o maloletého je iba dobre

naplánovanou stratégiou, za účelom získania rezidenčnej karty na pobyt. Preto otec potrebuje kontakt s
maloletým, aby mohol predložiť fotografie imigračnému úradu . Otec maloletého je ekonomický imigrant
a k maloletému sa hlási za účelom predĺženia si pobytu v EÚ. Matka maloletého má manžela čiernej pleti,
s ktorým žije v spoločnej domácnosti a vychovávajú deti a spoznala ho ešte predtým, ako stretla otcamaloletého. Vo výpovedi otca boli opakovane prezentované nepravdivé skutočnosti, keď menil výpoveď.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že matka
uviedla, že otec videl maloletého naposledy dňa 24.4.2018. Otec dieťaťa matke nevolal, nepísal, ani
žiadnym iným spôsobom neprejavil o stretnutie záujem. Styk sa nerealizuje, výživné otec nezasiela.
Maloletý H. otca prakticky nepozná. Matka žije aj s deťmi v 2- izbovom byte. Mesačne platí nájom vo
výške 220,- eur mesačne, hypotéku vo výške 120,- eur mesačne. Príjem matky je vo výške 1.800,- eur

netto a poberá prídavok na dieťa a daňový bonus.

11. Otec vo vyjadrení k správe kolízneho opatrovníka zo dňa 14.11.2019 uviedol, že matka sústavne
a opakovane otcovi neumožňuje a zamedzuje stretávanie sa so synom, preto sa obrátil s návrhom
na súd, aby si zabezpečil aspoň minimálnu ochranu rodičovských práv . Zo strany matky je však
akýkoľvek kontakt znemožnený. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec nepodal , nakoľko

predpokladal, že vo veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bude súd konať. Na
konzultáciách na ÚP, SV a R v Trenčíne sa zúčastnil s výnimkou poslednej konzultácie, kde prebehlo len
oboznámeniesasosprávou.Výživnéneposiela,nakoľkorozhodnutieniejedoposiaľprávoplatné.Matka
na pojednávaní prosila sudkyňu, aby otcovi uložila zákaz platiť výživné. Táto skutočnosť dokresľuje
mentálne nastavenie matky a nemožnosť akýmkoľvek spôsobom realizovať styk so synom, iba za

pomoci súdneho rozhodnutia. Po skončení pojednávania matka odmietla otcovi uviesť bankové údaje.
Syn vyrastá bez toho, aby vedel, kto je jeho biologický otec, je vo veku, v ktorom je dôležité, aby vedel a
cítil, že otec mal vždy o syna záujem, aby nebol manipulovaný proti otcovi a neskôr, keď vyrastie, otcovi
nevyčítal, že ho v detstve nevidel a nepoznal.

12. Matka v písomne podanom vyjadrení zo dňa 09.12.2019 uviedla, že otec v prípade realizácie
styku s maloletým bude mať negatívny vplyv na vývoj a výchovu maloletého H., nakoľko sa matke
písomne vyhrážal, že maloletý H. ju raz zabije, nakoľko je z jeho krvi. Otec svoje agresívne, násilnícke
správanie voči bielej rase opakovane potvrdil fyzickými a verbálnymi útokmi voči osobe matky, ale aj
písomnou formou. Matka má dôvodné obavy, že z pomsty otca je tu reálna hrozba, že maloletého unesie

a vykoná rituálnu obriezku. Tvrdenia otca, že matka otcovi po pojednávaní vykrikovala, že maloletého
nikdy neuvidí, nie sú pravdivé. Matka považuje otca za psychického a fyzického tyrana, má agresivitu,
násilnosť a túžbu manipulovať a klamať ľudí v sebe hlboko zakorenenú. Otcove vyhrážky písomnou
formou, že matka čoskoro oslepne a už nikdy neuvidí maloletého H. nedávajú matke žiadnu záruku, že
z pomsty nie je schopný útoku aj na verejnom mieste, akým je podľa názoru matky aj OC Laugaricio,

v ktorom objekte by sa mal styk na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie realizovať, že sa otec
maloletéhonepokúsiuniesť.Obavymatkysúdôvodnéapochopiteľné.Tvrdeniaotcasúmanipulatívneho
charakteru a snažia sa otca vykresliť ako starostlivého otca , ktorý má záujem o maloletého zo zištných
dôvodov, aby si zabezpečil kontakt s maloletým a deklaroval imigračnému úradu fotky s maloletým za
účelom predĺženia si pobytu v Európe. Otec nevyužil možnosť stretnutia s maloletým cestou ÚP,SV a R

za účelom budovania si vzťahu s maloletým. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo výrokoch II., III.,
IV., V., VI. a súvisiacom výroku VIII. o trovách konania/ podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení
s § 219 ods. 3 Civilného sporového konania /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutých častiach, výroku II., III., IV., V., VI. a súvisiacom výroku VIII. o
trovách konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. CSP).

14. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. , ktorým súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti
matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto
časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

19. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

20. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Matka v podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a
h/ CSP / keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / ako i z dôvodu , že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutkový stav veci v zmysle § 62 ods. 1 CMP.

22. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že otec i
kolízny opatrovník súhlasili so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke , keď bolo

preukázané, že matka sa o dieťa veľmi dobre stará, na starostlivosť má vytvorené všetky podmienky.
Súčasnebolaotcoviuloženápovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťa inapriektomu,žematka
s určením výživného nesúhlasila, čo je však poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine neprípustné.
V časti úpravy styku súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec maloleté dieťa nevidel od
roku 2015, videl ho až na konzultáciách na referáte. Maloleté dieťa si od otca odvyklo, nemá k nemu

vytvorený citový vzťah a tento treba postupne budovať. V konaní nebola preukázaná trestná činnosť
otca ako i to, že otec žil nemorálnym spôsobom a že by reálne mohol ublížiť dieťaťu. Súd súdnoznalecké
dokazovanie, i napriek žiadosti oboch rodičov, nenariadil s odôvodnením, že tento dôkaz je neúčelný a
nehospodárny. Za situácie, že styk otca s maloletým sa nerealizuje, nie je možné reálne zistiť, aký vzťah
majú otec a maloletý syn. Súd upravil styk za prítomnosti matky, aby táto mohla verifikovať starostlivosť

otca o syna a byť dieťaťu na blízku, keby malo zo stretnutia stres a aby sa ubezpečila a odbúrala stres z
obáv, že otec jej dieťa zoberie a to na verejnom priestranstve. Záverom uzavrel, že nebral na ľahkú váhu
obavy matky zo správania sa otca dieťaťa, ale za použitia § 25 Zákona o rodine nemal inú možnosť,
ako zamietnuť návrh matky na zákaz styk , nakoľko by zasiahol do rodičovských práv otca a zakázal
by otcovi styk s vlastným dieťaťom.

23. Matka podaným odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak z
obsahu odvolania vyplýva, že napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V., VI.
Teda ťažisko odvolacích námietok matky smeruje proti úprave styku otca s maloletým ako i určenie
výživného.

24. Odvolací súd po oboznámení sa predovšetkým s dôvodmi odvolania matky konštatuje, že nemá
doposiaľ z obsahu spisu dostatočne preukázaný skutočný stav (§ 35 a § 36 CMP) predovšetkým
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje skutkové zistenia v prospech takéhoto záveru
indikujúce, čím vyvodené skutkové a právne závery nemôžu byť dostatočnými a presvedčivými, ale

vychádzajúc z obsahu spisového materiálu pre nedostatočne zistený skutkový stav, tento záver nemá
oporu ani v doposiaľ vykonanom dokazovaní.

25. Podľa§24ods.4zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskoršíchpredpisovsúdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 25 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; toneplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je
možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

27. Podľa čl.6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

28. Predmetnému článku základných princípov a zásad zodpovedá zákonné ustanovenie § 35 a § 36
CMP, podľa ktorých v mimosporovom konaní súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Súd je povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

29. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho,
že právom obidvoch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho

výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím
súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy
v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa

tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej
republiky III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11). Preto pre dosiahnutie spravodlivého
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúci
skutkové okolnosti, čo v danom prípade splnené nebolo.

30. Pojem záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore
o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa

súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového
vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj
vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.

31. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby

udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj
prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Obmedzenie
alebo úplný zákaz (pričom návrh na zákaz styku zahŕňa aj jeho obmedzenie) osobného pravidelného
kontaktu rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné opatrenie a vážny zásah do výkonu rodičovských
práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa (nestačia len vážne

narušené vzťahy jeho rodičov). Tie (okolnosti) musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa
vyvoláva potrebu obmedziť jeho prirodzený kontakt s rodičom. Ak je uvedené opatrenie v najlepšom
záujme dieťaťa, súd je povinný (dočasne) obmedziť alebo eliminovať kontakt rodiča s dieťaťom, s cieľom
zabezpečiť jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

32. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zákaz styku predstavuje
výnimočné riešenie i vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a vykonaným dokazovaním
doposiaľ nie je možné jednoznačne prijať záver, že ochrana záujmov maloletého dieťaťa vyvoláva
potrebu styk otca s maloletým zakázať. Je potrebné dôsledne skúmať, či styk dieťaťa s rodičom by mal
negatívne dôsledky na záujmy dieťaťa, resp. môže dôjsť k ohrozeniu jeho ďalšieho zdravého vývinu.

33. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v tomto štádiu konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti úpravy styku a určenia výživného, predčasné. Matka v priebehu konania uvádzala veľmi závažné
skutkové okolnosti, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal s odôvodnením, že neberie na ľahkú
váhu obavy matky zo správania sa otca dieťaťa, ale za použitia § 25 Zákona o rodine nemal inú

možnosť, ako návrh matky na zákaz styku zamietnuť. Uzavrel, že ak sa počas realizácie styku preukáže,
že takýmto stykom je ohrozený záujem maloletého dieťaťa, matke nič nebráni v tom, aby podala
návrh na zákaz styku. Predovšetkým matka poukázala na otcov agresívny a dominantný prístup na
stretnutiach. Odvolací súd z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 23.10.2018 zistil, že otec sa krozsahu úpravy styku nevyjadril s odôvodnením, že mu to je jedno. Kolízny opatrovník vypovedal, že
pokiaľ má matka obavy, môže prísť na stretnutie s manželom a druhým synom. Podporne je potrebné
poukázať i na správu z Poradensko- psychologického procesu v Trenčíne zo dňa 9.7.2018. Otec sa

zúčastnilkonzultáciedňa24.4.2018.Synnaotcanereagoval,túlilsakmatke.Podľaslovmatky,maloletý
pociťoval počas konzultácie strach, skryl sa za tmavé okuliare, preto bol otec požiadaný o pokojnejší
verbálny a neverbálny prejav. V priebehu konania obaja rodičia ako i kolízny opatrovník navrhli znalecké
dokazovanie, znalcom v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí za účelom zistenia
citových väzieb maloletého k otcovi. Súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia , len konštatovaním,

že otec dieťa nevidel dlhšiu domu, znalecké dokazovanie nenariadil.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah úpravy styku podlieha podrobnému dokazovaniu a posúdeniu
všetkých rozhodujúcich skutkových okolností. Predovšetkým je potrebné zohľadniť, že otec maloletého
nevidel od augusta 2015, teda citové väzby medzi otcom a synom sú t. č. prerušené. Rovnako je
potrebné posúdiť dôvodné obavy matky so stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom na verejnom

priestranstve. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie bez nariadenia znaleckého
dokazovania nemohol dôsledne posúdiť tvrdenia matky, že telesný a duševný vývin maloletého je
ohrozený najmä nevhodným životným štýlom otca, ohrozovaním mravnosti dieťaťa , majúcich zásadný
negatívny vplyv na záujem dieťaťa.

35. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie so zákonného ust. § 62 ods. 3 Zákona o
rodine s odôvodnením, že súd osobitným spôsobom nepreukazoval osobné a majetkové pomery otca,
nakoľko matka výživné na maloleté dieťa určiť nežiadala. V tomto smere je odôvodnenie rozhodnutia
nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, aký je skutočný príjem otca . I keď otec po vydaní rozhodnutia
súdom prvej inštancie a podanom odvolaní matkou predložil pracovnú zmluvu, táto nie je podpísaná

otcom. Preto odvolacie námietky matky poukazom na skutočnosť, že otec v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie nepreukázal svoje majetkové ani osobné pomery, je dôvodná.

36. V posudzovanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych
záverov o dôvodnosti návrhu matky na zákaz styku, resp. úpravy styku otca s maloletým H. ako i

určenie vyživovacej povinnosti otcovi a doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a jeho
výsledky, nie sú pre takýto záver z hľadiska rozhodujúcich skutočností postačujúce, pričom rozsah
potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, nezostávalo
odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnuté rozhodnutie za použitia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /§ 391 CSP/.

37. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom účastníkov konania za účelom
zistenia, kedy sa otec naposledy stretol s maloletým. Súčasne zabezpečí správu kolízneho opatrovníka
o prešetrení pomerov na strane matky s vykonaním pohovoru s maloletým . Následne zistí, či je
realizácia styku vhodná, a ak áno, v akom rozsahu, so súčasným nariadením znaleckého dokazovania,

bez nariadenia ktorého nie je možné posúdiť návrh matky na zákaz styku otca s maloletým H., ako
i vzájomné citové väzby medzi otcom a dieťaťom, dlhodobé odlúčenie, záujem dieťaťa, celkový
psychický a fyzický vývin dieťaťa , odmietanie otca dieťaťom, príp. strach z otca. Súčasne si zabezpečí
listinné dôkazy preukazujúce celkové príjmové možnosti otca ako i výdavky otca. Vysporiada sa s
predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 16.07.2018 ako i skutočnosťou, keď z predloženej pracovnej

zmluvy nie je zrejmé, či túto skutočne uzatvoril otec, keď v zmluve absentuje podpis otca.

38. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie v zmysle intencií daných odvolacím súdom /teda aj nad
rámec dôkazov navrhnutých účastníkmi konania poukazom na čl. 6 CMP ako i ust. § 35 a § 36 CMP/
výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a vo veci opätovne

rozhodne , pričom svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami
uvedenými v ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie sa vysporiada so všetkými odvolacími námietkami
vznesenými matkou.

39. Odvolací súd poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

výrokovej časti II., III., IV., V., VI. a súvisiacom výroku VIII. o trovách konania , podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c/ CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.40. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).