Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224832
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117224832.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: O.. E. E.P., F..

XX.XX.XXXX, T. Z. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so
sídlom Popradská 66, 040 01 Košice, proti žalovanej: J. M., F.. XX.XX.XXXX, T. G. XXX, XXX XX, o
ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
4.000,- € titulom nemajetkovej ujmy.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.2.2015 o 15:31 zaslala Žalovaná najmenej na 11 e-
mailových adries e-mail s dôležitosťou „vysoká“, v prílohe ktorého bol aj list, kde na adresu Žalobcu
okreminéhotučnýmtypompísmaBolduviedlanasledovné:„žetupejšiehočlovekaakostevy,sompočas
môjho 9 ročného pôsobenia v S. nestretla !“ Uvedeným prehlásením Žalovaná opakovane označila
Žalobcu za „tupého človeka", čo Žalovaná aj sama uvádza, keď konštatuje, že znova opakuje svoj
názor, ktorý napísala minulý rok (teda v roku 2014). Žalobca bol v liste označený nezameniteľné celým

priezviskom a funkciou (predseda S.), ktorú zastával v občianskom združení S. Z. F. J., občianske
združenie. Žalobca je dôchodca, žije v usporiadanom vzťahu so svojou manželkou, je otcom dvoch
detí a dedom piatich vnúčat. Má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je bezúhonný. Žalobca bol
viac ako 26 rokov generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva jednej z najväčších obchodných
spoločností v U. a okolí - obchodnej spoločnosti Chemkostav HSV, a.s.. Bol poslancom mestského
zastupiteľstva mesta U., predsedom politickej strany Náš kraj, predsedom S. Z. F. J., občianske
združenie. Podporoval celý rad charitatívnych, všeobecne prospešných aktivít, rôznych spoločenských

aktivít, on osobne alebo spoločnosť Chemkostav HSV, a.s. boli sponzormi radu podujatí. Počas
desaťročí podnikania vytvoril stovky pracovných miest a zamestnal množstvo ľudí. Žalobca je laureátom
ocenenia Zlatý Biatec za rok 2012. Naproti tomu žalovaná bola preukázateľne odsúdená Rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 1T/50/2014, zo dňa 20.5.2014 za falšovanie verejnej listiny, ktorú sama
predložila ako podklad, keď sa uchádzala práve o pozíciu v S. Z. F. J., občianskom združení. Vzhľadom
na kredit a dobrú povesť žalobcu ako aj vzhľadom na závažnosť a intenzitu difamačného výroku
žalovanej je podľa názoru žalobcu v okolnostiach prípadu daný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, pretože iná satisfakcia nie je za popísaných okolností dostatočná a ani možná.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe neuznala nárok žalobcu. Nepoprela, že v liste zaslaného
emailom napísala, že „tupejšieho človeka“ nepoznám, avšak týmto výrazom nemala na mysli, že žalobcaje hlúpy človek, resp. bezduchý, či sprostý človek. Význam slová „tupý človek“ podľa synonymického
slovníka znamená aj „bezduchý či hlúpy, no podľa slovenského synonymického slovníka znamená aj
obmedzený človek a obmedzený človek znamená aj dogmatický, dogmatársky (nepripúšťajúci námietky

a názory iných). Tupý človek, nie je nadávka a tuposť nemá nič spoločné s inteligenciou. Tuposť
je výsledkom omylu, ktorý nastáva vtedy, ak si niekto nevie dobre vyhodnotiť informácie. Nie je ani
výsledkom ignorancie, ktorá nastáva, ak niekto informáciám nevenuje pozornosť. Tuposť nie je ani
dôsledkom nedostatku informácií. Tupý človek robí stále tie isté chyby a nie je schopný sa z nich poučiť.
Žalovaná žalobcu ešte v začiatkoch jeho pôsobenia v S. Z. F. J. upozorňovala, že má ohraničený

názor, keď požadoval od nej 4.000,- €, za údajne zlé vyúčtovanie, ktoré však sám nezvládol a rozposlal
peniaze komu len prišlo a nemal absolútnu žiadnu vedomosť o tom, kto a akým spôsobom sa podieľal
na vydávaní novín. Čo znamená, že mal dogmatický názor, pretože nepripúšťal iný názor, iba ten ktorý
mal zaužívaný zo svojej firmy, avšak S. Z. je záujmové združenie, fungujúce iba z dotácii a nie firma,
preto nemožno v nej aplikovať názory a postoje aké sú aplikované vo firme a v biznise, a na to mierila
aj svojim vyjadrením. Ďalej považovala za potrebné uviesť, že žalobca ju v liste, ktorý tvoril prílohu e-

mailu zo dňa 25.2.2015 a ktorým reagoval na jej list, označil za nulu.

4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že vzhľadom na predmet sporu je podstatné ako výraz „tupý“
v spojení s jeho osobou v liste žalovanej napísanom v G. dňa 18.2.2015 vyznel. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že primárnym významom slova „tupý“, „tupec“, je „hlúpy“, „hlupák“, mentálny

„obmedzenec“. Ide o výraz, ktorý nie je pozitívny, ani neutrálny, ale osočujúci, znevažujúci. Z kontextu
listu zo dňa 18.2.2015 nevyplýva, že žalovaná výraz „tupý“ použila v inom význame, ako hlúpy a za iným
účelom, ako iba osočiť a znevážiť žalobcu. Druhá z námietok žalovanej, že slovom „tupý“ mala na mysli
niečo iné, než že je hlúpy, taktiež nemôže obstáť, nakoľko ak mala žalovaná na mysli niečo iné, tak to tak
mala napísať. Významným pre toto konanie nie je vnútorný stav mysle žalovanej, ale iba vonkajší prejav

vôle žalovanej v listinnej podobe. V postavení Žalobcu by sa každý cítil výrokom Žalovanej dotknutý na
svojejctiadôstojnosti.Každákritikamábyťvecná,konkrétnaaprimeranásledovanémucieľuaibavtedy
je oprávnená. Výrok žalovanej takéto kritéria nespĺňa. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 15.12.2009,
sp.zn. II. ÚS 152/08 je potrebné v prípade práva na ochranu osobnosti v zásade skúmať kto, o kom, čo,
kde, kedy a ako hovorí. V danom prípade o žalobcovi, ktorý má za sebou úctyhodný životný príbeh (o

kom)hovoríosoba,ktorábolaprávoplatneodsúdenázafalšovaniediplomuapredstieranietituluscieľom
získať majetkový prospech, zamestnanie a spoločenské postavenie (kto). Takáto právoplatne trestne
odsúdená osoba hovorí o žalobcovi (vzhľadom na v liste sledovaný cieľ úplne zbytočne), že je „tupý“ (čo)
bez toho, aby vo výroku uviedla, z čoho pri svojom závere vychádza (ako). Žalovaná výrok prezentovala
v čase keď zastávala vedúcu funkciu v občianskom združení (kedy) prostredníctvom internetu (kde) e-

mailom, ktorý je jednoducho šíriteľný vo vzťahu ku ľubovoľnému okruhu adresátov. Nad rámec predmetu
sporu je žalobca uviedol, že si súdnou cestou uplatňuje iba vrátenie svojich oprávnených nárokov, najmä
vrátenie peňazí, ktoré požičal. Nebolo jeho zodpovednosťou mať vedomosť o tom, kto, akým spôsobom
a za akú odmenu sa podieľal na vydávaní novín, pretože to bola činnosť, za účelom ktorej uzavrel zmluvu
o dielo práve so žalovanou. Žalobca trval iba na tom, aby noviny boli vydávané za cenu podľa rozpočtu,

na základe ktorého boli na vydávanie novín priznané dotácie zo strany štátu. Keďže žalovaná svojou
nezodpovednosťou a porušením rozpočtu vytvorila schodok, požičal žalobca príslušnému občianskemu
združeniu peniaze na úhradu nákladov súvisiacich s vydávaním novín, pretože pokiaľ by neuzavrel
vyúčtovanie za daný rok, znemožnilo by mu to podpísať zmluvu o dotáciách s úradom vláda na
nasledujúci rok.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že adresát S. R. bol vydavateľom O. S., adresát R. H. bol bývalý
predseda S.Í. Z. pred žalobcom. Noviny O. S. vydávala S. Z.. I. P. ktorej bol e-mail tiež adresovaný
bola jazyková korektorka v novinách, p. M. pôsobí v S. Z., E. P. je súčasný predseda S. Z., H. E. je
člen S. Z. a tak isto mail Vlasta patrí osobe ktorá je členkou S. Z.. Osobu s menom Š. Š. nepozná. E-

mailovú adresu S..Z. používala iba ona keďže pracovala na sekretariáte, a teda sa nejedná o všeobecný
mail, ku ktorému by mali prístup ostaní zamestnanci novín. Žalovaná uviedla, že medzi ňou a žalobcom
prebiehala pred inkriminovaným listom mailová komunikácia, v ktorej ju obviňoval z toho, že mu dlhuje
4.000,- €, pričom sám svoje maily rozposlal osobám, ktorých adresy žalovaná automaticky použila, keď
odpovedala na žalobcovu komunikáciu, pričom odpoveď bola zaslaná aj na mailové adresy, ktoré boli

uvedené v mailoch od žalobcu. Žalovaná sa v záverečnej reči ospravedlnila, ak sa žalobcu dotkol výraz
tupý.6. Súd vykonal dokazovanie listinami (výpis mailovej komunikácie na čl. 6; list žalovanej zo dňa
18.2.2015 na čl. 7-9; význam slova, resp. synonymá slova na čl. 10; výňatok z novín Korzár H. na čl. 11;
zoznam komisie mestského zastupiteľstva na čl. 12; výňatok z novín na čl. 13; rozsudok Okresného súdu

Prešovzodňa20.5.2014,sp.zn.1T/50/2014,načl.14;listžalobcužalovanejzodňa25.2.2015;rozsudok
Krajského súdu v Prešove na čl. 29; výtlačok internetovej stránky s významom slova dogmatický;
dovolanie na čl. 38) pričom zistil tento skutkový a právny stav:

7. Žalovaná v liste zo dňa 18.2.2015 adresovanom prostredníctvom e-mailu pracovníkom v časopise O.

S., resp. členom občianskeho združenia S. Z. F. J. uviedla na adresu žalobcu, že „že tupejšieho človeka
ako ste vy, som počas môjho 9 ročného pôsobenia v S. nestretla !“. Reagovala tým, na žiadosť žalobcu
o vrátenie sumy 4.000,- € z projektu O. S. 2014.

8. Krajský súd v Prešov rozsudkom zo dňa 6.7.2017, č.k. 6Cob/82/2016-142, potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 30.6.2016, č.k. 8Cb/186/2015-115, ktorým bola zamietnutá žaloba O.. E. E. voči

T.. J. M., ktorá sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.000,- € titulom náhrady škody, keďže
mu predložila návrh odmien, ktorý nezodpovedal výške odmien stanovených zmluvami o poskytovaní
dotácie.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. V ust. § 11 a nasl. upravuje Občiansky zákonník osobnostné a osobné práva fyzickej osoby a ich
ochranu, pričom je nerozhodné pri akej príležitosti resp. v súvislosti s akou činnosťou bola zasiahnutá
osobnostná integrita fyzickej osoby. V prípade, že dôjde k zásahu do tohto práva, musí ísť o zásah,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť fyzickej osobe ujmu, resp. ohroziť jej vážnosť v spoločnosti, na

pracovisku, v rodine. Zákon poskytuje ochranu len v prípadoch závažnejšieho poručenia cti, dôstojnosti
a dobrej povesti fyzickej osoby. Zodpovednosť za takýto zásah je vždy objektívna a preto sa pôvodca
zásahu nemôže oslobodiť určitým ospravedlniteľným omylom. K porušeniu práva môže dôjsť slovom,
písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamačnej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej,
diskreditačnej) povahy. K porušeniu práva môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného

(hanlivého) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe.
Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k faktom
zaujíma určitý postoj tak, že hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných
kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno dokazovať, je však potrebné skúmať či sa zakladá na pravdivej
informácii, či forma prezentácie, je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným

sprievodným javom kritiky, t.z., či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie osoby. Ak má byť kritika
prípustná, musí byť vecná konkrétna a primeraná. Požiadavka na primeranosť kritiky je naplnená, ak je
kritika primeraná formou a obsahom (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami atď.), nevykračujúca
z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Kritika si
musízachovaťmieruelementárnejslušnostiaaksúvkritikeurčitýchspoločenskýchjavovaosôbpoužité

výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere s cieľom kritiky (takýto cieľ možno dosiahnuť
aj bez takýchto výrazov) a z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť (znevážiť, zdiskreditovať),
ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu fyzickej osoby. Pre hanlivú
povahu určitého tvrdenia sa pritom nevyžaduje, aby bolo všeobecne chápané ako hanlivé, a preto stačí,
ak taký účinok môže mať len u určitej skupiny ľudí.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany žalovanej došlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcu, konkrétne do práva na česť. Použitý expresívny výraz, ktorým žalovaná
vyjadrila svoj postoj k žalobcovi, by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu, resp. pôsobiť znevažujúco,nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj ktorejkoľvek inej osoby. Súd má za to, že uvedené slovo bolo v
danom kontexte použité vo význame hlúpy resp. sprostý. Zo strany žalovanej došlo podľa názoru súdu
k neprimeranej kritike žalobcu z hľadiska použitej formy a pri reakcii na vyjadrenia a požiadavky žalobcu

preto nebolo nutné z jej strany porušiť pravidlá etikety. Uvedený výraz teda súd nepovažoval za skutkové
tvrdenie.

14. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady: a) existencia zásahu, ktorý

vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu; b) neoprávnený charakter tohto zásahu; c) existencia
príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Na vznik právnych následkov uvedených v
§ 13 ods. 1 OZ sa nevyžaduje vyvolanie následkov zásahu. V prípade zásahu sa dotknutá osoba
môže v prvom rade domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu
osobnosti. Dotknutá osoba sa môže v prípade vzniku nemajetkovej ujmy domáhať, aby jej bolo
poskytnuté primerané zadosťučinenie. Pod nemajetkovou ujmou sa rozumie taká ujma, ktorá sa

premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Pri podaní návrhu niektorého
zo spôsobov zadosťučinenia (morálne resp. v peniazoch) je treba zvoliť takú formu, ktorá sa bude
javiť ako účinná a primeraná neoprávnenému zásahu. Ako nepochybná forma zadosťučinenia sa javí
byť ospravedlnenie. Zadosťučinenie v peniazoch nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej
či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Predpokladom

pre jej prisúdenie je nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej ujmy. Jednou z
podmienok priznania peňažného zadosťučinenia je tá, že zásah mal takú intenzitu, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

15. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálny vznik závažnej ujmy

v dôsledku predmetného tvrdenia žalovanej. Žalobca teda nepreukázal jednak existenciu ujmy v jeho
osobnostnej sfére, z čoho následne vyplýva skutočnosť, že nemohol preukázať ani to, že by túto ujmu
považoval za závažnú. Súd má tiež za to, že vyjadrenie žalovanej neznížilo česť, resp. dôstojnosť,
žalobcu, nakoľko bolo adresované osobám, ktoré žalobcu poznajú dlhšiu dobu, resp. mali s ním bližší
vzťah. Okrem toho sa na základe zistených skutočností nemožno ubrániť pocitu, že skutočným dôvodom

požadovania zadosťučinenia vo forme peňažnej náhrady bolo kompenzovanie majetkovej ujmy, ktorej
sa žalobca neúspešne domáhal voči žalovanej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
8Cb/186/2015. V danom prípade by bolo postačujúce dožadovanie sa morálnej satisfakcie.

16. Na základe vyššie uvedeného súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že v plnej miere úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania.