Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201636
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8418201636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: J. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Q. E. XX, XXX XX Q. E., právne zastúpeného: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147,92122Piešťany,IČO:36234176,právnezastúpenému:AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 600 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.
2Csp/117/2018-49 zo dňa 20.05.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,- € a to do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 3Csp/182/2017 o vydanie
bezdôvodného obohatenia bol žalobca ako spotrebiteľ v postavení aj tam žalobcu, úspešný z dôvodu,
že uzavretá zmluva o úvere je v rozpore s právnou úpravou, zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže
neobsahovalanáležitostivyžadovanézákonom,pričomabsenciaanesúladzmluvysozákonomspôsobil

jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 4 460,78
Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.11.2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalovaná
istina bola rozdielom medzi výškou úveru, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol a tým, čo mu žalobca vrátil
aj s úrokmi a poplatkami, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
1.2. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých
ochrany sa žalobca ako žalovaný úspešne domohol na všeobecnom súde v konaní vedenom na
Okresnom súde Kežmarok 3Csp/182/2017, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie priznanie finančného

zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia bola
primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je
poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem
iného uviedol, že mu nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza v prípadoch,

kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho je, že žalobca
ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky (s ktorými na základe podpísanej úverovej zmluvy počítal), ale
len samotnú istinu poskytnutého úveru. Predstavuje to pre neho výlučne výhodu a nie škodu. Jediným
poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí súdu zostane je samotný veriteľ. Žalovaný má v predmete
činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (v

znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) o spotrebiteľských úveroch patria úroky a
poplatky. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe
úverovejzmluvyodžalobcuzaplatiťúroky.Akýbymalozmysel,abyžalovanýúmyselnenedodržalvšetky
zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám
a nie žalobca ako klient.
2.1. Mal za to, že zo žalovaným popísaných skutočností je zrejmé, že v danom prípade žalobcovi žiadne,

ani len potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží len
vyťažiť výhody a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za
svoje záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie.
2.2. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie

súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa síce pokúša prostredníctvom
svojej argumentácie presvedčiť súd o tom, že by zadosťučinenie nemal platiť a že takáto platba
je nespravodlivá. Na druhej strane však rovnaký subjekt (žalovaný) nemal v tisícoch prípadov pri

poskytovaní úverov problém postupovať v rozpore so zákonom a tak, aby získal majetkový prospech
aj na úkor fyzických osôb - spotrebiteľov. Ak sa potom v rámci súdneho konania takýto subjekt chce
odvolávať na spravodlivosť alebo slušnosť a na to, aby súd na tieto princípy prihliadal, máme za to,
že tieto princípy by mali a mohli byť len v neprospech žalovaného, ktorý svojim konaním porušuje
právnuúpravu.Navyšejepotrebnéuviesť,želenminimálnačasťspotrebiteľov,ktorýmžalovanýposkytol

nezákonné úvery, sa skutočne aj svojich práv na súde domáha a teda v konečnom dôsledku žalovaný
zo svojej praxe porušovania právnej úpravy ťaží nemalé finančné prostriedky. Nepriznanie finančného
zadosťučinenia ani v takej minimálnej výške, ako sa domáha žalobca v tejto veci, by znamenalo nielen
postup v rozpore so zákonom (ktorý výslovne takýto nárok spotrebiteľovi priznáva), ale aj priame
podporovanie podnikateľských subjektov v tom, aby aj naďalej porušovali právnu úpravu, keďže “to

najhoršie čo by sa mohlo žalovanému stať“ by bola povinnosť vrátiť nezákonne získané finančné
prostriedky (žiadna sankcia alebo iné plnenie -t.j. žiadne finančné zadosťučinenie - by totiž podľa
žalovaného nemalo byť namieste).
3.1. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade
trov konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce
práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

6. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

7. Hypotéza právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností, ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, a
spôsobilosť porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.8. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný.

9. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok
pod sp.zn. 3Csp/182/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca ako spotrebiteľ úspešný z
dôvodu,žeuzavretázmluvaoúveremedzistranamisporuneobsahujenáležitostivyžadovanézákonom,
pričom absencia a nesúlad zmluvy so zákonom spôsobil jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Platobným

rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Csp/182/2017-24 zo dňa 08.03.2018 bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť 4.460,78 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.11.2017 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

10. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď

mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu
žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným
z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný
odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce
sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené

porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Samotná
povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu
nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

11. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade
v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 600 Eur. Za stavu, že cieľom existencie
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo
vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného

zadosťučinenia vo výške 600 Eur je plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom
prípade nešlo len o reálnu hrozbu, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatí, ale k takému
postupu aj v skutočnosti došlo, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok 3Csp/182/2017
bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4.460,78 Eur s
5 % úrokom z omeškania ročne od 11.11.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

12. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je
aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu,
ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už

vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
12.1 Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).