Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200704
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218200704.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr.
Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: N. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX L. XXX, zastúpená JUDr. Ildikó Uleklová, advokátka, Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská
Streda, proti žalovanému: Trnavský správcovský dom, k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 3, 917
01 Trnava, IČO: 47 246 880, správca úpadcu H. F., narodený X.X.XXXX, XXX XX H. XXX, o určenie

popretej pohľadávky voči všeobecnej podstate, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 31.05.2019 č.k. 36Cbi/9/2018-80, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2019 č.k. 36Cbi/9/2018- 80 v odvolaním
napadnutom výroku II. m e n í tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

31.05.2019 č.k. 36Cbi/9/2018
_______________________________________________________________________________________________
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.2.2018 domáhala určenia, že je veriteľom
pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
25K/13/2015 na majetok úpadcu H. F. titulom neplnenia vyživovacej povinnosti.

2. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého uznesenia rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby, v ktorej časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 02.06.2019 a výrokom II.
napadnutého uznesenia súd rozhodol tak, že úpadca je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
v celom rozsahu.

3. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a k späťvzatiu
žalobydošlovdôsledkusprávaniažalovaného,ktorýažvpriebehukonaniauznalprihlásenúpohľadávku
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. až po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

4. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o trovách konania a uviedol, že sám
súd vyslovil pred otvorením pojednávania vo veci 28.11.2018 predbežný právny názor podľa ktorého
správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobkyne dôvodne. Súd má za to, že námietka žalovaného
vo vzťahu k premlčaniu prihlásenej pohľadávky, v časti popretia pohľadávky čo do vymáhateľnosti
je dôvodná, a preto súd musí na ňu prihliadať. Vzhľadom k tomu bola žalobkyňa oboznámená s

tým, že je nutné ustáliť dátum a výšku pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní odo dňa, od
ktorého sa pohľadávky nepremlčujú. Až následne po podaní žaloby žalobkyňa uviedla a upresnilaniektoré skutočnosti, ktorými odstránila niektoré nedostatky, ktoré jej boli vytýkané správcom, a ktoré boli
dôvodom popretia pohľadávky. Správca v nadväznosti na uvedené čiastočne uznal popretú pohľadávku.
Odvolateľ namietal, že súd nesprávne aplikoval § 256 ods. 1 C.s.p., pretože je dôvodné podľa jeho

názoru aplikovať § 256 ods. 2 C.s.p., nakoľko trovy konania spôsobila výlučne žalobkyňa a to tým,
že si neprihlásila riadne pohľadávku do konkurzu a následne podala určovaciu žalobu namiesto toho,
aby vo vzťahu k správcovi v lehote na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky odstránila
všetky nedostatky, ktoré jej boli vytýkané správcom. Ak žalobkyňa chcela, aby správca uznal popretú
pohľadávku v rozsahu, v akom napokon bola následne uznaná, nebolo nevyhnutné podávať žalobu.

Postačilo, aby boli dôvody popretia pohľadávky odstránené žalobkyňou v lehote na podanie určovacej
žaloby a to sa nestalo. Vznik trov konania tak bolo spôsobené výlučne v dôsledku konania žalobkyne,
na základe čoho žiadal odvolateľ, aby súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. tak, že žalovanému
sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu voči žalobkyni.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a

navrhla odvolaciemu súdu ho potvrdiť. Žalovaný síce tvrdí, že súd vyslovil pred otvorením pojednávania
svoj predbežný právny názor, avšak neuviedol tú skutočnosť, že mal už pred popretím pohľadávky
k dispozícii uznesenie OS Dunajská Streda č.k. 7Er/433/2012-34, tento bol žalovaným predložený v
prihláške, z ktorého vychádzal pri následnom uznaní pohľadávky tesne pred druhým pojednávaním.
Žalobkyňa vyplnila prihlášku pohľadávky za súčinnosti správcu - žalovaného v jeho kancelárii, preto

zostala dosť zaskočená, že napriek tomu bola táto popretá. Žalobkyňa pri svojom postupe sa riadila
poučením, ktorý jej bol poskytnutý v oznámení správcu o popretí pohľadávky zo dňa 29.12.2017.
Pokiaľ by žalobkyňa čakala na to, že správca popretú pohľadávku uzná, zmeškala by prekluzívnu
lehotu na podanie incidenčnej žaloby. Napriek vyslovenému predbežnému právnemu názoru súdu dňa
28.11.2018, tento uznal pohľadávku žalobkyne až deň pred konaním ďalšieho pojednávania napriek

tomu, že sudca na prvom pojednávaní apeloval na strany, aby hneď po pojednávaní išli do kancelárie
žalovaného a prediskutovali skutočné sumy, čo však po skončení pojednávania žalovaný odmietol,
vyhovárajúc sa na pracovnú vyťaženosť. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa sama svojim postupom
zapríčinila vznik trov tak, že namiesto toho, aby sa s ním dohodla o uznaní pohľadávky po preukázaní
ich dôvodnosti jeho konanie hovorí práve o opaku. K návrhu žalovaného, aby krajský súd zmenil výrok

II. napadnutého uznesenia tak, aby priznal žalovanému voči žalobkyni trovy konania žalobkyňa uviedla,
že takýto výrok by bol nadbytočný, keďže žalovanému podľa ich vedomosti ani žiadne trov nevznikli,
resp. priznanie týchto nikdy počas prvostupňového konania ani nežiadal.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že

žalovaný mal už pred popretím pohľadávky k dispozícii uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 7Er/433/2012-34, pretože žalobca predložil ako podklad prihlásenej pohľadávky podanie súdnej
exekútorky zo dňa 10.05.2017 s označením oznámenie - vyčíslenie, keď z uvedeného podania nebolo
zrejmé, ktoré splátky výživného si žalobkyňa prihlasuje do konkurzu v rámci prihlasovacej pohľadávky.
Žalobkyňa dodala potrebnú špecifikáciu prihlasovanej pohľadávky až následne v rámci dupliky

predloženej v tomto konaní a e-mailovej komunikácie so správcom, až na základe toho bolo možné
vyhodnotiť kompletne otázku premlčania prihlásenej pohľadávky. Je pravdou, že správca poskytol
žalobkyni pomoc pri vyplňovaní prihlášky pohľadávky, pretože ňou predložené prihlášky pohľadávky
opakovane nespĺňali zákonom stanovené náležitosti, avšak správca žiadnym spôsobom nepomáhal
s vyplňovaním obsahu prihlášky v časti, ktorá sa týkala skutkových a právnych dôvodov vzniku

prihlasovanej pohľadávky a jej bližšej špecifikácie. Správca čiastočne uznal prihlásenú pohľadávku
až v deň pred posledným pojednávaním vo veci, na ktorom žalobkyňa zobrala späť žalobu, ktoré
tvrdenie nemá žiadnu relevanciu, nakoľko žiadnym spôsobom nevyvracia skutočnosť, že podanie žaloby
spôsobila žalobkyňa tým, že neprihlásila riadne svoju pohľadávku do konkurzu, a preto ju správca
dôvodne poprel. Žalobkyňa potvrdila, že jej bolo doručené uznanie pohľadávky správcom deň pred

pojednávaním konanom dňa 28.11.2018 a teda tento deň už mohla žalobkyňa zobrať žalobu späť a
doručiť ho súdu a teda účasť na pojednávaní 28.11.2018 nebola nevyhnutná.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že ako bolo preukázané v rámci konania na súde
prvej inštancie, vznik väčšiny trov zapríčinil sám žalovaný odmietnutím prediskutovania skutočnej sumy

ihneď po prvom pojednávaní vo veci. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že v deň doručenia uznania
mohol zobrať žalobu späť, takéto tvrdenie je absurdné, jednak, že správca v predchádzajúcom období
nemal ochotu riešiť túto záležitosť a jednak z dôvodu, že nebolo možné s ohľadom na osobný a pracovnýživot klienta dojednať na poslednú chvíľu osobné stretnutie za účelom prerokovania nových možností
klienta a následne späťvzatie žaloby doručiť súdu ešte v tento deň.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že samotná žalobkyňa predložila spolu s
vyjadrením e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej je zrejmé, že samotná
žalobkyňa poskytla svoje posledné vyjadrenie v merite veci a možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu
30.05.2019 o 16.40 hod. Žalovaný v nadväznosti na uvedené zaslal obratom právnej zástupkyni
potvrdenie o čiastočnom uznaní popretých pohľadávok a to o 16.46 hod. a 17.01 hod., ktoré boli

dôvodom vykonania späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. Žalobkyňa poslala žalovanému svoje
vyjadrenie k možnosti mimosúdneho uzavretia veci deň pred pojednávaním konaným dňa 31.05.2019.
Vznik sporu spôsobila žalobkyňa, ktorá si neprihlásila svoju pohľadávku riadne a správca musel
požadovať od žalobkyne ďalšiu súčinnosť. Až následne po podaní žaloby žalobkyňa uviedla a upresnila
niektoré skutočnosti, ktorými odstránila niektoré nedostatky, ktoré jej boli vytýkané správcom a ktoré boli
dôvodom popretia pohľadávky. Správca nadväznosti na uvedené čiastočne uznal popretú pohľadávku.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

časti tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne.

11. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách
konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§
256 C.s.p.). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Podľa
C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej

žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do
30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.

12. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ust. § 256 ods. 1 C.s.p., keď podľa jeho názoru mal správne aplikovať § 256 ods. C.s.p. a žalovanému

mal priznať voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože podľa názoru
odvolateľa žalobkyňa zavinila zastavenie konania, čo je v rozpore s obsahom oznámenia žalovaného
zo dňa 30.5.2019 adresovaného súdu prvej inštancie (č.l. 78), ktorým žalovaný oznámil súdu prvej
inštancie, že bolo dohodnuté, že právna zástupkyňa žalobkyne zoberie žalobu v celom rozsahu späť
s tým, že žiadnej strane sporu nebude priznaná náhrada trov konania, s čím žalovaný súhlasil. Z e-

mailovej komunikácie medzi stranami a aj z predmetného oznámenia žalovaného vyplýva, že v danom
prípade k späťvzatiu žaloby v prejednávanej veci došlo na základe dohody strán sporu vo veci rozsahu
uznania popretej pohľadávky, čo viedlo žalobkyňu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, s čím žalovaný
súhlasil. Odvolací súd s poukazom na argumentáciu v ods. 11 tohto odôvodnenia na námietky týkajúce
sa dôvodnosti podanej žaloby z hľadiska hmotného práva neprihliadal, nakoľko zavinenie zastavenie

konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil tak, že
rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, vo väzbe na čl. 4 ods. 1 C.s.p.,
v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Odvolací súd uvádza, že v danomprípade nie je možné jednoznačne určiť, ktorá zo sporových strán procesne zavinila zastavenie konania,
a preto v zmysle čl. 4 ods. 1 C.s.p. pristúpil k aplikácii § 255 ods. 2 C.s.p. na danú právnu vec, pretože
mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci.

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, pretože neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, keďže žiadna zo strán
konania nemala v odvolacom konaní úspech.

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie
možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.